Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121505302
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121505302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: Gemer Pannónia, s.r.o., IČO 36 018
040, so sídlom P. Hostinského 6093, Rimavská Sobota, zast. splnomocnenkyňou: P&P Legal s. r. o.,
IČO: 51 037 301, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX,
D., o 9.928,64 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k.
PN-4Cpr/4/2022-339 zo dňa 23.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
9.928,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 9.928,64 od 17.4.2021 do
zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol o nároku žalobkyne
voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 181 ods. 1, 2 a § 182 ods. 3 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ( ďalej aj „Z.p.“ ).

3.Vecnesúdprvejinštancieargumentovaltým,žemedzistranamibolariadneuzavretápracovnázmluva
a písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, čo založilo zákonný titul zodpovednosti. Schodok na
zverených hodnotách považoval za preukázaný prostredníctvom prevodiek, inventúry zo dňa 16.4.2021
a ďalších listín, pričom zdôraznil, že žalovaný bol opakovane vyzvaný, aby sa k jednotlivým prevodkám
vyjadril, pričom ich obsah konkrétne nespochybnil. Tvrdenia o falšovaní podpisov, manipulácii s
razítkami, či o nefunkčnosti skladového systému považoval za nepreukázané, keď žalovaný nepredložil

žiadny objektívny dôkaz ani nenavrhol vykonať na uvedenú skutočnosť žiaden dôkaz. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný nebol prítomný na komisionálnej inventúre a na tento účel za seba splnomocnil inú osobu,
jeho námietka o absencii osobnej účasti bola tak právne irelevantná. Argument žalovaného o chýbajúcej
inventúre hlavného skladu nemal súvis s predmetom konania, keďže zodpovednosť sa viaže na jeho
osobný sklad ( auto ). Pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno podľa § 182 ods. 3 Z.p., súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný s tým, že súd prvej inštancie nevzal do
úvahy zásadné dôkazné návrhy a nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Poukázal na to, že prevodky
obsahujú razítka bez osobného čísla, čo podľa neho indikuje manipuláciu, pričom zamestnávateľ už
v minulosti falšoval podpisy. Predložil dôkazy, ktoré podľa neho súd ignoroval. Zamestnávateľ podľaneho opakovane odmietol predložiť inventúru centrálneho skladu, pričom v minulosti sa stal opak,
že tovar údajne chýbal na jeho sklade, avšak následne bol nájdený v centrálnom sklade. Systém
vykazoval fatálne chyby; poukázal na inventúru z 25.11.2020, kde bol podľa neho chybný rozdiel 5.000

eur spôsobený systémom. Nesúhlasil, aby ho zastupoval zamestnanec firmy; tvrdil, že súhlas bol
vynútený a nešlo o nezávislé zastúpenie. Súd prvej inštancie ignoroval podstatné rozpory, čím dospel
k nesprávnemu skutkovému záveru, preto navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia
veci na nové konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný počas celého
konania nepredložil žiadny dôkaz podporujúci tvrdenia o falšovaní podpisov alebo razítok. Svedok
žalovanéhojesnímrodinneprepojený,čooslabujejehovierohodnosť,azároveňjehovýpoveďpotvrdila,
že každú prevodku podpisoval žalovaný ako príjemca tovaru. Prítomnosť zástupcu na inventúre bola
riadne zabezpečená, keďže žalovaný sám písomne poveril p. E.. Inventúra hlavného skladu je právne
irelevantná, keďže predmetom sporu je schodok na osobnom sklade (auto). Výška schodku bola

preukázaná listinne a žalovaný ju konkrétne a vecne nespochybnil. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383

C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada

dodať už len nasledovné:

8. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou
( § 8 C.s.p. ), ktorá prenáša ťažisko sporovej iniciatívy na strany konania. Práve strany sú nositeľmi
bremena tvrdenia a dôkazného bremena ( § 150 a nasl. C.s.p.) a sú povinné súdu predostrieť skutkový

a dôkazný materiál v takej kvalite a šírke, ktorá umožní vec rozhodnúť.

9. V sporoch zo zodpovednosti za schodok podľa § 182 a nasl. Z.p. sa prejednacia zásada dopĺňa o
špecifickú konštrukciu hmotnoprávneho bremena:
- zamestnávateľ musí preukázať existenciu platnej dohody o hmotnej zodpovednosti, vznik schodku a

jeho výšku,
- zamestnanec sa môže svojej zodpovednosti zbaviť len vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia ( § 182 ods. 3 Z.p. ).
Ide teda o kombináciu prezumpcie viny zamestnanca a prejednacej zásady v civilnom procese. Nejde o
objektívne pátranie súdu po „ abstraktnej pravde “, ale o posúdenie, ktorá zo strán uniesla svoje zákonné

bremená.
Úlohou odvolacieho súdu nie je „ nanovo viesť spor “, ale preskúmať na základe odvolacích námietok,
či súd prvej inštancie:
- zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie,- dôkazy vyhodnotil logicky, presvedčivo a bez vnútorných rozporov ( § 191 C.s.p. ),
- správne aplikoval hmotnoprávne a procesnoprávne normy.
Odvolací prieskum sa teda riadi zásadou viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania ( § 379 a §

380 ods. 1 C.s.p. ), pričom ex offo skúma len vady taxatívne uvedené v zákone ( § 380 ods. 2 C.s.p. ).

10. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že:
- žalovaný bol u žalobkyne zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.10.2018,
- dňa 4.10.2018 uzatvoril so žalobkyňou písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti,

- predmetom sporu je schodok za inventarizačné obdobie od 25.11.2020 do 16.4.2021,
- inventúra bola vykonaná ako komisionálna ( pozn. nebola vykonaná jednou osobou, ale
inventarizačnou komisiou ),
- žalovaný sa jej osobne nezúčastnil, ale písomne poveril p. E..
Žalobkyňa navrhla v konaní vykonanie dôkazu listinami:
- dohodu o hmotnej zodpovednosti,

- dokument „ Výsledok komisionálnej inventúry “ zo dňa 16.4.2021,
- jednotlivé prevodky a súhrnný prehľad schodku,
- korešpondencia so žalovaným, vrátane jeho vlastných e-mailových vyjadrení.
Z uvedených listinných dôkazov logicky vyplýva existencia schodku na zverených hodnotách vo výške
9.928,64 eur a jeho väzba na osobný sklad ( auto ) žalovaného. Tým žalobkyňa uniesla svoje dôkazné

bremeno – preukázala právny titul (dohoda o hmotnej zodpovednosti) aj existenciu a výšku schodku
v zmysle § 182 ods. 1 Z.p.

11. V tejto procesnej situácii prešlo ťažisko sporu na žalovaného, ak chcel zabrániť úspechu žaloby,
musel pozitívne preukázať okolnosti, ktoré vylučujú jeho vinu, resp. vznik schodku bez jeho zavinenia

( § 182 ods. 3 Z.p. ). Odvolací súd zdôrazňuje, že „ zbavenie sa zodpovednosti “ podľa § 182 ods.
3 Z.p. nemôže spočívať v tom, že zamestnanec len naznačí hypotetické možnosti ( napr. „ mohli mi
niečo sfalšovať “, „ systém niekedy robil chyby “). Zákon vyžaduje, aby preukázal konkrétne skutkové
okolnosti ( napr. tovar odcudzený bez jeho vedomia za zistených bezpečnostných podmienok, že interný
systém preukázateľne nesprávne zarátal konkrétne dodávky atď.). Súd prvej inštancie nielenže vykonal

všetky rozhodné listinné dôkazy, ale aj vypočul žalovaného a svedka, ktorého žalovaný navrhol. Už
z tohto je zrejmé, že sa zaoberal obranou žalovaného a neodmietol ju formalisticky. Výpoveď svedka
potvrdila, že v internom systéme žalobkyne sa mohli vyskytovať technické problémy a že nie vždy bol
súlad medzi záznamom v systéme a fyzickým stavom tovaru. Zároveň však svedok jasne uviedol, že
z konkrétnych prevodiek súdu nie je možné spätne zistiť, či v danom prípade išlo o chybu systému, a

že takýto záver technicky ani nie je možné urobiť. Odvolací súd považuje tento moment za zásadný.
Žalovaný síce poukazuje na „ katastrofálny stav systému “, avšak neexistuje žiadny dôkaz, že práve
položky zahrnuté do jeho schodku boli výsledkom systémovej chyby, naopak, prevodky sú vyhotovené
štandardným spôsobom, obsahujú označenie tovaru, množstvo, ceny a podpisy. Skutkové závery súdu
prvej inštancie sú preto logickým výsledkom hodnotenia dôkazov v intenciách § 191 C.s.p., pretože

listinné dôkazy na seba obsahovo nadväzujú, svedecká výpoveď potvrdzuje len všeobecnú možnosť
chýb, nie konkrétnu chybu v tomto prípade, žalovaný sa ani po obdržaní kompletných kópií prevodiek
nevyjadril ku konkrétnej položke tak, aby tvrdil a preukazoval jej nesprávnosť.

12. Abstraktne platí, že tvrdenie o falšovaní listiny je mimoriadne závažná námietka, ktorá – ak by

sa preukázala – mohla významne oslabiť dôkaznú silu listín. Práve pre jej závažnosť však nemožno
akceptovať, aby ostala na úrovni holého tvrdenia bez akejkoľvek dôkaznej podpory. Žalovaný v konaní
nepredložil žiadny dôkaz ( napr. znalecký posudok z odboru písmoznalectvo ), nenavrhol vypracovanie
takého posudku súdom, nepredložil porovnávacie vzorky podpisov, a ani nešpecifikoval, ktoré konkrétne
prevodky považuje za sfalšované a v čom. Súd prvej inštancie sa touto obranou zaoberal a správne

ju vyhodnotil ako nepreukázanú, pričom odvolací súd na tom nič nemení, žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno spojené s takto závažným tvrdením. Naopak, fakt, že niektoré prevodky obsahujú razítko
bez osobného čísla, nepreukazuje manipulatívny zásah do obsahu listiny a už vôbec nie nesprávnosť
samotných údajov o tovare a množstve. Odvolací dôvod smerujúci k falšovaniu listín preto nie je opretý
o žiadne konkrétne dôkazy a zostáva len v rovine špekulatívnej hypotézy.

13. Teoreticky možno uznať, že ak by zamestnanec preukázal, že interný systém zamestnávateľa
fungoval v čase inventarizácie tak chybne, že znemožňoval správne vyčíslenie schodku, mohlo by to
byť relevantným liberalizačným dôvodom podľa § 182 ods. 3 Z.p. V konkrétnej vecivšak nebolo preukázané, že by konkrétne prevodky použité pri inventúre žalovaného boli chybným
výstupomsystému,žiadnysvedok,listinaanitechnickýdôkaznepreukázal,žeprávepritovaretvoriacom
schodok došlo k systémovej chybe, žalovaný nenavrhol žiadne odborné ( znalecké resp. expertízne )

dokazovanie, ktoré by tieto tvrdenia potvrdilo. Námietka, že pri predchádzajúcej inventúre bol rozdiel
cca 5.000 eur, ktorý sa neskôr prisúdil chybe systému, síce poukazuje na isté problémy v interných
procesoch žalobkyne, avšak neodhaľuje kauzálnu väzbu na aktuálne inventarizačné obdobie a na
konkrétne položky schodku žalovaného.

14. Pokiaľ išlo o žiadosť žalovaného, aby žalobkyňa predložila inventúru centrálneho skladu, odvolací
súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že ide o dôkaz právne irelevantný. Zodpovednosť
za schodok sa viaže k osobnému skladu žalovaného, nie k celkovému stavu zásob spoločnosti. To, že
sa niekedy v minulosti našiel tovar na inom sklade, nepreukazuje, že aj teraz je schodok výsledkom
presunu či evidenčnej chyby medzi skladmi.

15. Je všeobecne zrejmé, že prítomnosť zamestnanca pri inventúre zvyšuje transparentnosť procesu.
Právny poriadok však neustanovuje absolútne právo zamestnanca byť vždy osobne prítomný; už
vôbec nevyžaduje, aby bol zastúpený „ nezávislou treťou osobou “. V posudzovanej veci žalovaný bol
práceneschopný, písomne poveril konkrétnu osobu ( p. E. ), aby ho na inventúre
zastupovala, nevzniesol včas a adresne námietky proti spôsobu výkonu inventúry (napr. konkrétny

nesprávny zápis, konkrétne chýbajúce položky, ktoré v skutočnosti mal na sklade). Skutočnosť, že p. E.
bolzamestnancomžalobkyne,samaosebeneodnímainventúrepovahuriadnejinventarizácie.Zákonník
práce takúto prekážku nepozná. Žalovaný navyše tvrdenie, že zastúpenie bolo „ vynútené “, nijako
nepreukázal. Odvolací súd preto považuje túto námietku za skôr subjektívne hodnotenie žalovaného,
nie za relevantný právny dôvod na zrušenie rozsudku.

16. V rovine abstraktnej treba zdôrazniť, že ak zamestnanec spochybňuje výšku schodku, musí tak robiť
konkrétne a adresne – uviesť, ktorá položka je nesprávna, aký mal byť jej skutočný stav, v čom spočíva
účtovná alebo evidenčná chyba. Žalovaný však ani po doručení kompletných prevodiek neoznačil jedinú
konkrétnu položku, pri ktorej by tvrdil nesprávnosť údajov, nepredložil alternatívny výpočet schodku,

neuviedol žiadny konkrétny mechanizmus, ako mala chyba pri jednotlivých položkách vzniknúť. Súd
prvej inštancie preto oprávnene považoval výšku schodku za preukázanú a – v dôsledku absencie
konkrétneho popretia – za nespornú.

17. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, podľa §

387 ods. 1 C.s.p. napadnutý vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle zásady úspechu ( § 255 C.s.p. ), keďže žalobkyňa
bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).