Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123213501
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123213501.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvalý
pobyt C. XXXX/X, D. E., zastúpeného: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského
1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: BOGE Elastmetall Slovakia, a.s., Strojárenská
5, Trnava, IČO: 36 235 164, zastúpenej: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO:

36 857 548, o 6.231,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
z 3. septembra 2024 č.k. 18C/45/2023-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zamietol žalobu o uloženie povinnosti

žalovanému zaplatiť mu sumu 6.231,50 eur; druhým výrokom (II.) žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420, § 488, § 489
OZ (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v neskorších predpisov); § 195 ods. 1, 2 a 6, § 220, § 219 ZP
(Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov); čl. 8, § 132 ods. 1, 2, § 149, § 150,
§ 151, § 153, § 185 ods. 1, 2, § 191, § 215 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z.
v znení neskorších predpisov).

1.1. Vecne zdôvodnil uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody, predstavujúcu bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa súdu prvej inštancie v konaní bolo nesporné, že
predmetomsporujeodškodneniepoškodeniazdraviažalobcu,ktorévznikloakopracovnýúrazpriplnení
jeho pracovných povinností, ako zamestnanca obchodnej spoločnosti zamestnávateľa AV Systémy,
spol. s r.o., a preto súd posudzoval uplatnený nárok podľa Zákonníka práce. Nebolo sporné, že
k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri plnení pracovných úloh počas pracovnej doby, keďže bol

poverený a zodpovedný za výklad nákladu, ktorý bol doručený jeho zamestnávateľom. Za poškodenie
zdravia žalobcu, ktorý je pracovným úrazom, tak zodpovedá v plnom rozsahu jeho zamestnávateľ,
hoci sa pracovný úraz stal v areáli iného subjektu. Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, že
zamestnanec tohto iného subjektu bol v trestnom konaní uznaný vinným za spôsobenie škody na zdraví
žalobcu.
1.2. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca pochybil a nesprávne žaloval žalovaného uplatňujúc

pracovnoprávne nároky, pretože najskôr mal podať žalobu o náhradu škody z pracovného úrazu proti
svojmu zamestnávateľovi (spoločnosť AV Systémy, spol. s r.o.), ktorý si následne mohol uplatňovať
regresnú náhradu podľa § 219 ods. 1 ZP voči žalovanej (§ 420 Občianskeho zákonníka a nasl.). Súd
prvej inštancie preto žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore.
1.3. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, prezentovaným na pojednávaní dňa 3.9.2024 (spochybňujúcich
jeho vlastné skutkové tvrdenie uvedené v replike), že žalobca nebol zamestnancom spoločnosti AV

Systémy, spol. s r.o., ale živnostníkom, súd prvej inštancie uviedol, že aplikoval sudcovskú koncentráciu
konania (§ 153 CSP) a na tieto tvrdenia neprihliadal. Išlo o podstatnú zmenu skutkových tvrdenížalobcu, o ktorých nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaná poukazovala na status žalobcu ako zamestnanca
a s tým spojený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, čo žalobca nerozporoval. O možnosti aplikácie
sudcovskej koncentrácie konania bol žalobca poučený a v spore bol právne zastúpený. Tvrdenia, ktoré

žalobca prezentoval na pojednávaní neboli novými skutočnosťami, o ktorých by nebol vedel. Súd prvej
inštancie preto označil postup žalobcu za špekulatívny, keď podstatnú zmenu tohto skutkového tvrdenia
označil za chybu v písaní.
1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP, teda zásadou úspechu, v zmysle ktorej priznal nárok na náhradu trov

konania žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania, použitá
neprimeraným spôsobom, čím došlo podľa žalobcu k odopretiu spravodlivého rozhodnutia vo veci.

Sudcovská koncentrácia by mala reflektovať účel zrýchlenia a zjednodušenia konania, nie však na úkor
spravodlivosti a správneho posúdenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalobcu
nesprávne vyhodnotil význam formálnej chyby v písomnom podaní žalobcu, v ktorom bolo uvedené,
že bol zamestnancom spoločnosti AV Systémy, spol. s r.o., no v skutočnosti pracoval ako samostatne
zárobkovo činná osoba.

2.1. Uvedená chyba však nemala žiaden vplyv na priebeh dokazovania, ani na skutkový stav, ktorý bol
v čase pojednávania preukázaný. Preto označenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby
nemalozanásledokzmenuskutkovéhozákladužaloby.Jehoposúdeniesinevyžadovaloďalšiedôkazné
návrhy a z tohto dôvodu nebolo potrebné ani odročiť pojednávanie. Žalobca označil spis právoplatne
skončeného trestného konania, ktoré predchádzalo danému sporu, a ktorého závery potvrdzovali

žalobcom tvrdené skutkové okolnosti zodpovednosti za škodu na zdraví. Právne postavenie žalobcu
tak nemalo priamy vplyv na posúdenie jeho konania. Podstatou sporou bola iba otázka prípadnej miery
spoluzavinenia na spôsobenej škode žalobcom (čo však nesúviselo s tým, či bol žalobca zamestnancom
alebo samostatne zárobkovo činnou osobou). Tvrdenie žalobcu na pojednávaní preto nemalo zásadný
dopad na hmotnoprávny nárok a podľa žalobcu nebolo spravodlivé, aby došlo k najprísnejšiemu

následku - zamietnutiu žaloby.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia peňažného plnenia (6.231,50 eur s príslušenstvom) z titulu
náhrady škody, spôsobenej nehodou dňa 15.6.2021, za ktorú mala zodpovedať podľa § 420 ods. 2

Občianskeho zákonníka žalovaná, a ktorá mala byť, podľa vyjadrenia F. A., odsúdeného ako páchateľa
v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 12T/26/2022, zamestnávateľom tohto
vinníka.
3.1. Žalovaná od počiatku vyzývala žalobcu na jednoznačné vyjadrenie, či v čase nehodovej udalosti
bol v postavení zamestnanca iného zamestnávateľa, a to v súvislosti s posúdením pasívnej vecnej

legitimácievspore(ajvrámcimimosúdnehoriešeniasporuvlistezodňa25.11.2022).Žalobcavosvojich
podaniach nespomenul (ani nepriamo), aký bol jeho status v čase nehody. Učinil tak až v podaní zo
dňa 17.4.2023, v ktorom uviedol, že bol zamestnancom a vykonával prácu pre svojho zamestnávateľa
(AV Systémy, spol. s r.o.). Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že žalobca ako zamestnanec
uvedenej obchodnej spoločnosti utrpel v rámci nehodovej udalosti pracovný úraz, za ktorý zodpovedá

zamestnávateľ žalobcu (AV Systémy, spol. s r.o.).
3.2. Zamestnanecký status žalobca prehodnotil až na pojednávaní, na ktorom žalovaná nadobudla
vedomosť, že žalobca bol údajne samostatne zárobkovo činná osoba. Procesný postup žalobcu preto
označila za účelový a v rozpore s procedurálnym postupom, ktorý na sporové strany kladie Civilný
sporový poriadok. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie preto podľa žalovanej naplnilo svoj účel.

3.3. Žalobca bol povinný v žalobe označiť a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral
svoj nárok, s poukazom na § 132 ods. 1 CSP. Opísanie rozhodujúcej skutočnosti nemožno pritom
nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca preto nemohol opis takejto
skutočnosti uviesť odkazom na trestný spis, ktorý navrhol pripojiť a z ktorého malo vyplývať, že žalobca
mal byť v pozícii samostatnej zárobkovo činnej osoby. Naviac pripojenie trestného spisu bolo navrhnuté

za účelom preukázania mechanizmu (skutkového priebehu) vzniku nehodovej udalosti.
3.4. Odvolanie žalobcu podľa názoru žalovanej pravdepodobne nespĺňa z hľadiska formálneho
a obsahového základné požiadavky, ktoré kladie procesný kódex na odvolanie v § 363 CSP.
Žalobca neuviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP. Presne neoznačil rozhodnutie, protiktorému odvolanie smeruje. V odvolacom návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia, uviedol aj slovo „prípadne“, pre ktoré je odvolací návrh pre žalovanú čiastočne
nezrozumiteľný a neurčitý. Odvolanie žalobcu by preto malo byť primárne odmietnuté podľa § 386 písm.

d) CSP.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú
dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu

podľa Zákonníka práce, ako pracovný úraz, ktorý upravuje ustanovenie § 195 ZP (ods. 41 napadnutého
rozsudku). Súčasne dodal, že v zmysle skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe a v replike,
považoval žalobcu v čase nehodovej udalosti za zamestnanca (ods. 39 napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie).

6. Podľa § 320 CP zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

7. Ustanovenie § 320 CSP poskytuje zamestnancovi v individuálnom pracovnom spore zvýšenú

procesnú ochranu, keďže ide o spor s ochranou slabšej strany, spočívajúcu v tom, že na strane
zamestnanca sa neuplatnia ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Hospodárnosť
konania tu ustupuje účelu civilného súdneho konania, ktorý spočíva vo vydaní spravodlivého
rozhodnutia. Zamestnanec pritom nestráca postavenie slabšej strany ani v situácii, keď bude disponovať
kvalifikovanou právnou pomocou a bude zastúpený advokátom, alebo odborovou organizáciou,

špecializujúcou sa na problematiku právnej ochrany zamestnancov.

8. Napriek tomu, že aplikácia sudcovskej koncentrácie konania je v individuálnych pracovnoprávnych
sporoch vylúčená, súd prvej inštancie v prejednávanej veci procesný úkon žalobcu (zamestnanca)
skoncentroval. Konkrétne, tvrdenie o statuse žalobcu v rozhodnej dobe škodovej udalosti, ako

živnostníka, uvádzané až na pojednávaní, súd prvej inštancie nepovažoval za uplatnené včas a preto
naň neprihliadal (§ 153 CSP).

9. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nerešpektujúci odklon od sudcovskej a zákonnej
koncentrácie konania v individuálnom pracovnoprávnom spore (§ 320 CSP) mal za následok, že súd

znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Medzi
jednotlivé čiastkové práva, tvoriace obsah práva na spravodlivý proces, patrí aj právo na spravodlivé
prejednanie veci, ktoré nebolo naplnené ani v prípade, ak by súd prvej inštancie neposudzoval
predmetný spor ako pracovnoprávny.

10. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnymi vyjadrením základného
princípuzakotvenéhovčl.5CSP,podľaktoréhomôžesúd(vrozsahuustanovenomzákonom)odmietnuť
procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

11. Na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania, ktorá je pre súd obligatórna, sudcovská koncentrácia
konania (§ 153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí
od okolností konkrétneho prípadu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 579
s.).

12. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2, 3, ale aj iný právny následok.Napríklad omeškanie s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
môže spôsobiť vznik zavinených trov konania (§ 256 ods. 2 CSP).

13. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd
ospravedlniť na základe subjektívnych kritérií alebo na základe objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí
napr. vyhodnotenie procesného štádia, v rámci ktorého došlo k porušeniu procesnej povinnosti strany
konania, vrátane následkov spojených s procesným omeškaním.

14. V posudzovanej veci došlo k zmene skutkového tvrdenia žalobcu na prvom pojednávaní (žalobca
nebol zamestnancom spoločnosti AV Systémy, spol. s r.o., ale živnostníkom), pred začatím vykonávania
dokazovania, keď skutkový základ uvádzaný žalobcom v žalobe ostal nezmenený, preto nepriznanie
procesných účinkov zmenenému skutkovému tvrdeniu, v okolnostiach konkrétneho prípadu nebolo
primerané, aj s prihliadnutím na procesný priestor poskytnutý protistrane vyjadriť sa k skutkovému
základu žaloby.

15. Všeobecný súd (teda aj odvolací súd) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje teda ak rozhodnutie dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania).

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza

prvoinštančné konanie.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou o neodstrániteľných vadách odvolania, pre ktoré
nemožno v odvolacom konaní pokračovať, majúcich za následok jeho odmietnutie (§ 386 písm. d) CSP).
Označenie napadnutého rozhodnutia je presné a úplné, vymedzením spisovej značky 18C/45/2023

a dátumu jeho vyhlásenia dňa 3. septembra 2024 (text pod označením „odvolanie žalobcu“). Posudzujúc
odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), z odvolania vyplýval aj odvolací dôvod, namietajúci
nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), ako i nesprávne právne posúdenie veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP), pričom označenie paragrafového znenia odvolacieho dôvodu má len formálny

charakter a jeho neoznačenie nespôsobuje absenciu odvolacieho dôvodu. Odvolací návrh na zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, jednoznačne vymedzuje
procesnú vôľu žalobcu čo do spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu (odvolacím návrhom pritom nie je
odvolací súd viazaný) a na uvedený záver nemá vplyv osamotený pojem „prípadne“, bez jeho ďalšieho
pokračovania.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a súčasne vytvorením priestoru pre uplatňovanie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany pre obidve strany konania, v súlade s právom na

spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach).

19.Stranykonaniasúpritompovinnédbať,abykonalistarostlivosozreteľomnarýchlosťahospodárnosť
konania (§ 153 ods. 1 CSP).

20. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP.

21. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.