Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7Csp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201892
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201892.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a. s., IČO: 00 001 350,

Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, zastúpeného: Mgr. Lenka Heřmánková, Košická
5590/56, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: W. Q., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, D.
XXXX/XX, XXX XX J. - Vrakuňa, o zaplatenie 112 884,63 CZK s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 112 884,63 CZK s kapitalizovaným zmluvným
úrokom vo výške 16 829,30 CZK od 09.05.2018 do 08.02.2024, so zmluvným úrokom vo výške 7,90 %
p. a. zo sumy 110 884,63 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo
výške4956,65CZKod18.08.2023do08.02.2024asúrokomzomeškaniavzákonnejvýške8,05%p.a.

zo sumy 110 884,63 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 14.2.2024
domáhal sa žalobca proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 112 884,63 CZK s kapitalizovaným

zmluvným úrokom vo výške 16 829,30 CZK od 09.05.2018 do 08.02.2024, so zmluvným úrokom vo
výške 7,90 % p. a. zo sumy 110 884,63 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z
omeškania vo výške 4 956,65 CZK od 18.08.2023 do 08.02.2024 a s úrokom z omeškania v zákonnej
výške 8,05 % p. a. zo sumy 110 884,63 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že dňa 09.05.2018 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere reg. č. XXXXXXXXXR .
Na základe čl. I.2. Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to až do výšky 270 000,00 CZK.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej

len "Obchodné podmienky"). Žalovaný sa v čl. I.6. Zmluvy a čl. 5. Obchodných podmienok zaviazal
vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných
mesačných splátkach a tiež podľa čl. I.5. Zmluvy uhrádzať poplatky súvisiace s poskytnutým úverom.
Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve.
Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany
žalobcu opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov.
Pretože ani potom žalovaný dlžnú sumu neuhradil, prehlásil žalobca podľa čl. 9.2. Obchodných

podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 17.08.2023 za splatné. Žalobca
žiadal úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi
(zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania. Dlžná suma k 08.02.2024 predstavuje 134 670,58
CZK, a to v nasledujúcom členení: istina 110 884,63 CZK, - poplatky 2 000,00 CZK, zmluvný úrok16 829,30 CZK, úrok z omeškania 4 956,65 CZK. Keďže ani cez opakované výzvy žalovaný žalobcovi
dlžnú sumu neuhradil, odovzdal žalobca vec právnemu zástupcovi. V záujme mimosúdneho riešenia
veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa

01.02.2024. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma nebola k dátumu podania
žalobného návrhu uhradená.

2. Mestský súd Bratislava IV vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k.7Csp/14/2024222 zo dňa
28.5.2024 a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 112 884,63 CZK s

kapitalizovanýmzmluvnýmúrokomvovýške16829,30CZKod09.05.2018do08.02.2024,sozmluvným
úrokom vo výške 7,90 % p. a. zo sumy 110 884,63 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia, s kapitalizovaným
úrokom z omeškania vo výške 4 956,65 CZK od 18.08.2023 do 08.02.2024 a s úrokom z omeškania
v zákonnej výške 8,05 % p. a. zo sumy 110 884,63 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia, to všetko do
15 dní od doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať na tomto súde odpor s vecným
odôvodnením. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, preto bol platobný

rozkaz uznesením súdu zo dňa 21.11.2024 č.k. 7Csp/14/2024-250 zrušený.

3. Žalovaný sa k veci nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu.. Súd na prejednanie veci
nariadil pojednávanie Na pojednávanie sa žalovaný neustanovil, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal
o odročenie pojednávania, súd preto podľa § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami : Zmluva o úvere, Výpis z účtu - čerpanie úveru, Výzvy
k úhrade, Oznámenie o splatnosti celého úveru, Historický výpis, Obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery. Predžalobná upomienka s poštovým podacím lístkom a na základe vykonaného

dokazovania zistil, že skutkový stav tvrdený žalobcom je vzhľadom na to, že žalovaný účinne nepoprel
skutkové tvrdenia žalobcu, nesporný (§ 151 ods. 1 a 2CSP).

5. Súd na základe nesporného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

6. Podľa Čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku
úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná

zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

7. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

8. Podľa Článku 17. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej aj
„Nariadenie č. 1215/2012“) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie
je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru

na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru,
ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s
účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto
členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

9. Podľa Článku 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa Článku 6 ods. 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 (ďalej

aj „Nariadenie č. 593/2008“) 1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytuspotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť
v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto
krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 2. Bez ohľadu

naodsek1sistranymôžuvsúladesčlánkom3zvoliťrozhodnéprávoprezmluvu,ktoráspĺňapožiadavky
odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie
voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm.
a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

11. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon č. 89/2012 Sb.“) spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámec svojej
podnikateľskej činnosti alebo mimo rámec samostatného výkonu svojho povolania uzatvára zmluvu s
podnikateľom alebo s ním inak koná.

12. Podľa § 420 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb.

(1) Kto samostatne vykonáva na vlastní účet a zodpovednosť zárobkovú činnosť živnostenským nebo
obdobným spôsobom so zámerom činiť tak sústavne za účelom dosiahnutia zisku, je považovaný so
zreteľom k tejto činnosti za podnikateľa.

(2)Pre účely ochrany spotrebiteľa a pre účely § 1963 sa za podnikateľa považuje taktiež každá osoba,
ktorá uzatvára zmluvy súvisiace s vlastnou obchodnou, výrobnou alebo obdobnou činnosťou či pri
samostatnom výkone svojho povolania, prípadne osoba, ktorá koná v mene alebo na účet podnikateľa.

13. Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému
poskytne na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a úverovaný sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2396 zákona č. 89/2012 Sb. úverovaný vráti úverujúcemu peňažné prostriedky v mene, v

ktorom mu boli poskytnuté. V tej istej mene platí i úroky.

15. Podľa § 2399 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb.

(1) Úverovaný vráti úverujúcemu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca

odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný.

(2) Úverovaný môže vrátiť úverujúcemu peňažné prostriedky pred dohodnutou dobou. Úroky zaplatí jen
za dobu od poskytnutí do vrátenia peňažných prostriedkov.

16. Podľa § 1968 zákona č. 89/2012 Sb. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Dlžník
nie je za omeškanie zodpovedný, ak nemôže plniť v dôsledku omeškania veriteľa.

17.Podľa§1969zákonač.89/2012Sb.podlžníkovi,ktorýjevomeškaní,môževeriteľvymáhaťsplnenie
dlhu, alebo môže od zmluvy odstúpiť za podmienok dojednaných v zmluve alebo stanovených zákonom.

18. Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného
dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku
z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškania zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda
nariadením; ak si nedohodnú strany výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto

stanovená.

19. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon č. 145/2010 Sb.) tento zákon zapracováva
príslušné predpisy Európskej únie a upravuje niektoré práva a povinnosti súvisiace so spotrebiteľským

úverom. Spotrebiteľským úverom sa rozumie odložená platba, pôžička, úver alebo iná obdobná finančná
služba poskytovaná alebo prisľúbená spotrebiteľovi veriteľom, alebo sprostredkovateľom.20. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 145/2010 Sb. pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho
povolania.

21. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 145/2010 Sb. pre účely tohto zákona sa rozumie veriteľom osoba
ponúkajúca alebo poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci
samostatného výkonu svojho povolania.

22. Podľa § 8 zákona č. 145/2010 Sb. ak zmluva, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, a) nemá
písomnú formu, b) neobsahuje informácie ustanovené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu, alebo c) nebola
aspoň v jednom vyhotovení poskytnutá spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo na inom trvalom nosiči dát,
a spotrebiteľ túto skutočnosť uplatní u veriteľa, pokladá sa spotrebiteľský úver od počiatku za úročený vo
výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzatvorenia tejto zmluvy uverejnenej Českou národnou bankou
a dojednania o iných platbách na spotrebiteľský úver sú neplatné.

23. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná v celom rozsahu uplatneného nároku.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal právomocou súdu Slovenskej republiky. Súd poukazuje na to, že

dotknutá zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 2395zákona č. 89/2012 Sb. a v zmysle zákona č.
145/2010 Sb. medzi žalobcom ako veriteľom, ktorý je právnickou osobou podnikajúcou na území Českej
republiky a žalovaným ako dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, občanom Slovenskej
republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky, čo potvrdzuje nielen samotné znenie zmluvy o
úvere ale aj súdom vykonané šetrenia pobytu žalovaného. Súd teda poukazuje na to, že je zrejmé, že

v danom prípade ide o právnu vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd ustálil, že je daná
právomoc súdov Slovenskej republiky podľa Článku 17. ods. 1písm. b) v spojení s Článkom 18 ods. 2
Nariadenia č. 1215/2012.

25. Vzhľadom na uvedené sa súd ďalej zaoberal otázkou hmotného práva, ktoré je rozhodné predaný

právny vzťah. Súd ustálil, že podľa Článku 6 Nariadenia č. 593/2008 je potrebné aplikovať právny
poriadok Českej republiky, keďže zmluva síce uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže
považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, s inou osobou,
ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania, sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa a žalobca ako podnikateľ nevykonáva svoju obchodnú alebo

podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda v Slovenskej republike a ani
akýmkoľvek spôsobom nesmeruje takú činnosť na túto krajinu. Napokon súd dodáva, že zmluvné strany
sa dohodli na tom, že dotknutá zmluva o úvere je uzatvorená podľa zákona č. 89/2012 Sb. a zákona
č.145/2010 Sb., teda podľa právneho poriadku Českej republiky.

26. Na základe nesporného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal
súd v konaní za preukázané, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského sporu.
Súd mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR . Na základe čl. I.2.
Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to až do výšky 270 000,00 CZK. Žalovaný sa v čl.

I.6. Zmluvy a čl. 5. Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné
prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a tiež podľa čl. I.5. Zmluvy
uhrádzať poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania
s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných

splátok vrátane príslušenstva a poplatkov. Pretože ani potom žalovaný dlžnú sumu neuhradil, prehlásil
žalobca podľa čl. 9.2. Obchodných podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku
dňu 17.08.2023 za splatné. Žalobca žiadal úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne
záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania. Dlžná suma k
08.02.2024 predstavuje 134 670,58 CZK, a to v nasledujúcom členení: istina 110 884,63 CZK, - poplatky

2 000,00 CZK, zmluvný úrok 16 829,30 CZK, úrok z omeškania 4 956,65 CZK. Žalovaný napriek
opakovaným výzvam žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.27. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, vykonaného dokazovania a právneho posúdenia
predmetnej právnej veci dospel k záveru, že žaloba v znení jej neskorších podaní je dôvodná. Dotknutá
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonom požadované podstatné náležitosti v rozhodnom

čase, teda v čase vzniku zmluvného vzťahu strán, pričom súd nemá vedomosť o tom, že by žalovaný
ako spotrebiteľ uplatnil u žalobcu ako veriteľa akýkoľvek nedostatok či porušenie informačnej povinnosti
v zmysle zákona č. 145/2010 Sb. spôsobujúci neplatnosť ustanovení predmetnej zmluvy. Vzhľadom
na uvedené súd považoval zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 9.5.2018 za riadne a platne
uzatvorenú. Navyše žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v súdnom konaní ani nepoprel, v konaní

bol absolútne nečinný, preto skutkové tvrdenia žalobcu súd považoval za nesporné a z uvedených
nesporných skutkových tvrdení súd vychádzal (§ 151 CSP), pričom nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by
mohol dotknutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere posúdiť ako neplatnú a nárok žalobu za nedôvodný.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobcovi priznal žalovanú istinu ako aj príslušné úroky tak, ako je uvedené vo výroku I.

výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov
konania(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný

úspech, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej
časti tohto rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.