Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23Csp/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124442238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6124442238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,

sosídlomBajkalská30,82948Bratislava,IČO:31335004,protižalovaným:1./A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., obaja
právne zastúpení: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice,
o zaplatenie 5.344,38 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica 04.12.2024 domáhal na
žalovaných zaplatenia sumy vo výške 5.344,38 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. V prostriedkoch procesného útoku tvrdil, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1075344603
bola so žalovanými uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere
z 15.11.2012, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 1075344304 vo výške 5.800
eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo

výške 31,86 EUR, splatnou prvého každý mesiac, ktorá bola v zmysle čl. II. zmluvy o úvere započítaná
na dohodnuté 6,59 % p. a. úroky z medziúveru a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A vo výške
2,32 EUR. Žalovaní sa zaviazali platiť splátku úrokov a poplatok za poistenie jednou splátkou vo výške
34,18 EUR v prospech účtu stavebného sporenia, splatnou do 15. dňa v mesiaci. Suma poskytnutého
medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní sa zároveň zaviazali vkladať na
účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 9,05 EUR.

3. Žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške
2,32 EUR a žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba.

4. V ďalšom tvrdil, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas
splácať. Listom zo 04.03.2024 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom
ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.

5. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 16.05.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 05.09.2024 vyzval žalovaných na plnenie, no
žalovaní dlžnú sumu neuhradili.6. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 970,94
eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 5.800 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo

predstavuje po započítaní sumu 4.829,06 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (16.05.2024), predstavuje sumu vo výške 5.344,38 eur, pričom pozostáva z istiny
vo výške 4.829,06 eur a z nezaplatených úrokov (6,59 % p.a.) za medziúver zo sumy 5.800 eur
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. do 16.05.2024 spolu vo výške 480,52 eur, nezaplatených
poplatkov vo výške 34,80 eur.

7. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu 28.03.2025 na predloženie listín, ktorými preukáže, že
ako veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

8. Žalobca na vyššie uvedenú výzvu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že roku 2012 (v čase žiadosti
o úver), ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti

spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver, aj napriek neexistencii legislatívneho
rámcaprepreverovanieschopnostiklientasplácaťúver,uplatňovalaprincípyobozretnostivmax.možnej
miere a v súlade s bežnou bankovou praxou v dobe schvaľovania tohto úveru, pričom schopnosť klienta
splácať úver preverila porovnaním výšky splátky refinancovaného úveru s výškou splátky nového úveru.
Ak klient minimálne 12 mesiacov pravidelne mesačne uhrádzal splátky úveru, mal vyhovujúcu platobnú

disciplínu a výška splátky požadovaného úveru neprevyšovala výšku splátky splácaných úverov spolu,
tak v zmysle podmienok platnej legislatívy v čase poskytnutia úveru, bol Žalobca oprávnený poskytnúť
Žalovaným daný úver na základe takto preverenej bonity z úveru. Nakoľko výška splátky nového úveru
(40,91 Eur splátka úrokov za úver + vklady na konto sporenia) bola nižšia ako splátka refinancovaných
úverov (splátka refinancovaného úveru 41,49 EUR), a zároveň žalovaní preukázali vyhovujúcu platobnú

disciplínu v splácaní tohto úveru, klientovi vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní boli z dôvodu
preverenia ekonomickej situácie preverená dopytom do spoločného registra bankových a nebankových
informácií (SRBI / NRKI) – overenie či za posledných 12 mesiacov mali klienti vyhovujúcu platobnú
disciplínu – dopytom bolo zistené, že klienti mali za posledných 12 mesiacov vyhovujúcu platobnú
disciplínu. K uvedenému pripojil listiny, a to žiadosť o úver, refinancovaný úver, výpis SRBI a výpis SRBI.

9. Žalobca bol okresným súdom vyzvaný 19.05.2025, aby opravil žalobu v časti úrokov.

10. Žalobca 22.05.2025 podaním vyčíslil úrok z istiny vo výške, ako by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného započítané na úroky.

11. 23.05.2025 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol Platobným rozkazom, č. k.: 8Up/1755/2024.

12. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu žalovaní podali odpor, ktorý odôvodnili tvrdeniami,
podľa ktorých uzatvorili 15.11.2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere –

medziúver č. 1075344 3 04 a stavebný úver č. 1075344 6 03, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovaným na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení medziúver
vo výške 5.800 eur.

13. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, z obsahu

ktorej vyplýva, že dlžníci vo fáze medziúveru boli povinní splácať medziúver od roku 2012 do roku 2032
splátkou a zároveň od 01.4.2032 do 01.11.2042 boli po-vinní uhrádzať fázu stavebného úveru.

14. Zmluva podľa žalovaných neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. j) a g) ZoSÚ :
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva obsahuje nesprávny údaj o
celkovej výške úveru (§ 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ), nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech
spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ.

15. Ak žalovaní na základe zmluvy o úvere reálne čerpali 5.700 eur, keďže im bol automaticky
stiahnutý poplatok 100 eur, pričom v zmluve je uvedený údaj o celkovej výške úveru 5.800 eur, má to
rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Aby bolo možné konštatovaťsplnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ, musia byť údaje uvedené v
spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne.
V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne

vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie
úveru, ktorý predstavuje náklad pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude RPMN podhodnotená,
keďže jej výpočet je závislý aj od výšky poskytnutého úveru.

16. Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí zmluvy o úvere je poskytnutý úver podľa právneho

názoru žalovaných úverom bezúročným a bez poplatkov. Vzhľadom k neplatnosti zosplatnenia úveru,
vychádzajúc z pôvodnej splatnosti dlhu v zmysle amortizačnej tabuľky, k dnešnému dňu nie je splatná
ani časť istiny úveru, pretože, jej splatnosť nastane až v roku 2032.

17. Čo sa týka zosplatnenia úveru oznámením o zosplatnení zo 17.5.2024, predmetné zosplatnenie
je s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť potrebné považovať za neplatné, pretože v čase

upozorňujúcich výziev a zosplatnenia neboli žalovaní vychádzajúc z amortizačnej tabuľky v omeškaní
so žiadnou splátkou, pretože istina je splatná až v roku 2032.

18. Žalovaní namietli, že žalobca nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neoveroval ich bonitu a neoveroval ich príjmy

a neoveroval ani ich ďalšie výdavky. Žalobca nemal preukázaný ich príjem hodnovernými dokladmi,
napriek tomu im poskytol úver. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať
aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za
náležité splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

19. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. V čase postúpenia pohľadávky

z predmetnej úverovej zmluvy nenastala konečná splatnosť úveru a žalobca nebol oprávnený úver
zosplatniť.

20.Vovýzvepredmimoriadnousplatnosťouzo4.3.2024absentujeúdajoomeškanejsplátke,vdôsledku
ktorejdošlokvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru.ŽalovanívtejtosúvislostipoukázalinaUznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024., z ktorého je zrejmé, že ak v
prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, a preto je z tohto dôvodu právnym úkonom
neplatným. Keďže nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru jedná sa o živý úver.

21. K námietke skúmania bonity žalovaných uviedol, že preukázanie skúmania bonity pri poskytnutí
úveru nie je hmotnoprávnou podmienkou podania žaloby. Žalobca riadne, v súlade s platnými právnymi
predpismi preveril platobnú schopnosť žalovaných a za účelom preukázania splnenia svojich povinností
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch exaktne špecifikoval akým spôsobom preveril
ich sociálnoekonomické pomery.

22. K námietke žalovaných, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čoho následkom má byť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, uviedol, že tieto tvrdenia žalovaných výslovne popiera a doplnil,
že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi pre takýto druh zmlúv

platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca tiež doplnil, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere je i dokument označený ako „Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN
zjednotenej pre medziúver a stavebný úver.“23. Žalobca poprel, žeby neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“).

24.Podľajehoprávnehonázoru,vzmysleust.§53ods.9OZplatí,že„Akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

25. Aj podľa novelizácie OZ a aktuálnej právnej úpravy nebol podľa žalobcu zo strany zákonodarcu
prejavený úmysel stanoviť veriteľovi povinnosť identifikovať splátku, pre ktorú dochádza k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, naopak, uvádza sa len povinnosť veriteľa uviesť sumu splátok, zodpovedajúcu
konkrétnemu % omeškania, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Požiadavku vyčíslenia dlžnej sumy
spĺňa pritom aj upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

26. Z oboch právnych úkonov (upozornenie pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti) žalobcu je pri uplatnení princípu racionálneho správania účastníkov
zmluvného vzťahu, ako aj zodpovednosti a obozretnosti zmluvných strán možné podľa žalobcu vyvodiť,
že muselo byť žalovaným zrejmé s akými splátkami sú v omeškaní a aké konanie sa od nich očakáva
v prípade, ak chcú zabrániť neželanému následku v podobe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022 z
30. januára 2024 k náležitostiam oznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ.

27. Žalovaní v duplike uviedli, že vo výzve pred mimoriadnou splatnosťou zo 4.3.2024 absentuje
údaj o omeškanej splátke, v dôsledku ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. K

danému poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z
25.01.2024, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.07.2024,
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024. Ak právny úkon
zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je
tak neurčitý, a preto neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či

došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva
veriteľa.

28. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:

29. Žalobca a žalovaní uzatvorili 15.11.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1075344304, ktorej
predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 5.800 eur.

30. Ročná úroková sadzba pre medziúver bola dohodnutá na úrovni 6,59 %.

31. Dlh sa žalovaní zaviazali plniť v mesačných splátkach vo výške 34,18 eur.

32. Splatnosť poslednej splátky medziúveru/stavebného úveru bola dohodnutá na 30.11.2042.

33. RPMN pre medziúver bola dohodnutá na úrovni 7,79 %.

34. RPMN pre stavebný úver bola dohodnutá na úrovni 6,54 %.

35. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16.05.2024.

36. Listom zo 17.05.2024 žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca
odoslal výzvu do dispozičnej sféry žalovaných, čo preukázal podacím hárkom. Jeho doručenie
žalovaným nepreukázal.

37. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver súd zistil, že žalovaní mali zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 5.800 eur. Na dlh zaplatili 970,94 eur podľa výpisu z účtu medziúveru.38. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným
právnym záverom.

39. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

40. Podľa § 52 ods. 3 OZ obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej

vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo
povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

41. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania.

42. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru

podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa

poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

43. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

44. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

45. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

46. Žalobca v prejednávanom spore ani netvrdil, žeby sa ako veriteľ so žalovanými dohodol na svojom
práve žiadať v prípade omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak, ako to predpokladá ust. § 565
OZ. Existencia tejto dohody je však zrejmá z čl. VI. bod 3. zmluvy a zo všeobecných podmienok pre

zmluvy o stavebnom sporení právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov.

47. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou
posúdil schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoréz porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).

48. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za

splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

49. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

50. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

51. Podľa § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

52. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

53. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.

54. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

55. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto obchodník musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

56. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

57. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitnýcharakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

58. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho

parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého zmluvného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

59. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice

2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

60. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne

odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

61. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer

Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

62. V prejednávanom spore žalobca v žalobe ani netvrdil, žeby ako veriteľ posúdil schopnosť žalovaných
splácať spotrebiteľský úver, takto urobil až na výzvu upomínacieho súdu. Vo svojom podaní uvádzal, že
vroku2012ešteneexistovaliopatreniaNBS,ktorýmisaustanovovalipodrobnostioposúdeníschopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie, resp. spotrebiteľský úver. Napriek tejto absencii uplatňoval princípy

obozretnosti v maximálnej možnej miere a v súlade s bežnou bankovou praxou v dobe schvaľovania
úveru, pričom schopnosť klienta splácať úver preveril porovnaním výšky splátky refinancovaného úveru
s výškou splátky nového úveru. Klienta si preveril v Sociálnej poisťovni a v úverovom registri, a to
dopytom do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI/NRKI). K svojím tvrdenia
priložil ako dôkaz žiadosť o úver bez záložného práva, zostatok dlhu, žiadosť o zmenu na účte

stavebného sporenia, stavebného úveru, medziúveru zo 07.11.2012 a dáta dopytu z 13.11.2012.

63. Je nepochybné, že vyššie uvedené prostriedky procesného útoku mohol žalobca predložiť skôr.

64. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

65. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

66. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver s odbornou starostlivosťou.67. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

68. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

69. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní

určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

70. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,

kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

71. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

72. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

73. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení

objektívneho dôkazného bremena.

74. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,

možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

75. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR

385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatneného nároku).

76. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo vzťahu

k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť, ak už nie v žalobe tak vo vyjadrení (replike),
nakoľko žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe túto skutkovú okolnosť namietali. Túto procesnú
povinnosť si však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy jeho vyjadrenia.

77. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie je povinnosťou súdu hľadať v súdnom spise dôkazy,
zktorýchmajúprežalobcuvyplynúťrozhodujúceskutočnosti,aletietomajúbyťjednoznačneakonkrétne
vyjadrené.

78. Zároveň súd prvej inštancie upriamuje pozornosť na rozhodovaciu činnosť súdov vyššej inštancie,

podľa ktorej: „Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie
významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný
po významných skutočnostiach pátrať. (Uznesenie Krajského súdu v Prešove, zo 07.07.2022, sp. zn.:
19CoCsp/15/2022).

79. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy sožalovanými, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

80. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe a jeho
vyjadrení dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

81. Možno preto uzavrieť, že veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri

posúdení schopnosti žalovaných v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď
túto zákonnú povinnosť síce splnil, avšak tak, že na údaje získané z príslušných registrov a databáz
neprihliadal, čím hrubo porušil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

82. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované

informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľoviuviedol,overiť,resp.objektívnepreukázaťminimálnepotvrdenímzamestnávateľadlžníkazdroj
jeho príjmu. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad
štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a
pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o

jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn.: 33Cdo 2178/2018).

83. Možno preto konštatovať, že veriteľ/žalobca nesplnil povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaných v právnom postavení spotrebiteľov splácať
spotrebiteľský úver.

84. Veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
a preto z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných v hmotnoprávnom postavení
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

85. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie
citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom. (ust. § 39 OZ)

86. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie pokračuje
do splatnosti poslednej splátky.

87. V dôsledku posledného uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto bola
zamietnutá.

88. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní. Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto im bol voči žalobcovi priznaný nárok

na ich náhradu v rozsahu 100 %.

90. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.