Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106330
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, zast.:
JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel 177, 027 42, IČO: 36 135 101, proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26,
012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2023
zo dňa 14. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Tvrdošín,

Medvedzie I/132/027 44 Tvrdošín (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodlo
Rozhodnutím č. ORPZ-DK-ODI3-68/2023-VP zo dňa 19. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa“) o zadržaní vodičského preukazu SA200201 vydaného na skupinu
vodičských oprávnení „B old, A/50 old“ Dopravným inšpektorátom v Dolnom Kubíne dňa 17. februára
1994 žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o cestnej premávke“)
z dôvodu, že žalobca bol podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke tým,

že dňa 13. júla 2023 v čase o 16.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 508, ev. č.
TS669BM po miestnej komunikácii v Tvrdošíne na sídlisku Medvedzie, pričom následne bol v miestnej
časti Tvrdošína – Hríbiky oproti rodinnému domu č. 231 predpísaným spôsobom zastavený hliadkou
OO PZ Tvrdošín a vyzvaný na predloženie dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla,
ktoré predložil. Následne bol vyzvaný a poučený, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu
do certifikovaného prístroja AlcoQuant 6020 Plus ev. č. A410038, kde v čase o 16.56 hod. mu bola
nameraná hodnota 0,36 mg/l alkoholu v dychu. Opakovanou dychovou skúškou do toho istého prístroja

v čase o 17.10 hod. mu bola nameraná hodnota 0,27 mg/l alkoholu v dychu. Žalobca nežiadal odber
biologického materiálu spojený s lekárskym vyšetrením. Vodičský preukaz bol zadržaný na mieste,
ďalšia jazda bola zakázaná.2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 17. júla 2023 mu bol
predložený zadržaný vodičský preukaz žalobcu, pričom rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu
sa s konečnou platnosťou rozhoduje o tom, či účastník konania môže viesť motorové vozidlá do doby

rozhodnutia o priestupku. Zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové
vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri
preskúmaní dôvodnosti zadržania vodičského preukazu žalobcu z listinných dôkazov zaobstaraných
v priebehu objasňovania skutku, z ktorého je žalobca podozrivý, a to zo Správy o priebehu objasňovania
priestupku č. ORP-P-85/TS-2023 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej ako „Správa o priebehu objasňovania

priestupku“), zo zápisu o dychovej skúške podpísaného žalobcom, z Potvrdenia o zadržaní vodičského
preukazu č. AB 404592 zo dňa 13. júla 2023 podpísaného žalobcom, z ktorého vyplýva, že vodičský
preukaz bol žalobcovi zadržaný dňa 13. júla 2023 z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu, z certifikátu
o overení č. 04218-640-045-23 meradla Analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus. Orgán verejnej správy
prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona
o cestnej premávke, a tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“), za ktorý je možné
uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Podľa orgánu verejnej
správy prvého stupňa tak odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu naďalej trvá.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný

Rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2023 zo dňa 14. septembra 2023 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah
predloženého administratívneho spisu. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa preskúmal v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. K námietke

žalobcu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa považuje za nezákonné a vychádzajúce
z nesprávnych skutkových zistení, keď vozidlo viedol riadne bez porušenia dopravných predpisov,
zaparkoval ho pri svojej garáži, vystúpil z vozidla a až tam ho zastavila hliadka OO PZ a vyzvala ho, aby
sa podrobil dychovej skúške, pričom v čase výkonu dychovej skúšky policajt nezákonne bez súhlasu
žalobcu vstúpil na súkromný pozemok žalobcu, v dôsledku čoho žalobca považuje dychovú skúšku za

nezákonný dôkaz, žalovaný uviedol, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania skutku, za ktorý
mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového
vozidla. Zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ
nebude o jej skutku rozhodnuté. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, keď
účastník konania je dôvodne podozrivým zo spáchania skutku, resp. z porušenia ustanovení Zákona

ocestnejpremávke,vdôsledkuporušeniaktorýchjemožnémuuložiťtrestalebosankciuzákazučinnosti
spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a/ Zákona o cestnej premávke).
Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, ale skúma
najmä zákonnosť splnenia podmienok na zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste samom,
resp. oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz. Na splnenie uvedených podmienok je postačujúci

predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia
motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je účastník konania podozrivý. Odvolanie žalobcu
považoval žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Zo spisového materiálu
a aj z odvolania podľa žalovaného vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo a bol podrobený dychovej
skúške, s čím súhlasil a s hliadkou OO POZ Tvrdošín spolupracoval. Žalovaný mal za to, že žalobcovi

bol dôvodne zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke,
pretože bol dôvodne podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, teda zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona
o priestupkoch. Dôvody zadržania vodičského preukazu podľa žalovaného nepominuli.

Správna žaloba

4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca
v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania. Tvrdil, že rozhodnutie orgánu

verejnej správy prvého stupňa bolo vydané na základe nesprávnych skutkových tvrdení príslušníkov
OO PZ Tvrdošín, že žalobca bol hliadkou OO PZ Tvrdošín zastavený predpísaným spôsobom. Žalobca
tvrdil, že svoje motorové vozidlo viedol predpísaným spôsobom bez toho, aby porušil dopravné predpisy.
Počas jazdy nebol žalobca kontrolovaný a zastavovaný hliadkou OO PZ. Až keď odbočil z miestnejkomunikácie do svojho rodinného domu a po zaparkovaní pri garáži rodinného domu č. 231 v E.
vystúpil z vozidla, zastala pred rodinným domom hliadka OO PZ a vyzvala ho, aby sa podrobil dychovej
skúške na alkohol. Podľa názoru žalobcu policajt postupoval nezákonne a bez súhlasu a povolenia

žalobcu vstúpil na jeho súkromný pozemok, čo „potvrdzuje“, že žalobca nebol zastavený hliadkou OO
PZ Tvrdošín predpísaným spôsobom. Skutočnosť, že žalobca nebol zastavený na miestnej komunikácii
a k dychovej skúške bol vyzvaný až po vystúpení z vozidla na jeho súkromnom pozemku, potvrdia
aj svedkovia F. A. C., bytom F. – D. XXX, XXX XX E. a B. F., bytom F. – D. XXX, XXX XX E.,
ktorých výsluch ako svedkov žalobca navrhol v správnej žalobe. Ak podľa žalobcu aj bola zistená

dychovou skúškou prítomnosť alkoholu v dychu, uvedený postup považuje za dôkaz, ktorý bol získaný
nezákonným postupom policajta, ktorý dychovú skúšku vykonal na jeho súkromnom pozemku, v jeho
dvore, a to bez súhlasu vstupu na pozemok. Žalobca tvrdil, že ak ho policajná hliadka signalizáciou
nevyzývala na zastavenie motorového vozidla počas jazdy, nebola naplnená podmienka na podrobenie
sadychovejskúškepoodstavenívozidla.Dôkazy,zktorých„správnyorgán“vychádzal,súpodľažalobcu
„pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú a kvôli tomu, že neboli žalovanou stranou

vykonané v potrebnom rozsahu a teda logicky robia vôbec nemožným skutkový záver, ku ktorému
správny orgán dospel“.

5. Žalobca v správnej žalobe uviedol citáciu § 3 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke, § 32
ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), pričom žalovaný podľa žalobcu pri rozhodovaní
nepostupoval v súlade s nimi. Ďalej žalobca poukázal na „súdnu prax v podobných veciach“, v ktorých
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sž/15/2008, podľa ktorého po tom, čo bol vodič počas
jazdy signalizáciou za ním jazdiaceho vozidla hliadky vyzvaný na zastavenie vozidla a bol kontrolovaný

k okolnostiam dodržiavania povinností vodiča motorového vozidla, bol zdôraznený správny postup
polície smerujúci k vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom.
Podľa žalobcu sa v jeho prípade postup polície vymyká z rámca správneho postupu. Žalobca tvrdil, že
v demokratickej spoločnosti polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá a chodcov tak, ako je uvedené
„v inom rozhodnutí NS SR“, podľa ktorého „nebol zistený dôvod na zastavenie vozidla obžalovaného“.

V danom prípade podľa žalobcu bolo vozidlo zastavené náhodne a bez zákonného dôvodu, vodič
nepáchal žiadny priestupok ani trestný čin a policajná hliadka dokonca nemala ani akúkoľvek informáciu
o protiprávnej činnosti posádky vozidla. Podľa žalobcu „existujú tiež rozhodnutia NS SR, kde súd
vyslovilzáver,ževprerokúvanejvecinebolakvalifikovanepreukázanáexistenciadôvodnéhopodozrenia
z páchania trestného činu, ktorá by policajtov oprávňovala vykonať služobný zákrok a dať pokyn

na zastavenie vozidla s podozrivým“. Žalobca tvrdil, že zastavenie vozidla nemôže byť bezdôvodné
a vykonané iba preto, že právne predpisy oprávnenie policajta dať pokyn na zastavenie vozidla
upravujú, a ďalej to, že „NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát konštatoval, že zastavenie
obvineného ako vodiča motorového vozidla i jeho prehliadka, prehliadka spolujazdca i prehliadka
osobného motorového vozidla boli zásahom do ústavou garantovaných práv a slobôd jednotlivca“.

6. Žalobca tvrdil, že práve vzhľadom na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej
oblasti Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a slobôd jednotlivca, policajt nemôže vykonať
služobný zákrok kedykoľvek. Nie je ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže alebo nemusí
vykonať. Účelom Zákona o cestnej premávke nie je náhodné zastavovanie vozidiel. Policajt dohliada na

bezpečnosť a plynulosť premávky, no to neznamená, že môže bezdôvodne zastavovať a kontrolovať
posádku a vozidlá, ktorých jazda je v poriadku. Predstavovalo by to neoprávnený zásah do práva
a slobôd jednotlivca garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Policajt v službe je podľa žalobcu
povinnývmedziachzákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzborevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako
„Zákon o Policajnom zbore“) vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo

je dôvodné podozrenie z ich páchania. Inak povedané, policajt je oprávnený zastaviť motorové vozidlo
iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Žalobcatvrdil,ževjehoprípadeneexistovalrelevantnýzákonnýdôvodnato,abyhohliadkapolície,ktorá
ho„nezastavilapredpísanýmspôsobom“,kontrolovalanapozemkuvjehosúkromnomvlastníctve.Podľa
názoru žalobcu by ho policajti mali právo zastaviť a kontrolovať iba v prípade, ak by porušil predpisy

o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo spáchal trestný čin, prípadne dopravný priestupok.
Keďže žalobca sa podľa jeho tvrdenia v čase jazdy nedopustil žiadneho dopravného priestupku,
nevznikol zákonný dôvod na jeho zastavenie a kontrolu. Ak aj napriek tomu policajti vykonali zákrok
podľa Zákona o Policajnom zbore a nie podľa § 101 Trestného poriadku, takýmto spôsobom získanýdôkaz je podľa žalobcu nezákonný a musí sa naň hľadieť akoby neexistoval. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, že bol počas jazdy signalizáciou vozidla hliadky vyzvaný na
zastavenie vozidla.

7. Žalobca vzhľadom na uvedené považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pričom tvrdil, že
bol dotknutý na svojich subjektívnych právach „vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych
predpisov“ a „ukrátený“ rozhodnutiami a postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného.
Žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že oprávnenie na zastavenie vozidla je upravené
v § 23 Zákona o Policajnom zbore, v zmysle ktorého, je policajt pri využívaní oprávnení povinný

vykonávať služobný zákrok (zastavenie vozidla) tak, aby zásah neprekročil mieru nevyhnutnú na
dosiahnutieúčelusledovanéhojehoslužobnoučinnosťou(vtomtoprípadekontroludodržaniapovinností
ustanovených Zákonom o cestnej premávke). Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky podľa § 69 Zákona o cestnej premávke priamo súvisia s oprávnením na
zastavovanie vozidla podľa § 23 Zákona o Policajnom zbore, nakoľko iba po zastavení vozidla môže

policajt kontrolovať dodržiavanie tých povinností stanovených zákonom o cestnej premávke, ktoré nie
sú z jazdy vozidla viditeľné (napr. kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla, merať rozmery a hmotnosti
vozidla, požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla,
vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou a
pod.). Zo samotného znenia § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore podľa žalovaného nijak nevyplýva

podmienenosť využitia tohto oprávnenia podozrením zo spáchania priestupku alebo trestného činu,
na rozdiel napr. od oprávnenia vykonať prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o
Policajnom zbore), ktoré je výslovne podmienené podozrením zo spáchania trestného činu, pátraním
po osobe alebo veci, odhaľovaním neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného
pobytu. Rozdiel v legislatívnom vyjadrení je zjavný aj pri porovnaní s oprávnením na zastavenie vozidla

príslušníka obecnej polície, ktoré je výslovne naviazané na spáchanie priestupku, ktorý je obecná polícia
oprávnená prejednať v blokovom konaní. Oprávnenie policajta dať pokyn na zastavenie vozidla je
viazané na „plnenie úloh“ vyplývajúcich zo Zákona o Policajnom zbore, čiže na plnenie základných
úloh (§ 2 ods. 1), plnenie iných úloh podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2) a na prevenciu (§ 2 ods.
3). Kontrola dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa Zákona o

cestnej premávke ako súčasť dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je legitímnym
a zákonným dôvodom na zastavenie vozidla bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje dôvodné
podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu vodičom alebo inou osobu. Žalovaný ďalej
poukázal na zásady vykonávania služobnej činnosti (§ 8 Zákona o Policajnom zbore) a vykonania
služobného zákroku (§ 9 Zákona o Policajnom zbore), pričom uviedol, že tieto zásady sa týkajú skôr

postupu po samotnom zastavení vozidla ako dôvodnosti dávania pokynu na zastavenie vozidla. Pri
podozrení na priestupok alebo trestný čin je policajt povinný zastaviť vozidlo, pričom využitie oprávnenia
na zastavenie vozidla bez podozrenia zo spáchania trestného činu alebo priestupku je ponechané na
vyhodnotenie príslušníka Policajného zboru pri dodržaní jednotlivých zákonných ustanovení.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že hliadka Policajného zboru sa v Úradnom zázname č. ORP-
P-85/TS-2023 zo dňa 9. augusta 2023 vyjadrila, že žalobca ako vodič vozidla nereagoval na výzvu
na zastavenie vozidla a zastavil s vozidlom pri rodinnom dome č. 231, kde vošiel pod prístrešok a
z vozidla vystúpil, pričom žalobca spolupracoval s hliadkou, predložil doklady potrebné na vedenie
vozidla a podrobil sa dychovej skúške s pozitívnym výsledkom, následkom čoho bolo zadržanie

vodičského preukazu. Žalobca bol dôvodne podozrivý z jazdy pod vplyvom alkoholu, teda zo spáchania
skutku, za ktorý mu mohol byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti. Rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu sa vydávalo v čase, keď bol žalobca dôvodne podozrivým z porušenia § 4 ods. 2
písm. d) Zákona o cestnej premávke a zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní

žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa nerozhodoval o samotnom skutku
ako takom, ale skúmal zákonnosť splnenia podmienok na zadržanie vodičského preukazu policajtom
podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke. Na splnenie daných podmienok bol pritom
postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti v podobe zákazuvedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania bol žalobca podozrivý. Dňa 13. novembra
2023 bol žalobca Rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom v Tvrdošíne
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín č. ORPZ-DK-ODI3-62/2023-P uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e)
Zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta
vo výške 150,00 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov. Žalobca dňa 13.
novembra 2023 na ústnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia o priestupku nežiadal doručiť písomné
vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a vzdal sa práva na odvolanie, preto dňa 13. novembra 2023 sa

dané rozhodnutie stalo právoplatným.

10. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy boli v
súlade so zákonom a žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

11. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa

§ 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel
k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP
bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom
nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom

vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26. augusta 2025. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 23. októbra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

18. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase
po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu
nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a
vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným
motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo

alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej
osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

20. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský
preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo

sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

21. Podľa § 70 ods. 3 Zákona o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je
policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

22. Podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania
vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.
Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v
lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu
zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti

spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel. Rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva.

23. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v

takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol
ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča
samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a
vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho
organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení

dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri
lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o Policajnom zbore Policajný zbor plní tieto úlohy: dohliada na
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.

24. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt
oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na
nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku. Dopravným prostriedkom podľa
predchádzajúcej vety sa rozumie aj lietadlo spôsobilé lietať bez pilota.

25. Predmetom súdneho prieskumu je podľa žalobného petitu správnej žaloby rozhodnutie žalovaného,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Orgán verejnej správy prvého stupňa svojím rozhodnutím zo dňa
19. júla 2023 rozhodol o zadržaní vodičského preukazu SA200201 vydaného na skupinu vodičských

oprávnení „B old, A/50 old“ Dopravným inšpektorátom v Dolnom Kubína dňa 17. februára 1994 žalobcovi
podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že žalobca bol podozrivý z porušenia
§ 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej

žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania.
Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom
a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriťsprávnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v
lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote

uviesťdôvody,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.
Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP
správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch
vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo

veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného nad rozsah žalobcom uplatnených
žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu

napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.

27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
a rozhodnutie žalovaného sú založené na nesprávnom skutkovom tvrdení príslušníkov Policajného
zboru vykonávajúcich hliadkovú činnosť OO PZ Tvrdošín, že žalobca bol hliadkou dňa 13. júla 2023

zastavený „predpísaným spôsobom“, a ďalej na dôkazoch získaných nezákonným postupom policajta,
konkrétne na výsledkoch dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu žalobcu prostredníctvom
certifikovaného prístroja AlcoQuant 6020 plus dňa 13. júla 2023 v čase 16.56 hod. a 17.10. hod., keď
dychová skúška bola vykonaná hliadkujúcimi príslušníkmi Policajného zboru na súkromnom pozemku
žalobcu bez jeho súhlasu so vstupom na pozemok. Správny súd predovšetkým podotýka, že v prípade

rozhodovania orgánu verejnej správy o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a)
Zákona o cestnej premávke sa nerozhoduje o vine vodiča motorového vozidla za spáchanie priestupku
alebo iného správneho deliktu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale predmetom
posúdenia orgánu verejnej správy je splnenie zákonných podmienok pre zdržanie vodičského preukazu
policajtom na mieste samom a ich trvanie po samotnom faktickom zdržaní, pričom o výsledku svojho

posúdenia vydá rozhodnutie podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej premávke v lehote do 15 dní od
zadržania vodičského preukazu. Zákonnou podmienkou pre zadržanie vodičského preukazu podľa § 70
ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke je možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti
spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla. Jedná sa tak predovšetkým o posúdenie právnych
otázok, pričom rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu z dôvodu podľa § 70 ods. 1 písm. a)

Zákona o cestnej premávke má predbežný charakter vo vzťahu k budúcemu rozhodnutiu o treste alebo
sankcii zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla. Žalobca v správnej žalobe
nenamietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa ako takú, ale skôr zákonnosť faktického zadržania jeho vodičského preukazu policajtom dňa 13.
júla 2023. Keďže zákonnosť postupu policajta pri faktickom zadržaní vodičského preukazu policajtom

je však nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods.
1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, správny súd preskúmal v intenciách žalobnej námietky žalobcu
postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného (a rovnako aj rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa), pričom dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu nie sú
dôvodné.

28. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe spochybňoval oprávnenosť služobného zákroku hliadky OO
PZ Tvrdošín dňa 13. júla 2023, ktorá žalobcu zastavila, čo následne vyústilo do kontroly prítomnosti
alkoholu v dychu žalobcu a faktickému zadržaniu jeho vodičského preukazu, tým, že hliadka ho počas
jazdy signalizáciou nevyzvala na zastavenie motorového vozidla, a ďalej tým, že ho zastavila bez

zákonného dôvodu, pričom mal za to, že zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla je daný
len vtedy, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich spáchania,
uvedené tvrdenia žalobcu nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa. Z Úradného záznamu
č. ORP-P-85/TS-2023 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej ako „Úradný záznam“) a z jeho dodatku zo dňa

9. augusta 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že službukonajúci policajti G. F.
H. a práp. C. I. v pridelenom služobnom obvode OO PZ Tvrdošín dňa 13. júla 2023 v čase o 16.54
hod. spozorovali na križovatke ulíc Hríbiky a Konopná na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne osobné
motorové vozidlo zn. Peugeot bielej farby s ev. č. TS669BM, ktoré svojou nekoordinovanou jazdouvzbudilo podozrenie, že vodič je pod vplyvom návykových látok. Vodič pre predajni Coop Jednota nedal
znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a pokračoval v jazde smerom na časť Hríbiky. Hliadka vozidlo
vyzvala na zastavenie svetelným signálom s nápisom „STOP“, a to už od predajne Coop Jednota,

pričom vodiča prenasledovala so zapnutým svetelným signálom. Vodič motorového vozidla na výzvu
na zastavenie nereagoval a vozidlo zastavil až pri rodinnom dome č. 231, kde vošiel s vozidlom do
prístrešku tohto rodinného domu, kde z vozidla vystúpil muž, ktorý bol neskôr stotožnený ako žalobca.
Počas kontroly uviedol, že ide od kamaráta, kde si dali pivo. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že
žalobca s hliadkou spolupracoval, vykonaniu dychovej skúšky sa podrobil dobrovoľne, výsledky oboch

dychových skúšok vlastnoručne podpísal a rovnako žalobca vlastnoručne podpísal aj Správu o výsledku
objasňovania priestupku, ktorá obsahuje opis skutkového deja, z ktorého orgán verejnej správy prvého
stupňa vychádzal pri formulácii skutkovej vety vo výroku jeho rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že hliadka
OO PZ Tvrdošín ho dňa 13. júla 2023 signalizáciou nevyzývala na zastavenie motorového vozidla
počas jazdy, je preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Svoje tvrdenie žalobca nepodložil
žiadnym dôkazom, ktorý by vyvrátil, resp. spochybnil skutočnosti uvedené v predmetnom Úradnom

záznameavSpráveovýsledkuobjasňovaniapriestupku.Žalobcauvedenéskutočnostizačalrozporovať
svojimi tvrdeniami až v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Len samotné
tvrdenie žalobcu bez ďalšieho však nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu predchádzajúceho
vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, ani zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
a rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že hliadka OO PZ Tvrdošín ho

zastavila bez zákonného dôvodu, pričom mal za to, že zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla
je daný len vtedy, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich
spáchania, správny súd uvádza, že oprávnenie policajta na zastavovanie dopravného prostriedku je
upravené v § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, pričom z predmetnej zákonnej úpravy nevyplýva
podmienenosťoprávneniahliadkyOOPZTvrdošínzastaviťmotorovévozidložalobcutým,žebyžalobca

páchal trestný čin alebo priestupok, prípadne by bolo dôvodné podozrenie z ich spáchania. Zákon
o Policajnom zbore v predmetnom ustanovení spája oprávnenie policajta na zastavenie dopravného
prostriedku s plnením úloh vyplývajúcich z daného zákona, jednou z ktorých je v zmysle § 2 ods.
1 písm. j) Zákona o Policajnom zbore aj dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Policajt preto môže motorové vozidlo ako dopravný prostriedok zastaviť, ak má na základe vlastného

úsudku za to, že je to potrebné pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a to aj v prípadoch, keď
vodič motorového vozidla nepácha, resp. nespáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.
Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, podozrenie, že používaním dopravného
prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný
trestný čin, je podmienkou pre prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o Policajnom

zbore). Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by hliadka OO PZ Tvrdošín vykonala prehliadku
motorového vozidla žalobcu a, napokon, netvrdil to ani samotný žalobca. Z obsahu administratívneho
spisu, ako už bolo uvedené, vyplýva to, že hliadka OO PZ Tvrdošín spozorovala na križovatke ulíc
Hríbiky a Konopná na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne osobné motorové vozidlo zn. Peugeot bielej
farby s ev. č. TS669BM, ktoré svojou nekoordinovanou jazdou vzbudilo podozrenie, že jeho vodič

je pod vplyvom návykových látok, čo bezprostredne súvisí s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky, a teda hliadka vykonaním služobného zákroku a zastavením motorového vozidla, ktoré
viedol žalobca, plnila v súlade so Zákonom o Policajnom zbore (§ 2 ods. 1 písm. j) a Zákonom
o cestnej premávke (§ 69 ods. 1 písm. a/) svoje úlohy pri dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky. Vykonaním dychovej skúšky žalobcu po jeho zastavení sa taktiež potvrdila správnosť úsudku

hliadky OO PZ Tvrdošín. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že „nevznikol zákonný dôvod na jeho
zastavenie a kontrolu“, pričom „policajt je oprávnený zastaviť motorové vozidlo iba v prípade, ak je
páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania“, sú len vyjadrením
subjektívneho názoru žalobcu a jeho vlastnou interpretáciou zákona, čo nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť postupu policajta, a v nadväznosti na to aj zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy

prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného.

29. K tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že hliadka OO PZ Tvrdošín neoprávnene vstúpila na súkromný
pozemok žalobcu bez jeho súhlasu, kde vykonala dychovú skúšku žalobcu na prítomnosť alkoholu
v dychu, správny súd podotýka, že ani uvedené tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom

spise. Ako už správny súd uviedol, služobný zákrok hliadky OO PZ Tvrdošín sa podľa Úradného
záznamu a Správy o výsledku objasňovania priestupku sa nezačal na súkromnom pozemku žalobcu,
ale na verejnej komunikácii na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne pri predajni Coop Jednota, pričom
hliadka žalobcu prenasledovala, keďže žalobca nereagoval na signál na zastavenie vozidla. Žalobcazastavil motorové vozidlo až na svojom súkromnom pozemku pri rodinnom dome č. XXX, čo nie je
sporné, keďže to vyplýva z administratívneho spisu a túto skutočnosť nerozporovali ani orgány verejnej
správy vo svojich rozhodnutiach. Žalobca však sám umožnil hliadke vstup na svoj súkromný pozemok,

s hliadkou spolupracoval a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške, pričom výsledok dychovej skúšky
a rovnako aj Správu o výsledku objasňovania priestupku vlastnoručne podpísal bez pripomienok, resp.
výhrad. Rozporovať postup hliadky OO PZ Tvrdošín začal žalobca až po vydaní rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa v odvolacom konaní, z čoho možno usúdiť jeho účelovosť, na čo už
poukázal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími

námietkami žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené
správny súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhovaným výsluchom svedkov F. A. C.,
bytom F. – D. XXX, XXX XX E. a B. F., bytom F. – D. XXX, XXX XX E., keďže žalobcom navrhovaní
svedkovia mali potvrdiť skutočnosť, že žalobca nebol zastavený na miestnej komunikácii a k dychovej
skúške bol vyzvaný až po vystúpení z vozidla na jeho súkromnom pozemku, čo nie je a ani nebolo
v administratívnom a ani v správnom súdnom konaní od počiatku sporné. Vykonanie dokazovania

navrhovaným výsluchom svedkov by preto bolo neúčelné a nadbytočné.

30. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol citáciu ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej
premávke, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, pričom žalovaný podľa žalobcu
pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami, len samotné ustanovenia zákona, ktoré

mal žalovaný porušiť, bez toho, aby žalobca uviedol aj relevantnú argumentáciu, z ktorej by vyplývalo
ako konkrétne žalovaný uvedené ustanovenia porušil a aký to má vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí, takýto prostý výpočet ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v
správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, pričom uviedol len

vybranú časť z ich odôvodnení, správny súd uvádza, že súdne rozhodnutia nepredstavujú v právnom
systémeSlovenskejrepublikyprameňprávaasúzáväznélenvtejindividuálnejveci,vktorejbolivydané.
Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval,
či je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp. obdobný s predmetnou prejednávanou
vecou, a to, ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci,

je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s
nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny
a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

31. K tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné,
keďže bol dotknutý na svojich subjektívnych právach „vychádzajúcich zo všeobecne záväzných
právnych predpisov“ a „ukrátený“ rozhodnutiami a postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa
a žalovaného, správny súd uvádza, že predmetné tvrdenie žalobca formuloval natoľko všeobecne, že

správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že žalobca sa cíti byť dotknutý
na svojich subjektívnych právach, resp. ukrátený rozhodnutiami a postupom orgánov verejnej správy
bez toho, aby žalobca zrozumiteľne uviedol, ktoré konkrétne práva žalobcu boli rozhodovaním alebo
postupom orgánu verejnej správy porušené a čím konkrétne malo k vytýkanému porušeniu dôjsť. Podľa

§ 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov

má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,
keďžepodľa§134ods.1SSPjesprávnysúdviazanýrozsahomadôvodmisprávnejžaloby.Zformulácie
žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza
na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je

oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej
žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovaťna daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.
34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr.
Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141
SSP).