Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112236604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1112236604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: G.. D. T., U.. XX.XX.XXXX, R.
H. L., B. XX, zast. Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom v Bratislave, Medveďovej 1566/20,
proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, zast. SEDLAČKO &
PARTNERS,s.r.o.sosídlomvBratislave,Štefánikova8,oneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
8. októbra 2024 č.k. B1-9Cpr/9/2012-550 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 05.01.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je
neplatné, pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za dobu 9 mesiacov v celkovej
výške 6.763,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
žalobcu zamietol. Návrh žalovaného, aby súd podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodol, že od
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, zamietol.

Napokon žalovanému uložil i povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/Vychádzal zo zistenia, že listom zo dňa 05.01.2012 právny predchodca žalovaného (VOLKSBANK
Slovensko, a.s.) okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré právny predchodca žalovaného skutkovo vymedzil nasledovne:
„Dňa 28.12.2011 v čase 15:41 ste pri výbere hotovostí vo výške 93.500,- € z účtu klienta Wanila, s.r.o.,
porušili pravidlo o potrebe nahlasovania hotovostných výberov nad 10.000,- €, pričom ste vykonal výber

v hotovosti vo výške 93.500,- € bez nahlásenia výberu 48 hodín vopred a umožnil ste vykonanie tejto
operácie bez toho, aby túto operáciu autorizoval ako nenahlásený výber riaditeľ pobočky L.- G.. Zároveň
ste pri uvedenom výbere v hotovosti vo výške 93.500,- € z účtu klienta Wanila, s.r.o. dňa 28.12.2011
zneužil heslo B.. I. R. na autorizáciu výberu ako operácie prekračujúcej interný limit na zadávanie
jednotlivej operácie jedným zamestnancom banky, kedy interný limit pre Vás ako zamestnanca bol
10.000,- € a bol ste povinný pre vykonanie tejto operácie požiadať o autorizáciu iného zamestnanca
pobočky L. - G.. Pri analýze kamerových záznamov z návštevy konateľa klienta (R.) spolu s tretou

osobou (V.) na pobočke L. - G. dňa 26.12.2011 v čase 14:40 - 14:53, pri ktorej mal byť vykonaný vklad
a odovzdaná hotovosť 93.500,- € a v čase 15:41 výber v hotovosti 93.500,- €, bolo zistené, že pri
vklade nebola odovzdaná hotovosť klientom a pri výbere nebola bankou vydaná hotovosť klientovi, z
čoho vyplýva, že uvedené operácie ste zaúčtoval v prospech a na ťarchu klienta Wanila, s.r.o., pričomvšak neprebehli a vyhotovil ste pokladničné doklady, ktoré sa nezakladali na pravde, nakoľko slúžili na
preukázanie neexistujúcich operácii.“
Právny predchodca žalovaného tento list zaslal ako doporučenú zásielku s doručenkou žalobcovi

poštou. Žalobca následne oznámením podľa § 79 Zákonníka práce zo dňa 12.01.2012, doručeným
predchodcovi žalovaného dňa 13.01.2012, oznámil predchodcovi žalovaného, že okamžité skončenie
pracovnéhopomerupovažujezaneplatné,žesaprávnympredchodcomžalovanéhouvádzanýchkonaní
nedopustil a že trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle pracovnej zmluvy.
3/Podľa žalobcu List zn. 2/2012 - 1610 zo dňa 05.01.2012 Okamžité skončenie pracovného pomeru

v zmysle 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce predchodca žalovaného doručil
tretej osobe, a teda nie žalobcovi. Žalobou zo dňa 09.03.2012 sa žalobca domáha určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca má za to, že „Okamžité skončenie pracovného
pomeru“ zo dňa 05.01.2012 je absolútne neplatné. V súlade so znením § 38 ods. 1, § 38 ods. 2 a § 38
ods. 4 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný písomnosti týkajúce sa vzniku zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvy doručiť zamestnancovi do vlastných rúk, jedná sa o kogentné ustanovenie zákona, to znamená
bez možnosti výnimiek z jeho používania. Ak písomnosť zamestnávateľ nedoručoval zamestnancovi
na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, mohol a mal písomnosť doručovať poštou
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, a to ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk“, čo však v konkrétnom prípade neučinil. Ak zamestnávateľ zasiela takúto

písomnosť zamestnancovi v zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka práce poštou ako doporučenú zásielku, musí
zároveň dodržať formu doporučenej zásielky striktne vyžadovanú v § 38 ods. 2 Zákonníka práce, to
jest s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Preto je doručovanie do vlastných rúk nielen jedinou
legálnou a správnou formou doručovania písomností týkajúcich sa zániku, zmeny a vzniku pracovného
pomeru, ale aj formou najúčelovejšou. Pri doporučenej zásielke bez doručenky alebo doporučenej

zásielke s doručenkou bez poznámky do vlastných rúk nemožno vylúčiť situáciu, že zásielku prevezme
iná osoba ako zamestnanec, resp. sa zamestnanec o obsahu zásielky nedozvie vôbec alebo včas
a súčasne nie je možné definovať začatie plynutia lehoty uplatnenia žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, keďže žalobca sa ocitá v právnej neistote. Preto uvedené možnosti nesprávneho či
nedokonalého doručovania minimalizuje práve zákonodarcom kogentne stanovený spôsob doručovania

do vlastných rúk.
4/Žalovaný k tomu uviedol, že ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom
listom zo dňa 05.01.2012 (preukázateľne doručeným dňa 10.1.2012) v zmysle § 68 ods. 1 písm. b)
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Doručenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru potvrdil aj samotný žalobca v návrhu na začatie konania zo dňa 09.03.2012.

Tvrdenie žalobcu, že doporučenú zásielku neprevzal on, ale bola mu doručená prostredníctvom tretej
osoby, považovala za absurdné, účelové a špekulatívne. Na poštovej doručenke je pri dátume doručenia
uvedený podpis adresáta zásielky, ktorým bol žalobca. Neobstojí námietka žalobcu v súvislosti s
doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru listom, ak zásielka bola doručená bez poznámky
„dovlastnýchrúk“.Tátoskutočnosťnespôsobujeneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.

Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 10.01.2012 (deň doručenia zásielky
obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru).
5/V poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. februára 2019 č.k. 9Cpr/9/2012-254
tento žalobe vyhovel v podstate z dôvodu, že doručenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru je
podmienkou jeho platnosti. Nakoľko táto podmienka v danej veci splnená nebola, okamžité zrušenie

pracovného pomeru žalovaným zo dňa 05.01.2012 je neplatné.
6/Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2021 č.k. 5CoPr/6/2020-305 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal pritom
na skutočnosť, že v súdenej veci žalobca v žalobe (datovanej dňom 09.03.2012, na poštovú prepravu
odovzdanej dňa 10.3.2012 a prostredníctvom poštového podniku doručenej súdu prvej inštancie dňa

13.03.2012) tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného obdržal dňa 10.01.2012 od
tretej osoby. Podľa jeho výpovede pred dožiadaným súdom zo dňa 16.04.2015 (č.l. 139 spisu) okamžité
skončenie prevzal za žalobcu rodinný známy D. Č., žalobca našiel zásielku po návrate z vyšetrenia
v nemocnici na stole, presný dátum neuviedol. Podľa obsahu výpovede žalobcu na pojednávaní dňa
31.03.2016 (č.l. 167 spisu) v predmetnom období tento absolvoval rehabilitácie v rámci Košíc, preto

sa cez deň vo svojom byte na B. XX nezdržiaval, okamžité skončenie za neho prevzal spolubývajúci
D. Č., ktorý ho žalobcovi neodovzdal dňa 10.01.2012, ale žalobca tento list našiel v pošte neskôr,
čo bolo možno až dňa 13.01.2012. Súčasne z obsahu vykonaného dokazovania je však zrejmé, žežalobca listom datovaným dňa 12.01.2012 oznámil žalovanému svoj nesúhlas s okamžitým skončením
pracovného pomeru.
Za podstatné označil odvolací súd to, či zásielka bola alebo nebola doručená do vlastných rúk,

hoci by išlo o doporučenú zásielku bez tejto výhrady. Žalovaný v tejto súvislosti argumentoval, že
z doručenky pri dátume doručenia dňa 10.1.2012 je uvedený podpis adresáta zásielky, ktorým bol
žalobca, tvrdiac, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil iba na formálnej chybe žalovaného pri
spôsobe doručovania zásielky prostredníctvom poštovej prepravy, keď bol v dôsledku administratívneho
pochybenia použitý nesprávny druh poštovej obálky, bez služby do vlastných rúk, ktorá chyba však

nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ani nemá za následok neúčinnosť doručenia,
keďže žalobca si túto zásielku riadne prevzal. Výpoveď svedka Č. považoval za účelovú, tento dôkaz
nebol podložený žiadnym ďalším dôkazom, pričom svedok sám seba identifikoval ako blízkeho priateľa
žalobcu. S týmto sa odvolací súd stotožnil, avšak len v prípade preukázania, že zásielka bola doručená
do vlastných rúk adresáta, hoci aj išlo o doporučenú zásielku bez tejto výhrady. Údaje uvedené na
potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, platí tak vyvrátiteľná

domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú skutočnému stavu. Dôkazné bremeno tvrdenia, že
k doručeniu nedošlo, sa ale presúva na toho, kto toto namieta, teda v danom prípade na žalobcu. V
súdenej veci, aj vzhľadom na rozdielne či meniace sa tvrdenia žalobcu, nepredstavuje výpoveď svedka
Č. taký dôkaz, ktorý by presvedčivým spôsobom odstránil akékoľvek pochybnosti v otázke doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru, najmä vzhľadom na samotným svedkom označený vzťah

k žalobcovi ako blízky, ale aj vzhľadom k tomu, že výpoveď svedka nebola podložená žiadnym ďalším
dôkazom. Žalovaný v tejto súvislosti už v priebehu prvoinštančného konania dňa 16.1.2018 (č.l. 217
spisu) navrhol, aby bola pravosť podpisu na doručenke preskúmaná znalcom, rovnako sa vyjadril
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 2.2.2016 (č.l. 157 spisu), súd prvej inštancie však uznesením zo
16.1.2018 návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol bez toho, aby nevykonanie tohto, pre

vec podstatného dôkazu, primerane odôvodnil. Napadnutý (v poradí prvý) rozsudok tak odvolací súd
vyhodnotil ako predčasný resp. nepreskúmateľný, bez opory vo vykonanom dokazovaní, na základe
ktorého odvolaciemu súdu neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), kde
súd prvej inštancie po doplnení dokazovania ohľadom zistenia pravosti podpisu žalobcu na doručenke

vec opätovne prejedná a po riadnom vyhodnotení vykonaného dokazovania o veci rozhodne.
V prípade, ak nebude pravosť podpisu žalobcu na doručenke dokazovaním potvrdená, odvolací súd
uviedol, že súd prvej inštancie sa musí vysporiadať s návrhom žalovaného, aby súd podľa § 79
ods. 1 ZP rozhodol, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zákonník práce nedáva odpoveď na to, akú situáciu, resp. skutočnosť by bolo možné

považovaťzadôvod,nazákladektoréhobysúdmoholurčiť,žesícepracovnýpomersaskončilneplatne,
ale nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Dalo
by sa uviesť, že ide aj o také správanie zamestnanca, jeho postoj k plneniu pracovných úloh, ktoré
ohrozuje (alebo môže ohroziť) zamestnávateľa. Súd prvej inštancie v danom prípade sa bude musieť
vysporiadať s tvrdením žalovaného, že „konanie žalobcu možno objektívne hodnotiť ako koordinovaný,

časovo nadväzný a vopred dohodnutý postup s majiteľom bežného účtu, pričom pre žalovaného ako
banku je neakceptovateľné, aby ju zamestnanci postupom v evidentnom rozpore s internými predpismi
vystavovali riziku porušenia pravidiel ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“.
7/Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie, zo znaleckého posudku súdneho znalca PhDr.
Igora Grajciara č. XX/XXXX zo dňa 16.11.2023 zistil, že podľa zistenia znalca sporný podpis znejúci na

meno D. T. na inkriminovanej doručenke z 10.01.2012 „je pravdepodobnejšie, že je pravým podpisom
D.. T., než že by to bol falzifikát typu napodobeniny. Upresniť záver nie je možné vzhľadom k tomu, že
sporný podpis je významne zjednodušený typ podpisu majúci charakter tzv. parafy a neumožňuje preto
synergicky posúdiť komplex viacerých, identifikačne hodnotných znakov, pretože proste v tak krátkom
podpise neexistujú“.

8/Žalovaný potom navrhol doplniť dokazovanie za účelom ustálenia skutkového stavu vykonaním
znaleckého dokazovania vo vzťahu k skúmaniu, či sporný podpis na doručenke realizoval alebo
nerealizoval svedok D. Č.. Za tým účelom navrhol, aby konajúci súd v zmysle § 189 CSP a 190 CSP
požiadal
a/ Ministerstvo vnútra SR, Odbor dokladov a evidencií Prezídia PZ o poskytnutie informácií, koľkokrát

a kedy si žalobca menil občiansky preukaz, či iné osobné doklady (napr. cestovný pas alebo vodičský
preukaz) a aby zaslal kópie týchto dokumentov ustanovenému súdnemu znalcovi alebo súdu na účely
vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania (doplnenie pôvodného znaleckého posudku č. 12/2023 zo
dňa 16.11.2023);b/ Okresný úrad Košice, katastrálny odbor o poskytnutie kúpnej zmluvy V-402/2004 zo dňa 5.4.2004
a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a aby zaslal kópie týchto dokumentov ustanovenému
súdnemu znalcovi alebo súdu ich fotokópie na účely vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania

(doplnenie pôvodného znaleckého posudku č. 12/2023 zo dňa 16.11.2023);
c/ Sociálnu poisťovňu a Finančnú správu SR (Daňový úrad Košice) o poskytnutie informácií, či disponujú
dokumentáciou s vlastnoručným podpisom žalobcu (napr. žiadosť žalobcu alebo daňové priznanie
žalobcu) a aby zaslali kópie týchto dokumentov (ak také nájdu) ustanovenému súdnemu znalcovi alebo
súdu na účely vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania (doplnenie pôvodného znaleckého posudku

č. 12/2023 zo dňa 16.11.2023).
Zároveň žalovaný podľa § 207 ods. 1 a nasl. CSP navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie vo
vzťahu k skúmaniu, či sporný podpis na doručenke na č.l. 129 realizoval alebo nerealizoval svedok D.
Č.. Na tento účel ponechal na zvážení súdu, či je potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie alebo
iba doplnok k pôvodnému znaleckému posudku č. 12/2023 zo dňa 16.11.2023 (žalovaný bol skôr za
druhú možnosť). Podľa názoru žalovaného by bolo hospodárnejšie, ak by sa svedok D. Č. dostavil k

súdom ustanovenému znalcovi PhDr. Igorovi Grajcarovi, pred ktorým bude opakovane podpisovať (resp.
imitovať podpis žalobcu), na základe čoho by mohol znalec vyhotovil doplnok k pôvodnému znaleckému
posudku (ak je to možné).
9/Žalobca sa písomným podaním zo dňa 15.1.2024 vyjadril k vyjadreniu žalovanej strany. Uviedol, že
svedok je osoba nezastupiteľná a nezameniteľne rozdielna od ďalších subjektov civilného sporového

konania (súdu, sporových strán, zástupcu, intervenienta, znalca, tlmočníka, (vystupujúcich v tej istej
veci)). Svedok je osoba, ktorá je schopná pred súdom vypovedať o skutočnostiach (dôležitých pre civilné
sporové konanie v danej sporovej veci), ktorá sama vnímala (poznala) svojimi zmyslami (najmä videla
a počula etc), tieto si pamätá a je schopná tieto skutočnosti zreprodukovať na pojednávaní pred súdom.
Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným

spôsobom z dôkazných prostriedkov (čl. 16 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších predpisov, § 187 ods. 1 CSP). Podľa § 196 ods. 2 CSP Ak súd nariadi výsluch podľa
§ 196 ods. 1 CSP, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako
svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych
následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Žalobca uviedol, že ak by aj hypoteticky

platilo to, čo namieta žalovaný (údajnú nevierodhodnoť výpovede svedka D. Č.), je nesporné, že aj tento
svedok bol zo strany konajúceho súdu riadne poučený o význame jeho svedeckej výpovede, povinnosti
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede (§ 126 OSP,
obdobne § 196 a nasl. CSP). Taktiež samotná skutočnosť, že svedok by mal byť blízkym priateľom
žalobcu, sama osebe neznamená diskvalifikáciu takejto osoby ako svedka v predmetnej civilnej veci.

10/Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovanej strany na doplnenie dokazovania zadovážením
informáciíadokumentovodMinisterstvavnútraSR,OdbordokladovaevidenciíPrezídiaPZ, Okresného
úradu Košice, katastrálny odbor, Sociálnej poisťovne a Finančnej správy SR (Daňový úrad Košice)
s poukazom na zásadu kontradiktórnosti civilného procesu a rozhodol na základe vykonaného
dokazovania. Konštatoval, že samotný súd nevyhľadáva dôkazy ani iné tvrdenia, postupuje len striktne

podľa zákona. Úlohou súdu a sudcu nie je objasňovať a vyhľadávať objektívnu (materiálnu) pravdu, ale
rozhodovať na základe dôkazov, ktoré predkladajú najmä strany konania. Sudca rozhodne v prospech
strany, ktorá presvedčivejšie a zákonne preukázala svoje tvrdenia.
11/Ďalej konštatoval, že právne následky doručenia písomnosti podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v
spojení s § 70 Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia

písomnosti (t.j. "do vlastných rúk") zamestnancom, a to bez ohľadu na prevedený spôsob doručovania
(realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty). Nakoľko znaleckým posudkom
súdneho znalca sa nepodarilo jednoznačne potvrdiť alebo vylúčiť, či podpis na doručenke z 10.01.2012
je vlastnoručným podpisom žalobcu, súd vychádzal z už vykonaného dokazovania. Z výsluchu svedka
D. Č. súd zistil, že list VOLKSBANK Slovensko - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

05.01.2012prevzalD.Č.,ktorýprevzatielistinypotvrdilsvojimvlastnoručnýmpodpisom.Svedokuviedol,
že býva u G.. D. T. na B. XX L. už približne 10 rokov. Poštu preberá aj pre pána T. v čase, keď
tento sa nenachádza doma, pričom podpíše buď seba alebo pána T.. Vzhľadom k tomu, že okamžité
skončenie pracovného pomeru nikdy nebolo doručené do vlastných rúk žalobcu, námietky žalovanej
strany, ktorá namietala, že žaloba bola podaná oneskorene po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty

sú nedôvodné a súd ustálil, že žaloba bola podaná riadne a včas. Skutočnosť, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nikdy nebolo doručené do vlastných rúk žalobcu spôsobuje, že právne následky
doručenia písomnosti podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 70 Zákonníka práce vo vzťahu
k zamestnancovi nenastali. K platnému doručeniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa05.01.2012 do vlastných rúk žalobcu nedošlo z dôvodu, že predmetnú zásielku prevzala iná osoba než
žalobca, ktorý bol jej adresátom. Doručenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru je podmienkou
jeho platnosti. Nakoľko táto podmienka v danej veci splnená nebola, okamžité zrušenie pracovného

pomeružalovanýmzodňa05.01.2012 jeneplatné. Vzhľadomktejtoskutočnostisúdsaďalšímidôvodmi
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzanými žalobcom v žalobe a žalovaným v
jeho vyjadreniach nezaoberal a žiadne ďalšie odkazovanie v tomto smere nevykonal. Súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle žalobného petitu tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom
okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 05.01.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Súd tiež v zmysle
ustanovenia § 134 Zákonníka práce rozhodol o povinnosti žalovanej strany zaplatiť žalobcovi náhradu
mzdy za obdobie 9 mesiacov, vo výške priemerného zárobku žalobcu. Vo zvyšku uplatneného nároku,
ktorým žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy presahujúci 6.763,32 súd žalobu zamietol z dôvodu, že
podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase, keď sa mal pracovný pomer žalobcu u žalovaného
skončiť, patrí zamestnancovi právo na náhradu mzdy za deväť mesiacov.

12/Pokiaľ žalovaný navrhol, aby súd vyslovil, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu zamestnával naďalej, (keď od zamestnanca banky je vyžadovaná absolútna bezúhonnosť,
vysoko etické a morálne správanie sa a nadštandardné plnenie pracovných úloh, neoprávnené
vyhotovenie príjmových dokladov, zneužitie hesla spolupracovníka, predstieranie prijatia hotovostného
vkladu finančných prostriedkov vo výške 93.500,- € a ich následného fiktívneho výberu ako aj ďalšie

žalovaným namietané nedostatky, uvedené kritériá rozhodne nespĺňajú a za týchto okolností nemožno
od žalovaného, ako zamestnávateľa, rozumne očakávať dôveru v osobu žalobcu, čo je v bankovom
sektore absolútnou nevyhnutnosťou), súd prvej inštancie pre takéto rozhodnutie nezistil dôvody. Z
obsahu spisu ORPZ v Košiciach odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-480/7-OEK-KE-2012 súd zistil, že
uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 12.06.2013 ČVS:ORP-480/7-OEK-KE-2012 trestné stíhanie, ktoré

bolo začaté za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. l Trestného zákona bolo zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci.
13/O náhrade trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a v spore
úspešnému žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14/Proti tomuto rozsudku (okrem jeho časti žalobu zamietajúcej) podal včas odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu (existencia vyvrátiteľnej
domnienky, dôkazné bremeno na strane žalobcu, nepresvedčivosť výpovede svedka a podstatný
význam znaleckého dokazovania), porušil princíp právnej istoty, princíp rovnosti sporových strán,
kontradiktórnosti konania a základné právo žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Namietal nevykonanie žalovaným navrhovaného doplnenia dokazovania, či už vo vzťahu k skúmaniu,
či sporný podpis na doručenke realizoval svedok, ale aj za účelom zabezpečenia ďalších autentických
podpisov žalobcu, ktoré návrhy súd prvej inštancie všetky zamietol, pričom nebol žiadny dôvod pre
nevyhovenie týmto dôkazným návrhom žalovaného, ktoré mali priamy súvis s predmetom konania,
overili by alebo vyvrátili, kto spornú doručenku z 10.01.2012 podpísal a neboli ani dôkazmi

nadbytočnými. Nevykonaním navrhovaného dokazovania žalovaný stratil procesnú možnosť objasniť v
sporerozhodujúceskutočnosti,sporbolpritomzačatývroku2012zaúčinnostiO.s.p.,vktoromnemožno
uplatniť sudcovskú koncentráciu konania v neprospech strany. V ďalšom žalovaný namietal skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie, keď jednak ignoroval záväzný právny názor odvolacieho súdu
a pozitívny záver znaleckého dokazovania, že podpis na doručenke patrí pravdepodobne žalobcovi

interpretoval v neprospech žalovaného, a namiesto toho sa priklonil k tvrdeniam svedka, ktoré nemajú
oporu v žiadnom ďalšom dôkaze. Sporný podpis žalobcu sa nenachádza na súkromnej, ale na verejnej
listine, doručenke, ktoré údaje sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Pôvodná výpoveď
svedka Č.K. nepostačuje na vyvrátenie zákonnej domnienky, za týchto okolností mal žalobca ďalej v
konaní preukazovať, že doručenku nepodpísal, čo sa však nestalo, naopak maril znalecké dokazovanie,

opakovane odmietol súdu predložiť požadovaný porovnávací materiál a nemal záujem na doplnení
znaleckého dokazovania, či podpis na doručenke patrí svedkovi. Pokiaľ súd prvej inštancie ignoroval
závery znaleckého posudku z dôvodu, že tieto neboli jednoznačné, znalec v 9-stupňovej škále v otázke
pravosti podpisu určil, že je pravdepodobnejšie, že podpis je pravý, než že by bol nepravý, tento záver
teda nepotvrdzuje svedeckú výpoveď. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktoré v

podobných prípadoch dávajú prednosť pravdepodobnejšej verzii. Napokon žalovaný namietal, že ani
v druhom rozsudku sa súd nevysporiadal s jeho návrhom v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce a
to z dôvodu neopodstatneného bagatelizovania závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, keď súd za
závažné porušenie považuje zjavne iba spáchanie trestného činu. Súd prvej inštancie nezohľadnil, žebankovníctvo má špecifický režim a na zamestnancov pôsobiacich v banke sa kladú obzvlášť zvýšené
požiadavky. Nemožno u týchto zamestnancov tolerovať zistené závažné porušenia pracovnej disciplíny
a bolo by krajne nespravodlivé, ak by mal žalovaný naďalej zamestnávať žalobcu a opätovne mu zveril

peniaze klientov a umožnil mu prístup k citlivým bankovým a osobným údajom. Žalovaný preto navrhol,
abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie vnapadnutýchčastiachzmenilažalobuvcelomrozsahu
zamietol.
15/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval všetky napadnuté výroky za
vecne správne a zákonné. Ohradil sa proti údajnému nedodaniu listinných dôkazov z jeho strany pri

zisťovaní pravosti podpisu, keď takýmito listinami nedisponoval. Čo sa týka znaleckého posudku, znalec
jednoznačne nepotvrdil ani nevyvrátil, že sporný podpis je vlastnoručným podpisom žalobcu. V rámci
trestného stíhania, kde bol žalobca v procesnom postavení svedka, bolo podľa neho preukázané, že
nedošlo k jeho pochybeniu, ale pochybeniu vo vnútornej organizácii u vtedajšej banky. Zopakoval,
že okamžité skončenie prevzala tretia osoba, nemôže teda ísť o platné skončenie pracovného
pomeru. D. Č. v postavení svedka uvedené potvrdil vo svojej výpovedi, žalovaný túto skutočnosť

nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom. K tvrdeniu žalovaného, že od zamestnanca banky sa
vyžaduje absolútna bezúhonnosť poukázal žalobca na to, že v banke pracoval 16 rokov, ani raz nebol
písomne upozornený na menej uspokojivé plnenie pracovných povinností. Taktiež súd prvej inštancie
nezistil dôvody, pre ktoré by vyslovil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával. V trestnom konaní na OR PZ v Košiciach bolo preukázané, že v rozpore s

internými smernicami a pracovným poriadkom boli pokladničné prístupové heslá vedúcej pobočky
rozdané všetkým zamestnancom, títo ich museli používať, čo bola dlhoročná prax, nedošlo teda k
žiadnemu pochybeniu žalobcu, ale k pochybeniu vnútornej organizácie žalovaného. Vedúca pobočky
donedávna pracovala v banke, nebola nijako postihnutá, naopak postihnutý bol len žalobca ako radový
zamestnanec. Žalobca preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, z hľadiska

jeho vecnej správnosti, potvrdiť.
16/Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoje argumenty z odvolania, keď o riadnom doručení
okamžitého skončenia žalobcovi svedčí verejná listina, a to doručenka. Údaje na doručenke žalobca
spochybňuje iba na základe svedeckej výpovede blízkej osoby, zo svedeckej výpovede však nevyplýva,
z akého dôvodu sa svedok nachádzal v byte žalobcu, prečo sa rozhodol zásielku prevziať a podpísať za

žalobcu. Výpoveď svedka žalovaný označil za nevierohodnú, ktorou nemožno efektívne spochybňovať
verejnú listinu. Závery znaleckého dokazovania podporujú argumentáciu žalovaného a nevyvracajú
zákonnú domnienku, žalobca zostal po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu procesne pasívny, súd
prvej inštancie rozhodol opačne, ako keby bolo dokázané, že nejde o podpis žalobcu, úplne pritom
odignoroval právny názor odvolacieho súdu. Ďalej poukázal na to, že ak by aj výsledky znaleckého

dokazovania nemali byť hodnotené v prospech žalovaného, dostane sa vec do roviny, kde v prospech
žalovaného svedčí verejná listina a opak, že nejde o podpis žalobcu, je založený iba na jeho tvrdení.
V takejto situácii musí dôkazné bremeno uniesť žalobca, čo sa paradoxne nestalo. Ak sa nepodarí
zistiť a objektívne objasniť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci, nepriaznivé dôsledky toho stavu
musia postihnúť toho účastníka, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom. V danom prípade pri existencii

verejnej listiny a zákonnej vyvrátiteľnej domnienky je dôkazné bremeno na strane žalobcu. Žalovaný sa
domnieva, že procesný postup súdu prvej inštancie v podobe hodnotenia dôkazov výlučne v prospech
žalobcu a opomenutie jeho procesnej pasivity, bol excesívny a protektívny.
17/Odvolací súd vec prejednal v rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 380 Civilného sporového
poriadku (CSP) na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), a po doplnení dokazovania dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny nie je.
18/Podľa § 77 Zákonníka práce (ďalej ZP) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

19/Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že
v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh na určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej
lehoty, nárok zaniká (§ 36 Zákonníka práce, podľa ktorého k zániku práva preto, že sa v ustanovenej
lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, §75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej
lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to strana konania nenamietne.).
20/Zákonník práce na rozdiel od občianskoprávnej úpravy rozlišuje medzi lehotami a dobami, pričom pre

obe platí odlišný spôsob ich počítania. Doba (napr. výpovedná doba, skúšobná doba) sa začína prvým
dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby, a to bez ohľadu na to, či
posledný deň pripadne na víkend alebo na sviatok. V § 37 Zákonníka práce je upravené, kedy nastáva
začiatok a kedy nastáva koniec doby a čo je vlastne aj dobou v zmysle ZP. Dobu možno rozlišovať ako
a) dobu, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, b) dobu, ktorej uplynutím je podmienený vznik

práva alebo povinnosti.
21/Zákonník práce naopak výslovne neupravuje tzv. počítanie lehôt. V prípade počítania lehôt v
pracovnoprávnych vzťahoch platí ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že ak
Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy (pracovnoprávne)
Občiansky zákonník. Na počítanie lehôt uvedených v rámci Zákonníku práce sa subsidiárne použije
ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka.

22/Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní (§ 122 ods. 1 OZ). Koniec lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne
koniec lehoty na jeho posledný deň (§ 122 ods. 2 OZ). Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3 OZ).
23/V súdenej veci žalobca v žalobe (datovanej dňom 09.03.2012, na poštovú prepravu odovzdanej
dňa 10.3.2012 a prostredníctvom poštového podniku doručenej súdu prvej inštancie dňa 13.03.2012)
tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej obdržal dňa 10.01.2012 od tretej osoby.
Podľa jeho výpovede pred dožiadaným súdom zo dňa 16.04.2015 (č.l. 139 spisu) okamžité skončenie

prevzal za žalobcu rodinný známy D. Č., žalobca našiel zásielku po návrate z vyšetrenia v nemocnici
na stole, presný dátum neuviedol. Podľa obsahu výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 31.03.2016
(č.l. 167 spisu) v predmetnom období tento absolvoval rehabilitácie v rámci Košíc, preto sa cez deň vo
svojom byte na B. XX nezdržiaval, okamžité skončenie za neho prevzal spolubývajúci D. Č., ktorý ho
žalobcovi neodovzdal dňa 10.01.2012, ale žalobca tento list našiel v pošte neskôr, čo bolo možno až dňa

13.01.2012. Súčasne z obsahu vykonaného dokazovania je však zrejmé, že žalobca listom datovaným
dňa 12.01.2012 oznámil žalovanému svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru.
24/Podľa § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,

zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
25/ Podľa § 38 ods. 2 ZP písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na
poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a

poznámkou "do vlastných rúk".
26/Napriek tomu, že ustanovenie § 38 ods. 2 ZP stanovuje spôsob doručovania písomnosti
zamestnávateľapoštovýmpodnikomstým,žemáísťodoporučenúzásielkusdoručenkouapoznámkou
do vlastných rúk, samotná voľba iného druhu zásielky sama osebe by nespôsobila neplatnosť doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podstatná je tu skutočnosť, či zásielka bola alebo nebola

doručená do vlastných rúk, hoci by išlo o doporučenú zásielku bez tejto výhrady. Ustanovenie § 38 ods.
2 ZP stanovuje spôsob doručovania poštou v záujme právnej istoty zamestnávateľa a uľahčenie jeho
postavenia pri preukazovaní spornosti doručovania vrátane náhradného doručovania a fikcie doručenia
v prípade oznámenej a nevyzdvihnutej zásielky.
27/Žalovaný v tejto súvislosti argumentoval, že z doručenky pri dátume doručenia dňa 10.1.2012 je

uvedený podpis adresáta zásielky, ktorým bol žalobca, tvrdiac, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
postavil iba na formálnej chybe žalovaného pri spôsobe doručovania zásielky prostredníctvom poštovej
prepravy, keď bol v dôsledku administratívneho pochybenia použitý nesprávny druh poštovej obálky,
bez služby do vlastných rúk, ktorá chyba však nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
ani nemá za následok neúčinnosť doručenia, keďže žalobca si túto zásielku riadne prevzal. Výpoveď

svedka Č. považoval za účelovú, tento dôkaz nebol podložený žiadnym ďalším dôkazom, pričom svedok
sám seba identifikoval ako blízkeho priateľa žalobcu.
28/OdvolacísúdopätovnevypočulsvedkaD.Č.K.,zktoréhovýpovedejezrejmýblízkyvzťahkžalobcovi
a vedenie spoločnej domácnosti (spoločné hradenie nákladov spojených s bývaním a stravovaním,spoločné dovolenky). K doručovaniu pošty svedok uviedol, že túto si v byte na Inžinierskej 22 v Košiciach
tak žalobca ako aj svedok preberá každý osobne, v prípade neprítomnosti žalobcu svedok preberá
poštu za žalobcu, pričom podľa pokynov doručovateľky sa buď podpíše svojím menom alebo menom

žalobcu. Dňa 10.01.2012 za žalobcu prevzal doručovanú zásielku, podpísal ju menom žalobcu, poštu
odložil do stolíka v obývačke na miesto, kde sa obvykle pošta odkladala. S písomnosťou sa žalobca dňa
10.01.2012 neoboznámil, toto bolo až v nasledujúcich dňoch. Svedok v rámci výsluchu pre porovnanie
podpisov vyhotovil viacnásobne tak svoj vlastnoručný podpis, ako aj vzor svojho podpisu „za žalobcu“.
29/Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva na tom subjekte konania, ktorý od existencie

ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna
2010). To, ktorá strana v spore nesie dôkazné bremeno, však predovšetkým vyplýva z hmotného práva;
ním je ustanovené (alebo implikované) nielen to, aké skutočnosti sú pre vznik určitého nároku podstatné,
ale spravidla z neho vyplýva (možno z neho vyvodiť) aj subjekt, v ktorého záujme alebo priamo koho
povinnosťou je ich existenciu preukázať. V určitých právnych vzťahoch môže hmotné právo dôkazné

bremeno aj výslovne rozdeľovať alebo úplne prenášať.
30/Samotná voľba iného druhu zásielky sama osebe nespôsobuje neplatnosť doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru, avšak len v prípade preukázania, že zásielka bola doručená do
vlastných rúk adresáta, hoci aj išlo o doporučenú zásielku bez tejto výhrady. Údaje uvedené na
potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, platí tak vyvrátiteľná

domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú skutočnému stavu. Dôkazné bremeno tvrdenia, že k
doručeniu nedošlo, sa ale presúva na toho, kto toto namieta, teda v danom prípade na žalobcu.
31/Odvolací súd už skôr konštatoval, že v súdenej veci, aj vzhľadom na rozdielne či meniace sa tvrdenia
žalobcu, nepredstavuje výpoveď svedka Č. taký dôkaz, ktorý by presvedčivým spôsobom odstránil
akékoľvekpochybnostivotázkedoručeniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,najmä vzhľadom

na samotným svedkom označený vzťah k žalobcovi ako blízky, ale aj vzhľadom k tomu, že výpoveď
svedka nebola podložená žiadnym ďalším dôkazom.
32/Zo znaleckého posudku č. XX/.XXXX zo dňa 16.11.2023, vyhotoveného súdnym znalcom PhDr.
Igorom Grajciarom v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, je zrejmé, že „sporný podpis znejúci
na meno D. T. označený ako XXX/.X na inkriminovanej doručenke z 10.01.2012 je pravdepodobnejšie,

že je pravým podpisom D.. T. než že by to bol falzifikát typu napodobeniny. Upresniť záver nie je
možné vzhľadom k tomu, že sporný podpis je významne zjednodušený typ podpisu majúci charakter
tzv. parafy a neumožňuje preto synergicky posúdiť komplex viacerých, identifikačné hodnotných znakov,
pretože proste v tak krátkom podpise neexistujú“. Znalec v odôvodnení znaleckého posudku konštatoval
zastúpenie zhodných znakov nájdených medzi sporným podpisom (XXX/.X) a porovnávacou vzorkou

podpisov (XXX - XXX) od žalobcu, ku ktorým vo všeobecnosti patrí „veľkosť“, „sklon“, „väzba“, „základňa
a pozícia na riadku“, „nábehový a iniciálny pohyb“, „terminálna pasáž podpisu“ a „hlavná vertikála“.
Okrem toho znalec uviedol, že vyššie boli publikované jednoznačné zhody vo všetkých skúmaných
parametroch. Boli nájdené zhody najmä v niektorých nenápadných ukazovateľoch pri zachovanej
dynamike a istote pohybu, čo by bolo pomerne náročné zimitovať prípadným falzifikátorom v tejto

kombinácii istoty písacieho ťahu a prevažných zhôd aj v nenápadných znakoch. A to i napriek tomu, že
podpis je významne zjednodušený a neposkytuje dostatočne široký komplex znakov na presnejší záver
než iba v nízkom stupni pozitívnej pravdepodobnosti.
33/Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky znaleckého dokazovania tak svedčia v prospech tvrdení
žalovaného, keď znalec konštatoval, že podpis na predmetnej doručenke je pravdepodobnejšie pravým

podpisom žalobcu, než že by to bol falzifikát typu napodobeniny. Aj v kontexte ďalších vykonaných
dôkazov,realizovanýchodvolacímsúdom,najmäzporovnaniapodpisovsvedkaČ.K.zodňa11.11.2025,
teda jeho podpisov „za žalobcu“ sú aj laickým posúdením dostatočne zrejmé rozdiely medzi sporným
podpisom na doručenke z 10.01.2012 a podpismi svedka realizovanými dňa 11.11.2025 (celkom
absentujeprepravýpodpisžalobcucharakteristickáúvodnáslučkavpodobeobrátenéhopísmenaV,ato

aj v prípade skráteného podpisu, teda tzv. parafy - viď podpisy skúmané znaleckým posudkom z č.l. 432
až 445 spisu). V neprospech tvrdení žalobcu nakoniec vyznieva aj jeho nedostatočná procesná aktivita,
keď súdu nepreukázal napr. ani to, že sa v deň 10.01.2012 skutočne zúčastňoval na rehabilitáciách v
zdravotníckom zariadení, čo by jeho tvrdenia aspoň spravdepodobnilo.
34/Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak žalobcovi nepodarilo právnu domnienku v zmysle § 45 ods.

2 O.s.p. resp. § 205 CSP vyvrátiť. V súdenej veci je tak namieste prijať záver, že podpis na doručenke
z 10.01.2012 je pravým podpisom žalobcu, keď opak preukázaný nebol, svedecká výpoveď svedka D.
Č.K. sama osebe, bez podloženia ďalšími dôkazmi, nepostačuje na vyvrátenie zákonnej domnienky (§
45 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 111 ods. 1 CSP a § 205 CSP).35/Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným tak skončil dňa 10.01.2012 (deň doručenia zásielky
žalovaného obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru). Posledným dňom dvojmesačnej
lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol pondelok 12.03.2012,

(v zmysle § 121 ods. 4 CSP, keď koniec lehoty pripadol na sobotu 10.03.2012). Žaloba žalobcu bola
pritom doručená Okresnému súdu Košice až dňa 13.03.2012 len v písomnej forme, teda po uplynutí
lehoty dvoch mesiacov vyplývajúcej z § 77 Zákonníka práce. Ak sa návrh na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok
zaniká (§ 36 Zákonníka práce, podľa ktorého k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote

neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods.
3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty,
súd prihliadne na zánik práva, aj keď to strana konania nenamietne).
36/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a žalobu žalobcu zamietnuť.
37/Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalovaný mal v konaní nakoniec úspech v rozsahu 100%, v
ktorom rozsahu mu potom odvolací súd nárok na náhradu trov priznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP).
38/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).