Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123318409
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123318409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XXXX/X, XXX XX C., zastúpenej: IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so
sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344, proti žalovanému:
osobnyudaj.sk, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
50 528 041, zastúpenému: MG LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 549 996, o zaplatenie 2.539,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 32Cb/22/2023 – 100 zo dňa 18. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 32Cb/22/2023-100 zo dňa 18. júna 2024.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni
2.539,32 eur s úrokmi z omeškania vo výške 12,50 % ročne od 1.5.2023 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 2.539,32 eur s príslušenstvom titulom provízie za obchodné zastupovanie žalovaného
a nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 1.7.2021
Zmluvu o obchodnom zastúpení (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej po splnení podmienok v Zmluve
stanovených, vznikol žalobkyni nárok na províziu. Tvrdila, že splnila podmienky pre vznik nároku na
províziu za mesiac marec 2023 a faktúrou č. 005/2023, splatnou dňa 30.4.2023 vyzvala žalovaného, aby

jej zaplatil províziu vo výške 2.539,32 eur, čo ale žalovaný nespravil. Zároveň poukázala, že zmluvný
vzťah medzi ňou a žalovaným založený Zmluvou bol ukončený dohodou ku dňu 31.3.2023.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že nárok žalobkyne zanikol dňa 19.5.2023 na základe jednostranného zápočtu žalovaného.
Žalovaný započítací prejav vykonal listom zo dňa 26.4.2023 nazvaným „Jednostranné započítanie
pohľadávky“ adresovaným žalobkyni, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 19.5.2023. V uvedený deň

(19.5.2023), teda došlo ku skutočnosti, ktorú predpokladá ust. § 580 Občianskeho zákonníka, t. zn. k
započítaniu vzájomných pohľadávok strán.4. Žalobkyňa v ďalšom argumentovala, že žalovaný nárok žalobkyne na zaplatenie provízie nepoprel
a rovnako nepoprel ani existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami od 1.7.2021 do 31.3.2023 či
skutočnosť, že splatnosť pohľadávky žalobkyne nastala dňom 30.4.2023. Odmietla tvrdenie žalovaného,

že ku dňu datovania jednostranného zápočtu (26.4.2023) mal žalovaný voči žalobkyni pohľadávku
spôsobilú na započítanie.

5. Súd prvej inštancie za nesporné považoval, že medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy zo
dňa 1.7.2021 zmluvný vzťah, z ktorého vyplývalo oprávnenie žalobkyne na províziu za výkon činnosti

obchodného zástupcu pre žalovaného. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie provízie vo výške
2.539,32 eur za mesiac marec 2023 faktúrou č. 005/2023 splatnou dňa 30.4.2023. Za nesporný medzi
stranami považoval súd prvej inštancie aj zánik zmluvného vzťahu medzi stranami dohodou ku dňu
31.3.2023 a skutočnosť, že žalobkyňa v čase existencie zmluvného vzťahu so žalovaným vykonávala
podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Juliana Karafová, miesto podnikania Kotrádova 5168/2,
080 01 Prešov, IČO: 50 544 799.

6. Za spornú medzi stranami súd prvej inštancie označil otázku, či žalovaným vykonaný jednostranný
právnyúkon-započítanievzájomnýchpohľadávok,sktorýmsažalobkyňamalamožnosťoboznámiťdňa
19.5.2023, bol spôsobilý vyvolať účinky započítania v zmysle hmotnoprávnych zákonných ustanovení
uvedených v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. K uvedenému súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi. Zároveň súd prvej
inštancie poukázal, že žalovaný nepoprel existenciu pohľadávky žalobkyne vo výške 2.539,32 eur voči
žalovanému a ani to, že táto pohľadávka sa stala splatnou dňa 30.4.2023.

7. Z listu žalovaného zo dňa 26.4.2023 nazvaného „Jednostranné započítanie pohľadávky“ súd prvej

inštancie zistil, že žalovaný akceptoval ukončenie zmluvného vzťahu so žalobkyňou dohodou ku dňu
31.3.2023 aj žalobkyňou účtovanú províziu za mesiac marec 2023 vo výške 2.539,32 eur. Zároveň
žalovaný v predmetnom liste žalobkyňu oboznámil s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy aj
po ukončení vzájomnej spolupráce (zákaz výkonu konkurenčnej činnosti) a so zistením, že došlo k
porušeniu tohto záväzku žalobkyňou, čím došlo k vzniku škody na strane žalovaného. Žalovaný opísal

porušenie záväzku žalobkyne, ktoré malo spočívať v tom, že žalobkyňa oznámila klientom žalovaného,
že ukončuje s ním spoluprácu, pričom títo klienti následne ukončili zmluvný vzťah so žalovaným.
Tieto tretie osoby (klienti žalovaného, s ktorými v mene žalovaného komunikovala žalobkyňa) na
dotaz žalovaného uviedli, že budú spolupracovať priamo so žalobkyňou. Súd prvej inštancie z obsahu
označeného listu ďalej zistil, že žalovaný vyčíslil určitú peňažnú sumu u jednotlivých oslovených klientov,

ktorú nazval celková škoda. Následne žalovaný uviedol, že má za to, že konanie žalobkyne smerujúce
k ukončeniu spolupráce menovaných klientov so žalovaným je úmyselné, protiprávne (porušenie
platnej konkurenčnej doložky). Žalovaný tvrdil, že protiprávnym konaním žalobkyne mu bola spôsobená
škoda vo výške 6.599,- eur, pričom túto považoval žalovaný za svoju pohľadávku voči žalobkyni.
Pohľadávku žalobkyne vo výške 2.539,32 eur žalovaný započítal so svojou pohľadávkou voči žalobkyni

vo výške 6.599,- eur vo výške, v ktorej sa pohľadávky vzájomne kryjú podľa ust. § 580 Občianskeho
zákonníka. Súčasne žalovaný žalobkyňu vyzval na úhradu zostatku jeho pohľadávky v ním určenej
lehote. Predmetný list žalovaného bol žalobkyni doručený dňa 19.5.2023.

8.ZodôvodneniarozsudkuOkresnéhosúduPrešovzodňa20.12.2023,sp.zn.40Cb/112/2023súdprvej

inštancie zistil, že konajúci súd vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosti osobnyudaj.sk,
s.r.o. boli v priebehu mesiacov apríl a máj 2023 doručené výpovede štrnástich klientov, ktorí reagovali na
e-mailžalobkyne,vktoromžalobkyňatýmtoklientomoznámila,žeukončujespoluprácusospoločnosťou
osobnyudaj.sk, s.r.o., ostáva pracovať v sektore a pre prípad záujmu ju môžu kontaktovať. Konajúci súd
v rámci dokazovania zistil skutočnosť, že štyria klienti svoju výpoveď vzali späť a ostali v zmluvnom

vzťahu so žalovaným a tiež, že dňa 28.4.2023 vznikla spoločnosť MyID s. r. o., IČO: 55 411 576, v ktorej
bola spoločníčkou a konateľkou v období od vzniku spoločnosti do 20.6.2023 žalobkyňa.

9. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný okrem listu zo dňa 26.4.2023, adresovaného žalobkyni,
označenéhoako„Jednostrannézapočítaniepohľadávky“avýpisuzostránkywww.posta.sk–Sledovanie

zásielky, nedoložil ani neoznačil iné dôkazy na odstránenie spornosti v otázke existencie pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni na náhradu škody.10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1; 261 ods. 1, 8, 9; 757; 373; 358; 365 ods. 1; 369
ods. 1, 2; 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa §§ 420; 488; 489; 580;
581 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej podľa článku 2 ods. 1; článku 5;

článku 8; §§ 150; 153; 154; 167; 185 ods. 1; 191 ods. 1; 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tiež podľa §§ 1 ods. 1, 3; 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na zodpovedanie otázky, či nárok žalobkyne zanikol

započítaním, bolo potrebné zistiť, či strany sporu mali vzájomné pohľadávky a teda, či žalovaný mal
v čase vykonania jednostranného úkonu - započítacieho prejavu, pohľadávku voči žalobkyni. Súd
prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval
obchodnoprávny vzťah založený Zmluvou, z ktorého žalobkyni vzniklo oprávnenie na províziu za mesiac
marec 2023 vo výške 2.539,32 eur, splatnú dňa 30.4.2023. Vykonaným dokazovaním však nemal
súd prvej inštancie preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni aj napriek tomu,

že ju žalovaný deklaroval svojím jednostranným úkonom nazvaným započítanie. Súd prvej inštancie
poukázal, že žalovaný existenciu pohľadávky voči žalobkyni nepreukázal, teda neuniesol dôkazné
bremeno v otázke existencie jeho nároku na náhradu škody voči žalobkyni. Dospel k záveru, že
žalovaný hodnoverne nepreukázal, že konaním žalobkyne mu vznikla škoda. Z uvedeného podľa súdu
prvej inštancie vyplýva, že žalovaný v čase vykonania jednostranného právneho úkonu (započítacieho

prejavu) nemal voči žalobkyni existujúcu a splatnú pohľadávku. Doplnil, že žalovaný nepreukázal
ani dohodu účastníkov o možnosti započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že započítací
prejav žalovaného nebol a ani v čase rozhodnutia súdu nie je spôsobilý vyvolať účinky započítania,
spočívajúce v zániku vzájomných pohľadávok, pre nepreukázanie existencie pohľadávky žalovaného

voči žalobkyni. V zmysle uvedeného a žalovaným nepopretých skutkových tvrdení týkajúcich sa nároku
žalobkyne na províziu za mesiac marec 2023 vo výške 2.539,32 eur, považoval súd prvej inštancie nárok
žalobkyne v celom rozsahu za dôvodný. Dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa s peňažným
plnením dostal do omeškania, žalobkyni vznikol nárok aj na príslušenstvo k peňažnej pohľadávke v
podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd

prvej inštancie preto o nároku žalobkyne a jeho príslušenstve rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
I. odvolaním napadnutého rozsudku.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

13. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 40Cb/112/2023 zo
dňa 20.12.2023, na ktorý poukazoval v odvolaním napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, nebol

v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatný, nakoľko proti nemu bolo zo strany spoločnosti
osobnyudaj.sk, s.r.o. podané odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Preto poukazovanie na
predmetný rozsudok považoval za irelevantné. Ďalej žalovaný dôvodil, že i keď súd prvej inštancie
následne konštatoval, že nebolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie, napr. oboznámením sa s právnym
názorom vysloveným rozsudkom Okresného súdu Prešov, nie je zrejmé, či a do akej miery si súd prvej

inštancie osvojil závery rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 40Cb/112/2023 zo dňa 20.12.2023.
Žalovaný v odvolaní uzavrel, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov, pod sp. zn. 40Cb/112/2023,
pričom k zamietnutiu návrhu žalovaného došlo samostatným uznesením, proti ktorému podal žalovaný
odvolanie. Uzavrel, že návrhom na prerušenie konania sa snažil docieliť naplnenie hospodárnosti

konania a zabrániť tomu, aby sa tá istá otázka prejednávala súbežne v dvoch konaniach. Zotrval na
argumentácii o nedôvodnosti žaloby z dôvodu, že pohľadávka žalobkyne zanikla započítacím prejavom
žalovaného.15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Uviedla, že konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 40Cb/112/2023 nemá
nič spoločné s naplnením alebo nenaplnením hospodárnosti. Poukázala, že súd prvej inštancie jasne

uviedol, že nemal za preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni aj napriek tomu, že ju
žalovaný deklaroval svojím jednostranným úkonom - započítaním. Žalovaný existenciu pohľadávky voči
žalobkyni do dňa rozhodovania súdu nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie
jehonárokunanáhraduškodyvočižalobkyni,pretožehodnovernýmspôsobomnepreukázalskutočnosť,
že konaním žalobkyne mu vznikla škoda. Ďalej žalobkyňa dodala, že súd prvej inštancie zdôraznil, že

nebolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie (napr. oboznámením sa s právnym názorom vysloveným v
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2023, sp. zn. 40Cb/112/2023) z dôvodu, že žalovaný
okrem listinných dôkazov uvedených v odseku 9. tohto rozsudku, neoznačil iné dôkazy na odstránenie
spornosti v otázke existencie svojej pohľadávky voči žalobkyni.

16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo žalovanému doručené

dňa 28.9.2024.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

21. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods.
2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného
odvolací súd uvádza:

22. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), z odvolania žalovaného nevyplýva, ktorá právna
norma je tou normou, podľa ktorej súd prvej inštancie podľa žalovaného vec právne posúdil bez
toho, aby na daný skutkový stav dopadala. Rovnako z odvolania žalovaného nevyplýva, ktorá správne

určená norma súdom prvej inštancie, bola neprávne interpretovaná alebo na daný skutkový stav
nesprávne aplikovaná. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je tak
odvolanie žalovaného de facto obsahovo prázdne. Nie je úlohou odvolacieho súdu a s ohľadom na
dodržanie zásady rovnosti strán sporu ani z vlastnej iniciatívy nemôže dopĺňať nedostatočnú odvolaciu
argumentáciu žalovaného v tomto smere. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP za naplnený.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný argumentoval v zásade tým,
že rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 40Cb/112/2023 zo dňa 20.12.2023, na ktorý poukazoval
v odvolaním napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, nebol v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie

v danej veci právoplatný, lebo proti nemu bolo zo strany spoločnosti osobnyudaj.sk, s.r.o. podané
odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Ďalej žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie zamietol
jeho návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným
súdom Prešov, pod sp. zn. 40Cb/112/2023, pričom návrhom na prerušenie konania sa snažil docieliťnaplnenie hospodárnosti konania a zabrániť tomu, aby sa tá istá otázka prejednávala súbežne v dvoch
konaniach. Zotrval na argumentácii o nedôvodnosti žaloby, nakoľko podľa žalovaného pohľadávka
uplatnená žalobou zanikla započítacím prejavom žalovaného.

24. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby preto, že považoval za nesporný nárok žalobkyne na províziu za mesiac marec 2023 vo výške
2.539,32 eur, splatný dňa 30.4.2023. Súd prvej inštancie správne ustálil, že pohľadávka žalobkyne proti
žalovanémunezaniklazapočítanímspohľadávkoužalovanéhovočižalobkyninanáhraduškody,pretože

žalovaný existenciu pohľadávky voči žalobkyni nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno v otázke
existencie jeho nároku na náhradu škody voči žalobkyni. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa
odvolací súd plne stotožňuje.

25. Súd prvej inštancie rovnako správne poukázal i na to, že pre úspech žalovaného v konaní bolo
potrebné, aby žalovaný preukázal tvrdený nárok na náhradu škody proti žalobkyni, čo však žalovaný

nespravil, keď na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil súdu len listinné dôkazy označené
v odseku 9. tohto rozsudku, no tieto existenciu nároku žalovaného na náhradu škody proti žalobkyni
nepreukazujú.

26. Len na okraj odvolací súd dodáva, že mu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný

v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov, sp. zn. 40Cb/112/2023 navrhol, aby súd uložil
žalobkyni (v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov, sp. zn. 40Cb/112/2023 v procesnom
postavení žalovanej) zaplatiť mu 8.718,54 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, keď tvrdil, že
medzižalobcomakozastúpenýmažalovanouakoobchodnýmzástupcomboladňa1.7.2021uzatvorená
Zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá v článku XIII. bode 2 vymedzovala konkurenčnú doložku, pričom

predmetný zmluvný vzťah zanikol začiatkom roka 2023. Argumentoval, že žalovaná A. B. po ukončení
spolupráce so žalobcom osobnyudaj.sk, s.r.o. zaslala klientom žalobcu, s ktorými počas zmluvného
vzťahu so žalobcom spolupracovala e-mail, v ktorom im okrem iného oznámila, že ukončuje spoluprácu
so žalobcom, avšak zostáva naďalej pracovať v sektore a môžu ju kedykoľvek kontaktovať. Zároveň
piatim klientom žalobcu zaslala vzor výpovede zmluvy. Žalobcovi boli v priebehu mesiacov apríl a máj

2023 doručené výpovede štrnástich jeho klientov. Dňa 28.4.2023 vznikla spoločnosť MyID s.r.o., so
sídlom Kotrádova 5168/2, 080 01 Prešov, IČO: 55 411 576, v ktorej boli spoločníčkami a konateľkami
žalovaná A. B. a jej dcéra B. B.. Z uvedeného žalobca osobnyudaj.sk, s.r.o. vyvodzoval porušenie
konkurenčnej doložky žalovanou A. B. a tvrdil, že v dôsledku uvedeného mu vznikla škoda vo výške
8.718,54 eur. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 40Cb/112/2023-139 zo dňa

20. decembra 2023 konanie v časti o zaplatenie 4.365,- eur zastavil (výrok I.), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %
(výrok III.). Proti výrokom II. a III. predmetného rozsudku podal odvolanie žalobca osobnyudaj.sk, s.r.o.,
o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 2Cob/80/2024
zo dňa 27. februára 2025 tak, že potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch II. a III. a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne skúmal primeranosť a vzájomnú vyváženosť
dojednanej konkurenčnej doložky. Keďže zistil neprimeranú dĺžku zákazu vykonávania konkurenčnej
činnosti a súčasne absenciu akejkoľvek kompenzácie za najdlhšie možné obmedzenie vo vykonávaní
konkurenčnej činnosti, určil konkurenčnú doložku za neplatnú. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody,

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo
preukázať porušenie povinností zo strany žalovanej, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Keďže
absentuje platné dojednanie konkurenčnej doložky, žalovaná výkonom predmetnej činnosti neporušila
žiadnu svoju povinnosť. Chýba tak základný predpoklad pre uplatnenie zodpovednosti za škodu.

27. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Preto odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).