Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209992
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Všeobecná

úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie
60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 44 EUR od XX.X.XXXX do zaplatenia; to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 48 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60 EUR
spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá pôžička vo výške 209 EUR (ďalej aj ako „Úver“). Žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby
zaplatil spolu sumu vo výške 165 EUR. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného, žalobca Úver
zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. K dňu podania žaloby žalobca vyčíslil celkový
dlh žalovaného na sumu 60 EUR.

2. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby súdu uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu)
pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a (-) splnenie zákonných podmienok pre
zosplatnenie úveru.

2.1. Žalobca v podaní doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že Občiansky preukaz žalovaného nebol
žiadnym spôsobom odcudzený a žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaný podpisom

Zmluvyprehlásil,ževšetkyuvádzanéúdajesúpravdivéakdňupodpisuZmluvymuneboliznámežiadne
okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku, pričom tieto prehlásenia sú súčasťou
Zmluvy. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej
strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom nažalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo
zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná
výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade

neuhradenia dlžných splátok. Predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne
nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.

3.ŽalovanémubolažalobadoručenádňaXX.X.XXXX,avšakdorozhodnutiavovecisamejknejžiadnym
spôsobom nevyjadril.

4. V zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv.
drobný spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci (platí fikcia o nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom
na § 151 ods. 1 CSP) a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, tak súd nenariaďoval pojednávanie na

prejednanie tejto veci a určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.

5. Z písomných vyjadrení žalobcu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

5.1.MedzižalobcomažalovanýmbolauzatvorenáZmluva,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutý
Úver vo výške 209 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 15 EUR v počte splátok
XX, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 225 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň
XX.X.XXXX. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,41 % a RPMN bola vo výške 12,41 %.

5.2. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX žalobca upozornil žalovaného na nedoplatok na
splátkach v celkovej výške 45 EUR a upozornil ho, že ak do XX.X.XXXX nedôjde k úhrade dlžnej splátky,
ako veriteľ je oprávnený Úver zosplatniť. Následne listom zo dňa XX.X.XXXX žalobca Úver zo Zmluvy
zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 60 EUR. V prípade právneho
úkonu oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nemal súd za preukázané jeho doručenie.

5.3. Z vyjadrenia žalobcu a prehľadu splátok a úhrad mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný zaplatil
žalobcovi titulom poskytnutého Úveru sumu v celkovej výške 165 EUR.

5.4. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že

žalovaný v Zmluve uviedol výšku jeho čistého mesačného. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný z titulu
zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky,
avšak k uvedeným skutočnostiam nepredložil žiadne iné doklady a žalobca schopnosť žalovaného
splácať Úver už nezisťoval žiadnym iným spôsobom.

6. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil
nižšie uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54a
Občianskeho zákonníka, (-) § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, (-)

§ 565 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenie vlády 87/1995“).

7. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

8. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,
a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov.9. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
povinnostipodľa§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,tedažiadnymspôsobomnepreukázal,že
by ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobca vo vzťahu k takejto

povinnosti len uviedol, že žalovaný z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na
druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Žalobca pritom žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
spôsob,akýmžalobcadokladovalsvojpríjemavýdavky,príp.akositaktotvrdenéskutočnostížalovaným
overil. Zo Zmluvy pritom vyplýva, že žalobca sa obmedzil len na jednostranné vyhlásenie žalovaného
a ďalej už jeho príjem a výdavky žiadnym spôsobom neoveroval a ani nezisťoval. V zmysle ustanovenia

§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred uzatvorením Zmluvy
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom bol povinný zobrať do
úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a aj účel Úveru.

10. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení
s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti

klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
aj skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie
toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude

potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa pritom
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť,
že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Z uvedeného
je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú

schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie
pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to
aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov.

Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť,
či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje.
Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od

spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného

analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

11. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, Rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/

XX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery:
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať
povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší

úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo

postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie

úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o

výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.

12. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala
bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len
na tvrdenie žalovaného, ktoré však žalovaný ani žiadnym spôsobom žalobcovi nepreukázal. Žalobca
už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov. Pre naplnenie dikcie § 7 ods.

1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku

spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť
dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej
schopnosti splácať Úver.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní schopnosti

žalovaného splácať Úver a ani súdu žiadne doklady o predmetnom skúmaní nepredložil, je zrejmé,
že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného
žalobca nepostupoval. Nezaujímali ho príjmy, overenie týchto príjmov a ani samotné výdavky
žalovaného, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru. Zároveň
si žalobca nepreveril údaje o žalovanom z verejne prístupných registrov, u jeho zamestnávateľa alebo

zo Sociálnej poisťovne, keďže k tejto skutočnosti žalobca súdu žiadne listiny nepredložil.

14.Bolopritomzákladnoupovinnosťoužalobcuvovzťahukbonitežalovanéhozískaťinformácieodneho
priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť
a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú

iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať Úver,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii,
a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať Úver.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods.
2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a
poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 209 EUR. Žalovaný

doposiaľ uhradil žalobcovi titulom Úveru sumu 165 EUR, a tak jeho dlh predstavuje sumu v celkovej
výške 44 EUR.16. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok uplatnený žalobou za sčasti dôvodný, a
zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumuvovýške44EUR,ktorápredstavujenesplatenúčasťÚveru,
od ktorej boli odrátane už žalovaným zrealizované úhrady. V prevyšujúcej časti uplatneného žalobného

návrhu potom súd žalobu zamietol.

17. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to
v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a v zmysle žalobného návrhu (výška úrokov), a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby

žalovanému, keďže súd nemal za preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru žalovanému. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania bol teda žalobný návrh
žalobcu zamietnutý.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu

predstavoval 74 % a jeho neúspech 26 %, a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 48 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.