Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010783
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:8115010783.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 6.3.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XXX/XX, C. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.9.2014, v čase okolo 01.00 hod. v C. D. na ul. F., pred nočným barom Caffe-Club, po

predchádzajúcom nedorozumení, za presne nezistených okolností, fyzicky napadol poškodeného G. H.
H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., J. B. XXX/X a to tým spôsobom, že ho zhodil na zem a opakovane
ho kopal do tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenia, a to trieštivú zlomeninu čelovo-nosovo-čuchovo-
čeľustného komplexu obojstranne s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do čeľustných dutín a prienikom
vzduchu do pravej očnice a pod kožu tváre v podočnicovej oblasti a v líci vpravo, trieštivú zlomeninu
nosových kostí a nosovej priehradky s posunutím úlomkov a odreninu na ľavom krídle nosa a nad ľavou
jarmovou kosťou, s dobou liečenia a práceneschopnosťou 35 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (v znení účinnom od 6.8.2024).

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 37 písm. h) Tr. zákona] ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 300 € (tristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
- H. H., nar. XX.X.XXXX v C. D., bytom B. XXX/X,
I., škodu vo výške 3.296 €

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO
35 937 874, škodu vo výške 1.557,29 €- Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30 807 484, škodu vo
výške 173,20 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 29.6.2015 Okresnému súdu Trebišov (ďalej aj „okresný
súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XXX/XX, C.
D. (ďalej aj „obžalovaný“), obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a to na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa

odňatím slobody až na tri roky.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 7.6.2016, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby
podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Odvolací Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením sp. zn. 4To/92/2016 z 12.5.2017

rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom z 5.9.2017 okresný súd
obžalovaného opätovne oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku a krajský súd
uznesením sp. zn. 4To/110/2017 z 24.1.2018 toto rozhodnutie zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne okresný súd

rozsudkom z 25.9.2018 obžalovaného uznal za vinného zo spáchania žalovaného skutku s tým, že
obžalovaný sa ním dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu uložil úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18
mesiacov, ako aj povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. Odvolací krajský súd uznesením

sp. zn. 4To/20/2019 z 11.9.2019 odsudzujúci rozsudok okresného súdu (aj z dôvodu procesnej vady)
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku a vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd po zmene samosudcu (a opätovnom vykonaní dokazovania) vo veci rozhodol rozsudkom

č.k. 1T/71/2015-529 z 23.3.2023, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c)
Tr. poriadku z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 4To/81/2023 zo 14.2.2024 rozsudok prvostupňového súdu z 23.3.2023 zrušil podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie. Odvolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že rozsudok

okresného súdu nebol presvedčivo odôvodnený a v dostatočnom rozsahu sa nevysporiadal so všetkým
skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré boli podstatné pre posúdenie veci.
Odvolací súd dal do pozornosti najmä výpoveď poškodeného G. H. H., ktorý svoje fyzické napadnutie
obžalovaným jednoznačne opísal, ďalej tiež výpoveď svedka K. L., ktorý uviedol, že aj jeho obžalovaný
fyzicky atakoval, a to tak, že stratil vedomie, pričom jeho výpoveď potvrdil aj svedok H. H.. Podľa

krajského súdu nemožno opomenúť ani výpoveď svedkyne G. M. H., ktorej poškodený uviedol, že ho
napadol (práve) obžalovaný a keď sa na to obžalovaného pýtala, odvetil, že keď chce „rozkope hlavu
aj jej“. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že s výpoveďou poškodeného korešpondujú aj závery
znaleckého posudku znalca k zraneniam poškodeného a k mechanizmu ich vzniku.

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom (za účasti
tlmočníčky) opätovne vypočul obžalovaného, prečítal listinné dôkazy, týkajúce sa povesti, priestupkovej
a trestnej minulosti obžalovaného, a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr.
poriadku) o podanej obžalobe opätovne rozhodol.

K výroku o vineVychádzajúc zo záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tejto veci, považoval
okresný súd vo vzťahu k obžalovanému za usvedčujúcu výpoveď svedka (poškodeného) H. H. a za

nepriamo usvedčujúce výpovede svedkov H. H., M. H., M. H., K. L. a K. E., ako aj lekárske správy a
závery znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia.

Poškodený H. H. na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedal, že v inkriminovaný večer v rámci
fyzickej potýčky dvoch skupín osôb sa v jednom momente ocitol na zemi s tým, že pod ním sa nachádzal

(svedok) B. N. a vtedy ho (poškodeného) obžalovaný začal kopať do hlavy, asi prvé dva kopy poškodený
vykryl rukou, potom sa pozrel hore a videl, že tým, kto ho kope, je obžalovaný, ktorý ho následne kopol
do oblasti tváre asi tri alebo štyri krát. Svedok H. H., brat poškodeného, vypovedal, že obžalovaný pri
konflikteudrelsvedkaK.L.päsťou,načoL.spadolnazem,udrelsihlavuaostalvbezvedomí.Svedoksa
snažil K. L. pomôcť a vtedy videl, ako obžalovaný „do niekoho asi kope“, nevidel presne do koho, pretože
bola tma a až následne zistil, že poškodeným bol jeho brat H.. Svedok M. H. vypovedal, že nevidel, kto

udrel jeho brata (poškodeného H. H.), pretože po inkasovanom údere (nevie od koho, keďže smeroval
zozadu) odpadol, avšak keď sa prebral, videl H. zakrvaveného v tvári. Svedkyňa M. H. vypovedala, že
ona priamo pri skutku nebola. Keď bola na toalete, počula ako ľudia kričia, že H. sa s niekým pobili,
keď vyšla vonku, videla svojho exmanžela H. H. ako má zakrvavený nos, K. L. ležal na zemi. Keď sa
exmanžela opýtala čo sa stalo, povedal jej, že keď sa bili, tak obžalovaný ho hodil na zem a kopal ho do

hlavy. Na to išla za pánom B. (obžalovaným) , ktorý bol na druhej strane vozovky sa ho opýtať, prečo to
jej vtedajšiemu manželovi urobil a on povedal, že keď chce, tak rozkope hlavu aj jej, a že nech vypadnú.
Svedok K. L. vypovedal, že v ten večer si šiel pred bar zapáliť, kde si všimol, že je nejaká bitka, že
bijú jeho kamarátov H., išiel za nimi, že čo to robia, že veď sa poznajú, na to prišiel obžalovaný a po
maďarsky mu povedal „ty čo tu hľadáš, L. K.“ a udrel ho päsťou do tváre, na čo svedok spadol na zem a

hlavu si udrel o obrubník. Upadol do bezvedomia a prebral sa na to, že ho oblievajú vodou. Tých, ktorí
bili H. poznal z videnia a len po prezývkach, neskôr sa dozvedel, že sa volajú O. a N.. Svedkyňa K. E.
vypovedala, že v čase incidentu bola na toalete s M. H., videli že je na dvore veľa ľudí a že došlo k bitke.
Na zemi videla sedieť M. a H. H., pričom H. im povedal, že bol napadnutý, svedkyňa si nepamätala, či
povedal aj kým. Následne sa s M. išli opýtať obžalovaného, čo sa stalo a ten im výslovne povedal, že

„on im rozbil ústa alebo nos a keď sa to niekomu nepáči, môže to zopakovať“.

Zraneniapoškodeného,uvedenévskutkovejvetevýrokutohtorozsudku,boliobjektivizovanélekárskymi
správami, ako aj znaleckým posudkom M. P. Q., D., znalca z odvetvia chirurgia, podľa ktorého išlo
z medicínskeho hľadiska o zranenia ľahké, ktoré si vyžiadali liečbu a práceneschopnosť v trvaní 35

dní. Poranenia na tvári podľa znalca vznikli pravdepodobne naraz, jedným pôsobením násilia väčšej
intenzity, pravdepodobne kopnutím špičkou nohy, keď poškodený ležal na zemi. V dôsledku druhého
pôsobenia násilia, menšej až strednej intenzity (pravdepodobne kopnutia), došlo k posunutiu už prvým
násilným úderom (kopom) zlomených nosových kostí.

Svedkovia B. N., F. O., zapojení do fyzickej potýčky s H., ako aj ďalší svedkovia nachádzajúci sa na
mieste (K. L., B. R., L. Q., S. T., B. S.), a tiež samotný obžalovaný, v podstate zhodne vypovedali, že
obžalovaný B. fyzicky len odťahoval H. od N. a O. a nikoho neudieral, nekopal. Zároveň však platí, že
títo svedkovia (ani obžalovaný) neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, kto iný
než obžalovaný poškodenému spôsobil zdokumentované zranenia. Tvrdenia niektorých svedkov, že H.

v ten večer mali konflikt aj s inou skupinou osôb, neboli bližšie preukázané.

Na základe uvedených skutočností, v spojení so záväzným právnym názorom súdu vyššieho stupňa,
okresný súd konštatuje, že obžalovaný v danom prípade ako trestne zodpovedný subjekt, naplnil
objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa dopustil v jednočinnom súbehu tým, že poškodeného
na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol, spôsobil mu poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo
lekárske vyšetrenie a liečenie, počas ktorého bol preukázateľne sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného nie iba na krátky čas (v trvaní 35 dní). Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal
minimálne v nepriamom úmysle, teda musel vedieť a byť uzrozumený s tým, že svojim konaním

môže porušiť konkrétny záujem chránený Trestným zákonom, ktorým, a teda porušeným objektom
trestného činu, bolo v prípade ublíženia na zdraví ľudské zdravie, a v prípade trestného činu výtržníctva
medziľudské vzťahy a zásady slušného správania na verejnosti. Bezprostrednou pohnútkou konaniaobžalovaného bola zjavne jeho snaha zasiahnuť do fyzického konfliktu dvoch skupín v prospech jemu
známych osôb.

Keďže obžalovaný svojim skutkom naplnil zákonné znaky skutkových podstát prečinov, okresný súd
posúdil jeho konanie aj v kontexte tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona.
Prvostupňový súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že najmä vzhľadom na následok spáchaného skutku
v podobe ublíženia na zdraví (so spôsobením zlomenín tvárových kostí), ktoré si podľa znalca vyžiadalo
liečbu a práceneschopnosť poškodeného v trvaní (až) 35 dní, ako aj vzhľadom na to, že skutok bol

spáchaný za prítomnosti väčšieho počtu ľudí (t.j. vzhľadom na okolnosti skutku), je závažnosť konania
obžalovaného bezpochyby vyššia ako nepatrná.

Prvostupňový súd preto obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona (v znení účinnom od 6.8.2024, z dôvodu uvedeného nižšie).

K výrokom o treste a o náhrade škody

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Keďže súd uznal obžalovaného za vinného z dvoch prečinov, ukladal mu úhrnný trest podľa § 41 ods.
1 Tr. zákona, pričom prísnejšie trestným zo súdených trestných činov je prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 Tr. zákona s trestnou sadzbou až tri roky odňatia slobody (trestná sadzba pri prečine ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona je šesť mesiacov až dva roky odňatia slobody).

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. V tejto súvislosti okresný súd
poukazuje na to, že podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
4T/329/2002 z 28.6.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/111/2005
z 25.1.2006 uznaný za vinného z trestných činov ublíženia na zdraví a obmedzovania osobnej slobody
podľa trestného zákona z roku 1961, za čo mu bol uložený peňažný trest. Hoci označené odsúdenie

je toho času už zahladené (na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený), pri posudzovaní osoby
obžalovaného v rámci ukladania trestu je možné (a potrebné) naň prihliadať, a preto súd obžalovanému
nepriznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že by pred spáchaním stíhaného skutku viedol riadny
život. Na druhej strane okresný súd zistil na strane obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, a to že
spáchal viac trestných činov, keďže sa ukladal úhrnný trest za dva prečiny [§ 37 písm. h) Tr. zákona].

Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku s prevažujúcim počtom priťažujúcich okolností spájal
zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby (u všetkých trestov s určitou sadzbou) o jednu tretinu (§ 38 ods.
4 Tr. zákona). Keďže Tr. zákon účinný od 6.8.2024 také ustanovenie už neobsahuje (zo zákona bolonovelou vypustené), okresný súd (celú) vec obžalovaného právne posúdil podľa Tr. zákona účinného
od 6.8.2024 (k zmene samotných trestných sadzieb za dotknuté trestné činy nedošlo, pozn.), ako pre
obžalovaného priaznivejšieho (§ 2 ods. 1 druhá veta Tr. zákona).

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu nespojeného s
odňatím slobody, a to peňažného trestu v sume 300 € podľa § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s
obligatórne ukladaným náhradným trestom odňatia slobody podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, a to v trvaní
3 mesiace. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na dlhú dobu, ktorá uplynula

od spáchania skutku (viac ako 10 rokov) a ktorá by v zmysle zaužívanej súdnej praxe sama osebe
bola v prípade ukladania trestu odňatia slobody dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39
ods. 1 Tr. zákona. Uloženie hoci podmienečného trestu odňatia slobody by tak súd za daných okolností
(vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od skutku) považoval za neprimerané a v konečnom dôsledku za
nespravodlivé. Na adekvátne vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému za spáchaný
skutok súd preto považuje za dostatočné uloženie peňažného trestu v uvedenej výmere. Prvostupňový

súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že obžalovaný sa od spáchania teraz súdenej trestnej činnosti
nedopustil žiadnej ďalšej (v odpise registra trestov má len jeden, už vyššie spomenutý záznam z roku
2006) a má záznamy (len) o štyroch priestupkoch, vo všetkých prípadoch na úseku cestnej premávky.
Pozitívne hodnotenia správania obžalovaného, resp. jeho povesti boli aktuálne poskytnuté aj políciou
a Mestom Kráľovský Chlmec. Peňažný trest je preto postačujúci na naplnenie účelu trestného stíhania.

Uložený peňažný trest zároveň zodpovedá možnostiam obžalovaného, ktorý vypovedal, že pracuje ako
šofér pre pekáreň v I. R. G. na obmedzený úväzok, jeho príjem je asi 400 € mesačne, žije v spoločnej
domácnosti so svojou partnerkou, s ktorou sa delia o úhradu životných nákladov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, považuje okresný súd uložený peňažný trest v spojení

s náhradným trestom odňatia slobody (zohľadňujúcim rovnaké kritériá ako boli použité pri rozhodnutí
o uložení peňažného trestu, ako aj výšku samotného peňažného trestu) za spôsobilý na naplnenie
funkcie individuálnej prevencie v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, ktorý trest ako
následok spáchanej trestnej činnosti pocíti ako ujmu, a zároveň (s prihliadnutím na dĺžku konania) aj na
naplnenie funkcie generálnej prevencie v zmysle odradenia iných od páchania trestnej činnosti (za ktorú

môže byť vyvodená zodpovednosť aj po dlhšom čase).

Okresný súd napokon obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť nahradiť škodu
poškodeným, ktorí si v trestnom konaní riadne uplatnili svoje nároky, a to poškodenému H. H. bolestné
za zranenia spôsobené mu obžalovaným, v sume vyčíslenej znalcom (3296 €), poškodenej Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, a.s. z titulu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť o poškodeného
v príčinnej súvislosti so zraneniami uvedenými v skutkovej vete (v sume 1557,29 €) a Sociálnej poisťovni
z titulu poskytnutých nemocenských dávok poškodenému taktiež v súvislosti s ublížením na zdraví
žalovaným skutkom (v sume 173,20 €).

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol vo veci tak, ako je uvedeného vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný

c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca

d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.