Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821202381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8821202381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Patrik Šuchta
- EUROSTAV, miesto podnikania: Pri Mlyne 1, 070 01 Michalovce, IČO: 34 565 477, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., sídlo: Kupeckého 320/33,
040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Obec Jastrabie nad Topľou,
sídlo: Jastrabie nad Topľou 113, 094 35 Jastrabie nad Topľou, IČO: 00 332 445, zastúpený advokátom:
JUDr. Maroš Džuka, sídlo: Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 6.907,63 eur, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8Cb/31/2021 - 278 zo dňa

12. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8Cb/31/2021 - 278 zo dňa 12. mája 2023
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.907,63 eur istiny a žalobcovi voči žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. žalobu zamietol; 2, vo výroku

II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 111.421,80 eur od 4.4.2021 do
4.8.2021 a úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.706,22 eur od 4.4.2021 do 12.8.2021.
Svoju žalobu odôvodnil tak, že so žalovaným uzatvorili dňa 30.12.2019 Zmluvu o dielo, na základe ktorej

sa žalobca zaviazal vykonať dielo - „Výstavba zberného dvora v obci Jastrabie nad Topľou“. Predmetné
dielo žalobca vykonal v súlade so Zmluvou o dielo, a toto dielo bolo žalovanému v zmysle zmluvy
odovzdané riadne a včas. Žalovaný sa zmluvou zaviazal uhradiť cenu za vykonané dielo na základe
vystavených faktúr so 60 dňovou splatnosťou. Faktúra č. 21020201, zo dňa 2.2.2021, splatná dňa
3.4.2021, znejúca na sumu 111.421,80 eur a faktúra č. 21020202 zo dňa 2.2.2021, splatná dňa 3.4.2021,
znejúca na sumu 1.706,62 eur boli síce zo strany žalovaného uhradené, avšak nie v lehote splatnosti,
nakoľko faktúra č. 21020201 bola uhradená dňa 4.8.2021 a faktúra č. 21020202 bola uhradená dňa

12.8.2021. V zmysle čl. 9 bod 9.2 Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania s úhradou
ceny diela zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Vzhľadom k tejto
skutočnosti žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6.907,63 eur.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, čo odôvodnil nasledovne: s poukazom na čl.4
bod 4.1 Zmluvy o dielo (na ktoré odkazuje žalobcom uvedené ustanovenie Zmluvy o sankčnom úroku),
na základe ktorého si žalobca uplatnil nárok uviedol, že toto predstavuje termín realizácie diela a termín

ukončenia diela, čo v nadväznosti na omeškanie žalovaného s úhradou žalobcom vystavených faktúr
nemá nijakú súvislosť. Takéto ustanovenie zmluvy považoval za neurčité a nezrozumiteľné a teda aj
absolútne neplatné. Poukázal aj na druhú vetu čl. 6 bod 6.4 Zmluvy o dielo, podľa ktorého: „Zhotoviteľ
nemôže voči objednávateľovi uplatniť sankcie, pokiaľ oneskorenie úhrady bolo spôsobené bankou
objednávateľa “ a uviedol, že v danom prípade sa žalovaný ako objednávateľ, dostal do omeškania

s úhradou žalobcom vystavených faktúr z dôvodu oneskoreného prijatia nenávratného finančného
príspevku zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zastúpeného Slovenskou
agentúrou životného prostredia.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého mal za preukázané,
že medzi stranami sporu bola v písomnej forme uzatvorená Zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca

ako zhotoviteľ vykonal dielo - Výstavba zberného dvora v obci Jastrabie nad Topľou. Žalobca v ten istý
deň vystavil faktúru na dohodnutú cenu diela vo výške 113.128,42 eur, ktorú po problémoch spojených
so zmenou projektovej dokumentácie rozdelil na dve faktúry a to v sumách 111.421,80 eur a 1.706,62
eur. Fakturované čiastky boli žalovaným zaplatené v dňoch 4.8.2021 a 12.8.2021. Konštatoval, že tieto
skutkové zistenia a tvrdenia neboli medzi stranami súdneho konania sporné.

4.1. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil písomnou Zmluvou o dielo uzatvorenou stranami sporu.
Bod 9.2 zmluvy upravuje, v ktorom prípade má žalovaný zaplatiť úrok z omeškania. Táto úprava je však
nezrozumiteľná a teda neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon musí byť
okrem iného zrozumiteľný. Tento bod zmluvy viaže povinnosť žalovaného uhradiť úroky z omeškania

v prípade jeho omeškania s úhradou ceny diela v termíne špecifikovanom v čl. 4 ods. 4.1 zmluvy. Bod
4.1 zmluvy hovorí o termíne začatia a ukončenia realizácie diela. Zhotoviteľ mal povinnosť začať dielo
realizovať do 7 pracovných dní odo dňa odovzdania staveniska a ukončiť dielo do 150 dní od začatia.
Uvedené zmluvné ustanovenie popisuje prípad omeškania objednávateľa s úhradou ceny diela a viaže
ho na termín začatia alebo ukončenia vykonávania diela zhotoviteľom, čo bolo pre súd prvej inštancie

nedostatočne zrozumiteľné. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť ceny diela upravenú v čl. 6 Zmluvy súd
prvej inštancie považoval znenie bodu 9.2 Zmluvy za nezrozumiteľné a z toho dôvodu neplatné.

4.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 365, § 369 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 546 ods.
1, § 548 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 544 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že cena diela

sa mala platiť na základe faktúry, ktorá podľa čl. 6 , bod 6.10 Zmluvy mala byť žalobcom doručená
žalovanému doporučeným listom v siedmich vyhotoveniach. Cena diela mala byť uhradená do 60 dní od
doručenia faktúry. K takémuto doručeniu faktúry zo strany žalobcu nedošlo. Išlo o zmluvnú povinnosť,
ktorej porušenie má za následok to, že žalovaný sa nedostal do omeškania so zaplatením ceny diela
a to v zmysle čl. 6 bod 6.9 Zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ nie je

v omeškaní s lehotovou splatnosti v zmysle ods. 6.4 tejto Zmluvy po dobu, po ktorú nemohol svoju
povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých na strane zhotoviteľa.

4.3. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa nedostal
do omeškania so zaplatením ceny diela. Ďalej uviedol, že aj v tomto prípade platí zásada - pacta

sunt servanda, teda, že v zmluvách dohodnuté jednotlivé zmluvné podmienky sú záväzné a povinné,
ich nesplnenie je porušením zmluvy. Ide o základné pravidlo civilného i obchodného práva. Žalobca
nedodržal jeho zmluvnú povinnosť doručiť žalovanému konečnú faktúru doporučeným listom (bod 6.10
Zmluvy), nie je možné konštatovať vznik omeškania žalovaného, ktorý mal plniť peňažný záväzok do 60
dní od doručenia faktúry. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 6.907,63 eur a žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Svoje
odvolanie konkrétne odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 5.1 až 5.5.5.1. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci prvoinštančným súdom. Súd prvej inštancie zamietnutie
jeho žaloby odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný nebol v omeškaní s plnením peňažného záväzku z

dôvodu, že nebol preukázaný dátum doručenia faktúry alebo obdobnej výzvy na plnenie v súlade s
čl. 6.10 Zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie v tomto prípade v rozpore s kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka posúdil skutočnosť, či došlo respektíve nedošlo k začatiu plynutia lehoty
splatnosti, a teda de facto aj k jej uplynutiu, čo založilo omeškanie žalovaného so zaplatením peňažného
záväzku a zároveň povinnosť žalovaného platiť úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného

zákonníka.

5.2.Spoukazomna§261ods.2,§263ods.1a§340bods.3Obchodnéhozákonníkauviedol,ževrámci
predmetnej Zmluvy o dielo, na základe ktorej došlo k založeniu zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť
odplatu sa zmluvné strany dohodli, že dielo sa považuje za zhotovené jeho odovzdaním a prevzatím, o
čom strany spíšu písomný protokol. K odovzdaniu diela, došlo na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí

stavby zo dňa 2.2.2021, ktorý bol zo strany žalobcu predložený súdu v rámci žalobnej repliky dňa
28.10.2022. Je nesporné, že práve v rámci odovzdania a prevzatia stavby sa dňa 2.2.2021 uskutočnila
prehliadka diela (prehliadka plnenia žalobcu), pričom z predmetného zápisu bolo zrejmé, že dielo bolo
vykonané riadne (s výnimkou drobnej vady zapísanej v rámci zápisnice, ktorá však bola zo strany
žalobcu reflektovaná a nároky z vád boli uspokojené).

5.3. Nesprávnosť právneho posúdenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, videl
v tom, keď súd prvej inštancie ako predpoklad pre začatie plynutia lehoty splatnosti bral do úvahy deň
doručenia dokladu, alebo obdobnej výzvy na plnenie (v nadväznosti na ust. § 340b ods. 1 Obchodného
zákonníka), pričom tento deň súdu prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania nebol hodnoverným

spôsobom preukázaný, a berúc do úvahy predchádzajúce konštatovanie, súd prvej inštancie deklaroval,
že lehota splatnosti nezačala plynúť, žalovaný sa do omeškania s plnením peňažného záväzku nedostal
a žalobcovi tak nemohol ex lege vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

5.4. Podľa jeho názoru v prejednávanej veci nie je možné za účelom zistenia začatia plynutia splatnosti

peňažného záväzku vychádzať zo znenia ust. § 340b ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda začatie
plynutia tejto lehoty splatnosti viazať na doručenie dokladu (v tomto prípade faktúr č. 21020201
a 21020202), ale práve naopak, spomínaný moment začatia plynutia lehoty splatnosti je potrebné
stanoviť na základe vyššie citovaného odseku 3 ustanovenia § 340b Obchodného zákonníka ako deň
uskutočnenia prehliadky plnenia, ktorá sa v prejednávanej veci uskutočnila dňa 2.2.2021. S ohľadom

na túto skutočnosť mal žalobca za to, že jednoznačne došlo k začatiu plynutia (zmluvnými stranami
dojednanej) 60 dňovej lehoty splatnosti, a to dňa 2.2.2021 a teda predmetná lehota uplynula dňa
3.4.2021.

5.5. Žalobca tiež vo svojom odvolaní uviedol, že aj ak z jeho strany nedošlo k splneniu tejto povinnosti

týkajúcej sa spôsobu doručenia faktúr č. 21020201 a č. 21020202, nemôže to mať vplyv na začatie
plynutia lehoty splatnosti v zmysle ust. § 340b ods. 3 Obchodného zákonníka. Dodal, že žalovaný svojim
podpisom potvrdil prevzatie faktúr, pričom pri ich prevzatí nerozporoval absenciu počtu vyhotovení,
respektíve spôsob ich doručenia (osobné doručenie namiesto doručenia doporučenou zásielkou).
Navyše, ak by aj súd v rámci posúdenia dospel k záveru, že ustanovenie čl. 6.10 Zmluvy o dielo

má vplyv na začiatok plynutia lehoty splatnosti, dal do pozornosti, že za tohto predpokladu je znenie
daného ustanovenia zmluvy je v priamom rozpore so znením ustanovenia § 340b ods. 3 Obchodného
zákonníka, pričom v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je ust. § 340b Obchodného
zákonníka ustanovením kogentným, od ktorého sa zmluvné strany žiadnym zmluvným dojednaním
nemôžu odchýliť.

6. Žalovaný z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 6.1 až 6.2 vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

6.1. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania dátumu doručenia faktúr alebo obdobnej výzvy na

plnenie v súlade s čl. 6.10 Zmluvy o dielo uviedol, že ju nemožno považovať za správnu a dôvodnú.
S ohľadom na povahu vykonaného diela a spôsob financovania jeho realizácie na základe Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPKZP-P01-SC111-2017-32/32 medzi žalovaným a
Slovenskou agentúrou životného prostredia ako sprostredkovateľským orgánom pre Operačný programKvalita životného prostredia, je potrebné poukázať na to, že k uskutočneniu prehliadky plnenia na účel
zistenia, potvrdzujúceho či veriteľ plnil riadne, došlo až finančnou kontrolou na mieste SAŽP, a to dňa
26.11.2021.

6.2. Navyše skutočnosť, že k relevantnej kontrole plnenia vykonaného veriteľom (zhotoviteľom -
žalobcom) nemohlo dôjsť už 2.2.2021 vyplýva aj zo zmien v príslušnej projektovej dokumentácii, ku
ktorým došlo počas realizácie diela, čo bolo ozrejmené aj vypočutým svedkom A. B.. Uvedené navyše
vyplývaajzpredloženýchdôkazov(VšeobecnákomunikáciavrámciITMS2014+zodňa9.3.2021)kdeje

zjavné, že aj po dátume vystavenia faktúr žalobcom, dochádzalo ku korekciám týkajúcich sa technických
podkladov predkladaných Slovenskej agentúre životného prostredia.

7. Žalobca v odvolacej replike k tvrdeniu žalovaného o finančnej kontrole na mieste SAŽP, konanej
dňa 26.11.2021 uviedol, že v rámci Zmluvy o dielo, na základe ktorej došlo k založeniu zmluvnej
povinnosti žalovaného zaplatiť odplatu sa zmluvné strany dohodli, že dielo sa považuje za zhotovené

jeho odovzdaním a prevzatím, o čom strany spíšu písomný protokol. K odovzdaniu diela, došlo práve
na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 2.2.2021, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu.
A práve v rámci odovzdania a prevzatia stavby sa dňa 2.2.2021 uskutočnila prehliadka diela, pričom
z predmetného zápisu je zrejmé, že dielo bolo vykonané riadne s výnimkou drobnej vady zapísanej v
rámci zápisnice, ktorá však bola zo strany žalobcu reflektovaná a nároky z vád boli uspokojené.

7.1. Dňa 12.11.2020 sa uskutočnil kontrolný deň, v rámci ktorého došlo k doručeniu novej projektovej
dokumentácie na elektro prípojku. Žalovaný už od októbra toho roku vedel o technickej zmene projektu
a od novembra taktiež disponoval spomenutou dokumentáciou, avšak o zmenu projektu požiadal až
vo februári roku 2021. Dňa 20.1.2021 sa uskutočnila kolaudácia diela, pričom žiadosť o jej vykonanie

bola podaná ešte 21.12.2020. V tom čase už boli totiž na predmetnom diele vykonané všetky práce, s
výnimkou unimobunky, z dôvodu pandemickej situácie. Ku kompletnému dokončeniu stavebných prác
došlo 25.1.2021.

7.2. Ďalej uviedol, že súdu prvej inštancie sú známe informácie o dátumoch podania žiadostí o

platbu (vrátane žiadosti o platbu predfinancovanie) zo strany Slovenskej agentúry životného prostredia,
ktoré zabezpečil žalobca. V zmysle poskytnutých informácií podal žalovaný predmetnú žiadosť o
predfinancovanie až dňa 26.5.2021 (!), pritom faktúra č. 21020201, zo dňa 2.2.2021 bola splatná dňa
3.4.2021 a faktúra č. 21020202 zo dňa 2.2.2021 bola splatná dňa 3.4.2021. Ak by sa aj pripustila
možnosť, že opravená faktúra bola žalovanému doručená 12.3.2021, zmluvná, 60 dňová splatnosť by

uplynula dňa 11.5.2021, a teda vzhľadom k skutočnosti, že k podaniu žiadosti došlo až 26.5.2021, by sa
aj napriek tejto skutočnosti žalovaný dostal do omeškania s plnením.

7.3. V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodovaciu prax ESĽP a judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky a konštatoval, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil zo všetkých

zákonných hľadísk, nesprávne aplikoval právne normy a nevysporiadal sa dostatočne so všetkými
zákonnými podmienkami nevyhnutnými na posúdenie.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. b) a h) CSP: „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

11. Podľa § 388 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“12. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal ním tvrdené odvolacie dôvody. Zásadným
pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zistenie, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je

naplnený. T.j. súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, keďže
tieto zodpovedajú vykonaným dôkazom, sú logicky a presvedčivo vyhodnotené, avšak odvolací súd sa

nestotožňujesjehoprávnymposúdenímveci.Súdprvejinštanciesprávnezistilrozhodujúceskutočnosti,
avšak na ich základe dospel k nesprávnym právnym záverom.

14. Súd prvej inštancie považoval znenie čl. 9 bod 9.2 Zmluvy o dielo, ktorý upravuje, v akom prípade
má žalovaný zaplatiť úrok z omeškania za nedostatočne zrozumiteľné a z toho dôvodu aj neplatné,
vzhľadom na odkaz na čl. 4 bod 4.1 tejto zmluvy, ktorý zase upravuje začiatok a ukončenie realizácie

diela, na ktorý čl. 9 bod 9.2 Zmluvy o dielo viaže prípad omeškania objednávateľa s úhradou ceny diela.

15. Ak obsah záväzkového vzťahu, z ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok, spadá pod režim
Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ"), jeho výklad preto treba uskutočniť nielen podľa § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník v § 266 obsahuje pre výklad právnych úkonov

výkladové pravidlá. Najskôr tak musí byť v zmysle § 266 OBZ zistený úmysel toho, kto konal, a pokiaľ
ho nemožno zistiť, alebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú, treba
vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladal, a ďalej z toho, aký význam
sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Pri nemožnosti zistenia
hľadiska subjektívneho (úmysel konajúcich), prichádza do úvahy objektívne hľadisko. Vždy sa však, ako

z hľadiska subjektívneho tak aj objektívneho, musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj
následné správanie sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. (sp. zn. 4Obdo/73/2021 z 31.10.2022
Najvyšší súd Slovenskej republiky).

16. Aj keď sa odkaz na čl. 4 bod 4.1 Zmluvy o dielo v čl. 9 bod 9.2 javí ako nadbytočný, táto skutočnosť
však sama o sebe nespôsobuje nezrozumiteľnosť znenia bodu 9.2 čl. 9 Zmluvy o dielo. Naopak,
je možné jednoznačne určiť v akom prípade má žalobca ako zhotoviteľ právo na uplatnenie úroku
z omeškania a v akej výške. Preto odvolací súd dospel k záveru, že bod 9.2 čl. 9 Zmluvy o dielo nemožno
považovať za neplatný, ale naopak, treba naň prihliadať ako na platné a účinné zmluvné dojednanie.

17. Z výsluchu svedkyne C. D., ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 13.4.2023 vyplýva, že v ten
istý deň, v ktorom došlo k odovzdaniu diela, čo je preukázané zisťovacím protokolom zo dňa 2.2.2021
podpísaným oboma stranami, žalobca ako zhotoviteľ vystavil aj faktúru vo výške 113.128,42 eur, ktorú
ešte v ten deň v zmysle zmeny projektovej dokumentácie rozdelil na dve faktúry, ktorými sú faktúra č.

21020201, zo dňa 2.2.2021, splatná dňa 03.04.2021 vo výške 111.421,850 eur a faktúra č. 21020202
zo dňa 2.2.2021, splatná dňa 3.4.2021 vo výške 1.706,62 eur, ktoré žalovaný uhradil dňa 4.8.2021
a 12.8.2021.

18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nedodržal svoju zmluvnú povinnosť doručiť faktúru

doporučeným listom v siedmich vyhotoveniach v zmysle bodu 6.10 čl. 6 Zmluvy o dielo, čo malo za
následok, že sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou ceny diela, keďže v zmysle bodu
6.9 čl. 6 objednávateľ nie je v omeškaní s lehotou splatnosti v zmysle čl. 6 bod 6.4 Zmluvy o dielo po
dobu, pre ktorú nemohol svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých na strane zhotoviteľa
– žalobcu.

19. Odvolací súd sa s takýmto záverom nestotožňuje. Súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť na
ustanovenie § 340b ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré má podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
kogentný charakter a od ktorého sa nemožno zmluvne odchýliť. Upravuje čas plnenia peňažného
záväzku v prípade, že po plnení veriteľa nasleduje prehliadka plnenia, aby sa zistilo, či veriteľ plnil riadne.

Žalovaný, v tomto prípade subjekt verejného práva v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je
povinný splniť svoj záväzok do 30 dní od skončenia prehliadky, ak sa strany nedohodli na inej lehote,
ktorá zároveň nepôsobí v hrubom nepomere a nepresahuje 60 dní.20. Z uvedeného vyplýva, že začiatok plynutia lehoty na úhradu ceny diela nie je možné viazať na
doručenie faktúry, ale na moment skončenia prehliadky poskytnutého plnenia, čo nastalo podľa zápisu
o odovzdaní stavby dňa 2.2.2021. Záver súdu prvej inštancie o absencii omeškania žalovaného výlučne

na základe posúdenia spôsobu doručenia faktúr žalobcom, pričom neprihliadol na vyššie uvedené
kogentné ustanovenie § 340b ods. 3 Obchodného zákonníka je nesprávny.

21. Odvolací súd preto konštatuje, že po skončení prehliadky žalovaným dňa 2.2.2021 začala plynúť 60
– dňová lehota na zaplatenie ceny diela, pričom uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania

so splnením svojho peňažného záväzku, a to bez ohľadu na prípadne formálne nedostatky týkajúce sa
spôsobu doručenia faktúr žalovanému.

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzhľadom na financovanie diela na základe
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPKZP-P01-SC111-2017-32/32 uzavretej
medzi žalovaným a Slovenskou agentúrou životného prostredia, sa prehliadka poskytnutého plnenia

mala uskutočniť až formou finančnej kontroly na mieste zo strany SAŽP dňa 26.11.2021. Odvolací súd
zdôrazňuje, že účelom prehliadky plnenia v zmysle § 340b ods. 3 Obchodného zákonníka je umožniť
preverenie, či veriteľ splnil riadne a včas, a na základe toho začína plynúť lehota splatnosti. Takáto
prehliadka je dohodnutá v zmluve o dielo a uskutočňuje sa medzi zhotoviteľom a objednávateľom
(odovzdávací protokol, zápisnica o prevzatí stavby a pod.). Žalovaným uvedená finančná kontrola na

mieste uskutočnená dňa 26.11.2021 Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) podľa názoru
odvolacieho súdu nemá povahu prehliadky plnenia podľa § 340b ods. 3 Obchodného zákonníka.
Žalobca sa síce zaviazal v čl. 11 bod 11.5 strpieť výkon takejto kontroly, avšak jej účelom je preverenie
hospodárnosti a oprávnenosti použitia verejných prostriedkov, nie preverenie riadneho plnenia medzi
žalobcom a žalovaným.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP o odvolaní žalobcu týmto rozsudkom
rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 6.907,63 eur istiny (titulom vzniku jeho nároku voči žalovanému na zaplatenie úrokov
z omeškania v zmluvne dohodnutej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka za oneskorené

zaplatenie ceny diela) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (podľa § 255 CSP) a 2, ohľadom náhrady trov odvolacieho konania obdobne vo výroku II.
úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu (podľa § 255 a § 396 CSP).

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.
2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).