Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106249
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: MH ASIST s. r. o., so sídlom: Partizánska 1859/33, 038 53 Turany, IČO: 52 952 355,
právne zast.: Advokátska kancelária BURIK, s. r. o., Námestie S. H. Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO:
52804364,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom:Lazovná63,97401
BanskáBystrica,IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhoč.101966923/2023
zo dňa 03. augusta 2023 a č. 101967261/2023 zo dňa 03. augusta 2023, takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.
101966923/2023 zo dňa 03. augusta 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100912469/2023 zo dňa 30. marca 2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.

101967261/2023 zo dňa 03. augusta 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100912490/2023 zo dňa 30. marca 2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal

u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec
2021, máj 2021, august 2021 a september 2021 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“).
Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 100476907/2023 zo dňa 02.02.2023 (ďalej len
„Protokol“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 03.02.2023. Žalobca
sa k Protokolu nevyjadril, o čom správca dane vyhotovil Úradný záznam dňa 30.03.2023.

2. Správca dane Rozhodnutím č. 100912469/2023 zo dňa 30.03.2023 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok ") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 098,80 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2021 (ďalej aj „rozhodnutie správcu danemarec 2021“ alebo „prvostupňové rozhodnutie marec 2021“), pričom daň vyrubená podaným daňovým
priznaním doručeným dňa 23.04.2021 predstavovala sumu 2 333,82 eur, daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní predstavovala sumu 6 432,6 62 eur, rozdiel dane predstavuje sumu 4 098,80 eur.

3. Správca dane Rozhodnutím č. 100912490/2023 zo dňa 30.03.2023 podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 522,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2021 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane máj 2021" alebo „prvostupňové rozhodnutie
máj 2021“), pričom daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 23.06.2021, vrátane

dodatočného daňového priznania, predstavovala sumu 6 525,60 eur, daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní predstavovala sumu 10 047,76 eur, rozdiel dane predstavuje sumu 3 522,16 eur.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane marec 2021 vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období
marec 2021 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 4 098,80 eur z dodávateľských faktúr vystavených
daňovým subjektom KASTON GROUP s.r.o., Doležalova 15C, 821 04 Bratislava – m.č. Ružinov, IČO:

53 507 282, IČ DPH SK: 2121391327 (ďalej aj „KASTON GROUP s.r.o.“ alebo „dodávateľ“):
- faktúra č. 2021004, základ dane 4 995 eur, DPH 999 eur, spolu 5 994 eur, dátum dodania 31. 03.2021,
objednávka VOBJ2021002, dátum vytvorenia 31.03.2021, predmetom sú pásy Polaris Ranger XP 800
(ďalej aj „tovar“) a
- faktúra č. 2021003 (v rozhodnutí správcu dane nesprávne označená ako č. 2021004, pozn. správneho

súdu), základ dane 15 499 eur, DPH 3 099,80 eur, spolu 18 598,80 eur, dátum dodania 31.03.2021,
objednávka VOBJ2021001, dátum vytvorenia 30.03.2021, predmetom je hydraulická ruka Junkkari
Patruuna 5769 s joistikovým ovládaním a tlmičom nárazov (ďalej aj „tovar“ alebo „stroje“), (ďalej aj
„dodávateľské faktúry marec 2021“).
5. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane máj 2021 vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období

máj 2021 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 3 522,16 eur z dodávateľskej faktúry vystavenej daňovým
subjektom KASTON GROUP s.r.o. č. 2021009, základ dane 17 610,80 eur, DPH 3 522,16 eur, spolu
21 132,96 eur, dátum dodania 31.05.2021, predmetom sú pneumatiky 400/60 - 15,5 PL 17 (4 ks),
pneumatiky 480/65 - 24 PL 14 Forestar (2ks), pneumatiky 700/70 - 34 PL 18 Forestar (2ks), rampovač
ťažký, podviazanie a pancierovanie na traktor Crystal 12145, zadné spodné ramená ťažké na traktor

Crystal 12145, zadné obmedzovacie ramená na traktor Crystal 12145, klietka kabíny a montážna sada
klietky (ďalej aj „tovar“ alebo „stroje“), (ďalej aj „dodávateľská faktúra máj 2021“).

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí na zdaňovacie obdobia marec 2021 a máj 2021 zhodne
uviedol, že preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru žalobcovi deklarovaným

dodávateľom KASTON GROUP s.r.o., ktorý mu doručil účtovné doklady (faktúry vystavené za marec
a máj 2021 spolu s objednávkami, evidenciu DPH a knihu prijatých faktúr za kontrolované zdaňovacie
obdobia, dodávateľské faktúry a objednávky za kontrolované zdaňovacie obdobia od spoločnosti
Bringstone s.r.o.). Správca dane zistil, že pri skúmaných dodaniach malo dôjsť k nasledovnému
fakturačnému reťazcu: Eurema s.r.o.Bringstone s.r.o.KASTON GROUP s.r.o.MH ASIST s.r.o. Tovar,

ktorý bol predmetom kontrolovaných faktúr žalobcu, mala podľa zistenia správcu dane dodať spoločnosti
KASTON GROUP s.r.o. spoločnosť Bringstone s.r.o., ktorej ho mala dodať spoločnosť Eurema s.r.o.
Spoločnosť Eurema s.r.o. poprela spoluprácu so spoločnosťou Bringstone s.r.o. Správca dane vykonal v
spoločnostiBringstones.r.o.daňovúkontroluDPHzazdaňovacieobdobiaroku2021,pričomzistil,žeide
o nekomunikujúcu spoločnosť, adresa je virtuálnym sídlom, spoločnosť prevádzkuje webstránku, z ktorej

nie je zrejmé, aký je predmet jej ekonomickej činnosti, aké produkty ponúka, ani kto za ňu vystupuje.
Spoločnosť nevlastní žiaden majetok, vozidlo, nemá priestory reálneho vykonávania podnikateľskej
činnosti, nemá žiadneho zamestnanca. Správca dane poukázal na to, že žalobca si napriek tomu
vybral spoločnosť Bringstone s.r.o. za svojho dodávateľa (v zdaňovacích obdobiach marec a máj
2021 nebola dodávateľom žalobcu spoločnosť Bringstone s.r.o., ale spoločnosť KASTON GROUP

s.r.o., pozn. správneho súdu), čím sa mal vystaviť obchodným rizikám, vrátane nesplnenia podmienok
nároku na odpočítanie dane. Ďalej správca dane uviedol, že preveroval spoločnosť Bringstone
s.r.o. ako dodávateľa spoločnosti MH ASIST s.r.o., keďže žalobca si v zdaňovacom období august
a september 2021 uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených týmto subjektom. Následne
poukázal na úkony vykonané správcom dane vo vzťahu k spoločnosti Bringstone s.r.o. a na touto

spoločnosťou doručené doklady (tieto doklady a zistenia sa však netýkali kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia marec a máj 2021, pozn. správneho súdu). Sociálna poisťovňa oznámila, že spoločnosť
Bringstone s.r.o. nebola v období r. 2020 až 2021 evidovaná v registri zamestnávateľov, spoločnosť
KASTON GROUP s.r.o. bola evidovaná od 01.01.2022. Správca dane uviedol, že v kontrolovanomobdobí bol jediným konateľom spoločnosti Bringstone s.r.o. A. B.. Poukázal na predmet činnosti
tejto spoločnosti s tým, že v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov nezamestnávala žiadnych
zamestnancov, podľa údajov v podaných daňových priznaniach pre DPH za zdaňovacie obdobia r.

2020 až 2021 sa javí ako rizikový daňový subjekt (nulové daňové priznanie alebo daňové priznanie
s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami). Vzhľadom na to, že udaná adresa je virtuálnym
sídlom a spoločnosť Bringstone s.r.o. prevádzkuje webstránku, z ktorej nie je zrejmé, aký je predmet
jej ekonomickej činnosti, podľa správcu dane nebolo preukázané, kde a akú ekonomickú činnosť
spoločnosť Bringstone s.r.o. reálne vykonáva. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok SD

EÚ C -73/06. Nie je tiež zrejmé, aké produkty spoločnosť ponúka, kto za ňu vystupuje, nemá žiaden
majetok, vozidlo, nemá priestory. Správca dane poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti Bringstone
s.r.o. A. B., ktorý sa vyjadril k dodaniu tovaru v mesiaci jún, august a september 2021, k predmetu svojej
činnosti a uviedol, že vlastní notebook, zamestnancov nemá, všetky činnosti vykonáva sám, komunikuje
osobne. Vyjadril sa tiež k spolupráci so spoločnosťou žalobcu s tým, že osobne pozná konateľa žalobcu
a vyjadril sa aj k spolupráci so spoločnosťou IONITY s.r.o. Bratislava a EUREMA Ltd. (uvedené zistenia

sa netýkajú zdaňovacích období marec a máj 2021, pozn. správneho súdu). Správca dane následne
vyhodnotil výpoveď konateľa spoločnosti Bringstone s.r.o. s tým, že dodanie tovaru žalobcovi slovne
potvrdil, avšak nepreukázal žiadnymi dôkazmi, jeho vyjadrenia sú všeobecného charakteru, nevedel
sa vyjadriť k detailom. Správca dane konštatoval, že mu ani svedeckou výpoveďou A. B. nebolo
preukázané, že tovar uvedený na faktúrach, nachádzajúci sa v priestoroch žalobcu je ten, ktorého

nákup deklaruje žalobca spornými faktúrami a že mu boli dodané osobou uvedenou na preverovaných
faktúrach (spoločnosť Bringstone s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach marec a máj 2021
nebola deklarovaným dodávateľom žalobcu, pozn. správneho súdu).

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí ďalej zhodne konštatoval, že preveroval fakturačný reťazec,

pričom bolo zistené, že si spoločnosť Bringstone s.r.o. v zdaňovacom období marec 2021 a máj
2021 uplatnila odpočítanie DPH len z faktúr od spoločnosti Eurema s.r.o., ktorú vyzval na predloženie
dokladov súvisiacich s obchodnými transakciami so spoločnosťou Bringstone s.r.o. Správcovi dane bolo
oznámené, že spoločnosť Eurema s.r.o. nevykonáva žiadnu činnosť posledné dva roky, neobchodovala
so spoločnosťou Bringstone s.r.o., neboli vystavené žiadne faktúry, ani uzatvorené zmluvy za marec

a máj 2021 a za tieto zdaňovacie obdobia spoločnosť podala nulové daňové priznania. Z uvedeného
správca dane vyvodil, že spoločnosť Eurema s.r.o. nevystavila faktúry pre spoločnosť Bringstone s.r.o.
a nedodala tejto spoločnosti žiadny tovar. Preverovaním platieb poukázaných v mesiaci jún 2021
správcadanezistil,žespoločnosťKASTONGROUPs.r.o.poukázalaplatbuspoločnostiBringstones.r.o.
a následne bola poukázaná platba na účet spoločnosti EUREMA Ltd. Bulharsko. Správca dane uviedol,

že trvá na svojich pochybnostiach o reálnom dodaní fakturovaných tovarov žalobcovi dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach, nakoľko ani vykonaným preverovaním u subdodávateľa sa nepodarilo
dostatočnezistiťapreveriťpôvodfakturovanýchtovarovatiežpreukázaťunehovykonávanieakejkoľvek
ekonomickej činnosti. Správca dane vyjadril svoje pochybnosti o uskutočnení dodania, keď spoločnosť
Eurema s.r.o. poprela spoluprácu so spoločnosťou Bringstone s.r.o., pričom tento tovar mal byť následne

dodaný spoločnosti KASTON GROUP s.r.o. a následne žalobcovi. Tovar nemohol byť predmetom
ďalšieho predaja, keď ho spoločnosť Eurema s.r.o. nedodala. Správca dane poukázal na výpoveď
konateľa žalobcu, ktorá podľa jeho názoru neodstránila pochybnosti vyplývajúce z predchádzajúcich
zistení správcu dane, že preverované zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je deklarované
na faktúrach. Vzhľadom na uvedené správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so skutočnosťami

zistenými v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku,
pričom ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal,
čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Následne správca dane poukázal na obsah vyjadrenia
žalobcu k predmetnej výzve a konštatoval, že žalobca nenavrhol žiadne dôkazy a neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, a to, že zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti správca
dane poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa dôkazného bremena a konštatoval,
že neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, ale vlastným šetrením v rámci vykonávanej daňovej
kontroly preveroval celý obchodný reťazec, ako aj splnenie daňovej povinnosti na úrovni jednotlivých
subjektov v obchodnom reťazci za účelom zistenia objektívnej pravdy. Mal za to, že pri preverovaní

materiálnej povahy predložených dodávateľských faktúr správca dane preukázateľne spochybnil ich
vierohodnosť a pravdivosť, spochybnené boli obchodné transakcie na predchádzajúcich stupňoch
reťazca a spochybnené boli aj dôkazy predložené žalobcom, a preto bolo dôkazné bremeno opätovne
prenesené na daňový subjekt (žalobcu). Nepreukázaná je podľa správcu dane skutočnosť, že tovaruvedený na preverovaných faktúrach je práve ten, ktorý je umiestnený v priestoroch žalobcu a zároveň,
žebolžalobcovidodanýprávedodávateľomuvedenýmnafaktúrach,t.j.spoločnosťouKASTONGROUP
s.r.o., a teda, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH z titulu

dodania tovaru pre žalobcu. Žalobca napriek oznámeným pochybnostiam nepredložil žiadne nové
dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane, a preto správca dane konštatoval, že žalobca
nepreukázal splnenie zákonom stanovenej podmienky podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH na uplatnenie
práva odpočítať daň z posudzovaných faktúr.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí vyhodnotil dôkazy a splnenie podmienok odpočítania
dane v zmysle § 49 a 51 Zákona o DPH a konštatoval, že nemá preukázané, že faktúry týkajúce
sa zdaňovacích období marec 2021 a máj 2021 boli vystavené na základe reálnych skutočností, t.j.,
že dodávateľ dodal plnenie tak, ako je uvedené na faktúrach, pričom konštatoval, že zákon vyžaduje,
aby údaje na daňovom doklade boli skutočne reálne vykonané osobou uvedenou na faktúre. Nemal
preukázané, že dodávateľovi pri plnení vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH.

Dodávateľ v rámci obchodného reťazca podľa správcu dane musí byť schopný preukázať, že disponuje
formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej
obchodnej transakcie. Predloženie faktúry je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania
dane. Táto faktúra však musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje kontrolovaný daňový subjekt. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že žalobca splnil

zákonom stanovenú podmienku na uplatnenie práva odpočítať daň z posudzovaných faktúr v zmysle
§49ods.1ZákonaDPH,nepreukázanájeskutočnosť,žetovarbolžalobcovidodanýprávedodávateľom
KASTON GROUP s.r.o. a zároveň, že tovar uvedený na preverovaných faktúrach je práve ten,
ktorý je v priestoroch žalobcu. Pochybnosti podľa správcu dane vyplynuli z porovnania predložených
dokumentov, výpovedí svedkov a vyjadrení žalobcu. Správca dane konštatoval, že z ust. § 49 a 51

ZákonaoDPHvyplýva,posplneníakýchpodmienokmádaňovýsubjektprávonauplatnenieodpočítania
dane. Žalobca splnil podmienku stanovenú v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a to, že musí
mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Z § 49 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva druhá zásadná
a najpodstatnejšia podmienka, ktorou je skutočnosť, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené dve

podmienky musia byť splnené súčasne, pričom splnenie musia podľa správcu dane preukázať obidvaja
obchodní partneri, teda nielen daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, ale aj jeho
obchodný partner, ktorý musí vedieť preukázať predložením relevantných dokladov, že tovar daňovému
subjektu skutočne dodal a že mu z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1
Zákona o DPH. Skutočnosti tvrdené žalobcom na základe predložených listinných dokladov musia

byť nielen zaúčtované, ale aj preukázané. V prípade, ak dodávateľ nepreukáže, že k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia došlo a že mu z dodania tovaru vznikla v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH
daňová povinnosť, nie sú splnené podmienky stanovené v § 49 Zákona o DPH. Dodanie tovaru
musí byť podľa správcu dane vierohodným spôsobom preukázané tak u daňového subjektu, ako aj u
jeho dodávateľa, čo v danom prípade nebolo preukázané. Existencia tovaru, ktorý mal byť dodaný

spoločnosťou Eurema s.r.o. spoločnosti Bringstone s.r.o. a ktorý mal byť následne dodaný spoločnosti
KASTON GROUP s.r.o. a potom následne dodaný spoločnosti MH ASIST s.r.o., bola spochybnená už
na začiatku dodávateľského reťazca, keď spoločnosť Eurema s.r.o. uviedla, že nedodala spoločnosti
Bringstone s.r.o. žiadny tovar. Nie je preukázaná preprava dodaného tovaru. Konateľ žalobcu sa vyjadril,
že tovar od KASTON GROUP s.r.o. mu bol dovezený niekým, koho zabezpečil konateľ dodávateľa,

pričom o dodaní nie sú žiadne dôkazy. Správca dane uzavrel, že z dôvodu nepreukázania reálneho
uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou KASTON GROUP s.r.o., teda dodávateľom uvedeným
na faktúre a porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH, nepriznal žalobcovi
odpočítanie dane z kontrolovaných faktúr.

9. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane v zákonnej lehote odvolania,
o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101966923/2023 zo dňa 03.08.2023 (ďalej aj „rozhodnutie
žalovanéhomarec2021“)ač.101967261/2023zodňa03.08.2023(ďalejaj„rozhodnutiežalovanéhomáj
2021“) tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutí zhodne poukázal na dôvody uvedené v odvolaniach žalobcu, na priebeh

administratívneho konania, na vykonané úkony správcu dane, zhrnul podstatný obsah rozhodnutí
správcu dane, vrátane skutkových zistení a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov predložených žalobcom
i zabezpečených správcom dane, ako aj vyhodnotenia svedeckých výpovedí, (pričom zopakoval
aj zistenia, ktoré sa netýkali kontrolovaných zdaňovacích období marec 2021 a máj 2021, pozn.správneho súdu) a poukázal na záver správcu dane, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenie odpočítania dane. Konštatoval, že po preskúmaní administratívnych spisov, odvolaní
a rozhodnutí správcu dane dospel k záveru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Mal za to,

že správca dane postupoval správne, keď žalobcovi neuznal odpočítanie dane z dodania tovarov.
S poukazom na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH upravujúci podmienky na odpočítanie dane konštatoval,
že nestačí iba formálne deklarovať prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ale je
nevyhnutné aj preukázať, že tovar bol daňovému subjektu aj reálne dodaný a to osobou, ktorá má status
osoby dodávateľa podľa Zákona o DPH. Samotné predloženie daňových dokladov (faktúra, doklad

o zaplatení) podľa žalovaného nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je
deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Správca dane preveroval
formálnu deklaráciu uvedenú na faktúre aj s prihliadnutím na cieľ uznaný v Smernici Rady 2006/112/ES
týkajúcej sa boja proti podvodom, resp. zneužívaním práv týkajúcich sa DPH. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená voči nemu tým platiteľom v tuzemsku,
ktorý vyhotovil faktúru a ktorý mu predmetný tovar alebo službu dodal a platiteľ tento tovar použil

na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa žalovaného v preskúmavanom prípade bolo spornou
otázkou dodanie tovaru žalobcovi podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH, pretože preverovaním
dodávateľa -spoločnosti KASTON GROUP s.r.o. vznikli dôvodné pochybnosti, či bol dodávateľ vôbec
oprávnený k dodaniu predmetného tovaru, keďže sa jednalo o dodanie tovaru, ktorého predaj sa
obvykle zabezpečuje prostredníctvom špecializovaných predajcov a vyžaduje si odborné znalosti v tejto

oblasti. Táto skutočnosť nebola potvrdená ani u jeho subdodávateľa - v spoločnosti Bringstone s.r.o.
Vzhľadom k zisteniam v iných zdaňovacích obdobiach (august a september 2021) spoločnosť KASTON
GROUP s.r.o. bola do dodávateľského reťazca podľa žalovaného vložená len účelovo. Pre uvedený
záver svedčí aj skutočnosť, že žalobca nakupoval tovar priamo od spoločnosti Bringstone s.r.o., ktorá
v preskúmavaných zdaňovacích obdobiach (marec a máj 2021) bola v pozícii subdodávateľa. Preto

tvrdenie žalobcu, že sa obrátil na spoločnosť KASTON GROUP s.r.o. z dôvodu, že nevedel inak
uvedený tovar nadobudnúť, podľa žalovaného pôsobí nevieryhodne. Správca dane podľa žalovaného
preukázateľne spochybnil dodanie predmetného tovaru dodávateľom - spoločnosťou KASTON GROUP
s.r.o. a jeho subdodávateľom - spoločnosťou Bringstone s.r.o. Správca dane svoje pochybnosti jasne
a zrozumiteľne formuloval, vyjadril a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno

na žalobcu. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by odstránili dôvodné pochybnosti správcu
dane. Žalovaný uviedol, že žalobca podával vyjadrenia k priebehu zdaniteľných obchodov, avšak tieto
vyjadrenia neboli potvrdené relevantnými dôkazmi, konateľ žalobcu sa len všeobecne vyjadril k začiatku
spoluprácesospoločnosťouKASTONGROUPs.r.o.,svojichdodávateľovsipreverovallencezdostupné
registre, avšak tieto nekonkretizoval, nevedel sa vyjadriť k preprave, tovar nakúpil bez predchádzajúcej

obhliadky, jediným dokladom predloženým žalobcom k realizácii zdaniteľného obchodu bol podľa
žalovaného doklad o preprave (CMR), ktorý mu poskytol subdodávateľ - spoločnosť IONITY s.r.o.
(uvedený doklad sa netýkal zdaňovacích období marec a máj 2021, pozn. správneho súdu). V konaní
bolo podľa žalovaného preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom KASTON GROUP s.r.o. bol
iba formálne deklarovaný, ale bez reálneho ekonomického opodstatnenia. Neštandardný bol zo strany

žalobcu výber obchodného partnera - spoločnosti KASTON GROUP s.r.o., predovšetkým jeho odbornej
spôsobilosti na nákup špecializovanej techniky. Žalobca si pri začatí spolupráce nijako nepreveril
spôsobilosť dodávateľa zabezpečiť nákup špecializovaného tovaru. Žalovaný konštatoval, že správca
dane na základe preverovania a dokazovania prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že zdaniteľný

obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukázal na to, že žalobca
bol priamo účastný na dvojstrannom obchodnom vzťahu a mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik
nároku na odpočet DPH preukázať, mal si zabezpečiť a uchovať dostatok dokladov.

10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí ďalej poukázal na to, že správca dane žalobcovi

zaslal oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku ho vyzval na vyjadrenie k zisteniam správcu dane a k navrhnutiu ďalšieho
dokazovania, čím preniesol na žalobcu dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom
je podľa žalovaného dostatočné pre prijatie záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie
dane v predmetnej veci neboli splnené. Za týchto okolností potom nebolo dôvodné, aby správca

dane žalobcovi preukazoval podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou obchodného reťazca,
o čom vedel alebo mal vedieť. Právne posúdenie správcu dane bolo podľa žalovaného správne,
pretože deklarované obchody boli deklarovaným dodávateľom dôvodne spochybnené. Žalovaný
poukázal na ustálenú judikatúru SD EÚ i na nález Ústavného súdu SR sp. zn I. ÚS 241/07. Správca danenebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní, pretože relevantne spochybnil
materiálnu podstatu plnenia. Dôkazné bremeno nebolo prenesené na správcu dane, nakoľko v danom
prípade došlo k porušeniu hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa Zákona

o DPH na kontrolovanom stupni medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a teda dôkazné bremeno
bolo na ňom. Žalobca nepredložil a nenavrhol správcovi dane vykonať ďalšie dôkazy. K poukazu
žalobcu na rozsudky SD EÚ a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že je bežnou praxou
súdov prihliadať pri rozhodovaní na túto judikatúru, ak je to v preskúmanom prípade nevyhnutné,
avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti jeho prípadu a účel relevantného

zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v konkrétnej veci. Pokiaľ daňový subjekt
poukazuje, resp. odvoláva sa na konkrétne rozsudky SD EÚ a NS SR, je jeho dôkazným bremenom
preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daného uznesenia a nielen uvádzať
niektoré právne závery uvedené bez priamej súvislosti s prípadom, ktorý je predmetom preverovania
zo strany správcu dane. Zdôraznil, že pri dôkaznej povinnosti žalobcu platí zásada prejednávacia,
nie zásada vyhľadávacia a nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a zisťovať skutočnosti tak,

aby si daňový subjekt mohol odpočítať DPH. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, potom možno konštatovať,
že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť, v takom prípade je opäť len na platiteľovi,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Predloženie faktúr, resp. ďalších dôkazov a poskytnutie vyjadrení bez reálneho základu

a bez možnosti ich overenia, nie je podľa žalovaného možné považovať za unesenie dôkazného
bremena žalobcu pri preukazovaní skutočností ním uvedených v podanom daňovom priznaní DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobia. Podľa žalovaného pri výkone daňovej kontroly i vo vyrubovacom
konaní boli všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotené
vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, skutkový stav

veci bol zistený úplne a presne, správca dane si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy a dospel
k záveru, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach predložených žalobcom sa neuskutočnili
osobou na nich uvedenou. Žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a
konania, ktoré ich vydaniu predchádzali, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení.
Rozhodnutia správcu dane obsahujú odôvodnenie v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Záver

správcu dane podľa žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe
ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že deklarovaný dodávateľ KASTON GROUP s.r.o. bol skutočným dodávateľom tovaru, ktorému vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Námietky

uvedené v odvolaniach podľa žalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí
správcu dane.

Správne žaloby

11. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného i správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období marec 2021
a máj 2021 a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane
a vrátil veci správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal priznania nároku na náhradu trov
konania vo výške 100%. V správnych žalobách žalobca zhodne namietal, že napadnuté rozhodnutia

žalovaného boli vydané v rozpore so zákonom a navrhol ich zrušiť z dôvodov uvedených v § 191
ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Poukázal na to, že správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sumách
uvedených vo výroku rozhodnutí za zdaňovacie obdobie marec 2021 a máj 2021 z dôvodu nepriznania
práva na odpočet DPH s odôvodnením, že malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti

na § 51 ods. 1 Zákona o DPH z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia
dodávateľomuvedenýmnafaktúre/faktúrach,pričomkonštatoval,ženespochybňujesamotnúexistenciu
obhliadnutých strojov (deklarovaného tovaru), avšak nie je možné jednoznačne posúdiť, či práve tieto
tovary - stroje sú tie, ktoré mali byť dodané spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach
od spoločnosti KASTON GROUP s.r.o. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami rozhodnutia správcu

dane potvrdil a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávateľ
žalobcu KASTON GROUP s.r.o. bol skutočným dodávateľom tovaru. Žalobca vyslovil nesúhlas s
uvedenými závermi. S poukazom na ust. § 3 ods. 3 a § 24 ods. 4 Daňového poriadku a § 49
ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvrdil, že deklarované tovary riadnezakúpil od svojho dodávateľa, predložil faktúry, za tovar riadne zaplatil, tovar existuje a bol mu
dodaný deklarovaným dodávateľom, ktorého si žalobca preveril z dostupných registrov. Podľa žalobcu
uvedené skutočnosti boli preukázané pri daňovej kontrole príslušnými dokladmi (faktúry obsahujúce

všetky zákonné náležitosti podľa § 71 Zákona o DPH spolu s objednávkami, výpisy z účtov, účtovné
doklady, evidencie DPH, knihy prijatých faktúr a i.), miestnym zisťovaním potvrdzujúcim existenciu
tovaru, výpoveďou konateľa žalobcu, výpoveďou konateľa dodávateľa C. D.. Mal za to, že správca
dane ani žalovaný na uvedené skutočnosti neprihliadli, keď spochybnili dodanie tovaru už na začiatku
dodávateľského reťazca, pretože spoločnosť Eurema s.r.o. uviedla, že nedodala spoločnosti Bringstone

s.r.o. žiadny tovar. Žalobca zdôraznil, že o „schéme obchodného reťazca“ Eurema s.r.o. Bringstone
s.r.o. KASTON GROUP s.r.o. MH ASIST s.r.o. sa dozvedel prvýkrát od správcu dane. Vyrubením
dane správca dane podľa žalobcu sleduje dvojité zdanenie. Žalobca poukázal na to, že judikatúra
Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“), napr. vo veciach Mahagében kft. (C - 80/11) a Pétér Dávid
(C - 142/11), Optigen Ltd. (C - 354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C - 355/03) a Bond House Systems
Ltd. (C - 484/03), pripúšťa vznik nároku na odpočet DPH u dobromyseľného daňového subjektu

aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie
je stotožnený. Samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným
na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, pričom
právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa
preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho

subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje
podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými
úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet
dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C - 18/13).
Uvedené interpretačné kritériá posudzovania vzniku nároku na odpočet DPH prevzal aj Najvyšší súd SR

vo svojej rozhodovacej činnosti. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému
konaniu, je na správcovi dane. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie
výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Vo vzťahu
k možnosti odoprieť právo na odpočítanie dane žalobca poukázal na vyššie uvedené rozhodnutia
SD EÚ a na rozhodnutie vo veci Kittel (C - 439/04). Žalobca považoval za účelové tvrdenie správcu

dane i žalovaného, že správca dane nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom
konaní, pretože správca dane relevantne spochybnil materiálnu podstatu plnenia a došlo k porušeniu
hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaný
disponovali všetkými potrebnými dôkazmi, že tovar mu bol riadne dodaný a len účelovo sa zameriavajú
na subdodávateľov žalobcovho dodávateľa, na ktoré skutočnosti však žalobca nemá dôkaznú povinnosť

a nemožno od neho požadovať preverenie všetkých subjektov v reťazci v rozsahu, v akom vykonáva
vlastné preverenie správca dane a na základe toho spochybniť dodávateľa a preniesť dôkazné bremeno
na kontrolovaný subjekt (žalobcu). Postup správcu dane v súvislosti s prenosom dôkazného bremena
na žalobcu považoval žalobca za neakceptovateľný.

12. Žalobca v správnych žalobách ďalej poukázal na dvojitý prístup správcu dane i žalovaného
v obdobných veciach, keď po daňovej kontrole žalobcu za mesiac jún 2021 (dodanie tovaru
žalobcovi od spoločnosti Bringstone s.r.o.) správca dane žalobcovi vyrubil daň z totožných dôvodov
ako v preskúmavaných veciach, avšak žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. mája 2023 rozhodnutie
správcu dane zrušil. Žalobca odcitoval časti odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovaného, z

ktorého vyplýva, že pre záver správcu dane, že daňový subjekt nespĺňa hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa a v takomto prípade je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu len ak by
bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť
mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa odôvodnenia

rozhodnutia žalovaného boli u žalobcu splnené všetky tri hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na žalobcu nie je akákoľvek pochybnosť správcu
dane a v ďalšom konaní má správca dane uniesť svoje dôkazné bremeno a preukázať, že žalobca
buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu
dochádza. Žalobca s poukazom na § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH a na čl.

168 písm. a) Smernice č. 2006/112/ES konštatoval, že boli splnené všetky podmienky na odpočítanie
dane, pretože poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň,
plnenie fakticky existuje a je používané v rámci ekonomickej činnosti žalobcu, daň bola voči žalobcovi
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré mu boli dodané a ktoré používa na dodávkyako platiteľ a disponuje faktúrou od platiteľa vyhotovenou podľa § 71. Pokiaľ správca dane i žalovaný
uviedli, že je neštandardné zakúpiť tovar inak ako prostredníctvom špecializovaného predajcu, žalobca
uviedol, že platná právna úprava neukladá povinnosť nakupovať tovar u špecializovaného predajcu a nie

je potrebné, aby dodávateľ mal na predaj voľne dostupného tovaru zapísaný „aj špecializovaný“ predmet
podnikania. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia
SD EÚ a NS SR, bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutkový stav v týchto rozhodnutiach má
prvky skutkového stavu v prejednávanom prípade, žalobca uviedol, že na rozhodnutia sa odkazuje
kvôli právnemu názoru a povinnosťou orgánu verejnej správy je s takýmto odkazom sa vysporiadať

a uviesť, prečo sa v tom to prípade neuplatňuje. Uviedol tiež, že vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam
skutkový stav uviedol a vo vzťahu k judikatúre SD EÚ aj vyvodzoval primerané závery. Odôvodnenie
žalovaného vo vzťahu k prezentovanej judikatúre je podľa žalobcu nedostatočné. Rovnako rozhodnutia
správcu dane považuje žalobca za nepreskúmateľné z dôvodu zmätočnosti, keďže obsahujú množstvo
skutočností, ktoré sa týkajú celkom iných obchodných vzťahov, tovarov, osôb a konaní.

13. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že existujú dôvody zrušenia rozhodnutí podľa
(i) § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobcovi
bol odopretý nárok na odpočet dane, pričom vec nebola posúdená v súlade s v žalobe uvedenými
právnymi názormi, hoci boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené;
(ii) § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože žalobca nedostal odpoveď žalovaného na poukazovanú judikatúru

v tom smere, prečo sa neuplatní a nebola odôvodnená a preukázaná (ani možná) vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní, hoc bola zákonnou podmienkou nepriznania nároku na odpočet, ktorou sa však
správca dane ani žalovaný účelovo nezaoberali;
(iii) § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože v administratívnom spise neexistuje dôkaz vyvracajúci
skutočnosť, že dodávateľ žalobcovi dodal tovar, a preto skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy

za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise; správca dane nemôže tvrdiť,
že žalobcom predložené dôkazy nestačia s odkazom na „obozretnosť podnikateľského subjektu“,
musí existenciu materiálneho plnenia vo vzťahu ku žalobcovi relevantne spochybniť a to vo vzťahu
k jeho priamemu dodávateľovi, u ktorého bolo dodanie tovaru preukázané, nie však vo vzťahu k iným
subjektom;

(iv) § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože nebolo prihliadané na všetky skutočnosti, ktoré pri správe daní
vyšli najavo, čím bol podľa žalobcu porušený § 3 ods. 3 Daňového poriadku, čo je podstatným porušením
ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy.

Vyjadrenia žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zhodne poukázal na vykonanú daňovú kontrolu,
z ktorej bol vyhotovený Protokol, ku ktorému sa žalobca písomne nevyjadril ani nedoručil správcovi dane
žiadne pripomienky. Konštatoval, že spornou otázkou v preskúmavaných veciach bolo dodanie tovaru
žalobcovi, pretože preverovaním dodávateľa – KASTON GROUP s.r.o. vznikli dôvodné pochybnosti,

či bol dodávateľ vôbec oprávnený k dodaniu predmetného tovaru, keďže sa jednalo o dodanie
tovaru, ktorého predaj sa obvykle zabezpečuje prostredníctvom špecializovaných predajcov a vyžaduje
si odborné znalosti v tejto oblasti. Táto skutočnosť nebola potvrdená ani u jeho subdodávateľa -
v spoločnosti Bringstone s.r.o. Vzhľadom k zisteniam v iných zdaňovacích obdobiach (august 2021
a september 2021) spoločnosť KASTON GROUP s.r.o. bola do dodávateľského reťazca vložená len

účelovo. Pre uvedený záver svedčí aj skutočnosť, že žalobca nakupoval tovar priamo od spoločnosti
Bringstone s.r.o., ktorá v zdaňovacích obdobiach marec 2021 a máj 2021 bola pozícii subdodávateľa.
Tvrdenie žalobcu, že sa obrátil na spoločnosť KASTON GROUP s.r.o. z dôvodu, že inak nevedel
uvedený tovar nadobudnúť, preto podľa žalovaného pôsobí nevierohodne. Žalovaný konštatoval,
že správca dane preukázateľne spochybnil dodanie predmetného tovaru dodávateľom - spoločnosťou

KASTON GROUP s.r.o. a jeho subdodávateľom - spoločnosťou Bringstone s.r.o., tieto pochybnosti
jasne a zrozumiteľne formuloval, vyjadril a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol na neho dôkazné
bremeno. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by odstránili dôvodné pochybnosti správcu
dane. Žalovaný následne poukázal na zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktoré správca dane vyhodnotil

ako všeobecné; konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť k preprave tovaru, pričom jediným dokladom
k realizácii zdaniteľného obchodu bol podľa tvrdenia žalovaného doklad o preprave CMR 363/
Exp/202, ktorý bol poskytnutý subdodávateľom IONITY s.r.o. Žalovaný konštatoval, že v konaní bolo
preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom KASTON GROUP s.r.o. bol len formálne deklarovaný,ale bez reálneho ekonomického opodstatnenia. Výber obchodného partnera zo strany žalobcu bol
neštandardný, spoločnosť nemala odbornú spôsobilosť na nákup špecializovanej techniky a žalobca si
nepreveril spôsobilosť dodávateľa zabezpečiť nákup špecializovaného tovaru. Ďalej žalovaný poukázal

na záver správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v rámci daňovej kontroly nepreukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca si mal zabezpečiť a uchovať dostatok
dokladov, na ktorých podklade si nárok na odpočet DPH uplatňuje. Žalovaný poukázal na to, že správca
dane žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly podľa § 46 ods. 5

Daňového poriadku a vyzval ho na vyjadrenie sa k predmetným zisteniam, čím preniesol dôkazné
bremenospäťnažalobcu,pričomsanejednaloodôkaznébremenozanesplneniepovinnostížalobcovho
dodávateľa, ani o zodpovednosť za iné subjekty, na ktoré žalobca nemá dosah, ale o výlučne jeho
postup. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom je podľa žalovaného dostatočné pre prijatie záveru,
že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane v predmetných veciach neboli splnené, deklarovaný
obchod bol deklarovaným dodávateľom dôvodne spochybnený. Žalovaný konštatoval v nadväznosti

na ustálenú judikatúru SD EÚ a Zákon o DPH, že pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté. Žalovaný poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 a uviedol, že nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom
konaní, pretože relevantne spochybnil materiálnu podstatu plnenia. Žalobca nepredložil ani nenavrhol
vykonať ďalšie dôkazy.

15. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam s tým, že zotrváva na svojom
závere, že zo strany dodávateľa nebolo uskutočnené dodanie tovaru, pri ktorom vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a preto následne odberateľovi uvedenému na faktúrach
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a) Zákona o DPH. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného považuje za riadne odôvodnené,
postup správcu dane i žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. V preskúmavaných
prípadoch správca dane spochybnil, že zdaniteľné obchody boli realizované subjektom, ktorý príslušné
faktúry vystavil, t.j. nebolo preukázané, že tieto (tovary) dodal subjekt, ktorý vystavil sporné faktúry.
Žalovaný konštatoval, že nepreukázanie (správne malo byť uvedené preukázanie, pozn. správneho

súdu) poskytnutia zdaniteľného obchodu, resp. nepreukázanie (správne malo byť uvedené preukázanie,
pozn. správneho súdu) toho, že tento obchod realizoval subjekt, ktorý ho fakturoval, zaťažuje osobu,
ktorá si odpočet DPH uplatňuje, t.j. žalobcu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný

ako oprávnený. Neunesenie dôkazného bremena vedie k záveru o tom, že hmotnoprávne podmienky
pre odpočet DPH splnené neboli. Za týchto okolností nebolo dôvodné, aby správca dane preukazoval
žalobcovi podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou podvodného reťazca, o čom vedel alebo mal
vedieť. Žalovaný uviedol, že zo záveru orgánov verejnej správy vyplýva porušenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozsudky SD EÚ a NS

SR žalovaný uviedol, že je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej
transakcie má prvky daného rozhodnutia, nielen uvádzať niektoré právne závery z nich vyplývajúce.
Žalovanýkonštatoval,žežalobcavsprávnychžalobáchuviedolnámietky,ktorésúidentickésodvolacími
námietkami, ku ktorým sa žalovaný vyjadril v správnymi žalobami napadnutých rozhodnutiach, preto sa
opätovne k nim nevyjadril a zotrval na svojom stanovisku k nim a na prijatom právnom závere v merite

veci. Navrhol, aby správny súd správne žaloby zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Repliky

16. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného k správnym žalobám zhodne uviedol, že podstatným

v týchto konaniach je to, že si zakúpil tovar uvedený na faktúrach od svojho dodávateľa, tieto faktúry
boli uhradené a predložené, tovar reálne existuje a nebola spochybnená samotná jeho existencia.
Záver žalovaného, že nebol povinný žalobcovi preukazovať podvodné konanie, považuje žalobca za
nesprávny, pretože ak smerovala argumentácia výlučne k tomu, že tovar síce existuje, ale nemal byť
dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, správca dane i žalovaný (s poukazom na vymedzenú

judikatúru) mali preukazovať podvodné konanie, resp. vedomosť žalobcu o ňom, čo nebolo vykonané.
Tvrdeniu žalovaného, že postihoval výlučne správanie (postup) žalobcu a nesmeroval k vyvodzovaniu
jeho zodpovednosti za iné subjekty, považuje žalobca za účelové, pretože žalobca bol postihnutý práve
za to, že jeho dodávateľ neodviedol DPH, čo však bolo mimo sféry vplyvu žalobcu. Taktiež spochybnenieoprávnenia dodávateľa dodať predmetný tovar, je v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal tiež na to,
že žalovaný nepostupoval spôsobom, ktorý vyžadoval od žalobcu vo vzťahu k argumentácii a použitiu
judikatúryNajvyššiehosúduSRaSDEÚ.Žalobcazotrvalnadôvodochuvedenýchvsprávnychžalobách

a napadnuté rozhodnutia správcu dane i žalovaného navrhol zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

17. Žalovaný sa k replikám žalobcu nevyjadril.

18. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 1Sf/18/2023 - 92 zo dňa 20.08.2025 rozhodol
tak, že spája na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. 1Sf/18/2023 a sp. zn.
1Sf/19/2023 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 1Sf/18/2023 s poukazom na § 65 ods. 1 SSP.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2025.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami
správcu dane, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel
k záveru, že správne žaloby sú dôvodné. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP

bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v správnych žalobách výslovne uviedol, že nežiada
nariadenie pojednávania, žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal
ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22.08.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.10.2025
(§ 137 ods. 3 SSP).

20. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

23. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.05.2021 (ďalej len „Zákon
o DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

28. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis1) neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.29. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia marec
2021 a máj 2021. Podľa odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí daňové orgány neuznali žalobcovi

uplatnený odpočet DPH z deklarovaných dodaní tovaru vyfakturovaných dodávateľom KASTON
GROUP s.r.o. s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
podmienokpreodpočetDPHvzmysle§49ods.1a§51ods.1ZákonaoDPH,keďženepreukázalreálne
uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou KASTON GROUP s.r.o., teda dodávateľom uvedeným
na faktúrach. Žalobca v správnych žalobách predovšetkým namietal, že rozhodnutia žalovaného

isprávcudanevychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Tvrdil,že uniesoldôkaznébremeno
na preukázanie splnenia podmienok stanovených v Zákone o DPH na priznanie odpočtu dane.

30. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská pri posudzovaní splnenia
podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného bremena pri preukazovaní

splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. Je pritom potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím nároku
na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu
zneužitia práva. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH,

ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí
od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Formálnou podmienkou priznania práva
naodpočetDPHjedisponovaniefaktúrouoddodávateľa.Hmotnoprávnymipodmienkaminaodpočítanie
dane sú požiadavky, aby a/ daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, b/ tovar

alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), c/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde
o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a d/ zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby
následne použije na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo

na odpočítanie dane uplatňuje (t.j. na žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
Primárne je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočet DPH si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň povinný
(s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov) zisťovať a preverovať skutočnosti
rozhodné pre overenie splnenia podmienok na uplatnenie nároku na odpočet dane. Dokazovanie

zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Pre účely
§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných
podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich neumožňuje správcovi dane uplatnený nárok na odpočet
dane žalobcovi priznať. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora
EÚ obmedzené iba v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní uvedené hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane, prípadne ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi
dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených dokladov

od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatneného nároku - preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).
Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky

boli splnené a právo na odpočet dane vzniklo. Pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný
disponovaťtakýmidôkazmi,ktoréjemožnéverifikovať.Aktakédôkazynemá,nemožnotvrdiť,žeuniesol
svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

32. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane vyplýva, že bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnych

podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Žalobca síce predložil faktúry a doklady, avšak správca dane
spochybnil ich vierohodnosť a pravdivosť, vyzval žalobcu na odstránenie pochybností v zmysle § 46
ods. 5 Daňového poriadku a žalobca tieto pochybnosti neodstránil. Správca dane s poukazom nakonkrétne skutočnosti (dodávateľ KASTON GROUP s.r.o. v roku 2021 nemal zamestnancov a nie
je špecialista na predaj dodávaného tovaru, neboli predložené doklady o pôvode tovaru, žalobca
nemal informácie k preprave, bolo predložené len CMR, dodávateľ mal tovar prevziať od spoločnosti

Bringstone s.r.o., pričom táto spoločnosť je riziková, má virtuálne sídlo, na jej webovej stránke absentujú
údaje, nie je špecialista na predaj dodávaného tovaru, nemala personálne ani materiálne podmienky
pre obchodovanie a dodanie tovaru, jej dodávateľ Eurema s.r.o. nevykonáva podnikateľskú činnosť
dva roky, podáva nulové daňové priznania a nespolupracovala so spoločnosťou Bringstone s.r.o.,
zaslané finančné prostriedky od subdodávateľa Bringstone s.r.o. boli zaplatené na účet spoločnosti

EUREMALtd.Bulharsko,výpoveďkonateľaBringstones.r.o.,poukaznazisteniatýkajúcesaspoločnosti
IONITY s.r.o.) spochybnil tvrdenie žalobcu, že predmetný tovar (špecifikovaný na faktúrach vystavených
deklarovaným dodávateľom KASTON GROUP s.r.o. a umiestnený v priestoroch žalobcu) mu bol
dodaný práve osobou uvedenou na faktúrach. Následne konštatoval, že žalobcovi nepriznal odpočítanie
dane z predmetných faktúr z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia
dodávateľom uvedeným na faktúrach – KASTON GROUP s.r.o. Materiálnu existenciu plnenia, ani to,

že žalobca tovar ďalej použil na účely svojich zdaniteľných plnení, správca dane nespochybnil. Žalovaný
preskúmavanými rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia správcu dane so záverom, že žalobca nevyvrátil
správcom dane vyslovené pochybnosti v súvislosti s dodaním predmetného tovaru, že „žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočítania dane, pretože v konaní nebolo preukázané,
že tovar bol žalobcovi reálne dodaný osobou, ktorá má status osoby dodávateľa“. Konštatoval tiež,

že „bola spochybnená existencia uskutočnenia zdaniteľného plnenia fakturovaného deklarovaným
dodávateľom a že vznikli pochybnosti, či bol dodávateľ KASTON GROUP s.r.o. oprávnený k dodaniu
predmetného tovaru, keďže išlo o tovar, predaj ktorého sa obvykle zabezpečuje prostredníctvom
špecializovaných predajcov a vyžaduje si odborné znalosti v tejto oblasti. Táto skutočnosť podľa
žalovanéhonebolapotvrdenáaniujehosubdodávateľaBringstones.r.o.aspoločnosťKASTONGROUP

s.r.o. „bola vložená do dodávateľského reťazca len účelovo“. Žalovaný konštatoval, že správca dane
spochybnil dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom KASTON GROUP s.r.o. a jeho subdodávateľom
Bringstone s.r.o. Obchodný vzťah medzi žalobcom a KASTON GROUP s.r.o. bol podľa žalovaného
„bez reálneho ekonomického opodstatnenia“. Žalovaný uzavrel, že „žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to,

že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre“.

33. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy
spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, pričom s poukazom

na judikatúru Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ argumentoval, že v prípade, ak správca dane
(ani žalovaný) nespochybnili materiálnu existenciu plnenia a poukázali len na existenciu konkrétnych
skutočností, v dôsledku ktorých spochybnili, že tovar uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou
KASTON GROUP s.r.o. bol dodaný žalobcovi práve týmto deklarovaným dodávateľom uvedeným
na predmetných faktúrach, pričom spochybnili, že dodávateľ mohol žalobcovi dodať tovar z dôvodu,

že tento mu nemohol byť dodaný od jeho subdodávateľov (spochybnenie subdodávateľov), mohol byť
nepriznaný odpočet dane len v prípade, ak by správca dane preukázal podvod, o ktorom žalobca
vedel alebo mohol vedieť, alebo došlo k zneužitiu práva, kedy však dôkazné bremeno zaťažuje správcu
dane. Mal za to, že pre záver správcu dane (i žalovaného), že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočet dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností, ani skutočnosť, že

tovar bol dodaný „nešpecializovaným“ predajcom. Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno
predložením dokladov osvedčujúcich splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH
vyžadovaných Zákonom o DPH (faktúry obsahujúce všetky zákonné náležitosti podľa § 71 Zákona
o DPH, objednávky, výpisy z účtov, účtovné doklady, evidencie DPH, kniha prijatých faktúr a i.) a dodanie
bolo preukázané aj miestnym zisťovaním (potvrdzujúcim existenciu tovaru), ako aj výpoveďami

konateľov žalobcu i dodávateľa.

34. Správny súd s poukazom na všeobecné východiská posudzovania splnenia podmienok na odpočet
DPH uvedených v bode 30. tohto rozsudku konštatuje, že žalobca dôvodne namietal, že predložením
dokladov vyžadovaných Zákonom o DPH osvedčujúcich splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych

podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH svoje dôkazné bremeno uniesol. Pokiaľ správca dane (i
žalovaný) svoje rozhodnutia založili na závere, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane,
nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane - dodanie tovaru
dodávateľom uvedeným na faktúre/faktúrach, takýto záver je výsledkom nesprávneho právnehoposúdenia veci, keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa
so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.
Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre totiž hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane

z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky, napr. v Rozsudku sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo C - 610/19 zo dňa 03. septembra 2020 nasledovne:
„Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane
je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému

dodávateľovi vznikla daňová povinnosť ... Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by
porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne
podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom.“

35. Žalobcavsprávnychžalobách(spoukazomnajudikatúruNajvyššiehosúduSRiSúdnehodvoraEÚ)

namietal v podstate aj nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena správcom dane,
keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy so záverom, že žalobca nepreukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane (z dôvodu, že nepreukázal, že tovar bol žalobcovi
dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach), a to na základe skutočností zistených na strane
dodávateľa a subdodávateľov žalobcu, ktoré mohli indikovať, že prijatím plnenia sa žalobca zúčastnil

plnenia poznačeného podvodom, v takomto prípade je však dôkazné bremeno na strane správcu
dane, ktorý musí preukazovať relevantné skutočnosti (napr. či došlo k daňovému úniku, na ktorom
stupni reťazca, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať
na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a pod.). Správny súd v súvislosti s problematikou
rozloženia dôkazného bremena poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009

z 23.06.2010 v spojení s Rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn III. ÚS 78/2011 – 17 z 23.02.2011,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si
za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania
DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje

odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži
až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018
zo dňa 14.11.2018, bod 21 vyplýva, že „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať,
že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie

kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pri daňovom podvode je
na rozdiel od preukazovania hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno
primárne na správcovi dane. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho
správneho súdu SR (napr. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020
z 26.10.2022), predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho

dvora EÚ tvorí tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu a boli špecifikované v rozhodnutí
C - 49/04 a C - 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt

o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil,či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu).

36. V preskúmavanej veci (týkajúcej sa zdaňovacích období marec a máj 2021) nebolo žalobcovi
odopreté odpočítanie dane z dôvodu, že by bol zo strany správcu dane identifikovaný daňový
podvod alebo zneužitie práva, ale z dôvodu, že správca dane (i žalovaný) dospel k záveru, že žalobca
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, keď nepreukázal, že tovar mu bol dodaný
dodávateľom uvedeným na faktúrach. Ako už bolo uvedené v bode 30. tohto rozsudku, takýto

záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom
uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Ostatné dve
hmotnoprávne podmienky (materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia príjemcom v rámci
jeho ekonomickej činnosti) neboli zo strany správcu dane spochybnené. Vo vzťahu k namietanej
otázke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena správny súd uvádza, že správca dane

je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu zaťažený
povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom (a
súčasne povinnosťou tieto skutočnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia). Dôkazná situácia tak,
ako vyplýva z administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti
údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti. Tak, ako vyplýva

z odôvodnenia tohto rozsudku, dôkazná situácia nenasvedčuje ani nesplneniu hmotnoprávnych
podmienok uplatnenia odpočtu dane. Správca dane i žalovaný za spornú označili osobu dodávateľa,
resp. subdodávateľa/subdodávateľov, pričom hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu
dodávateľa je jeho status (musí byť platiteľom dane). Status dodávateľa však v preskúmavanom konaní
nebol nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani skutočnosti, na ktoré správca dane (i žalovaný)

poukazujú vo svojich rozhodnutiach, a na základe ktorých nadobudol správca dane (i žalovaný)
pochybnosti o tom, že dodávateľ deklarovaný na faktúre/faktúrach (KASTON GROUP s.r.o.) dodal
žalobcovi deklarovaný tovar, ktorého cena bola vyfakturovaná predmetnými kontrolovanými faktúrami,
z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane.

37. Status dodávateľa nemohli relevantne spochybniť ani správcom dane i žalovaným identifikované
nasledovné skutočnosti:
- skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ (KASTON GROUP s.r.o.), ani subdodávateľ (Bringstone s.r.o.)
nie sú „špecializovaní predajcovia“ tovaru, ktorý mal byť predmetom fakturovaného plnenia, resp.
neštandardný výber obchodného partnera, ktorý nemá odbornú spôsobilosť na nákup špecializovanej

techniky, pričom žalovaný vyjadril pochybnosť, či deklarovaný dodávateľ KASTON GROUP s.r.o.
bol vôbec oprávnený k dodaniu predmetného tovaru, ktorého predaj sa obvykle zabezpečuje
prostredníctvom špecializovaných predajcov a vyžaduje si odborné znalosti a táto skutočnosť nebola
potvrdená ani u subdodávateľa Bringstone s.r.o., nie je spôsobilá spochybniť splnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu dane, keďže správca dane ani žalovaný neozrejmili, z ktorého právneho predpisu je

možné podmienku „špecializovaného predajcu“ tovaru uvedeného na preverovaných faktúrach vyvodiť,
pričom pre splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky odpočtu dane sa vyžaduje, aby deklarovaný tovar
dodal žalobcovi subjekt, ktorý je zdaniteľnou osobou - platiteľom dane (status dodávateľa); pre úplnosť
správny súd uvádza, že tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, nie je ani tovarom, na predaj ktorého sa
vyžaduje licencia alebo špeciálne povolenie podľa osobitných predpisov;

- nepredloženie dokladov o pôvode tovaru; preukazovanie pôvodu tovaru, ktorý bol predmetom
deklarovaného plnenia vyfakturovaného kontrolovanými faktúrami, nepredstavuje hmotnoprávnu
podmienku odpočtu dane z pridanej hodnoty;
- nákup tovaru žalobcom bez predchádzajúcej obhliadky; uvedená skutočnosť nie je spôsobilá
spochybniť či vyvrátiť tvrdenia žalobcu o uskutočnení zdaniteľných plnení, nákup a dodanie tovaru nie

je podmienené vykonaním predchádzajúcej obhliadky tovaru;
- účelovosť vloženia spoločnosti KASTON GROUP s.r.o. do dodávateľského reťazca, pričom žalovaný
tvrdil, že žalobca v iných zdaňovacích obdobiach august a september 2021 nakupoval tovar priamo
od spoločnosti Bringstone s.r.o., ktorá v mesiacoch marec a máj 2021 bola v pozícii subdodávateľa,
a preto tvrdenie žalobcu, že sa obrátil na spoločnosť KASTON GROUP s.r.o. z dôvodu, že nevedel inak

uvedenýtovarnadobudnúť,pôsobínevieryhodne; správnysúdpoukazujenaskutočnosť,žezdaňovacie
obdobia marec a máj 2021 (v ktorých žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa
KASTON GROUP s.r.o. a v ktorých bola spoločnosť Bringstone s.r.o. identifikovaná ako subdodávateľ)
predchádzajú zdaňovacím obdobiam august a september 2021 (v ktorých už žalobca deklarovalnadobudnutie tovaru priamo od spoločnosti Bringstone s.r.o.), a preto ozrejmenie dôvodu výberu
spoločnosti KASTON GROUP s.r.o. ako dodávateľa v zdaňovacích obdobiach marec a máj 2021
poskytnuté žalobcom pôsobí logicky;

- konštatovanie správcu dane i žalovaného, že ak spoločnosť Bringstone s.r.o. nemohla nadobudnúť
tovar od spoločnosti Eurema s.r.o. (z dôvodu popretia obchodnej spolupráce spoločnosťou Eurema s.r.o.
so spoločnosťou Bringstone s.r.o.), potom spoločnosť Bringstone s.r.o. nemohla sporný tovar dodať
spoločnosti KASTON GROUP s.r.o. a tento ho nemohol následne dodať žalobcovi, nie je spôsobilé
spochybniť bez ďalšieho splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, pretože nezrovnalosti

v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu (žalobcu), resp. subdodávateľmi jeho
dodávateľa KASTON GROUP s.r.o., sú takými skutočnosťami, ktoré sa týkajú iného daňového
subjektu, za ktoré v zásade nezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe
(v preskúmanom prípade žalobca), pokiaľ je preukázaná existencia tovaru u tohto nadobúdateľa a nie
sú indície o jeho účasti na daňovom podvode. Nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku
obchodného reťazca samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia

materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH z transakcie medzi KASTON GROUP
s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom (ak nie je sporná existencia tovaru a jeho použitie
žalobcom na zdaniteľné plnenia);
- skutočnosti, že spoločnosť Bringstone s.r.o. (správcom dane i žalovaným identifikovaná
v preverovanom reťazci ako subdodávateľ žalobcu) je nekomunikujúca spoločnosť, má len virtuálne

sídlo, webstránka tejto spoločnosti neobsahuje údaje, kto za spoločnosť vystupuje, aký má predmet
činnosti, spoločnosť nemá majetok, nemá priestor na podnikanie, nemá zamestnancov, podľa
údajov v podaných daňových priznaniach pre DPH za zdaňovacie obdobia r. 2020 a 2021 sa javí
ako rizikový subjekt (podala nulové daňové priznanie alebo daňové priznanie s vysokými obratmi
a nízkymi daňovými povinnosťami), bolo spochybnené vykonávanie ekonomickej činnosti, spoločnosť

si uplatnenila odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti Eurema s.r.o., avšak Eurema s.r.o. nepotvrdila
obchodovanie so spoločnosťou Bringstone s.r.o., nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu dane, ani žalobcom tvrdené dodanie tovaru dodávateľom KASTON GROUP s.r.o.
Uvedené skutočnosti a zistenia možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť
pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou,

či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným
konaním, nie však v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Zistenie správcu
dane, že deklarovaný subdodávateľ v rozhodnom období nezamestnával žiadnych zamestnancov
(ani zistenie, že deklarovaný dodávateľ KASTON GROUP s.r.o. bol zaevidovaný v Sociálnej
poisťovni až od 01.01.2022, navyše bez vyhodnotenia tejto skutočnosti a jej dopadu na zákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí, pozn. správneho súdu), nie je samé osebe dôvodom na spochybnenie
statusu platiteľa dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023, v ktorom sa uvádza: „V zmysle aktuálnej judikatúry
Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie
preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre nedostatok potrebných materiálnych

aľudskýchzdrojovnajehostrane,...KuvedenémukasačnýsúdpoukazujenauznesenieSúdnehodvora
EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej
osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol

dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože I.
osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby,
ktorejtotožnosťnebolaurčená,II.nebolidodržanévnútroštátneprávnepredpisyvoblastiúčtovníctva,III.
dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený, IV. v prípade

niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú
uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru
alebo ktorýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného reťazca, čo prináleží

overiť vnútroštátnemu súdu.“;
- skutočnosť, že spoločnosť Eurema s.r.o. (subjekt identifikovaný na začiatku obchodného reťazca
Eurema s.r.o.Bringstone s.r.o.KASTON GROUP s.r.o.MH ASIST s.r.o.) nevykonáva podnikateľskú
činnosť dva roky, podáva nulové daňové priznania a poprel dodanie deklarovaného tovarupre spoločnosť Bringstone s.r.o.; pochybnosti na predchádzajúcich (subdodávateľských) stupňoch
obchodného reťazca nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane
o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu;

- finančné toky v obchodnom reťazci MH ASIST s.r.o.KASTON GROUP s.r.o.Bringstone s.r.o.EUREMA
Ltd. Bulharsko; zistenie správcu dane, že spoločnosť Bringstone s.r.o. neuhradila finančné prostriedky
za deklarované dodanie tovaru na účet spoločnosti Eurema s.r.o. (deklarovaný subdodávateľ), ale tieto
boli poukázané na účet spoločnosti EUREMA Ltd., Bulharsko, nie je skutočnosťou spôsobilou
vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z

realizovaného obchodu, správny súd navyše poukazuje na skutočnosť, že ani úhrada faktúr vystavených
dodávateľom KASTON GROUP s.r.o. pre žalobcu a ani následné úhrady faktúr medzi subjektami
nachádzajúcimi sa v identifikovanom obchodnom reťazci nepredstavujú hmotnoprávnu podmienku
pre priznanie odpočtu DPH;
- zistenia týkajúce sa spoločnosti Bringstone s.r.o. a skutočnosti týkajúce sa zdaňovacích období august
a september 2021; v preskúmavaných rozhodnutiach správcu dane i žalovaného bola spoločnosť

Bringstones.r.o.nesprávneoznačovanáajakododávateľžalobcu,pričomzistenéskutočnostisanetýkali
kontrolovaných zdaňovacích období marec a máj 2021;
- zistenia týkajúce sa spoločnosti IONITY s.r.o. (v preskúmavaných rozhodnutiach správcu dane
nesprávne označovaný ako subdodávateľ žalobcu); predmetom preskúmavacieho konania sú
rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích období marec a máj 2021,

pričom v týchto zdaňovacích obdobiach nebola spoločnosť IONITY s.r.o. identifikovaná v preverovanom
reťazci ako subdodávateľ žalobcu;
- poukaz na obsah výpovede konateľa spoločnosti Bringstone s.r.o. A. B.; z obsahu zápisnice o
výpovedi konateľa označeného subdodávateľa Bringstone s.r.o. vyplýva, že tento sa vo výpovedi
ku skutočnostiam týkajúcim sa kontrolovaných zdaňovacích období marec a máj 2021 nevyjadroval,

vyjadroval sa len k spolupráci so žalobcom a dodaniu tovaru v mesiacoch jún, august a september 2021
s tým, že potvrdil, že sa osobne pozná s konateľom žalobcu a potvrdil dodanie tovaru;
- poukaz daňových orgánov na údaje uvedené v predloženom dôkaze o preprave (CMR); predmetom
preskúmavacieho konania sú rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích
období marec a máj 2021, pričom spoločnosťou IONITY s.r.o. poskytnutý dôkaz o preprave (CMR)

iného tovaru, než je predmetom kontrolovaných faktúr, z Poľska evidentne nemá súvis s deklarovanými
plneniami v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

38. Správny súd pre úplnosť s poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho
správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 2Sfk/79/2022 z 21.08.2024) zdôrazňuje, že pokiaľ daňové

orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane postavili o.i. aj na skutočnostiach,
ktoré sú mimo sféru a dosah daňového subjektu (žalobcu) z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia, je
potrebné zdôrazniť, že je v rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej
osoby právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru (skutočnosť,
že žalobca zaplatil deklarovanému dodávateľovi za dodaný tovar nebola medzi účastníkmi konania

sporná), ktorý mu bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať
za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto
dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je
právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom
podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu,

ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu
súdu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo). Tiež je potrebné poukázať na
to, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad
okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť

správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Jednou z nich je aj nekontaktnosť dodávateľa
či subdodávateľov ako výlučná okolnosť. Rovnako konštatácia o nemožnosti stotožnenia dodaného
tovaru s tovarom deklarovaným na faktúrach nie je skutočnosťou objektívne spôsobilou založiť
kvalifikované pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne

vyvolať prenos dôkazného bremena na daňový subjekt (žalobcu). V zmysle § 24 Daňového poriadku
daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia predovšetkým účtovnými dokladmi a inými povinnými
záznamami. Správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukázateľnosti,
správnosti či úplnosti účtovných dokladov a iných povinných záznamov daňového subjektu, ako všakuž bolo vyššie uvedené, správcu dane v takomto prípade zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu
k skutočnostiam, o ktoré svoje pochybnosti opiera. Nie je povinnosťou správcu dane preukázať, že údaje
zaznamenané v účtovných dokladoch daňového subjektu (žalobcu) sú v rozpore so skutočnosťou,

ale musí rozumne doložiť relevantné dôvody, ktoré robia predložené účtovné doklady nevierohodnými,
neúplnými, nepreukázanými či nesprávnymi. K tomu v preskúmanom prípade podľa názoru správneho
súdu preukázateľne nedošlo. Správca dane i žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu
na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa KASTON GROUP s.r.o. uzavreli, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie dane, a to, že tovar bol žalobcovi dodaný deklarovaným

dodávateľom - spoločnosťou KASTON GROUP s.r.o. Aj keď správca dane a žalovaný vo svojich
rozhodnutiach opísali obsiahlo vykonané dokazovanie, toto dokazovanie bolo vykonané prevažne vo
vzťahu k identifikovaným subdodávateľským spoločnostiam Bringstone s.r.o. a Eurema s.r.o., (pričom
nemožno opomenúť, že rozsiahlu časť odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí tvorili skutočnosti
a zistenia, ktoré nesúviseli s kontrolovanými zdaňovacími obdobiami marec a máj 2021, resp. so
subjektami, ktoré mali tvoriť obchodný reťazec v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach). Daňové

orgány z vykonaného dokazovania vyvodili neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu
práva na odpočítanie dane, avšak z rozhodnutí nevyplýva, prečo žalobcom predložené dôkazy týkajúce
saobchodnýchtransakciímedzižalobcomajehododávateľomKASTONGROUPs.r.o.vkontrolovaných
zdaňovacích obdobiach marec a máj 2021, na ktoré žalobca poukazoval, vyhodnotili ako irelevantné
(napr. objednávky, doklady o úhrade, účtovné doklady, evidencie DPH, knihu prijatých faktúr, výpoveď

konateľa žalobcu a i.), resp. prečo ich nezohľadnili.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záver správcu dane i žalovaného, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania
dane, je nesprávny a pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to,

aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane
z pridanej hodnoty. Správca dane teda v preskúmavanom prípade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť
a v takomto prípade nedošlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Námietka
žalobcu o nesprávnom právnom posúdení splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu
dane, vrátane rozloženia dôkazného bremena, je preto dôvodná.

40. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane
i rozhodnutí žalovaného. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa
zaoberá vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07,
I. ÚS 114/08 a III. ÚS 36/2010), v ktorých o.i. konštatoval že „ ... jedným z princípov predstavujúcich

súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov
ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z
odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej
moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“
Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné, v ktorom chýbajú skutkové dôvody

a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich
právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov,
aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností

namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami
a námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a ani rozhodnutia správcu dane
však takýmito nedostatkami netrpia. Správca dane vo svojich rozhodnutiach podrobne popísal priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré z neho

vyplynuli, vlastné vyhodnotenie týchto skutkových okolností, ako aj obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa
04.01.2023 a stanovisko správcu dane k tomuto vyjadreniu. Z rozhodnutí správcu dane je zrejmé,
na základe akých skutočností a ako posúdil skutočnosti rozhodné pre vyvodenie jeho záveru o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (i keď uvedený záver správcu dane správny súdpovažoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci). Vo vzťahu k rozhodnutiam správcu
dane žalobca konkrétne namietal, že tieto obsahujú množstvo skutočností, ktoré sa týkajú celkom
iných obchodných vzťahov, tovarov, osôb a konaní, a preto je náročné sa v nich orientovať. Je možné

prisvedčiť žalobcovi, že v odôvodnení rozhodnutí správca dane uvádza aj zistenia a skutočnosti, ktoré
nemajú konkrétny vzťah, resp. netýkajú sa preskúmavaných zdaňovacích období marec a máj 2021,
čo neprispieva ku kvalite odôvodnenia rozhodnutí, avšak tieto čiastkové nezrovnalostí, resp. nedostatky
v odôvodnení, samé osebe nie sú spôsobilé privodiť nezákonnosť rozhodnutí správcu dane z dôvodu
nepreskúmateľnosti. Vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného žalobca konkrétne namietal, že nedostal

odpoveď na ním poukazovanú judikatúru v tom smere, prečo sa neuplatní. Uvedená námietka nemá
oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, ktorý v rozhodnutiach (na str. 18)
reagoval na uvedenú odvolaciu námietku žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto vysporiadaním
sa s odvolacou námietkou nesúhlasí alebo odôvodnenie považuje za nedostatočné, nespôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Ďalej žalobca namietal, že nebola odôvodnená a preukázaná jeho
(ani možná) vedomosť o podvodnom konaní a správca dane i žalovaný sa s touto skutočnosťou účelovo

nezaoberali. Správny súd s poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho
súdu SR uvádza, že v prípade, ak boli rozhodnutia správcu dane i žalovaného založené na závere,
že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH (i keď správny súd tento
záver považoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia), nie je potrebné, aby sa správca
dane i žalovaný v odôvodnení rozhodnutí zaoberali otázkou, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa

prijatím deklarovaného plnenia zúčastňuje na podvodnom konaní. Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť,
že odmietnutie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na jednej strane, a pre účasť
na podvodnom reťazci s nedovoleným daňovým únikom na strane druhej, sú dva zásadne odlišné
právne dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Správny súd námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane i žalovaného považoval za nedôvodnú.

41. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutých rozhodnutí, nemal oporu v administratívnom spise, keďže v ňom
neexistuje dôkaz vyvracajúci skutočnosť, že žalobcov dodávateľ mu tovar dodal, naopak, existujú
dôkazy, že tovar mu bol dodaný, správny súd uvádza, že z uvedeného dôvodu nie je možné

konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Hodnotenie dôkazov a zistenie skutočností
rozhodných pre záver, ktorý správca dane i žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodili (o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH), sa prejavilo v právnom posúdení veci, ktoré
správny súd považoval za nesprávne, v dôsledku čoho konštatoval nezákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí.

42. Námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že nebolo prihliadané na všetky skutočnosti, ktoré
pri správe daní vyšli najavo, čím mal byť porušený § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správny súd považoval
za všeobecnú, ktorá bez konkretizácie neumožňuje vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí.
Všeobecne uplatnenú námietku nemôže správny súd namiesto žalobcu dopĺňať a dôvody nezákonnosti

napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám identifikovať z odôvodnenia rozhodnutí, resp.
z obsahu administratívneho spisu. V zmysle § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom
žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne
nešpecifikuje, správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy
nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu.

43. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal dvojitý prístup žalovaného, ktorý v žalobcom
tvrdenej obdobnej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia jún 2021, (kedy žalobca nakupoval
tovar priamo od spoločnosti Bringstone s.r.o. a správca dane žalobcovi dovyrubil daň z totožných
dôvodov ako v preskúmavanom prípade), rozhodnutie správcu dane zrušil, správny súd uvádza,

že predmet súdneho prieskumu v tomto prípade tvoria len rozhodnutia žalovaného (v spojení
s rozhodnutiami správcu dane), ktorými bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia marec
a máj 2021, a preto správnemu súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť postupu a ani rozhodnutia
žalovaného, resp. správcu dane, týkajúcich sa iného zdaňovacieho obdobia roku 2021. Správny súd
preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú.

44. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného
v spojení s rozhodnutiami správcu dane a postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich
vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnych žalobách dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodnéa napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a veci vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi

splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane, najmä posúdi,
či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou
odpočtu DPH je status dodávateľa (platiteľ dane) a že v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok
možno odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal

na daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo ak bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť otázku zvládnutia dôkazného bremena, ktoré v prípade
preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom podvode
a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym názorom
vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutia správca dane pritom odôvodní tak,

aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu

správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo
o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobil spôsobilosť konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal

za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za správne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
podsúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnosti body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).