Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215183
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2116215183.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo

so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, zastúpený: UNITED
LAWYERS,advokátskakancelária,s.r.o.,IČO:36662291,Mliekarenská2,82109Bratislava-mestská
časť Ružinov, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, Hodžova 119, 010 11
Žilina, zastúpená: SEDLAČKO a PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
o zaplatenie sumy 1.240,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.091,71 € s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 715,17 € od 27.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 232,21 € od 01.02.2020

do zaplatenia, zo sumy 144,33 € do 17.07.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,8% v časti konania o zaplatenie
sumy.

IV. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% v časti konania o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 30.06.2016, sa pôvodní žalobcovia - vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, A., B. C. D. X. E. XX. rade, v
zastúpení správcom, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vydať im
bezdôvodné obohatenie získané po zvýšení úrokového rozpätia od 15.12.2011 do 20.06.2016 vo výške
843,88 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 843,88 € od 27.06.2016 do zaplatenia, ako

aj nahradiť im trovy konania.

2. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 25Co/194/2018-268 zo dňa 31.07.2019 vyhovel návrhu
pôvodných žalobcov v 1. až 80. rade, aby do konania na ich miesto ako žalobca vstúpilo Bytové družstvo
so sídlom v Trnave ako nový žalobca.

3. Žalobca podaním zo dňa 22.06.2018 doručeným súdu dňa 27.06.2018 v spojení s podaním

doručeným súdu dňa 11.11.2019 požiadal o pripustenie zmeny žaloby rozšírením uplatneného nároku
o ďalšie obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2018, o sumu 252,37 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne z istiny 252,37 € od nasledujúceho od právoplatnosti rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby
do zaplatenia.4. Súd uznesením č. l. 285 zo dňa 30.01.2020 pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej sa žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 1.096,25 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 843,88 € od

27.06.2016 do zaplatenia a zo sumy 252,37 € odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto uznesenia
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na pripustenie zmeny žaloby bol
žalovanej doručený dňa 31.01.2020 spolu s uznesením.

5. Podaním zo dňa 26.05.2020 doručeným súdu dňa 26.05.2020 podľa obsahu rozšíril uplatnený nárok

o nasledujúce obdobie od 21.07.2018 do 20.04.2020 o sumu 144,33 € s úrokom z omeškania 5% ročne
zo sumy 144,33 € od nasledujúceho dňa po doručení návrhu na zmenu petitu žalovanej. K návrhu pripojil
žalobca výpočet bezdôvodného obohatenia.

6. Súd pripustil zmenu petitu uznesením č. l. 305 zo dňa 14.07.2020, na základe ktorej sa domáha
žalobca zaplatenia sumy 1.240,58 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 843,88 € od

27.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.096,25 € od 01.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 144,33 € odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby žalovanému do zaplatenia. Uznesenie s návrhmi
na zmenu žaloby bolo žalovanej doručené dňa 16.07.2020.

7. Žalobca zároveň spolu s návrhom na zmenu petitu zo dňa 26.05.2020 vzal žalobu čiastočne

späť. Z pôvodne uplatnenej istiny 843,88 € za obdobie 15.12.2011 do 20.06.2016 vzal žalobu späť
v časti istiny 128,71 € s príslušenstvom, naďalej sa domáha zaplatenia sumy 715,17 €. Z pôvodne
uplatnenej istiny 252,37 € za obdobie 21.06.2016 do 20.07.2018 vzal žalobu späť v časti istiny 20,16 €
s príslušenstvom a naďalej sa domáha zaplatenia sumy 232,21 €. Celkovo vzal späť žalobu v časti istiny
148,87 € s príslušenstvom z dôvodu prepočtu výšky bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania

po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok na zaplatenie istiny 1.091,71 € s úrokom z omeškania vo
výške 5,00% ročne zo sumy 715,17 € od 27.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 232,21 € od 01.02.2020
do zaplatenia, zo sumy 144,33 € do 17.07.2020 do zaplatenia.

8. Okresný súd Trnava v poradí prvým rozsudkom č. k. 27C/31/2017-458 zo dňa 06.08.2020 konanie

zastavilvčastiistiny148,87€súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy128,71€od27.06.2016
do zaplatenia a zo sumy 20,16 € od 01.02.2020 do zaplatenia (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.)
a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Na základe odvolania
podaného žalobcom Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 9Co/104/2020-574 zo dňa 21.12.2021
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na

náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu(výrokII.).Nazákladedovolaniapodanéhožalobcom
NajvyššísúdSRuznesenímč.k.7Cdo/98/2022-626zodňa15.08.2023rozsudokodvolaciehosúduzrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Následne opätovne rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. 23CoCsp/10/2022-592

zo dňa 29.05.2023 napadnutý prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude
ustáliť a ujasniť podľa tvrdení strán sporu, ako aj listinných dôkazov, na základe ktorého ustanovenia
zmluvy došlo k zmene úrokovej sadzby, resp. úrokového rozpätia, či to bolo na základe bodu 5.5. zmluvy
alebo bodu 5.6. zmluvy, ktoré body majú odlišné podmienky zmeny úrokovej sadzby. Až po doplnení

dokazovania a ozrejmení tejto podstatnej okolnosti s poukazom na oznámenie o zmene úrokovej sadzby
žalovanou na č. l. 12 spisu, následne nárok žalobcu opätovne posúdi, pričom dôkladne pri svojom
rozhodovaní prihliadne na všetky odvolacie námietky žalobcu, a to aj v súvislosti s tvrdenými rozpormi
vo výpovedi svedkov vypočutých v iných konaniach, konkrétne F. G. a F. H., pričom ak prvoinštančný súd
vychádzal zo zápisníc o pojednávaní z iných konaní, v ktorých boli títo svedkovia vypočutí, relevantné

zistenia z výpovedí svedkov vo svojom rozhodnutí náležite uvedie a vyvodí z nich závery.

9. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.
č. XXXX v A., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu A..
Žalovaná je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je aj poskytovane úverov. Dňa 02.10.2006

(správne 15.05.2009) uzavreli pôvodní žalobcovia a žalovaná Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/
XX (správne č. XX/XXX/XX ďalej „zmluva/úverová zmluva“), za podmienok úročenia (podľa bodu 2.2.4.
zmluvy), ktoré boli dohodnuté: Druh úrokovej sadzby: revizibilná, Základná úroková sadzba je hodnota
3 mesačného EURIBOR, Úrokové rozpätie je 2,0% p. a., Celková revizibilná úroková sadzba je hodnota6 mesačného EURIBOR + úrokové rozpätie 2,0% p. a. V ďalšom poukázali na ustanovenia § 52, ods. 1,
a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa žalobcov sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaná na
žiadosť žalobcu potvrdila zmenu úrokovej sadzby od dňa 15.12.2011, pričom žalovaná zmenu úrokovej

sadzby uviedla bez odôvodnenia, nevysvetlila z akých dôvodov prijala také rozhodnutie. Dňa 27.01.2016
odoslalipôvodnížalobcoviaSťažnosťnapostupažiadosťopreskúmaniepostupužalovanéhoprivýkone
bankových činností adresovanú Národnej banke Slovenska, v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej
v dôsledku zmeny úrokovej sadzby; dňa 02.05.2016 doručila NBS stanovisko k predmetnej veci. Podľa
žalobcupostupžalovanej,ktorýmzmenilaúrokovúsadzbuvdôsledkuúdajnejzmenymieryrizikaklienta,

je v rozpore s právnymi predpismi - ustanovenie ods. 5.5. a 12.1.1.1. zmluvy predstavujú neprijateľné
podmienky, preto sú neplatné (v ďalšom poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré však
s vecou nemajú súvis). Žalovaná sa zvýšením úrokovej sadzby z 2,0% na 2,5% ročne od 15.12.2011
bezdôvodneobohatilaorozdiel,ktorýbyžalobcovia/žalobcazaplatilinaúrokochbezzvýšeniaúrokového
rozpätia (a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby), t. j. sumou 3.491,94 € a sumou, ktorú žalobca žalovanej
skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 4.335,82 € do 20.6.2016 - žalovaná sa tak bezdôvodne

obohatila o rozdiel vo výške 843,88 €. Výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4. obchodných
podmienok žalovanej. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania, nakoľko vyzval výzvou zo dňa
20.6.2016 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žalovaná v lehote stanovenej vo
výzve bezdôvodné obohatenie nevydala, je od dňa nasledujúceho, teda od 27.6.2016 povinná zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď má za to, že
prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď zmluva o termínovanom úvere je
absolútnou obchodnoprávnou zmluvou. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje
výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom

vzťahu zmluvných strán. Pretože nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu neprináleží
súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Peňažný
nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno
posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS preto
považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania, keď

žalovaná oznámila správcovi, že v súlade s čl. 5.5. zmluvy o úvere sa mení úrokové rozpätie na
3,00% p. a. a celková úroková sadzba tak bude predstavovať hodnotu 6 mesačný EURIBOR + 2,5%
p. a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na
úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po
jej zvýšení, inkasovanej žalovanou v období od 15.12.2011 do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné

obohatenie, je nedôvodný a premlčaný, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.06.2016. Žalovaná
pristúpila k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5.5.
zmluvy o úvere, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospela v rámci interného prehodnotenia
komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaná správcu informovala listom. V
prípade sporu o skutočnom obsahu medzi nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať

dotknutý článok zmluvy o úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na
základe interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno podľa žalovanej uzavrieť,
že zo znenia čl. 5.5. zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú
sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú
obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani

nesprístupňuje. Záverom žalovaná navrhla, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp.
vec postúpil Okresnému súdu Žilina, resp. žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania.

11. Po postúpení veci Okresnému súdu Žilina rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k.

6NcC/3/2017-103 zo dňa 28.02.2017 tak, že miestne príslušným súdom je tunajší súd.

12. V replike žalobca ohľadom miestnej príslušnosti tunajšieho súdu poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10NcC/1/2017 zo dňa 31.01.2017, ako aj na ustanovenie § 24a zák. č. 129/2010
Z. z.. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015, ktorý uznal konanie

žalovanej v rozpore s platným právnym poriadkom. K námietke premlčania uviedol, že sa až doručením
stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedel, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Ak
by súd uznal námietku premlčania žalovanej, došlo by k rozporu s dobrými mravmi, pretože pôvodní
žalobcoviaakospotrebitelianemalivrokoch2012,2013,2014potrebnéinformáciekzisteniu,žekonaniežalovanej spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s čl. 5.5.
zmluvy žalobca poukázal na právoplatne skončené konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
7Co/563/2015, ktorý krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že uvedené ustanovenie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho
titulu neplatnou. Účastníkom konania, a teda neúspešnou stranou, bola práve žalovaná. Ak bol raz
dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v ostatných zmluvách.
K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť
alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa

žalovaná bezdôvodne obohatila.

13. Žalovaná v duplike zopakovala argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe. Namietala nedostatok
plnomocenstva správcu na udelenie plnej moci na zastupovanie vlastníkov bytov, poukázala opätovne
na absenciu spotrebiteľského prvku, nakoľko nejde o spotrebiteľský úver, zmluvu uzatvárala žalovaná so
správcom – profesionálom, ktorý konal v mene vlastníkov bytov - klientov. Všetky povinnosti zo zmluvy

plní správca a vlastníci bytov zabezpečujú len dostatok prostriedkov na bankovom účte. Opätovne
namietol nedostatok právomoci všeobecného súdu na konanie a to z dôvodu, že žalobca neodmietol
návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Zotrvala na námietke premlčania. Namietla, že aktívnu
legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia má len správca nie vlastníci bytov, ktorí podali žalobu.
Ak by pôvodný vlastníci bytov boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby namietla nesprávny okruh

žalobcov, nakoľko podľa aktuálneho listu vlastníctva došlo k prevodom vlastníctva bytov a nie je
špecifikované voči ktorým subjektom a v ktorom období sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

14. Žalovaná po zmenách petitu a zmene žalobcu uviedla, že po zmene žalobcu netrvá na námietke,
že bezdôvodné obohatenie má žiadať žalobca a nie pôvodní žalobcovia. Zmenou žalobcov sa zmenili

aj okolnosti týkajúce sa spotrebiteľského prvku; aktuálne je spor vedený medzi žalobcom - správcom,
ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere koná pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, a žalovanou -
bankou. Predmetom sporu je výklad bodu 5.5. zmluvy o úvere, preukázateľne uzavretej medzi dvoma
podnikateľmi, pričom správca je ako odborne spôsobilý subjekt so žalovanou rovnocenný. Pri výklade
právneho úkonu treba prihliadnuť na to, že bol uzavretý medzi dvoma právnickými osobami konajúcimi

pri výkone ich podnikateľskej činnosti - správca ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, je
povinný pri tejto činnosti a zastúpení vlastníkov konať s odbornou starostlivosťou (§ 8b, ods. 1, písm.
a) BytZ), preto preberá zodpovednosť za obsah a podmienky zmluvy, má mať dostatok vedomostí
a skúseností na porozumenie obsahu zmluvných podmienok, prípadne si môže za týmto účelom
zabezpečiť služby inej odborne spôsobilej osoby. Banka pritom vykonáva svoje práva a povinnosti

výlučne voči správcovi, ako zástupcovi vlastníkov, preto nemožno považovať za rozhodujúce kritérium
pre zisťovanie a vyhodnocovanie informácií vedomosť vlastníkov bytov ako spotrebiteľov, ale výlučne
vedomosťsprávcu–vtakomtoprávnomvzťahujepotrebnévykonaťvýkladprávnehoúkonunielenpodľa
ustanoveníObčianskehozákonníka,alepredovšetkýmpodľaosobitnejúpravyvObchodnomzákonníku,
a to aj pri výklade zmluvy o terminovanom úvere. Medzi stranami neexistuje pochybnosť, či a kedy

žalovaná oznámila žalobcovi zvýšenie úrokového rozpätia, žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu, že od
15.12.2011 zmenil úrokové rozpätie na 2,5% p. a., ani to že táto skutočnosť bola žalobcovi známa.
Dňa 02.12.2011 bolo žalovanou oznámenie odoslané, teda v zmysle § 151, ods. 1 Civilného sporového
poriadku je medzi stranami nesporné, že žalobca vie o zvýšení úrokového rozpätia od 15.12.2011.
Zmluva o úvere v bode 5.7. umožňuje v prípade nesúhlasu správcu so zvýšeným úrokovým rozpätím

požiadať banku o prehodnotenie miery rizika - k tomuto úkonu správca nepristúpil (namiesto toho
špekulatívne žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia). Na základe uvedeného je zrejmé, že strany si
pri podpise a následnom plnení zmluvy o úvere boli vedomé práva žalovanej zvýšiť úrokové rozpätie a
ustanovenie bolo medzi stranami v čase uzavretia zmluvy určité. Preto treba považovať zmluvu o úvere
za platnú, a bod 5.5. za určitý; žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno vyhovieť. Ďalej

uviedla,ženárokžalobcuječiastočnepremlčaný -spoukazomna§107,ods.1Občianskehozákonníka
je premlčané bezdôvodné obohatenie zo splátok uhradených žalobcom od 15.12.2011 do 30.06.2014,
nakoľkožalobcavedelozvýšeníúrokovéhorozpätiaajehookolnostiachuž15.12.2011.Navrholvypočuť
svedkov a zároveň z dôvodu hospodárnosti a racionálnosti len oboznámenie s ich výpoveďami v iných
konania vedených na tunajšom súde.

15. Žalobca v podaní zo dňa 06.11.2020 poprel doručenie Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia
od 01.07.2011, sporoval odoslanie oznámenia 08.06.2011 (súdu je z úradnej činnosti známe, že
uvedená argumentácia žalobcu sa vzťahuje na iné spory vedené na tunajšom súdu kde boli zvyšovanéúroky od 01.07.2011, nie tohto konania). Nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, že zmenou žalobcov sa
zmenili okolnosti týkajúce sa spotrebiteľského prvku, nakoľko procesné postavenie strán nemá vplyv
na hmotnoprávne postavenie spotrebiteľov zastúpených správcom. Naďalej zotrval na argumentácii

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky článku 5.5. zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Piešťany č. k. 14C/21/217 zo dňa 13.08.2020, kde vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú. V zmluve
sa dohodlo zvýšenie úrokovej sadzby, pričom sa nespomína možnosť zvýšenia úrokového rozpätia.
Uviedol, že ustanovenie čl. 5.5. je neurčité a nezrozumiteľné. K Dodatku č. 2 k zmluve o úvere č.
XX/XXX/XX zo dňa 16.05.2012 uviedol, že tento sa týka iného bytového domu, pri ktorom mohli byť

odlišné dôvody jeho prijatia. Samotné oznámenia o zmene úrokového rozpätia sú neurčité, a nie je
z nich jasné, prečo, z akého dôvodu, a o koľko dochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia - jedná sa
o preto neurčitý úkon, ktorý svojim znením zavádza spotrebiteľov a vzbudzuje presvedčenie, že v
skutočnosti nedochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia, ale len k jeho zmene. Nesúhlasil so vznesenou
námietkou premlčania. Upustil od výsluchu svedkov a z dôvodu hospodárnosti a navrhol, aby súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými zápisnicami.

16. Žalobca v odvolaní namietal, že súd neposudzoval neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa bodu 5.5
zmluvy alebo podľa bodu 5.6 zmluvy a to napriek nepopretiu skutkových tvrdení žalovanou. Namietol,
že žalovaná zvýšila úrokové rozpätie podľa bodu 5.5 zmluvy, označenie bodu 5.6 v oznámení považoval
iba za chybu v písaní s tým, že podľa neho k zvýšeniu úrokového rozpätia došlo podľa bodu 5.5

zmluvy. Žalovaná počas konania nikdy netvrdila a ani nepoprela, že by v tomto jedinom prípade
pristúpila k zvýšeniu úrokového rozpätia podľa bodu 5.6 zmluvy. Vyčítal prvoinštančnému súdu, že
sa mal zaoberať aj bodom 5.6. zmluvy, čo neurobil. Zároveň dal do pozornosti rozsudok ESD vo
veci C-168/05 a ust. § 53 ods. 4 písm. i), j) OZ. Podľa žalobcu bod 5.5 obsahuje obidve uvedené
skutkové podstaty neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 4 OZ, čo okresný súd

vôbec nevyhodnotil a právna úprava bodu 5.6 spadá pod neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 4 písm. i), ako aj j) OZ. Ide o špeciálne klauzuly neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú
sú vždy neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ, aj keby boli individuálne dojednané, nejde o generálnu
klauzulu neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 OZ, ale o osobitnú skutkovú
podstatu neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá je neplatná ex lege. Ust. § 53 ods. 1 reaguje na

kreativitu dodávateľov pri tvorbe nových neprijateľných zmluvných podmienok, ide o úpravu generálnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá oprávňuje podrobiť súdnemu prieskumu aj ďalšie neprijateľné
podmienky uvedené v § 53 ods. 4 OZ a v prílohe smernice obsahujúcej Grey list neprijateľných
zmluvných podmienok. Okresný súd vykonával dokazovanie individuálneho dojednania (v konaní, ktoré
riešili bod 5.5. pri špeciálnej klauzule neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. j) OZ,

ktorá sa nedá individuálne dojednať, pretože je neplatná. Zmluvné podmienky uvedené v bode 5.5. a
5.6. zmluvy sú nejasné, neprimerané a jednoznačne stavajú spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície. Sú
formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany žalovanej uplatnené svojvoľne, preto sú
netransparentné a neprijateľné. Vzhľadom na princíp dodržiavania zmlúv platí zásada nezmeniteľnosti
zmluvy jednostranným úkonom zmluvnej strany, vyjadrená v § 493 a § 516 ods. 1 OZ, z ktorej existujú

zákonné výnimky. Dôvod zmeny musí byť dostatočne transparentný a v zmluvnej podmienke výslovne
uvedený. Trval na tom, že žalovaná zvýšila úrokové rozpätie podľa bodu 5.5 a nie podľa bodu 5.6
zmluvy, ako si svojvoľne okresný súd určil a čo žiadna zo strán sporu nespochybnila. Tiež poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, spolu s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020-21 zo dňa 15.04.2020, na rozsudok Okresného súdu Žilina

zo dňa 24.09.2015 sp. zn. 14C/295/2014. Zároveň uviedol rozdiely podľa bodu 5.5 zmluvy a bodu 4.6,
ktorý bol predmetom citovaného rozhodnutia Okresného súdu Žilina, ako aj bod 4.4 zmluvy v zmysle
rozsudkuKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.11Co/471/2015zodňa28.06.2016stým,žedanébodynemusia
byť formalisticky totožné, pričom bod 5.5 je ešte viac neurčitý ako bod 4.6., keď právna kvalifikácia oboch
zmlúv je totožná, obe sa týkali financovania bývania, prípadne obnovy bývania. Odkázal na rozsudok

Okresného súdu Piešťany č. k. 14C/21/2017-500 zo dňa 13.08.2020, ktorý prejednával skutkovo a
obsahovo totožnú vec, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/90/2020-684 zo
dňa 24.11.2021, ktorým bol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdený. Tiež namietal nesprávne právne
posúdenie absolútnej neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Žiadna
z výpovedí svedkov nesmerovala k bodu 5.6. zmluvy, týkali zmlúv, ktoré daný bod neobsahovali. Súd sa

nezaoberalneurčitýmipojmami„závažnézmenyvčinnosti,vštruktúrealebosituácienamedzibankovom
trhu“alebopojmom„kótovanáreferenčnáúrokovásadzbaprepríslušnúmenu“,prípadne„nákladybanky
na získanie depozit v príslušnej mene“.17. Poukázal na výpovede svedka F. G. z konania vedeného pod sp. zn. 11C/33/2017, keď z výsluchu
svedkov je zrejmé, že prvé zmluvy sa uzatvárali v roku 2006, nejednalo sa vôbec o nový bankový
produkt a pripomienky žalobcu boli akceptované v minimálnom rozsahu, týkali sa maličkostí s tým,

že právnik vykonal len minimálne úpravy, ktoré žalovaná akceptovala a svedok opisuje časovo, že
sa jednalo obdobie roka 2006. Aj vzhľadom na osobu F. G. pôsobiaceho vo funkcii viac ako 25
rokov nemožno predpokladať, že by zmluvy podrobne čítal, keďže variantnosť zmlúv si ani nevšimol a
nevedel, že úrokové rozpätie bolo dojednané fixne, a že zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku. Bolo
preukázané, že svedecké výpovede sú tendenčné so snahou sa navzájom nepoškodiť. Zápisnica zo

schôdze vlastníkov bytov zo dňa 22.10.2007 bytového domu v A., B. X - X, vyvracia svedeckú výpoveď
F. G. o riadnom priebehu kontraktačného procesu, pretože zo schôdze vyplýva, že k schváleniu úveru
neprebehlo ani hlasovanie vlastníkov, teda im nemohla byť predložená žiadna zmluva a individuálne
dojednanie nie je vôbec preukázané zo strany žalovanej. Okresný súd tiež nepochopiteľne ustálil
podstatné prekročenie dohodnutej ceny v čase uzavretia zmluvy a v čase plnenia, pričom nárast z
pôvodne dohodnutej percentuálnej sadzby 2 % ročne na 2,5 % ročne je teda 0,5 % ročne, čo je 25 %

oproti pôvodne dohodnutému úrokovému rozpätiu a v zmysle judikatúry sa za podstatné prekročenie
považuje už 10 % a viac.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Považovala odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné, pretože okresný súd sa vo svojom

rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, a to v bodoch 31 až 39, 41 až 44. Okresný súd
z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti, ako aj namietanej neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa riadne
a správne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia. V súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvy o
termínovanom úvere uviedla, že bývalý zamestnanec žalobcu potvrdil možnosť zmluvu pripomienkovať,
pripomienkoval ju jeho právnik a na obsahu zmluvy sa dohodli. To, či došlo počas kontraktácie k

vzneseniu závažných alebo menej závažných pripomienok, a či boli akceptované, nebolo predmetom
dokazovania, považovala ich za špekulatívne. Súd vykonal dokazovanie zápisnicami o výsluchoch
svedkov, ktorí boli pri podpise zmluvy a obaja potvrdili možnosť zmluvu pripomienkovať, pýtať sa na
obsah zmluvy, pričom okresný súd nemal dôvod nahrádzať vôľu strán skúmaním, či je, alebo nie je
ustanovenie určité, keď určitosť a zrozumiteľnosť ustanovení zmluvy v čase jej podpisu bola potvrdená

samotnými zmluvnými stranami. Zápisnicou zo schôdze vlastníkov predloženou žalobcom, bolo iba
potvrdené, že spotrebitelia nikdy do obsahu zmlúv nezasahovali a ani o ňom nemali žiadnu vedomosť,
keď schvaľovali iba typ a základné parametre úveru. Okresný súd správne odmietol argumentáciu
žalobcu o prihliadnutí na rozhodnutia v iných sporoch z dôvodu, že bod 5.5. zmluvy je odlišný od
ustanovení zmluvy, a to konkrétne bod 4.6. iných konaní, uzavretých za iných okolností. Neuznala ani

argument žalobcu, že dohodnutá podmienka sa týka jednostrannej možnosti zmeniť ceny plnenia. V
spore sa preukázalo, že bod 5.5. zmluvy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, išlo o individuálne
dojednanie predmetného ustanovenia a k zvýšeniu úrokovej sadzby došlo z dôvodu zmeny ratingu
klienta (ako to bolo medzi stranami dohodnuté).

19. Žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu uviedol, že k zvýšeniu úrokového rozpätia došlo
(pravdepodobne) v súvislosti s bodom 5.6. Zmluvy o termínovanom úvere č XX/XXX/XX zo dňa
15.05.2009 a to na základe Listu žalovanej s označením „Oznámenie o zmene úrokového rozpätia“ zo
dňa 02.12.2011.
Požiadal o pripustenie zmeny petitu tak, že článok 5.6. Zmluvy o termínovanom úvere č XX/XXX/XX zo

dňa 15.05.2009 v znení: „Ak počas platnosti Úverovej zmluvy dôjde k závažným zmenám v činnosti,
štruktúre alebo situácií na medzibankových trhoch, následkom čoho náklady Banky na získanie depozít
v príslušnej mene Úveru na obdobie zodpovedajúce obdobiu prehodnotenia základnej sadzby v zmysle
ustanovení Úverovej zmluvy, sú vyššie ako kótovaná referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu 6
mesačný EURIBOR, Banka je oprávnená podľa vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu

tak, aby zodpovedala jej nákladom vzniknutým v súvislosti Úverovou zmluvou jednostranne bez dodatku
k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“ je neprijateľnou
podmienkou a je neplatný.
V zmysle uvedeného článku 5.6. je banka oprávnená zmeniť úrokovú sadzbu (nie úrokové rozpätie)
ak nastane „závažná zmena v činnosti, štruktúre alebo situácií na medzi bankových trhoch“ a v

príčinnej súvislosti s tým „ náklady Banky na získanie depozít v príslušnej mene Úveru na obdobie
zodpovedajúce obdobiu prehodnotenia základnej sadzby v zmysle ustanovení Úverovej zmluvy, sú
vyššie ako kótovaná referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu 6 mesačný EURIBOR“. Banka je
oprávnená podľa vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu (nie úrokové rozpätie). Bankamôže konať na základe vlastnej svojvôle – podľa vlastného uváženia. Namietol, že dané ustanovenie je
nezrozumiteľné, neurčité, netransparentné, neobsahujúce konkrétny jasne špecifikovaný dôvod a výšku
zmeny, žiadne konkrétne pravidlá, pričom umožňuje žalovanému ako banke podľa vlastného uváženia

meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu (nie úrokové rozpätia).
Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ. Uvedený článok nebol individuálne
dojednaný čo vyplýva zo svedeckých výpovedí z iných konaní. List žalovanej s označením „Oznámenie
o zmene úrokového rozpätia“ zo dňa 02.12.2011 neobsahuje žiadnu špecifikáciu dôvodu zvýšenia
úrokového rozpätia, ale iba odkaz na bod 5.6 zmluvy, a to pravdepodobne nesprávny, namiesto bodu

5.5. Zmluvy. Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR v totožných veciach (uznesenie sp.
zn. 8Cdo/48/2023 zo dňa 12.03.2024 bod 15, 16 a 18) je žalobcom správca zastupujúci všetkých
vlastníkov (teda pôvodných a aj nových) v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. Poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdi SR v obdobných veciach, ktorá pokladá čl. 5.5 tu prejednávanej
zmluvy ( totožné znenie) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú. Okrem rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022 aj medzičasom vydaných ďalších 10

uznesení sp. zn. 5Cdo/218/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 7Cdo/98/2022 zo dňa 15.08.2023, sp. zn.
7Cdo/74/2023 zo dňa 15.08.2023, sp. zn. 7Cdo/86/2022 zo dňa 26.09.2023, sp. zn. 4Cdo/78/2023 zo
dňa 26.09.2023, sp. zn. 2Cdo/40/2023 zo dňa 18.06.2024, sp. zn. 8Cdo/48/2023 zo dňa 12.03.2024,
sp. zn. 2Cdo/66/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 1Cdo/51/2023 zo dňa 27.02.2024. Najvyšší súd prijal
aj 2 uznesenia, ktoré vyjadrili opačný postoj, pričom Nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 61/2024-38

bolo Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 9Cdo/135/2022 z 26. júla 2023 zrušené
a vec vrátená NS SR. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil 10 rozsudkov Krajského súdu v Trnave v
prospech žalovanej. Okrem toho poukázal aj na ustálenú prax Krajského súdu v Trnave, ktorý v skutkovo
totožných veciach, prijal záver potvrdzujúci odôvodnenosť podaných spotrebiteľských žalôb v konaniach
sp. zn. 23CoCsp/10/2022, 26CoCsp/15/2022, 10CoCsp/43/2022, 10CoCsp/22/2022, 10Co/16/2022,

10CoCsp/25/2022, 26Co/94/2023, 10Co/35/2023, 26Co/75/2023, 21Co/37/2023, 21CoCsp/14/2023,
21Co/41/2023, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/90/2020 zo dňa 24.11.2021, ktorý
potvrdil Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR.

20. Žalovaná po rozhodnutí odvolacieho súdu uviedla, že v oznámení o zvýšení úrokového rozpätia

zo dňa 2.12.2011 sa výslovne odkazuje na čl. 5.6. úverovej zmluvy. Je teda jednoznačne preukázané,
že žalobca aplikoval toto ustanovenie namiesto čl. 5.5 zmluvy o terminovanom úvere v tomto prípade.
Obsahovo ide o precizáciu pôvodného čl. 5.5 zmluvy o úvere. Opätovne poukázal na to, že zmluvu
v mene vlastníkov bytov uzatváral skúsený a odborne spôsobilý správca, teda profesionál, ktorý konal pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti s banku. V čase uzatvorenia zmluvy svedkovia, vypočutý v iných

konaniach, nepovažovali žiadne ustanovenie zmluvy za neurčité a nezrozumiteľné.
Dôvodom zmeny úrokovej sadzby z 2% p. a. na 2,5% p. a. bol pritom vývoj na bankových trhoch
v čase od 15.5.2009 do 2.12.2011, na ktorých došlo k výraznej zmene v sadzbe EURIBOR. V roku
2009 klesla pôvodná sadzba Euribor z hodnoty 3% na začiatku roku na hodnotu 1% na konci roku
pričom pri poskytnutí úveru bola okolo 1,5%. Následne sa udržiavala v stabilnej hodnote, v priebehu

roku 2011 však vzrástla na úroveň nad 1,8%. Pomerne stabilná úroková sadzba neumožňuje riadenie
rizika klienta „pomocou“ očakávaného poklesu úrokového rozpätia (ako to bolo v roku 2008, keď sadzba
6 mesačný Euribor prevyšovala 5%). Z uvedeného dôvodu banka zreálnila hodnotu úrokovej sadzby
tak, aby bola adekvátna sadzbe za poskytované úvery. Aj podľa štatistiky vedenej NBS medzi májom
2009 a decembrom 2011 stúpla priemerná výška úverov nad 5 rokov poskytovaných nefinančným

spoločnostiam na iný účel ako nadobudnutie nehnuteľnosti z pôvodnej hodnoty 3,45% p. a. na hodnotu
4,08% p. a. Úprava úrokovej sadzby o 0,5% p. a. medzi mesiacom máj 2009 a december 2011 bola
adekvátna a má základ vo vývoji na bankovom trhu, ako to predpokladá čl. 5.6. zmluvy o úvere. Poukázal
na to, že čl. 4.6., 5.5. v iných zmluvách a čl. 5.6. úverovej zmluvy sú úplne odlišné ustanovenia, preto
súd nemôže prihliadať na výsledok sporu v tých prípadoch, kde sú aplikoval tieto odlišné ustanovenia.

Spotrebiteľ má v konkrétnom prípade aj právo zmluvu predčasne ukončiť splatením (t. j. financovaní inou
bankou) podľa čl. 8.5. zmluvy. Rovnakú výnimku obsahuje na základe čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS
aj čl. 2 písm. c) prílohy smernice. Výnimku z uplatnenia podmienky, ktorá sa považuje za neprijateľnú
na základe aktuálneho § 53 ods. 4 písm. i) OZ upravuje čl. 2 písm. b) prílohy smernice 93/13/EHS.
Podľa neho sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku nepovažuje právo zmeniť úrokovú sadzbu platenú

spotrebiteľom alebo finančnú službu spotrebiteľovi alebo sumu iných poplatkov za finančné služby bez
oznámenia, ak na to má dodávateľ právny dôvod, za predpokladu, že sa od dodávateľa vyžaduje ihneď
o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany pri najbližšej príležitosti a že druhá strana má
možnosť ihneď odstúpiť od zmluvy. V konkrétnom prípade právny dôvod existoval, a bola ním zmenasituácie na bankovom trhu, čo potvrdzujú informácie o vývoji na bankovom trhu. Právo na okamžité
ukončenie zmluvy predstavuje možnosť predčasného splatenia kedykoľvek po uplynutí 36 mesiacov odo
dňa uzavretia zmluvy, čím zmluva zanikne. Z uvedených dôvodov neexistuje právny dôvod na priznanie

plnenia, keďže čl. 5.6 zmluvy o úvere nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21. Súd pripustil zmena petitu na pojednávaní dňa 20.01.2025 a rozšíril žalobu o výrok II., ktorým sa
žalobca domáhal určenia, že čl. 5.6. Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 15.05.2009
v znení: „Ak počas splatnosti úverovej zmluvy dôjde k závažným zmenách činnosti, štruktúre alebo

situácií na medzibankových trhoch, následkom čoho náklady banky na získanie depozit v príslušnej
meneúverunaobdobiezodpovedajúceodvolaniuprehodnoteniazákladnejsadzbyvzmysleustanovení
úverovej zmluvy, sú vyššie ako kótovaná referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu 6-mesačný
EURIBOR, banka je oprávnená podľa vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu tak,
aby zodpovedala jej nákladom vzniknutým v súvislosti s úverovou zmluvou jednostranne bez dodatku
k úverovej zmluve. Banka zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a je neplatný.

22. Žalobca ako dôkaz predložil: Oznámenie žalovanej (Dexia banka Slovensko, a. s.) zo dňa
02.12.2011, potvrdenie údaja žalovanou bez uvedenia dátumu vystavenia, Zmluvu o termínovanom
úvere č. XX/XXX/XX uzavretú medzi žalovanou (Dexia banka Slovensko, a. s.) a vlastníkmi bytov

v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave dňa 15.05.2009 a dodatok č. 1 zo dňa 18.12.2009,
výpis z Obchodného registra žalovanej, list (sťažnosť) právneho zástupcu žalobcov/žalobcu zo dňa
18.1.2016, list NBS zo dňa 28.4.2015 (správne má byť 2016), Obchodné podmienky Prima banky
pre úvery.... účinné od 1.4.2016, výzvu na úhradu pohľadávky - predžalobná upomienka zo dňa
20.6.2016, výpis z LV č. XXXX pre Obec a k. ú. A., Zmluvu o výkone správy č. 115, rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 z 10.02.2016, výpis z internetovej stránky NBS k Stálemu
rozhodcovskému súdu, 6x list žalobcu – žiadosť zo dňa 20.8.2015, kópiu zápisnice z pojednávania vo
veci č. k. 11Csp/134/2016 Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2019, kópiu zápisnice z pojednávania
vo veci č. k. 11C/51/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 04.08.2020, kópiu zápisnice z pojednávania
vo veci č. k. 11C/25/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2020, kópiu zápisnice z pojednávania

vo veci č. k. 11C/21/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 28.07.2020, kópiu zápisnice z pojednávania
vo veci č. k. 11C/21/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2019, kópiu zápisnice z pojednávania
vo veci č. k. 11C/33/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 28.01.2020, kópiu zápisnice z pojednávania
vo veci č. k. 22Csp/86/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2019, uznesenie Ústavného súdu
SR č. III. ÚS 124/2020-21 zo dňa 15.4.2020, uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 41/2019-13 zo

dňa 23.01.2019, zápisnica zo stretnutia strán z 14.09.2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, e-mail žalovanej zo dňa 24.02.2015, kópie poštových kníh z 7.6.2011
až 15.06.2011, 31.05.2011 až 17.06.2011, oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011,
ktoré sa netýkajú sporu, vyjadrenie NBS zo dňa 05.10.2021, Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov zo
dňa 22.10.2007, čestné vyhlásenie I. J. K. z 25.01.2023, Analýzu svedeckých výpovedí svedkov F. G.

a F. H., kópiu zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 14C/204/2016 Okresného súdu Trnava zo dňa
27.10.2022 a 09.06.2022, kópiu zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 14C/203/2016 Okresného súdu
Trnava zo dňa 02.02.2023, kópiu zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 33C/62/2016 Okresného súdu
Trnava zo dňa 25.04.2022, znalecký posudok č. 12/2024 Ústavu znaleckej činnosti Bratislava zo dňa
07.10.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/48/2023 zo dňa 12.03.2024.

23. Žalovaná predložila ako dôkazy: výpis z LV č. XXXX zo dňa 13.10.2017, uznesenie NS SR č.
k. 4Cdo 223/2016 zo dňa 06.06.2017, uznesenie NS SR č. k. 3 Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2008,
dodatok k Zmluve o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX uzavretý stranami sporu dňa 16.05.2012,
nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20.02.2020, rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn.

II. ÚS 43/2020-48 zo dňa 26.05.2020, Oznámenie žalovanej z 08.06.2011, kópia poštovej knihy,
žiadosť žalobcu o vysvetlenie zo dňa 26.05.2014, oznámenie žalovanej zo dňa 24.06.2014, uznesenie
tunajšieho súdu č. k. 11C/42/2017-418 zo dňa 05.02.2020, kópiu zápisnice z pojednávania vo veci č.
k. 11C/51/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 04.02.2020, poštový podací hárok zo dňa 02.12.2011,
kópiu zápisnice z pojednávania vo veci č.k. 11C/33/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 09.07.2020,

priemerné úrokové miery úverov poskytnutých v roku 2009 a 2011.

24. Súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu navrhovanom stranami sporu, t. j. vyššie uvedenými
listinnými dôkazmi, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:25. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 15.05.2009 (č.l. 19) a jej dodatku č. 1
zo dňa 18.12.2009 vyplýva, že klient – vlastníci bytov v Bytovom dome na ul. B. X-X s. č. XXXX

v A. zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave (zastúpené F. L. G., prokuristom) a žalovaná
ako banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a .s. do 31.12.2011) uzavreli zmluvu o úvere, na základe
ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 43.152,- € za účelom obnovy bytového
domu. Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je
hodnota 6 mesačného EURIBOR plus úrokové rozpätie 2,0% p. a. V bode 5.6. zmluvy je obsiahnuté

dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, „ak
počas splatnosti úverovej zmluvy dôjde k závažným zmenách činnosti, štruktúre alebo situácií na
medzibankových trhoch, následkom čoho náklady banky na získanie depozit v príslušnej mene úveru
na obdobie zodpovedajúce odvolaniu pre hodnotenia základnej sadzby v zmysle ustanovení úverovej
zmluvy, sú vyššie ako kótovaná referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu 6-mesačný EURIBOR,
banka je oprávnená podľa vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu tak, aby zodpovedala

jej nákladom vzniknutým v súvislosti s úverovou zmluvou jednostranne bez dodatku k úverovej zmluve.
Banka zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi.“ Z listu žalovanej zo dňa 02.12.2011 (č. l. 12)
adresovaného správcovi vyplýva, že ním banka oznamuje správcovi, že v súvislosti s bodom 5.6.
úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa 18.12.2009 (poznámka súdu - deň podpisu dodatku č. 1 zmluvy,
nie zmluvy) banka pristúpila k zmene úrokového rozpätia na 2,5% p. a. od 15.12.2011 bod 2.2.4.3.

zmluvy.

26. Strany sporu pôvodne navrhovali doplnenie dokazovania výsluchom svedkov F. G., F. H., F.
B., F. J.. Od ich svedeckej výpovede upustili a navrhli, aby súd oboznámil ich svedecké výpovede
z konaní vedených na tunajšom súde, kde boli opakovane vypočutý a to z dôvodu hospodárnosti. Súd

poznamenáva, že na tunajšom súde a na Okresnom súde Piešťany sa vedie medzi stranami celkovo 48
sporov o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zvýšenia úrokovej sadzby žalovanou.

27. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa§502ods.1OBZ,oddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýplatiťznichúroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné

podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (v súčasnom znení), na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných
častí,spoločnýchzariadeníapríslušenstvadomuposkytovanévlastníkombytovanebytovýchpriestorov
podľa osobitného predpisu, 4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4

ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h),
j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti
s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov 4a) a veriteľ plnípovinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; 4a)
to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu. 36)
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(3)
Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2024), ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 bod 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľačlánku3bod2.smernice,podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 6 bod 1. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenímz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)
Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„ZoVB“) (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať
správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu

so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaná - banka ako veriteľ (pod obchodným menom
Dexia banka Slovensko a. s.) a vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici B. X - X, v
zastúpení žalobcom - správcom ako zákonným zástupcom, ako dlžníci, uzavreli dňa 15.05.2009 Zmluvy
o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 43.152,- €
za účelom obnovy bytového domu. V konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáha vydania

bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 15.12.2011 úrokovú sadzbu
z 2,0% p. a. na 2,50% p. a., a to podľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky bodu 5.6
zmluvy. Uvedené vyplýva z Oznámenia Dexia banky a. s. zo dňa 02.12.2011, kedy žalobcovi oznámila
zmenu úrokového rozpätia v súvislosti s bodom 5.6. úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX na 2,5 % ročne,
ktorá zmena bude realizovaná odo dňa 15.12.2011. Predmetné oznámenie bolo priložené žalobcom

k podanej žalobe. Suma bezdôvodného obohatenia po pripustených zmenách žaloby a po späťvzatí
žaloby v časti sumy 148,87 € je vo výške 1.091,71 € ako rozdiel medzi zaplatenými splátkami v období
od 15.12.2011 do 20.04.2020. Po doplnení výpočtu bezdôvodného obohatenia žalobcom na č. l. 295
nebola sporná výška uplatneného nároku a ani omeškanie žalovanej.

29. V priebehu konania a po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo sporným či je zmluva spotrebiteľskou,
či bol bod 5.6 zmluvy individuálne prerokovaný, či je určitý a zrozumiteľný alebo je daný dôvod jeho
absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ, či je toto ustanovenie pre rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi neplatné podľa § 39 OZ, či toto ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust.
§ 53 OZ.

30. Vlastníci bytov uzatvorili s bytovým družstvom v zmysle § 8a ZoVB zmluvu o výkone správy,
predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome činnosti uvedené v zákone o vlastníctve bytov. V zmysleustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o úvere) je správca
povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
na ich účet. Podľa § 9 ods. 2 ZoVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uzatvorením úverovej zmluvy
týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome.

31. Zmluvu o úvere uzavrel správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods.
1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia dodatku), ako aj zo znenia článku III. Zmluvy o výkone
správy č. 115 pre bytový dom B. X-X D. A.. Je však nepochybné, že dlžníkmi z úverovej zmluvy sú
jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to vyplýva aj zo súčasného znenia
§ 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným zástupcom. Právny vzťah
založený zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné

posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ).
Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho podnikania. Daný úver
pritom bol poskytnutý v súvislosti s vykonaním obnovy bytového domu, a teda za účelom zveľadenia

majetkufyzickýchosôb–spotrebiteľov.Nastranedlžníkatakvystupovalispotrebitelia,ktorýmnebolúver
poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom nič nemení skutočnosť,
že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, pretože subjektom
základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov, označený ako klienti aj v záhlaví zmluvy o úvere. S poukazom na vyššie

uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna
úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Hoci teda v prípade zmluvy o termínovanom úvere nejde s poukazom na
§ 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere (pozn. v súčasnosti uvedené vylučuje § 1 ods. 3 písm. r) zák. č. 129/2010
Z. z.), vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom bolo potrebné posúdiť ako
spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka.

32. Pokiaľ ide o priznanie spotrebiteľskej ochrany vlastníkom bytov ako spotrebiteľom zastúpeným

v záväzkovom vzťahu profesionálom, súd odkazuje na napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23CoCsp/66/2022 zo dňa 11.12.2024, v ktorom odvolací súd uviedol, že „požiadavka
eurokonformného výkladu ustanovenia § 52 ods. 4 OZ ako nepriameho účinku smernice 93/13 (pozri
napríklad rozhodnutia Súdneho dvora z 13.11.1990, Marleasing SA, C-106/89, EU:C:1990:395, z
27.06.2000, Océano Grupo, spojené veci C-240/98 až 244/98, EU:C:2000:346 a zo 04.07.2006,

Konstantinos Adeneler, C-212/04, EU:C:2006:443), potom na základe judikatúry Súdneho dvora
citovanej v predchádzajúcom bode vedie k záveru, že osobitné znalosti a informácie, ktorými osoba
nekonajúca pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti disponuje, nemajú vplyv na ochranu, ktorú tejto osobe slovenský právny poriadok priznáva v
spotrebiteľskom vzťahu. Z toho tiež vyplýva, že ak hľadisko osobitných znalostí a informácií nie je pre

priznanie spotrebiteľskej ochrany podstatné, nie je podstatné ani to, či takýmito osobitnými znalosťami a
informáciami disponuje osoba, ktorá spotrebiteľa (či už priamo alebo nepriamo) zastupuje. Zastúpenie
osoby profesionálom (podnikateľom) v záväzkovom vzťahu s dodávateľom nezbavuje zastúpeného
ochrany, ktorú mu právny poriadok ako spotrebiteľovi priznáva, ak nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tento záver podporuje aj nedávno vyjadrený názor

Súdnehodvora,podľaktoréhojenerozhodné,akfyzickúosobuzastupujepriuzatváranízmluvyodborník
(rozsudok z 24.10.2024, Zabitoń, C-347/23, EU:C:2024:919, body 12 a 34).“

33. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovanej
vzniknúť tým, že neoprávnene jednostranne zvýšila úrokové rozpätie, čím sa zvýšila úroková sadzba

poskytnutého úveru, pričom išlo o sumu zvýšeného úroku za obdobie od 15.12.2011 do 20.04.2020. V
konaní však žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom na čo bolo potrebné sa
zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.34. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

35. V konaní sa uplatňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie

sumy, o ktorú mal byť úver preplatený na úroku, a tak mali byť poskytnuté žalovanej finančné prostriedky,
na ktoré táto nemala nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej
objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

36. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúci
okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Objektívna premlčacia doba v

prípade splácania termínovaného úveru tak plynula pri jednotlivých splátkach samostatne dňom ich
uskutočnenia, pričom v prejednávanej veci išlo o splátky uhradené v období od 20.12.2011 do
20.04.2020.

37. V súčasnosti z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že ustanovenie § 107 ods. 2 OZ

treba eurokonformne vykladať tak, že nárok spotrebiteľa voči dodávateľovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, sa nepremlčiava v
trojročnej, ale v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho
dvoraEÚz22.04.2021,LHprotiProfiCreditSlovakias.r.o.(C-485/19,EU:C:2021:313),akoajuznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.02.2022 (R 15/2022), v zmysle ktorého

„analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve
spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného
plnenímnazákladespotrebiteľskejúverovejzmluvy,jeprávnymdôsledkomprednostirozsudkuSúdneho
dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.“

38. Vzhľadom na bezdôvodné obohatenie majúce vzniknúť pri plnení splátok v rámci obdobia od
20.12.2011 do 20.04.2020 a vzhľadom na podanie žaloby dňa 30.06.2016 a rozšírenej žaloby dňa
27.06.2018a26.05.2020,žalobcomuplatnenýnárokniejepremlčanývobjektívnej10-ročnejpremlčacej
dobe.

39. Pokiaľ ide o 2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu, pre jej plynutie je v súlade s § 107 ods. 1 OZ
rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal.

40. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021
(R 14/2022), pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného

obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a
bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky
spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/218/2021 zo dňa 30.11.2022 sú pritom závery publikovaného rozhodnutia R 14/2022 vo
vzťahu k posudzovanému sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť neplatným

navýšením úrokovej sadzby úveru v spotrebiteľskom právnom vzťahu) prejudikatórne, lebo jeho
podstatou je otázka navýšenia úveru v spotrebiteľskom právnom vzťahu.

41. Nebolo možné za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považovať list žalobcu zo dňa
26.05.2014 (na č. l. 335), keďže sa týka iného bytového domu. Okrem toho súd poukazuje na to, že

predmetom listu bola žiadosť žalobcu o vysvetlenie spôsobu hodnotenia miery rizika klienta a žiadosť o
doloženie dokladov na účely posúdenia odôvodnenosti zvýšenia úrokového rozpätia podľa článku 5.5.
zmluvy. Z listu však nevyplýva, že by žalobca považoval článok 5.5. za odporujúci zákonnej úprave,
alebo jeho vedomosť o právach, ktoré spotrebiteľom zaručuje smernica 93/13 a príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, čo sú ale predpoklady, ktoré vyžaduje vnútroštátna judikatúra (R 14/2022) a

judikatúra Súdneho dvora (spojené veci C-810/21 až C-813/21) (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 23CoCsp/66/2022-682 zo dňa 11.12.2024).42. Vzhľadom na uvedené z vykonaného dokazovania súd ustálil, že spotrebitelia nadobudli skutočnú
vedomosť o bezdôvodnom obohatení žalovanej z listu NBS zo dňa 28.04.2016 (pozn. súdu chybou
v písaní uvedený rok 2015) (na č. l. 54), ktorý list bol podľa žaloby žalobcovi doručený dňa 02.05.2016.

Uvedený list je odpoveďou na sťažnosť žalobcu zo dňa 18.01.2016 (na č. l. 38)), ktorou žalobca žiadal
o prešetrenie postupu žalovanej súvisiaceho s určením výšky úroku o. i. aj v úverovej zmluve č. XX/
XXX/XX, pričom NBS v odpovedi odkázala na svoje predchádzajúce stanoviská týkajúce sa podobných
úverových zmlúv. NBS touto odpoveďou informovala žalobcu, že k úverovej zmluve č. XX/XXX/XX (ktorá
je predmetom tohto konania) zaujíma rovnaké stanovisko, aké žalobcovi oznámila v súvislosti s inými

úverovými zmluvami a v ktorom stanovisku sa venovala otázke neplatnosti neprijateľných podmienok v
súvislosti so zvýšením úrokového rozpätia, keď zároveň poukázala na to, že spotrebiteľská ochrana sa
vzťahuje aj na bytové družstvo, t. j. žalobcu.

43. Žaloba, ktorou si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
15.12.2011 do 20.06.2016, bola na súd doručená dňa 30.06.2016, jej rozšírenie o nasledujúce obdobie

od 21.06.2016 do 20.07.2018 bolo súdu doručené dňa 27.06.2018 a za obdobie od 21.07.2018 do
20.04.2020 bolo súdu doručené dňa 26.05.2020. Pri splatnosti jednotlivých splátok 20. dňa v mesiaci
bol celý nárok uplatnený žalobcom v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

44. Žalobca mal za to, že uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej je v rozpore s dobrými

mravmi, súd však vznesenie námietky premlčania žalovanou za zneužitie práva nepovažoval. V zásade
totiž platí, že vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá, a v konaní
opodstatnene vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke vo všeobecnosti nemožno
pokladaťzakonanie,ktoréjevrozporesdobrýmimravmi.Lenvýnimočnemožnodospieťkzáveru,žeide
o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento záver musí byť odôvodnený okolnosťami

toho-ktorého prípadu. Nie je možné za zneužitie práva považovať bez ďalšieho skutočnosť, že námietku
premlčania vzniesol dodávateľ zo spotrebiteľského vzťahu.

45. V konaní neboli preukázané žiadne také individuálne okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali na
námietku premlčania neprihliadnuť. Tieto okolnosti musia byť pritom naplnené v natoľko výnimočnej

intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva
uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa
31.08.2004). Aby bolo možné považovať prihliadnutie na námietku premlčania za rozporné dobrými
mravmi, muselo by byť preukázané, že by žalobcovi vo včasnom uplatnení si práva bránila objektívne
existujúca, mimoriadne závažná, náhla, neprekonateľná a nepredvídateľná prekážka, pre ktorú by sa

javilo nepriznanie premlčaného práva pre neho neprimerane tvrdým postihom (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20.04.2011). Z obsahu spisu však nevyplýva, že by
tu taká prekážka objektívne existovala.

46. K bezdôvodnému obohateniu žalovanej podľa tvrdenia žalobcu došlo na základe oznámenia zo

dňa 02.12.2011 zvýšením úroku z 2% p. a. na 2,5% p. a. podľa bodu 5.6. zmluvy, ktorý znie: „Ak
počas platnosti Úverovej zmluvy dôjde k závažným zmenám v činnosti, štruktúre alebo situácií na
medzibankových trhoch, následkom čoho náklady Banky na získanie depozít v príslušnej mene Úveru
na obdobie zodpovedajúce obdobiu prehodnotenia základnej sadzby v zmysle ustanovení Úverovej
zmluvy, sú vyššie ako kótovaná referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu 6 mesačný EURIBOR,

Banka je oprávnená podľa vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu tak, aby zodpovedala
jej nákladom vzniknutým v súvislosti Úverovou zmluvou jednostranne bez dodatku k Úverovej zmluve.
Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“

47. V prvom rade sa súd zaoberal platnosťou tejto zmluvnej podmienky podľa § 37 ods. 1 OZ. V zmysle

uvedeného článku je banka oprávnená zmeniť úrokovú sadzbu, ak nastane bližšie nešpecifikovaná
„závažná zmena v činnosti, štruktúre alebo situácií na medzibankových trhoch“ čo súd považuje
pre spotrebiteľa za neurčité a z tohto dôvodu aj nezrozumiteľné a netransparentné. Nie je z tohto
ustanovenia zrejmé, o aké konkrétne zmeny na medzibankových trhoch môže ísť, aby mali za následok
zvýšenie „nákladov Banky na získanie depozít v príslušnej mene Úveru na obdobie zodpovedajúce

obdobiu prehodnotenia základnej sadzby v zmysle ustanovení Úverovej zmluvy, sú vyššie ako kótovaná
referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu 6 mesačný EURIBOR“. Zo zmluvy nevyplýva aké mala
banka náklady v čase poskytnutia úveru, aby si spotrebiteľ mohol overiť či sa náklady banky zvýšia.
Uvedené ustanovenie je neurčití aj z dôvodu, že nie je v ňom uvedený spôsob výpočtu zvýšenia úroku.Ako spotrebiteľ nemôže predpokladať zmeny úrokovej sadzby, nemôže predpokladať ani dôsledky
zmeny situácie na medzibankových trhoch preňho do budúcnosti. Z uvedeného dôvodu súd považuje
predmetné ustanovenie zmluvy za absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Napokon, dôvod zvýšenia

úroku neuviedla žalovaná ani v samotnom oznámení okrem poukázania na bod 5.6. zmluvy.

48. Nakoľko súd dospel k záveru, že k zvýšeniu úroku došlo na základe absolútne neplatnej zmluvnej
podmienky nezaoberal sa už ďalšou argumentáciou strán sporu z dôvodu nadbytočnosti. Naviac súd
považujezapotrebnéuviesťkobranežalovaného,ženaplatnosťpredmetnejzmluvnejpodmienkynemá

vplyv ani jej možné individuálne prerokovanie, ktoré ani nebolo v konaní preukázané. Ako dôkaz obe
strany predkladali zápisnice z pojednávaní vedených na tunajšom súde v iných konaniach, v ktorých sa
svedkovia ani v jednej veci nevyjadrovali k prerokovaniu tejto zmluvy a ani k prerokovaniu bodu 5.6.

49. Súd zamietol žalobu v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bod 5.6, nakoľko táto
zmluvná podmienka je absolútne neplatná, ako súd uviedol vyššie, preto sa nemohol zaoberať ani jej

neprijateľnosťou.

50. Vzhľadom na to, že pre neplatné zmluvné dojednanie v článku 5.6. neexistoval právny dôvod plniť
žalovanej nad rámec zmluvných úrokov, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, z čoho vyplýva povinnosť
žalovanej bezdôvodné obohatenie vydať. Výšku bezdôvodného obohatenia 1.091,71 € za obdobie od

15.12.2011 do 20.04.2020 žalovaná nespochybnila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

51. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento súd žalobcovi priznal od času, kedy sa žalovaná dostala do
omeškania. Keďže splatnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je právnym predpisom ustanovená,
treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ

požiadal o splnenie. V konaní bolo preukázané (a nebolo to ani sporným), že žalobca listom zo dňa
20.06.2016 (na č. l. 60) vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ku dňu
20.06.2016, a to do 3 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá výzva bola žalovanej doručená dňa 23.06.2016
(na č. l. 14). Žalovaná tak bola povinná vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté za obdobie do
20.06.2016 v lehote do 26.06.2016, preto súd priznal úrok z omeškania zo sumy 715,17 € od 27.06.2016

do zaplatenia.

52. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého za obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2018 si
žalobca uplatnil úrok z omeškania v zmysle rozšírenia žaloby odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu
na zmenu žaloby na súd, t. j. odo dňa 28.06.2018, keďže zmena žaloby bola doručená na súd dňa

27.06.2018 (doručenka na č. l. 244). Žalovanej bol návrh na zmenu žaloby doručený 31.01.2020 a od
nasledujúceho dňa súd žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 232,21 €, nakoľko sa žalovaná
dostala do omeškania od tohto dňa. Za obdobie od 21.07.2018 do 20.04.2020 si žalobca opätovne
uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na zmenu žaloby na súd, t. j. odo
dňa 27.5.2020, keďže zmena žaloby bola doručená na súd dňa 26.05.2020 (doručenka na č. l. 304).

Žalovanej bol návrh na zmenu žaloby doručený 16.07.2020 a od nasledujúceho dňa súd žalobcovi
priznal úrok z omeškania a vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

53. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto bola uplatnená v súlade s vykonávacím predpisom, a to
ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (5+0,00 %) ročne zo sumy 715,17 € od 27.06.2016
do zaplatenia, zo sumy 232,21 €od 01.02.2020 do zaplatenia a zo sumy 144,33 € od 17.07.2020 do
zaplatenia, tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd
žalobu zamietol.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256
CSP,pričomprirozhodovanízohľadnilcelýžalobcomuplatnenýnárokkudňurozhodnutiavoveci.Včasti
nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáhal zaplatenia sumy spolu 1.674,82 €
(istina 1.240,58 €, úrok z omeškania 434,24 €). Žalobca bol v tejto časti konania úspešný v 88,90%, t. j. v

časti istiny 1.091,71 € a úroku z omeškania 397,01 €. Žalovaná bola úspešná v 11,1% t. j. v časti, v ktorej
súd zamietol úrok z omeškania a v časti, v ktorej súd konanie zastavil, pričom zastavenie konania zavinil
žalobca nesprávnym výpočtom uplatneného nároku s príslušenstvom. Žalobca mal celkový úspechv časti bezdôvodného obohatenia vo výške 77,8% (88,9%-11,1%) a v tomto rozsahu mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania.

55. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1MCdo1/2004 zo dňa 27.4.2004 sa venoval
obdobnej problematike, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne
príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný a poukazuje na to, že úspech v
konaní sa posudzuje podľa žalobného petitu.

56.Včastinárokunaurčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienkysúdžalobuzamietolažalovanémuvtejto
časti plne úspešnému, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní pritom nebol
tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).