Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200194
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8723200194.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19Cpr/2/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: žalobcu: Alweg, s.r.o.
so sídlom Tatranská Lomnica 14752, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 53 267 486, zast.: Lukáč & Co.,
s.r.o. so sídlom Železničná 89/10, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 54 343 224, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Mária Dideková, advokátka so
sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o vzájomnej žalobe takto

r o z h o d o l :

19Cpr/2/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 573,35 EUR.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 5 485,65 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi v konaní o žalobe a o vzájomnej žalobe nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

19Cpr/2/2023
1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 17.01.2023 pod sp. zn.
17Cpr/1/2023 sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej u
žalobcuzdôvodunevyplateniamzdypodľa§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce,ktoréžalovanádoručila
žalobcovi písomným listom označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.11.2022

s tým, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu založený pracovnou zmluvou trvá.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v pozícii zamestnanca dňa 01.03.2022 uzatvoril pracovnú
zmluvu v predmete pracovnej pozície barman/čašník s dobou trvania pracovného pomeru na dobu určitú
do 28.02.2023. Žalovaná odo dňa nástupu do práce začala pre žalobcu vykonávať závislú prácu s
dohodnutou mzdou 900 EUR.

3. Počas prvotného obdobia trvania pracovného pomeru žalobca na strane žalovanej nevzhliadol
závažné nedostatky vo výkone jej práce, avšak postupným plynutím pracovného pomeru začalo byť pre
žalovanú problematické naplniť jej pracovný fond. V mesiacoch máj až júl 2022 vykázala žalovaná v
pracovnom fonde podčas 74 hodín.4. Dňa 24.09.2022 sa situácia v prevádzke žalobcu stala netolerovateľnou, nakoľko bol nútený zavrieť
prevádzkou o 16. hodine z dôvodu, že žalovaná bola ochotná zotrvať v práci výlučne do 16. hodiny

s odôvodnením, že mala mať rodinnú oslavu. Po tejto negatívnej udalosti žalobca situáciu riešil
so žalovanou zmierlivo a konsenzuálne. Nasledujúce dni sa však pracovná situácia nezlepšovala,
práve naopak, žalobca obdržal dňa 14.10.2022 negatívnu recenziu z dôvodu, že žalovaná neobslúžila
zákazníka jednu hodinu pred skončením prevádzkovej doby.

5. Dňa 20.10.2022 sa žalobca dostavil na prevádzku v dobe, kedy vykonávala prácu žalovaná, pričom
v čase o 16:30 hodine našiel nevyloženú terasu a súčasne žalovaná oznámila konateľke žalobcu, že v
sobotu22.10.2022,napriekjejnaplánovanejzmenesadoprácenedostavízdôvodulekárskehozákroku,
ktorý absolvovala.

6. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaná sa nedostavila do práce dňa 22.10.2022 doručil

žalovanej oznámenie o porušení pracovnej disciplíny. Dňa 28.10.2022 mala žalovaná nastúpiť práce,
avšak 27.10. oznámila, že do práce nepríde z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu. Dňa
31.10.2022 kontaktoval žalobcu zástupca žalovanej so žiadosťou o osobné stretnutie. Nasledujúce
dni zástupca žalovanej telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou o ukončenie
pracovného pomeru dohodou, avšak na negociačné pripomienky k návrhu dohody o skončení

pracovného pomeru zástupca žalovanej už nereagoval. Dňa 18.11.2022 bolo žalobcovi doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej. Žalobcovi bola zo strany Sociálnej
poisťovne avizovaná informácia, že pracovná neschopnosť žalovanej bola ukončená k 31.12.2022, z
čoho vyplýva skutočnosť, že počnúc dňom 01.01.2023 je žalovaná zdravotne spôsobilá vykonávať prácu
u žalobcu, preto túto vyzval na nástup do zamestnania podaním zo dňa 12.01.2023.

7. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatným právnym úkonom nevyvolávajúcim právne
následky, nakoľko na strane žalovanej neboli na to žiadne právne dôvody. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu,
mzda uvedená v článku IV. zmluvy je v nesprávnej výške, namiesto vzájomne dohodnutých 900 EUR.
Zastáva názor, že písomná verzia pracovnej zmluvy je v časti určenia výšky sumy mzdy neplatná,

pričomtátoskutočnosťnespôsobujeneplatnosťostatnýchustanovenípísomnejverziepracovnejzmluvy.
Vychádzajúczdeklarovanýchkonzekvenciípovažuježalobcazapreukázané,žežalovanejriadneavčas
uhrádzal dohodnutú mzdu vo výške 900 EUR brutto mesačne s ohľadom na žalovanou odpracovaný
pracovný fond.

8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že medzi stranami sporu bola dohodnutá základná mesačná
mzda vo výške 1 000 EUR. Počas trvania pracovného pomeru nemala od žalobcu vyplatenú mesačnú
mzdu vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve napriek tomu, že na túto skutočnosť žalobcu opakovane
upozorňovala. Žalobca uvedené neakceptoval a opravu výplatných pások odmietol. Ku príkladu,
výplatná páska za mesiac september 2022 nebola žalovanej vystavená ešte ani v mesiaci november

2022. Po ústnej výzve na realizáciu nápravy si žalobca pod nátlakom vynucoval podpísanie novej
pracovnej zmluvy so spätným dátumom od 01.03.2022. Po odmietnutí podpísania tejto novej pracovnej
zmluvy bol opätovne vyvíjaný nátlak žalobcu, nakoľko mal vedomosť o možnosti uloženia pokuty zo
strany Inšpektorátu práce. Keďže žalovaná novú pracovnú zmluvu podpísať odmietla, žalobca sa začal
voči nej správať šikanózne a toto správanie vyústilo až do nátlaku na žalovanú a k následnému prevzatiu

upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny.

9. Dôvody uvedené v upozornení zo dňa 25.10. považuje za nátlak zo strany žalobcu na podpísanie
novej pracovnej zmluvy, nakoľko sú účelovo vyfabulované. V uvedenom upozornení nie je uvedený deň,
kedy mala nastať situácia v recenzii a súčasne sa žalovaná uvedeného porušenia nemohla dopustiť,

nakoľko na každej smene pracuje výhradne len za barom ako barman. Komunikácia so zákazníkmi
vždy prebiehala výhradne s čašníkom a nie barmanom. Nakoľko žalovaná na prevádzke komunikuje
výhradne s čašníkom, potom sa takéhoto porušenia dopustiť nemohla.

10. Taktiež o terasu prevádzky sa stará výhradne čašník smeny a v uvedenom dátume žalovaná

pracovala za barom. Zamestnanci v uvedený deň nemali vedomosť o tom, že by terasa mala byť
otvorená, nakoľko jej otvorenie podliehalo pokynu zo strany žalobcu. Tretí dôvod v upozornení bol
podvod a nátlak zo strany žalobcu, nakoľko rozpis smien na mesiac október 2022 bol zamestnancom
známy koncom mesiaca september 2022. Žalovaná na základe uvedeného rozpisu nemala nariadenývýkon práce na deň 22.10.2022. Dňa 06.10.2022 bol žalobca oboznámený žalovanou, že je objednaná
na 18.10.2022 na špecializované gynekologické vyšetrenie. Avšak dňa 17.10.2022 oznámil všetkým
zamestnancom nový rozpis smien. Žalovaná po gynekologickom zákroku dňa 18.10.2022 mala

od špecializovaného lekára odporúčanie nepracovať, odpočívať a byť bez akejkoľvek záťaže na
organizmus. Nakoľko žalobca akékoľvek zmeny nového rozpisu na október 2022 realizoval výhradne
osobne, žalovaná bola povinná sa na pracovisko dňa 20.10.2022 dostaviť. Toho dňa bol žalobca
oboznámený so zdravotným stavom žalovanej a odporúčaním špecializovaného lekára. Po tomto
oznámení bolo žalovanej uvedené, že sa dňa 22.10.2022 na pracovisko nemusí dostaviť zo zdravotných

dôvodov. Keďže sa žalovanej zhoršil zdravotný stav, bola od 27.10.2022 práceneschopnou. Počas
trvania práceneschopnosti sa opakovane pokúšala so žalobcom ukončiť pracovný pomer prvotne
dohodou, na ktorú žalobca nepristúpil, nakoľko nechcel uznať výšku mesačnej mzdy v sume 1 000 EUR
v hrubom. Nakoľko bolo zrejmé, že žalobca bude naďalej na žalovanú vyvíjať tlak, ako aj z dôvodu
nevyplatenia dohodnutej mzdy sa rozhodla pracovný pomer so žalobcom ukončiť podaním zo dňa
16.11.2022. Dňa 23.11.2022 bolo žalovanej doručené stanovisko právneho zástupcu žalobcu, v zmysle

ktorého bola výška mesačnej mzdy 1 000 EUR v pracovnej zmluve uvedená nesprávne.
11. Dňa 24.11.2022 právny zástupca žalobcu mailom doručil žalovanej výzvu na vrátenie finančných
prostriedkov 1 024 EUR, nakoľko malo ísť údajne o pôžičku na stomatologický zákrok, na ktorý žalobca
prispieval žalovanej mesačne zo svojho súkromného účtu vo výške cca 150 EUR. K uvedenému
žalovaná uvádza, že žalobca zo súkromného účtu zasielal žalovanej doplatok k mesačnej mzde vo

výške 147 EUR za mesiac marec, apríl, máj, jún a júl 2022, 145 EUR za mesiac august 2022 a 144
EUR za september 2022. Uvedený doplatok mal byť pôvodne zaevidovaný do mesačnej výplatnej pásky,
nakoľko na pracovnom pohovore sa žalobca so žalovanou dohodol na výške mesačnej mzdy 850 EUR
v čistom. Po úspešnom pracovnom pohovore a podpise pracovnej zmluvy žalobca nevedel určiť výšku
mesačnej mzdy v hrubom z dohodnutej sumy 850 EUR v čistom a tak stanovil výšku 1 000 EUR s tým,

že doplatok k mesačnej mzde bude uhrádzaný formou mesačného príplatku.

12. Čo sa týka fondu pracovného času, pracovnou zmluvou bol určený pracovný čas 37,5 hodín na
týždeň. V zmysle evidencie odpracovaného času podľa rozpisu služieb za mesiac marec 2022 bola
žalovanej prideľovaná práca 17 dní z 31 dní. Vzhľadom na uvedené žalovaná odpracovala pre žalobcu

17 dní po 10,5 hodiny, teda 178,5 hodín + 2 hodiny nadčas. Dňa 19.03.2022 odpracovala len 9 hodín,
nakoľko podľa žalobcu nebola potrebná na pracovisku a zároveň v uvedenom mesiaci jej prináležal
príplatok za odpracovaný čas v sobotu a v nedeľu a to za dni 05.03. až 06.03.2022, 12.03. a 13.03.2022,
19.03., 20.03. a 27.03.2022.

13. Podľa rozpisu služieb za mesiac apríl 2022 mala byť na prevádzke od 08:00 do 19:00 hodiny a bola
jej prideľovaná práca 17 dní z 30 dní po 10,5 hodiny, teda opätovne odpracovala 178,5 hodín a z toho 3,5
hodiny nadčas. Dňa 07.04. a 28.04.2022 mala žalovaná v zmysle rozpisu služieb vykonávať prácu pre
žalobcu, ale z dôvodu prekážky na strane žalobcu jej nebola pridelená práca. Dňa 08.04. až 29.04.2022
bol nariadený nadčas žalovanej napriek tomu, že podľa žalobcu mala nariadené voľno. Taktiež jej v

mesiaci apríl prináležal príplatok za odpracovaný čas v sobotu v nedeľu a počas sviatkov dňa 02.04.,
03.04., 09.04., 10.04., 15.04., 16.04., 18.04. a 30.04.2022. V mesiaci máj 2022 odpracovala 13 dní po
10,5 hodiny, teda 136,5 hodín. Dňa 05.05.2022 odpracovala iba 4 hodiny, nakoľko podľa žalobcu nebola
potrebná na pracovisku, a teda išlo o prekážku na strane žalobcu, pre ktorú žalovanej patrí náhrada
mzdy v plnej výške. V mesiaci máj 2022 jej taktiež prináležal príplatok za odpracovaný čas v sobotu v

nedeľu a počas sviatku a to dňa 01.05.2022, 14.05., 15.05., 28.05. a 29.05.2022.

14. V mesiaci jún odpracovala 15 dní po 10.5 hodiny, teda 157,5 hodín + hodinu nadčas. Dňa 01.06.2022
mala žalovaná v zmysle rozpisu služieb vykonávať prácu pre žalobcu, ale z dôvodu prekážky na strane
žalobcu nebola jej pridelená práca. Ďalej mal byť jej vyplatený príplatok za prácu v sobotu a nedeľu v

dňoch 11.06., 12.06., 25.06. a 26.06.2022.

15. V zmysle evidencie odpracovaného času za mesiac júl 2022 odpracovala 14 dní po 10,5 hodiny,
teda 147 hodín + 1 hodinu a 35 minút nadčas. V mesiaci júl jej prináležal príplatok za prácu v sobotu, v
nedeľu a počas sviatku dňa 05.07., 09.07., 10.07., 23.07. a 24.07.2022.

16. V mesiaci august odpracovala 16 dní po 10,5 hodiny, teda 168 hodín + 17 hodín a 50 minút nadčas.
Taktiež jej patril príplatok za prácu v sobotu, v nedeľu a počas sviatku dňa 06.08., 07.08., 20.08., 21.08.
a 29.08.2022.17. V mesiaci september odpracovala 16 dní po 10,5 hodiny, teda 168 hodín + 12 hodín a 55 minút
nadčas. Dňa 24.09.2022 odpracovala 7,5 hodiny, nakoľko podľa žalobcu nebola potrebná na pracovisku.

18. Dňa 13.09.2022 bola na lekárskom ošetrení, vzhľadom na uvedené vznikla prekážka na strane
žalovanej na celý deň, o ktorej žalobca nevyžadoval potvrdenie, aj napriek predchádzajúcej výzve
o žiadanku pre ošetrujúceho lekára, preto si žalovaná uplatňuje u žalobcu celodenný § z dôvodu
lekárskeho ošetrenia. Taktiež jej prináleží príplatok za odpracovaný čas v sobotu a nedeľu dňa 03.09.,

04.09., 17.09., 18.09. a 24.09.2022. V októbri jej bola prideľovaná práca 15 dní. Vzhľadom na uvedené
žalovaná odpracovala 12 dní po 10,5 hodiny, teda 126 hodín + 1 hodinu poštu a 45 minút nadčas. Dňa
25.10.2022 odpracovala 10,5 hodiny, ale v evidencii odpracovaného času uvedená skutočnosť nie je
naznačená. Dňa 19.10. mala vykonávať podľa rozpisu prácu pre žalobcu, ale z dôvodu prekážky na
strane žalobcu jej nebola pridelená práca. Dňa 07.10.2022 bol žalovanej nariadený nadčas. V mesiaci
októbri jej prináleží príplatok za odpracovaný čas v sobotu a v nedeľu a to dňa 01.10., 02.10., 15.10.,

16.10.2022.

19. K príplatkom za sobotu, nedeľu alebo sviatok uvádza, že vzhľadom na to, že rozpis smien na
konkrétny mesiac určoval žalobca a prevádzka bola otvorená aj počas víkendov a sviatkov, žalovaná
mala právo na príplatok za výkon v uvedené dni. Za tieto odpracované dni žalovanej nebolo nikdy

v skutočnosti zaplatené a súčasne nebolo zobrazené vo výplatnej páske, preto dňa 24.10.2022
adresovala Inšpektorátu práce v Prešove podnet na porušenie pracovných predpisov.

20. Žalobca v replike poprel skutkové tvrdenie žalovanej, že strany sporu boli dohodnuté na výške mzdy
žalovanej v sume 1 000 EUR. V pracovnej zmluve určená suma hrubej mzdy bola stanovená v dôsledku

chyby v písaní, teda išlo o formálnu nesprávnosť, nakoľko strany sporu boli od počiatku dohodnutí na
výške mzdy v sume 900 EUR. Rezolútne popiera žalovanou tvrdenú skutočnosť, že by čo i len raz
počas trvania pracovného pomeru vyzvala žalobcu na doplatenie mzdy na úroveň 1 000 EUR, pričom
takto žalovanou tvrdená skutočnosť nie je z jej strany preukázaná žiadnym dôkazným prostriedkom.
Z pohľadu žalobcu nemôže byť skutkové tvrdenie žalovanej uveriteľné a obhájiteľné ani pri aplikovaní

bežnej logickej dedukcie, nakoľko je z pohľadu žalobcu vylúčené, aby žalovaná v prípade existencie
nedoplatkov na jej mzde dobrovoľne chodila do práce, bez výhrad prijímala od žalobcu mzdu vo výške
900 EUR a k tomu prislúchajúce výplatné pásky.

21. Jediným dôkazom žalovanej je v tomto smere písomná pracovná zmluva, ktorá je síce vo

všeobecnosti primárnym dôkazným prostriedkom, avšak v tomto konaní žalobca obsah pracovnej
zmluvyvovzťahukdohodnutejvýškemzdyprávneúčinnepopreladôvodnespochybnil.Vtejtosúvislosti
žalobca potvrdil, že od žalovanej požadoval podpísanie novej pracovnej zmluvy, na ktoré by formálnu
chybu v pracovnej zmluve odstránil, čo dokazuje skutočnosť, že strany sporu boli od počiatku dohodnuté
navýškemzdy900EUR.Popieravšak,žebypodpísanienovejpracovnejzmluvyvynucovalodžalovanej

nátlakom.

22. Zároveň procesnú obranu žalovanej obsiahnutú vo vyjadrení považuje za zmätočnú
a nekonzistentnú, keďže žalovaná na jednej strane tvrdí, že so žalobcom bola dohodnutá jej mzda vo
výške1000EURatútojejnemaluhrádzať.Nadruhejstranetvrdí,žežalobcazasielalžalovanejosobitné

úhrady. Vychádzajúc z takto žalovanou tvrdených okolností nie je žalobcovi zrejmý právny dôvod, titulom
ktorého by malo byť na strane žalovanej založené právo okamžite skončiť pracovný pomer.

23. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej argumentácie, na podporu ktorej poukázala na oznámenie
Inšpektorátu práce Prešov o výsledku prešetrenia podnetu žalovanej zo dňa 13.03.2023, v ktorom okrem

iného uviedol, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť žalovanej časť mzdy za vykonanú prácu a to
za obdobie 3-10.2022, nevyúčtoval a neposkytol mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, v sobotu a
v nedeľu v rozpore s ust. § 122 Zákonníka práce. Na nezrovnalosti a vzájomnú dohodu ohľadne výšky
mzdy žalovaná pravidelne v mesačných intervaloch upozorňovala žalobcu, avšak potom nevedno z
akého dôvodu žalobca ihneď nevykonal nápravu, keďže išlo najmä o jeho záujem. Žalovaná má za to,

že dohodnutá výška mzdy je riadne preukázaná pracovnou zmluvou. Naproti tomu žalobca v konaní
nepreukázal žiadnym spôsobom, že išlo o chybu v písaní. Avšak namiesto toho žalobca celé mesiace
nekonal, výzvy žalovanej neakceptoval a pod nátlakom na žalovanú si vynucoval podpísanie novej
pracovnej zmluvy so spätným dátumom.24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že úhrady realizované zo súkromného účtu konateľky spoločnosti
žalobcu mali byť podľa vyjadrenia žalovanej doplatkom mzdy, poukazuje opätovne na oznámenie

Inšpektorátu práce Prešov, z ktorého vyplýva, že žalobca trval na tom, že uvedené platby neboli mzdou.

25. Podaním zo dňa 12.06.2023 si žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie 6 059
EUR. Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že žalovaná spoločnosť žalobkyni nevyplatila časť mzdy za
obdobie marec až október 2023, príplatok za prácu v sobotu, v nedeľu a vo sviatok. V súvislosti s

nesprávne vypočítanou mzdou boli nesprávne vypočítané a zrazené zo mzdy odvody na zdravotné a
sociálne poistenie za rozhodné obdobie v sume 415,78 EUR, odvody za odstupné a dovolenku v sume
148,18 EUR, preddavkov na daň z príjmov v sume 510,73 EUR, odstupné a dovolenku v sume 603,20
EUR a rovnako aj náhrada mzdy za dovolenku, či náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca. Sociálna poisťovňa vyplatila žalovanej za obdobie od 07.11. do 31.11.2022 iba sumu
405,30 EUR namiesto sumy 566,11 EUR a za obdobie od 01.12. do 31.12.2022 iba sumu 502,50 EUR

namiesto sumy 731,22 EUR, preto si z titulu náhrady škody uplatňuje sumu vo výške 329,53 EUR.

26. Z tohto dôvodu oslovila spoločnosť QBR s.r.o. s požiadavkou na správny výpočet miezd za rozhodné
obdobie, s ktorým vykonaným úkonom vznikli žalobkyni náklady vo výške 300 EUR. Celkový nárok si
tak uplatňuje vzájomnou žalobou v sume 6 059 EUR. Žalovaná spoločnosť dňa 17.04.2023 previedla na

účet žalobkyne peňažnú sumu vo výške 881,36 EUR, ktorú započítala na sumu odstupného, čím došlo
k zníženiu tejto sumy z 2 826,84 EUR na 1 945,48 EUR a sumu 360,47 EUR na sumu nevyčerpanej
dovolenky.

27. Žalobca sa k vzájomnej žalobe napriek jej doručeniu ešte na pojednávaní konanom dňa 13.06.2023

nevyjadril.
28. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanej, oboznámením
pracovnej zmluvy, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny, oznámením okamžitého skončenia
pracovného pomeru, stanoviskom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, výzvu na nástup
do zamestnania, výplatnými páskami, evidenciou odpracovaného času, rozpisom služieb, dokladmi o

úhrade mzdy, oznámením Inšpektorátu práce Prešov, ako aj prílohami vzájomnej žaloby, konkrétne
výplatnými páskami, tabuľkou miezd žalobkyne s výpisom z účtu, ako aj ďalším spisovým materiálom
zistil tento skutkový stav:

29. Žalobca súdu predložil pracovnú zmluvu zo dňa 01.03.2022, na základe ktorej žalovaná mala

pracovať vo funkcii barman/čašník s dňom nástupu do práce 01.03.2022 s tým, že pracovný pomer sa
medzi zmluvnými stranami uzaviera na pracovný čas v trvaní 40 hodín týždenne.

30. Podľa čl. IV. bodu 1 zmluvy zamestnávateľ podľa zaradenia zamestnanca na funkciu bude vyplácať
základnú mesačnú mzdu vo výške 1 000 EUR.

31. Podľa čl. IV. bodu 2 zmluvy zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že vo výške mzdy bude
zohľadnená prípadná práca v sobotu, v nedeľu, za ktorú zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie.

32. Žalovaná súdu predložila originál pracovnej zmluvy, ktorý je v článku II. totožný, teda že pre žalobcu

mala žalovaná vykonávať pracovnú pozíciu barman/čašník s dňom nástupu do zamestnania 01.03.2022
s uvedením pracovného času v trvaní 40 hodín týždenne s tým, že sa pracovný pomer uzatvára na dobu
určitú do 28.02.2023.

33. V článku IV. bodu 1 je uvedené, že zamestnávateľ podľa zaradenia zamestnanca na funkciu bude

vyplácať základnú mesačnú mzdu vo výške 1 000 EUR.

34. Rozdielne je však znenie čl. IV. bodu 2 pracovnej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany
potvrdzujú, že mzda je dohodnutá s prihliadnutím na minimálne mzdové nároky určené pre stupeň
náročnosti práce, vykonávanej zamestnancom u zamestnávateľa v súlade s touto zmluvou. Zmluvné

strany sa dohodli, že v prípade zvýšenia minimálnej mzdy nariadením vlády SR dôjde automaticky aj k
zvýšeniu dohodnutej mzdy s použitím príslušného koeficientu minimálnej mzdy určeného Zákonníkom
práce.35. Žalobca mal dňa 25.10.2020 písomne upozorniť žalovanú na menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, teda, že dňa 13.10.2022 bolo obdržaná negatívna recenzia s textom, kedy zákazník nebol
obslúžený hodinu pred zatváracími hodinami údajne pre už umytý kávovar, dňa 20.10.2022 pri náhodnej

kontrole nebola od rána doložená terasa a závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda, že dňa
21.10.2022 sa nemala dostaviť na zmenu.

36. Žalobcovi následne mal byť predložený návrh dohody o skončení pracovného pomeru, s ktorým
nesúhlasil. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a zástupcom žalovanej vyplýva, že táto nemala mať

odpracovaný celý pracovný fond v mesiaci marec -5 hodín, máj -46 minút, jún -17,5 hodiny, júl -10,5
hodiny a v októbri -17 hodín.

37. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná podaním zo dňa 16.11.2022 oznámila žalobcovi
okamžité skončenie pracovného pomeru s tým, že počas jeho trvania nemala od zamestnávateľa
vyplatenú mzdu v zmysle uzatvorenej zmluvy, nakoľko od marca 2022 jej bola vyplácaná mzda 900 EUR.

Zamestnávateľ bol niekoľko krát vyzvaný na vyplatenie mesačnej mzdy v zmysle pracovnej zmluvy a na
opravu mesačných výplatných pások. Nakoľko zamestnávateľ v zákonom stanovenej lehote 15 dní od
splatnosti mesačnej mzdy 9/2022 si túto povinnosť nesplnil, rozhodla sa tento pracovný pomer okamžite
skončiť z dôvodu nevyplatenia mzdy.

38. Žalobcovi bolo oznámenie doručené 18.11.2022. Zo stanoviska zo dňa 23.11.2022 vyplýva, že
považuje uvedený úkon za neplatný právny úkon s tým, že nepopiera, že by uzatvoril pracovnú
zmluvu zo dňa 01.03.2022. Pracovná zmluva však v článku IV. obsahovala chybu v písaní a formálnu
nesprávnosť, kedy namiesto sumy 900 EUR hrubej mzdy bola uvedená suma 1 000 EUR. Je
nepochybné a preukázateľné, že medzi stranami bola dohodnutá mzda 900 EUR.

39. Podaním zo dňa 12.01.2023 mal žalobca vyzvať žalovanú na nástup do práce po skončení
práceneschopnosti.

40. Z predložených výplatných pások vyplýva, že v mesiaci marec 2022 mala odpracovaných 23

pracovných dní s uvedením pracovného fondu 184 hodín, hrubej mzdy 900 EUR a čistej mzdy 703,82
EUR. Z výplatnej pásky za mesiac apríl vyplýva, že bol odpracovaný pracovný fond 168 hodín, 21
pracovných dní z toho 2 sviatky s hrubou mzdou 900 EUR a čistou mzdou 703,83 EUR, v mesiaci máj
2022 mala žalovaná odpracovať pracovný fond 176 hodín, 22 pracovných dní s uvedením hrubej mzdy
900 EUR a čistej mzdy 703,82 EUR, jún 2022 - 176 hodín, 22 pracovných dní s uvedením hrubej mzdy

900 EUR a čistej mzdy 703,82 EUR, júl 2022 - 160 hodín, 21 pracovných dní s uvedením hrubej mzdy
900 EUR a čistej mzdy 703,83 EUR, mesiac august 2022 - 23 dní, 184 hodín s uvedením hrubej mzdy
900 EUR a čistej mzdy 705,50 EUR, september 2022 - 15 pracovných dní, 128 hodín, ďalej 5 pracovných
dní dovolenka a náhrada mzdy za sviatok 2 hodiny s uvedením hrubej mzdy 900 EUR a čistej mzdy
706,74 EUR a mesiac október 2022 odpracovala 16 pracovných dní, 128 hodín, ďalej 2 pracovné dni

- prekážky na strane žalobcu v trvaní 16 hodín a náhrada príjmu za 3 pracovné dni s uvedením hrubej
mzdy 900 EUR a čistej mzdy 610,92 EUR.

41. Podľa žalovanej medzi stranami sporu bola dohoda o čistej mesačnej mzde vo výške 850 EUR
s tým, že nakoľko žalobca nevedel určiť akej sume by zodpovedala vyššie uvedená čistá mesačná mzda,

uviedol v pracovnej zmluve sumu 1 000 EUR. Na preukázanie svojho tvrdenia súdu predložila listinné
dôkazy, nachádzajúce sa na č.l. 53 až 66, z ktorých nesporne vyplýva, že žalobca vo výplatnom termíne
zasielal z účtu obchodnej spoločnosti sumu zodpovedajúcu čistej mesačnej mzde podľa predložených
výplatných pások a konateľka spoločnosti žalobcu v rovnaký deň realizovala doplatok v sume tak, aby
súčet vyplatenej sumy žalobcom a vyššie uvedenému doplatku zodpovedal sume 850 EUR.

42. Podľa žalobcu však uvedené doplatky neboli mzdou, ale pôžičkou na stomatologický zákrokov, čo
nesporne vyplýva aj z oznámenia Inšpektorátu práce Prešov o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa
13.03.2023.

43. Z predloženého rozhodnutia Okresného súdu Poprad zo dňa 09.02.2024 pod sp. zn. 19C/36/2023
nesporne vyplýva, že konateľka žalobcu sa voči žalovanej domáhala vrátenia uvedených doplatkov s
tým, že išlo o pôžičku pre účely podstúpenia stomatologického zákroku. Súd I. inštancie žalobu ako
nedôvodnú zamietol a vychádzal z toho, že uvedené sumy predstavovali výlučne mesačnú mzdu, ateda nešlo o pôžičku alebo dar. Zároveň bolo preukázané, že v uvedenej spoločnosti mala jej konateľka
zavedenú takú prax, že časť mzdy posielala zamestnancovi na účet z účtu spoločnosti a časť zo svojho
súkromného účtu, čo bolo nepochybne preukázané aj listinnými dôkazmi a čestným prehlásením iného

zamestnanca spoločnosti žalobcu. Z predloženého oznámenia Inšpektorátu práce Prešov o výsledku
prešetrenia podnetu žalovanou zo dňa 13.03.2023 nesporne vyplýva, že kontrolovaný subjekt (ďalej
žalobca) dohodol so žalovanou vyplácanie základnej zložky mzdy podľa odpracovaného času vo výške
1 000 EUR. V období od marca do októbra 2022 však vyúčtoval a poskytoval časovú mesačnú mzdu vo
výške 900 EUR, čím konal v rozpore s ust. § 118 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 130 ods. 2 Zákonníka

práce. Žalobca nevyúčtoval a neposkytol mzdové zvýhodnenie žalovanej za prácu vo sviatok a to v
dňoch 14.04.2022 v rozsahu 11 odpracovaných hodín, 18.04.2022 v rozsahu 4 odpracovaných hodín,
01.05.2022 v rozsahu 10,5 odpracovaných hodín, 05.07.2022 v rozsahu 10,5 pracovných hodín + 20
minút a 29.08.2022 – 11,5 odpracovaných hodín + 10 minút, čím konal v rozpore s ust. § 122 ods. 1
Zákonníka práce.

44. Zároveň Inšpektorát práce konštatoval, že žalobca vyúčtoval a neposkytol žalovanej mzdové
zvýhodnenie za každú hodinu práce v sobotu a to v dňoch 05.03., 12.03. a 19.03.2022, 02.04.,
09.04., 16.04. a 30.04.2022, 14.05. a 28.05.2022, 11.06. a 25.06.2022, 09.07. a 23.07.2022, 06,08.
a 20.08.2022, 03.09., 17.09. a 24.09.2022 a 01.10. a 15.10.2022, čím konal v rozpore s ust. § 122a
Zákonníka práce. Zároveň v časti IV. dohoda o mzde v rozpore s ust. § 122a ods. 4 Zákonníka práce

dohodol, že vo výške mzdy je zohľadnená prípadná práca v sobotu, za ktoré nepatrí zamestnancovi
zvýhodnenie.

45. Taktiež konštatoval, že žalobca neposkytol žalovanej popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie
za každú hodinu práce v nedeľu a to 06.03., 13.03. 20.03. a 27.03.2022, 03.04. a 10.04.2022,

01.05., 15.05. a 29.05.2022, 12.06. a 26.06.2022, 10.07. a 24.07.2022, 07.08. a 21.08.2022, 04.09. a
18.09.2022 a 02.10. a 16.10.2022, čím konal v rozpore s ustanovením § 122b Zákonníka práce.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností si preto žalovaná vzájomnou žalobou voči žalobcovi
uplatnila všetky mzdové nároky, vrátane nároku na náhradu škody spolu s nákladmi spojenými s

uplatnením pohľadávky vo výške 6 059 EUR. V odôvodnení vzájomnej žaloby uviedla, že oslovila
spoločnosť k QBR s.r.o. s požiadavkou na správny výpočet miezd žalobkyne za obdobie marca až
októbra 2022, ktorá správne vyhotovila výplatné pásky, z ktorých vyplývajú finančné nároky uplatnené
v žalovanou.

47. Z predložených výplatných pások vypracovaných externou spoločnosťou vyplýva, že v mesiaci
marec2022primesačnejmzde1000EUR,osobnomhodnotení108,37EUR,príplatkuzaprácuvsobotu
56,39 EUR a v nedeľu 150,36 EUR bola cena práce 1 778 EUR a čistá mesačná mzda 995,02 EUR.

48. Za mesiac apríl 2022 žalovanej patrila hrubá mzda 1 000 EUR, osobné ohodnotenie 108,37 EUR,

nadčasovýpríplatok6,45EUR,príplatokvosviatok110,50EUR,zaprácuvsobotu76,97EURazaprácu
v nedeľu 75,18 EUR s uvedením ceny práce 1 862,31 EUR a čistej mesačnej mzdy 1 038,79 EUR.

49. Za mesiac máj 2022 žalovanej patrila mesačná mzda 1 000 EUR, osobné hodnotenie 108,37 EUR,
príplatok za prácu vo sviatok 77,36 EUR, za prácu v sobotu 37,59 EUR a za prácu v nedeľu 112,77 EUR

s uvedením ceny práce 1 806,36 EUR a čistej mesačnej mzdy 1 009,73 EUR.

50. Za mesiac jún 2022 žalovanej patrila hrubá mzda 1 000 EUR, osobné hodnotenie 108,37 EUR,
príplatok za prácu v sobotu 37,59 EUR, za prácu v nedeľu 75,18 EUR s uvedením ceny práce 1 650,93
EUR a čistej mzdy 929,11 EUR.

51. Za mesiac jún 2022, žalovanej patrila mesačná mzda 1 000 EUR, osobné hodnotenie 108,37 EUR,
príplatok za prácu vo sviatok 88,66 EUR, príplatok za prácu v sobotu 37,59 EUR a v nedeľu 75,18 EUR
s uvedením ceny práce 1 778,80 EUR a čistej mesačnej mzdy 991,30 EUR.

52. Za mesiac august 2022 žalovanej patrila mesačná mzda 1 000 EUR, osobné hodnotenie 108,37
EUR, nadčasový príplatok 4,23 EUR, za prácu vo sviatok 97,11 EUR, za prácu v sobotu 37,59 EUR a za
prácu v nedeľu 75,18 EUR s uvedením ceny práce 1 787,94 EUR a čistej mesačnej mzdy 1 000,20 EUR.53.Zamesiacseptember2022žalovanejpatrilamesačnámzda937,50EUR,osobnéhodnotenie101,60
EUR, nadčasový príplatok 36,95 EUR, príplatok za prácu v sobotu 56,39 EUR, príplatok za prácu v
nedeľu75,18EUR,vyšetreniealeboošetreniezamestnanca88,66EURsuvedenímcenypráce1752,53

EUR a čistej mzdy 981,81 EUR.

54. Za mesiac október 2022 žalovanej patrila mzda 800 EUR, osobné hodnotenie 86,70 EUR, príplatok
za prácu v sobotu 37,59 EUR a za prácu v nedeľu 75,18 EUR, s uvedením ceny práce 1 351,23 EUR
a čistej mzdy 860,35 EUR.

55. Za mesiac november 2022 patrila žalovanej preplatenie nevyčerpanej dovolenky 877,70 EUR spolu
s odstupným vo výške 2 826,84 EUR s uvedením ceny práce 4 104,62 s tým, že k výplate jej
patrila suma 3 069,79 EUR.

56. Z tabuľkového vyjadrenia dlžných finančných nárokov na č.l. 113 vyplýva, že dlžná mzda v čistom

predstavovala sumu 1 221,09 EUR, sumu odstupného za 2 mesiace vo výške 2 826,84 EUR, po
započítaní úhrady zo strany žalobcu dňa 17.04.2023 vo výške 881,36 EUR so zostatkom nedoplatku 1
945,48 EUR, sumu nevyčerpanej dovolenky za 13,5 dňa vo výške 877,70 EUR, po započítaní úhrady
360,47 EUR vo výške 517,23 EUR, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 67,78
EUR, sumu odvodov zdravotného a sociálneho poistenia 415,78 EUR, sumu odvodov za odstupné a

dovolenku 148,18 EUR, daň z príjmu za obdobie 3-11 2022 - 510,73 EUR, daň z príjmu za odstupné a
dovolenku 603,20 EUR, náhradu škody 329,59 EUR.

57. Náhrada škody pozostáva z dôvodu úhrady nižšej sumy nemocenských dávok zo strany Sociálnej
poisťovne, zavinenej žalobcom z dôvodu nesprávneho výpočtu mzdy. Sociálna poisťovňa vyplatila

žalovanej za obdobie od 07.11. do 31.11. 1022 iba sumu 405,30 EUR z dôvodu nesprávneho výpočtu
mzdy, namiesto sumy 566,11 EUR, teda o 100,81 EUR menej a za obdobie od 01.12. do 31.12.2022 iba
sumu 502,50 EUR namiesto sumy 731,22 EUR teda o 228,72 EUR menej.

58. Zároveň si uplatňuje nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

nákladov, ktoré zaplatila uvedenej externej spoločnosti pre účely výpočtu ňou uplatňovaných finančných
nárokov na základe vzájomnej žaloby vo výške 300 EUR.

59. Žalobca po podaní žaloby uhradil v prospech žalovanej ďalšiu sumu 573,35 EUR s uvedením
poznámky mzdové dorovnanie 3-10/2022, ktorú započítala žalovaná na úhradu časti dlžnej mzdy

vyčíslenej na sumu 1 221.09 EUR.

60. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

61. Podľa § 16 ods. 1,2 Zákonníka práce,
(1) Na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná u tých, ktorí nemôžu písať
alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami
zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.
(2) Notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami

zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa
s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný zápisnicu
vlastnoručne podpísať.

62. Podľa § 17 ods. 1,2,3 Zákonníka práce,

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
(2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo
na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.63. Podľa § 19 ods. 1,2,3 Zákonníka práce,
(1) Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy
odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

(2) Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak
a) zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila
prekážka v práci,
b) zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu
bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo

c) zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
(3) Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce
zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.
64.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

65. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa
a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné
náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich
je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky.

66. Podľa § 69 ods. 1-4 Zákonníka práce,
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú

pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať
prácu bez ohrozenia svojej morálky.

(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď
sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

67. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

68. Podľa § 118 ods. 1-4 Zákonníka práce,
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových

cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k
nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných

predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.(3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri
príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení
alebo zo sociálneho fondu.

(4) Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi
za prácu pri príležitosti
a) obdobia letných dovoleniek,
b) vianočných sviatkov.

69. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a
mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva
rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %
jeho priemerného zárobku.

70. Podľa § 122 Zákonníka ods. 1 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá

mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj
za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

71. Podľa § 122a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej
mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy

v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

72. Podľa § 122b ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej
mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy
v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

73. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi
vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach
poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené
konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa

prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho
poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a
náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné

do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

74. Podľa § 134 ods. 1-10 Zákonníka práce,

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.

Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemernýmpočtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol

nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný
zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný
minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto
minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa

§ 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne
skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ
uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
(6) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa
poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí
jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy

pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období
zamestnávateľurčípodľapočtuštvrťrokov,zaktorésamzdaposkytuje.Mzdaposkytnutázamestnancovi
pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za
mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy
zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období

alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
(7) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa,
posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
(8) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného

mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov
fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom
sa tento zárobok zisťuje.
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

(10) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť
so zástupcami zamestnancov.

75. Podľa § 217 ods. 1,2 Zákonníka práce
(1) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu

neodstrániuvedenímdopredchádzajúcehostavu.Akideoinúškodunazdravíakozdôvodupracovného
úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných
úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
(2) Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

76. Podľa § 35 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

77. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanej, ako aj vykonaným

dokazovaním nebolo medzi stranami sporné, že tieto dňa 01.03.2022 uzatvorili pracovnú zmluvu, na
základe ktorej mala žalovaná u žalobcu pracovať vo funkcii barman/čašník od 01.03.2022 s uvedením,
že sa pracovný pomer uzatvára na dobu určitú do 28.02.2023.

78. Žalobca však popieral, že by medzi stranami sporu v zmysle čl. IV. bodu 1 bola dohodnutá mzda vo

výške 1 000 EUR s tým, že nepochybne medzi stranami sporu bola dohodnutá hrubá mzda vo výške
900 EUR.79. Svoju argumentáciu odôvodňoval tým, že žalovaná po celú dobu trvania pracovného pomeru výšku
hrubej mzdy nerozporovala, práve naopak, jednotlivé výplatné pásky s touto hrubou mzdou preberala,
vrátane vyplácanej mzdy a uvedený faktický stav nerozporovala.

80. Skutočnosť, že v pracovnej zmluve bola uvedená hrubá mzda vo výške 1 000 EUR, odôvodňoval
iba formálnou chybou v písaní.

81. Žalovaná naopak uviedla, že strany sporu sa dohodli na čistej mzde vo výške 850 EUR a nakoľko

konateľ spoločnosti žalobcu nevedel pri uzatváraní zmluvy aká suma hrubej mzdy by zodpovedala čistej
mzde 850 EUR, uviedol v čl. IV. bod 1 sumu 1 000 EUR, čo nesporne vyplýva aj z ňou predloženého
originálu pracovnej zmluvy, kde je jednoznačne perom písaná suma hrubej mzdy a v tomto znení bola
stranami sporu aj pracovná zmluva podpísaná s osobným parafovaním každej strany pracovnej zmluvy.

82. Uvedenej argumentácii žalovanej zodpovedajú aj ňou predložené doklady, podľa ktorých z účtu

žalobcu jej bola vyplácaná mzda vo výške zodpovedajúcej výplatným páskam a následne doplatok do
sumy 850 EUR zo súkromného účtu konateľky žalobcu.
83. Uvedený spôsob vyplácania mzdy aj ďalším zamestnancom bol nesporne preukázaný v konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad 19C/36/2023, v ktorom sa konateľka spoločnosti žalobcu voči
žalovanej domáhala vrátenia uvedených doplatkov titulom pôžičky na stomatologický zákrok žalovanej.

84. Interpretácia obsahu právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže nahradiť
alebo meniť už realizované prejavy vôle. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje len k tomu,
aby obsah právneho úkonu bol vykladaný v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe zmluvného
dojednania. Pokiaľ je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná

obsahom listiny (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28.06.2007 pod sp. zn. 33Cdo/2393/2007).

85. Zároveň podľa názoru súdu, výkladové pravidlá v § 35 Občianskeho zákonníka neumožňujú, aby
súd uprednostnil tvrdenú vôľu účastníkov pred jazykovým vyjadrením, pokiaľ je uvedené vyjadrenie
v písomnej zmluve natoľko jednoznačné, že nemožno ani s prihliadnutím na tvrdenú vôľu účastníka

vychádzať z iného obsahu právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 12.05.2010 pod sp. zn.
28Cdo/4341/2009).

86. Súčasne prejav vôle v zmysle ust. § 15 Zákonníka práce je potrebné vykladať tak, aby zodpovedal
dobrým mravom. Zároveň z ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce nesporne vyplýva, že ani prípadná

neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak túto nespôsobil sám.

87. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide teda o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 pod sp. zn.

5Obo/52 2010 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 3Cdo/2675/2006).

88. Pokiaľ žalobca argumentuje faktickým správaním žalovanej, je potrebné v konkrétnej veci poukázať
aj na samotné správanie žalobcu, ktorý nerealizoval žiaden právny úkon na dosiahnutie nápravy,
napríklad aj postupom podľa § 19 Zákonníka práce, teda odstúpením od zmluvy pre konanie v omyle.

89.Akžalobcatvrdí,ževzmluvnomdojednaníovýškemzdynastalachybavpísaní,potomniežalovaná,
ale žalobca z uvedeného skutkového tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky a preto na ňom
je dôkazné bremeno uvedeného skutkového tvrdenia.

90. Výsledky vykonaného dokazovania podľa názoru súdu I. inštancie potvrdzujú pravdivosť tvrdenia
žalovanej, že strany sporu sa ústne dohodli na výške čistej mzdy v sume 850 EUR a žalobca tak, ako
to vyplýva z predloženého originálu pracovnej zmluvy pred jej podpisom dopísal výšku hrubej mzdy v
sume 1 000 EUR.

91. V zmysle vyššie uvedeného potom neprichádza do úvahy argumentácia žalobcu o neplatnosti
zmluvného dojednania o výške mzdy pre formálnu chybu v písaní, pokiaľ sám vyhotovoval návrh
pracovnej zmluvy a sám vlastnou rukou dopísal výšku mzdy v článku IV. bodu 1 pred jej podpisom
stranami sporu.92. Pokiaľ žalobca od začiatku trvania pracovného pomeru vyplácal žalovanej mzdu iba vo výške 900
EUR, čo nesporne vyplýva z predložených výplatných pások, teda v sume nižšej ako bola dohodnutá v

pracovnej zmluve, potom na strane žalovanej boli splnené zákonné podmienky pre okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle ust. § 69 Zákonníka práce pre nevyplatenie časti mzdy za mesiac
september roku 2022 podaním zo dňa 16.11.2022 doručeného žalobcovi dňa 18.11.2022.

93. Neobstojí argumentácia žalobcu o neexistencii právneho dôvodu okamžitého skončenia pracovného

pomeru za súčasného tvrdenia žalovanej, že jej boli realizované doplatky mzdy zo súkromného účtu
konateľky spoločnosti žalobcu. Pokiaľ v zmysle predložených výplatných pások žalobca žalovanej
nevyplácal mzdu vo výške zodpovedajúcej pracovnej zmluve, potom nebolo preukázané, že žalovanej
aj s prípadným doplatkom bola vyplatená čistá mzda v sume zodpovedajúcej dohodnutej hrubej
mzde 1 000 EUR. Okrem iného, žalobca v priebehu celého súdneho konania popieral, aby uvedené
doplatky boli doplatkami mzdy, pokiaľ tvrdil že išlo o osobnú pôžičku konateľky spoločnosti v prospech

žalovanej na jej stomatologický zákrok. Na uvedenom tvrdení zotrvával aj v čase realizovanej kontroly
Inšpektorátom práce Prešov na podnet žalovanej, čo nesporne vyplýva z oznámenia zo dňa 13.03.2023.
Skutočnosť, že žalobca popieral, že by išlo o doplatok mzdy vyplýva aj z predloženého rozsudku
Okresného súdu Poprad 19C/36/2023 z 09.02.2024, v ktorom sa konateľka spoločnosti žalobcu
voči žalovanej domáhala vrátenia vyššie uvedených finančných prostriedkov, vyplácaných jej z jej

súkromného účtu s tvrdením, že išlo o pôžičku na jej stomatologický zákrok ešte výzvou zo dňa
23.11.2022. Z uvedeného skutkového tvrdenia konateľky spoločnosti žalobcu tak možno vyvodiť
jednoznačný záver, že po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej
dňa 18.11.2022 popierala, že by finančné prostriedky, ktoré zasielala zo svojho súkromného účtu boli
doplatkom jej mzdy.

94. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

95. Žalobkyňa si s poukazom na závery kontroly vykonanej Inšpektorátom práce Prešov podaním zo
dňa 12.06.2023 voči žalobcovi uplatnila finančné nároky vo výške 6 059 EUR.

96. Z oznámenia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13.03.2023 nesporne vyplýva, že žalobca ako
kontrolovaný subjekt nevyplatil žalovanej časť mzdy zodpovedajúcej sume 1 000 EUR; ďalej mzdové
zvýhodnenie za prácu vykonávanú vo sviatok v zmysle ust. § 122 ods. 1 Zákonníka práce a to za
deň 14.04.2022 v rozsahu 11 odpracovaných hodín, 18.04.2022 4 odpracovaných hodín, 01.05.2022

v rozsahu 10,5 odpracovaných hodín, 05.07.2022 v rozsahu 10,5 odpracovaných hodín a 20 minút a
29.08.2022 11,5 odpracovaných hodín + 10 minút.

97. Ďalej nevyplatil žalovanej mzdové zvýhodnenie za prácu sobotu a to 05.03., 12.03., 19.03., 02.04.,
09.04., 16.04., 30.04., 14.05., 28.05., 11.06. 25.06., 09.07., 23.07., 06.08., 20.08., 03.09., 17.09., 24.09.,

01.10. a 15.10.2022 v rozpore s ustanovením § 122a Zákonníka práce, mzdové zvýhodnenie za
prácu v nedeľu a to za každú hodinu v dňoch 06.03., 13.03., 20.03., 27.03., 03.04., 10.04., 01.05., 15.05.,
29.05., 12.06., 26.06., 10.07., 24.07., 07.08., 21.08., 04.09. 18.09., 02.10. a 16.10.2022 v rozpore s ust.
§ 122b Zákonníka práce a súčasne nevyúčtoval mzdu za prácu za nadčas v období mesiacov 4, 8 a
9/2022.

98. V súvislosti s nesprávne vypočítanou mzdou boli nesprávne vypočítané a zrazené sumy odvodov na
zdravotné a sociálne poisťovne poistenie za obdobie 3/2022 - 1/2022 vo výške 415,78 EUR, odvody za
odstupné a dovolenku v sume 148,18 EUR, preddavkov na daň z príjmov, konkrétne obdobie 3-11/2022
v sume 510,73 EUR, za odstupné a dovolenku v sume 603,20 EUR, ako aj náhrada mzdy za dovolenku

a pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Sociálna poisťovňa totižto vyplatila žalobkyni za obdobie od
07.11.2022 do 31.12.2022 iba sumu 405,30 EUR namiesto sumy 566,11 EUR, teda o 100,81 EUR menej
a za obdobie od 01.12. do 31.12.2022 iba sumu 502,50 EUR namiesto sumy 731,22 EUR, teda od
228,72 EUR menej. Uvedenú sumu si teda uplatňuje titulom nároku na náhradu škody.

99. Žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti QBR s.r.o. realizovala správny výpočet miezd žalobkyne za
obdobie 3-10/2022, ktorá vypracovala sumár mzdy za rok 2022, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená s
uvedením skutočne vyúčtovanej mzdy vo výške hrubej mzdy, PN, odvodov, dane z príjmu, čistej mzdy
a doplatkov a správne vyúčtovanej mzdy s uvedením súm hrubej mzdy, PN, odvodov, dane z príjmu ačistej mzdy, vrátane rozdielov, ako aj sumy odstupného, ktorá predstavuje nárok žalovanej podľa § 69
ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov a

sumy náhrady za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 13,5 dňa. Prílohou uvedenej sumarizácie boli aj
výplatné pásky zodpovedajúce skutočnej celkovej cene práce so zohľadnením dohodnutej hrubej mzdy
1 000 EUR, vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, sobotu, nedeľu a za nadčas.

100. V zmysle vyššie uvedenej sumarizácie tak žalovanej vznikol nárok na úhradu dlžnej mzdy v čistom

vo výške 1 221,09 EUR, ďalej sumy náhrady priemerného zárobku za výpovednú dobu vo výške 2
826,84 EUR, z ktorej si uplatňuje iba nárok 1 945,48 EUR po započítaní úhrady realizovanej žalobcom
17.04.2023 vo výške 881,36 EUR, sumy nevyčerpanej dovolenky vo výške 877,75 EUR, z ktorej si po
započítaní úhrady 360,47 EUR uplatňuje sumu 517,23 EUR, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti vo výške nedoplatku 67,78 EUR, sumy odvodov za zdravotné a sociálne poistenie 415,78
EUR, sumy odvodov za výplatu priemerného zárobku za výpovednú dobu a dovolenku 148,18 EUR, daň

z príjmu za obdobie 3-11 2022 - 510,73 EUR, daň z príjmu z náhrady za výpovednú dobu a dovolenku
603,20 EUR a náhrady škody 329,53 EUR, vrátane hmotnoprávneho nároku na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky zodpovedajúcej sume, ktorú musela v externej spoločnosti zaplatiť
v súvislosti s vyčíslením vyššie uvedených finančných nárokov v sume 300 EUR. Podaním doručeným
súdu dňa 21.10.2024 zobrala žalovaná vzájomnú žalobu späť v časti o zaplatenie 573,35 EUR z dôvodu

úhrady realizovanej 06.04.2024 a s poukazom na poznámku pri vykonanej platbe - mzdové dorovnanie
3-10/2022 má za to, že ide o časť úhrady dlžnej mzdy, ktorá bola vyčíslená na sumu 1 221,09 EUR.

101. Žalobca sa k nárokom uplatneným žalovanou vzájomnou žalobou nielenže nevyjadril, ale až
vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že považuje tieto nároky za nepreukázané, nesprávne

uplatnené, namietajúc jej aktívnu vecnú legitimáciu, pokiaľ ide o nároky zodpovedajúce odvodom a
daňovej povinnosti. Podľa názoru súdu I. inštancie nie je možné konštatovať, že zo strany žaloba
žalobcu došlo k účinnému popretiu zo skutkových tvrdení žalovanej v súlade s ust. § 151 CSP, pokiaľ
si nesplnil povinnosť predloženia iných skutkových tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach.
Pokiaľ žalovaná so vzájomnou žalobou predložila aj listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť výšky ňou

uplatňovaných finančných nárokov, z dôvodu porušenia povinností žalobcu mu vyplývajúcich z ust. §
118, 122, 122a a 122b v spojení s ust. § 130 ods. 4 Zákonníka práce, potom je na ňom dôkazné bremeno
jeho skutkového tvrdenia o nedôvodnosti podanej vzájomnej žaloby. Z ust. § 130 ods. 5 Zákonníka
práce nesporne vyplýva, že pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad
obsahujúci najmä údaj o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti

so zamestnaním, o vykonaných zrážkach, ako aj o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda,
vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného
na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na
poistenie v nezamestnanosti, na garančné poistenie, úrazové poistenie, do rezervného fondu solidarity
a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.

102. Aj z ust. § 134 Zákonníka práce je možné vyvodiť jednoznačný záver, že zamestnancovi v prípade
vyplácania náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku tento patrí vo výške zodpovedajúcej tzv. hrubej
mzdy, teda vrátane tých zložiek mzdy, ktoré sú určené na úhradu poistného na sociálne a zdravotné
poistenie, ako aj preddavkov na daň z príjmu. V zmysle vyššie z uvedeného, potom súd I. inštancie

dospel k záveru o správnosti výšky uplatnených finančných nárokov žalobkyne, ktorými sa domáhala
vyplatenia časti mzdy za čas trvania jej pracovného pomeru vo výške zodpovedajúcej tzv. hrubej mzde
spolu s mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas, sobotu, nedeľu alebo sviatok, preto je žaloba v
uvedenej časti v plnom rozsahu dôvodná.

103. V zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce má žalovaná nárok na náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku za obdobie 2 mesiacov výpovednej doby, ktorý opätovne v zmysle ust. § 134
Zákonníka práce sa určuje z hrubej mzdy. V zmysle vyššie uvedeného je potom nárok žalobkyne na
náhradu mzdy za výpovednú dobu vo výške vyčísleného odstupného, vrátane odvodov a dane z príjmu
dôvodný.

104. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.105. Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže
byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z
dôvodu skončenia pracovného pomeru.

106. Keďže žalovanej skončil pracovný pomer, v zmysle ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce jej vznikol
nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Pokiaľ žalobca účinným spôsobom nepoprel
správnosť skutkového tvrdenia žalovanej, teda že tejto patrí náhrada za nevyčerpanú dovolenku v
rozsahu 13,5 dňa, potom jej vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku v zmysle ust.

§ 134 Zákonníka práce určovaného z hrubej mzdy, teda v sume zodpovedajúcej jej vyčísleniu, vrátane
odvodov a dane z príjmu.

107. Súčasne z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca tejto vyplatil náhradu príjmu pri
dočasnej práceneschopnosti za mesiace október a november vo výške 54,53 EUR a 81,05 EUR.
Nakoľko výška uvedenej náhrady nebola vyčíslená zo mzdy, ktorá žalovanej za rozhodné obdobie aj

patrila,malabyťtátosumasprávnevyúčtovanázamesiacoktóber2022-86,73EURamesiacnovember
- 116,63 EUR, preto si žalovaná uplatňuje touto žalobou doplatok vo výške 67,78 EUR, preto súd žalobe
v uvedenej časti vyhovel.

108. Podľa názoru súdu I. inštancie je možné vyhovieť žalobe aj v časti uplatňovaného nároku na

náhradu škody v zmysle všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu podľa § 217 Zákonníka
práce, pokiaľ žalovanej za obdobie práceneschopnosti od 07.11.2022 do 31.11.2022 a od 01.12.2022
do 31.12.2022 boli vyplatené Sociálnou poisťovňou nemocenské dávky v nižšej výške, na akú by mala
nárok v prípade, keby žalobca jej vyúčtoval mzdu v súlade s ust. § 118, 121, 122, 122a, 122b a 130
Zákonníka práce. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd vyhovel žalobe aj v časti uplatňovaného

nároku na náhradu škody zodpovedajúcej sume, ktorú by Sociálna poisťovňa jej titulom nemocenských
dávok vyplatila v prípade, že by žalobca jej vyúčtoval mzdu v súlade so zákonom, teda za obdobie
práceneschopnosti v mesiaci november 2022 vo výške rozdielu 108,81 EUR a december 2022 vo výške
rozdielu 228,72 EUR.

109. Napriek tomu, že žalobca po skončení pracovného pomeru žalovanej realizoval v jej prospech
úhrady vo výške 881,36 EUR, 360,47 EUR a 573,35 EUR nepredložil akýkoľvek relevantný dôkaz
preukazujúci,žesisplnilpovinnostimuuloženéInšpektorátomprácePrešovpovykonanejkontrole,teda,
že zrealizoval nápravu vo vzťahu k mzdovým nárokom žalovanej v súlade s ust. § 118, 121, 122, 122a,
122b v spojení s ust. § 130 Zákonníka práce vydaním opravených výplatných dokladov, v zmysle ktorých

by bolo možné ustáliť aká mzda vrátane mzdového zvýhodnenia žalovanej za čas trvania pracovného
pomeru patrila. Žalobca v prospech žalovanej pri úhradách vo výške 881,36 EUR a 360,47 EUR ani
neuviedol, aké mzdové nároky uplatnenej žalovanou vzájomnou žalobou uhrádza a teda, či si vo vzťahu
k týmto plnenia splnil odvodovú a daňovú povinnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností je potom
námietka žalobcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovanej vo vzťahu k sumám týkajúcich sa

odvodov a dane nedôvodná.

110. V zmysle ust. § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky okrem iného sú aj
náklady spojené s jej uplatnením. V zmysle vyššie uvedeného je potom dôvodný nárok žalovanej,
ktorá si vo vzájomnej žalobe uplatnila nárok aj na náhradu nákladov, ktoré musela zaplatiť obchodnej

spoločnosti za účelom vyčíslenia finančných nárokov uplatňovaných vzájomnou žalobou voči žalobcovi.
Je nepochybné, že žalovaná u žalobcu pracovala v pozícii barman/čašník, potom nie je možné očakávať
v zmysle argumentácie žalobcu, že táto je odborne spôsobilou osobou na vyčíslenie si finančných
(mzdových) nárokov, pokiaľ je k tomu nevyhnutné ekonomické vzdelanie v predmete mzdového
účtovníctva. Záverom súd I. inštancie dodáva, že k podaniu žaloby ani vzájomnej žaloby by nedošlo,

pokiaľ by žalobca v pracovno-právnom vzťahu so žalovanou nepostupoval v rozpore so Zákonníkom
práce.

111. Na základe vyššie uvedených skutočností, by tak vzájomná žaloba žalovanej po započítaní úhrad
realizovaných ku dňu podania bola dôvodná vo výške 6 059 EUR.

112. Po podaní vzájomnej žaloby žalobca realizoval čiastkovú úhradu vo výške 573,35 EUR, ktorú
žalovaná započítala na úhradu časti dlžnej čistej mzdy, ktorá bola vyčíslená vo výške 1 221,09 EUR.113. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

114. Podľa § 145 ods. 1,2,3 CSP,

(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

115. Podľa § 146 ods. 1,2 CSP
(1)Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí.Nanesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu.

116. Keďže žalovaná zobrala vzájomnú žalobu späť v časti o zaplatenie 573,35 EUR z dôvodu úhrady
časti uplatneného vzájomnou žalobou zo strany žalobcu po podaní žaloby a žalobca so späťvzatím
žaloby nevyslovil nesúhlas, súd konanie v uvedenej časti postupom podľa § 144-146 Csp zastavil.

117. Žalobcu tak zaviazal na úhradu zostávajúcej časti uplatneného nároku vo výške 5 485,65
EUR tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

118. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

119. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

120. O nároku na náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

19Cpr/2/2023
Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.