Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010391
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010391.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona,
o odvolaní prokurátorky okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokurátorka“) proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 11.07.2025, sp. zn. 38T/32/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre

dňa 13. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 na tom
skutkovom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX a koncom mesiaca A. XXXX v obci A. na poli v osobnom

motorovom vozidle, na ktorom na miesto priviezol aj maloletú B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, na sedadle
spolujazdca, vykonal súlož s maloletou tým spôsobom, že oba razy maloletá ležala na sklopenej
sedačke, A. B. ležal na nej a potom, ako vyzliekol ju aj seba, zasunul svoj penis do jej vagíny a vykonal s
ňou súlož, pričom pohlavný styk vždy trval niekoľko minút, a v čase od XX.XX.XXXX do konca mesiaca
A. XXXX v E. na F. ulici v priestoroch garáží pri autobusovej stanici, kam priviedol maloletú B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, na matraci položenom na zemi, dvakrát v dvoch rôznych dňoch vykonal súlož s maloletou

tým spôsobom, že oba razy maloletá ležala na matraci na chrbte, A. B. ležal na nej a potom, ako vyzliekol
ju aj seba, zasunul svoj penis do jej vagíny a vykonal s ňou súlož, pričom pohlavný styk vždy trval
niekoľko minút, pričom ako druh jej matky mal vedomosť o tom, že nedovŕšila XX-XX rok veku“.

Za to mu bol podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 za zistenej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37

Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody
3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 Trestného
zákona podmienečne odložený a určený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe
a určená skúšobná doba 3 roky. Podľa § 51 odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona uložené obmedzenie
spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletou poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala odvolanie
prokurátorka čo do výroku o vine a treste a konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Svoje odvolanie
odôvodnila poukázaním na ustanovenia § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona a zdôraznila, že
za blízke osoby podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona sa tak považuje aj vzťah osoby s blízkymi
osobami podľa § 217 odsek 4 Trestného zákona aj druhá, pričom vo vzájomnom vzťahu osoby

poškodenej trestným činom a osoby uvedenej v odseku 5 nie je potrebné zisťovať, či by ujmu, ktorú
utrpela jedna z týchto osôb, pociťovala druhá osoba právom ako ujmu vlastnú. S poukazom na to jeirelevantné, že poškodená bola súdnym rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti jej starej matky,
so svojou matkou nežila v spoločnej domácnosti a nemá s ňou vzťah ako dcéra s matkou. Vzhľadom
na špecifickosť páchania závažnej trestnej činnosti vymedzenej v ustanovení § 127 odsek 5 Trestného

zákona osobami, ktoré sa vzájomne poznajú a trestná činnosť pramení z ich skoršej, ale aj súčasnej
blízkosti, pojmom blízka osoba sa označuje aj taký skorší vzťah alebo faktický súčasný užší vzťah.
Má za to, že dcéru v čase spáchania skutku družky obvineného je potrebné posudzovať ako osobu
blízku v zmysle ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona, a preto skutok napĺňa znaky skutkovej
podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona

s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného
zákona.Navrhlazrušiťnapadnutýrozsudokpodľa§321odsek1písmenáa/,b/,d/,e/,odsek3Trestného
poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uznať obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a uložiť mu trest odňatia
slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch písomne podaného
odvolania, nad rámec jeho dôvodov nič nedoplnila a navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátorky, prípadne
vec vrátiť súdu I. stupňa.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania prokurátora nevyjadril a navrhol
ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania prokurátora uviedol, že všetko ľutuje.

Zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej na verejnom zasadnutí uviedla, že poškodenú zverovala do
rúk dcéry, aby zažila aj niečo iné, keď už nemá otca, ona mala nad ňou dohľad do jej XX-XXXX rokov.
Uviedla, že trest si obžalovaný zaslúži, avšak berie ohľad aj na syna, ktorého má s jej dcérou.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné, aj keď sa krajský súd
stotožňuje s dôvodmi odvolania prokurátorky vo vzťahu k postaveniu maloletej osoby ako osoby blízkej
obžalovanému v zmysle ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými

právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkom existuje príčinná súvislosť. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na

súde I. stupňa, nevznikli žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku a že tento skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd sa stotožňuje so
záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného a s vyhodnotením dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, ktoré súd I. stupňa vyhodnotil postupom podľa § 2 odsek 12 Trestnéhoporiadku, pričom správne vyhodnotil, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je preukázané
jednak jeho vlastnou výpoveďou a jeho priznaním sa k spáchaniu skutku, výpoveďou maloletej
poškodenej a výpoveďou svedkyne G. A.. Tieto všetky dôkazy vo svojom súhrne bez dôvodných

pochybností preukazujú zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, a teda podstatu odvolacích námietok, krajský súd
zdôrazňuje, že sa nestotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že postavenie maloletej poškodenej ako blízkej
osoby v zmysle § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona vylučuje skutočnosť, že maloletá bola jednak

v čase spáchania skutku a jednak pomerne dlhé obdobie pred spáchaním skutku zverená do osobnej
starostlivosti inej osoby ako svojej matke, ktorá mala v čase spáchania skutku postavenie družky
obžalovaného a súčasne zákonnou zástupkyňou maloletej poškodenej nebola jej biologická matka
a súčasne tou skutočnosťou, že maloletá poškodená nežila so svojou matkou dlhodobo v spoločnej
domácnosti. Z týchto skutočností súd I. stupňa vyvodil záver, že vzťah obžalovaného s poškodenou nie
je takej intenzity, aby mala maloletá poškodená postavenie blízkej osoby. Krajský súd zdôrazňuje, že

v zmysle § 127 odsek 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely, okrem iných trestných činov,
aj trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý
druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4 § 127
Trestného zákona. Z daného vyplýva, že pri týchto trestných činoch nie je potrebné zisťovať materiálnu
podmienku, ktorú upravuje ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona, t. j. že ujmu, ktorú trpela jedna

z nich, by druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú, pretože maloletá poškodená je blízkou osobou
(príbuzná v priamom pokolení) blízkej osoby vyjadrenej v ustanovení § 127 odsek 5 Trestného zákona
– družky obžalovaného, ktorá je jej matkou. Z stanovenia § 127 ods. 5 Trestného zákona nevyplýva,
že tento vzťah musí súčasne napĺňať materiálnu podmienku vyjadrenú v ustanovení § 127 odsek 4
Trestného zákona.

Bez ohľadu na uvedené však tak orgány činného v trestnom konaní, ako aj prokurátor a následne súd
I. stupňa pochybili, keď táto skutočnosť, t. j. vyjadrenie vzťahu obžalovaného a maloletej poškodenej
ako blízkej osoby, absentuje v popise skutku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 139 odsek 2 Trestného
zákona. Je potrebné uviesť, že na správne vymedzenie skutku v obžalobe nie je postačujúce, ak je

v skutku označená poškodená osoba ako osoba chránená v zmysle § 139 odsek 1 Trestného zákona
napríklad, že je dieťa, blízka osoba, chorá osoba, resp. tak, ako je tomu v danom prípade (hoci v danom
prípadeniejeoznačenáakochránenáosobavskutkuanitakýmtoelementárnymvyjadrenímjejstatusu).
Pri postavení chránenej osoby vrátane blízkej osoby je nevyhnutné brať do úvahy aj ustanovenie §
139 odsek 2 Trestného zákona a súvislosť spáchania trestného činu práve s postavením, stavom

alebo vekom chránenej osoby. Aj táto súvislosť musí mať odraz v opise skutku, pretože v opačnom
prípade skutok nenapĺňa znaky tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. Na to, aby bolo možné pri právnej
kvalifikácii použiť aj ustanovenie § 139 odsek 1 Trestného zákona, nestačí len formálne zistenie, že
napríklad v danom prípade maloletá poškodená je blízkou osobou obžalovaného (aj keď v danom
prípade popis skutku neobsahuje ani takúto elementárnu informáciu, v skutku je iba uvedené, že

obžalovaný ako druh matky poškodenej mal vedomosť o jej veku, čo je však skutkové zistenie, a nie
charakteristika postavenia maloletej poškodenej ako blízkej osoby obžalovaného). Len takéto zistenie
samé o sebe opomína § 139 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenie odseku 1 sa
nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej
osoby. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatným pre posúdenie postavenia chránenej osoby

ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty je nielen zistenie, že niekto má postavenie chránenej osoby,
ale aj skutočnosť, že trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, bol spáchaný v súvislosti
s postavením chránenej osoby. Pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej
osoby, nie je možné použiť tento znak ako kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku.
Ustanovením § 139 odsek 2 Trestného zákona vyžadovaná súvislosť spáchaného trestného činu

s postavením chránenej osoby je skutkovým zistením, t. j. musí byť súčasťou popisu skutku, ktorý sa
obžalovanému kladie za vinu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 163 odsek 3 Trestného poriadku.
Súvislosť spáchaného trestného činu s postavením poškodenej osoby musí vyplývať zo skutkovej
vety. Dané závery vyplývajú nielen z výkladu ustanovenia § 139 odsek 2 Trestného zákona v spojení
s ustanovením § 163 odsek 3 Trestného poriadku, ale aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu

SR (napr. rozsudok NS SR z 03.12.2013 sp. zn. 2Tdo/65/2013, rozsudok NS SR z 29.10.2025 sp. zn.
1Tdo/45/2025).
Z popisu skutku v napadnutom rozsudku, avšak aj zo skutkovej vety uvedenej v obžalobe prokurátora
nemožno vyvodiť, že by obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s postavením maloletej poškodenejako blízkej osoby a navyše k tomuto skutkovému zisteniu nebolo vykonané ani zodpovedajúce
dokazovanie, napríklad dôsledným výsluchom maloletej poškodenej, svedkyne A., ktorými by bolo
možné objasniť práve skutočnosť, ako malo postavenie maloletej poškodenej ako príbuzného v priamom

pokolení družky obžalovaného, súvis s konaním obžalovaného. V skutkovej vete napadnutého rozsudku
a podanej obžaloby teda nielenže nie je vyjadrený kvalifikačný znak podľa § 139 odsek 1 písmeno
c/ Trestného zákona, ale nie je tam vyjadrený ani kvalifikačný znak podľa § 139 odsek 2 Trestného
zákona. Z týchto dôvodov preto nie je možné posúdiť konanie obžalovaného ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ale výlučne len ako zločin

sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, teda že obžalovaný vykonal súlož
s osobou mladšou ako 15 rokov, bez vyjadrenia skutočnosti, že maloletá poškodená mala postavenie
blízkej osoby v zmysle ustanovenia § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,

správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, pretože
sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, správne u obžalovaného nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu obžalovanému krajský súd prihliadol na kritériá určené
ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona a okrem iných skutočností, na obžalovaného sa hľadí, ako
keby nebol odsúdený, pričom zahladené odsúdenie má zahladené od roku 2006 a odvtedy sa nedopustil

žiadnej trestnej činnosti a táto skutočnosť teda odôvodňuje ukladanie trestu odňatia slobody bez jeho
výkonu. Krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že s poukazom na osobu obžalovaného,
ktorý je riadne zamestnaný, odsúdenie ktoré má zahladené, je staršieho dáta, že trestný čin oľutoval
a tieto skutočnosti vo svojom súhrne odôvodňujú ukladanie trestu s podmienečným odkladom jeho
výkonu,zvlášťzasituácie,keďobžalovanémujeukladanýsúčasneprobačnýdohľadnadjehosprávaním

v skúšobnej dobe za súčasného ukladania zákazu kontaktu s maloletou poškodenou. Takto uložený trest
je trestom primeraným a zákonným, spĺňajúcim kritériá tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste

odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.