Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204116
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8123204116.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XX/X, XXX XX D., E. A., zastúpený: JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom
Garbiarska 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570, správca konkurznej podstaty

úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494,
zastúpeného: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, o určenie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia
popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 27.11.2023, č.
k. 4Cbi/43/2023 – 57, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje výrok II. uznesenia Okresného súdu Prešov z 27.11.2023, č. k. 4Cbi/43/2023 – 57 a v rozsahu

zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že prejednaniu sporu v tomto

konaní bráni prekážka priebehu iného konania vedeného pod sp. zn. 2Cbi/41/2023 o tej istej veci, preto
v zmysle ustanovenia § 159 C.s.p. zastavil toto konanie, ktoré bolo začaté neskôr.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 C.s.p. z dôvodu, že bol povinný konanie
zastaviť podľa ustanovenia § 159 C.s.p.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to jeho výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný, pričom ho žiadal zmeniť tak, že žalovanému sa prizná plná náhrada trov konania.

5. Dôvodil, že žalobca ako pán sporu je zodpovedný za to, že podal viacero žalôb s tým istým
skutkovým a právnym základom. Žalovaný, ktorý vec musel naštudovať a už sa aj vyjadril, nemôže niesť
zodpovednosť za procesné pochybenie žalobcu. Žalobca teda procesne zavinil zastavenie konania,

keďže podal žalobu spojenú s prekážkou litispendencie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).

6. Aplikáciu § 257 C.s.p. žalovaný namietal tým, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). V odôvodnení nie je dostatočne vysvetlené, prečo súd prvej
inštancie za osobitný zreteľ považuje ustanovenie § 159 C.s.p. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že

tejto veci predchádza iná skutkovo totožná vec, preto aplikácia § 257 C.s.p. bola preňho prekvapivá.7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol,
že podal jedinú žalobu, a to dňa 28.4.2023 o 13:41 hod. Daná žaloba bola súdu doručená dňa 28.4.2023

o 14:03 hod. Zo strany žalobcu tak nedošlo k žiadnemu duplicitnému uplatneniu práva. Pravdepodobne
nedopatrením súdu prvej inštancie došlo k duplicitnému vytvoreniu spisu. Teda nešlo o pochybenie
žalobcu, ale o pochybenie súdu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v

zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
písm. m/ C.s.p.), bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Žalovaný napadol uznesenie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1

C.s.p.) s aplikáciou § 257 C.s.p. s ohľadom na jeho prekvapivosť.

10. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.)
a zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). To znamená, že súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu sporu, ktorá spôsobila

vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani
výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ak
súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť
protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému
presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a strane, ktorá by inak trovy získala, to

neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 C.s.p. je
povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu tohto ustanovenia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k možnej aplikácii
ustanovenia § 257 C.s.p. vyjadrila svoje stanovisko (rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike,
sťažnosť č. 9815/10). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd v rozhodnutí riadne

a presvedčivo odôvodniť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
(z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 6Cdo/158/2020).

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie neumožnil žiadnej zo strán sporu
vyjadriť sa k zámeru aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania § 257 C.s.p. Súd prvej inštancie

nevytvoril procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať
ustanovenie § 257 C.s.p. a stranám to neoznámil. Tie sa to dozvedeli až zo súdneho rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie o použití ustanovenia § 257 C.s.p. v spore tak skutočne možno označiť
za prekvapivé, rozporné s princípom právnej istoty a práva na spravodlivý proces.

12. Žalovaný až v odvolacom konaní získal procesnú možnosť namietať existenciu dôvodov aplikácie §
257 C.s.p. a žalobca až vo vyjadrení k odvolaniu uviedol skutočnosti (pochybenie súdu pri žurnalizovaní
podania žalobcu), ktoré by mohli odôvodňovať aplikáciu § 257 C.s.p. v danej veci. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je tak predčasné. Strany až po rozhodnutí súdu prvej inštancie predniesli svoju

argumentáciu, čo spôsobilo, že súd prvej inštancie sa s týmito pre vec podstatnými argumentami
nemohol riadne vysporiadať v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

13. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, pričom toto uskutočňovanie bolo

znemožnené v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Je tak daná
existencia tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Výrok II. napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie je teda potrebné zrušiť, keďže je nevyhnutné vytvoriť žalovanému (a aj
žalobcovi) dostatočný procesný priestor na vyjadrenie sa k aplikácii § 257 C.s.p. Súd prvej inštancie sa
následne vysporiada s ich argumentáciou (aj s už uvedenou v tomto odvolacom konaní) a rozhodne

o nároku na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.

14. Odvolací súd dodáva, že aj v prípade zastavenia konania z dôvodu prekážky litispendencie je
potrebné vysporiadať sa s otázkou, ktorá strana zavinila zastavenie konania a ktorej strane podľa § 256ods. 1 C.s.p. prináleží nárok na náhradu trov konania. Až po zistení týchto skutočností možno uvažovať
nad prípadnou aplikáciou § 257 C.s.p. Uvedené je dané tým, že pri aplikácii § 257 C.s.p. musí súd
prihliadnuť na všetky aspekty veci ako aj strán sporu. Nemožno teda dospieť k záveru o výnimočnosti

a osobitosti veci, ktorá odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania, ak nie je jednoznačné, komu
túto náhradu trov konania nepriznávame. Preto nevysporiadanie sa s otázkou procesného zavinenia
zastavenia konania a neaplikácia § 256 ods. 1 C.s.p. (a aplikácia len § 257 C.s.p.) v danom prípade
vedie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím je založený aj druhý tvrdený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

15. Záverom odvolací súd uvádza, že výrok o náhrade trov konania v prípade aplikácie § 257 C.s.p.
nemôže znieť tak, že žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Podľa § 257 C.s.p.
sa totiž nepriznáva náhrada trov konania tej strane, ktorá mala v konaní úspech, alebo ktorá zastavenie
konania nezavinila. Výrok má správne znieť tak, že žalobcovi/žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).