Uznesenie ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207516
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207516.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1. A. B., narodená XX.XX.XXXX
a 2. C. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom ako rodičia, deti rodičov - matka C. D., narodená
XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXXX/XXXB.,právnezastúpenáJUDr.Mgr.MariánKropaj,PhD.,advokát
so sídlom Mudroňova 51, Piešťany a otca C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX
B., právne zastúpený JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce,

o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 29.09.2025 sa matka domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou
200 eur mesačne vopred vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky a na výživu maloletého C. sumou
200 eur mesačne vopred vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia
konaniavovecisamejvedenejnaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.112P/81/2025.Vnávrhupoukázala
na vedenie konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré začalo na základe jej
návrhu podaného na súde dňa 07.05.2025, ktorým sa domáha zverenia detí do jej výlučnej osobnej

starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otca na deti a úpravu stretávania otca s deťmi (konanie
vedené pod sp. zn. 112P/81/2025). Uviedla, že otec detí po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti
od rodiny dňa 12.03.2025 neplatí žiadne výživné na deti a nedodržuje mediačnú dohodu z 21.03.2025,
ktorú rodičia uzavreli v záujme zabezpečenia spravodlivého fungovania. Od marca 2025 otec detí
neprejavil žiaden reálny záujem o deti, ich potreby, psychický stav a ani každodenný život. Okrem toho
účelovo podáva zavádzajúce vyjadrenia. Matka je presvedčená, že aj jeho aktuálny záujem na striedavej

starostlivostivyplývalenztoho,žesachceotecvyhýbaťplneniusvojejvyživovacejpovinnostivočisvojim
maloletým deťom. Matka k vzťahu detí a otca uviedla, že už v minulosti bol veľmi krehký, no v posledných
mesiacoch sa výrazne zhoršil. Deti odmietajú s otcom tráviť čas, najmä na základe opakovaných
negatívnych skúseností, ako je ohováranie matky zo strany otca aj jeho starej matky, navádzanie detí,
aby klamali pri výpovediach pred súdom, zastrašovanie detí (tvrdenia, že ak nebudú tráviť čas s otcom,
matka „pôjde do väzenia“, atď.). Počas ostatného stretnutia prišiel otec detí pravdepodobne pod vplyvom

nejakej návykovej látky, kričal na deti a správal sa zastrašujúcim spôsobom – dokonca sa vyhrážal, že
matku s deťmi „prejde autom“. Tieto incidenty spôsobili, že deti sa otca boja a jeho prítomnosť na ne
pôsobí psychicky traumatizujúco.

2. Matka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila svojou akútnou finančnou núdzou
súvisiacou so zabezpečením nevyhnutných potrieb maloletých detí (vrátane nákladov na športové

aktivity, stravu, oblečenie, dopravu, školské potreby a iné). Maloletá A. má 9 rokov, je žiačkou 4. ročníka
ZŠ F. XX v B., navštevuje krúžok krasokorčuľovania 4 x do týždňa a krúžok baletu 2 x do týždňa. MaloletýC. má 7 rokov, je žiakom 2. ročníka ZŠ F. XX v B., navštevuje krúžok hokeja 4 x do týždňa a krúžok
výtvarnej1xdotýždňa.Matkapoukázalanamesačnévýdavky,ktorýchrozpiszamesiacejún,júl,august
a september 2025 priložila k návrhu, a svoj príjem, ktorý pozostáva zo mzdy vo výške 1 150 eur mesačne

(matka je zamestnaná ako účtovníčka na Mestskom úrade v B.), z rodinných prídavkov a výživného
na prvorodenú dcéru G. vo výške 160 eur mesačne. Príjem otca, ktorý pracuje v spoločnosti Amazon
v Seredi (matka presnú pozíciu otca nepozná), by mal podľa jej vedomostí dosahovať sumu približne 3
000 eur mesačne. Matka uviedla, že otec platí hypotéku, z predaja domu si ponechal sumu 59 400 eur
a vozidlo ŠPZ B., Škoda Superb, uviedla tiež, že má priateľku v zahraničí. V ďalšom matka opätovne

poukázala na to, že otec hneď v apríli 2025 porušil mediačnú dohodu, keď na matkinu žiadosť o výživné
na deti, ktorú otcovi doložila aj s relevantnými dokladmi, arogantne odmietol s výsmechom. Od tohto
momentu neprispel na výživu detí ani jedným eurom. V rámci mediačnej dohody sa rodičia písomne
dohodli, že spoločné peniaze z predaja bytu a spoločné auto si ponechá otec, ako akontáciu na budúce
majetkové vysporiadanie, vrátane matkinho vyplatenia z rodinného domu. Súčasťou tejto dohody bola
aj písomná dohoda o kúpe staršieho vozidla pre matku, ktorá mala byť financovaná z týchto spoločných

prostriedkov, vzhľadom na to, že deti sa aktívne venujú športu (syn hokej, dcéra krasokorčuľovanie) a
je nevyhnutné ich pravidelne voziť na tréningy a súťaže. Otec detí však v deň kúpy vozidla pre matku
svoj záväzok bezdôvodne a arogantne odmietol, matka bola nútená si na jeho kúpu zobrať pôžičku.

3. Matka k návrhu priložila ako listinné dôkazy rodné listy maloletých detí, návrh na úpravu práv a

povinností k maloletým deťom zo dňa 06.05.2025, mediačnú dohodu zo dňa 21.03.2025, potvrdenie
zamestnávateľa o príjme matky + výplatné pásky, SMS správy matky a otca, písomnú pôžičku zo dňa
25.04.2025, správu o prešetrení pomerov ÚPSVaR Piešťany, rozpis výdajov na deti a domácnosť za
mesiac jún – september 2025 (v návrhu označené dôkazy ako výdavky za mesiac máj a rozpis výdajov
na deti a domácnosť priemer za mesiac v 2025 súdu predložené neboli, trikrát bol predložený identický

rozpis za mesiac september).

4. Dňa 13.10.2025 matka doručila súdu podanie, ktorým urgovala rozhodnutie o jej návrhu
s odôvodením, že poslala celú svoju výplatu na poplatky a nevie, z čoho má budúci týždeň kúpiť
deťom jedlo, je nútená napísať učiteľke, že nemá peniaze na platenie poplatkov a po 7 mesiacoch

neprispievania je v stave, že sa musí rozhodovať, či zaplatí poplatky, alebo kúpi potraviny. Otec sa
nezaujíma ani o oblečenie, neprispieva ani na poplatky.

5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho listinnými prílohami, výsledkami lustrácie príjmov
rodičov v Sociálnej poisťovni, ako aj s podstatným obsahom spisového materiálu sp. zn. 112P/81/2025

a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Z úradnej činnosti je súdu známe, že na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp. zn. 112P/81/2025
na základe návrhu matky konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom A. a C. B., ktoré nie je právoplatne skončené. Matka trvá na zverení maloletých detí do svojej

starostlivosti, určení výživného otcovi s účinnosťou odo dňa podania návrhu vo výške 350 eur na
každé maloleté dieťa a úprave styku otca s deťmi, otec žiada zveriť maloleté deti do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. V konaní boli realizované dve informatívne stretnutia rodičov, na ktorých
rodičia maloletých detí neuzavreli rodičovskú dohodu v predmetnej veci. Krajský súd v Trnave ako súd
odvolací uznesením č.k. 14CoP/141/2025-184 zo dňa 09.09.2025 zmenil uznesenie Okresného súdu

Trnava č.k. 112P/126/2025-29 zo dňa 01.08.2025 (ktorým bol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi zo dňa 01.07.2025 zamietnutý), a to tak, že nariadil
neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., nar.
XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 112P/81/2025 každý párny víkend v roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do

19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že otec si deti v
stanovenú dobu prevezme a vráti matke maloletých v mieste jej trvalého bydliska.

7. Z matkou predložených potvrdení o príjme z pracovného pomeru v spojení s výsledkami lustrácie
príjmu matky v Sociálnej poisťovni bolo súdom zistené, že čistá mzda matky predstavuje cca 1 100 eur

mesačne. Matka si na pravidelnej mesačnej báze uplatňuje daňový bonus vo výške 50 eur (na svoje
najstaršie maloleté dieťa).8. Z otcom predložených potvrdení o príjme z pracovného pomeru, ktoré sú súčasťou spisovej
dokumentácie sp. zn. 112P/81/2025, v spojení s výsledkami lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni
bolo súdom zistené, že čistá mzda otca predstavuje aktuálne cca 3 000 eur mesačne. Otec si na

pravidelnej mesačnej báze aktuálne neuplatňuje daňový bonus na maloleté deti.

9. Z dohody o mediácii podpísanej oboma rodičmi dňa 21.03.2025 a z jej dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2025
vyplýva, že jej predmetom bolo vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rodičov k spoločnému
majetku (trojgaráž s pozemkami, rodinný dom s pozemkami, motorové vozidlo, finančné úspory,

pohľadávka) a súčasne starostlivosť o maloleté deti – rodičia boli dohodnutí na spoločnej osobnej
starostlivosti bez úpravy vyživovacej povinnosti a bez úpravy styku.

10. Zo zmluvy o pôžičke datovanej k 25.04.2025 vyplýva, že matka si ako dlžníčka požičala peňažné
prostriedky vo výške 10 000 eur od C. D. ako veriteľky s tým, že uvedenú sumu sa zaviazala vrátiť
jednorazovo, a to až po tom, ako jej otec vyplatí sumu 10 000 eur na základe dohody o mediácii

z 21.03.2025 vo vzťahu ku kúpe vozidla.

11. Zo špecifikácie výdavkov predložených matkou za mesiace jún, júl, august a september 2025
vyplýva, že matka má pravidelné výdavky súvisiace s bývaním vo výške 300 eur mesačne (elektrina,
voda, komunálny odpad, internet a televízia; ustálená suma 300 eur vyplýva zo správy Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 15.07.2025, keď matka pri šetrení presne špecifikovala
periodicitu platieb za vodu a komunálny odpad, ktorá v špecifikácii absentovala), výdavky za potraviny,
oblečenie, drogériu a lieky predstavovali v mesiaci jún sumu 1 133,49 eura, v mesiaci júl sumu
732,20 eura, v mesiaci august sumu 723,39 eura, v mesiaci september sumu 624,05 eura, výdavky za
mimoškolskéaktivitypredstavovalivmesiacijúnsumu218,80eura,vmesiacijúlsumu215eur,vmesiaci

august sumu 235 eur, v mesiaci september sumu 468 eur; výdavky spolu predstavovali v mesiaci jún
sumu 1 584,53 eura, v mesiaci júl sumu 1 300,49 eura, v mesiaci august sumu 1 284,26 eura, v mesiaci
september sumu 1 538,26 eura.

12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.18. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

19. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

20. Podľa § 111 písm. c) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výžive maloletého.

21. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

24. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

26. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje

najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj

schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia
§ 360 a nasl. CMP upravujú len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, ktoré sú
výnimkami zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej
procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla
úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa

aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto
úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný
okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia
súd rozhoduje. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné
opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým

nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou
súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov
maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.28. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
príloh, ako aj podstatným obsahom spisového materiálu viažuceho sa ku konaniu sp. zn. 112P/81/2025
dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nie

sú dané. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu konania vo veci
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré začalo na návrh matky dňa 07.05.2025. Súd mal za osvedčené, že maloleté
deti pochádzajú zo vzťahu ich rodičov, ktorí od 12.03.2025 spolu nežijú v spoločnej domácnosti,
keď sa otec odsťahoval z rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve rodičov, v ktorom zostali

žiť maloleté deti spolu s matkou. Rodičia následne uzatvorili dohodu o mediácii, v ktorej sa okrem
majetkového vyporiadania dohodli aj na starostlivosti o maloleté deti, a to tak, že starostlivosť o deti
budú vykonávať spoločne. Realizáciu spoločnej starostlivosti rodičia nezvládli, v dôsledku čoho podala
matka návrh na začatie súdneho konania, v ktorom žiada zveriť maloleté deti do svojej výlučnej osobnej
starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného (s účinnosťou ku dňu začatia konania) a upraviť styk
otca s maloletými, zatiaľ čo otec trvá na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti;

matka na začiatku konania ani neskôr v jeho priebehu nežiadala nariadiť neodkladné opatrenie vo veci
výživného, napriek tomu, že v samotnom návrhu na začatie konania tvrdila, že otec výživné neplatí.
Napriek ingerencii zo strany súdu na informatívnych stretnutiach s rodičmi v priebehu konania vo veci
samej sa doposiaľ nepodarilo prekonať ich rozdielne postoje k predmetu konania; narušené vzťahy
medzi rodičmi a z toho vyplývajúce problémy pri realizácii stretávania otca s maloletými, v dôsledku

ktorých došlo k ohrozeniu záujmov maloletých detí na zachovávaní vzťahu k obom rodičom, boli
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia súdu (uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
14CoP/141/2025-184 zo dňa 09.09.2025), ktorým súd upravil styk otca s maloletými.

29. Pozornosti súdu neuniklo, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

žiada zaviazať otca na platenie výživného v nevyhnutnej miere , v časovej nadväznosti na nariadené
neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletými, pričom v návrhu netvrdila žiadnu zásadnú
zmenu doterajších pomerov. Matka v návrhu uviedla, že sa v dôsledku neprispievania otca maloletých na
ich výživu dostala do finančnej tiesne, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom neosvedčila (napríklad
výpisom z účtu). Súd nespochybňuje ťaživú situáciu matky, pokiaľ ide o pokrývanie výdavkov vzhľadom

na jej aktuálny príjem. Pokiaľ však ide o zásah do pomerov účastníkov neodkladným opatrením za
účelom zlepšenia podmienok výživy maloletého dieťaťa, tento ako prostriedok naliehavej procesnej
ochrany je možné využiť len vo výnimočných prípadoch, ak má súd osvedčené bezprostredné ohrozenie
záujmov maloletého dieťaťa v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti jedného z rodičov. Určenie
rozsahuvýživnéhoformouneodkladnéhoopatreniapodľaustanovenia§366CMPjetotižmožnévýlučne

len v nevyhnutnej miere, teda v takej miere, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti,
že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého
dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. zákona o rodine. Samotná existencia

práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP
dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania. Výživné určené neodkladným opatrením
nevychádza z pomerov osoby oprávnenej (maloletého dieťaťa) a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné v zmysle zákona o rodine ako hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade otca), ktoré
budú predmetom dokazovania v rámci meritórneho konania a premietnu sa do rozhodnutia vo veci

samej, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného
otca,alelenvmierenevyhnutnejprezabezpečeniezákladnýchexistenčnýchpotriebmaloletéhodieťaťa.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia § 366 CMP je tak
rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, keď výživné

v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom
nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

30. V danom prípade mal súd z listinných dôkazov preukázané, že matka je zamestnaná s pravidelným
mesačným príjmom vo výške 1 100 eur (matke je navyše vyplácaný daňový bonus na prvorodenú dcéru

zinéhopartnerskéhovzťahuvovýške50eur),jejejvyplácanásociálnadávkaprídavoknadieťavovýške
120 eur mesačne (na obe maloleté deti spolu); súd uvádza, že na výživné na prvorodenú dcéru matky
a vyplácaný daňový bonus prihliadané nebolo, keďže ide o sumy určené na krytie výživy a starostlivosti
na iné dieťa matky. Preskúmaním potvrdenia o príjme matky z jej zamestnaneckého pomeru súd nezistil,že by bol matke pravidelne vyplácaný daňový bonus na maloleté deti (ktorý pre obe maloleté deti
predstavuje sumu 200 eur mesačne, čo je polovica zo sumy žiadanej matkou návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia), a to napriek tomu, že matke naň vzniká právny nárok a otec si od januára

2025 prestal uplatňovať daňový bonus s tým, že si jeho vyplácanie má uplatňovať matka (vyjadrenia otca
v konaní sp. zn. 112P/81/2025); matka sa pritom k okolnostiam neuplatňovania predmetného peňažného
nároku, ktorý by nesporne mal pozitívny dopad na jej finančnú situáciu, žiadnym spôsobom nevyjadrila
(súčasne ani netvrdila jeho poberanie otcom). Matka tvrdí, že otec žiadnym spôsobom neprispieva na
výživu detí a chod domácnosti, pričom však sama uvádza, že svoju časť splátky hypotéky na rodinný

dom, ktorý s deťmi spoločne obývajú, nespláca (hoci sa tak s otcom pôvodne v rámci mediácie dohodli)
a splátku v celom rozsahu vo výške vyše 900 eur spláca otec. V ďalšom súd uvádza, že po preskúmaní
špecifikácie a výšky výdavkov, ktoré matka spolu s návrhom predložila, možno skonštatovať, že je
zrejmé, že aj po odchode otca zo spoločnej domácnosti (a matkou tvrdeného ukončenia participácie na
úhrade výdavkov na starostlivosť o deti a domácnosť zo strany otca) sa matka rozhodla zabezpečovať
deťom ich potreby v rozsahu prevyšujúcom mieru, ktorá je rozhodná pre rozhodnutie o jej návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, keď obe maloleté deti navštevujú po dva záujmové krúžky,
s ktorými sú spojené pravidelné výdavky (nesporne v podstatne vyššej miere, ako je tomu pri výbere
záujmových krúžkov ponúkaných školou, prípadne centrom voľného času); súd má za to, že pokiaľ si
matka bola vedomá postoja otca k úhrade nákladov, ako racionálny by sa javil prístup, kedy by matka
predzačiatkomškolskéhorokazvážilanastaveniepodmienokprerozvojmaloletýchdetívrámcifinančne

menej zaťažujúcich možností tak, aby nedošlo k ohrozeniu iných dôležitejších záujmov maloletých,
ktoré v dôsledku uvedeného podľa vyjadrení matky nastali (matka uvádza, že nemá možnosť uhradiť
školské poplatky, resp. nakúpiť maloletým potraviny). Súd k špecifikácii výdavkov matkou dodáva, že
tieto neposkytujú možnosť utvoriť si presný obraz o odôvodnenosti jednotlivých položiek (a to jednak
pre absenciu upresnenia, či ide o jednorazové výdavky, ktoré bývajú na začiatku školského roka

spravidla vyššie ako v iné mesiace, resp. o pravidelné mesačné poplatky a pokiaľ ide o nepravidelné
výdavky, ako tieto dopadajú na rodinný rozpočet v prepočte na mesiac, a jednak z dôvodu, že matka
neuviedla, či výdavky na potraviny, oblečenie, drogériu a lieky predstavujú výdavky výlučne na maloletú
A. a maloletého C., alebo ide o výdavky pre všetkých členov domácnosti vrátane matky a jej staršej
dcéry, pričom pokiaľ by išlo len o výdavky maloletých detí, súd konštatuje, že v takom prípade je zrejmé,

že tieto výdavky nezodpovedajú miere nevyhnutných výdavkov).

31. Ako už súd ozrejmil vyššie, neodkladné opatrenie vo veciach výživného je prostriedkom naliehavej
procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu za
účelom úpravy pomerov účastníkov tak, aby nedošlo k ohrozeniu zabezpečenia základných potrieb

dieťaťa. Z vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že postoj matky k sociálnej situácii, v ktorej sa po rozchode
s otcom maloletých detí ako rodina ocitli, nenasvedčuje tomu, že by existovala naliehavá potreba
ingerencie súdu do pomerov účastníkov. Matka neosvedčila žiadnu podstatnú zmenu v doterajších
pomeroch, ktorá by bezprostredne predchádzala podaniu návrhu a z ktorej by sa dalo usudzovať, že by

výživa maloletých detí bez žiadaného zásahu zo strany súdu bola ohrozená. Súd nespochybňuje dopady
súčasnej situácie na pomery rodiny, ktoré prechodne môžu predstavovať pre maloleté deti obmedzenie
ich doterajších aktivít a spôsobu života, avšak predmetom konania o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia je hodnotenie, či je v možnostiach matky, ktorá v súčasnosti vykonáva faktickú
starostlivosť o maloleté deti, pokrývať zo svojho príjmu (aj s využitím všetkých možností jeho zvýšenia)

oprávnené potreby maloletých detí bez toho, aby bola ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné
dôležitéexistenčnézáujmy.Vintenciáchvyššieuvedenéhotaksúddospelkzáveru,žematkadôvodnosť
svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila a keďže súd v konaní nemal za
osvedčené bezprostredné ohrozenie existenčných záujmov maloletých detí, návrh ako nedôvodný
zamietol.

32. Súd záverom dodáva, že týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom bude vykonané riadne a úplné dokazovanie
na posúdenie všetkých podstatných otázok a bude tiež rozhodnuté aj o návrhu matky na určenie
výživného na maloleté deti s účinnosťou odo dňa podania návrhu vo veci samej.

33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.34. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

35. Vo výroku II. uznesenia rozhodol súd o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 52 a §
58 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.