Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 1, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202318
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1225202318.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: R. L., narodená XX. februára XXXX, trvalým pobytom v R.-
E. G., zastúpenej JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Šustekova
51, IČO: 50 708 953, proti žalovanej: B. L., narodená XX. júla XXXX, trvalým pobytom v R., L. XXXX/
XX, o uloženie povinnosti zdržať sa konania, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava II 23. júla 2025 a postúpenou
Mestskému súdu Bratislava IV 29. júla 2025 domáhala, aby súd uložil žalovanej
(i) povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobkyni
alebo by mohlo porušiť jej práva a oprávnené záujmy“ a
(ii) povinnosť úplne sa zdržať akejkoľvek písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie voči

žalobkyni alebo akýmkoľvek iným spôsobom žalobkyňu kontaktovať.
1.2. Žalobkyňa sa spolu so žalobou zároveň domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uloží žalovanej totožné povinnosti o zdržanie sa konania
označeným spôsobom, ktorých uloženia sa takisto domáha aj žalobou v merite veci.
1.3. Svoju žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je matkou troch
maloletých detí, ktorých otcom je syn žalovanej. Žalovaná vážne narúša a dlhodobo znepríjemňuje jej

osobný a rodinný život i spoločenské vzťahy svojím vypočítavým správaním a úmyselným rozširovaním
lživých rečí, ktorými znevažuje a poškodzuje jej dobré meno a povesť, keď verejne na sociálnej sieti
Facebook vo svojich statusoch a komentároch opisuje absurdné správanie žalobkyne a ohovára ju,
ako ubližuje a nestará sa o svoje maloleté deti, a to zrejme v úmysle, aby jej boli odobrané z osobnej
starostlivosti pre neschopnosť riadne sa o ne postarať. Rozširovania takýchto klamlivých, tendenčných
a nijak sa na pravde nezakladajúcich tvrdení sa žalovaná voči žalobkyni dopustila už aj v minulosti,

čo teda znamená, že nejde len o jednorazovú záležitosť. Žalobkyňa si nie je vedomá, že by niekedy
v minulosti alebo v súčasnosti akokoľvek ublížila žalovanej, a preto žalovaná nemá žiadny dôvod na
uvedené tvrdenia, ktoré žalobkyni negatívnym spôsobom ovplyvňujú jej rodinný i spoločenský život.
Žalobkyňa síce podala na žalovanú trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
ohovárania, avšak nemôže ďalej v strachu čakať, s akým nápadom žalovaná opäť príde a čím sa jej
rozhodne ešte znepríjemniť život. Preto má vážny strach o svoj život, zdravie, majetok a dobré meno,

ako aj o život a zdravie jej maloletých detí (10, 7 a 3-ročné), na ktoré správanie žalovanej veľmi vplýva
a môže na nich zanechať aj trvalé následky. Zo správania sa žalovanej, ktoré je už na hrane akejkoľvek
znesiteľnosti, je neustále v strese a neistote, pričom nevie a ani nemôže predvídať jej ďalšie kroky.
Z uvedených dôvodov je tak presvedčená o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami.

2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho procesného
nároku žalobkyňa predložila, a to trestným oznámením žalobkyne podaným voči žalovanej prepodozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania z 23. júla 2025 a statusmi žalovanej a k nim
uvedenými komentármi na profile žalovanej na sociálnej sieti Facebook.

3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ a g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, g/ písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z

ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.

4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).

5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).
To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako

je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň

spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

6.1. Pokiaľnavrhovateľžiadaonariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodupodľa§325ods.2písm.g/
CSP, musí zároveň osvedčiť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, ohrozuje jeho telesnú alebo duševnú
integritu.
6.2. Pojem telesná a duševná integrita sa odvíja od základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života, zaručeného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd, a zahŕňa širokú
škálu vnútorných aspektov súkromného života fyzickej osoby (porov. Solomakhin v. Ukrajina, sťažnosť
č. 24429/03), vrátane práva na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľuďmi (porov. Niemietz v.
Nemecko, sťažnosť č. 13710/88). Právne predpisy občianskeho práva tieto hodnoty chránia v rámciustanovení o ochrane osobnosti (osobnostných práv) podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom, a preto nie je
namiestejehovýkladreštriktívneobmedzovať.Podpojemsúkromnýživotnepochybnespadáajduševné

zdravie,apretozachovanieduševnejstabilityjevkontextesprávomnadväzovaťarozvíjaťvzťahymedzi
inýmiľuďmiaokolitýmsvetomneopomenuteľnoupredbežnoupodmienkounaúčinnéuplatňovaniepráva
na rešpektovanie súkromného života (porov. Bensaid v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 44599/98).
Telesná a duševná integrita je teda spojená s vnútornou intímnou sférou jednotlivca, ktorá je nevyhnutná
pre jeho sebarealizáciu a ďalší priaznivý rozvoj jeho osobnosti v spoločnosti.

6.3. Účelom týchto ustanovení je poskytnúť ochranu pred neoprávnenými zásahmi do osobného
súkromia fyzickej osoby spôsobom, ktoré jej telesnú a duševnú integritu ohrozujú, a to tým, že
sa minimalizuje kontakt rušiteľa (povinnej osoby) s obeťou (chránenou osobou). Neodkladným
opatrenímsatedamázabrániťrôznymformámobťažovania,prenasledovania,zastrašovania,fyzického,
psychického či sexuálneho násilia alebo iným formám nepriameho nátlaku. Ide teda o realizáciu zásady
„nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe“ (quod tibi fieri non vis, alteri ne feceris). Z toho vyplýva,

že súkromie a súkromný život sú hodnotami, ktorým právo musí zabezpečiť adekvátnu ochranu, pretože
„bez ochrany súkromia by nebolo ani slobody“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník. Veľký Komentár. 1.
zväzok: Všeobecná časť. Bratislava : Eurokódex, 2017, str. 206).

7. V posudzovanom prípade žalobkyňa navrhovala neodkladným opatrením uložiť žalovanej povinnosť

ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami úplne
nekontaktovať.
7.1. Pre to, aby súd mohol takémuto návrhu vyhovieť a komunikáciu žalovanej vo vzťahu k žalobkyni
celkom alebo sčasti zakázať, bolo procesnou povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľky neodkladného
opatrenia skutkovo tvrdiť (opísať) a dostatočne hodnoverne osvedčiť, že k takémuto kontaktovaniu zo

strany žalovanej vôbec dochádza a že je vykonávané čo do rozsahu (intenzity) a obsahu neúnosným
spôsobom. To sa ale žalobkyni v konaní úspešne nepodarilo, keďže žalobkyňa nielenže žiadnymi
relevantnými dôkazmi neosvedčila samotné jej kontaktovanie žalovanou opakovanými obťažujúcimi
správami, telefonátmi, listami či iným spôsobom, ale tieto skutočnosti vo svojej žalobe a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ani náležite netvrdí. Jej tvrdenia sa totižto skôr týkajú ohovárania

a šírenia nepravdivých informácií o jej osobe, a nie toho, že je žalovanou kontaktovaná obťažujúcim
spôsobom, resp. že žalovaná sa pokúša o takýto priamy písomný, ústny či elektronický kontakt
(komunikáciu) s ňou.
7.2. Samotné trestné oznámenie z 23. júla 2025, ktoré žalobkyňa priložila k svoju návrhu, avšak bez
ďalšieho nepreukazuje skutočnosti, ktoré v ňom sama uviedla. To je zrejmé už len z toho, že k uznaniu

vinyaodsúdeniuosobyobviňovanejoznamovateľomnedochádzaautomatickylennazákladepodaného
trestného oznámenia, ale až po tom, ako orgány činné v trestnom konaní vykonajú (vyhľadajú) dôkazy
na overenie pravdivosti tvrdení (obvinení) uvedených oznamovateľom v trestom oznámení, pričom v
prípade, že sa pravdivosť týchto obvinení nepreukáže, trestné oznámenie odmietnu či odložia alebo
trestné stíhanie, ak bolo začaté, ako nedôvodné zastavia. A navyše, žalobkyňa vo svojom trestnom

oznámení ani netvrdí, že žalovaná ju neúnosným spôsobom kontaktuje alebo sa o tento kontakt pokúša,
ale jej tvrdenia (obvinenia) smerujú k tomu, že vo verejnom priestore oznamuje o nej nepravdivé údaje,
ktoré ohrozujú jej dobré meno a vážnosť v spoločnosti a narúšajú jej rodinné a spoločenské vzťahy,
čo je však iný, odlišný spôsob správania (konania), ktorý nemá vo vzťahu ku kontaktovaniu relevantnú
vecnú súvislosť. Inak povedané, skutočnosť, že žalovaná ohovára žalobkyňu, bez ďalšieho neznamená

(neimplikuje), že ju žalovaná neprimeraným a obťažujúcim spôsobom aj kontaktuje.
7.3. Z predložených statusov žalovanej na sociálnej sieti Facebook súd zistil, že žalovaná sa o žalobkyni
vyjadruje - t. j. osoba žalobkyne je predmetom vyjadrení žalovanej - a že tieto vyjadrenia majú vo vzťahu
k nej negatívny či pejoratívny obsah. Avšak len samotné tieto statusy nepreukazujú, či žalovaná vôbec
kontaktuje žalobkyňu písomne, telefonicky či elektronickými prostriedkami, nevyplýva z nich, či tento

kontakt je ojedinelý, sporadický, opakovaný či pravidelný, teda ako často sa uskutočňuje, čo resp. aké
konkrétne skutočnosti, tvrdenia a informácie sú obsahom tohto vzájomného kontaktu (komunikácie)
medzi sporovými stranami, a teda či tento kontakt je zo strany žalovanej vykonávaný v takej miere, ktorá
je neúnosná a pre žalobkyňu natoľko obťažujúca, že možno o nej objektívne nadobudnúť presvedčenie,
že ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu.

8. Už zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu vyplýva, ide
o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký
stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutiesúdnej ochrany. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej
a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia)
- ktorá však má relevantnú väzbu (súvislosť vo vzťahu) k navrhovanej povinnosti, čiže k povinnosti,

ktorú navrhovateľ žiada uložiť žalovanej osobe neodkladným opatrením - nemožno ničím nahradiť,
lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na

základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

9. So zreteľom na uvedené súd nevyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti o uloženie povinnosti nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami, pretože pri skúmaní splnenia vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti nemal žiadnym dôkazom osvedčené, že žalovaná
niektorouuvedenouformoukontaktuježalobkyňuneprimeranýmčiobťažujúcimspôsobomvtakejmiere,
že je ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, a teda že medzi sporovými stranami nastal a doposiaľ
pretrváva taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezodkladne vyžadoval upraviť pomery
medzi nimi uložením práve tejto žalobkyňou požadovanej povinnosti. Z dôvodu, že žalobkyňa v tomto

smere neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, súd jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP ako neopodstatnený zamietol (§ 328
ods. 1 in fine CSP).

10.1. Súd podľa § 328 ods. 1 in fine CSP zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného

opatrenia aj v časti podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, t. j. v časti o uloženie povinnosti žalovanej „zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobkyni alebo by mohlo porušiť jej
práva a oprávnené záujmy“, pretože ide o natoľko neurčito a vágne vymedzenú povinnosť, že z takéhoto
vymedzenia nie je vôbec zrejmé, akého konkrétneho konania sa má žalovaná zdržať a čo všetko ešte
môže robiť a čo už si dovoliť nemôže. Tento nedostatok by zároveň viedol aj k nevykonateľnosti súdneho

rozhodnutia s takýmto obsahom.
10.2. V tejto súvislosti je potrebné tiež poznamenať, že v podstate každá, hoci aj mierna (drobná, ľahká,
nepatrná) kritika či už len samotné vyjadrenie (prejavenie) nesúhlasu s konaním alebo správaním sa
kritizovanej osoby sú spôsobilé viac či menej zasiahnuť do jej práv a právom chránených záujmov a
spôsobiť jej určitú (väčšiu či menšiu) morálnu, reputačnú alebo inú obdobnú ujmu, prípadne aspoň

vyvolať antipatie vo vzťahu ku kritizovanej osobe. Avšak nie každá kritika či len prosté vyjadrenie
nesúhlasu sú zároveň neoprávneným konaním, pretože sloboda prejavu nechráni len príjemné,
priaznivéaleboneutrálnevyjadreniaainformácie,alezasplneniazákonompredpokladanýchpodmienok
chráni aj také prejavy, ktoré môžu jednotlivca či spoločnosť urážať, šokovať alebo znepokojovať. Aby
kritika mohla byť považovaná za neoprávnenú, musí mať aj určitú intenzitu. Preto úplne zakázať

žalovanej akékoľvek, hoci aj len mierne konanie potenciálne spôsobilé privodiť žalobkyni čo i len
nepatrnú morálnu či inú ujmu alebo porušiť jej (nijako bližšie nešpecifikované - pozn.) práva a chránené
záujmy, ktoré pre svoj nízky stupeň intenzity ani len nemusí nadobudnúť charakter protiprávnosti, tak
nespĺňa ani kritérium proporcionality neodkladného opatrenia ako jednu z kumulatívnych zákonných
podmienok pre jeho nariadenie, a preto aj z tohto dôvodu návrh žalobkyne nariadenie neodkladného

opatrenia v tejto časti nie je vecne opodstatnený.

11. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd osobitne nerozhodoval, pretože predmetný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný zároveň so žalobou, čo teda znamená, že nekonzumuje
vec samu (nie je návrhom vo veci samej), ale je len procesným návrhom v konaní. O nároku na

náhradu trov celého konania vrátane konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
preto rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (porov. § 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.