Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100299
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: Alvaro, s. r. o., so sídlom: Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava - mestská časť
Podunajské Biskupice, IČO: 51 009 889, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec,
s. r. o., so sídlom: Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100556865/2024 zo dňa 09.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Daňová kontrola a vyrubovacie konanie

1. U žalobcu, ako zaregistrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“), u ktorého je
zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, vykonal Daňový úrad Trenčín (ďalej ako „správca dane“ alebo
„prvostupňový orgán“) daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie september 2019 podľa § 46 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“). Daňová
kontrola začala dňa 12.02.2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej
kontroly č. 100743467/2021 zo dňa 04.05.2021 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol doručený žalobcovi dňa
17.05.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňom 17.05.2021 bola
daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. V súlade s § 68
ods.1Daňovéhoporiadkuzačalodňa18.05.2021vyrubovaciekonanie,vktoromsprávcadanezhodnotil
vykonané dôkazy.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal
rozhodnutie č. 102518078/2023 zo dňa 06.10.2023 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 28.417,43 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2019
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“). Správca dane nepriznal

žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 28.417,43 Eur zo sporných faktúr č. 2019093005, č.
2019093004, č. 2019091501 od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s. r. o., faktúr č. 1909/3020, č.
1909/3019, č. 1909/3018, č. 1909/1503, č. 1909/1502 od dodávateľa Poplia, s. r. o. a faktúr č. 19093023,
č. 1909221, č. 1909151 a č. 1909081 od dodávateľa HOLDING INVESTMENTS s. r. o., a to z dôvodu,že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“ alebo
„zákon č. 222/2004 Z. z.“).

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Na základe podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní postupom podľa § 74 ods.
4 Daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 100556865/2024 zo dňa 09.02.2024, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade správca dane svojimi zisteniami
dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to bolo uvedené na žalobcom
predložených faktúrach. Podľa názoru žalovaného žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že od
dodávateľov prijal služby, ktoré deklaroval predloženými faktúrami.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca včas podanou správnou žalobou vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s. r. o. uviedol, že splnil všetky zákonom uvedené podmienky na uplatnenie
nadmerného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr, ktoré vystavil dodávateľ: spoločnosť IMPERIAL

BUSINESS s. r. o. Žalobca následne predmetné služby aj fakturoval svojmu odberateľovi - spoločnosti
BILLA s. r. o. Podľa názoru žalobcu bolo v priebehu konania preukázané, že práce vyfakturované
žalobcom spoločnosti BILLA s. r. o., boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby
existoval. V tomto smere aj prvostupňový orgán konštatoval, že nespochybňuje dodanie prác žalobcom
odberateľovi-spoločnostiBILLAs.r.o.vzmyslepredloženýchfaktúr.SpoločnosťIMPERIALBUSINESS

s. r. o. ako dodávateľ služieb v septembri 2019 zamestnávala 14 zamestnancov, a teda mala možnosť
prostredníctvom nich fakturované práce pre žalobcu aj vykonať. Žalobca bol toho názoru, že odpočítal
daň na základe faktúr od spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o., ktoré boli vystavené podľa § 71
zákona o DPH, služby boli skutočne dodané, čím žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky
pre odpočet dane. Žalobca sa nestotožnil so záverom prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, že

zdaniteľné plnenia (služby) v zmysle faktúr neboli vykonané dodávateľom spoločnosťou IMPERIAL
BUSINESS s. r. o. Podľa žalovaného (ako aj prvostupňového orgánu) nie je jasné, kto predmetné služby
skutočne vykonal, pričom žalobca k tomuto uviedol, že takýto záver žalovaného je arbitrárny a nezakladá
sa na skutočnom stave veci, nakoľko už zo samotnej výpovede A. B., konateľa spoločnosti IMPERIAL
BUSINESSs.r.o.vyplývalo,žetentoslužbyvykonávalnielenprostredníctvomsvojich14zamestnancov,

ale aj prostredníctvom subdodávateľa spoločnosti DELIVERY SERVICE s. r. o. Skutočnosť, že
dochádzková evidencia dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s. r. o. bola zrejme chybná, neznamená
automaticky, že všetky práce neboli spoločnosťou vôbec vykonané. Preto aj záver prvostupňového
orgánu (ku ktorému dospel aj žalovaný) o tom, že existencia rozdielu medzi dochádzkovou evidenciou
jeho subdodávateľa a počtom vyfakturovaných hodín/prác preukazuje neopodstatnenosť fakturácií,

bol logicky chybný a nesprávny. Reálne vykonávanie fakturovaných prác v sklade BILLA s. r. o.
potvrdil aj svedok p. C., ktorý bol zamestnaný v spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o., čiže
záver prvostupňového orgánu o tom, že nie je jasné, kto vykonal predmetné fakturované služby sa
absolútne nezakladá na vykonanom dokazovaní. Predsa predmetný svedok jednoznačne potvrdil, že
práce vykonával on ako zamestnanec spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. a že tam boli aj viacerí

ďalší zamestnanci. Žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o tom, ktoré faktúry boli prijaté obchodným
partnerom, v akej sume, za aké práce a v akom stave je evidencia dochádzky zamestnancov. Ešte pred
začiatkom spolupráce sa žalobca uistil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s. r. o. má zamestnancov,
a teda je schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu. To nakoniec vyplýva aj z údajov
Sociálnej poisťovne, čo konštatoval aj správca dane.

5. Žalobca vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti Poplia, s. r. o. uviedol, že splnil všetky
zákonom uvedené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr, ktoré
vystavil dodávateľ: spoločnosť Poplia, s. r. o. Žalobca následne predmetné služby aj fakturoval svojim
odberateľom – spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o. a spoločnosti HOMMEL HERCULES

FRANCE, s. r. o. Podľa názoru žalobcu bolo v priebehu konania preukázané, že práce vyfakturované
žalobcom spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o. a spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE,
s. r. o., boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby existoval. V tomto smere aj
prvostupňový orgán konštatoval, že nespochybňuje dodanie prác žalobcom odberateľovi - spoločnostiEuro Pool System Slovakia s. r. o. v zmysle predložených faktúr, ako aj nespochybňuje dodanie prác
žalobcom odberateľovi - spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s. r. o. Spoločnosť Poplia, s.
r. o. ako dodávateľ služieb v septembri 2019 zamestnávala 10 zamestnancov, a teda mala možnosť

prostredníctvom nich fakturované práce pre žalobcu aj vykonať. Žalobcovi nebolo preto zrejmé, z
akého dôvodu prvostupňový orgán (ako aj žalovaný) neuznali celé množstvo prác, keď počas daňovej
kontroly bolo preukázané z výpovedí svedkov, že zamestnanci Poplia, s. r. o. skutočne vykonávali
fakturované práce na objekte Euro Pool System Slovakia s. r. o. v Kočovciach ako aj pre odberateľa
HOMMEL HERCULES FRANCE, s. r. o. Žalobca bol toho názoru, že odpočítal daň na základe faktúr za

september 2019 od spoločnosti Poplia, s. r. o., ktoré boli vystavené podľa § 71 zákona o DPH, služby
boli skutočne dodané, čím žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre odpočet dane.
Žalobca sa nestotožnil so záverom prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, že zdaniteľné plnenia
(služby) v zmysle faktúr neboli vykonané dodávateľom spoločnosťou Poplia, s. r. o. Podľa žalovaného
(ako aj prvostupňového orgánu) nie je jasné, kto predmetné služby skutočne vykonal, pričom žalobca
uviedol, že takýto záver žalovaného je arbitrárny a nezakladá sa na skutočnom stave veci, nakoľko

už zo samotnej výpovede D. B., konateľa spoločnosti Poplia, s. r. o. vyplývalo, že táto spoločnosť pre
žalobcu vykonávala služby od augusta 2019 do marca 2020. Reálne vykonávanie fakturovaných prác v
logistickom centre Euro Pool System Slovakia s. r. o. potvrdil aj svedok p. E.. Čiže záver prvostupňového
orgánu o tom, že nie je jasné, kto vykonal predmetné fakturované služby sa absolútne nezakladá na
vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že odberatelia (Euro Pool System Slovakia s. r. o. a HOMMEL

HERCULES FRANCE, s. r. o.) nemajú informáciu o subdodávateľoch žalobcu nemôže byť považované
za dôkaz preukazujúci nereálnosť plnení fakturovaných spoločnosťou Poplia, s. r. o. v septembri 2019.
Žalobca sa ešte pred začiatkom spolupráce uistil, že spoločnosť Poplia, s. r. o. má zamestnancov a je
teda schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu. To nakoniec vyplýva aj z údajov
Sociálnej poisťovne, čo konštatoval aj správca dane.

6. Žalobca vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti HOLDING INVESTMENTS s. r. o.
uviedol, že splnil všetky zákonom uvedené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH
z dodávateľských faktúr, ktoré vystavil dodávateľ: spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o.
Žalobca následne predmetné služby aj fakturoval svojmu odberateľovi – spoločnosti Euro Pool System

Slovakia s. r. o. Podľa názoru žalobcu bolo v priebehu konania preukázané, že práce vyfakturované
žalobcom spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o., boli v skutočnosti vykonané a predmet
fakturácie bezpochyby existoval. V tomto smere aj prvostupňový orgán konštatoval, že nespochybňuje
dodanie prác žalobcom odberateľovi - spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o. v zmysle
predložených faktúr. Spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o. ako dodávateľ služieb v septembri

2019 zamestnávala 12 zamestnancov, a teda mala možnosť prostredníctvom nich fakturované práce
pre žalobcu aj vykonať. Žalobcovi nebolo preto zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový správny orgán
(ako aj žalovaný) neuznali celé množstvo prác, keď počas daňovej kontroly bolo preukázané z výpovedí
svedkov, že zamestnanci HOLDING INVESTMENTS s. r. o. skutočne vykonávali práce na objekte
Euro Pool System Slovakia s. r. o. v Kočovciach. Žalobca sa nestotožnil so záverom prvostupňového

orgánu ako aj žalovaného, že zdaniteľné plnenia (služby) v zmysle faktúr neboli vykonané dodávateľom
HOLDING INVESTMENTS s. r. o. Podľa žalovaného (ako aj prvostupňového orgánu) nie je jasné, kto
predmetné služby skutočne vykonal, pričom žalobca uviedol, že takýto záver žalovaného je arbitrárny a
nezakladá sa na skutočnom stave veci, nakoľko už zo samotnej výpovede F. G., konateľa spoločnosti
HOLDING INVESTMENTS s. r. o. vyplývalo, že tento služby vykonával nielen prostredníctvom svojich

zamestnancov, ale aj prostredníctvom subdodávateľa spoločnosti URUS, s. r. o. Reálne vykonávanie
fakturovaných prác v logistickom centre Euro Pool System Slovakia s. r. o. potvrdil aj svedok D. D.,
ktorý bol zamestnaný u žalobcu, ako aj svedok H. D., zamestnanec HOLDING INVESTMENTS s. r. o.
Čiže záver prvostupňového orgánu o tom, že nie je jasné, kto vykonal predmetné fakturované služby
sa absolútne nezakladá na vykonanom dokazovaní. Predsa predmetní svedkovia potvrdili, že práce

vykonávali zamestnanci žalobcu ako aj zamestnanci dodávateľa spoločnosti HOLDING INVESTMENTS
s. r. o. V tomto smere žalobca poukázal aj na dochádzku zamestnancov spoločnosti HOLDING
INVESTMENTS s. r. o., ktorá bola predložená v rámci daňovej kontroly a ktorá preukazuje vykonanie
prác zamestnancami spoločnosti HOLDING INVESTMENTS s. r. o. Ešte pred začiatkom spolupráce sa
žalobca uistil, že spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o. má zamestnancov a je teda schopná

objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu. To nakoniec vyplýva aj z údajov Sociálnej
poisťovne, čo konštatoval aj správca dane. Žalobca si taktiež preveril, že F. G. bol v rozhodnom čase
osobou oprávnenou konať za spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o., čo vyplýva aj z údajov
z obchodného registra. Nie je namieste úvaha prvostupňového orgánu, že F. G. od 13.09.2019 užnebol konateľom spoločnosti, nakoľko sa tejto funkcie vzdal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že zápis zmeny konateľstva nastal dňa 20.01.2020, dovtedy boli pre žalobcu platné, účinné
a záväzné skutočnosti uvádzané v obchodnom registri, t. j. konal s F. G. ako oprávneným zástupcom

(konateľom) spoločnosti HOLDING INVESTMENTS s. r. o.

7. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného a napadnuté rozhodnutie považoval za
nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého

rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom; žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Poukázal
na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Žalobca je toho názoru,
že správca dane a ani žalovaný, neuniesli dôkazné bremeno uvedené v § 24 ods. 3 zákona o DPH
a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca
považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné a arbitrárne,
preto navrhuje ich zrušenie.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s. r. o. poukázal na
protichodné výpovede bývalého konateľa tejto obchodnej spoločnosti, ktoré správca dane získal aj

z iných daňových konaní. Odberateľ spoločnosť BILLA s. r. o. nepotvrdila tvrdenie žalobcu, že práce
u nej vykonávala spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s. r. o., uvedenú spoločnosť nepozná a neposkytla
jej žiadne čipové karty. Žalovaný uviedol, že správca dane vyzýval žalobcu na vysvetlenie a odstránenie
pochybností zistených správcom dane, čím došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, avšak
žalobca v tejto súvislosti neposkytol žiadny relevantný dôkaz. Žalovaný vo vzťahu k deklarovanému

dodávateľovi Poplia, s. r. o. uviedol, že bývalý konateľ spoločnosti Poplia, s. r. o. D. B. poskytol správcovi
vzájomne odlišné svedecké výpovede. Odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE, s. r. o. nepotvrdil
tvrdenie žalobcu, že práce u neho mali vykonávať zamestnanci dodávateľa Poplia, s. r. o. Zároveň
podľa predložených dôkazov zo strany spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s. r. o. bolo zistené,
že v objekte tejto spoločnosti neboli evidovaní zamestnanci spoločnosti Poplia, s. r. o. a ani žalobcu.

Žalovaný vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi HOLDING INVESTMENTS s. r. o. uviedol, že
vyjadrenie bývalého konateľa F. G. neprispelo k preukázaniu tvrdenia žalobcu, že služby boli dodané
spoločnosťou HOLDING INVESTMENTS s. r. o. Obchodné oddelenie odberateľa spoločnosti Euro Pool
System Slovakia s. r. o. uviedlo, že nedisponuje evidenciou o obchodnom vzťahu so spoločnosťou
HOLDING INVESTMENTS s. r. o. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby

správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika a duplika

9. Ďalšie podania účastníkov konania neboli súdu doručené.

Konanie pred správnym súdom

10. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 68

ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 28.417,43 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie
september 2019. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v hodnote 28.417,43
Eur zo sporných faktúr č. 2019093005, č. 2019093004, č. 2019091501, č. 1909/3020, č. 1909/3019,
č. 1909/3018, č. 1909/1503, č. 1909/1502, č. 19093023, č. 1909221, č. 1909151 a č. 1909081 od
dodávateľov: IMPERIAL BUSINESS s. r. o., Poplia, s. r. o. a HOLDING INVESTMENTS s. r. o., a to

z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a §
51 zákona o DPH.

11. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
daňových orgánov, ktorými daňové orgány nepriznali žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že

žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok.

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 22.10.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že správnu žalobu
zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Relevantné zákonné ustanovenia

13. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

14. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

17. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu
predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov
uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP).

18. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo právne posúdiť, či závery žalovaného a správcu
dane o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu materiálnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov vychádzajú z riadneho
zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno považovať za svojvoľné.

19. V súvislosti s nastolenou otázkou (ne)unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, dáva
správny súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou
na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne
oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku

na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku
na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

20. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení [čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 28; vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 09.12.2021, bod 24]. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä
náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20

zo dňa 09.12.2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa
tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi
podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

21. V súvislosti s podanou správnou žalobou správny súd zdôrazňuje, že správcom dane a žalovaným
deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu so
spoločnosťami HOLDING INVESTMENTS s. r. o., Poplia, s. r. o. a IMPERIAL BUSINESS s. r. o. bolo
neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania deklarovanýchslužieb deklarovanými dodávateľmi. Takto vymedzeným dôvodom nepriznania odpočítania dane bol
pritom správny súd viazaný.

22. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva správny súd do
pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým
subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na
predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné
na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré

systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 32; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo
dňa 21.06.2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 41; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 28).

23. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn.
6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné). Obchodné transakcie

pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a
50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
6/2020).

24. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.

neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa
03.09.2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom

spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len

na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21; obdobne

sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie
listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods.
5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných
pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017

zo dňa 15.11.2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

25. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach

obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.12.2022).26.Správnysúdpovažujezapotrebnédodať,žemateriálnepodmienkypriznaniaprávanaodpočetdane
sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom

– odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej
časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú
(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva
na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30.06.2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).

27. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa správny súd stotožňuje s tým, že správca dane
a žalovaný vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na
odpočítanie dane z obchodov žalobcu s deklarovanými dodávateľmi. V tomto konaní vznikla relevantná
pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane žalobcom

z obchodov s deklarovanými dodávateľmi a dôkazné bremeno preukazovať splnenie materiálnych
podmienok na odpočet dane tak bolo prenesené na žalobcu.

28. V tomto smere sa správny súd zhoduje s daňovými orgánmi, že žalobca po prenesení dôkazného
bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním deklarované na

predložených faktúrach. Tieto závery správcu dane a žalovaného žalobca dôvodne nerozporuje ani v
podanej správnej žalobe.

29.1. Žalobca namietal, že deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s. r. o. v septembri 2019
zamestnával 12 zamestnancov, a preto mal možnosť služby pre žalobcu vykonať. Správny súd v tejto

súvislosti dáva do pozornosti, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s. r. o. nepredložila žiadne doklady,
ktoré by preukazovali dodanie deklarovaných služieb žalobcovi. Na základe účtovníctva spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s. r. o. sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie obchodov so žalobcom.
Konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. A. B. (ktorý bol jej konateľom od 31.10.2018 do
21.05.2020 a konateľom žalobcu sa stal dňa 08.07.2020, pričom ním bol do 01.03.2021) sa nepodarilo v

rámci daňovej kontroly pre posudzované zdaňovacie obdobie vypočuť. Jeho výpoveď zo dňa 03.03.2020
z inej daňovej kontroly (za august 2019) síce potvrdzuje, že spoločnosť mala vykonávať práce v
priestoroch spoločnosti BILLA s. r. o., ale nič bližšie z tejto výpovede nevyplýva pre kontrolované
obdobie. Naopak, A. B. odmietal uviesť mená jeho spolupracovníkov, meno realizátora účtovnej
evidencie a nevedel uviesť mená zamestnancov, ktorí realizovali jednotlivé zákazky. Správny súd

zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. a nevypovedanie
zo strany A. B. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jeho deklarovaný
dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že
spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s. r. o. skutočne dodala žalobcovi deklarované služby v rozhodnom
období. Pre priznanie odpočtu dane nestačí, tak ako sa domnieva žalobca, aby deklarovaný dodávateľ

mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v rozhodnom čase musí byť aj preukázané.
Správny súd považuje závery žalovaného o nepreukázaní dodania konkrétnych služieb dodávateľom
v rozhodnom období za jasné a dostatočné, preto námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako
nedôvodnú.
29.2. Ani odkaz žalobcu na výsluch I. I. nemohol zvrátiť závery žalovaného, keďže I. I. síce potvrdil, že

bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti BILLA s. r. o., kde vykonával funkciu manažéra centrálneho
skladu v Senci od 01.09.2016 do 28.02.2020, ale jeho výpoveď nebola spôsobilá vyvrátiť pochybnosti
vznesené správcom dane. Pri hodnotení tejto výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že
dôkazné bremeno na preukázaní materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží
prioritnedaňovýsubjekt.Jetotedasprávcadaneažalovaný,ktorínapodkladevykonanéhodokazovania

majú vznášať dôvodné pochybnosti a na druhej strane je to žalobca, ktorý je ich povinný v daňovom
konaní vyvracať. Z tejto perspektívy je potom potrebné hodnotiť aj výpoveď I. I.. Inými slovami, je
potrebné posúdiť, či I. I. poskytol také penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať,
že pochybnosti vznesené a pomenované správcom dane boli vyvrátené. Správny súd dáva v tomtosmere do pozornosti, že vyjadrenia I. I. sú všeobecné a neurčité. I. I. síce potvrdil prácu v sklade
BILLA s. r. o. a vedel ju popísať, ale nepoznal spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s. r. o. a ani A. B.,
bývalého konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. S ohľadom na vyššie uvedené správny

súd uzatvára, že výpoveď I. I. pre svoju všeobecnosť a absenciu podrobností týkajúcich sa dodávky
služieb pre spoločnosť BILLA s. r. o., nemá takú kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol
v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno. Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej
výpovede je teda tak nízka, že nepredstavuje relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných
plneniach, a teda závery daňových orgánov obstoja aj v tomto smere.

29.3. Tiež, ak žalobca tvrdí, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s. r. o. poskytovala služby
subdodávateľsky,záverysprávcudaneažalovanéhovtomtosmerepovažujesprávnysúdzadostatočne
odôvodnené a túto námietku rovnako považuje za nedôvodnú. Jediná spoločnosť, ktorú správca dane
identifikoval ako (potenciálneho) dodávateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. bola spoločnosť
DELIVERY SERVICE s. r. o. (subdodávateľ), táto ale v rozhodnom období neevidovala žiadnych
zamestnancov, jej jediný spoločník a konateľ bol občan Rumunska, túto spoločnosť nepoznal ani svedok

I. I.. Ani cez túto spoločnosť nebolo teda možné potvrdiť skutočnosti tvrdené žalobcom a deklarované
predloženými faktúrami.
29.4. Správny súd poukazuje na obdobnú vec (rovnaký žalobca ako daňový subjekt, rovnaký
deklarovaný dodávateľ, iné zdaňovacie obdobie) rozhodnutú Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn.: 3Sfk/43/2023 zo dňa 25.09.2024.

30.1. Žalobca namietal, že deklarovaný dodávateľ HOLDING INVESTMENTS s. r. o. v septembri
2019 zamestnával 12 zamestnancov, a preto mal možnosť služby pre žalobcu vykonať. Správny súd
v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o. nepredložila
žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie deklarovaných služieb žalobcovi. Na základe účtovníctva

spoločnosti HOLDING INVESTMENTS s. r. o. sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie
obchodov so žalobcom. Bývalého konateľa spoločnosti HOLDING INVESTMENTS s. r. o. F. G. sa
nepodarilo v rámci daňovej kontroly pre posudzované zdaňovacie obdobie vypočuť. Správny súd
poukazuje na to, že F. G. skončil podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vo funkcii
konateľa tejto spoločnosti dňa 13.09.2019, avšak tri (zo štyroch) faktúr pre žalobcu boli v septembri

2019 vyhotovené a ním podpísané po tomto dátume, teda v čase, keď táto osoba nemohla konať
za danú spoločnosť. Správca dane nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly u kontrolovaného
daňového subjektu za obdobie október a november 2019 (iné zdaňovacie obdobia) zistil, že F. G. dňa
21.12.2020 uviedol, že v čase, keď bol konateľom tejto spoločnosti, tak riešil obchodné záležitosti formou
subdodávok, nemal zamestnancov, sídlo bolo virtuálne, priestory nemal žiadne, spoločnosť nemala

majetok, pričom k žalobcovi uviedol, že určite spolupracovali, ale nevedel, kto bol konateľom, že buď
obchodovali alebo mu zabezpečoval nejaké veci. Správny súd zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov
od spoločnosti HOLDING INVESTMENTS s. r. o. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým
následkom však je, že jeho deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné či iné
dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o. skutočne

dodala žalobcovi deklarované služby v rozhodnom období. Pre priznanie odpočtu dane nestačí, tak
ako sa domnieva žalobca, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale
ich dodanie v rozhodnom čase musí byť aj preukázané. Správny súd považuje závery žalovaného o
nepreukázaní dodania konkrétnych služieb dodávateľom v rozhodnom období za jasné a dostatočné,
preto námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

30.2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby poukázal na výpovede svedkov, konkrétne na
výpovede osôb, ktorých označil ako: D. D. a H. D., pričom odkazom na tieto výpovede chcel žalobca
zvrátiť závery daňových orgánov. Správny súd preskúmaním celého administratívneho spisu ako aj
rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní konštatuje, že výpovede týchto svedkov sa k danému
preverovanému zdaňovaciemu obdobiu (september 2019) v spise ani v rozhodnutiach nenachádzajú,

a preto táto žalobná námietka nebola dôvodná. Správny súd zo svojej rozhodovacej činnosti má
vedomosť, že títo svedkovia boli vypočutí k inému zdaňovaciemu obdobiu (november 2019), kde boli
vydané samostatné rozhodnutia daňových orgánov, ktoré boli preskúmavané v samostatnom súdnom
konaní, v ktorom bol vydaný rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. TN-13S/64/2022 zo
dňa 18.09.2024, pričom týmto rozsudkom bola žaloba taktiež zamietnutá (pozn. súdu: nebola podaná

kasačná sťažnosť), pričom výpovede týchto dvoch svedkov boli vyhodnotené ako všeobecné a neurčité.
30.3. Tiež, ak žalobca tvrdí, že spoločnosť HOLDING INVESTMENTS s. r. o. poskytovala služby
subdodávateľsky,záverysprávcudaneažalovanéhovtomtosmerepovažujesprávnysúdzadostatočne
odôvodnené a túto námietku rovnako považuje za nedôvodnú. Jediná spoločnosť, ktorú žalobcaidentifikoval ako svojho dodávateľa bola spoločnosť U.R.U.S., s. r. o. (subdodávateľ), ktorá žiadne
dodanie vo vzťahu k žalobcovi v septembri 2019 nedeklarovala, nemala žiadnych zamestnancov a ani
nedeklarovala žiadne nákupy. Ani cez túto spoločnosť nebolo teda možné potvrdiť skutočnosti tvrdené

žalobcom a deklarované predloženými faktúrami.

31.1. Žalobca namietal, že deklarovaný dodávateľ Poplia, s. r. o. v septembri 2019 zamestnával 10
zamestnancov, a preto mal možnosť služby pre žalobcu vykonať. Správny súd v tejto súvislosti dáva
do pozornosti, že spoločnosť Poplia, s. r. o. nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie

deklarovaných služieb žalobcovi. Na základe účtovníctva spoločnosti Poplia, s. r. o. sa teda nepodarilo
preukázať reálne uskutočnenie obchodov so žalobcom. Správny súd zdôrazňuje, že nepredloženie
dokladov od spoločnosti Poplia, s. r. o. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však
je, že jeho deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by
bolo možné preukázať, že spoločnosť Poplia, s. r. o. skutočne dodala žalobcovi deklarované služby v
rozhodnom období. Pre priznanie odpočtu dane nestačí, tak ako sa domnieva žalobca, aby deklarovaný

dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v rozhodnom čase musí byť aj
preukázané. Správny súd považuje závery žalovaného o nepreukázaní dodania konkrétnych služieb
dodávateľom v rozhodnom období za jasné a dostatočné, preto námietku žalobcu v tomto smere
vyhodnotil ako nedôvodnú.
31.2. Z administratívneho spisu vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti Poplia, s. r. o. D. B. (ktorý bol

jej konateľom od 29.01.2019 do 03.03.2020) bol predvolaný, pričom ústne pojednávanie sa uskutočnilo
dňa 03.12.2020. Z jeho výpovede zo dňa 03.12.2020 vyplýva, že pozná žalobcu a popísal obchody
s ním. Bolo zistené, že z jeho (inej) výpovede zo dňa 11.03.2020 z inej daňovej kontroly (za zdaňovacie
obdobie október 2019) vyplýva, že táto spoločnosť, ktorej bol konateľom, sa zaoberala stavebnými
prácami, spoločnosť riadil I. J., ktorý mu podal informácie, ktoré má povedať správcovi dane, o fungovaní

spoločnosti nevedel, na sídle firmy nikdy nebol, spoločnosť žalobcu nepoznal. Podľa názoru správneho
súdu ide o diametrálne odlišné výpovede, pričom správny súd sa stotožňuje s vyhodnotením týchto
výpovedí správcom dane, ktorý uviedol, že neskoršia výpoveď (december 2020) sa mu javí ako účelová
z dôvodu, že skoršia výpoveď bola spísaná v období (marec 2020), keď deklarovaný dodávateľ mal
ešte obchodovať so žalobcom a neskoršia výpoveď bola spísaná v období (december 2020) viacerých

prebiehajúcich daňových kontrol u žalobcu, preto správca dane dôvodne vzniesol pochybnosť, z akého
dôvodu by deklarovaný dodávateľ zaprel spoluprácu so žalobcom v čase, keď ešte mali spolupracovať
a až o niekoľko mesiacov neskôr v čase daňových kontrol si na spoluprácu spomenul. Z uvedeného súdu
vyplýva, že ani uvedenými rozporuplnými výpoveďami D. B. nebolo možné preukázať reálne dodanie
prác daňovému subjektu deklarovaným dodávateľom.

31.3. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby poukázal na výpoveď svedka, ktorého označil ako p.
E., pričom odkazom na túto výpoveď chcel žalobca zvrátiť závery daňových orgánov. Správny súd
preskúmaním celého administratívneho spisu ako aj rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní
konštatuje, že výpoveď tohto svedka sa k danému preverovanému zdaňovaciemu obdobiu (september
2019) v spise ani v rozhodnutiach nenachádza, a preto táto žalobná námietka nebola dôvodná.

Správny súd zo svojej rozhodovacej činnosti má vedomosť, že tento svedok bol vypočutý k inému
zdaňovaciemu obdobiu (november 2019), kde boli vydané samostatné rozhodnutia daňových orgánov,
ktorébolipreskúmavanévsamostatnomsúdnomkonaní,vktorombolvydanýrozsudokSprávnehosúdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. TN-13S/64/2022 zo dňa 18.09.2024, pričom týmto rozsudkom bola žaloba
taktiež zamietnutá (pozn. súdu: nebola podaná kasačná sťažnosť), pričom výpoveď tohto svedka bola

vyhodnotená ako všeobecná a neurčitá.

32. Ak žalobca namieta, že zo strany daňových orgánov nebolo spochybnené, že služby boli žalobcom
dodané jeho odberateľom, čo má podľa jeho názoru potvrdiť aj dodanie služieb jeho dodávateľmi, aj
túto jeho námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že žalobca dodal

službyjehoodberateľom,nemátotiždôkaznýpotenciálpreukázaťajdodanieslužiebjehodeklarovanými
dodávateľmi. V tomto konaní posudzovaný obchod medzi žalobcom a jeho dodávateľmi musí byť
rovnako riadne preukázaný a aj v súvislosti s ním musia byť samostatne splnené materiálne podmienky
na odpočet dane, čo však daňové orgány relevantne spochybnili.

33. Skutočnosť, že žalobca sporné faktúry uhradil, nemá podľa správneho súdu tiež potenciál preukázať
skutočné dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi.34. Správny súd považuje za potrebné dodať, že žalobca žiadne ďalšie dôkazy vykonať nenavrhoval, a
preto sa mu nepodarilo vyvrátiť pochybnosti komunikované správcom dane a žalovaným.
35. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom

daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len
vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi, prípadne účtovných dokladov
ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Správny súd
zastáva názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už
predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a okolnosti

dodania deklarovaných služieb.

36. S ohľadom na už uvedené správny súd uzatvára, že rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňovérozhodnutiesúpreskúmateľnéčododôvoduneuznaniauplatnenéhoprávanaodpočítanie
dane, hodnotenia dôkazov a vysporiadania sa so žalobcovými námietkami. Správcovi dane sa
podarilo vykonaným dokazovaním pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky

uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov, pričom dôkazy predkladané žalobcom
tieto pochybnosti nevyvrátili, preto bola vec daňovými orgánmi posúdená právne správne. Zistenie
skutkové stavu bolo bezpochyby dostatočné na riadne posúdenie veci, pričom zistený skutkový stav je
v súlade s administratívnym spisom. Správny súd nezistil ani excesívny prístup žalovaného či správcu
dane k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania považuje za postačujúci.

37. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,

keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal
v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny
súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo

požadovať.

39. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.