Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200872
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725200872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská
cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, a otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I. XX, XXX XX D.,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., IČO: 53 796 306, so sídlom Terézie
Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2025 domáhal,
aby mu súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti, matke upravil styk s maloletým a taktiež, aby
matku zaviazal na platenie výživného v minimálnej výške. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti
je maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (ďalej len „SOS“) v zmysle

rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28.03.2023 č.k. 8P/52/2023-58. Ďalej vo svojom návrhu popisuje
udalosti od narodenia maloletého, poukazuje na zanedbanú výchovu maloletého z matkinej strany,
nakoľko maloletý do piatich rokov nerozprával, na zlé bytové podmienky u matky. Maloletý po skončení
pobytu u otca odmieta odísť k matke. Dňa 05.03.2025 bola v domácnosti otca na pohovore pracovníčka
z Centra pre deti a rodiny Hriňová (ďalej len „CDR“), ktorá bola poverená vypracovaním posudku na
maloletého, a ktorej maloletý uviedol, že chce ostať s otcom a s maminkou sa chce stretávať.

2. Dňa 10.04.2025 bola tunajšiemu súdu doručená správa z prešetrenia rodinných pomerov
v domácnosti matky a otca. V predmetnej správe bolo uvedené, že matka býva s maloletým a jej matkou
v rodinnom dome. Matka s maloletým majú k dispozícii obývačku, jedálenský kút, kuchyňu, spálňu, WC
a kúpeľňu. Maloletý spí s matkou v manželskej posteli. Domácnosť je zariadená, v čase šetrenia bola
hygiena na požadovanej úrovni. Úrad konštatoval, že maloletý má v matkinej domácnosti vytvorené
vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Matka uviedla, že je zaradená v evidencii
nezamestnaných, mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 165 Eur a prídavok na dieťa vo

výške 60 Eur, iný príjem nemá. Matka uviedla, že so zrušením SOS nesúhlasí, uviedla, že je pravda, že
maloletý viackrát povedal, že sa u nej nudí, že by chcel byť viac u otca, lebo má stroje.
Rodinné pomery bol úrad prešetriť aj na otcovej adrese. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom
vlastníctve otca. Domácnosť pozostáva z obývačky, spálne, detskej izby, WC a kúpeľne. V domácnostisú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého. Otec je
zamestnaný v B. C. J. D. s mesačným príjmom cca 1 100 Eur. Otec ďalej uviedol, že na zrušení SOS
trvá z dôvodov uvedených v jeho návrhu. Otec nechce matke brániť v kontakte s maloletým, avšak

maloletého do kontaktu s matkou nechce nútiť. Podľa tvrdení otca sa maloletý prezentuje, že chce bývať
s ním. V októbri 2023 úrad prijal oznámenie od sestry otca s podozrením na zanedbanie starostlivosti o
maloletého zo strany matky v oblasti hygieny, absencie varenej stravy, a s poukazom na to, že maloletý
vzhľadom na svoj vek komunikuje veľmi málo. Na základe uvedeného úrad sprostredkoval rodičom
v novembri 2023 odbornú pomoc v CDR s cieľom podporiť rodičovskú komunikáciu a zaviesť rovnaké

pravidlá výchovy dieťaťa. Od uvedenej doby CDR prijíma v rodine potrebné opatrenia.
Úrad vykonal pohovor aj s maloletým dieťaťom. Maloletý uviedol, že býva jeden týždeň u matky a jeden
týždeň u otca. Keď je u otca chodia k starkej, ktorá uvarí, varí aj krstná. Ocino veľmi nevarí, mama
začala variť. Predtým mama nevarila, jedol chlieb s kečupom. Maloletý uviedol, že s prípravou do školy
mu pomáhajú obidvaja rodičia. U otca ho veľmi bavia traktory, vozí sa na vetrieske. U mamy zvyknú
v lete kosiť, trochu sa u nej nudí. Maloletý ďalej uviedol, že ani jeden z rodičov ho nebije, na otázku či

mu vyhovuje SOS v týždňovom intervale uviedol, že vedel by si to predstaviť tak, že by býval týždeň
u mamy a dva týždne u otca.
Úrad spolu so správou z prešetrenia rodinných pomerov doručil súdu aj priebežné hodnotenie
vykonávaných opatrení terénnou / ambulantnou formou zo dňa 05.12.2024. Zo záveru vykonaných
opatrení v rodine vyplýva, že rodina je schopná zabezpečiť základné potreby nevyhnutné pre zdravý

vývoj maloletého. Je však potrebné aj naďalej viesť rodinu k vzájomnému rešpektovaniu pri objasňovaní
si jednotlivých rolí v rodine ako aj podporu schopnosti rodičov dobre komunikovať, nakoľko maloletý žije
v SOS. Ďalej je nevyhnutné zamerať pomoc pri vytváraní podnetov adekvátnych veku dieťaťa, ako aj
motivácii vedenia otvorených rozhovorov medzi rodičmi a dieťaťom primerane jeho veku, taktiež viesť
rodinu k objasňovaniu si opisu ich konfliktných udalostí.

3. Matka sa k podanému návrhu otca vyjadrila podaním dňa 17.04.2025 tak, že od času schválenia
rodičovskej dohody ohľadne SOS prešiel len 1 rok a túto dohodu rodičia plnili. V súčasnej dobe otec
svoj návrh opiera o to, že matka zapríčinila oneskorený vývoj dieťaťa čo však nie je pravdou. Maloletý
je v SOS oboch rodičov v týždňových intervaloch. Otec je zamestnaný a z práce prichádza domov

v popoludňajších hodinách, potom sa venuje svojmu gazdovstvu. Otec sa maloletému venuje len
večer, maloletý je väčšinou so starými rodičmi. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, má ukončené
vysokoškolské vzdelanie.

4. V predmetnej veci sa dňa 28.04.2025 konalo informatívne stretnutie rodičov. Otec uviedol, že na

podanom návrhu trvá, nakoľko podľa jeho vyjadrení maloletý k matke chodiť nechce, lebo ho bije.
Momentálne rešpektujú SOS, ale pri striedaní nastáva problém a maloletý k matke nechce odísť. Otec
udáva, že matka doteraz nevarila a maloletý jedával iba chleba s kečupom, no aj toto sa upravilo.
Matka s návrhom otca nesúhlasí a trvá na tom, aby zostala SOS tak ako je nastavená v súčasnej dobe
v týždňových intervaloch. Matka uviedla, že má obavu, že keď bude aj naďalej ustupovať zoberú jej

chlapca natrvalo a vychovajú ho sestry otca.

5. Otec dňa 28.04.2025 tunajšiemu súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na podanom návrhu aj
naďalej trvá, nakoľko starostlivosť zo strany matky je podľa neho vážne narušená, zanedbávaná, dieťa
neprimerane trestá, vyjadruje sa pred ním vulgárne a žiada od dieťaťa, aby klamalo. Matka má podľa

vyjadrenia otca problém s alkoholom a dieťa má pred ňou strach. K svojmu vyjadreniu pripojili vyjadrenie
školskej špeciálnej pedagogičky E. K. J., ktorá uviedla, že pri rozhovoroch jej maloletý povedal, že by
chcel viac bývať u otca. Vždy v piatok, keď má ísť k otcovi, tak sa veľmi teší, k matke sa až tak neteší.

6. Vo veci bolo vykonané pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.04.2025, na ktorom sa zúčastnili

rodičia maloletého dieťaťa, ich právni zástupcovia a kolízna opatrovníčka.

7. Podľa §111 písm. b) zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v
konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností.

Podľa §2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa §217 ods. 1 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú
dotknuté.

Podľa §36 ods. 1 zákona 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§24ods.3ZoR,aksúobidvajarodičiaspôsobilídieťavychovávaťaakmajúoosobnústarostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa §26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Súd zo súdneho registra zistil, že tunajší súd naposledy rozhodol o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom č.k. 8P/52/2023-58 zo dňa 28.03.2023 (ďalej len

„rozsudok“) tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté dieťa zveril do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak, že si maloleté dieťa budú striedať v týždňových intervaloch.

10. Súd mal v danom prípade za preukázané, že maloletý sa na základe schválenej rodičovskej
dohody rozsudkom nachádza v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Na tomto mieste súd

poukazuje na zákonné ust. § 24 ods. 3 ZoR, ktorý stanovuje súdu, aby vždy skúmal, či striedavá osobná
starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujme maloletého, či by rozvoj dieťaťa
bol úplný, najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránky, pokiaľ by nebola dieťaťu umožnená striedavá
starostlivosť. Súd sa musí vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tie potreby budú striedavou
osobnou starostlivosťou naplnené. Právna teória uvádza, že v zmysle § 24 ods. 3 ZoR záujem dieťaťa

treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho
osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných
právnych predpisoch. Pre rozhodnutie súdu je tiež potrebné, aby poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné
vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor a prihliadol naň. Dôležitým

predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je i vysoká miera
schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosť spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do
svojich vzájomných problémov.Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým
alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným

alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod.. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech
dieťaťu. Zákon o rodine vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i

proti vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi
dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa,
2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine je záujmom
dieťaťa v tomto ohľade najmä právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd
musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov,

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného
priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú
starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú
do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na

psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod.. Striedavá starostlivosť tiež nie je
vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie
zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce
realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomných
konfliktoch. Rodičia by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb

dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie
negatívnychvplyvovasledovaťúčinnosťprijatýchopatrení.Vprípadesplneniavšetkýchšpecifikovaných
zákonných podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade
partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu
vyššie zákonmi a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa,

ktorý je potrebné vždy primárne sledovať.

11. Súd v danom konaní vychádzal pri rozhodovaní z tvrdení, dôkazov, listín, ktoré boli datované,
resp. ktoré opisovali skutočnosti od posledného rozhodnutia súdu v zmysle § 26 ZoR, teda od marca
2023, a tiež s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia. Súd sa teda nezaoberal tvrdeniami otca ohľadne zanedbaného vývinu maloletého,
predloženými lekárskymi správami maloletého, ktoré súdu predkladal už počas skoršieho konania
prebiehajúceho v roku 2023.
Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 10.04.2025 súdu vyplýva, že matka a aj otec majú
vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Úrad počas šetrenia

v domácnosti matky nezistil žiadne nedostatky deklarované otcom v jeho návrhu (že v domácnosti
matky sú plesne, zima, vlhko). Z uvedenej správy teda jasne vyplýva, že matka má vhodné podmienky
pre starostlivosť a výchovu maloletého v režime SOS, čo fakticky prebieha aj v súčasnej dobe. Otec
vo svojom návrhu ako aj vo svojich vyjadreniach poukazoval na nedostatky v starostlivosti matky
o maloletého, ktoré mali vplyv na jeho vývoj, ktorý je oneskorený. Podľa aktuálnej správy zo dňa

15.04.2025 z logopedickej ambulancie súdu vyplýva, že vývinová jazyková porucha nebola u maloletého
spôsobená zanedbaním starostlivosti ani jedného z rodičov, ide o vrodenú vývinovú vadu, prítomnú
od narodenia, ktorá sprevádza dieťa počas celého detstva a v skoršom školskom veku sa najčastejšie
transformuje do špecifických porúch učenia. Na základe uvedené teda nie je možné pričítať uvedenú
vývinovú poruchu matke tak, ako to súdu vykreslil otec. Podľa názoru súdu je matka spôsobilá

zabezpečovať starostlivosť o maloletého rovnako ako je to schopný a spôsobilý otec. Súd v danom
prípade prihliadol aj na názor maloletého, ktorý sa pred pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen vyjadril, že by chcel byť dva týždne u otca a jeden týždeň u matky, nakoľko u matky sa
trochu nudí a u otca má traktory, ktoré ho veľmi bavia.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej

právo dieťaťa na vyjadrenie svojich vlastných názorov by sa nemalo interpretovať tak, že dáva deťom
bezpodmienečné právo veta bez zvažovania ďalších faktorov a bez skúmania ich najlepšieho záujmu;
okrem toho záujem dieťaťa zvyčajne vyžaduje, aby boli väzby dieťaťa s jeho rodinou zachované,
s výnimkou prípadov, keď by poškodilo jeho zdravie a vývoj (pozri A.V. proti Slovinsku, č. 878/13, §72, z 09.04.2019) Aj keď judikatúra Súdneho dvora vyžaduje, aby názory detí boli zohľadnené, tieto
názory nie sú nevyhnutne nemenné a námietky detí, ktorým sa musí venovať náležitá pozornosť, nie
sú nevyhnutne dostatočné na to, aby prevážili nad záujmami rodičov, najmä mať pravidelný kontakt so

svojim dieťaťom (pozri KB a iní proti Chorvátsku, č. 36216/13, § 143, z 14.03.2017). Najmä, právo detí
vyjadrovať svoje vlastné názory by sa nemalo vykladať tak, že im skutočne dáva bezpodmienečné právo
veta bez toho, aby sa brali do úvahy ďalšie faktory, a aby sa preskúmalo, či sú v ich najlepšom záujme
(pozri A.V. proti Slovinsku, č. 878/13, § 72, z 09.04.2019). Podľa názoru súdu je nastavená starostlivosť
o maloletého v súlade s jeho najlepšími záujmami a v prípade, že maloletý chce viac času tráviť s otcom

je na dohode medzi rodičmi, aby zohľadnili tieto jeho želania, potreby.
Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 10.04.2025 ďalej vyplýva, že sestra otca
podala na matku oznámenie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o zanedbávaní starostlivosti
o maloletého matkou (v oblasti hygieny, absencie varenia, nedostatočnej komunikácie zo strany
maloletého), na základe čoho bola rodičom sprostredkovaná odborná pomoc v spolupráci s L. M..
Zo správy CDR zo dňa 05.12.2024 súdu vyplýva, že s rodinou je na základe Dohody o vykonávaní

opatrení SPODaSK ambulantnou/terénnou formou na obdobie od novembra 2024 v rozsahu 60
hodín vykonávané odborné poradenstvo s cieľom úpravy rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa
a rodiny, najmä prostredníctvom posilňovania rodičovských a sociálnych zručností za účelom eliminácie
negatívnych vplyvov ohrozujúcich dieťa a rodinu. V správe je taktiež uvedené, že matka dokáže
zabezpečiťstarostlivosťomaloletého.Maloletýmávytvorenúsilnúcitovúväzbusotcom.Rodičiadokážu

konštruktívne medzi sebou komunikovať, odovzdávajú si informácie ohľadne zdravotného stavu ako aj
vyučovacíchvýsledkovmaloletého.Zuvedenéhojasnevyplýva,žerodičiamedziseboudokážukorektne
komunikovať ohľadne starostlivosti o maloletého, a teda súd nevidí žiadny problém, pre ktorý by sa
nevedeli dohodnúť na občasnej širšej starostlivosti otca o maloletého, ktorý to sám chce.

12. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2025 právna zástupkyňa otca navrhla súdu vykonanie
dokazovania, ktoré by spočívalo v nariadení znaleckého posudku znalcom psychológom a psychiatrom
za účelom zistenia či matka starostlivosť o maloletého zanedbáva a či používa fyzické tresty. Súd
s poukazom na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia zo dňa 10.04.2025 ako aj
na správu z logopedickej ambulancie zo dňa 15.04.2025 a správu CDR zo dňa 05.12.2024 navrhnutý

dôkaz nevykonal, nakoľko z nich jasne vyplýva, že matka starostlivosť o maloletého nezanedbáva, má
vhodné podmienky pre výchovu maloletého, vývinová jazyková porucha nebola u maloletého spôsobená
zanedbaním starostlivosti ani jedného z rodičov, jedná sa o vrodenú vadu. Zo žiadnej z uvedených
správ nevyplýva tvrdenie otca o používaní neprimeraných fyzických trestov matkou na maloletom dieťati,
a preto súd považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, ako aj výsluch svedkov navrhnutých

otcom maloletého.

13. S poukazom na vyššie uvedené súd opätovne zdôrazňuje, že dôležitým aspektom pri rozhodovaní je
aj ten fakt, že od posledného rozhodovania, teda od rozsudku z marca 2023, sa podstatným spôsobom
nezmenili pomery, ktoré by odôvodňovali návrh podaný otcom. Vo vzťahu k potrebe preukázania

podstatnej zmeny pomerov zaujala súdna prax napr. nasledujúci právny názor: „Zmena pomerov
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody
rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti
výchovného prostredia. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých skôr vykonaná úprava výchovy
maloletého dieťaťa sa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje

najpriaznivejšie podmienky na úspešný vývoj dieťaťa.“ (R 97/1967). V danom konaní teda otec nijakým
spôsobom súdu nepreukázal, že by sa na strane matky a ani na jeho strane zásadným spôsobom
zmenili pomery tak, že by súd mal maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu
sa otec viac – menej obmedzil len na tie tvrdenia, že maloletý je zanedbaný vo vývine, že matka
nemá vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého, čo však nijakým spôsobom súdu

nebolo nepreukázané. Tvrdenia otca o zanedbávaní starostlivosti o maloletého z matkinej strany neboli
zistené ani Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ani CDR. S poukazom na vyššie uvedené teda
súdu otec nepreukázal, resp. z dokazovania nijakým spôsobom nevyplynula potreba zmeniť úpravu
práv a povinností k maloletému tak, ako to navrhoval otec, nakoľko sa od posledného rozhodovania
o maloletom dieťati, teda od marca 2023, nijakým spôsobom nezmenili pomery ani na strane matky a ani

na strane otca. Záverom súd dodáva, že nakoľko maloletému vyhovuje nastavený režim rozsudkom
z marca 2023 nebolo by v jeho záujme, aby ho súd autoritatívne zmenil v súlade s otcovým návrhom,
čo by maloletému nebolo na prospech.Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov ako aj z vyjadrenia matky na informačnom stretnutí rodičov
vyplýva, že na úrad nahlasuje údajné nedostatky v matkinej starostlivosti o maloletého sestra otca, teda
nie samotný otec. Matka taktiež vyjadrila obavu, že sa bojí, že jej maloletého zoberú a vychovávať ho

budú sestry otca. Na tomto mieste chce súd apelovať hlavne na otca, aby akékoľvek životné situácie
týkajúce sa maloletého riešil a komunikoval najmä s matkou maloletého za účelom zlepšenia tej ktorej
situácie a nie s jeho sestrami, ktoré môžu cítiť voči matke maloletého nejaké osobné antipatie čo sa
aj reálne prejavilo oznámením údajného zanedbávania starostlivosti o maloletého matkou sestrou otca
N. H. O. B.. Podľa názoru súdu takéto zbytočne vyhrotené vzťahy v rodine sú v rozpore s najlepším

záujmom maloletého, ktorý môže vnímať tieto ataky na jeho matku negatívne čo môže v budúcnosti
dospieť do takého štádia, že maloletý bude odmietať stretnutia s otcom alebo jeho rodinou.

13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania.
§ 111 písm. b) zák. č. 161/2015 Z. z.
§ 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.
§ 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 24 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 26 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 5 zák. č. 36/2005 Z. z .

§ 52 zák. č. 161/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťtým,žea)nebolisplnenéprocesnépodmienky,b)súdnesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno

odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.