Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Mário Pohorelský

Legislation area – Trestné právoMajetok

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013366
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123013366.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. G. XXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 5. júna 2025

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v H.,
bytom C. D. E. F. G. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2021 do 11:00 hod. 3. augusta 2022 v I. J. F. G. D. XX F.
K. I. J. C. D. XXXX/XXX, I. XX, XXX XX J. F. G. neoprávnene bez riadnej uzatvorenej zmluvy o dodávke
plynu odoberal plyn z distribučnej siete spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. takým spôsobom, že prepojil

hlavné plynovodné potrubie a domové plynové potrubie s hadicou, cez ktorú prechádzal zemný plyn do
objektu odberného miesta mimo meradla, pričom týmto konaním spôsobil škodu poškodenej spoločnosti
SPP - distribúcia, a.s., Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739,

t e d a

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu

na základe osobitného predpisu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k) Trestného zákona per analogiam, § 36
písm. l) Trestného zákona per analogiam, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa§288ods.1TrestnéhoporiadkuodkazujepoškodenúobchodnúspoločnosťSPP-distribúcia,a.s.,
so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739 s uplatneným nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany doručila 15. novembra 2023 obžalobu na obžalovaného A.

B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.

Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 14 599,45 eura. Keďže obžalovaný uhradil sumu
6 000,- eur, splnomocnenec poškodeného na hlavnom pojednávaní upresnil, že neuspokojený nárok na
náhradu škody predstavuje sumu 8 599,45 eura.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení upravených v ustanovení § 257 ods.
1 Trestného poriadku. Vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že nespochybňuje, že skutok sa stal,
ale v žiadnom prípade nesúhlasil s výškou škody, ktorú si poškodený nárokoval. Táto škoda mu prišla
neprimeraná až likvidačná. Požadovaná výška škody je niekoľkonásobne vyššia ako reálna možná

spotreba a nereálna. Je zrejme správne, že bude trestaný, prišlo mu však nespravodlivé, aby bol povinný
nahradiť škodu v takej výške. Pripojil sa s tým, že potreboval odskúšať kúrenie, preskúšanie prebehlo
priamym spojom, ktorý pri jeho vyťaženosti, rozpoložení, všetkých starostiach a problémoch pozabudol
demontovať. Sumu 6 000,- eur, ktorú dobrovoľne zaplatil poškodenému, považuje tiež za určitý druh
trestu. Mal vypracované dve technické správy, kde ročná spotreba zemného plynu bola vo výške 1 200,

resp. 1 300,- eur.

Splnomocnenec poškodeného A. A. D. okrem iného vypovedal, že v auguste 2022 bola uskutočnená
kontrola ich zamestnancom pánom L. v I. J. F. G. a bolo zistené, že v nehnuteľnosti obžalovaného
dochádza k odberu zemného plynu bez nainštalovaného meradla. O tejto skutočnosti bol vyhotovený

zápis a fotodokumentácia. V deň kontroly obžalovaný do zápisu uviedol, že plyn sa odberá približne
osemnásť mesiacov, podľa nich k odberu plynu dochádzalo aj dlhšie obdobie, avšak spoločnosť
akceptovala obdobie uvádzané obžalovaným. Keďže nepoznali presné množstvo odobratého plynu
a nevie ho určiť ani súdny znalec, na určenie výšky škody aplikovali metodiku vyplývajúcu z vyhlášky č.
449/2012 Z. z., ktorá stanovuje vzorec, ktorý sa používa na určenie množstva neoprávnene odobratého

zemného plynu a následne výšky škody, ktorá bola neoprávneným odberom zemného plynu spôsobená.
Ak niekto odoberá plyn „bezplatne“, tak nie je nútený nejakým spôsobom šetriť a jeho spotreba môže byť
vyššia ako spotreba, keď vie, že za každý minutý kubík musí svojmu dodávateľovi plynu zaplatiť. Cena
vyúčtovaná dodávateľom plynu je za legálny odber, regulovaná a zastropovaná. Pri neoprávnených
odberochzemnéhoplynusapoužívatrhová(referenčná)cenaplynu,vočiobžalovanémusiuplatnilicenu

v nižšej výške než aká bola platná pre 3. august 2022. Tá bola vo výške 205,316 eura/MWh, poškodený
použil pri výpočte len cenu vo výške 77,84 eura/MWh.

Obhajca JUDr. Michal Antal sa k vykonanému dôkazu vyjadril, že aj z výsluchu splnomocnenca
poškodeného vyplýva, že skutok, ako je opísaný v obžalobe, nie je opísaný správne. Nemožno totiž

stotožňovať reálnu škodu spôsobenú poškodenému trestným činom s nárokom na náhradu škody, ktorá
je určená umelo vyhláškou a z toho dôvodu ak by bolo prijaté, že v ostatnom je opis skutku v obžalobe
správny, malo by byť v závere uvedené, že (obžalovaný) svojím konaním spôsobil škodu poškodenému
v presne nezistenej výške.

Splnomocnenec poškodeného vo svojom následnom vyjadrení spomenul rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a ústavného súdu, ktoré riešili otázku nemožnosti zistenia výšky skutočne
spôsobenej škody na základe údajov o následnej spotrebe na odbernom mieste.

Zo stanoviska obhajoby k vyúčtovaniu škody zo 6. októbra 2022 vyplynulo, že obhajoba navrhla

mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by bol nárok poškodeného na náhradu škody za neoprávneneodobratý plyn urovnaný po uhradení sumy 4 500,- eur obžalovaným. Stanovisko bolo poškodenému
odoslané 10. októbra 2022.

Z technickej správy vyplynulo, že predpokladaná celková spotreba zemného plynu bola 1 800 m3 za
kalendárny rok (1 300 m3 na vykurovanie a 500 m3 na prípravu teplej úžitkovej vody).

Z technickej správy a plynofikácie vyplynulo, že ročná spotreba zemného plynu bola odhadnutá na 1 900
m3 za kalendárny rok (1 500 m3 na vykurovanie a 400 m3 na ohrev teplej úžitkovej vody).

Z vyúčtovacej faktúry od dodávateľa zemného plynu do rodinného domnu obžalovaného (obchodná
spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) vyplynulo, že spotreba zemného plynu bola v období
od 10. októbra do 31. decembra 2022 vo výške 713 m3 a v období od 1. januára do 16. júna 2023 vo
výške1218m3.Pritakejtospotrebejedôvodnédomnievaťsa,žeanijednazobžalovanýmpredložených
technických správ neodhadla reálnu spotrebu zemného plynu domácnosťou obžalovaného. Obžalovaný

uhrádzal mesačné preddavkové platby vo výške 85,- eur, nedoplatok predstavuje 597,18 eura.

Zvýpočtuškodyz15.augusta2022vyplynulo,ženeoprávnenýmodberomzemnéhoplynuobžalovaným
mala byť poškodenému spôsobená škoda vo výške 14 599,45 eura.

Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu z 3.
augusta 2022 vyplynulo, že obžalovaný potreboval núdzovo spustiť plyn, zabudol na to a plyn sa
používal približne osemnásť mesiacov. Došlo k uzavretiu prívodu zemného plynu do rodinného domu
obžalovaného a k zhotoveniu fotodokumentácie.

Z potvrdenia I. J. F. G. zo 4. augusta 2022 vyplynulo, že pre rodinný dom obžalovaného nebolo vydané
kolaudačné rozhodnutie.

I. J. F. G. vydala stavebné povolenie na novostavbu rodinného domu obžalovaného 8. januára 2018.

Zo správy z 3. augusta 2022 vyplynulo, že bol nájdený neoprávnený odber v I. J. F. G. XX, prepojený
bol regulátor s prípojkou - hadicou a ventily boli otvorené.

Z čiastočného informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že výlučným vlastníkom
pozemku registra „M.“ s parcelným číslom XXXX/XXX vo výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,

na ktorom sa nachádza rozostavaná stavba, je obžalovaný.

Z fotodokumentácie vyplynulo, že do rodinného domu obžalovaného bol zemný plyn privádzaný
pripojenou hadicou. Dňa 3. augusta 2022 bola hadica demontovaná a ventily zatvorené.

Z katastrálnej mapy vyplynulo umiestnenie rodinného domu obžalovaného.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že obhliadka bola realizovaná 3. augusta 2022 od
11:00 hod. do 11:45 hod. V skrini na plynomer bol prívod zemného plynu z hlavného potrubia prepojený
s domovým potrubím trúbkou dlhou dvadsaťpäť centimetrov. Plynomer sa v skrini nenachádzal. Plynový

bojler v rodinnom dome obžalovaného na ohrev vody bol riadne zapojený a funkčný. Pracovník
poškodeného hlavný prívod plynu zaplomboval, trúbku demontoval a zaistená bola ako vecná stopa.
Vyhotovený bol náčrtok a fotodokumentácia. Na náčrtku boli podľa legendy zaznamenané skriňa na
plynomer, vstup na pozemok, vchodové dvere do rodinného domu obžalovaného a príjazdová cesta.
Fotodokumentácia pozostávala zo záberu na plynovú skrinku na oplotení, záberov na provizórne

prepojenú plynovú prípojku s hadicou a záberu po zásahu poškodeného.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/59/2018 zo 17. apríla 2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/73/2019 zo 17. septembra 2019. Za nedbanlivostný prečin

ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
vo výmere dva mesiace s podmienečným odkladom výkonu so skúšobnou dobou v trvaní jeden
rok a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na jeden rok. Od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti bolo podmienečné upustené, následne došlo k nariadeniu vykonania zvyšku. Obžalovaný savskúšobnejdobeosvedčil28.septembra2021,trestzákazučinnostivykonal21.marca2023,odsúdenie
je zahladené a na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že voči
obžalovanému bolo vedené aj trestné stíhanie pre prečin podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona
a prečin podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo zastavené prokurátorom Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom z dôvodu zániku trestnosti - čiastočne po zmene zákona, sčasti
pre účinnú ľútosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný bol účastníkom viacerých konaní
rôznej povahy, napríklad obžaloba, vymoženie pohľadávky, upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti,
zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že

obžalovaný má v období od 30. júna 2020 do 7. mája 2025 evidovaných devätnásť priestupkov
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (trikrát jazda bez zapnutých bezpečnostných pásov,
dvakrát vedenie motorového vozidla bez platných dokladov, štyrikrát parkovanie bez zaplateného
poplatku, štyrikrát prekročenie rýchlosti, štyrikrát nerešpektovanie dopravného značenia, dvakrát státie
na chodníku). Priestupky boli vyriešené pokutami uloženými v blokovom konaní vo výške od desať do

päťdesiat eur.

Prokurátorka v záverečnej reči okrem iného uviedla, že bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene
bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu odoberal plyn z distribučnej siete poškodeného
a nemal namontované žiadne meradlo. Poškodený aplikoval metodiku vyplývajúcu z vyhlášky

ministerstva hospodárstva. Výšku škody nie je možné zistiť ani na základe znaleckého dokazovania.
Navrhla, aby súd obžalovanému uložil trest v dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom
jehovýkonusoskúšobnoudobounadolnejhranicitrestnejsadzbyaabyzaviazalobžalovanéhonahradiť
škodu poškodenému vo výške uplatnenej náhrady škody.

Obhajca JUDr. Michal Antal, PhD. okrem iného uviedol, že obžalovaný sa k neoprávnenému odberu
plynu priznal a tento čin ľutuje. Vyhlásenie o vine neurobil len z dôvodu, že poškodený si uplatňuje
neprimerane vysokú výšku škody a keďže táto je súčasťou skutkovej vety, túto by v podstate uznal.
Požiadal o uloženie primeraného peňažného trestu, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti primeraný.
Už samotné prejednanie veci je pre obžalovaného dosť veľkým ponaučením. Tvrdil, že poškodený

nesprávne vyčíslil uplatnenú škodu. Zaviazanie obžalovaného na náhradu poškodeným vyčíslenej
škody by predstavovala ďalšiu sankciu. Poškodený si v zmysle vyhlášky vyúčtoval odber za obdobia
máj až september a október až apríl v nesprávnom počte dní, taktiež paušalizoval koeficient na
celé obdobie. Nárokovaná škoda nie je spoľahlivo zistená, výsledky dokazovania nie sú dostatočným
podkladom na vyslovenie povinnosti náhrady škody, pre rozhodnutie by bolo nevyhnutné vykonať

ďalšie dokazovanie, ktoré by neodôvodnene predlžovalo trestné konanie. Požiadal, aby súd odkázal
poškodeného s náhradou škody na civilný proces.

Obžalovaný okrem iného uviedol, že výška požadovanej sumy poškodeným je prehnaná a pre neho
likvidačná. Mal za to, že už sa aj sám potrestal, keď poškodenému uhradil sumu 6 000,- eur. Právo

posledného slova nevyužil.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného
neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho

právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na
obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje
podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej

výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný
využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou
a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršomvýsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného
upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ
zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa§261ods.3Trestnéhoporiadkuvýsluchsvedkavykonáten,ktonavrholvykonanietakéhodôkazu;
ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva
prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky. Ak výsluch
svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda senátu po

vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne
výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom

a znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené
na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 288 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu
škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd
odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Pokiaľ ide o samotný skutok opísaný v podanej obžalobe, v jeho časti týkajúcej sa neoprávneného
odoberanie zemného plynu v presne neustálenom období obžalovaný aj sám vypovedal, že sa to
takto naozaj udialo. Dôvodom, pre ktorý neurobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ku
skutku sa nepriznal a tento neoľutoval, bola výška škody, ktorá bola zakomponovaná do skutkovej

vety obžaloby. Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami obžalovaného, splnomocnenca
poškodeného a oboznámenými listinnými dôkazmi, predovšetkým zápisnicou o obhliadke miesta činu
a zápisom z neoprávneného odberu zemného plynu. V konaní nebol stranami navrhnutý žiadny dôkaz,
ktorý by naznačil, že sa obžalovaný daného konania nedopustil. Vzhľadom na závery vykonaného
dokazovania súd uznal vinu obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku.

Z vykonaného dokazovania však tiež vyplynulo, že námietka obhajoby vo vzťahu k predloženému
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, minimálne čo do počtov
kalendárnych dní spadajúcich do obdobia mesiacov máj až november a mesiacov október až apríl, ktoré
nezodpovedajú skutočnému stavu, je dôvodná. Už táto skutočnosť má za následok, že súd nemôže

akceptovať konečnú výšku uplatňovanej náhrady škody. Ak by sa aj súd stotožnil s nižším koeficientom,
ktorý mal byť pri výpočte náhrady škody poškodeným použitý, po prepočte by výsledok nezodpovedal
celkovej výške spôsobenej škody tvrdenej poškodeným. Z tohto dôvodu, keďže na hlavnom pojednávaní
jednoznačne nebolo preukázané, že škoda spôsobená poškodenému predstavuje sumu 14 599,45 eura,súd výšku škody vypustil zo skutkovej vety, avšak poškodenému protiprávnym konaním obžalovaného
škoda preukázateľne vznikla. Na to, aby bolo možné ustáliť výšku škody, muselo by dôjsť k odročeniu
hlavného pojednávania za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Súd odmietol ako dôkaz vykonať

obhajobounavrhovanéznaleckédokazovanie,ktoréajsamotnáobhajobapovažovalazanehospodárne,
keďže takýto dôkaz by žiadnym spôsobom nebol nápomocný čo do skutkového stavu prejednávanej
veci. Súdna prax dovodila a aj z objektívneho hľadiska nie je možné spätne určiť množstvo odobratého
zemného plynu (dodaného do rodinného domu obžalovaného) bez existencie meradla a ani určiť
výšku reálne spôsobenej škody poškodenému. Navyše vo výpočte škody poškodeným s najväčšou

pravdepodobnosťou došlo k nejakým pochybeniam, súd teda nemal za jednoznačne preukázané, že
škodabolavypočítanásprávne.Zatakéhostavusúdnemoholobžalovanéhozaviazaťnanáhraduškody.
Aby súd mohol o náhrade škody kvalifikovane rozhodnúť, vyžadovalo by si to ďalšie dokazovanie, čo by
znamenalo odročenie hlavného pojednávania. Účelom trestného konania ako takého je v prvom rade
uznať vinu páchateľa a tohto potrestať. Keďže procesná situácia umožňovala ukončiť dokazovanie,
vyhlásiť vinu obžalovaného a uložiť mu primeraný, zákonný a spravodlivý trest, poškodeného odkázal

s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa názoru súdu nebolo v prejednávanej
trestnej veci možné výšku škody ustáliť tak, aby bolo možné o nej rozhodnúť už na dnešnom hlavnom
pojednávaní.

Pri rozhodovaní o treste boli obžalovanému priznané dve poľahčujúce okolnosti. Trestný zákon po

jeho nedávnej novele vymenováva poľahčujúce okolnosti a zároveň ponecháva priestor na vytváranie
ďalších poľahčujúcich okolností. Súd analogicky použil ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona,
ktorý predpokladá dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody, i § 36 písm. l) Trestného zákona, ktorý
upravuje priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie. Obžalovaný čiastočne
nahradil poškodenému škodu zaplatením sumy vo výške 6 000,- eur, uvedené potvrdil splnomocnenec

poškodeného na hlavnom pojednávaní. V rámci svojej výpovede sa obžalovaný priznal k spáchaniu
stíhaného skutku a svoje konanie úprimne oľutoval. Prekážkou vyhláseniu o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku z jeho strany bola výška škoda, na ktorej zaplatenie by ho následne
postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal, prípadne by mohol obžalovanému
uložiť povinnosť nahradiť škodu poškodenému počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu

trestu odňatia slobody. Oproti trestnému rozkazu vydanému 27. decembra 2023 po priznaní dvoch
poľahčujúcich okolností súd prehodnotil pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka
a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov s podmienečným odkladom
výkonu a vzhľadom na plynutie času skrátil pôvodne ukladanú skúšobnú dobu z osemnástich mesiacov
na pätnásť mesiacov. Obžalovaný nie je tak kriminálne narušenou osobou ani povaha stíhaného skutku

nie je tak závažná, aby súd nemohol využiť tzv. alternatívny trest k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody. V minulosti sa dopustil trestného činu, ktorý má aktuálne zahladený, išlo o nedbanlivostný
trestný čin.

Vzhľadom na tvrdenia obhajoby počas predmetného trestného konania súd považuje za potrebné

ozrejmiť,žemedzipoškodenýmaobžalovanýmnedošlokvznikuzáväzkovéhovzťahu,pretoobžalovaný
nemôže vystupovať v pozícii spotrebiteľa a irelevantný je aj poukaz na dobré mravy. Poškodený vlastní
distribučnú sieť, z ktorej neoprávnene a bez existencie akejkoľvek zmluvy obžalovaný odoberal zemný
plyn. Pokiaľ ide o poukazy na tabuľky a výpočty na internetovej stránke, je potrebné rozlišovať medzi
poškodeným a obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorá uzatvára zmluvy

o dodávkach zemného plynu s konečnými odberateľmi a teda aj so spotrebiteľmi. Záväzkový (obchodný)
vzťah je medzi poškodeným a obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., kde
zemný plyn putuje ku konečnému odberateľovi cez rozvodnú (distribučnú) sieť patriacu poškodenému.
ObchodnáspoločnosťSlovenskýplynárenskýpriemysel,a.s.platípoškodenémucenuzapredpokladaný
dodaný zemný plyn zazmluvneným konečným odberateľom a súčasne fakturuje konečným odberateľom

kúpnu (trhovú) cenu za dodaný zemný plyn. Ak je zistený neoprávnený odber zemného plynu (konečný
odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom, napr. obchodnou
spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), poškodený na výpočet spôsobenej škody používa
metodiku určenú Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Škoda vypočítaná poškodeným
je z povahy veci vyššia než je suma (cena), za ktorú by neoprávnene odobraný zemný plyn bol

odberateľovi dodaný v prípade existencie zmluvného vzťahu s dodávateľom. Cena zemného plynu,
ktorú koneční odberatelia platia ich dodávateľovi, je štátom regulovaná a zastropovaná. Obžalovanému
sa škoda vypočítaná poškodeným zdala byť premrštená a prehnaná, avšak v konečnom dôsledku ideo výsledný efekt rozdielu medzi zemným plynom dodaným na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom
a neoprávnene odoberaným zemným plynom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota pätnástich dní na odôvodnenie odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.