Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 23Csp/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124319654
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6124319654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: 365.bank, a.s., Dvořákovo

nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO:47 232 471, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, zast.: JUDr. Peter Malcho, s.r.o., Stankovany 549, IČO:55 962 165, o zaplatenie 8 004,08 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10603,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7,50 % ročne zo sumy 7977,08 eur od 21.03.2024 do zaplatenia, v splátkach po 220,- eur
mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po

právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia
v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,32 %, v lehote troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady
bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 29.05.2024 Okresnému
súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi dlžnú istinu úveru vo výške 7977,08 eur, úrok vo výške 1919,35 eur a úrok z omeškania vo
výške 18,31 eur a vo výške 689,23 eur, poplatky vo výške 27,- eur i s úrokom z omeškania vo výške
7,50 % ročne zo sumy 7977,08 eur od 21.03.2024 do zaplatenia.
2. Žalobca uviedol, že dňa 24.07.2019 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaná
v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 19968467 (ďalej aj ako „Zmluva“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej
aj ako „OP“), pričom všetky súčasti Zmluvy o úvere sú uložené v registri OpP vedenom na Okresnom

súde Banská Bystrica pod číslom 1OpP/78/2017. Žalovaná svojím podpisom na Zmluve potvrdila, že
sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky v sume 10000,- eur (ďalej aj len „Istina“). Žalovaná sa v zmysle Zmluvy
zaviazala vrátiť žalobcovi Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných
dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj ako „Úver“). Žalovaná neplnila Úver riadne a
včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru žalobca v zmysle ustanovenia § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“),

v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti Úveru a nakoľko žalovaná na upozornenie nereagovala, vyhlásil dňa 07.02.2023
Úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaná vykonala nasledovné
úhrady, ktoré žalobca započítal prednostne na istinu: dňa 16.02.2024 sumu vo výške 137,73 eur,dňa 20.03.2024 sumu vo výške 137,73 eur. Žalobca pred podaním žaloby prostredníctvom právneho
zástupcu opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná však do dnešného dňa žiadnu
ďalšiu splátku Úveru neuhradila. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej aj zákonné úroky

z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. od dátumu poskytnutia Úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru. Za týmto účelom
predložil súdu ako dôkaz písomné vyčíslenie predmetného úroku z omeškania z nesplatenej Istiny od

dňa nasledujúceho po dátume vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru do dátumu poslednej úhrady
Žalovanej (pre zjednodušenie žalobného návrhu žalobca uvedený úrok vyčíslil), z nesplatenej Istiny
od dňa nasledujúceho po dátume poslednej úhrady žalovanej do zaplatenia. V súlade so Zmluvnými
dokumentami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V Zmluve
bola dojednaná úroková sadzba vo výške 10,50 % ročne. V súlade s Obchodnými podmienkami je
žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu

úveru úrokom dojednaným v Zmluve. V súvislosti s úročením nesplatenej istiny Úveru po vyhlásení
predčasnej splatnosti Úveru Žalobca poukazuje i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. júna 2020 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/125/2018 zo dňa 18. júna 2020. Žalobca prostredníctvom amortizovaného výpisu obsiahnutého
v zmluve preukazuje, že za riadneho plnenia povinností by žalovaná zaplatila úroky z istiny v súhrnnej

výške 4792,47eur. Žalobca prepisom z listiny "Aktuálny stav úveru" preukazuje aj súhrnnú výšku platieb
započítaných na úroky, t. j. 2873,12 eur. Platby vykonané žalovanou po vyhlásení predčasnej splatnosti
Úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Žalobcovi tak vzniká nárok na úroky z istiny vo výške
1919,35 eur, ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by Žalovaný zaplatil pri riadnom plnení
a už zaplatenými úrokmi. Žalobca si ďalej voči žalovanej uplatňuje aj nárok na zaplatenie bankových

poplatkov vo výške spolu 27,- eur na ktoré vznikol žalobcovi nárok. Tieto sú účtované v zmysle
Zmluvy a Sadzobníka poplatkov. Žalobca pred podaním žaloby prostredníctvom právneho zástupcu
opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná však do dnešného dňa žiadnu ďalšiu
splátku úveru neuhradila. Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2024 žalobca uviedol, že skúmal pred
samotným poskytnutím úveru platobnú schopnosť žalovanej v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä (nie výlučne) s prihliadnutím na druh úveru, účel úveru
a dobru trvania úveru. Žalobca overoval pracovný pomer a výšku príjmu žalovanej ako žiadateľky o
úver prostredníctvom Sociálnej poisťovne ako nezávislého externého zdroja. Rovnako žalobca overoval
existujúce záväzky žalovanej zo registra záväzkov Eurisc. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva,
že žalovaná bola v čase žiadania o úver zamestnaná, pričom výška jej priemerného vymeriavacieho

základu za posledných 3 mesiacov bola aspoň 748 eur. Vzhľadom na zistený vymeriavací základ
žalovanej žalobca akceptoval jej čistý príjem vo výške 680 eur. Z výpisu zo Eurisc vyplýva, že žalovaná
mala v čase žiadania o úver (23.7.2019) 1 existujúci splátkový úver s mesačnou splátkou 248 eur.
Žalovaná však výpisom z účtu zo dňa 19.07.2019 žalobcovi preukázala, že tento úver splatila. Z
uvedeného dôvodu žalobca na tento úver prihliadal ako na splatený. Z výpisu zo SRBI vyplýva, že

žalovaná mala v čase žiadania o úver 1 existujúci nesplátkový kontokorentný úver s úverovým rámcom
200 eur a využitím 0 eur. Žalovaná zároveň uviedla žalobcovi pri poskytovaní úveru, že je vydatá a
má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. V zmysle § 2 ods. 1 opatrenia D. E. F. č. 10/2017 zo dňa
14.11.2017,ktorýmsaustanovujúpodrobnostioposúdeníschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení opatrenia č. 6/2018 pri existujúcom kontokorentnom úvere

počítal žalobca s minimálnou mesačnou splátkou 6 eur (200:100*3). S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti žalobca do vzorca výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať dosadil sumu 160,09 eur
ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v zmysle opatrenia NBS č. 10/2017 (výška splátky úveru
poskytnutého žalobcom 154,09 eur, výška minimálnej splátky kontokorentného úveru 6 eur). V čase
žiadania o úver predstavovala výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sumu vo výške

210,2 eur a nezaopatrené dieťa 95,96 eur. Žalobca akceptoval príjem žalovanej spolu vo výške 680 €
mesačne. Celková výška nákladov podľa § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 predstavuje sumu vo
výške457,69eur(celkovávýškanákladov=[(celkovávýškačistéhopríjmužalovaného–súčetživotných
miním)*0,2]+súčetživotnýchminím):457,69=[680–210,2–95,96–95,96)*0,2]+210,2+95,96+95,96
Po dosadení do vzorca na výpočet limitu žalobca dospel k hodnote 0,72 a teda aj vzhľadom na všetky

vyššie uvedené skutočnosti má za to, že žalobca dostatočne konajúcemu súdu preukázal splnenie si
povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1, dostatočne preskúmal bonitu žalovanej a pri skúmaní schopnosti
žalovanej splácať úver konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca zároveň súdu uvádza, že úver bolvyhlásený ako predčasne splatný v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou 15.10.2022.
V žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
3. V upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica bolo rozhodnuté Platobným

rozkazom č.kon. 25Up/1152/2024 zo dňa 22.07.2024 voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom
uviedla že žalovaná neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Zo žalobného návrhu nie
je zrejmé, aká suma bola zo strany žalovanej k dnešnému dňu uhradená a akým spôsobom žalobca
jednotlivé platby započítal, teda aká suma bola započítaná na splatenie istiny, zmluvného úroku a
poplatkov spojených s omeškaním. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom

bola overená bonita klienta. Podľa názoru žalovanej je zmluva o úvere pre absenciu obligatórnych
náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje bezúročná a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019 platné
pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2019 do 15. augusta 2019 zverejnené
na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r.

1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 8,18 % . Zmluva preto obsahuje
nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,39 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu
údaja o priemernej RPMN. Podľa názoru žalovaného zmluva obsahuje aj neprávny údaj o odplate a
RPMN, nakoľko tieto údaje musia byť v rovnakej výške 13,90 % p.a. Zmluva neobsahuje náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná nebola ku dňu vyhotovenia listu
zo dňa 11.01.2023 „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ v omeškaní so žiadnou
splátkou nakoľko bola povinná uhrádzať, len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške 104,17 eur
(10 000/96= 104,17 eur). Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list zo dňa 11.01.2023 „Vec: Upozornenie –

Výzva na splatenie dlžmej časti úveru“ ako aj list zo dňa 07.02.2023 „Vec: Výzva na úhradu dlžnej
sumy“, treba považovať za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zo strany
žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka aj z toho dôvodu, že z listu zo dňa 11.01.2023 ani z listu zo dňa
07.02.2023 nie je zrejmé pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru a preto s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú tie listy pre
neurčitosť neplatné právne úkony. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania pre povinnosť splácať len splátky
istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, v ktorom
uviedol nasledovné: „Nakoľko je poskytnutý úver v predmetnej veci bezúročný a bez poplatkov, a to

už od začiatku vzniku právneho vzťahu, keď určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere
má deklaratórnu povahu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o
tom, že žalovaní mali zaplatiť len sumu 10000 eur v 90 splátkach, a teda po 111,1 eur. Z uvedeného,
vzhľadom na to, že žalovaní zaplatili ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti sumu 6601,52 eur (pričom
mali zaplatiť len sumu 4.999,95 eur) vyplývalo, že v čase zosplatnenia úveru k 15.07.2019 žalovaní

neboli v omeškaní 3 mesiace. Žalovaní neboli v omeškaní ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie, keď zaplatili 8626,52 eur a mali zaplatiť len sumu 8.555,47 eur. Súd prvej inštancie
preto správne žalobu žalobcu v napadnutom výroku II. zamietol.“ S poukazom na uvedené zákonné
ustanovenia je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe
zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné,

žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané
prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich
preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých
odvodzujesvojeprávo,nemôžebyťprenášanánaprotistranu,pretožebytobolovrozporesozákladnými
princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena

a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z
11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania
procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť
tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných
princípov civilného procesu (čl. 8 C.s.p. - procesné povinnosti a procesné bremená). Žalobca v konaní

uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v
celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca
nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov jenutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých,
už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods.
1, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať

spôsobompriznaniasplatnýchanepremlčanýchsplátok,keďbyuplatnenímpredmetnéhopostupukonal
v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 C.s.p.),
keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá
je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 C.s.p.). Keďže žalobca
uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno

posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný
(vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok.

4. Žalobca doručil súdu podanie v ktorom uviedol, že navrhuje pokračovať na príslušnom súde
podľa C.s.p. Uviedol že žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti za obdobie od 25.07.2019
do 13.10.2022 uhradila celkom sumu 5182,58 eur, z ktorej sumy 562,- eur uhradila poplatky, sumu

2873,12 eur uhradila úrok a sumu 1747,46 eur uhradila istinu. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením
žalovanej ohľadom absencie podstatných náležitostí úverovej zmluvy. Všetky predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov sú uvedené v bode 2.2 a 3.1 úverovej zmluvy. V
zmluve sú riadne uvedené: výška úveru, výška splátky, interval splátky, počet splátok, výška úrokov,
výška prípadných poplatkov ako aj podmienky výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. V danej

súvislosti poukazujeme aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/12/2021
zo dňa 24.06.2021 v zmysle ktorého zo znenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úverocj
nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v Zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve
označovaťakopredpokladyprevýpočetRPMN.Žalobcavdanejsúvislostiuvádza,ževčaseuzatvorenia

úverovej zmluvy dňa 24.07.2019 nepredstavoval údaj o priemernej RPMN podstatnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy (ďalej ako zákon). Absencia hodnoty priemernej RPMN tak nemôže spôsobiť ako
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 zákona. Odhliadnuc od uvedeného žalovaná

v rámci odporu poukazuje na tzv. „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019“ zverejnené na stránke ministerstva financií SR. Podľa týchto pri
spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 6500 € so splatnosťou od 5 do 10 rokov bola priemerná
RPMN vo výške 8,18 %. Žalobca poukazuje na skutočnosť že citované súhrnné informácie platia
generálne pre všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Žalobca však spadá do špeciálnej

kategórie týchto veriteľov - banky. Na tieto špeciálne subjekty ja vzťahujú „Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok
2019“. Podľa týchto pri ostatných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 5 do 10 rokov bola
priemerná RPMN vo výške 8,39 %. Žalobca teda v úverovej zmluve uviedol korektný údaj o priemernej
RPMN hoci nešlo o podstatnú náležitosť úverovej zmluvy. Žalovaná na jednej strane tvrdí, že zmluva

obsahuje nesprávny údaj o RPMN a odplate no na druhej strane tvrdí, že obe hodnoty by mali byť
rovnaké vo výške 13,9 % z čoho naopak vyplýva, že podľa žalovanej je údaj o RPMN predsa len správny.
Uvedené považuje žalobca zo strany žalovanej za zmätočné a nedostatočne preukázané. Žalobca má
zato,žeuvedenéúdajeoodplateakoajRPMNsúvrámciúverovejzmluvyuvedenékorektne.Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti nemožno vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru posúdiť ako neplatný

právny úkon, tak ako namieta žalovaná. Žalobca preukázal súdu, že pred poskytnutím úveru žalovanej
postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou čo znamená, že riadne skúmal jej platobnú schopnosť
a zároveň preukázal súdu, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované
legislatívou účinnou v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Odpor žalovanej považuje žalobca za nedôvodný.
5. Strana žalovanej bola tiež názoru, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list „ Vec: Upozornenie – Výzva
na splatenie dlžnej časti úveru“ ako aj list „Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy“, treba považovať za
neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu Žilina zo dňa 15.06.2022 sp. zn. 7CoCsp/32/2022 uviedla, že z obsahu úkonu veriteľa podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok -

uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na
vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, t.j. určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa
uplatňované právo veriteľa podľa § 565 OZ týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svojusplátku. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred
tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon je určitý len vtedy,
keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom

výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre
vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 OZ a s ohľadom na určenie, kedy sa
stáva zročný celý dlh naraz. Opodstatnenosť správnosti uvedeného právneho názoru je podporená aj
komentárom k ustanoveniu, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené, výzva
s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti – list označený ako „Vec: Upozornenie

– Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, bez presného označenie konkrétnej mesačnej splátky, pre
ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, je pre neurčitosť neplatný právny úkon a preto
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by súd považoval žalobný návrh v určitej časti za dôvodný,
žalovaná žiada aby jej bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100,- eur, na
dôkaz čoho žalovaná predložila dôkazy preukazujúce jej príjem a výdavky.

6. V konaní ide o spotrebiteľský spor. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu ani
strana žalovanej nezúčastnila, súd postupom podľa ust. § 180 C.s.p. konal pojednávanie v neprítomnosti
strán sporu a na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinami: zmluva o spotrebiteľskom
úvere – dobrá pôžička zo 24.07.2019, listiny z reg. OS BB 1OpP/22/2018- všeobecné obchodné

podmienka a Obchodné podmienky, sadzobník, predpis splátok k zmluve o úvere č. l. 16, aktuálny stav
úveru k 31.1.2024 č. l. 17-18, podací hárok č. EPH365876320 spolu s fotokópiou zásielok s doručenkou
(č. l. 19-21), výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 11.01.2023 č. l. 16 spolu s fotokópiou zásielky
s doručenkou, výpočet úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti, vyjadrenie k výzve
spolu s prílohami, listina označená ako dáta dopytu, výpis z účtu, žiadosť žalovanej č.1996846749

o spotrebiteľský úver z 23.07.2019 (č.l. 33-44), podanie žalovanej č.l. 96-98, č.l. 99-102, podanie
žalobcu označené ako vyjadrenie k vyjadreniu spolu s prílohou súhrnné informácie o novyposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami bánk (č.l. 64-70), listina o výpočte výšky RPMN, faktúra
vystavená spoločnosťou Orange žalovanej za 01/2025, poštový poukaz ZSE energia , a.s. vystavený
na meno žalovanej, sipo poukaz na zálohu SPP a digi služba vystavený na meno žalovanej, poplatky,

výplatná páska žalovanej za obdobie 01,02/2025, výpis z účtu žalovanej za 02/2025.
7. Z predložených listín vyplýva, že žalobca (pôvodne pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) so
žalovanou ako dlžníčkou uzavreli dňa 24.07.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dobrá pôžička, na
základe ktorej sa dohodli na poskytnutí bezúčelového úveru (bod 2.2) vo výške 10000,- eur. V zmluve
boli uvedené podmienky: výška úveru 10000,- eur, celková čiastka úveru: 16044,47 eur, počet splátok:

96, splátka 166,09 eur, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur, výška anuitnej splátky
154,09 eur, mesačné náklady spojené s poistením 12,- eur, ročná úroková sadzba: fixná 10,50 %,
RPMN 13,90 %, priemerná hodnota RPMN 8,39 %, splatnosť prvej splátky: 15.08.2019, dátum konečnej
splatnosti: 15.07.2027, dátum splátky k: 15. dňu v mesiaci, doba trvania zmluvy: na dobu určitú, do
splatenia všetkých záväzkov. Zo žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 23.07.2019, ktorú žalovaná

podpísala vyplýva údaj o korešpondenčnej adrese žalovanej, údaj o počte vyživovacích povinností, údaj
o zamestnávateľovi žalovanej a údaj o čistom mesačnom príjme žalovanej vo výške 680,- eur a že žiada
o poskytnutie úveru vo výške 10000,- eur s dobou splácania 8 rokov a k žiadosti pripojila doklad – výpis
z účtu VUB o splatení úveru zo dňa 19.07.2019. Potom ako bola žalovaná písomnosťou listinou žalobcu
zo dňa 11.1.2023,odoslanou dňa 12.1.2023 a ktorá jej bola doručovaná prostredníctvom poštového

podniku dňa 16.1.2023 vyzvaná na úhradu 944,02 eur, pozostávajúca vo výške 929,02 eur a poplatkov
vo výške 18,- eur v lehote 15 dní od doručenia, spolu s upozornením, že žalobca je oprávnený
vyhlásiť úver predčasne splatným, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy,
žalobca žalovanú výzvou zo dňa 07.02.2023 na úhradu dlžnej sumu (č. VYZ0702/239), ktorú žalobca
dňa 08.02.2023 odoslal žalovanej na ňou uvedenú adresu ako korešpondenčná prostredníctvom

poštového podniku a ktorá jej bola doručovaná prostredníctvom poštového podniku dňa 10.02.2023
vyzval k okamžitej úhrade úveru, t.j. úver predčasne zosplatnil (v súlade s bodom 4.4 zmluvy zo dňa
24.07.2019). Ďalej z predložených listín žalobcu – Aktuálny stav úveru ku dňu: 31.1.2024 vyplýva,
že žalovaná uskutočnila čerpanie dňa 24.07.2019 vo výške 10000,- eur a v čase od 25.7.2019 do
13.10.2022 vykonávala úhrady, podľa tvrdení žalobcu v celkovej výške 5182,58 eur, ktorými uhradila

poplatky v sume 562,- eur, úroky v sume 2873,12 eur a istinu úveru v sume 1747,46 eur. Taktiež súd
z nepopretých tvrdení žalobcu zistil, že žalovaná žalobcovi uhradila ešte dňa 16.02.2024 sumu 137,37
eur a dňa 20.03.2024 sumu 137,37 eur. Z listín predložených žalovanou vyplýva, že jej mesačný príjemza 01/2025 predstavuje sumu 905,77 eur, a má mesačné výdavky vo výške 55,- eur elektrina, 126,- eur
plyn a 17,33 eur digi služby a cca 113,- eur náklady na telefón.
8. Z listiny o výpočte RPMN súd zistil, že pri úvere vo výške 10000,- eur zo dňa 24.07.2019 s 96

mesačnými splátkami vo výške 166,09 eur splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, s prvou splátkou dňa
15.08.2019 s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur je výška RPMN 12,81 %.
9. Z listiny dostupnej na webovom sídle Ministerstva financií SR - Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. Štvrťrok
2019 je RPMN pri spotrebiteľských úveroch 8,39 %.

10. Z listín predložených žalobcom a to Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 23.07.2019 a Dáta dopytu
zo dňa 23.7.2019 na meno žalovanej a písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca posudzoval
schopnosť žalovanej splácať úver z týchto listín. Pričom ako vyplýva z jeho vyjadrenia vychádzal
i z tvrdení uvedených priamo žalovanou, ktorá v tejto žiadosti uviedla že je zamestnaná, s 2 vyživovacími
povinnosťami aj jej čistý mesačný príjem je vo výške 680- eur mesačne. Z tejto žiadosti je zrejmý aj údaj:
mesačné splátky iných úverov a pôžičiek 0 eur.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( ďalej zákon č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom sa rozumie
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

14.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
17. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
18. Podľa ust. § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti
sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s
ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú

veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
19. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa

považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
20. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

24. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 24.07.2019 má spotrebiteľský charakter
vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako
spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca, vystupoval ako
podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že

zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti
zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. Preto súd na posúdenie daného záväzkového
vzťahu aplikoval okrem ustanovení Obchodného zákonníka i ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.25. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné

časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré ma akcesorickú
povahu. Je teda spojené s istinou úveru a od jej existencie závisí aj zmluvný úrok. Veriteľ môže
rozhodnúť, či bude úrok z poskytnutého úveru požadovať. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za

to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri nároku na
vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za to, že svoje
finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti zmluvným
úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
26. Žalovaná bola na rozdiel od žalobcu názoru, že poskytnutý úver na základe zmluvy zo dňa

24.07.2019 je bezúročný a bez poplatkov, a to vzhľadom na ust. § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských
úveru pretože zmluva neobsahuje údaje v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch –správnu
priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov a tiež údaj: všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov je žalovaná na rozdiel od žalobcu názoru, že úver je bezúročný
a bez poplatkov vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7).
27. K namietanej absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úveru súd uvádza, že zmluva obsahuje
v bode 2.2. všetky údaje pre výpočet RPMN (§ 19 zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože ako
vyplýva z vykonaného dokazovanie i súd si zabezpečil z týchto údajov uvedených v zmluve jej výpočet.
Je nesporné, že poskytovateľom spotrebiteľského úveru (dodávateľom, veriteľom) je banka. K údaju o

priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov súd uvádza, že od 1.5.2018 neuvedenie údaja PRPMN
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch),
pričom zo znenia zmluvy zo dňa 24.07.2019 je údaj o výške RPMN v zmluve uvedený v sume 8,39 %.
Od 01.05.2018 uvedenie priemernej hodnoty RPMN už nie je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Vo vzťahu ku skutočnej RPMN Súdny dvor EU vo veci C-453/10 konštatoval, že aj keby v zmluve

bola uvedená nižšia hodnota (skutočnej) RPMN, t.j. v neprospech spotrebiteľa, za klamlivú praktiku to
možno považovať, len ak je spôsobilý tento údaj zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. Z uvedeného vyplýva,
že v prípade uvedenia priemernej hodnoty RPMN žalobcom v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške
13,90 % namiesto správnej priemernej hodnoty RPMN vo výške 12,81 % sa jednak nejedná o údaj,

ktorý by bol žalobcom, bankou vymyslený a rozdiel v správnej a uvedenej hodnote priemernej RPMN
nemôže byť považovaný za klamlivú alebo nekalú obchodnú praktiku žalobcu (pretože tento je uvedený
vo vyššej hodnote) a nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie žalovanej o tom, či zmluvný
vzťah so žalobcom uzavrie alebo nie. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k názoru,
že s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľoch poskytnutý uver nie je bezúročný a bez

poplatkov, vykonaným dokazovaním nebola zistená iná absencia údaja v zmluve vyvolávajúca účinky
(§ 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch ) bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru.
28. V ďalšom sa súd zaoberal obranou žalovanej, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
uvedeného v ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. So zreteľom na znenie ust. §
7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, jeho účel a zmysel, nemožno pochybovať, že veriteľ

je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta
(najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných
pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je tak v zmysle reálneho naplnenia tejto povinnosti potrebné klásť na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov

mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z v tom čase existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Účelom ani zmyslom tejto povinnosti samozrejme nie je nadobudnutie stopercentnej
istoty o splatení úveru, keďže nie je možné s istotou vylúčiť situácie, že spotrebiteľ príkladmo dostane
výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie, či nastanú iné, na jeho situáciu negatívne dopadajúce

skutočnosti. Zákonodarca zavedením tejto povinnosti sledoval efektívne zamedzenie predlžovania
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní v čase uzatvorenia zmluvy a reálne ani vo svetle svojich v tom
čase existujúcich pomerov do budúcnosti svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že
tieto informácie si má veriteľ zabezpečiť sám (avšak tiež v spolupráci so žiadateľom o úver). Jehopovinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť prípadne s odbornou starostlivosťou
rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnutné ďalej tiež aj overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej

finančnej situácii. Spotrebiteľa síce zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť)
úplné, presné a pravdivé údaje, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou
a vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak stav (zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na

frekvenciisplácaniazostanevjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,aby
mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, čo vyžaduje
zo strany dodávateľa zanalyzovanie tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver.
Samostatné analyzovanie príjmov bez analýzy výdavkov, či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu
posúdeniuúverovejschopnosti(bonity)spotrebiteľa,akožiadateľaoúver.Dôsledkompodceneniabonity
veriteľom nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie mu ochrany pre prípad zistenia, že tento hrubou

nedbanlivosťou porušil svoju zákonnú povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa
a to prostredníctvom uplatnenia sankcie voči nemu uvedenej v ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľovi poskytnutého úveru.
29. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov

o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať, či veriteľ konal pred poskytnutím spotrebiteľského
úveru s odbornou starostlivosťou, ako aj to, že dôkazné bremeno v konaní o splnení povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou zaťažuje výlučne veriteľa a nikdy nie spotrebiteľa, vyplýva z niekoľkých

rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie SD EÚ C-679/18, SD EÚ C-449/13, SD EÚC-377/14 a
ďalšie). Súdny dvor EÚ dospel k záveru, podľa ktorého o.i. článok 8 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady
87/102/EHS (ďalej len „Smernica...“) sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto Smernice,

podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky,
ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútrošátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa článku 23.
30. Žalobca na výzvu súdu predložil listinné doklady, ktoré podľa neho dostatočne preukazujú potrebný
rozsah a spôsob skúmania bonity žalovanej pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy dňa 24.07.2019 (o

overení úverovej zaťaženosti z úverového registra, výstupu overenia pracovného pomeru zo Sociálnej
poisťovne v rámci ktorého sa zodpovedá 21 bodov týkajúce sa zamestnanosti/poberania dávok zo
sociálneho systému, žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru, doklad žalovanej o splatení úveru), uviedol
tiež ako, akým postupom a to v zmysle opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa
14.11.2017,ktorýmsaustanovujúpodrobnostioposúdeníschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský

úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení opatrenia č. 6/2018 tieto údaje vyhodnotil, preveril, čím si
podľa názoru súdu splnil svoju povinnosť danú mu ust. § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Žalovaná v rámci prostriedkov procesnej obrany namietala i skutočnosť mimoriadneho zosplatnenia.
Žalovaná bola názoru, vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov nebola ku dňu
vyhotovenia listu zo dňa 11.01.2023 „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“

v omeškaní so žiadnou splátkou nakoľko bola povinná uhrádzať, len splátky istiny poskytnutého
úveru vo výške 104,17 eur (10 000/96= 104,17 eur). Preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Namietala
správnosť postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože výzva s upozornením na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti – list označený ako „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej

častiúveru“,bezpresnéhooznačeniekonkrétnejmesačnejsplátky,prektorúbolavyhlásenámimoriadna
splatnosť úveru, je pre neurčitosť neplatný právny úkon a preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

32. Súd je však názoru, že žalobca dodržal podmienky zosplatnenia. Súd mal preukázane sa žalobca

ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dohodli na plnení v splátkach i na možnosti úver zosplatniť
v prípade neuhradenia splátky dohodol, čo preukazuje bod 4.4 zmluvy zo dňa 24.07.2019. Žalovanú
žalobcapísomnosťouzodňa11.1.2023,ktorúodoslaldňa12.1.2023,ktorájejboladoručovaná(uložená)
dňa prostredníctvom poštového podniku dňa 16.1.2023 vyzval v lehote 15 dní od doručenia tejtovýzvy na úhradu omeškaných splátok, spolu s upozornením, že žalobca je oprávnený vyhlásiť úver
predčasne splatným, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Pričom
žalobca tvrdil, že úver bol vyhlásený ako predčasne splatný v dôsledku omeškania žalovanej so

splátkou splatnou 15.10.2022, ktoré tvrdenie žalovaná nepoprela a z vykonaného dokazovania toto
tvrdenie žalobcu i vyplýva. Preukázateľne ako vyplýva z kópie zásielky spolu s doručenkou bola dňa
12.1.2023 žalovanej na jej adresu táto výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občiasnkeho zákonníka odoslaná,
a vzhľadom na Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobca pripojil k návrhu
na vydanie platobného rozkazu (bod 4.3.4) považuje sa táto písomnosť piatym dňom od jej odoslania

za doručenú. Keďže k úhrade zo strany žalovanej v lehote 15 dní nedošlo, žalobca výzvou zo dňa
7.2.2023 (č. VYZ0702/239), ktorú žalobca dňa 08.02.2023 odoslal žalovanej na ňou uvedenú adresu
ako korešpondenčná prostredníctvom poštového podniku) žalovanú vyzval k okamžitej úhrade úveru,
t.j. úver predčasne zosplatnil, ktorého účinky nastali dňom 13.02.2023, pretože bola dňa 08.02.2023
žalovanej na jej adresu odoslaná, a vzhľadom na Obchodné podmienky a všeobecné obchodné
podmienky, ktoré žalobca pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu (bod 4.3.4) považuje sa

táto písomnosť piatym dňom od jej odoslania za doručenú. Zo žiadneho ustanovenia, ani z § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka ani z § 565 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že vo výzve podľa ust. §
565 Občianskeho zákonníka musí byť táto omeškaná splátka výslovne konkretizovaná, a ak v tejto
písomnosti uvedená nie je, je takýto právny úkon neplatný. Aj keď žalovaná poukazuje na rozhodnutie
krajského súdu, kde takýto názor vyplýva, súd poukazuje že súd takýmto rozhodnutím nie je viazaný

pretože súd je viazaný len ustálenou rozhodovacou praxou, za ktorú sa považuje rouhodovacia prax
„ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako
judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho
súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané

(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. Z týchto dôvodov súd obranu žalovanej
že účinky mimoriadneho zosplatnenia úveru nenastali pre neplatnosť právneho úkonu žalobcu zo
dňa 11.1.2023 považoval za nedôvodnú. Taktiež súd nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovanej,
že žalovaná nebola ku dňu 11.1.2023 v omeškaní. Žalobca v rozhodných skutočnostiach uviedol,

že úver bol vyhlásený ako predčasne splatný v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou
15.10.2022. Súd mal tvrdeniami a listinou žalobcu (stav úveru) preukázané, že žalovaná od 25.07.2019
do 13.10.2022 uhradila sumu 5182,58 eur, pričom z tejto sumy dňa 13.10.2022 (naposledy do 11.1.2023)
uhradila sumu 94,52 eur. Pričom je zrejmé, že výška splátky bola stranami zmluvy dohodnutá vo výške
166,09 eur, z čoho je zrejmé že splátku ktorá bola splatná dňa 15.10.2022 žalobcovi žalovaná neuhradila

riadne v plnej výške a neuhradila ju ani inak (napr. skôr) pretože do 15.10.2022 mala žalobcovi, ak
by hradila riadne a včas všetky splátky uhradiť sumu vo výške 6477,51 eur (ako 39 splátok vo výške
166,09 eur), čo preukázateľne neučinila a preto bola žalovaná so plácaním úveru na základe zmluvy
zo dňa 24.07.2019, ktorý z vyššie uvedených dôvodov nie je bezúročný a bez poplatkov v omeškaní,
konk. v omeškaní so splátkou splatnou dňa 15.10.2022, ktorú preukázateľne v lehote 15 dní neuhradila

(ďalšiu úhradu za účelom splácania úveru uhradila až 16.2.2024) a preto žalobca ako veriteľ listom zo
dňa 7.2.2023 platne úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 24.07.2019 zosplatnil, potom ako ju
na omeškanie splátky listom zo dňa 11.1.2023 upozornil s následkom zosplatnenie úveru, ak nedôjde
k úhrade.
33. Súd tak mal preukázané, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, a to

povinnosť uhrádzať dojednané splátky riadne a včas neplnila. Veriteľ preto vyhlásil úver dňa 13.2.2023
za predčasne splatný (listinou zo dňa 7.2.2023). Súd mal preukázané, že oprávnenie veriteľa žiadať
splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 4.4. zmluvy. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru veriteľ v súlade so zákonným

ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo výzve zo dňa 11.01.2023 dňa 17.1.2023 upozornil
žalovanú že je v omeškaní s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, môže banka vyhlásiť úver
za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky jednorázovo. Súdom priznaná suma
preto predstavuje istinu vo výške 7977,08 eur (výška poskytnutého úveru 10000 mínus platby žalovanej
započítané na istinu vo výške 1747,46 eur a vo výške 275,46 eur). Povinnosťou dlžníka so zmluvy o

úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky vo výške 1919,35 eur. V zmysle amortizačnej tabuľky mala žalovaná uhradiť na úroky
4792,47 eur (ako 16044,47 mínus 1152 eur poplatky na poistenie (96x12) a mínus 10000 a mínus
100,- eur spracovateľský poplatok) eur a tieto uhradila len vo výške 2873,12 eur. Súd pri rozhodovanírešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020, podľa
ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súd preto priznal žalobcovi náhradu

na zaplatenie úrokov do dojednanej konečnej doby splatnosti úveru, ktorá predstavuje úrok, aký by pri
riadnom plnení povinnosti žalovaná zaplatila ako cenu peňazí.
34. Súd z uplatneného nároku nepriznal žalobcovi nárok v časti o zaplatenie 27,- eur ako nesplatené
poplatky,ajzdôvodu,žežalobcanielenžeovýšketýchtopoplatkovneuviedolrozhodnéskutočnostiaani
nepredložildôkazalenapreukázanietohtosvojhonárokudôkazyanineoznačil.Predloženiesadzobníka

poplatkov alebo ako v tomto konkrétnom prípade vymedzenie výšky poplatkov v samotnej zmluve bez
ďalšieho nepreukazuje dôvodnosť nároku. O dôkaznej povinnosti podľa ustanovení C.s.p. si žalobca
zastúpený advokátom musel byť vedomý. Žalobca v rámci rozhodných skutočnosti ani neuviedol čo táto
časť nároku predstavuje, z čoho pozostáva, ani nepredložil a ani neoznačil hodnoverný dôkaz o tom, že
uplatnené poplatky voči žalovanej, v postavení spotrebiteľa i skutočne vynaložil.
35. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi

právo popri dlžnej istine i právo na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok
z omeškania za obdobie od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 18,31
eur a od vyhlásenia predčasnej splatnosti do vykonania poslednej úhrady vo výške 689,23 eur,
ktorého výšku žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila, ale aj vo výške 7,50 % ročne zo sumy
istiny úveru 7977,08 eur od 21.03.2024 do zaplatenia. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi

zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia
spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaná dostala do omeškania s platením
svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 2,50 % (a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku
z omeškania je 7,50 % ročne).
36. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Vzhľadom na okolnosť, že ide o spotrebiteľský spor súd nie je viazaný len návrhmi na vykonanie

dokazovania, ktoré navrhnú strany sporu. Súd vzhľadom na okolnosti, je názoru že toho času žalovanej
príjem a jej majetkové pomery zistené súdom s prihliadnutím i na skutočnosť že žalovaná má i dve
vyživovacie povinnosti, jej neumožňujú uhradiť priznané peňažné plnenie v tejto lehote a preto umožnil
žalovanej zaplatiť plnenie vo forme mesačných splátok vo výške 220,- eur a v dlhšej lehote (v prípade
trov konania) . Súd je názoru, že tak nebudú ohrozené ani oprávnené záujmy žalobcu, keďže v prípade

plnenia žalovanej riadne a včas dlh žalobcu bude splnený do cca štyroch rokov a ak žalovaná bude
v omeškaní čo i len s jednou splátkou, žalobca môže od nej požadovať celé priznané plnenie.
37. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo. Celkovo sa žalobca voči žalovanej domáhal peňažného plnenia vo výške 8004,08 eur
s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie 7977,08 eur s príslušenstvom bol žalobca úspešný (čo
predstavuje 99,66 %) a v časti o zaplatenie 27,- eur (žalobu zamietol žalobu čo predstavuje 0,34 %),
a preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,32 % (99,66 mínus 0,34), pričom podľa
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania...

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na

návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V Bánovciach nad Bebravou, 20. marca 2025

JUDr. Monika Sitáriková

sudkyňa