Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200036
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425200036.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpený: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému: A. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. X, A., o zaplatenie 500 eur s písl. a o povinnosti vykonať zmenu držby vlastníka
vozidla, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/1/2025-57 zo dňa

23. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. ako aj vo
výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 eur
s prísl. zamietol, II. výrokom konanie o povinnosti žalovaného vykonať zmenu držby vlastníka vozidla

zastavil a III. výrokom žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, §
145 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj zisteným
skutkovým stavom veci na základe ktorého zistil, že žaloba nie je dôvodne podaná a preto ju zamietol.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 500 eur, ako nedoplatku na kúpnej cene z kúpnej zmluvy zo dňa

03.09.2024 (tiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania z tejto sumy), ktorý mal vzniknúť tak, že
zľava z pôvodnej kúpnej ceny motorového vozidla G. B. B. (VIN: H.) vo výške 500 eur, ktorú žalobca
žalovanému poskytol prepadla a to preto, že žalovaný nesplnil dohodu a vozidlo na seba neprihlásil
a tiež sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť na dopravnom inšpektoráte vykonať prepis
vozidla na svoju osobu. Podaním zo dňa 29.04.2025 žalobca svoju žalobu zobral späť v časti týkajúcej
sa povinnosti žalovaného vykonať zmenu držby vlastníka vozidla.

1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zhodných tvrdení strán sporu mal preukázané, že dňa
03.09.2024 došlo medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo G. B. B. (ktoré bolo v tom čase dočasne vyradené
z evidencie vozidiel) pričom kúpna cena na ktorej sa strany sporu dohodli a ktorú aj žalovaný uhradil,
bola stanovená na sumu 1 500 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu o tom, že žalovanému bola poskytnutá zľava z kúpnej ceny vozidla vo výške 500 eur a to

za podmienky, že žalovaný vykoná prepis. Žalobca nepredložil kúpnu zmluvu a to zrejme z dôvodu,
že písomná kúpna zmluva uzavretá nebola. Za uvedeného stavu súd prvej inštancie konštatoval, že
v konaní nebolo preukázané jednak to, že by sa boli strany sporu dohodli na zľave z pôvodnej kúpnej
ceny práve z dôvodu, že prepis vozidla musí byť rýchly a jednak ani to, že by sa boli dohodli tak, že pokiaľ
k prepisu nedôjde rýchlo (prípadne v nejakej dohodnutej lehote), vznikne žalobcovi nárok na doplatenie
sumy 500 eur, ktorá zodpovedá výške zľavy.

1.3. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uhradil plnú výšku
dohodnutej kúpnej ceny vozidla, pričom na zaplatenie ďalšej sumy (500 eur) mu nárok nevznikol. Nebolvykonaný žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil tvrdenia žalobcu o takomto nároku a žalovaný taký nárok
žalobcu neuznal. Preto súd skonštatoval, že žalobu o zaplatenie sumy 500 eur s prísl. je ako nedôvodnú
potrebné zamietnuť. Záverom uviedol, že konanie o povinnosti žalovaného vykonať prepis uvedeného

vozidla súd na základe späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom,
že žalovanému, ktorému by po zamietnutí žaloby, resp. čiastočnom zastavení konania náležal podľa §
255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP nárok na ich náhradu, žiadne trovy konania dosiaľ nevznikli.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov
uvedeného v § 365 CSP ods. 1, písm. b), d), e), f), g), a h). V odvolaní uviedol, že počas súdneho konania
pred Okresným súdom Nové Zámky došlo zo strany súdu prvej inštancie k viacerým pochybeniam,
ktoré boli v rozpore so zákonom s ústavou a mali za následok poškodenie žalobcu. Dôvodil, že súd vo
svojom odôvodnení tvrdí a zamietnutie žaloby opiera o nesprávne skutkové zistenie, že v inzercii chýba
predajná cena. K žalobe žalobca však pripojil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia a to vrátane potvrdenia

o zverejnení predajného inzerátu na portály I., kde je povinnou položkou aj uvedenie ceny. Na druhej
strane mailového potvrdenia pod kontaktnými údajmi inzerátu je jasne uvedená predajná cena a to 2 000
eur. Naopak v žiadnej komunikácii nie je uvedená cena vozidla 1 500 eur, z ktorej vychádzal súd. Ďalej
namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy komunikáciu medzi stranami sporu, kde je zreteľne
napísané, že predávajúci poskytuje kupujúcemu zľavu v prípade rýchleho prevzatia a prevodu držby

vozidla. Žalobca predložil dôkaz komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 10.09.2024, kde je jasne
uvedené, že bola kupujúcemu poskytnutá zľava, ak kupujúci vykoná kúpu a prevod držby vozidla ihneď.
Podľa odpovede v komunikácii žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, naopak sľuboval rýchlu nápravu
svojho meškania. Žalobca niekoľkokrát upozornil žalovaného na potrebu prevodu držby vozidla najmä
z titulu, že si mienil ponechať evidenčné číslo vozidla a zapísať ho na iné vozidlo, keďže to súčasná

legislatíva umožňuje, preto je to uvedené aj v splnomocnení na prevod držby vozidla. Zdôraznil, že svoj
nárok dostatočne preukázal a podložil dôkazmi, avšak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
2.1. Ďalej uviedol, že žalovaný si vozidlo prevzal, avšak ani po niekoľkých urgenciách žalobcu, žalovaný

prevod držby vozidla nevykonal. Žalobca čakal s prevodom držby nového vozidla 29 dní, avšak ani
v tomto termíne nemohol použiť evidenčné číslo vozidla. Tieto povinnosti žalovaný svojím konaním
preniesol na žalobcu a nedôvodne ho tým zaťažil, a spôsobil mu ďalšie finančné náklady. K dnešnému
dňu, tak žalovaný neurobil. Na splnomocnení je uvedený dátum jeho vyhotovenia 05.09.2024 aj
na úradnej pečiatke, ktorá overovala podpis splnomocniteľa je uvedený dátum 06.09.2024. Tiež bol

žalovaný niekoľkokrát riadne vyzvaný na splnenie svojej povinnosti a to najmä z dôvodu kúpi iného
vozidla žalobcom, ktorý chcel pôvodné evidenčné čísla použiť na nové vozidlo. Táto skutočnosť bola
zástupcom žalobcu uvedená aj na pojednávaní, žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. Žalobca nové
vozidlo kúpil 07.09.2024. Žalobca po chronológií úkonov, ktoré v konaní boli vykonané uviedol, že
z dôvodu pasivity žalovaného žiadal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, súd prvej inštancie sa však

vyjadril, že mu nie je po vôli vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie a naliehal na čiastočné späťvzatie žaloby
v časti o uloženie povinnosti a vo zvyšnej časti o zaplatenie žalobe vyhovieť.
2.2. V závere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/42/2020 zo dňa
23.02.2022 z ktorého vyplýva, že „vlastníkom a držiteľom sa stáva kupujúci uzatvorením kúpnej
zmluvy a dňom prevzatím veci, zápis zmeny vlastníka a držiteľa vozidla v evidencii vozidiel je zápis

s deklaratórnym účinkom, teda len potvrdzuje právny stav, ktorý nastal skôr a nemá konštitutívne
účinky.“ Žalobca nie je vlastníkom a teda nemôže s vecou nakladať ako vlastník hoci je vedený v
evidencii vozidiel. Evidencia vozidiel je iba informačný systém PZ. Opätovne poukázal, že žiadal súd
prvej inštancie, aby vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, súd ospravedlnil neúčasť žalovaného
bez závažného dôvodu, taktiež súd vzal do úvahy vyjadrenie žalovaného doručené súdu jednu hodinu

pred pojednávaním, bez možnosti, aby sa k nemu žalobca mal právo vyjadriť a tým súd opakovane
porušil jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný svojim konaním spôsobil žalobcovi problémy, ktoré
bude musieť riešiť žalobca s dopravným inšpektorátom a okresným úradom odbor dopravy a pozemných
komunikácii ohľadom evidencie a pokút za nedodržanie intervalu pravidelných technických kontrol, čo je
nielen časovo ale i finančne náročné a vzniká tak žalobcovi ďalšia škoda. Žalobca tak mal preukázané,

že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že rozsudok prvoinštančného súdu je
nesprávny, nedostatočne odôvodnený, súd sa nevysporiadal s viacerými spornými otázkami a rozsudok
je tak nepreskúmateľný. Žalobca sa pre porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces obráti i na

Ústavný súd SR a preto odvolací súd žiadal aby vydal rozsudok v znení, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi sumu vo výške 500 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 500 eur od 18.09.2024
dozaplatenia,do3dníodprávoplatnostitohtorozsudku stým,žežalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovi
trovy konania vo výške 100 %, alternatívne žiadal odvolací súd v prípade, že nevydá uvedený rozsudok,
aby zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

vo veci.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 365 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania vec prejednal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces odvolanie žalobcu, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku

( výrok I.) ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúci výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie a s ním
súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III.), čo vyplýva z navrhovaného odvolacieho petitu uvedeného

v podanom odvolaní. Odvolací súd sa preto nezaoberal výrokom II. napadnutého rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie konanie o povinnosti žalovaného vykonať zmenu držby vlastníka vozidla, zastavil.

6. Podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy
veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť

zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 500 eur spolu s prísl. s tým, aby súd zároveň žalovanému uložil povinnosť na dopravnom
inšpektoráte vykonať prepis vozidla na jeho osobu. Žalobca a žalovaný dňa 03.09.2024 uzatvorili kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného kúpiť vozidlo značky G. B. B., za kúpnu sumu 1500
eur. Zaplatenie sumy vo výške 500 eur, sa žalobca v konaní domáha z dôvodu, že pôvodná kúpna cena
bola stanovená na výšku 2 000 eur, avšak žalobca bol ochotný túto sumu znížil o 500 eur ako zľavu
pri „rýchlom jednaní“. Žalobca zobral svoj návrh v časti uloženia povinnosti žalovaného vykonať prepis
vozidla na dopravnom inšpektoráte späť a súd prvej inštancie vo zvyšku žaloby rozhodol napadnutým

rozsudkom tak, že žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vytýčil prvé pojednávanie na deň
14.03.2025 (č. l. 36 spisu). Po vyvolaní veci súd skonštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil
žalovaný, ktorýsiprevzalpredvolaniedňa10.03.2025avzhľadomktomu,ženebolazachovaná5dňová

lehota na prípravu pojednávania, bolo potrebné pojednávanie odročiť na deň 16.04.2025. Pojednávanie
konané dňa 16.04.2025, bolo taktiež odročené na deň 23.05.2025 (č. l. 41 spisu) z dôvodu, že žalobca
si potreboval premyslieť, či aj naďalej zotrvá na podanej žalobe v časti povinnosti prihlásenia vozidla
na dopravný inšpektorát. Súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní, konanom dňa 23.05.2025 (č.
l. 55 spisu) po tom, ako po vyvolaní veci skonštatoval neprítomnosť strán sporu uviedol, že žalobca

v časti prvého výroku týkajúceho sa povinnosti prihlásiť vozidlo na dopravný inšpektorát vzal žalobu
späť a po vynesení uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom tak, že žalobu zamietol.10. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

11.Postupprivykonávanídôkazulistinouokremvyššiecitovanéhoust.§204CSP uviedolNajvyššísúd
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30. júna 2022 sp. zn. 5Cdo 120/2020, ktorý prijal v tomto smere
(v bode 17. odôvodnenia) nasledovné závery: „Citované ustanovenie CSP upravuje vykonanie dôkazu
listinou troma možnými spôsobmi, a to prečítaním listiny alebo jej časti; oznámením jej obsahu alebo

doručením odpisu listiny protistrane, ktorá kumulatívne listinu alebo jej obsah nespochybní. Spôsob
vykonania dôkazu musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní, a to buď, že bola prečítaná určitá presne
označená listina (alebo jej presne označená časť) alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu
alebo samosudca oznámil jej podstatný obsah. To však neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane
sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204
veta za bodkočiarkou CSP). Platí teda, že čítanie alebo oznamovanie obsahu listín nie je potrebné, ak

ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený (aj fikciou doručenia) a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené, resp. čítanie listín alebo oznamovanie ich obsahu je
na pojednávaní povinné len v prípade, ak listina nebola strane sporu doručená, alebo ak listina, alebo jej
obsah bola protistranou spochybnená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája
2022 sp. zn. 2Cdo/71/2022). V prípade splnenia oboch podmienok postačí na listinu len odkázať. Vždy

však musí byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané (§ 98 a 99 CSP) a musí vždy byť zrejmé, aké
informácie súd z listiny čerpal. Strany majú zároveň právo vyjadriť sa k listine (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 752 - 757)“.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom

porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca navrhol vykonať pred súdom dokazovanie listinami
konkretizovanými pod bodmi 1. až 10.žaloby. Súd prvej inštancie v bode 5. napadnutého rozsudku
uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa ku spisu pripojených dokladov a správ, čo
nekorešponduje z obsahom zápisníc o pojednávaní. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva ktoré,
konkrétne listiny mal súd na mysli. Taktiež ani z jednej zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, že by súd

prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním listín alebo oznámením sa s ich obsahom. Rovnako súd
prvej inštancie nijako nekonkretizoval listinné dôkazy, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania
doručený a či listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené, prípadne ako sa strany sporu
k listinným dôkazom vyjadrili. Tento procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažuje za
správny. Pokiaľ boli kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 204 veta za bodkočiarkou CSP a išlo

o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a zároveň listiny alebo ich obsah
neboli protistranou spochybnené, nemusí súd ich obsah čítať alebo oboznamovať ale bol povinný na
konkrétne listiny odkázať v zápisnici o pojednávaní, aby tak bolo jednoznačné, ktoré listinné dôkazy
boli podkladom pre prijatie rozhodnutia.

14. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
sa v ďalšom konaní bude pri vykonávaní dokazovania dôsledne riadiť príslušnými ustanoveniami
CSP upravujúcimi dôkazné prostriedky (§ 195 až §211 CSP) a vyššie uvedenými závermi Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky upravujúcimi postup pri vykonávaní dôkazu listinou. Zároveň sa vyporiada aj
s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní, tak aby
spĺňalo všetky náležitosti vyžadované ust. § 220 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).