Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marek Bujňák

Legislation area – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202960
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124202960.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne A. B., C.: D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. D. XX, XXX XX F., občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Naster
Dugasovou, advokátka, so sídlom Hájnova 33, 080 06 Ľubotice, IČO: 42 381 746, proti žalovanému A.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. D. XX, XXX XX F., občan SR, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou
Vokálovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 532, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností:

- parcela reg. C s číslom XXXX/X, o výmere 602 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k.
ú. E. D.
- parcela reg. C s číslom XXXX/X, o výmere 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: Červená
Voda, k. ú. E. D.
- parcela reg. C s číslom XXXX/X, o výmere 27 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,

evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k.
ú. E. D.
- parcela reg. C s číslom 4843/4, o výmere 16 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k.
ú. E. D.
- stavba – rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na pozemku registra C KN s parcelným
číslom XXXX/X, evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre
obec: E. D., k. ú. E. D.,

v spoluvlastníckom podiele 3/8 k celku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudomáhalaurčenia,žejevlastníčkounehnuteľnostívedenýchOkresnýmúradom
Sabinov, katastrálny odbor, pre obec: E. D., katastrálne územie E. D., D. H., na liste vlastníctve č. XXX
ako parcela reg. C s číslom XXXX/X, o výmere 602 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,

parcela reg. C s číslom XXXX/X, o výmere 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela
reg. C s číslom XXXX/X, o výmere 27 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie parcela reg.
C s číslom XXXX/X, o výmere 16 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinnýdom so súpisným číslom XX, postavená na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/X, v
spoluvlastníckom podiele 3/8 k celku.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.09.2010 bola spísaná Darovacia zmluva, ktorou spolu s
nebohým manželom I. B., zomr.: XX.XX.XXXX, darovali nasledujúce nehnuteľnosti:. Parcela reg. C s
číslom XXXX/X, o výmere 602 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV č.
XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k. ú. E. D., parcela reg.
C s číslom XXXX/X, o výmere 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV č.

XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k. ú. E. D., parcela reg.
C s číslom XXXX/X, o výmere 27 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV č.
XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k. ú. E. D., parcela reg.
C s číslom XXXX/X, o výmere 16 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV
č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k. ú. E. D., stavba –
rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/

X, evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálny odbor, pre obec: E. D., k.
ú. E. D., parcela reg. C s číslom XXXX/XX, o výmere 1723 m2, druh pozemku: Orná pôda, evidovaná na
LV č. XXX, vedenom OÚ Sabinov, Kat. odbor, pre obec: E. D., k. ú. E. D., parcela reg. E s číslom XXXX, o
výmere 356 m2, druh pozemku: Orná pôda, evidovaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Sabinov, Kat. odbor,
pre obec: E. D., k. ú. E. D., parcela reg. E s číslom XXXX, o výmere 1628 m2, druh pozemku: Orná pôda,

evidovaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Sabinov, Kat. odbor, pre obec: E. D., k. ú. E. D.. Ako darcovia
spolu s nebohým manželom mali vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam evidované na
Liste vlastníctva č. XXX, k.ú.: E. D. nasledovne: I. B. a A. B. (BSM): spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
3 k celku I. B.: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku. Obdarovanými boli ich dcéra: J. G., C.: B.
a jej v tom čase manžel: A. G. - žalovaný, každý v podiele vo veľkosti 1 k celku. J. G. uzatvorila dňa

XX.XX.XXXX manželstvo so žalovaným A. G.. Po uzavretí manželstva sa žalovaný prisťahoval do ich
rodinného domu, ktorý postavili spoločne s nebohým manželom v roku 1954 a rekonštruovali 1970. Ich
manželstvo bolo od počiatku problematické, úplne u nich absentoval vzájomný citový vzťah, žalovaný sa
nevedel postarať o rodinu, boli v hmotnej núdzi a bez ich pomoci by sa nemali ako postarať o svoje štyri
deti, ani kde bývať. Vyššie špecifikované nehnuteľnosti spolu s nebohým manželom darovali ich dcére

a jej v tom čase manželovi – žalovanému, po stupňujúcom sa tlaku zo strany sestier žalovaného, ktoré
na neho mali vždy najväčší vplyv. Po prekonaní infarktu nebohého manžela sa zintenzívnili návštevy
rodinných príslušníkov žalovaného, ktorí ich prehovárali, aby spolu s manželom pristúpili k darovaniu
majetku dcére – J. G. a žalovanému. Tento nátlak podporovali tvrdeniami, že v prípade, ak majetok
darujú žalovanému, dôjde k zmene jeho správania, zlepší sa manželský život a o dom sa budete vzorne

starať a zveľaďovať ho. Spomínané sľuby sa nenaplnili a na správaní žalovaného sa nič nezmenilo,
dokonca sa zhoršovalo a postupne gradovalo. Po smrti manžela sa správanie žalovaného výrazne
odlišovalo od bežnej reakcie človeka na úmrtie v rodine. Žalovaný nebohého manžela nerešpektoval, v
nemocnici sa mu smial, že je pripútaný na lôžko, v domácnosti mu ani raz nepomohol s kyslíkom, keď
to potreboval a na pohrebe neprejavil žiadnu ľútosť. Uvedené opisuje len zlomok cynického správania

žalobcu. V decembri roku 2021 sa správanie žalovaného stalo neúnosným. V období medzi vianočnými
sviatkami v prítomnosti celej rodiny: dcéry, 4 dospelých vnúčat a manžela vnučky, na ňu fyzicky zaútočil.
V tom čase mala 72 rokov. Žalovaný na ňu agresívne vyskočil a chytil ju, pričom na prvýkrát sa jej
podarilo vytrhnúť sa, avšak rozbehol sa na ňu opäť. Ďalšiemu fyzickému útoku zabránil manžel vnučky
spolu s ostatnými členmi rodiny, ktorí žalovaného zadržali a nedovolili mu opätovne zaútočiť. Má za

to, že fyzickým atakom v sviatočnom období v decembri roku 2021 došlo k naplneniu predpokladu
vrátenia daru, zakotveného v § 630 OZ, nakoľko kontinuálne správanie žalovaného dosiahlo týmto
momentom intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 19C/19/2020 zo dňa 06.12.2022, podľa ktorého už samotná fyzická konfrontácia
obdarovaného (muža) a darkyne (ženy vo veku a zdravotnom stave žalobkyne) pre rozdiel v názoroch na

to, ako má byť vyriešená nejaká nepodstatná situácia, je sama o sebe skutočnosťou, ktorá je dôvodom
oprávňujúcim žalobkyňu žiadať vrátenie daru. To či žalobkyňa v dôsledku konfrontácie utrpela alebo
neutrpela zranenie je bez právneho významu. Útokom vo sviatočnom období 2021 však nemiestne
správanie žalovaného neprestalo, naopak, stupňovalo sa. Žalovaný začal manipulovať deti a nabádal
ich k hrubému správaniu sa ku nej, rovnako aj k ich matke. Psychické útoky na ňu a jej dcéru sa zo strany

žalovaného stupňovali. Po prelome rokov 2021 a 2022 búrlivé správanie sa žalovaného neutíchalo.
Konanie žalovaného smerom ku nej aj k jej dcére vykazovalo znaky fyzického násilia, resp. v niektorých
prípadoch znaky vyhrážania. Pravidelne sa na ňu žalovaný zaháňal rukou, utláčal ju vlastným telom do
kúta, opľul ju, dokonca predo ňu hádzal nôž. Obdobné správanie žalovaný prejavoval aj k jej dcére, tohočasu, svojej manželke. Eskalácia situácie donútila podať trestné oznámenie prostredníctvom advokáta.
Vnúčatá ju však uprosili, aby trestné oznámenie vzala späť, že sa budú snažiť s otcom porozprávať,
aby s týmto konaním prestal. Dňa 12.09.2022, v deň rozvodu manželstva žalovaného a jej dcéry, prišiel

žalovaný do domu, pričom ju aj jej dcéru z domu slovne vyhadzoval, bezdôvodne kričal, že majú odísť,
lebo dom je jeho, hlasno búchal na dvere. Toto jeho správanie vyvolalo u nej stresovú reakciu a musela
byťprivolanázáchrannázdravotnáslužba.Silnérozrušenieastresovýstavpotvrdzujúajlekárskesprávy
z pohotovosti a nemocnice v Sabinove a Prešove. Obdobná situácia sa odohrala aj začiatkom februára
2024, kedy sa žalovaný prostredníctvom syna C. telefonicky hrubým spôsobom vyjadroval na jej osobu

a vykrikoval, že jej finančné prostriedky, ktoré mu požičala nevráti a odhlási z evidencie motorových
vozidiel auto, ktoré za tieto moje peniaze kúpil. Toto jeho konanie u nej vyvolalo panickú stresovú
reakciu a následný zvýšený krvný tlak, kedy musela vyhľadať lekárske ošetrenie v Prešove. Po rozvode
manželstva ju žalovaný pravidelne urážal, smial sa jej do tváre, vyškieral sa jej, provokoval ju, častoval
ju rôznymi vulgárnymi názvami ako sviňa a pod. a neustále vyvolával hádky. Jeho správanie raz vyvolalo
potýčku,kdemuselabyťprivolanáhliadkapolicajnéhozboru.Políciavšakpodstatukonfliktuneriešila,len

ho ukončila a z nepochopiteľných dôvodov, udelila pokutu obom. Konanie žalovaného v nej vyvolávalo
kontinuálny pocit strachu, ktorý pretrváva dlhšie obdobie. Použitím sily dokonca zlomil zámok na vstupe
do domu, ktorý bola nútená vymeniť. Pri jazde autom, keď sa v ňom nachádzala, tak žalovaný úmyselne
jazdil spôsobom, aby jej čo najviac znepríjemnil cestu, vyvolával strach a ohrozoval tak jej život. V
jednom prípade jeho prudké zabrzdenie spôsobilo poranenie ramena. Útoky zo strany žalovaného sú

nielen verbálneho, ale aj neverbálneho charakteru. V ďalšom čase po rozvode jeho manželstva sa
správanie žalovaného smerom ku nej naďalej zhoršovalo. Žalovaný odišiel bývať k svojej sestre, avšak
neočakávane vstupuje do domu a na pozemok neskoro večer, zakráda sa v ňom a tým vyvoláva strach,
čospôsobuje,žesamusízamykaťvovlastnejizbe.Zostrachupredžalovanýmsazamykáajjehovlastný
syn K. žijúci v dome a aj jej dcéra – žalovaného bývalá manželka. Žalovaný porušil dobré mravy aj tým,

že s jej dcérou viedol manželstvo spôsobom, ktoré je v rozpore so zákonom, čo vyústilo do rozvodu
manželstva Okresným súdom v Prešove, a taktiež do vyhlásenia neplatnosti manželstva Cirkevným
súdom Gréckokatolíckej eparchie Košice. V zmysle článku V. darovacej zmluvy sa žalovaný zaviazal
umožniť darcom užívanie predmetných nehnuteľností až do ich smrti a zároveň im poskytnúť opateru
v starobe a chorobe a iných závažných prípadoch. Napriek tomu, že sa žalovaný k vyššie uvedenému

zmluvne zaviazal, túto podmienku nedodržuje. Opakovane ju žalovaný vyháňa do “starobinca”. Zmluvné
ustanovenie darovacej zmluvy nedodržiaval ani pri starostlivosti o nebohého manžela. Z domu žalovaný
vyháňa aj svojho vlastného syna - K., nakoľko nie je ochotný sa v týchto rodinných problémoch postaviť
na jeho stranu. Žalovaný svojim dospelým deťom opakovane tvrdí, že nemá z domu nič a nemá v dome
čo hľadať. Napriek hrubému, arogantnému a nepochopiteľnému správaniu žalovaného, mu v roku 2022

poskytla hotovostnú pôžičku vo výške 18.000,- eur na kúpu motorového vozidla na podnikanie, aby začal
pracovať a bol schopný postarať sa o rodinu. Dohodli sa, že ju bude splácať po 300,- eur mesačne. Svoj
dlh žalovaný prestal splácať a dodnes je dlžný 14.000,- eur, čo potvrdzuje jeho benevolentné a hrubé
správanie ku mne ako darkyni vyššie uvedených nehnuteľností aj veriteľke z pôžičky. Žalovaný svoje
uznanie dlhu voči nej potvrdil aj pred cirkevným súdom v Košiciach, napriek tomu porušuje dobré mravy

jeho nesplácaním. Žalovaného vyzvala na poskytnutie súčinnosti pri zápise nových údajov do katastra
nehnuteľností. Dňa 05.03.2024 jej bola doručená odpoveď žalovaného prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne,vktoromodmietavráteniedaru.Vpredmetnejvecijenaliehavýprávnyzáujemžalobkynena
určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že od mája 2022
nebýva v rodinnom dome, nakoľko došlo k výmene zámkov na rodinnom dome ako aj príslušenstva a
tým mu bola odňatá možnosť v tomto dome bývať a užívať vlastníctvo. Vzhľadom k tomu, že od mája
2022 nebýva v rodinnom dome poprel akékoľvek moje správanie porušujúce dobré mravy vo vzťahu

k žalobkyni alebo jej blízkym osobám. Ďalej uviedol, že po celú dobu počas manželstva sa riadne o
rodinný s príslušenstvom staral a zveľaďoval ho. Po rozvode manželstva, žalobkyňa mu povedala: „že
pujdzem stadzi a že še ci vyplaca tote peňeži, co ši tu polepil.“ Poukázal na incident, ktorého výsledkom
bolo uloženie pokuty nielen jemu, ale aj žalobkyni, za protiprávne konanie smerujúce voči nemu. K
predloženým lekárskym správam uviedol, že pokiaľ ide o lekársku správu zo dňa 2.2.2024, z tejto je

zrejmé, že, subj.: „ od nedele sa cíti divne. Doma je nepokoj, vnuk sa vyhráža, 2 dni pociťuje bolesti
hlavy na hrudníku, vyžaruje jej to do chrbtice. Nemohla spať na ľavej strane, točila sa jej hlava.,, Z
lekárskych správ zo dňa 2.2.2024 a 12.9.2022 plynie iba zo subjektívnych vyjadrení žalobkyne, čo
malo byť následkom zhoršeného jej stavu. Má za to, že tieto správy nepreukazujú žalobkyňou tvrdenéskutočností. Pokiaľ ide o trestné oznámenie zo dňa 21.2.2022 ani táto skutočnosť nepreukazuje, že
by sa mal dopustiť konania porušujúceho dobré mravy. Trestné oznámenie sama žalobkyňa zobrala
späť. V zmysle judikatúry je potrebné sa dôsledne zaoberať vzájomnosťou existujúcich vzťahov a v

tomto smere, , že jeho bývala manželka dlhodobo porušovala základné povinností manželov a to byť
si verný. Počas manželstva mala dlhodobý mimomanželský vzťah s I. L.. Žalobkyňa počas manželstva
vedela, o tom, že jej dcéra má mimomanželský vzťah. Toto vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku o
rozvode ako aj to, že uvedené bolo rovnako dôvodom hádok v rodine. Pokiaľ má vedomosť t. č. I. L.
je jej manželom. Počas manželstva sa snažil zarobiť a zabezpečiť pre rodinu finančné prostriedky

a pracoval v M.. Na živnosť bolo počas manželstva zakúpené aj motorové vozidlo, ktoré užíva stále
bývala manželka spolu s rodinnými príslušníkmi. Je bez motorového vozidlá a musí si prenajímať
auto, pokiaľ sa chce dopraviť do práce. K rozsudku cirkevného súdu uviedol, že bývala manželka
klame, ak uviedla, že v čase cirkevného súdu bývala prechodne v N., pretože nikdy nebývala v N. a
že sa bojí bývať v dome, v ktorom má polovičný podiel. V čase vydania cirkevného rozsudku býval
a býva aj toho času u svojej sestry v obci N.. Má za to, že predpokladom vrátenia daru je len také

negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3
Cdo 411/2015 20. júna 2016 sa vyjadril k požiadavke na vrátenie daru z dôvodu rozvodu: "Aj podľa
právneho názoru odvolacieho súdu vzhľadom na princíp vzájomnosti pri posudzovaní správania sa
obdarovaného nemožno samo správanie obdarovanej odporkyne (spočívajúce v nevere, otehotneniu

s iným partnerom a iniciovaní rozvodu manželstva) považovať za opodstatňujúce vrátenie daru, lebo
výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že vzťahy medzi účastníkmi konania navzájom boli
dlhodobo narušené a vzájomne akceptovali voľné pravidlá ich manželstva. Navrhovateľom uvádzané
a ním v konaní preukazované okolnosti nedosahujú relevanciu dôvodu pre vrátenie daru v zmysle
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Nedôvodné sú preto námietky nesprávneho hodnotenia

vykonaného dokazovania a nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd z týchto dôvodov
napadnutý rozsudok potvrdil." Má za to, že zo strany žalobkyne bola podaná žaloba o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že došlo k právoplatnému rozvodu manželstva /teda
obdarovaných/ a to nedôvodné. Po vzájomných nezhodách, ktoré viedli k ukončeniu partnerského
vzťahu, zostali medzi nimi nevyriešené majetkové otázky, a to aj vo vzťahu k predmetu daru, preto matka

bývalej manželky, teda žalobkyňa, sa domáha vrátenia daru.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že k výmene zámkov došlo v súvislosti s incidentom, kedy sa žalovaný
násilným spôsobom snažil do rodinného domu vstúpiť, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu starého
zámku. Napriek strachu zo správania a agresivity žalovaného mu ponúkla repliku kľúčov od nového

zámku, avšak žalovaný si nové kľúče prevziať odmietol. K tvrdeniam o zveľaďovaní rodinného domu
uviedla,žeza30rokovsanarodinnomdomerobiliúpravyaopravy,ajkeďnietakvýznamné,pričomtieto
práce a činnosti vykonával jej nebohý manžel, ako vtedajší vlastník domu, resp. aj s pomocou rodinných
príslušníkov. Materiál nakupovala s nebohým manželom. Ďalej uviedla, že samotná skutočnosť, že
žalovaný nebýva od roku 2022 v spoločnom rodinnom dome nevylučuje, že jeho správanie je v hrubom

rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že správanie žalovaného naplnilo zákonné podmienky pre vrátenie
daruuvedenév§630Občianskehozákonníka,atojehofyzickýmútokomvobdobívianočnýchsviatkovv
roku2021.Správanieporoku2022pokračovaloastupňovalasajehoagresivitaanátlakovákomunikácia
žalovaného. Napriek tomu, že podľa v dome nebýval, opakovane sa zakrádal na pozemok rodinného
domu, v telefonických komunikáciách ju hrubo urážal a vyhrážal sa, že ju z domu vyhodí. Ďalej uviedla,

že vzájomná roztržka, ktorá vyústila do uloženia blokovej pokuty obom aktérom vznikla v dôsledku
toho, že žalovaný sa jej agresívnym a nedôstojným spôsobom vyhrážal, že ju z domu vyhodí, nakoľko
už z neho nemá nič. Zavolala policajnú hliadku, pričom príslušníci policajného zboru sa nezaoberali
príčinou, resp. predmetom konfliktu, ich cieľom bolo jeho okamžité ukončenie, na základe čoho bola
bloková pokuta z nepochopiteľného dôvodu uložená obom. Ďalej uviedla, že lekárske správy potvrdzujú,

aký dopad na jej zdravie má správanie žalovaného. Netrpí žiadnou chorobou, ktorá by si vyžadovala
urgentnú návštevu zdravotníckeho zariadenia. Akútnu lekársku pomoc vyhľadávala výlučne po vypätých
konfliktných situáciách, ktoré vyvolal žalobca, čo znamená, že pokiaľ by správanie sa žalobcu bolo v
súlade so základnými zásadami etiky a morálky, urgentný príjem by navštíviť nemusela. Obdobné závery
sa pri aplikácii tejto logiky dajú vyvodiť aj z trestného oznámenia. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3 Cdo 411/2015 z 20.06.2016 uviedla, že rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad,
nakoľko darkyňa nie je bývalá manželka žalovaného, ale jeho bývalá svokra. Žalobkyňa pristúpila k
odvolaniu darovania, nakoľko správanie sa žalobcu naplnilo intenzitu hrubého porušovania dobrých
mravov primárne voči jej osobe. Pretrvávajúce, arogantné a nátlakové správanie sa žalovaného vočijeho bývalej manželke – dcére žalobkyne len dotvára kontext osobnosti žalovaného, avšak samo o sebe
nie je hlavným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa odvolala darovanie. Vzhľadom na rigídnosť kanonického
práva, vyhlásenie manželstva žalovaného a jeho bývalej manželky za nulitné len potvrdzuje fakt, že sa

o. i. žalovaný správal hrubo k svojej bývalej manželke, a taktiež bol v ich manželstve prítomný psychický
útlak. Hoci subjektívny prvok predstavuje v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo
správanie obdarovaného posudzované objektívne. Objektívne posúdenie však vždy musí rešpektovať
konkrétnu osobnosť dotknutej osoby (napr. vyhrážky a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak
smerujú voči osamelej staršej chorej osobe ako rovnaké správanie adresované silnému zdravému

mladému subjektu) (JURČOVÁ, M. In Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019,
2362 s.). Vzhľadom na posudzovanie objektívneho prvku a zjavnú disproporcionalitu medzi žalovanou a
žalovaným je nepochybné, že správanie žalovaného bolo v zjavnom nepomere k správaniu žalobkyne,
a teda platí výnimka z princípu vzájomnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 108/2007 zo
dňa 27.05.2007). Nakoniec uviedla, že rozvod manželstva žalovaného a jeho bývalej manželky nie je

dôvodom odvolania darovania a následného iniciovania konania o určení vlastníckeho práva. Hlavným
dôvodom je dlhotrvajúce cynické, hrubé a urážlivé správanie žalovaného, ktoré vyústilo do fyzického
útokuvovianočnomobdobíroku2021,čímjehokonanievsúhrnenaplnilointenzituhrubéhoporušovania
dobrým mravov.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je pravdou, aby poškodil dvere. Prišiel z práce večer domov do E. D.
XX, chcel si zobrať svoje veci, ktoré potreboval pri výkone svojej živnosti / maliar /. Až vtedy zistil, že je
vymenený zámok na vchodových dverách, a preto odišiel preč. Nie je taktiež pravdou, že mu žalobkyňa
ponúkla repliku kľúčov. Ďalej uviedol, že bývala manželka bola 9 rokov na materskej dovolenke. On
pracoval a spolu vychovali 4 detí. Potom začala pracovať aj manželka, čiže nie je pravdou, aby sa

nevedeli postarať o rodinu. Pracoval 18 rokov počas manželstva v zahraničí. Finančné prostriedky -
zarobené peniaze dával manželke. Motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené na IČO, užíva od marca
2023 bývala manželka, ktorá si ho zobrala so všetkými dokladmi od motorového vozidlá ako aj kľúčmi
a nemá možnosť ho užívať. Opäť uviedol, že nie je pravdou, aby exmanželka bývala v Košiciach.
Potrebovala mať pobyt v N., aby rozhodoval a preskúmal žalobu o vyhlásenie neplatnosti manželstva

Cirkevný súd Gréckokatolíckej eparchie Košice. Z odôvodnenia rozhodnutia Cirkevného súdu Košice
zo dňa 24.11.2023 sú zrejmé výpovede exmanželky J. C. B., jeho výpoveď ako aj výpoveď svedkyne
A. B. /žalobkyne/. Samotná žalobkyňa uviedla, „ fyzicky sa netrápili,,. Žiaden fyzický útok z jeho strany
nikdy nebol na nikoho a ani na žalobkyňu. Má za to, že žalobkyňa doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno
vo vzťahu k tvrdenému konaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy. Poprel, že by sa voči žalobkyni

správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Vzťahy medzi manželmi neboli ideálne, nakoľko
počas práce v zahraničí mala mimomanželský pomer a išlo obdobie rozpadu rodiny, kedy je atmosféra
napätá.Jehosprávanievočižalobkyni,ktorásamiešalado vzťahu/logickynekriticky/,všaknikdynebolo
odporujúce dobrým mravom. Pokiaľ žalobkyňa namieta nemožnosť aplikácie princíp vzájomnosti, tento
sa uplatňuje na darcu a obdarovaného. Judikát, na ktorý poukázal, sa uvedenou otázkou zaoberá. Nie

sú opodstatnené subjekty manžel - manželka, ale že ide o vzájomné správanie darcu a obdarovaného
k sebe navzájom, čo je daný prípad. Poukázal na princíp viazanosti súdu rozhodnutia vydaného v
priestupkovom konaní. Má za to, že súd je viazaný rozhodnutím o priestupku, nemôže si o tejto otázke
vytvoriť iný záver. Žalobkyňa sa aj v tomto smere snaží vyviniť akýmsi nepochopiteľným postupom
polície, ktorá jej správanie voči nemu vyhodnotila ako priestupok. Žalobkyňa mala možnosť brániť

svoje práva, ak s postupom príslušníkov policajného zboru nesúhlasila. Ďalej uviedol, že z lekárskych
správ plynie iba z vyjadrenia žalobkyne uvedenom lekárovi, čo malo podľa jej subjektívneho, lekárom
neovereného, názoru byť príčinou zhoršenia zdravotného stavu. Ani skutočnosť, že inak je zdravá
nepreukazuje ňou tvrdené skutočnosti o hrubom porušení dobrých mravov. Je mu vyčítaná absencia
starostlivosti o žalobkyňu, ktorá sama tvrdí, že netrpí žiadnou chorobou. Naviac v zmysle judikatúry

najvyšších súdnych autorít za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 OZ
nemožno považovať podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu /rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006/ A to bez ohľadu, či bol podaný darcom samotným, či jeho
právnym zástupcom. Vrátenie daru podľa žalovaného priamo súvisí s majetkovoprávnym vyporiadaním
medzi ním a exmanželkou, teda dcérou žalobkyne.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:7. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že v roku 2021 hore v izbe bol žalovaný spolu s vnúčatami
a ona vtedy sedela dole. Išla hore k nim a rozprávala deťom čo robí. Žalovaný najprv do nej skočil,
potom odišiel z izby. Deťom začala rozprávať, že im kradne peniaze z pokladničky. On to začul, vrátil

sa a chcel zaútočiť, ale ho zastavili vnuci. Pritom kričal na ňu vulgarizmy a napľul na ňu. Podala aj
trestné oznámenie. Prokurátor to aj riešil, ale nakoniec ju presvedčili, aby zobrala trestné oznámenie
späť. Poukázala na incident, ktorý sa stal ešte predtým ako došlo k výmene zámku a to bola v kostole a
videla svetlo v dome. Potom sa vrátila do toho domu, prehľadala všetky izby a nakoniec ho našla, ako
je schúlený v kúte. Žalovaný ju provokoval a to tým spôsobom, že jej podal nožík, aby ho doňho hodila.

Toto sa stalo pred rozvodom. Ďalej sa stalo, že keď okopávala záhradku, prišiel za ňou, že sa rozprával
s Bohom, aby sa s ním išla modliť ruženec. Ďalej uviedla, že žalovaný jej hovoril, že „zmiznite z tady“.
Bol vždycky chmúravy. Napr. hovoril, že vy sa nestarajte a čo vás do toho a išiel preč. Posielal ju do
starobinca. Po smrti manžela sa stretli s tým, že chcel si zobrať pôžičku na auto a v banke mu nedali.
Mala ušetrené peniaze, požičala mu 18 000 eur s tým, že jej to mal splácať po 300 eur. Tento jej doteraz
zaplatil iba 4000 eur a že ďalšie peniaze už nedá. Povedal jej, že je dá také „veľké hovno“. Žalovaný

sa o žalobkyňu nijako nestaral. Práve naopak, oni sa starali o neho. Mala dve práce. O jej nebohého
manžela sa nestaral. Ani ho neodviezol pred smrťou do nemocnice. Keď zomrel, prišiel do nemocnice
s úsmevom. Potvrdila, že motorové vozidlo užíva vnuk K.. Ďalej uviedla, že trpí reumou, vysokým tlakom
a má problémy s pečeňou. Žalovanému dávala náhradne kľúče, keďže v dome býva a vymenila zámok,
nakoľko ho žalovaný zničil.

8. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že nie je pravda, že žalobkyňu napadol v sviatočnom období
2021. Povedala mu, že pôjdem z tadiaľ. Priskočil k nej a tak ho synovia zadržali. Nikdy ju fyzicky
nenapadol a ani synov a ani manželku. Nikdy sa ani voči žalobkyni nezahnal. Pokiaľ ide o incident,
pri ktorom dostali blokovú pokutu, tak chcel ísť do kostola. Zobral auto, pričom nepočúval, čo kričali.

Potom, keď sa vrátil, tak na neho zavolali policajtov a žalobkyňa na neho vtedy aj zaútočila. Prišiel
policajt a ten im dal obom blokovú pokutu. V dome robil urobil nasledovné: stavala sa veranda, garáž,
vonku úpravy, zatepľoval, dnu sa robili omietky. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ho nikdy nepožiadala, že
má vážnu chorobu, aby sa o ňu postaral. Keď bolo niečo treba spraviť, tak to spravil, pracoval okolo
domu. Voči žalobkyni nebol nikdy vulgárny. Chcel ísť so svokrom na kontrolu, ale bývalá manželka

mu povedala, aby nechodil, tak nešiel. Ďalej uviedol, že chcel ísť so svokrom na kontrolu, ale bývalá
manželka mu povedala, aby nechodil, tak nešiel. Do domu chodil, keďže tam mal veci a ak sa spomína
nejaký kamerový záznam, tak to tam išiel po nejakú vec. Do svojho domu nezakráda. Príde tam a zoberie
si čo potrebuje. Poslednýkrát keď tam bol, tak už kľúč nepasoval do zámku.

9. Svedkyňa I. N. O., dcéra žalovaného, pri svojom výsluchu uviedla, že v rodine to nefungovalo a deti
si z toho nesú psychické následky, rovnako aj starká. Ďalej uviedla, že žalobkyňu nemal ju v úcte,
bol agresívny, avšak nikdy nedošlo k fyzickému útoku. Tento manipuloval a nadával ako deťom, tak
aj žalobkyni. Na konkrétnu nadávku si nevedela spomenúť, avšak jednalo sa vulgarizmy. Pokiaľ ide
o starkého, tak tomu nikdy nepomohol, aj keď mal zdravotné problémy. K incidentu z Vianoc uviedla,

že dole v kuchyni prebiehala hádka medzi starkou a otcom. V tom čase boli hore v obývačke. Potom
prišla starká. Táto plakala. Následne prišiel aj otec. Došlo ku konfrontácii, nedošlo však ku fyzickému
útoku. Žalovaný sa správal útočne a narúšal intímnu zónu starkej. Na to ho bratia a manžel odtiahli a
ukľudňovali.Ďalejuviedla,žežalovanýsaojejstarýchrodičovnestaralaneprejavovalžiadnuúctu.Pokoj
bol,keďbolžalovanývM..Keďsavrátil,takvždyhovoril,ženemápeniaze.Nemalavedomosťotom,aby

žalovaný dal všetky peniaze, ktoré zarobil v Holandsku mame. O dom sa žalovaný nestaral vôbec. Tento
bol väčšinu času v zahraničí a o dom a pozemky sa starala starká so starkým. Akúkoľvek rekonštrukciu
platili starí rodičia. Pri úmrtí jej starého otca sa správal ako teraz, ako najväčší chudáčik v miestnosti.
Oni sa po pohrebe snažili starkú podporiť. Došlo ku výmene názorov medzi ňou a žalovaným, keď mu
vyčítala určité veci, tento sa na ňu oboril, že čo si ako sopľaňa dovoľuje. Ďalej uviedol, že žalovaný

už pred rozvodom mal voči žalovanej reči typu „čo tá stará chce, šak jej to tu nepatrí“. Poprela, aby
mala jej mama mimomanželský vzťah. Potvrdila, že sama tlačila matku do rozvodu. Nakoniec uviedla,
že motorové vozidla v roku 2023 užíval jej brat K..

10. Svedok I. N. O., zať žalovaného, pri svojom výsluchu uviedol, že si pamätá si na jednu udalosť, ktorá

sa stala dva roky spätne na Vianoce 2023. Boli u svokrovcov. Dole prebiehala hádka. On bol v obývačke.
Potom prišla babka. Bola rozrušená. Následne na to prišiel žalovaný. Stál vo dverách. Pokračovali v
hádke so žalobkyňou. Boli od seba dva, alebo tri metre. Potom prišli ostatné deti. Žalovaný išiel bližšie
ku babke. Stáli tvárou v tvár. Z jeho strany to bolo dosť útočné, avšak nedošlo k fyzickému kontaktu.Následne zakročili deti a prerušili hádku. Všetko sa potom ukľudnilo. Nepamätá si slová, ktoré tam padli,
avšak myslí si, že tam boli vulgarizmy. Pamätal si, že párkrát bol svedkom hádok, urážok, nadávok.

11. Svedkyňa J. L., dcéra žalobkyne, pri svojom výsluchu uviedla, že tento rodinný dom s pozemkom
patrí jej mame. Počas manželstva so žalovaným nič nenadobudli. O všetko sa starala jej mama s otcom.
Oni to financovali a starali sa aj o deti. Žalovaný neprejavoval žiadnu úctu, ani poďakovanie, ani nič.
Nezaslúži si, aby užíval tieto nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti boli darované pod nátlakom, keď otec
ochorel. Vtedy to všetko riadili jeho sestry s tým, že on sa zmení, aby to na neho prepísali. Voči jej

rodičom neprejavoval žiadnu úctu. Otca nikdy nezobral do nemocnice, nepomohol mu ani do sanitky
a v nemocnici, keď zomrel, sa aj smial. Pri pohrebe nepohol ani prstom. Nič neprispieval na inkaso
a neprejavoval o jej rodičov vôbec žiadny záujem. Takto sa voči ním prával celý život. Potom, čo jej otec
zomrel, tak žalovanú oslovoval „ty striga“, že „patrí do domova dôchodcov, že tu hovno má“. Po rozvode
ju vyhadzoval z domu s tým, že je to jeho a ona nech ide do domova dôchodcov. Poukázala na jednu
udalosť, ktorá sa stala, keď jej mama bola v kostole, žalovaný mal kľúče. Tento vošiel do domu. Mama

keď sa vrátila, tak videla, že je svetlo v dome. Otvorila izbu a vtedy sa zľakla, na čo on reagoval: „A čo?“
Po tejto udalosti museli ísť na pohotovosť, keďže nevedela, čo má robiť. Pokiaľ ide o incident z Vianoc
2021 tak všetky deti boli doma. Sedeli v obývačke. Mama chcela od detí, nech niečo so žalovaným
robia. Hovorila ako jej žalovaný nadával. Tento sedel na stoličke a smial sa. Následne skočil a takmer,
že mamu neudusil. Tesne predtým ho zastavili synovia a zať. Tento sa otočil a opľul žalobkyňu. Potom

žalovaný lietal po dome, buchol s dverami, zničil kľučku. Podala trestné oznámenie a na naliehanie to
mama zobrala späť. Ďalej uviedla, že sa o rodičov starala. Mali vlastnú izbu, v ktorej už posledné ani
nevychádzali. Žalovaný sa o nich vôbec nestaral. Neurobil ani nákup a nebol s nimi ani raz u lekára. Ani
ich neoslovoval, resp. oslovoval ich? „Hej vy.“ Na narodeniny im ani ruku nepodal. K úmrtiu otca uviedla,
že v sobotu, keď bolo oznámené, že otec zomrel, tak on ležal na posteli. Deti museli mu hovoriť, aby

niečo robil, aby išiel po babku. Keď išli následne do Košíc do nemocnice tak stál na boku a smial sa.
Pohreb ani kar nevybavoval. Všetko vybavovala s mamou a s deťmi. Tento pri pohrebe stál na boku v
kostole a ani neprišiel ku ním. Keď sa dostal do konfliktu s dcérou potom čo mu vynadala, tak jej vynadal,
čo ty zasraná hovoríš. K pôžičke uviedla, že žalovaný ju nahovoril na pôžičku, aby mal na auto. Išla do
banky, dostala pôžičku, avšak na druhý deň ju zrušila. Deti jej potom povedali, že čo teraz s ním spravia,

keď tu zostane. Následne prišla babka a povedala, že požičia 18 000 s tým, že jej budú splácať. Z toho
splatili 4000 eur. Neskôr uviedla, že žalobkyňa im poskytla pôžičku ako manželom. Potom sa pokazil
kotol a syn volal žalovanému, aby poslal peniaze. Tento uhradil dvakrát po 1500 eur. To je jediné čo
zaplatil. A pokiaľ ide o pôžičku, túto už viac nesplatili. žalovaný vyjadril ku zvyšku pôžičky a to: „A hovno
vám splatím“. Ďalej uviedla, že žalovaný sám od seba nepohol ani prstom. Keď robili plot a prišli tehly,

tak ak trebalo zaplatiť, tak sa obrátil na mamu, že on nemá. Ďalej uviedla, že rozvod trval asi sedem
minút. Potom, keď sa prišlo domov, tak búchal dverami, rozbil kľučku. Nechcel ju pustiť do izby. Kričal,
že vypadnete z tade. Poprela, žeby mala mimomanželský vzťah, ale mala známosť. Nakoniec uviedla,
že motorové vozidlo užíva syn K..

12. Svedok P. K. G., syn žalovaného, pri svojom výsluchu uviedol, že neboli klasická rodina. Otca
rešpektoval, však ich šikanoval. Jeho zničil psychicky. Vysmieval sa mu. Do roku 2019 nedával najavo
svoju tvár, nakoľko sa bál deda. Potom sa zmenil, začal byť dominantnejší. Ako správal ku nemu, správal
aj ku iným, resp. skôr emočne slabším povahám. Nikdy by si nemyslel, že si to môže dovoliť aj voči
starším ako ku babke. Babke hrubo nadával a to „kurva, piča. Vy pôjdete do starobinca“. Ku incidentu

z Vianoc uviedol, že prebiehala medzi stranami hádka. Vošiel tam, keď brat zakročil medzi nich. Pamätal
si iba to, že videl ako žalovaný stál pred žalobkyňou a táto sa triasla. Žalovaný vybehol na žalobkyňu,
ale brat C. ho zastavil. O starých rodičov sa starala mama a otec sa o nich nikdy nestaral. Ak mal niečo
pomôcť, tak vždy to ofrflal, že nech to urobia deti. Starému otcovi nikdy nepomohol v chorobe. Správanie
žalovaného počas úmrtia starého otca popísal ako stav monotónny. Neprejavoval žiadne emócie ku

nebohému, ani neprišiel, stál bokom. Ďalej potvrdil, že vyhadzoval starú mamu z domu, že už mala byť
dávno v starobinci. Ďalej uviedol, že stará mama mu požičala peniaze, že to budú splácať. Po rozvode
muvšakpovedal,žeimničnedá,nakoľkosasnímmamarozviedla.Nakoniecuviedol,žepredcirkevným
súdom sa nezhody riešili z emočného hľadiska

13. Z darovacej zmluvy zo dňa 30.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa spolu s nebohým I. B. darovali
žalovanému a J. G. nehnuteľnosti v katastrálnom území E. D. na LV č. XXX, a to parcelu reg. C parcelné
číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 762 m2 a na nej postavenej stavby rodinný dom
súpisné číslo XX so všetkými súčasťami a príslušenstvom. Z darovacej zmluvy ďalej vyplynulo, žedarujúci boli bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v podiele 3, I. B. bol podielovým spoluvlastníkom
v podiele 1/8 a žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/8 k celku. Obdarovaní sa
zaviazali umožniť darujúcim užívanie predmetných nehnuteľností až do ich smrti a zároveň sa zaviazali

poskytnúť im opateru v starobe a chorobe a iných závažných prípadoch.

14. Listom zo dňa 01.02.2024 žalobkyňa odvolala darovanie. Ako dôvody uviedla:
a) V decembri roku 2021 agresívne na žalobkyňu vyskočil a chytil ju, pričom na prvýkrát sa jej podarilo
vytrhnúť, avšak rozbehol sa na ňu opäť. Fyzickému útoku zabránil zať spolu s ostatnými členmi rodiny,

ktorí ho zadržali a nedovolili mu opätovne na žalobkyňu zaútočiť.
b) Manipulovaním detí ich nabádali k hrubému správaniu sa k ich babke a k ich matke. Psychické útoky
sastupňovali.Poprelomerokov2021a2022búrlivésprávaniesaneutíchalo.Konanievykazovaloznaky
fyzického násilia, resp. v niektorých prípadoch znaky vyhrážania. Pravidelne sa na ňu zaháňal rukou,
utláčal ju vlastným telom do kúta, opľul ju, pred ňu hádzal nôž
c) 12.09.2022, žalobkyňu a jej dcéru z domu slovne vyhadzoval, bezdôvodne na ňu kričal, že má odísť,

lebo dom je jeho. Musela byť privolaná rýchla zdravotná pomoc
d) Po rozvode manželstva pravidelne žalobkyňu urážal, smial sa jej do tváre, vyškierali sa jej, provokovali
ju, častovali ju rôznymi vulgárnymi názvami ako sviňa a pod. a vyvolával hádky. Správanie vyvolalo
potýčku, kde musela byť privolaná hliadka policajného zboru.
e) Pri jazde autom, keď sa v ňom nachádzala aj žalobkyňa, úmyselne jazdil spôsobom, aby ste jej

čo najviac znepríjemnil cestu a ohrozoval tak jej život. V jednom prípade prudké zabrzdenie spôsobilo
poranenie ramena žalobkyne
f) Vstupuje do domu a na pozemok neskoro večer, zakráda sa v ňom a tým vyvoláva u žalobkyne strach,
čo spôsobuje, že sa musí zamykať vo vlastnej izbe.
g) Opakovane vyháňa žalobkyňu do “starobinca”, taktiež ustanovenie darovacej zmluvy nedodržal pri

starostlivosti o manžela žalobkyne
h) Prestal splácať svoj dlh z pôžičky

15. Dňa 22.02.2022 podala žalobkyňa trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu toho, že
je tu podozrenie, že došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako trestný čin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák.

16. Z LV č. XXX vyplýva, že pôvodná parcela reg. C parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 762 m2 , bolo rozdelená na parcelu reg. C parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 602 m2, reg. C parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2,

reg. C parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, reg. C parcelné číslo
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2. Žalovaný je spoluvlastníkom v podiele 1. Titul
nadobudnutia – Darovacia zmluva č. V-1081/2010.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

18. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

20. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

21. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je
dôvodná.

22.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,

má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacejžaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

23. Naliehavý právny záujem (v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP) je nevyhnutným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi tzn:
žalovaným je popieraná existencia práva žalobkyne, teda je tu stav, že právu resp. právny vzťah medzi
stranami je sporný (existencia stavu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami),
jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý

nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, je daná potreba odstránenia tejto neistoty. Ustálená
judikatúra súdov vychádza zo záverov, podľa ktorých naliehavý právny záujem je daný najmä tam,
kde by bez tohto určenia bolo právo alebo právny vzťah ohrozený, poprípade tam, kde by sa bez
tohto určenia postavenie navrhovateľa stalo neistým. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

24. Na základe uvedeného súd dospel záveru, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem
žalobkyne na požadovanom určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže bez tohto určenia je
ohrozené jej vlastnícke právo vzhľadom na to, že ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľnosti
je zapísaný žalovaný a rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníctva je spôsobilé vytvoriť pevný základ

pre právne vzťahy účastníkov sporu. Iba takouto žalobou sa dá uskutočniť zmena zápisu v katastri
nehnuteľností, pokiaľ súd posúdi odstúpenie od darovacej zmluvy za platné.

25. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa spolu s nebohým I. B. darovali žalovanému a J. G.
nehnuteľnosti v katastrálnom území E. D. na LV č. XXX, a to parcelu reg. C parcelné číslo XXXX-

XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 762 m2 a na nej postavenej stavby rodinný dom súpisné
číslo XX so všetkými súčasťami a príslušenstvom. Z darovacej zmluvy ďalej vyplynulo, že darujúci boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v podiele 3 k celku, I. B. bol podielovým spoluvlastníkom v
podiele 1/8 a žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/8 k celku. Obdarovaní sa zaviazali
umožniť darujúcim užívanie predmetných nehnuteľností až do ich smrti a zároveň sa zaviazali poskytnúť

im opateru v starobe a chorobe a iných závažných prípadoch. Listom zo dňa 01.02.2024 žalobkyňa
odvolala darovanie.
26. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu,
ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý
hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Ustanovenie § 630

Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania
súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky
a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho
správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá
každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Predpokladom vrátenia daru je len také

negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s ustanovením § 630
Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného,
ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného

darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného

správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 2018/2010).

27. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie

dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo
nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).28. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie
dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom,
váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí

prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Z uvedeného vyplýva, že
predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie
sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo
72/2008).

29. V prejednávanej veci žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že
žalovaný ako obdarovaný sa k žalobkyni ako k darkyni alebo členom jej rodiny správal tak, že tým hrubo
porušil dobré mravy.

30. Žalobkyňa za správanie žalovaného, ktoré hrubo porušuje dobre mravy pokladala incident z Vianoc
2021, manipulovanie detí, psychické útoky, konanie, ktoré vykazuje znaky fyzického násilia, resp. v

niektorých prípadoch znaky vyhrážania, vulgárne nadávky, potýčka, pri ktorej bola privolaná polícia,
úmyselná jazda spôsobom, aby žalobkyni čo najviac znepríjemnil cestu a ohrozoval tak jej život, vstup do
domu a na pozemok neskoro večer, zakrádanie sa v ňom, čím vyvolával u žalobkyne strach a opakovane
vyháňanie žalobkyne do “starobinca”.

31. Súdna judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného, ale len také, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Za
hrubéporušeniedobrýchmravovsúdvprejednávanejvecipovažovalincident,ktorýsastalpočasVianoc

v roku 2021. Aj napriek tomu, že svedkovia tento incident popisovali rozdielne tak spoločné bolo to, že
síce ku fyzickému útoku zo strany žalovaného nedošlo, ale iba z dôvodu toho, že žalovaného zadržali
synovia a zať. Súd ma za to, že už samotná hrozba fyzického násilia a navyše voči osobe, ktorá je veku
72 rokov, je hrubé porušenie dobrých mravov. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby
bol žalovaný vyprovokovaný k takémuto konaniu žalobkyňou. Tento incident napokon viedol žalobkyňu

k podaniu trestného oznámenia, ktoré na naliehanie detí vzala späť.

32. Za ďalšie hrubé porušenie dobrých mravov súd považoval opakované vyháňanie žalobkyne do
“starobinca”. Uvedené potvrdili všetci vypočutí svedkovia (okrem I. N. O.) a nakoniec vyplynulo aj zo
zvukovej nahrávky. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa považujú prípady, keď došlo k opakovanému

vyháňaniu darcu z domu, ktorý je predmetom daru (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár,
4. zväzok, s. 190). Tu je potrebné dodať, že obdarovaní sa zaviazali umožniť darujúcim užívanie
predmetných nehnuteľností až do ich smrti.

33. Za hrubé porušenie dobrých mravov súd vyhodnotil aj psychické útoky žalovaného voči žalobkyni,

ktoré boli preukázané lekárskou správou zo dňa 12.09.2022, kedy žalobkyňa bola nútená ísť na
pohotovosť, výpoveďou svedkov (P. K. G., J. L., I. N. O.), ale aj kamerovým záznamom, z ktorého
vyplýva, že žalovaný sa v nočných hodinách zakráda okolo domu, kde býva žalobkyňa. Tvrdenie
žalovaného, že si iba išiel po veci je v rozpore s kamerovým záznamom, podľa ktorého žalobca
opakované nahliada spoza rohu. Súd teda nemá dôvod neveriť žalobkyni, že takéto konanie u nej

spôsobil strach a bola nútená sa zamykať vo vlastnej izbe.

34. Po ustálení záveru o hrubom porušení dobrých mravov sa súd zaoberal princípom vzájomnosti a
teda, či správanie žalovaného bolo len reakciou na obdobné správanie žalobkyne, ktoré by tiež bolo
možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

35. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby žalobkyňa útoky žalovaného akýmkoľvek
spôsobom vyprovokovala, prípadne sa správala obdobným spôsobom ako žalovaný. Svedkovia
vypovedali, že žalovaný sa správal vulgárne, nestaral sa o žalobkyňu a neprejavoval žalobkyni
a jej nebohému manželovi žiadnu úctu. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa správala voči

žalovanému vulgárne, fyzicky alebo psychický na neho útočila.

36. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že správanie žalovaného voči žalobkyni malo charakter
hrubého porušovania dobrých mravov a nebolo len jeho reakciou na jej správanie (vzájomnosť).Správanie žalovaného ako obdarovaného bolo jednoznačne v nepomere k správaniu sa žalobkyne ako
darcu a teda, nešlo len o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi nimi. Súd preto dospel
k záveru, že sú naplnené dôvody pre vrátenie daru a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

37. Ako vyplynulo z LV č. XXX, tak pôvodná parcela reg. C parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 762 m2 , bolo rozdelená na parcelu reg. C parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 602 m2, reg. C parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
117 m2, reg. C parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, reg. C parcelné

číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2. Z darovacej zmluvy vyplynulo, že darujúci
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v podiele 3 a žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1/8 k celku. Obdarovaní nadobudli vlastnícke práva každý po 1. Žalobkyňa sa teda voči
žalovanému mohla domáhať vrátenia daru v rozsahu 3/8 k celku. Nakoľko súd dospel k záveru, že sú
naplnené dôvody pre vrátenie daru, súd rozhodol, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti 3/8 k celku.

38. Na záver súd uvádza, že pokiaľ ide o zvyšné konania, ktorými sa podľa žalobkyne mal žalovaný
dopustiť konania v rozpore s dobrými mravmi tak tieto neboli preukázané. V konaní nebolo preukázané,
aby sa žalovaný dopustil hrubých urážok. Svedok I. N. O. síce vypovedal, že párkrát bol svedkom
hádok, urážok, nadávok, avšak tento nešpecifikoval o aké urážky sa malo jednať, kto ich vyslovil
a kedy. Svedkyňa J. L. síce tvrdila, že žalobkyňu oslovoval „ty striga“ a svedok P. K. G., že jej nadával

„kurva, piča“, avšak opäť nebolo preukázané, kedy sa tak udialo a nakoniec ani samotná žalobkyňa
pri svojej výpovedi netvrdila, aby ju žalovaný takýmto spôsobom oslovoval. Svedkyňa I. N. O. si na
konkrétnu nadávku nespomínala. Pokiaľ ide o tvrdenú úmyselnú jazdu žalovaného spôsobom, aby
žalobkyni čo najviac znepríjemnil cestu a ohrozoval tak jej život, tak takéto konanie žalovaného nebolo
preukázané. Pokiaľ ide o potýčku, pri ktorej bola privolaná polícia tak v konaní nebolo sporné, že obe

strany dostali blokovú pokutu. Navyše ani nie je zrejmé, akého konania v rozpore s dobrými mravmi
sa mal žalovaný dopustiť, keďže jeho konanie ani nebolo žalobkyňou špecifikované. Tá v žalobe iba
uviedla, že „Jeho správanie raz vyvolalo potýčku, kde musela byť privolaná hliadka policajného zboru.
Polícia však podstatu konfliktu neriešila, len ho ukončila a z nepochopiteľných dôvodov, udelila pokutu
obom“. Nakoniec za hrubé porušenie dobrých mravov súd nepovažoval nesplácanie pôžičky žalovaným.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu

nevyplynula. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.