Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207882
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425207882.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: Q.. P. J., narodená 4. novembra XXXX, trvalým pobytom
v O., M. W. I. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ I. O., narodený 4. októbra XXXX, trvalým pobytom v O., I.
XXXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zelinárska 4, IČO:
36 862 746, a 2/ X. Z., dátum narodenia a adresa trvalého pobytu neuvedená, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrhy žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV 22. augusta 2025 a opravenou a
doplnenou podaním doručeným súdu 25. septembra 2025 a podaním doručeným súdu 29. septembra
2025 domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a
žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového

domu so súpisným č. XXXX na ulici M. W. I. XX v O., zapísaný na liste vlastníctva XXXX vedenom
OkresnýmúradomBratislava,katastrálnymodborom,prekatastrálneúzemieDúbravka,obecBratislava-
Dúbravka, okres Bratislava IV (ďalej len „predmetný byt“), je neplatná.
1.2. Spolu so žalobou sa zároveň domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží obom
žalovaným povinnosť nenakladať s predmetným bytom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
1.3. Svoju žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že bola výlučnou

vlastníčkou predmetného bytu, ktorý bol vydražený žalovaným 1/ na dobrovoľnej dražbe vykonanej
2. júna 2025 dražobnou spoločnosťou SAN & DRUM INVEST s.r.o. Táto dražba je podľa názoru
žalobkyne z viacerých ňou uvádzaných dôvodov neplatná, pričom určenia jej neplatnosti sa domáha
v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 3C/42/2025. Žalovaný 1/
po vydražení tohto bytu ho o pár dní previedol kúpnou zmluvou v prospech žalovaného 2/, pričom
konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa aktuálne vedie na Okresnom

úrade Bratislava, katastrálnom odbore pod spisovou značkou V-19132/2025. Pokiaľ je - podľa názoru
žalobkyne - vykonaná dobrovoľná dražba z 2. júna 2025 neplatná, znamená to, že k tomuto bytu v
skutočnosti nikdy nestratila svoje vlastnícke právo, žalovaný 1/ ho ako vydražiteľ v skutočnosti nikdy
nenadobudol, a preto ho v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet
(t. j. nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má) ani nemohol platne ďalej previesť na
žalovaného 2/. Kúpna zmluva uzavretá medzi týmito žalovanými, ktorej predmetom mal byť prevod

vlastníckeho práva k predmetnému bytu, je tak neplatným právnym úkonom. Neplatnosť tohto právneho
úkonu je žalovanému 1/ známa, pretože žalobkyňa ho ešte pred konaním dobrovoľnej dražby z 2. júna
2025 riadne oboznámila so skutočnosťami majúcimi vylúčiť platnosť tejto dražby i platné nadobudnutie
vlastníctva k tomuto bytu vydražením, a zároveň ho vyzvala, aby sa zdržal nakladania s ním, a to až do
rozhodnutia súdu o určení neplatnosti označenej dobrovoľnej dražby. Podľa názoru žalobkyne v dobrej
viere pri nadobudnutí vlastníctva nie je ani žalovaný 2/, ktorý je rovnako ako žalovaný 1/ (s ktorým sú

si známi) podozrivý zo spolupráce s dražobníkom.1.4. Neodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami odôvodnila s poukazom na to, že
je nevyhnutné zabezpečiť ochranu jej majetku a zabrániť prevodu predmetného bytu, ktorý je jej obydlím,
na tretiu osobu, keďže tento prevod uskutočňovala osoba - žalovaný 1/, ktorý vlastnícke právo k tomuto

bytu na základe dobrovoľnej dražby platne nezískal.

2. Žalobkyňa počas konania podaním doručeným súdu 25. septembra 2025 a doplneným podaním
doručeným 29. septembra 2025 z totožných dôvodov tiež navrhla, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť strpieť užívanie predmetného bytu žalobkyňou

až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pretože ako pôvodná majiteľka má v ňom trvalý pobyt,
je na tento byt plne odkázaná existenčne i finančne, má v ňom umiestnené všetky potrebné osobné veci
a zariadenie a pre zlý zdravotný stav nie je momentálne schopná sama bez pomoci tento byt vypratať.
Naliehavosť situácie - ktorá je pre ňu vyššia než u žalovaných, ktorí podľa ich vlastných tvrdení nemajú
záujem predmetný byt aktívne užívať - potvrdzuje aj to, že žalovaný 1/ medzičasom pristúpil k výmene
zámkov na predmetnom byte, čím jej zabránil do tohto bytu vôbec vstúpiť a k svojim veciam sa dostať.

3. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na osvedčenie
jej skutkových tvrdení, a to potvrdeniami o zrealizovaných vkladov hotovosti z 15. decembra 2024
vo výške 7 725,64 eur a 2 274,36 eur; listom dražobníka SAN & DRUM INVEST s.r.o. z 11. apríla
2025 adresovaným žalobkyni o vyčíslení dlžnej sumy pohľadávky navrhovateľa dražby DOM-BYT STAV

s.r.o. v uvádzanej výške 22 637,95 eur; príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými 15. apríla
2025 v sume 17 279 eur, 3 467,50 eur, 1 060 eur, 1 250 eur a 859,16 eur; oznámením dražobníka o
dobrovoľnej dražbe zo 7. marca 2025, ktorá sa mala konať 15. apríla 2025; e-mailovou komunikáciou
medzi dražobníkom a žalobkyňou z 1. júna 2025; ako aj s ďalšími dôkazmi vyplývajúcimi z verejných
registrov a zoznamov, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Dúbravka, obe

Bratislava-Dúbravka, okres Bratislava IV; tiež so skutočnosťami, ktoré sú známe súdu z jeho vlastnej
činnosti, a to z uznesenia Mestského súdu Bratislava IV z 1. septembra 2025 č. k. 3C/42/2025-44, ako
aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

4.5. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.
5.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny

záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
5.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne

účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).6.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného

opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).
To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
6.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti

a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
6.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

7. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je však potrebné vyhodnocovať aj so zreteľom
na vec samu. Neodkladné opatrenie totižto nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa
(žalobcu) bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú
záver o opodstatnenosti žaloby (návrhu) vo veci samej. Z hľadiska skutkového stavu je preto

nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodnenadobudnúťpresvedčenieoichpravdivostianaichzákladesväčšoumieroupravdepodobnosti
usudzovať, že dôjde k vydaniu priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Neodkladným opatrením,
ktoré sa navrhuje počas vedenia konania, teda nie je možné poskytnúť predbežnú ochranu (t. j.

ochranupredvydanímmeritórnehorozhodnutia)takémuprávu,ktoréhodôvodnosťatrvanienavrhovateľ
neodkladného opatrenia dostatočne relevantným spôsobom neosvedčil.

8. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa so žalobou a návrhmi na nariadenie neodkladného
opatrenia nemal dostatočne hodnoverne osvedčenú dôvodnosť procesného nároku - t. j. určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy -, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného
opatrenia, a preto neboli splnené všetky zákonom vyžadované kumulatívne podmienky pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

11. V civilnom sporovom procese je žalobca ten, kto je zodpovedný za to, čo žaluje. To znamená, že

žalobca ako dominus litis (pán sporu) sám svojou žalobou presne vymedzuje, o čom sa má konať a
rozhodnúť. Je teda úlohou žalobcu (a nie súdu) ustáliť si spor, naformulovať žalobu vrátane pravdivého a
úplného opísania rozhodujúcich skutočností a mať jasno v tom, čo žaluje, pretože pri každom procesnom
nároku sú významné iné právne skutočnosti a skutkové tvrdenia, inak sa preukazuje a žalovaný sa
proti každému inak bráni. Súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu a

nemôže tento žalobný návrh prekročiť a priznať kvantitatívne viac alebo kvalitatívne niečo iné, než čoho
sa žalobca podanou žalobou domáha (ide o vyjadrenie zásady ne ultra petitum). Inak povedané, súd sa v
konaní nemôže zaoberať ani prisúdiť, resp. určiť iné právo či právnu skutočnosť, ako je žalobou žiadané.

12. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že úlohou súdu nie je poučovať žalobcu, teda ako

má naformulovať svoju žalobu a čo konkrétne má žiadať, aby mohol byť v spore úspešný, pretože tým
by výrazne zasiahol do princípu rovnosti strán v súdnom konaní, ktorý je garantovaný čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky. Poučovacia povinnosť súdu sa podľa § 160 CSP vzťahuje len na poučeniao procesných právach a povinnostiach sporových strán v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, avšak
nie aj na poučenie o hmotnom práve.

13. V danom prípade žalobkyňa v podanej žalobe vymedzila opísaním žalobného deja (causa petendi)
i v žalobnom návrhu (petitum) ako predmet konania (t. j. procesný nárok) určenie neplatnosti kúpnej
zmluvyuzavretejmedzižalovaným1/akopredávajúcimažalovaným2/akokupujúcim,nazákladektorej
má dôjsť k prevodu výlučného vlastníckeho práva k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí
bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici M. W. I. XX v Bratislave. Žalobkyňa ďalej uviedla, že

aktuálne sa pred Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako príslušným katastrálnym
orgánom vedie konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k tomuto bytu do katastra nehnuteľností v
prospech kupujúceho pod spisovou značkou č. V-19132/2025. Predchádzajúcou vlastníčkou tohto bytu
bola žalobkyňa a následne bol tento byt vydražený žalovaným 1/ na dobrovoľnej dražbe konanej 2. júna
2025, ktorá je podľa názoru žalobkyne neplatná, pričom určenia jej neplatnosti sa domáha v konaní
vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 3C/42/2025.

14. Z takto vymedzeného žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa v tomto súdnom konaní domáha
určenia, že uvedená kúpna zmluva ako právny úkon je neplatná. Žiada teda rozsudočným výrokom
deklarovať určitú právnu skutočnosť.
14.1. Právna skutočnosť je taká skutočnosť, s ktorou sú spojené právotvorné následky. Z hľadiska teórie

právadokategórieprávnychskutočnostípatriaajprávneúkony-asnimispojenáichexistencia,platnosť
či neplatnosť -, keďže s právnymi úkonmi sú spojené právotvorné následky, a to najmä vznik, zmena
alebo zánik tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto právnym úkonom spájajú (k tomu
porov. § 2 ods. 1 a § 34 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že určenie, či konkrétny
právny úkon je platný alebo neplatný, je určením právnej skutočnosti. Ak teda v prejednávanej veci

žalobkyňa žiada určiť, že kúpna zmluva je neplatná, domáha sa určenia právnej skutočnosti v zmysle
§ 137 písm. d/ CSP.
14.2. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je podľa Civilného sporového poriadku síce žalobou
prípustnou, avšak výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. To znamená,
že aby súd mohol rozsudočným výrokom určiť konkrétnu právnu skutočnosť - v danom prípade

neplatnosť označenej kúpnej zmluvy -, musí konkrétny osobitný právny predpis (či už hmotnoprávny
alebo procesnoprávny) takéto určenie pripúšťať. Ak takéhoto predpisu niet, nie je možné účinne
sa domáhať určenia tejto právnej skutočnosti a podaná žaloba musí byť zamietnutá ako procesne
neprípustná (neprejednateľná).

15. So zreteľom na uvedené súd skúmal, či existuje právna norma, ktorá umožňuje žalobkyni podať
žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP o určenie, že kúpna zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu
vlastníctva k predmetnému bytu, je neplatnou. Žalobkyňa takúto právnu normu, z ktorej by vyplývala
procesná prípustnosť podanej žaloby, netvrdila, takúto právnu normu neregistruje ani súd, na ktorý sa
vzťahuje zásada iura novit curia (t. j. súd pozná právo), a existencia takejto právnej normy nevyplýva

ani z aktuálnej doktríny civilnej procesualistiky [porov. napr. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok.
Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,str.505-506.Horváth,E.akol.:Civilnýsporovýporiadok.Komentár
(2. vydanie). Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, komentár k § 137 CSP].

16. Konkludujúc uvedené súd uzatvára, že osobitné právne predpisy procesne nepripúšťajú žalobu o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Požadovať určenie takejto právnej skutočnosti z osobitného predpisu
teda nevyplýva, a preto je potrebné považovať podanú žalobu žalobkyne za procesné neprípustnú podľa
§ 137 písm. d/ CSP, a to bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou stránkou podanej žaloby.

17.1. Keďže žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila dôvodnosť a trvanie

svojho žalobou uplatneného procesného nároku (určenia neplatnosti kúpnej zmluvy), ktorému žiada
priznať predbežnú súdnu ochranu, neboli tak - aj so zreteľom na predošlý výklad - splnené všetky
kumulatívne zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd jej
návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j. každý z týchto návrhov, ktoré sú uvedené v bodoch
1.2. a 2. odôvodnenia tohto uznesenia) ako neopodstatnené podľa § 328 ods. 1 in fine CSP zamietol.

17.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie
vo veci.18. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože jednotlivé návrhy na
nariadenie neodkladného opatrenia boli podané počas vedenia konania, čo teda znamená, že
nekonzumujú vec samu (nie sú návrhmi vo veci samej), ale sú len procesnými návrhmi v konaní. O

nároku na náhradu trov celého konania vrátane konania o týchto návrhoch na nariadenie neodkladného
opatrenia preto rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (porov. § 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.