Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200821
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200821.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO:36715352,protižalovanej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX,XXXXXC.,ozaplatenie
2.158,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.229,92 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.229,92 eur od 22.06.2025 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 150 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho, ktorého mesiaca, počnúc
dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a to do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod
následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť
mu sumu 2158,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od splatnosti jednotlivých splátok

do zaplatenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 26.10.2016 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 7171603/1620003218 na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku
vovýške4300Eur.PodľazmluvyopôžičkemalŽalovanýsplácaťpôžičkuvpravidelných120mesačných
splátkach v sume 59,96 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7195,2 Eur. Do dnešného dňa
uhradil Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3797,6 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaný porušil

svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa
26.11.2021 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol
Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil,
že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Ku dňu podania žaloby bolo

splatných 102 splátok úveru (102 x 59,96 Eur = 6115,92 Eur), pričom žalovaný doposiaľ vykonal úhrady
vo výške 3797,6 Eur. Žalobca si touto žalobou uplatňuje sumu 2158,56 Eur, čo predstavuje 36 splátok
úveru splatných od 20.05.2022 do 20.04.2025. Nakoľko sa Žalovaný dostal do omeškania s plnenýmpeňažných záväzkov, Žalobca si uplatňuje voči Žalovanému v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania

z každej žalovanej splátky samostatne odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti vo výške 5% ročne.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že to čo uviedol žalobca je pravda, vzala si úver, čiastočne ho platila potom
prestala. Požiadala o možnosť uhradiť dlh v splátkach.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou
o spotrebiteľskom úvere z 26.10.2016, notárskou zápisnicou č. N 3283/2017, prílohou projektom
rozdelenia, prehľadom splácania, doklady k úveru na čl. 12-17, predžalobnou upomienkou z 26.11.2021
s doručenkou, písomným vyjadrením žalobcu z 16.06.2025 s prílohami týkajúcimi sa skúmania bonity,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku, dokladmi žalovanej k žiadosti o splátky na čl.
99-91, správami o pobyte žalovanej a prehľadom úrokových sadzieb bánk a výsluchom žalovanej.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca, veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 26.10.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4300 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť

v 120 mesačných splátkach vo výške 59,96 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá
ročná úroková sadzba 11,90 %. RPMN bola 11,90%. Priemerná RPMN bola uvedená v zmluve vo výške
14,48%. Počet splátok bol 120 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 20.11.2016 a posledná splátka bola
splatná dňa 20.10.2026. Splátky boli splatné k 20. dňu.

7. Listom z 26.11.2021 veriteľa vyzval žalovanú na úhradu dlhu.

8. Počas konania na výzvu súdu sa v podaní z 16.06.2025 sa vyjadril ku skúmaniu bonity žalovaného.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných
120 mesačných splátkach v sume 59,96 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7195,2 Eur. Do

dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3797,6 Eur. Ku dňu podania žaloby bolo
splatných 102 splátok úveru (102 x 59,96 Eur = 6115,92 Eur), pričom žalovaný doposiaľ vykonal úhrady
vo výške 3797,6 Eur. Žalobca si žalobou uplatňuje sumu 2158,56 Eur, čo predstavuje 36 splátok úveru
splatných od 20.05.2022 do 20.04.2025. Právny zástupca žalobcu poukazuje na podanú žalobu, kde
bolo uvedené: „Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 28.01.2022

úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 30.01.2022 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uvádza,
že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o
zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a
dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. V prejednávanom prípade

bola skúmaná bonita žalovaného nasledovne. Údaje k výpočtu bonity boli počet nezaopatrených detí 0.
Údaje o úvere - typ žiadosti Slovenská požičovňa. Číslo žiadosti 1620003218. Číslo zmluvy 7171603.
Schválená výška úveru 4 300.00. Splátka schváleného úveru 59.96. Príjem akceptovaný príjem 320.20.
Doklad preukazujúci príjem. Rozhodnutie o poberaní dôchodku. Životné minimum žiadateľa 198.09.
Životné minimum všetky nezaopatrené deti 0.00. Mesačné splátky existujúcich úverov. (splátky z

registra alebo klientom uvedené ak sú vyššie) 0.00 Doklad preukazujúci existujúce splátky Dopyt do
registra Príjmy – Výdavky. Finančná rezerva (Príjem - výdavky) 122.11 eur. Porovnanie - Finančná
rezerva vs. splátka schváleného. Úveru 62.15 eur. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov
je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerom, ktoré

by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného
nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so
žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 11.03.2020, sp. zn. 8Co/233/2019 (v prvom stupni vedený na OS BA II pod sp. zn. 8Csp/42/2018),
kde sú uviedol:,,..k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný mal hrubo porušiť povinnosť konať s odbornou

starostlivosťou, z dôvodu, že žalobkyňa mala v čase podpisu zmluvy čistý príjem pod sumu životného
minima, odvolací súd poznamenáva, že poskytnutie úveru žalobkyni ani za týchto jej majetkových
pomerov nezakladá hrubé porušenie povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, pretože
to bola v prvom rade samotná žalobkyňa, ktorá mala uvážiť, či je v jej možnostiach z jej príjmu úversplácať po 30 eur mesačne, keďže ide o osobu s vysokoškolským vzdelaním pôsobiacu v oblasti
finančných služieb ako finančný sprostredkovateľ. Na posúdenie svojich finančných možností žalobkyňa
nepotrebovala právnické ani ekonomické vzdelanie. Hrubé porušenie povinností žalovaným vylučuje

aj skutočnosť, že žalobkyňa úver pravidelne splácala a predčasne ho splatila...“. Žalobca poukazuje
na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V tejto súvislosti
poukazuje na ust. § 151 CSP a taktiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.:
43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských sporov

nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Súd má byť nestranným rozhodcom
v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto postoj súdu
narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov. Ust. § 151 CSP
o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie v spotrebiteľských sporoch vylúčené nebolo.“ Na
základe uvedených skutočností žalobca navrhuje súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného
petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. V predloženej notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017 spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. zanikla rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou VÚB, a.s. a VÚB
Leasing, a.s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca
pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej existujúcej

bankovej licencie, pokiaľ ide o splátkový predaj a leasing a aj pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery.

10. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 3797,60 eur do podania žaloby, čo vyplýva
z vyjadrenia samotného žalobcu a ním predloženého výpisu. Z výpisu vyplýva, že posledná platba 59,96
eur bola realizovaná dňa 22.07.2022.

11. Z výpovede žalovanej A. B. na otázku či uzavrela s veriteľom zmluvu zo dňa 26.10.2016 na sumu
4.300 eur vyplýva, že nepamätá sa, ale môže byť. Na otázku či bol jej poskytnutý úver žalovaná uviedla,
že nepamätám sa, ale asi hej. Nevie akú sumu uhradila. Na otázku súdu, či to môže byť suma 3.797,60
eur, žalovaná uviedla, že môže to byť. Doklady o úhradách nevie či nájde. Žalovaná na otázku súdu,

aby sa vyjadrila k tomu ako bola skúmaná bonity pri podaní žiadosti o úver pri uzatváraní zmluvy, aké
doklady od nej veriteľ požadoval, čo sa týka skúmania príjmov a jej mesačných výdavkov uviedla, že
žiadali len občiansky preukaz. Ďalšie výpisy z práce nežiadali. Žalovaná na otázku súdu či pýtali od nej
doklady preukazujúce jej pravidelné mesačné výdavky, ktoré má, uviedla, že nie. Žalovaná ma otázku
súdu či nasledoval od podania žiadosti o úver a k uzavretiu zmluvy o úvere, bol medzi týmito dvoma

úkonminejakýčasovýodstupuviedla,ženepamätása.Žalovanáuviedla,žejeochotnádlhsplatiť,avšak
nie naraz. Požiadala o splátky. Uviedla, že dať splátky okolo 100-150 eur mesačne. Na otázku aký ma
v súčasnosti príjem čistý uviedla: že mesačne poberá 658 eur. Ide o starobný aj vdovský dôchodok.
Jej mesačné výdavky sú také, že 290 eur platí mesačne elektriku, plyn, vodu. Mobil platí 12-13 eur na
mesiac a 43 eur platí za T-com. Uviedla, že žije sama, s nikým v spoločnej domácnosti nežije. Býva

v dome. Následne súdu predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky a príjem.

12. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

13. Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129 /2010 Z.z. účinného v rozhodnom období o spotrebiteľských

úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom období o spotrebiteľských

úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

15. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom období zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.16. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom období zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

17. Podľa ust. §11 ods. 9, 10, 11, 12 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom období
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie
sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľovi sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský

úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708
až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o
tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo
formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo

spotrebiteľského úveru. Všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom období poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

19. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom období ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

24.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

29. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

31. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak ide
o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

33. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

34. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Súd zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie

podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné
a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má

vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.36. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 4300 eur ako spotrebiteľský úver . Žalovaná
sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 120 splátkach vo výške 59,96 eur mesačne. Medzi

zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 11,90%. RPMN bola 11,90%. Priemerná
RPMN bola uvedená v zmluve vo výške 14,48%. Počet splátok bol 120 mesiacov. Prvá splátka bola
splatná 20.11.2016 a posledná splátka bola splatná dňa 20.10.2026. Splátky boli splatné k 20. dňu.

37. Listom z 26.11.2021 veriteľa vyzval žalovanú na úhradu dlhu. Žalobca v konaní pôvodne netvrdil

a ani nepreukázal, že by malo dôjsť vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil 36
splatných a nepremlčaných splátok, ktoré boli splatné do podania žaloby.

38. Neskôr vo vyjadrení z 16.6.2025 žalobca uviedol, že využil oprávnenie a dňa 28.01.2022 úvere
zosplatnil, o čom bol dlžník informovaný listom z 30.01.2022. Doklady o tom súdu nepredložil.

39. Zo žalobcom predložených listinných dokladov a vyjadrení mal súd ďalej za preukázané, že
žalovaná prospech veriteľa uhradila finančné prostriedky vo výške 3797,60 eur do podania žaloby.

40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

41. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

42. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku. Podľa
obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 11,90% ročne. Čo sa týka výšky úrokovej

sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 11,90%. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby z úverov
obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil, že výška
pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 9,72% ročne. Dohodnutá výška v danom prípade
neprevyšuje dvojnásobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase
teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru súdu dohoda o úroku v súlade s dobrými mravmi

a v súlade so zákonom.

43. Súd sa nezaoberal a neskúmal platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo
k zosplatneniu dlhu ako aj to, že zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či je platné, či
má právne účinky predpokladané zákonom, nakoľko to pôvodný žalobca netvrdil v žalobe a uplatnil si

len 36 splatných a nepremlčaných splátok. Neskôr uviedol, že malo dôjsť k zosplatneniu dlhu, no listiny
k tomu nepredložil.

44. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva

na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.45. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

46. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

47. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

48.Podľaust.§151ods.1,2skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

49. Súd v konaní ex offo vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver sa zaoberal skúmaním bonity
dlžníka veriteľom a tým, či zmluva má všetky zákonné obligatórne náležitosti.

50. Z vykonaného dokazovania súdu, tak ako je to vyššie uvedené je zrejmé, že pri overovaní bonity
žalovanej,žalobcanemaltakmeržiadneúdajepreukazujúceskutočnúvýškuvýdavkovžalovanej,nebolo
preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

51. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať

verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného

registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).

52. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní ako to uviedol vo svojom

písomnom vyjadrení a predloženými listinami (SRBI) ako je to vyššie uvedené sa javí iba formálny
a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch.

53. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi
voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej
bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď

uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za
nevyhnutné tieto informácie doplniť.54. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri
posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane
výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.“

55. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch

žalovanej najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu žalovanej pri
uzatváraní zmluvy.

56. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
pomeroch žalovanej teda kde bývala, či vlastnila nehnuteľnosť alebo či bývala v podnájme, aké výdavky

spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o jej výdavkoch
predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že
skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa
potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

57. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky žalovanej a to predložením
prislúchajúcich listín. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba
má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil.

58. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca preukázateľne neskúmal u všetkých
žalovaných. Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

59. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov

žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

60. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o príjme

v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou.

61. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov
žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz

nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné
výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

62. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov
len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z
verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o

výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch,
čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,
že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bezporovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 z 27.05.2020).

63. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov
žalobcom. Porovnávanie príjmov a životného minima je možné považovať iba za formálne overenie
bonity žalovanej, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

64. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto

povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,

uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

65. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment(Luxembourg)SAprotiKM,zaúčasti:ProkuraturaOkragowawKielcach.Článok23smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté

osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

66. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia

jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

67. Súd zároveň poukazuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný aj z toho dôvodu, že nie sú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené predpoklady pre výpočet RPMN s poukazom na Rozsudok
súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C-677/23 iniciovaný senátom 1Co Krajského

súdu v Prešove, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou
2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

68. Súd sa ďalej zaoberal a skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky obligatórne náležitosti.
Súd v rámci tohto skúmania zistil, že v zmluve bola uvedená priemerná RPMN vo výške 14,48%, pričom
súd z internetovej stránky NBS zistil, že rozhodnom období za 3.štrťrok 2016 bola priemerná RPMN
13,89%.V zmluve bola teda uvedená chybná priemerná RPMN.

69. Súd ďalej zisťoval, či v zmluve určená RPMN bola veriteľom určená a vypočítané správne a či jej
výsledok uvedený v zmluvy bol výsledkom výpočtu z údajov uvedených v zmluve. Pri prepočte RPMN
súd zistil, že RPMN vychádzajúc z údajov uvedených v zmluve má byť 11,30%, pričom v zmluve bola
RPMN uvedená vo výške 11,90%.

70. Keďže údaje ako je RPMN, predpoklady pre výpočet RPMN a priemerná RPMN sú v zmysle
citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. obligatórnymi údajmi, ich neuvedenie alebo
uvedenie v nesprávnej výške spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 bezúročnosť
a bezpoplatkovosť veru.71. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

72. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

73. Podľa ust. § 19 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady

na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na
platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie
účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu

o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

74. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

75. Podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere
nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú
nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

76. Podľa ust. § 19 os. 5 zákona č. 129/2010 Z.z ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

77.Podľaust.§19 os.6zákonač.129/2010Z.zopatrením,ktorémôževydaťNárodnábankaSlovenska

a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov.

78. V súlade s písm. k) cit. ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. jednou z náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je uvedenie ročnej percentuálnu miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
RPMN, ktorá bola uvedená v zmluve o úvere 11,90% je nesprávna, nakoľko správna výška RPMN
podľa prepočtu súdu je 11,30%. .Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre.

79. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, neuvedenie RPMN spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo v danom prípade bolo preukázané. Za neuvedenie RPMN
sa považuje aj uvedenie nesprávnej výšky RPMN.80. Dodávateľom v danom právnom vzťahu je žalobca. Je zrejmé, že RPMN bola uvedená ním a bola
určená v zmluve nesprávne, čo je v neprospech spotrebiteľa, teda akoby nebola uvedená, čo spôsobuje

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

81. Podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a výpočet RPMN upravujú ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

82. Na účely tohto zákona sa RPMN rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

83. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie § 19 zákona, kde je definované na základe čoho sa vypočíta
RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a príloha 2, v

ktorej je stanovená základná rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočtu RPMN.

84. Súd zistil, že v zmluve je uvedená aj nesprávna výška priemernej RPMN, ktorá bola v
rozhodnom období. V zmluve bola uvedená výška 14,43%, pričom správna je podľa prehľadu NBS
13,98%.

85. V prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna RPMN v neprospech
spotrebiteľa, tak podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

86. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok na nepremlčané a splatné splátky splatné do
rozhodnutia súdu splatné 3 roky pozadu pred podaním žaloby. Žalobca požadoval 36 splátok splatných
do podania žaloby, ktoré nie sú premlčané.

87. Keďže súd považoval žalobu v časti úroku za nedôvodnú z dôvodu, že úver je bezúročný a bez

poplatkov, žalobca môže mať nárok len na istinu z týchto splátok. Istina pripadajúca na jednu splátku
je 35,83 eur (4300 eur/120 splátok). Keďže žalobca má nárok na 36 splátok, splatných 3 roky pred
podaním žaloby (tieto nie sú premlčané) žalobca má nárok na sumu 1289,88 eur (36x35,83). eur. Avšak
z prehľadu splácania vyplýva, že splátka vo výške 59,96 eur bola dňa 22.7.2025 uhradená. Preto má
žalobca nárok na istinu vo výške 1.229,92 eur (1289,88 eur-59,96 eur). Len v tejto časti istiny považoval

súd žalobu za dôvodnú. Nárok na úroky z vyššie uvedených dôvodov považoval súd za nedôvodný.

88. Na základe uvedeného, preto súd priznal žalobcovi len istinu vo výške 1229,92 eur a nárok čo do
istiny vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

89. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania jednotlivo z dlžných splátok odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti každej splátky. Vychádzal z listu zo dňa 26.11.2021, kde vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy, no z obsahu listu vyplýva, že ju vyzval na úhradu len sumy 178,88 eur. To o akú dlžnú splátku
ide, neuviedol. Upozornil ju, že ak dlžnú sumu neuhradí, vyhlási predčasnú splatnosť, to či tak urobil v
žalobe neuviedol. Neskôr to uviedol, no nepredložil k tomu dôkazy

90. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

91. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

92. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania jeo 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

93. Súd má za to, že síce žalovaná sa dostala do omeškania po neuhradení tej ktorej splátky, no
žalobca však uviedol vo svojom vyjadrení (čl. 47), že úver zosplatnil dňa 28.1.2022 o čom bol dlžník
informovaný listom z 30.01.2022, doklady o tom súdu nepredložil. Nemôže preto požadovať úroky
z omeškania po splatnosti tej ktorej splátky, ak mal byť úver zosplatnený. Vtedy vzniká nárok na úroky
z omeškania od inej lehoty, pretože od inej doby sa dostal do omeškania. Keďže dôkazy o zosplatnení

žalobca nepredložil, súd preto okolnosti, kedy sa reálne a skutočne žalovaná dostala do omeškania
či po splatnosti každej splátky alebo po zosplatnení (súd nemohol preskúmať platnosť zosplatnenia),
nemohol posúdiť, teda omeškania dlžníka.

94. Vzhľadom na neexistenciu výzvy na úhradu všetkých dlžných žalovaných splátok, nepreukázanie
zosplatnenia a vyššie uvedené okolnosti nemohol súd priznať úroky z omeškania tak, ako ich žalobca

žiadal po dni splatnosti tej ktorej splátky.

95. Nebola poskytnutá primeraná lehoty na plnenie a súd nevedel posúdiť omeškanie. Súd má za to,
že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti do omeškania sa tak žalovaná mohla dostať až po doručení
výzvy zo strany súdu. Za takúto výzvu je možné považovať doručenie žaloby, ktorá bola žalovanej

doručená dňa 18.6.2025. Po stanovení primeranej lehoty na plnenie, ktorá je 3 dní, sa tak žalovaná
mohla dostať do omeškania a od 22.06.2025.

96. Na základe uvedeného, preto súd priznal úroky z omeškania zo sumy dlžnej istiny, ktorú žalobcovi
priznal 1.229,92 eur až od 22.06.2025 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti čo do úrokov

z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

97. Súd zároveň poukazuje, že na žiadosť žalovanej po prehodnotení jej osobných, majetkových
a zárobkových pomerov ako ich popísala súdu vo svojej výpovedi jej povolil uhradiť dlh v primeraných
mesačných splátkach, ktoré však určil v sume 150 eur mesačne, tak ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

98. Súd poukazuje, že žalovaná žiadala splátky vo výške 100 až 150 eur, na výzvu súdu predložila
súdu listiny a doklady o jej majetkových a zárobkových pomerov tak ako ich uviedla vo svojej výpovedi
žalovaná.

99. Súd poukazuje, že toto povolenie splátok tak ako to žalovaná žiadala je v súlade s jej majetkovou
situáciou, tak ako je to vyššie uvedené, aby nedošlo k ohrozeniu existencie a životného minima
potrebného na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej.

100. Výnimka zo zásady ustanovenej v § 232 ods. 3 CSP, ktorým je určené prioritné pravidlo, že v
prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku
je založená na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič
iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta ustanovením § 232 ods. 4 CSP.

101. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t. j. na základe
zistení potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho ktorého konkrétneho prípadu. Súd mal
za to, že tieto u žalovanej naplnené boli. Výška splátky, ktorú určil 150 eur je primeraná dlžnej sume
a zodpovedá aj rozumnému času v akom by mal byť tento dlh veriteľovi uhradený, aby neboli porušené
jeho práva ako veriteľa. Súd poukazuje, že v prípade ak by žalovaná splátky nedodržala, a to čo i len

jednu z nich, stáva sa celý dlh splatný.

102. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

103. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.104. Súd žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol, úspešný tak bol po prepočte žalobca a to v
pomere 57%, žalovaná bola úspešná v pomere 43%. Preto súd úspešnejšiemu žalobcovi priznal trovy
konania v pomere jeho úspechu, t.j. 14% ( 57%-43%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.