Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204644
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424204644.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Brno-Veveří, Bayerova 800/31, Česká republika, zast. Advokátska kancelária VICTORIA,
s. r. o., Banská Bystrica, Stránska 3155/7, IČO: 51 164 353, proti žalovanému: C. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D., E. XXX/XX, Česká republika, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. decembra 2024 č. k. 15C/101/2024-54
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.
1, § 329 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., a to: na liste vlastníctva č. XXXX vedené ako parcela
registra „E“ číslo 3517/19 - ostatná plocha o výmere 2 336 m2, podiel 1/22 v časti B2, parcela registra „E“

číslo 3526/1 - orná pôda o výmere 5 608 m2, podiel 1/22 v časti B2, na liste vlastníctva č. XXXX vedené
ako parcela registra „E“ číslo 3557/3 - orná pôda o výmere 100 741 m2, podiel 1/1 v časti B1, parcela
registra „E“ číslo 3561/3 - orná pôda o výmere 35 033 m2, podiel 1/1 v časti B1, parcela registra „E“ číslo
3588/20 - vodná plocha o výmere 13 015 m2, podiel 1/1 v časti B1, parcela registra „E“ číslo 3592/20 -
trvalý trávny porast o výmere 6 691 m2, podiel 1/1 v časti B1, na liste vlastníctva č. XXXX vedené ako
parcelaregistra„E“číslo3528/2-ornápôdaovýmere8269m2,podiel1/22včastiB2,nalistevlastníctva

č. XXXX vedené ako parcela registra „E“ číslo 3527/3 - orná pôda o výmere 14 996 m2, podiel 1/22 v
časti B2, na liste vlastníctva č. XXXX vedené ako parcela registra „E“ číslo 3517/20 - orná pôda o výmere
20 677 m2, podiel 1/22 v časti B2 (ďalej len predmetné nehnuteľnosti), ktoré nadobudol ako nepravý
dedič titulom rozhodnutia vydanom v dedičskom konaní - Uznesenie 12D 527/2024, Dnot 106/2024 zo
dňa 01. 10. 2024, alternatívne, aby uložil žalovanému povinnosť žalobcovi za predmetné nehnuteľnosti,
ktoré nadobudol ako nepravý dedič titulom nadobudnutia Uznesenie 12D 527/2024, Dnot 106/2024 zo

dňa 01. 10. 2024, zaplatiť finančnú náhradu v trhovej hodnote vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 18. 10. 2024 právny zástupca žalobcu nahliadnutím do portálu elektronických
služieb katastra nehnuteľností ÚGKK SR zistil skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach je
vyznačená plomba na základe Z-5951/2024 (Osvedčenie o dedičstve), na spoluvlastníckych podieloch
a výlučnom vlastníctve neznámeho vlastníka označeného ako „B. C., D:(SPF), Dátum narodenia: -“.
V uvedenom konaní o dedičstve sp. zn. 12D/527/2024, Dnot 106/2024, vedenom na Okresnom súde

Nové Zámky je poručiteľom C. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D., G. XXX, H., I. J., dátum
úmrtia XX. XX. XXXX. V rámci konania o dedičstve sp. zn. 12D/527/2024 boli predmetom dedičstvaaj vyššie uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území F.. V uvedenom dedičskom konaní však došlo
k nesprávnej identifikácii poručiteľa, a teda aj k nesprávnemu určeniu dedičskej línie, čo znamená, že
fyzickéosobyurčenéakodedičiavtomtodedičskomkonanísúdedičmineoprávnenými.Akožalovaného

označil jediného jemu známeho dediča, ktorý je zapísaný ako výlučný vlastník a podielový spoluvlastník
na vyššie uvedených nehnuteľnostiach k dnešnému dňu, a to je C. B., J. B., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/
XX, XXX XX D., I. J. s titulom nadobudnutia Uznesenie 12D 527/2024, Dnot 106/2024 zo dňa 01. 10.
2024, Z-5951/2024. Správne identifikovaným poručiteľom vyššie definovaných nehnuteľností je C. B.,
narodený dňa XX. XX. XXXX, H., s miestom trvalého pobytu G., G., k. ú. K., L. X G., zomrelý dňa XX.

XX. XXXX s miesto úmrtia G., G., k. ú. K., I.. XXX. Ako dôkaz o jeho vlastníckom práve k predmetným
nehnuteľnostiam, dokladá seznam členů Hospodářského družstva Čechů a Slováků z Ruska v Praze
zo dňa 19. mája 1928. Po uvedenom poručiteľovi bolo vedené dedičské konanie pred Okresním súdom
civilním Brno - Město, pod sp. zn. P VI 935/46. Dedičmi zo zákona po vyššie uvedenom poručiteľovi (C.
B., narodený dňa XX. XX. XXXX, H., s miestom trvalého pobytu G., G., k. ú. K., L. X G., zomrelý dňa XX.
XX. XXXX s miesto úmrtia G., G., k. ú. K., I.. XXX) podľa uznesenia Okresného súdu civilného pre Brno

- Město sp. zn. P VI 935/46 sú: syn C. B., narodený XX. XX. XXXX a syn A. B., narodený XX. XX. XXXX,
zomrelý v roku XXXX. Po synovi poručiteľa A. B., narodenom XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX.
XXXX je dedičom zo zákona syn A. B., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom G. I. M. XXX/XX, G. L..

1.2. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 15. 11. 2024, v nadväznosti na jeho upresnenie

doručené súdu dňa 29. 11. 2024 domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zakázal žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu,
zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a
to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že sa návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa nakladania
s predmetnými nehnuteľnosťami. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože
len nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany práva žalobcu z titulu
neoprávneného dedenia a ochrany vlastníckeho práva žalobcu, ktorého sa domáha v súdnom konaní
Okresného súdu Nové Zámky, pričom nemožno danú ochranu zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

Žalobca má v tejto veci naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písmeno c) Civilného sporového
poriadku, keďže nariadením neodkladného opatrenia sa žalobcovi zabezpečí predbežná ochrana
a zároveň sa do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej zamedzí žalovanému disponovať
spoluvlastníckymipodielmiknehnuteľnostiam,toznamenávytváraniuďalšejprávnejneistotyvprávnych
vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sú už v súčasnosti predmetom súdneho konania.

1.3. Súd uviedol, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred
začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a
pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu

postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení,
nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery.

Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko
napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov

účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a
osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak
táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav
a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd
mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné

skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležitépre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného
opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň

základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

1.4. Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto
zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich

na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu,
ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní
hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku a
rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte
oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva

(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej.
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie
neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu

nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného
v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia.

1.5. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je

obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok
a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť
teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného

opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie
je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných
aleboosvedčenýchžalobcom.Priosvedčovanínárokuniejepotrebnédbaťnaformálnepožiadavky,inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

1.6. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako

i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Žalobca uvedené skutočnosti
žiadnym spôsobom nepreukázal, návrh odôvodnil iba svojimi obavami a potrebou dočasnej úpravy
pomerov, pretože len nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jeho
práva z titulu neoprávneného dedenia a ochrany jeho vlastníckeho práva, ktorého sa domáha v súdnom
konaní na tunajšom súde, pričom nemožno danú ochranu zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

Žalobca, podľa súdu prvej inštancie, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu zo žalovaného hrozilo
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nepreukázal, že by žalovaný robil kroky smerujúce k prípadnému
predaju predmetných nehnuteľností, alebo že by ich chcel scudziť iným spôsobom. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej a bezodkladnej
úpravy pomerov a neosvedčil dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi

konania a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v danom prípade hrozilo bezprostredné ohrozenie
jeho práva. V súvislosti so záverom o nesplnení náležitosti návrhu podľa § 326 ods. 1 CSP súd
prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobcu neboli splnené ani ďalšie podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Zo strany žalobcu nebol naplnený jednak princíp opodstatnenosti, ale aniprincíp proporcionality, keďže žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie názor žalobcu nezdieľa a má za
to, že je povinný chrániť iba také záujmy strany sporu, ktoré sú hodnoverne osvedčené, a ktoré sú

vyvážené vo vzťahu k legitímnym právam druhej sporovej strany. Pokiaľ žalobca hodnoverne nielenže
neosvedčil, ale ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by indikovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov
vo vzťahu k žalovanému, súd nemohol jeho návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia vyhovieť.
Z predložených dôkazov a uvádzaných listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené
všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že o trovách konania rozhodne súd

v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, odôvodniac ho tým, že podmienky, ktoré súd posudzuje pri nariadení
neodkladného opatrenia, a ktoré musia byť splnené kumulatívne, boli splnené. Žalobca a žalovaný
sú sporovými stranami konania o vydaní dedičstva na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.

15C/101/2024, nakoľko žalobca označuje žalovaného ako neoprávneného dediča. Žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko ak žalovaný scudzí
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby o vydaní dedičstva sp. zn. 15C/101/2024, žalobca sa už
vydaniu tohto dedičstva nebude môcť domáhať. Z uvedeného vyplýva, že existuje nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Súd nemôže zamietnuť návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu

nepreukázania skutočnosti, ktorú nie je možné objektívne preukázať. Uložením požadovanej povinnosti
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Navrhované neodkladné opatrenie
má dočasný charakter a nebude vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko žalovaný je
žalobcom označovaný ako neoprávnený dedič, ktorý predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva

ani nemal nadobudnúť. Oprávneným dedičom je žalobca a vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
prináleží jemu. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia sa malo žalovanému zamedziť
disponovanie s nehnuteľnosťami, a to do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v zmysle žaloby o vydanie
dedičstva v zmysle § 485 Občianskeho zákonníka, ktorá je jediným spôsobom, ako sa domáhať vydania
dedičstva po právoplatnosti uznesenia o dedičstve. V prípade, ak žalovaný predmetné nehnuteľnosti

scudzí tretej osobe, žalobca už nebude mať právny nárok domáhať sa vydania dedičstva od žalovaného
ani nadobúdateľa predmetných nehnuteľností, ale bude sa môcť domáhať iba finančnej náhrady za
predmetné nehnuteľnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha vydania dedičstva na základe svojho zákonného
dedičského práva a predmetným nariadením neodkladného opatrenia ako dočasnou úpravou pomerov

strán sporu sa má zabezpečiť ochrana zákonného dedičského práva žalobcu. Z uvedených dôvodov mal
za to, že napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nesprávne,
preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d) CSP),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stanovom ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého uznesenia dospel k záveru, že je potrebné ho podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, a to
i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Odvolací súd sa stotožňuje so

záverom súdu prvej inštancie, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov žalobcom v konaní preukázaná
nebola, keď žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neuviedol žiaden dôvod odôvodňujúci
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom samotné podanie žaloby vo veci samej takouto
skutočnosťou nie je. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
v tom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom bol podaný nedôvodne, a pokiaľ ho

súd prvej inštancie zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tomuto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje
len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdubolozrejmé,žežalovanémužiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,

riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP, odvolací
súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).