Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200488
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členov senátu

JUDr. Ing. Lenky Figulovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ D. E. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XX, XXX XX C. I. J., právne
zastúpených advokátskou kanceláriou POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01
Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, Košice, za účasti: 1/ D. K., bytom XXX
XX E. XX, 2/ D. K., bytom XXX XX E. XX, 3/ A. E. I., bytom L. XXXX/XX, XXX XX C. I. J., 4/ D. I.,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX C. I. J. o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice č. OU-KE-

OVBP2-2022/030036-002 zo dňa 11.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III.Ďalšímúčastníkomkonania1/,2/,3/a4/ priznávavočižalobcom právonanáhradutýchtrovkonania,
ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Mesto Spišská Nová Ves rozhodnutím č. 20/1203-3/2022-Jr zo dňa 03.05.2022 (ďalej aj „stavebný
úrad“ a „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 39, § 39a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (ďalej aj „Stavebný zákon") povolil ďalším
účastníkom konania 1/ a 2/ (ďalej aj ako „stavebníci“) stavbu s názvom: „Novostavba rekreačnej

chaty v C. I. J.“ na parcele č. M. XXX/XX v katastrálnom území C. I. J.. Proti predmetnému
rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Košice rozhodnutím č. OU-
KE-OVBP2-2022/030036-002 zo dňa 11.07.2022 tak, že odvolanie zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia najmä vyplynulo, že stavebný úrad rešpektoval požiadavky
vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, určil lehotu pre dokončenie stavby, povinnosť použitia

vhodných stavebných výrobkov, ako aj ďalšie povinnosti vyplývajúce pre stavebníkov z ustanovení
Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. K námietke žalobcov, že navrhovaná stavba svojím
umiestnením na pozemku a svojou výškou výrazne zasahuje do preslnenia susedného pozemku,
ktorého sú vlastníkmi a užívateľmi, pričom sa jedná o umiestnenie v záhradkárskej lokalite žalovanýuviedol,žestavbarekreačnejchatyjepodľa§139bods.1písm.b)Stavebnéhozákonacharakterizovaná
ako stavba na individuálnu rekreáciu. Žalovaný pritom nezistil rozpor povolenej stavby s funkčným
využitím daného územia, keďže v schválenom územnom pláne nie sú stanovené žiadne obmedzujúce

regulatívy týkajúce sa umiestňovania stavieb na individuálnu rekreáciu. Povolená stavba je umiestnená
v súlade s § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o
všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej aj „Vyhláška č. 532/2002 Z.z.“) vo vzdialenosti 1 m od pozemku žalobcov,

čo umožňuje údržbu stavby, jej výška je +4,568 m a zastavaná plocha 40,69 m2. Vzhľadom na to, že
sa jedná o stavbu na individuálnu rekreáciu, nebolo dôvodné riešiť požiadavky na denné osvetlenie a
preslnenie a na zachovanie pohody bývania, nakoľko STN 73 4301 - budovy na bývanie rieši tienenie
stavieb na bývanie a nie pozemkov, ani požiadavky požiarnej bezpečnosti, keďže na pozemku žalobcov
sa žiadna stavba na individuálnu rekreáciu nenachádza. Zároveň zastavaná plocha stavby približne 40
m2 v žiadnom prípade nemôže výrazne znehodnotiť ich pozemok o výmere 301 m2.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

3. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2022/030036-002 zo
dňa 11.07.2022 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny
súd. Navrhli, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
stavebnému úradu na ďalšie konanie. Zároveň navrhli, aby im súd priznal úplnú náhradu trov konania.
4. V podanej správnej žalobe najmä uviedli, že
- žalobca poukazuje na nevhodný pomer zastavanej plochy povolenej stavby k výmere pozemku

stavebníkov a k pozemku žalobcov;
- podľa záväznej časti územného plánu mesta Spišská Nová Ves s premietnutím záväznej časti Zmien
a doplnkov č. 6/2021 Územného plánu mesta schváleného Mestským zastupiteľstvom dňa: 23.06.2022
č. uznesenia: 714/2022 č. VZN:5/2000 – dodatok č. 6/2022 (ďalej aj ako „územný plán“) je pre dotknutú
lokalitu stanovené výškové obmedzenie na jedno nadzemné podlažie plus obytné podkrovie, maximálna

miera zastavania pozemku a funkčnej plochy 10% a maximálna miera zastavania hlavným objektom
50 m2;
- zastavaná plocha stavby predstavuje 40,69 m2 a výmera parcely č. XXX/XX predstavuje XXX m2;
- zastavaná plocha je menšia ako XX m2, avšak pomer zastavanej plochy k výmere parcely predstavuje
15,7 %, z ktorého dôvodu povolená stavba nespĺňa požiadavku maximálnej miery zastavania pozemku

a funkčnej plochy 10%;
- z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s výškovými
obmedzeniami;
- výrok prvostupňového rozhodnutia nesprávne uvádza číslo parcely, na ktorej je umiestnená povolená
stavba, a to namiesto čísla parcely CKN 847/72 (ktorej vlastníkmi sú stavebníci), číslo CKN 847/22,

pričom vykonanú opravu výroku nemožno akceptovať, keďže prvostupňové rozhodnutie vydal stavebný
úrad (Mesto Spišská Nová Ves), pričom na listine, ktorou bola oprava vykonaná je pripojená pečiatka
„Mestský úrad oddelenie územného plánovania“ s podpisom p. A. E. I., D., - prednostu mestského úradu,
namiesto podpisu primátora, teda opravu vykonal iný orgán;
- v administratívnom spise absentujú doručenky, ktoré by preukazovali procesne účinné doručenie

opravy do vlastných rúk účastníkom konania;
- vydanie opravy založilo nový beh lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, a
keďže o tejto skutočnosti neboli účastníci konania poučení, plynie im trojmesačná lehota na podanie
odvolania od doručenia opravy;
- žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcov v čase, kedy mu nemala byť vec predložená z dôvodu,

že neuplynula lehota na podanie odvolania, preto bolo preskúmavané rozhodnutie vydané na to
nepríslušným orgánom;
- rozhodnutia neobsahujú časti určenia podmienok umiestnenia stavby podľa § 39a ods. 2 Stavebného
zákona;- upustenie od ústneho konania nebolo dostatočne odôvodnené;
- vo veci bol urobený procesný úkon „Námietka B. C.“, ktorý je nutné (vzhľadom na jeho obsah) pokladať
za odvolanie vo veci, a o ktorom je potrebné rozhodnúť;

- z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o námietke B. C., nemohlo prvostupňové rozhodnutie
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť;
- účastníkov stavebného konania, ktorí takto podali spoločné odvolanie je potrebné posudzovať
analogicky ako nerozlučné procesné spoločenstvo § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku;
- žalobcovia v odvolaní vytýkali zásah do preslnenia pozemku v súvislosti s využívaním pôdy na

pestovateľské účely a svoje námietky teda nesmerovali voči porušeniu požiadaviek na denné osvetlenie
a zachovanie pohody bývania;
- na pozemku žalobcov sa nachádza produkčne potenciálna poľnohospodárska pôda podľa § 2 písm. b)
zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a o zmene zákona č. 245/2003
Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene, a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a umiestnenie stavby môže viesť k narušeniu trvalého

udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy podľa § 2 písm. e) zákona č. 220/2004 Z. z. (čo v
konečnom dôsledku môže viesť k degradácii poľnohospodárskej pôdy);
- s uvedenou námietkou sa žalovaný nezaoberal;
- stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde zo dňa 07.03.2022 sa výhradne týka
poľnohospodárskej pôdy na pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená.

B. Vyjadrenie žalovaného
5. Vo vyjadrení zo dňa 03.11.2022 stavebníci uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutiami orgánov verejnej
správy, pričom najmä uviedli, že námietka nesúladu rozhodnutí s územným plánom je nedôvodná,

keďže podmienka maximálnej miery zastavania pozemku a funkčnej plochy v rozsahu 10% bola
do územného plánu premietnutá až dodatkom č. 6/2022, ktorý nadobudol účinnosť dňa 14.07.2022,
teda po vydaní preskúmavaného rozhodnutia. Rovnako považovali za nedôvodnú námietku ohľadom
opravy rozhodnutia a tak stavebné povolenie ako aj preskúmavané rozhodnutie považujú za riadne
odôvodnené, procesne a vecne správne a všetky ostatné tvrdenia žalobcov považujú za všeobecné a

neopodstatnené. Z uvedených dôvodov navrhujú rozhodnutia potvrdiť.
6. Vo vyjadrení zo dňa 03.03.2023 žalovaný navrhol zamietnuť správnu žalobu a vo vzťahu k žalobnej
argumentácii najmä uviedol, že
- orgány verejnej správy rozhodovali o povolení stavby v čase, keď zmena územného plánu, na ktorú
poukazujú žalobcovia, nebola schválená a účinná, pričom vychádzali v čase rozhodovania z platnej a

účinnej územnoplánovacej dokumentácie;
- oprava chýb v písaní sa robí neformálnym spôsobom, pričom správny orgán o tejto chybe nevydáva
rozhodnutie,
- o oprave stavebný úrad upovedomil účastníkov konania listom zo dňa 13.05.2022, ktorý vzhľadom na
organizačnú štruktúru mesta podpísala oprávnená osoba a ktorý sa aj neformálne doručoval obyčajnou

listovou zásielkou;
- vzhľadom na neformálnosť vykonania opravy táto oprava nezakladá nový beh lehoty pre odvolanie;
- vo vzťahu k doručeniu oznámenia o oprave žalovaný poukázal na obsah administratívneho spisu;
- v poslednom odseku na prvej strane stavebného povolenia sú uvedené podmienky umiestnenia stavby;
- upustenie od ústneho pojednávania je zákonnou možnosťou stavebného úradu;

- námietka B. C. bola podaná po uplynutí lehoty na podanie odvolania;
- žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkou preslnenia pozemku, keď poukázal na vykonávacie
predpisy a STN, v zmysle ktorých sa neposudzuje tienenie pozemkov, ale stavieb, s prihliadnutím na
účel a charakter stavby.

Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom
7. Vo vyjadrení zo dňa 10.05.2023 žalobcovia nad rámec žalobnej argumentácie uviedli, že dodatok
č. 6/2022 k územnému plánu nadobudol účinnosť síce po vydaní preskúmavaného rozhodnutia,
avšak stále pred nadobudnutím jeho právoplatnosti a tiež právoplatnosti stavebného povolenia. V tejto
súvislosti poukázali na ustanovenie § 135 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého je pre správny súd rozhodujúci

stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vyvesenie dodatku k územnému plánu je
v zmysle § 6 ods. 9 zákona o obecnom zriadení podmienkou jeho platnosti, pričom k vyveseniu dodatku
došlo ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného, ktorý mal povinnosť rozhodovať na základe právneho
stavu a skutkových okolností v čase vydania jeho rozhodnutia. Podľa žalobcov právny stav v zmyslesprávneho poriadku je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen množinu účinných právnych predpisov,
ale taktiež odkazuje na platné právne predpisy. Žalobcovia zdôraznili, že úlohou žalovaného bolo
zohľadniť vo svojom konaní aj okolnosti, ktoré nastanú v budúcnosti. Uvedené považujú za všeobecný

právny princíp. Podľa žalobcov bol žalovaný povinný zohľadniť zmeny územného plánu, ktoré nastali do
právoplatnosti jeho rozhodnutia. Súčasne uvádzajú, že žalovaný bol povinný prerušiť konanie minimálne
od momentu predloženia dodatku č. 6/2022 do legislatívneho konania mesta Spišská Nová Ves. Vo
zvyšnej časti vyjadrenia žalobcovia zotrvali na žalobnej argumentácii.
8. K republike žalobcov sa žalovaný ani ďalší účastníci konania nevyjadrili.

9. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych
veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Keďže prejednávaná vec bola pôvodne vedená na
Krajskom súde v Košiciach, je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach. Vec bola

náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/92/2022.
10. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.10.2025. Na pojednávanie sa dostavili právny
zástupcovia žalobcov a žalovaného a tiež ďalší účastníci konania 1/, 2/ a 4/. Právny zástupca žalobcov
zotrval na podanej žalobe, na túto odkázal, stručne zopakoval obsah podanej žaloby a tiež uviedol,
že žalobcom nebol predložený kompletný administratívny spis pred podaním správnej žaloby, keďže

stavebnotechnická dokumentácia im nebola predložená. Súčasťou administratívneho spisu nebol ani
dodatok k územnému plánu mesta. Uvedené nedostatky viedli k vydaniu nezákonných rozhodnutí.
Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na všetkých písomných vyjadreniach a uviedla, že správny
orgán posudzuje podanú žiadosť podľa stavu v čase podania žiadosti. Rovnako za nedôvodné považuje
námietky ohľadom chyby v písaní a predloženia neúplného administratívneho spisu, ktoré (predloženie

neúplného spisu) navyše žalobcovia nepreukázali. Dodala, že územnoplánovacia dokumentácia nemusí
byť súčasťou administratívneho spisu. Záverom dodala, že navrhuje správnu žalobu zamietnuť. Právny
zástupca žalobcov doplnil, že nahliadnutie do administratívneho spisu prebehlo dňa 09.09.2022. Ďalší
účastník konania 1/ uviedol, že stavba bola postavená v súlade so zákonom. Pripojil sa k záverečnému
návrhu žalovaného. Ostatní účastníci konania sa k veci nevyjadrili.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom
účastníkov konania.

12. Podľa § 134 ods. 2 písm. a) S.s.p., správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu.
13. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 183 S.s.p., žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. a) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,akbolovydanénazákladeneúčinnéhoprávneho
predpisu.

16. Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie
súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím,
najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných
stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a

orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel
zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho
nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo
stanovísk dotknutých orgánov.17. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho
pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť
poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

18. Podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
19. Podľa § 6 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v stiesnených územných podmienkach možno
vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná

obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

20. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žalobabolapodanáoprávnenouosobouavčas,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutieakoajobsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná.

21. Žalobcovia v prvom rade namietali rozpor povolenej stavby so záväznou časťou územného plánu
mesta Spišská Nová Ves s premietnutím záväznej časti Zmien a doplnkov č. 6/2021 Územného plánu
mesta schváleného Mestským zastupiteľstvom dňa: 23.06.2022, č. uznesenia: 714/2022 č. VZN: 5/2000
– dodatok č. 6/2022, podľa ktorého je pre dotknutú lokalitu stanovené výškové obmedzenie na jedno
nadzemné podlažie plus obytné podkrovie, maximálna miera zastavania pozemku a funkčnej plochy

10% a maximálna miera zastavania hlavným objektom 50 m2. Konkrétne vytkli stavebnému úradu,
že prvostupňové rozhodnutie povoľuje stavbu, presahujúcu maximálnu mieru zastavanosti a súčasne
neobsahujeúvahystavebnéhoúradukvýškovémuobmedzeniu.Preskúmanímzverejnenéhoúzemného
plánu mesta Spišská Nová Ves správny súd zistil, že regulatívy, na ktoré žalobcovia poukazujú,
boli do územného plánu zavedené dodatkom č. 6/2022 k Všeobecne záväznému nariadeniu č.

5/2000, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Spišská Nová Ves č. 714/2022 dňa
23.06.2022. Dodatok č. 6/2022 bol vyhlásený vyvesením na úradnej tabuli dňa 29.06.2022 a nadobudol
účinnosť dňom 14.07.2022. Absencia predmetných regulatívov v územnom pláne nepriamo vyplýva
tiež z územnoplánovacej informácie zo dňa 14.05.2021, ktorá sa nachádza v administratívnom spise.
Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 03.05.2022 a o odvolaní bolo rozhodnuté dňa 11.07.2022,

teda pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny územného plánu. Vzhľadom na uvedené správny súd
vyhodnotil námietku rozporu stavby s územným plánom, konkrétne s regulatívmi uvedenými v jeho
dodatku č. 6 a tiež námietku absencie úvah stavebného úradu k tam uvedeným obmedzeniam ako
nedôvodnú.
22. V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že bolo povinnosťou žalovaného rešpektovať platné (nielen

účinné) právne predpisy, o ktorých je zrejmé, že v budúcnosti nadobudnú účinnosť, pričom bolo jeho
úlohou prerušiť konanie do momentu, kedy nový dodatok k územnému plánu nadobudne účinnosť.
Uvedená požiadavka nemá zákonnú oporu. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny
stavvyplývajúcizprávnychpredpisovúčinnýchkčasujehorozhodovania(vtomtozmyslepozrirozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18.06.2020). Opačný prístup, teda rozhodovanie

správneho orgánu na základe (hoc platného, avšak zatiaľ) neúčinného právneho predpisu by naopak
malo za následok nezákonnosť rozhodnutia, na ktorú je správny súd povinný prihliadať ex offo (§ 134
ods. 2 písm. a/ S.s.p.).
23. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku o absencii územného plánu v administratívnom
spise,keďžetakátopožiadavkanaobsahadministratívnehospisuzpríslušnejprávnejúpravynevyplýva.

24. Námietku žalobcov týkajúcu sa chyby v písaní, jej opravy, doručenia oznámenia o oprave a účinkov
opravy vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
25.Pokiaľideonesprávneoznačeniečíslaparcelyvovlastníctvestavebníkov,totopochybenienemožno
považovať za nesprávne právne posúdenie, vadu spôsobujúcu nepreskúmateľnosť, či porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pretože s ohľadom na obsah administratívneho

spisu, ako aj obsah zvyšku odôvodnenia stavebného povolenia v spojení s napadnutým rozhodnutím
žalovaného je nesporné, že ide o chybu v písaní, odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6
správneho poriadku. Navyše stavebné povolenie vo výrokovej časti (posledný odsek prvej strany
rozhodnutia) presne vymedzuje, kde má byť povolená stavba umiestnená, a to uvedením odstupovýchvzdialeností od hraníc všetkých štyroch susedných pozemkov. Formálne zopakovanie administratívneho
konania, za účelom opravy tohto pochybenia nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť dosiahnutia
priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.

26. Možno teda uzavrieť, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorá však
nemá vplyv na zákonnosť stavebného povolenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného takouto chybou
netrpí, keďže v jeho výroku a odôvodnení je číslo parcely vo vlastníctve stavebníkov uvedené správne.
Namietaná chyba v písaní nespôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nemala
za následok nesprávne právne posúdenie veci (keďže z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva,

že by tieto v dôsledku predmetnej chyby posudzovali umiestnenie a povolenie navrhovanej stavby
vo vzťahu k inej parcele) ani nebola spôsobilá zasiahnuť do práv žalobcov. Napokon k obdobným
záverom dospel tiež Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 31.05.2024, sp. zn.
2Svk/5/2023.
27. „Ak sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia zistí zrejmá formálna chyba, ktorá nemá vplyv na
obsah rozhodnutia, umožňuje SpP jej opravu pomerne nekomplikovaným spôsobom, a to jej opravou

v spise a súčasným upovedomením účastníkov konania uvedením, aká chyba sa v rozhodnutí vyskytla
a ako bola opravená. Oprava v spise sa realizuje tak, že sa predchádzajúci údaj prečiarkne, musí však
zostať čitateľný a nahradí sa údajom správnym. Takisto sa poznamená, kto a kedy opravu vykonal.
O oprave chyby sa nevydáva rozhodnutie, účastníci konania sa o oprave informujú len neformálnym
oznámením.“ (N., N., H., E., J., E., D., E., D., O.. § 47 [Náležitosti rozhodnutia]. In: N., N., H., E., J., E.,

D., E., D., O.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 438.)
28. Skutočnosť, keď pri písaní alebo opise rozhodnutia došlo k chybe v písaní alebo počtoch alebo
inej zrejmej nesprávnosti, správny orgán v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku takúto chybu opraví
a upovedomí o tom účastníka konania. Z obsahu administratívneho spisu pritom nesporne vyplýva
prinajmenšom skutočnosť, že stavebný úrad k oprave chyby vyhotovil oznámenie zo dňa 13.05.2022.

Uvedené oznámenie bolo podpísané prednostom mestského úradu, nie primátorom mesta ako tomu
bolo v prípade opravovaného stavebného povolenia, z ktorého dôvodu žalobcovia považujú vykonanú
opravu za nezákonnú a v tomto dôsledku aj neúčinnú.
29. „Podľa názoru právnej teórie nespôsobuje skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozhodnutia
nepodpísal oprávnený pracovník v zmysle vnútroorganizačného predpisu, ani prípadné prekročenie

právomoci zamestnanca správneho orgánu neplatnosť vydaného rozhodnutia. Vo vzťahu k adresátovi
ide o individuálny správny akt vydaný správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia.“ (tamtiež,
s. 436.) K uvedenému záveru sa priklonil tiež Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku
zo dňa 26.10.2023, sp. zn. 5Stk/1/2023, pričom podľa správneho súdu, uvedené možno analogicky
aplikovať aj na vydanie oznámenia o oprave chyby. Pre úplnosť možno dodať, že vo všeobecnosti

platí, že nezákonnosť opravy chyby rozhodnutia nemá za následok nezákonnosť opravovaného
rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2021, sp. zn.
1Asan/31/2020).
30. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že v administratívnom spise absentujú doklady, ktoré by
preukazovali doručenie oznámenia o vykonanej oprave. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu

správny súd zistil, že stavebný úrad zamýšľal (podľa zoznamu adresátov v oznámení) predmetné
oznámenie doručiť žalobcom a ďalším tam uvedeným subjektom, pričom k oznámeniu je pripojený
výplatný zúčtovací lístok, ktorý preukazuje, že v deň vyhotovenia oznámenia stavebný úrad odoslal
trinásť bližšie neidentifikovaných zásielok. Tiež z poukazovanej elektronickej komunikácie medzi
zamestnancami stavebného úradu vyplynulo, že oznámenie malo byť zaslané obyčajne. Za daných

okolností uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú, keďže z obsahu administratívneho
spisu nebolo možné overiť, či predmetné oznámenie bolo žalobcom a ďalším účastníkom konania
doručené, čo priamo súvisí so zvoleným spôsobom doručovania. Avšak uvedená skutočnosť nemohla
podľa správneho súdu mať za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
31. V prvom rade správny súd poukazuje na vyššie uvedené teoretické východiská, z ktorých okrem

inéhovyplýva,žezrejmáchybavpísaní,resp.zrejmánesprávnosťnemávplyvnazákonnosťstavebného
povolenia.
32. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd SR konštatoval v rozsudku zo dňa 19.11.2024, sp. zn.
4Svk/24/2023, že „skutočnosť, keď pri písaní alebo opise rozhodnutia došlo k chybe v písaní alebo
počtoch alebo inej zrejmej nesprávnosti, správny orgán v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku takúto

chybu opraví a upovedomí o tom účastníka konania. Pokiaľ tak správny orgán nekonal, porušil svoju
zákonnú povinnosť, no takéto porušenie nemožno považovať za podstatné porušenie ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej.“ Vzhľadom na povahu chýb v písaní a zrejmých nesprávností a najmä skutočnosť, žeich výskyt či pasivita správneho orgánu, spočívajúca v ich neodstránení nespôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia, prípadné pochybenia správneho orgánu v procese opravy podľa § 47 ods. 6 správneho
poriadku môžu nanajvýš viesť k neúčinnosti vykonanej opravy, nie však k takému následku, ako

je nezákonnosť rozhodnutia. Navyše vykonanie opravy podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku má
neformálny charakter, nie je potrebné o nej vydať rozhodnutie, je možné ho vydať kedykoľvek, nemá
vplyv na právoplatnosť opravovaného rozhodnutia a teda ani na trvanie správneho konania (pozri bližšie
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.02.2014, sp. zn. 1Sžd/8/2013).
33. Pokiaľ žalobcovia namietali, že vykonanie opravy založilo nový beh lehoty na podanie odvolania,

pričom táto pre absenciu dokladu o doručení oznámenia o oprave doposiaľ nezačala plynúť, s čím
následne spájali ďalšie právne následky, k uvedenej problematike už zaujal svoj názor Najvyšší súd
Slovenskej republiky keď uviedol, že „vykonanie opravy rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47
ods. 6 správneho poriadku, a to aj prípadným vyhotovením úplného znenia opraveného rozhodnutia, je
bez právnych dôsledkov na právoplatnosť pôvodného rozhodnutia a jeho doručenie nemá konštitutívny
význam pre právne vzťahy účastníkov konania, a nezakladá ani plynutie nových lehôt na podanie

opravných prostriedkov proti opravenému rozhodnutiu“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
01.03.2008, sp. zn. 3 Sž - o - KS 157/2006).
34. Pokiaľ žalobcovia vytýkali orgánom verejnej správy nesprávne posúdenie včasnosti a povahy
odvolania B. C. (táto sa v konaní pred správnym súdom vzdala svojho účastníctva), správny súd takýmto
námietkam nemôže vyhovieť. Žalobcovia sa môžu v správnom súdnictve v súlade s § 177 ods. 1

S.s.p. domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv, s výnimkou prokurátora a osôb výslovne na to
oprávnených zákonom, čo ale nie je prípad žalobcov. Preto žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní
na namietanie nesprávneho posúdenia zmeškania lehoty na podanie odvolania tretími osobami.
35. Žalobcovia následne namietali absenciu podmienok umiestnenia stavby podľa § 39a ods. 2
Stavebného zákona vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Uvedenú námietku vyhodnotil

správny súd ako nedôvodnú, keďže prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti (posledný odsek
prvej strany rozhodnutia) presne vymedzuje, kde má byť povolená stavba umiestnená, a to uvedením
odstupových vzdialeností od hraníc všetkých štyroch susedných pozemkov.
36. Súčasne správny súd dodáva, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne skutkové či právne
argumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého bolo vydané

správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, neboli splnené podmienky stanovené § 61 ods.
2 Stavebného zákona, za ktorých naplnenia môže stavebný úrad upustiť od miestneho zisťovania či
ústneho pojednávania - teda že by stavebnému úradu neboli dobre známe pomery staveniska, prípadne,
že by žiadosť neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Skutočnosť, v
ktorej naplnenie uvedeného žalobného dôvodu vzhliadol žalobca (t. j. že aplikácia tohto postupu

nie je dostatočne odôvodnená), nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako z ustanovenia § 61 ods.
2 Stavebného zákona nevyplýva, že by tento postup prichádzal do úvahy len vo výnimočných
prípadoch. Z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplývajú dve podmienky,
pri ktorých naplnení je na úvahe stavebného úradu, či upustí od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania, t. j. stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný

podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Splnenie uvedených podmienok stavebný úrad oznámil
účastníkom konania v oznámení zo dňa 12.04.2022, pričom ďalej z prvostupňového rozhodnutia
ako aj z administratívneho spisu vyplynulo, že účastníci konania nemali žiadne námietky, pričom ani
v konaní pred správnym súdom žalobcovia ich splnenie nespochybňovali. Z predmetného zákonného
ustanovenia pritom vyplýva povinnosť pre stavebný úrad, aby mu boli dobre známe pomery staveniska

a nie oboznamovať s týmito pomermi účastníkov konania, preto aj táto námietka žalobcov je nedôvodná.
37. Pokiaľ žalobcovia namietali, že umiestnenie navrhovanej stavby bude mať negatívny vplyv na
nezastavané plochy ich pozemku, ktoré následne v žalobe označili ako produkčne potenciálnu
poľnohospodársku pôdu, túto skutočnosť v prvom rade žiadnym spôsobom v konaní pred súdom ani
v odvolacom konaní nepreukázali.

38. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že povoľovaná stavba je umiestnená v súlade s
§ 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Umiestnenie stavby je navrhnuté ako stavba drevenej záhradnej chaty,
ktorá bude nepodpivničená, jednopodlažná s terasou. Umiestňuje sa vo vzdialenosti 1 m od parcely
č. CKN XXX/XX; 4,5 m od parcely č. CKN XXX/XX; 1,05 m od parcely č. CKN XXX/XX a 14,55 m od
parcely č. CKN XXXX/X. Stavba bude obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 4,14 x 9,83 m, so sedlovou

strechou so sklonom 40°. Objekt má byť založený na betónových základových pätkách, nosný systém
budezdrevenejstĺpikovékonštrukcievyplnenéminerálnouvlnou,vstupbudecezterasuzjužnejstranya
bude pozostávať z jednej oddychovej miestnosti a terasy, pričom nebude napojený na žiadne inžinierske
siete. Žalovaný konštatoval, že stavba je umiestnená v súlade s § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., keďževzdialenosťodpozemkužalobcovumožňujejejúdržbu,pričomjejvýškaje+4,568mozastavanejploche
40,69 m2. Tieto skutočnosti žalobcovia v konaní nespochybnili, iba všeobecne tvrdili, že povolená stavba
bude tieniť ich nezastavaný pozemok, čo znemožní jeho využívanie na pestovateľské účely. O tejto

skutočnosti nepredložili žiaden dôkaz.
39. Vzhľadom na umiestnenie posudzovanej stavby a jej vzdialenosť od hranice pozemku žalobcov
správny súd konštatuje, že odstupy umiestňovanej stavby sú súladné s ustanovením § 6 Vyhlášky č.
532/2002 Z.z., keď vzdialenosť záhradnej chatky od spoločnej hranice je 1m. Ustanovenie § 6 ods. 3
a 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sa týka len rodinných domov, čo explicitne vyplýva z jeho gramatického

výkladu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 30.03.2022, sp. zn. 1Sžk/46/2020).
40. Správny súd konštatuje, že z hľadiska umiestnenia a rozsahu stavby nebolo preukázané, že by
povolenie posudzovanej stavby bolo v rozpore s § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a napokon ani v rozpore
so zákonom č. 220/2004 Z.z., ktorý v tomto smere neupravuje konkrétne limity pre povoľovanie stavieb
na susedných pozemkoch. Pre posúdenie, či stavba je umiestnená v súlade so zákonom, nie je
rozhodujúce kritérium tak, ako tvrdia žalobcovia, svetelno-technického dopadu umiestňovanej stavby na

rastliny vysadené na vedľajšom pozemku (resp. na plánovanú výsadbu). Svetelno-technické podmienky
je možné posudzovať vo vzťahu k už existujúcim susedným stavbám a vo vzťahu k posudzovanej
umiestňovanej stavbe. V tejto časti sa súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktorý
konštatoval, že právne normy nestanovujú požiadavky na preslnenie nezastavaného pozemku alebo
záhrady, resp. aby sa vo vzťahu k posudzovanej stavbe zohľadnil súčasný charakter okolitej výsadby.

41. Stavebný zákon ani príslušná vyhláška nestanovujú požiadavky na preslnenie nezastavaného
pozemku alebo záhrady. Rovnako ani žalobcami citované ustanovenie nestanovuje exaktné limity.
Navyše, námietka žalobcov je iba všeobecným a príslušnými údajmi nepodloženým tvrdením. Z vyššie
uvedených dôvodov je nepreukázaná a neopodstatnená. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného je v tomto smere dostatočné.

42. Pokiaľ ide o námietku predloženia neúplného administratívneho spisu, túto žalobcovia vzniesli až
v priebehu súdneho pojednávania. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve
platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len
do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať
ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie

žalovaného, ani na pojednávaní. Napriek tomu, len ako obiter dictum sa správnemu súdu žiada
doplniť, že žalobcami namietané nahliadnutie do spisu prebehlo dňa 09.09.2022, t.j. po právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia. Konanie pred orgánmi verejnej správy bolo v danom čase ukončené,
a predloženie neúplného administratívneho spisu (uvedené pochybenie žalobcami preukázané nebolo
aotejtoskutočnostiabsentujezmienkaajvsamotnomúradnomzáznameznahliadnutia)takužnemohlo

mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí, ani konaní, ktoré ich vydaniu predchádzali.

V.
Záver

43. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie
je opodstatnená, nakoľko napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané na
základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, bol použitý správny výklad príslušných ustanovení
Stavebného zákona, pričom orgány verejnej správny postupovali zákonne. Správny súd preto správnu

žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.
44. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlenvýnimočne.

45. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. v spojení
s § 175 ods. 1, pretože žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní

úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcov
spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal.47. Správny súd priznal ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ voči v konaní neúspešným žalobcom
právo na náhradu tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil,
keďže sú naplnené dôvody stanovené v § 169 S.s.p.

48. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne podľa § 175 ods. 2 S.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 6
ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

49. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.