Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21C/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201040
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1321201040.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: EKO - podnik

verejnoprospešných služieb, so sídlom v Bratislave, E. XXX/XX, IČO: 00 491 870, zastúpeného
advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 36 855 561, proti
žalovanému: S. E., narodený XX. mája XXXX, trvalým pobytom v G., M. N. Y. XXXX/XX, zastúpeného
advokátskou kanceláriou BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rudnícka 8, IČO: 46 530 894, o
odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý z pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 9 101
m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. S., obec G.-J. S., okres Bratislava III, a zapísaného

na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vypratať
všetky hnuteľné veci, ktoré tvorili podnikateľskú prevádzku po zosnulej O. E., narodenej XX. apríla
XXXX, zomrelej 2. februára XXXX, naposledy bytom v G., V. XXXX/XXX, IČO: 41 535 812, a odstrániť
neskolaudovaný predajný stánok „K. sud“ bez súpisného čísla a evidencie v katastri nehnuteľností, ktorý
je postavený na tomto pozemku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III (ktorého nástupníckym súdom je od 1.
júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) 22. februára 2021 a doplnenou podaním doručeným súdu 9. júna
2021, po pripustení jej zmeny uznesením z 5. marca 2024 č. k. B3-21C/21/2021-248, domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť vypratať z pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo
výmere 9 101 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto, obec
Bratislava-Nové Mesto, okres Bratislava III, ktorý je vo výlučnom vlastníctve hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy a zverený do správy žalobcu (ďalej len „predmetný pozemok“), všetky veci tvoriace
podnikateľskú prevádzku po zosnulej O. E., narodenej XX. apríla XXXX, zomrelej 2. februára 2021,
naposledy bytom v Bratislave, V. XXXX/XXX, IČO: 41 535 812, a odstrániť neskolaudovaný predajný
stánok „K. sud“ bez súpisného čísla a evidencie v katastri nehnuteľností, ktorý je postavený na tomto
pozemkuaktorýžalovanýnadobudolpozosnulejO.E.nazákladeuzneseniaOkresnéhosúduBratislava
III vydaného notárkou Z.. X. H. W. z 8. septembra 2021 č. k. 44D/45/2021-145, Dnot 42/2021.
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že je príspevkovou

organizáciou zriadenou podľa zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
v spojení s uznesením č. 2/1990 z 2. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-
Nové Mesto konaného 20. decembra 1990, ktorá vykonáva správu majetku mestskej časti Bratislava-
Nové Mesto, ako aj správu majetku, ktorý bol tejto mestskej časti zverený hlavným mestom Slovenskejrepubliky Bratislavou. Medzi tento ním spravovaný majetok patrí aj objekt Y. na I. ul. XXX v G.
vrátane k nemu priľahlého predmetného pozemku, na časti ktorého má žalovaný umiestnenú stavbu
predajného stánku „K. sud“ a ďalšie hnuteľné veci tvoriace podnikateľskú prevádzku po zosnulej právnej

predchodkyni žalovaného O. E..
1.2. Právna predchodkyňa žalovaného užívala predmetný pozemok na základe nájomnej zmluvy č.
020/2019 z 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a ňou ako nájomcom
na dobu určitú v trvaní dvoch rokov, a to od 1. januára 2019 do 1. januára 2021. Po skončení
dohodnutej doby nájmu zaniklo žalovanému (resp. jeho právnej predchodkyni) právo mať naďalej

na tomto pozemku umiestnenú svoju stavbu a vznikla mu povinnosť odstrániť ju a tento pozemok
vypratať, pretože bez platného obligačného či vecnoprávneho titulu tým neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorého na základe zákona zastupuje žalobca ako správca
majetku mesta. Žalovaný po uplynutí tejto doby nájmu predmetnú stavbu neodstránil a predmetný
pozemok nevypratal, preto žalobca so zámerom zabrániť obnoveniu nájomnej zmluvy v zmysle § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) podal v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote od

skončenia nájmu (počítanej podľa zásad plynutia lehôt so zreteľom na zákon č. 9/2021 Z. z., ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19) túto
žalobu, ktorou sa podľa domáha 126 ods. 1 OZ domáha ochrany vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku, ktorý chce sám inak využívať prípadne ďalej prenajímať.
1.3. Vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa podľa § 135c ods. 3 OZ domáhal zriadenia vecného

bremena na výkon vlastníckeho práva k neskolaudovanému predajnému stánku „K. sud“ ako
neoprávnenej stavbe zriadenej na predmetnom pozemku, navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. K
usporiadaniu vzájomných práv a povinností medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom
pozemku zriadením vecného bremena možno pristúpiť len v celkom výnimočných prípadoch, ktorých
predpoklady nie sú v danom prípade splnené. Žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka

pozemku stavbou, ktorú zriadil jednak bez toho, aby mal na to akékoľvek právo, a jednak na mieste
predošlej stavby, ktorej zriadenie mu síce bolo povolené, avšak len ako zriadenie dočasnej stavby
obmedzenej dobou trvania obligačného titulu. Žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa musela vedieť,
že nebola oprávnená na zriadenie takejto stavby a museli jej byť zrejmé aj riziká s tým spojené, a teda že
po skončení nájmu bude musieť vrátiť pozemok bez stavby. V kontexte týchto dôvodov preto neobstojí

námietka žalovaného, že na zriadenie a zveľadenie predmetnej stavby vynaložil nemalé finančné
prostriedky. Vlastník pozemku nemá o túto stavbu reálny záujem a keďže ide o stavbu neoprávnenú, nie
je možné na jej odkúpenie vynakladať prostriedky z verejného rozpočtu. Nedôvodnou je i argumentácia
žalovaného o neúčelnom odstránení a ďalšom možno účelnom využívaní predmetnej stavby na
jeho vlastné podnikanie, pretože súkromný záujem porušovateľa nikdy nemôže byť ospravedlnením

neoprávneného zásahu do ústavou garantovaných práv vlastníka a zo svojho protiprávneho konania tak
nedobromyseľný porušovateľ nemôže požívať prospech. V danom prípade by teda zriadenie vecného
bremena neprimerane obmedzovalo vlastnícke právo vlastníka pozemku a žalovaný potrebu takéhoto
mimoriadneho zásahu do ústavou garantovanej ochrany tohto základného práva vlastníka pozemku
nijako neosvedčil.

2. Žalovaný vo vzájomnej žalobe, vyjadrení k žalobe žalobcu, ďalších svojich písomných podaniach
a ústnych vyjadreniach uviedol, že žalobou uplatnený procesný nárok je nárokom na usporiadanie
práv a povinností strán k neoprávnenej stavbe, o ktorom určitý spôsobom usporiadania vzťahu medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vyplýva z osobitného predpisu, a to konkrétne z § 135c ods. 1

až 3 OZ, pričom je na úvahe súdu, aby s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto individuálneho prípadu
vyhodnotil, ktorý spôsob usporiadania je v korelácii vzájomných práv a povinností vlastníka pozemku a
vlastníka stavby primeraný a opodstatnený.
2.1.PrevádzkazosnulejporučiteľkyO.E.(apredňoujejprávnychpredchodcov)fungovalanepretržiteod
roku 1989 na zastavanej ploche 16 m2, teda k dnešnému dňu ako 30 rokov. Poručiteľka investovala pred

vyše10rokminemaléfinančnéprostriedkydovybudovanianovejstavby„K.sud“(odlišnejodpôvodného
predajného stánku, ktorý ani nemal charakter nehnuteľnosti) o výmere cca 150 m2 do jej aktuálnej
podoby. Hoci ide o stavbu bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, poručiteľka sa ju
snažila po jej vybudovaní dodatočne zlegalizovať. Napriek tomu, že splnila všetky technické podmienky,
z jej neznámych dôvodov napokon k dodatočnému povoleniu a kolaudácii predmetnej stavby nedošlo.

2.2. Spôsob usporiadania vzťahu k neoprávnenej stavbe jej odstránením v zmysle § 135c ods. 1 OZ je
výnimočnýmriešenímakrajnýmopatrením,ktorébymalosankcionovaťlentienajzávažnejšiezásahydo
vlastníckych práv vlastníka pozemku a na ktoré v danom prípade nie sú splnené podmienky. Zo záverov
odbornej literatúry vyplýva, že odstránenie neoprávnenej stavby prichádza do úvahy najmä vtedy, ak (a)stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku,
resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe ďalej pokračoval), (b) stavebník hrubým spôsobom
porušil svoje povinnosti (napr. začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku), (c)

o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, a (d) odstránenie stavby sa javí ako
účelné. Účelnosť je potrebné hodnotiť najmä so zreteľom na (a) to, či by odstránenie stavby nebolo
v rozpore s dobrými mravmi, (b) povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby
vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom využití stavby, (c) to, na aký účel bola neoprávnená stavba
zriadená,(d)to,čivlastníkstavbyajehorodinavstavbebývajú,(e)rozsahadruhzastavanéhopozemku,

(f) to, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku resp. jeho
majetok, (g) to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, (h) dôvody, pre ktoré vlastník
pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie (význam majú aj dôvody, pre
ktoré nezakročil proti stavbe dlhšiu dobu), (i) dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník o
stavbe vedel.
2.3. Podľa názoru žalovaného sa v prejednávanej veci vzhľadom na všetky individuálne okolnosti

prípadu nejaví odstránenie predmetnej plne prevádzkyschopnej stavby bez potreby dodatočných prác
ako účelné ani spravodlivé. Práve naopak, stavba mala podľa dedičského rozhodnutia ku dňu smrti
poručiteľky O. E. 2. februára 2021 všeobecnú hodnotu 62 200 eur a z celkovej výmery predmetného
pozemku zaberá len jeho zanedbateľnú časť o približnej výmere 150 m2. Hodnota samotnej stavby je
tak v zjavnom nepomere k hodnote časti pozemku zastavaného touto stavbou. Odstránenie predmetnej

stavby by bolo tiež v príkrom rozpore s jej možným budúcim využitím či už vo verejnom záujme, alebo
v súlade s účelom, na ktorý doposiaľ slúžila, a teda žalovaný alebo tretia osoba by mohla pokračovať
v dlhoročnej tradícii prevádzkovania „K. sudu“, pričom z hľadiska svojho doterajšieho účelu využitia
sa približuje, resp. zásadne nevymyká susediacim prevádzkam nachádzajúcim sa v objekte Tržnice.
Týmto využitím by vlastník pozemku nebol neprimerane obmedzený pri výkone svojho vlastníckeho

práva. Žalovaný zároveň poznamenal, že predmetná stavba žiadnym spôsobom neohrozuje vlastníka
pozemku resp. jeho majetok a s ohľadom na jej výmeru nemožno zásah do vlastníctva pozemku žalobcu
posudzovať ako hrubý zásah smerom k ďalšiemu možnému využitiu jeho zostávajúcej časti. Existencia
predmetnej stavby tak žiadnym zásadným spôsobom nebráni vlastníkovi pozemku v jeho ďalšom využití.
Napokon, vlastník pozemku o existencii tejto stavby dlhodobo vedel, pričom v čase jej realizácie ani

dlhodobo po tomto čase proti neoprávnenej stavbe žiadnym spôsobom nezakročil, nedomáhal sa
žiadnych nárokov v súvislosti s nepovolenou stavbou, ale práve naopak, túto stavbu vyslovene toleroval,
opakovane predlžoval nájomný vzťah s právnou predchodkyňou žalovaného a poberal od nej nájomné.
Odstránenie dlhoročne tolerovanej stavby nezanedbateľnej hodnoty, z ktorej existencie mal vlastník
pozemku dlhoročne finančný prospech, sa tak javí ako rozporné s dobrými mravmi.

2.4. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu o odstránenie predmetnej stavby
ako nedôvodnú zamietol a vzťah medzi stranami usporiadal spôsobom navrhnutým v jeho vzájomnej
žalobe, a to aby súd podľa § 135c ods. 3 OZ zriadil v prospech žalovaného, resp. každodobého vlastníka
predmetnej stavby, vecné bremeno k časti predmetného pozemku v rozsahu nevyhnutom na výkon
vlastníckeho práva k predmetnej stavbe, a to za jednorazovú odplatu vo výške zistenej znaleckým

dokazovaním.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so všetkými listinnými
dôkazmi predloženými stranami na podopretie ich skutkových tvrdení, a to výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie J. S., obec G.-J. S., okres G. III; zmluvou o nájme nebytových priestorov

č. 020/2019 z 11. decembra 2018 so situačným vymedzením predmetu nájmu v objekte „Tržnica“;
výpisom zo živnostenského registra týkajúcim sa podnikateľky O. E.; faktúrou žalobcu vystavenou
právnej predchodkyni žalovaného O. E. na úhradu nájomného; fotografiami stavby predajného stánku
„K. sud“ a bezprostredného okolia; návrhom žalobcu z 26. januára 2021 o mimosúdne urovnanie
veci s doručenkou a odpoveďou žalovaného zo 16. februára 2021 a z 2. marca 2021; zápisnicou z

rokovania pracovnej komisie miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové Mesto pre Tržnicu
z 30. novembra 2020 a spoločného rokovania s komisiou pre žalobcu; rozhodnutím Obvodného úradu
životného prostredia Bratislava III, oddelenia územného rozvoja a štátnej stavebnej správy zo 16. marca
1992 zn. ŠSS-2707/1991-Ks o dodatočnom stavebnom povolení na jednoduchú stavbu predajného
stánku pri objekte Tržnice; žiadosťou podnikateľky O. E. z 20. novembra 2012 o dodatočné povolenie

stavby; záväzným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto z
5. decembra 2012 č. HV/18251/2012 o vyjadrení súhlasu s predloženou projektovou dokumentáciou k
územnému konaniu stavby K. „K. sud“ za špecifikovaných podmienok; žiadosťou podnikateľky O. E. z
10. apríla 2013 o stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k dodatočnému povoleniustavby; protokolom o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov od
mestskej časti Bratislava-Nové Mesto žalobcovi z 20. januára 1994 s prílohami a ďalšími zverovacími
a vyradzujúcimi protokolmi a zápismi spolu s ich prílohami z 20. novembra 2012, 29. júla 2021 a 31.

júla 2021 (založenými v spise na č. l. 216 až 232); zriaďovacou listinou žalobcu z 12. decembra 2017
a jej dodatkami; uzneseniami z 13. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové
Mesto konaného 13. novembra 2012; uznesením Okresného súdu Bratislava III vydaným notárkou Z..
X. H. W. z 8. septembra 2021 č. k. 44D/45/2021-145, Dnot 42/2021, ako aj ostatným obsahom spisu.

4. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:
4.1. Výlučné vlastnícke právo k pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo
výmere 9 101 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nové Mesto, obec Bratislava-Nové Mesto,
okres Bratislava III, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, svedčí v prospech hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorá ho
zverila do správy mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.

4.2. Mestská časť Bratislava-Nové Mesto na základe protokolu z 20. novembra 2012 tento pozemok a
s ním súvisiace práva a záväzky v plnom rozsahu ďalej zverila žalobcovi ako príspevkovej organizácii
zriadenej uznesením miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 2/1990 z 20.
decembra 1990 s účinnosťou od 1. januára 1991, ktorá podľa zriaďovacej listiny z 12. decembra 2017
vykonáva správu a údržbu objektu Y..

4.3. Žalovaný je výlučným vlastníkom neskolaudovaného predajného stánku „K. sud“ bez súpisného
čísla a evidencie v katastri nehnuteľností, ktorý je postavený na časti predmetného pozemku vo výmere
cca 150 m2. Jeho všeobecná trhová hodnota bola určená dedičským súdom ku dňu smrti právnej
predchodkyne žalovaného O. E. 2. februára 2021 vo výške 62 200 eur.
4.4. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava III zo 16. marca 1992 zn.

ŠSS-2707/1991-Ks vyplýva, že právnemu predchodcovi O. E. (a teda aj žalovaného) p. Z. O. bolo ako
stavebníkovi vydané dodatočné stavebné povolenie „na jednoduchú stavbu, ktorou je predajný stánok,“
nachádzajúci sa „na Y. mýte v G. pri objekte S. tržnice“. V tomto rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že
„zastavanáplochastavbyje16,0m2,“pričom„stavbasapovoľujeakostavbadočasnánadobutrvaniado
30. júna 1992. Po tomto termíne je stavebník povinný odstrániť stavbu na vlastné náklady, bez nároku na

náhradu.“. Rozhodnutie zároveň priznávalo stavebníkovi právo „30 dní pred uplynutím stanovenej lehoty
trvania požiadať o jej predĺženie v prípade, že doterajší účel využitia pozemku zostane nezmenený,
zmluva o užívaní pozemku mu bude predĺžená a umiestnenie stánku bude v súlade so schválenou
koncepciou stánkového predaja mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.“.
4.5.Zfotografiípredmetnejstavby,akoajzvýsluchužalovanéhovyplýva,žepôvodnástavbapredajného

stánku, zriadená vo výmere 16 m2 právnym predchodcom žalovaného p. Z. O. v roku 1989, bola jeho
právnou nástupkyňou O. E. celkom prebudovaná a novovystavaná do aktuálnej podoby vo výmere cca
150 m2 niekedy v roku 2005. Právna predchodkyňa žalovaného O. E. na prelome rokov 2012 a 2013
uskutočňovala úkony smerujúce k dodatočnému povoleniu predmetnej stavby, ktoré však napokon zo
strany príslušného stavebného úradu nebolo vydané.

4.6. Žalobca v hmotnoprávnom postavení prenajímateľa a právna predchodkyňa žalovaného O. E. ako
nájomca uzavreli 20. novembra 2019 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 020/2019, predmetom
ktorej bolo prenechanie časti predmetného pozemku vo výmere 156 m2, na ktorom je postavená
predmetná stavba, do dočasného užívania nájomcovi za účelom zriadenia a prevádzkovania prevádzky
pre predaj konečnému spotrebiteľovi (maloobchodu) za dohodnuté nájomné vo výške 299 eur bez DPH

za každý aj začatý mesiac nájmu, a to na dobu určitú dvoch rokov, ktorej plynutie trvalo od 1. januára
2019 do 1. januára 2021. Zmluvné strany sa zároveň v čl. 8 bode 8.4.2. písm. a/ tejto nájomnej zmluvy
dohodli, že „v prípade skončenia nájmu je nájomca je povinný na vlastné náklady do 5 dní odo dňa
skončenia nájmu z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom vypratať predmet nájmu - odstrániť z
predmetu nájmu akýkoľvek hmotný majetok nájomcu“.

5.1. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
5.2. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

5.3. Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“).5.4. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
5.5. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom

stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.
5.6. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
5.7. Podľa § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ

nedohodne s nájomcom inak.
5.8. Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu
nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa
nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dlhšiudobuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.
5.9. Podľa § 682 OZ ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave

zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
5.10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 138/1991 Zb.“) obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom
správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.
5.11. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho
vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť
vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v
mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

6.1. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že vlastnícke právo k predmetnému
pozemku svedčí hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, ktoré ho zverilo do správy mestskej
časti Bratislava-Nové Mesto. Tá ho následne zverila do správy žalobcovi, ktorý ňou bol pre tento
účel zriadený ako príspevková organizácia. Správca majetku obce ako právnická osoba má právnu

subjektivitu, preto môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku obce. Pri týchto
úkonoch však správca vždy koná v mene obce ako vlastníka majetku. To znamená, že žalobca ako
správca majetku obce síce vystupuje v súdnom konaní samostatne, avšak v zmysle § 6 ods. 4 zákona
č. 138/1991 Zb. koná v mene obce ako vlastníka predmetného pozemku a na jeho účet, t. j. ako jeho
priamy zástupca. Práva a povinnosti z tohto konania tak nevznikajú jemu ako zástupcovi, ale priamo

zastúpenému - vlastníkovi predmetného pozemku. Na základe uvedeného teda žalobca má v konaní
aktívnu vecnú legitimáciu domáhať ochrany vlastníckeho práva k zverenému majetku obce v civilnom
sporovom konaní, a to aj v konaní o usporiadanie práv a povinností k neoprávnenej stavbe podľa § 135c
ods. 1 až 3 OZ.
6.2. Tento pozemok je v súčasnosti v predmetnej časti užívaný žalovaným tým, že má na ňom

umiestnenú predmetnú stavbu, ktorej je vlastníkom, čo je teda skutočnosťou, ktorá zakladá jeho pasívnu
vecnú legitimáciu v konaní o usporiadanie práv a povinností k neoprávnenej stavbe (a to spôsobom
navrhovaným žalobcom v žalobe spočívajúcim v odstránení tejto stavby alebo spôsobom navrhovaným
žalovaným v jeho vzájomnej žalobe spočívajúcim v zriadení vecného bremena nevyhnutného na výkon
vlastníckeho práva k tejto stavbe) a o vypratanie predmetného pozemku.

7. Predmetná stavba „K. súd“ vo výmere cca 150 m2 bola postavená v roku 2005 na mieste stavby
pôvodného predajného stánku o výmere 16 m2 zriadeného v roku 1989.
7.1. Hoci miesto realizácie stavebnej činnosti právnych predchodcov žalovaného je rovnaké, stavba „K.
sud“ v jej aktuálnej podobe nie je len úpravou či opravou pôvodnej stavby predajného stánku, ale ide o

dve rozdielne, odlišné veci, z ktorých každú treba považovať za osobitný predmet občianskoprávnych
vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 OZ. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ aj bola pôvodná stavba predajného
stánku zriadená ako dočasná jednoduchá stavba oprávnene na cudzom pozemku, v dôsledku toho, že
predmetná stavba „K. sud“ v jej aktuálnej podobe je odlišnou (novou) vecou, nemožno tak právny režim
dočasnosti a oprávnenosti pôvodného a už zaniknutého predajného stánku automaticky vzťahovať aj

súčasnú predmetnú stavbu.
7.2.Nazákladeuvedenéhosúduzatvára,žepredmetnástavba„K.sud“vjejaktuálnejpodobejestavbou
v zmysle § 119 ods. 2 OZ, t. j. nehnuteľnou vecou spojenou so zemou pevným základom, ktorá bola
právnou predchodkyňou žalovaného O. E. zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby k jej postaveniumala akýkoľvek občianskoprávny titul - napr. (spolu)vlastnícke právo, vecné bremeno spočívajúce v
práve zriadiť stavbu či iné obligačné právo (napr. nájomné právo), v rámci ktorého by vlastník pozemku
dal súhlas na zriadenie tejto novej stavby na ňom; takáto skutočnosť v konaní nebola tvrdená ani

preukázaná. Preto je potrebné predmetný neskolaudovaný predajný stánok „K. súd“ bez súpisného čísla
a evidencie v katastri nehnuteľností právne kvalifikovať ako neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods.
1 OZ.

8. Žaloba vlastníka pozemku, ktorou sa proti vlastníkovi neoprávnenej stavby domáha jej odstránenia, je

tak osobitným typom vlastníckej žaloby o nároku na usporiadanie práv a povinností strán k neoprávnenej
stavbe, pri ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi nimi vyplýva z osobitného predpisu, a to
konkrétne z ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 OZ, ktoré sa považuje za lex specialis k všeobecným
vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ.

9. Uvedené má z procesného hľadiska tiež ten význam, že súd v takomto konaní o vyporiadanie

neoprávnenej stavby, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania práv a povinností
vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, nie je viazaný návrhom sporových strán a ak
dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi
stranami iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ.

10. V danom prípade však do úvahy prichádzajú len dve alternatívy usporiadania vzájomného vzťahu
medzi stranami, a to buď nariadením odstránenia predmetnej stavby podľa § 135c ods. 1 OZ, alebo
zriadením odplatného vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckych práv k predmetnej stavbe
podľa § 135c ods. 3 OZ. Na usporiadanie tohto vzťahu prikázaním predmetnej stavby do vlastníctva
vlastníkovi pozemku za náhradu podľa § 135c ods. 2 OZ nie sú splnené zákonné podmienky, pretože

vlastník pozemku (žalobca) s týmto spôsobom usporiadania v konaní vyslovil nesúhlas.

11. Pri voľbe spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ je potrebné vychádzať
z poradia, v akom Občiansky zákonník vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania, a z princípov, na
ktorých je založené odvetvie občianskeho práva. V prvom rade je vždy namieste uvažovať o odstránení

stavby, kde korektívom takéhoto postupu je účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby. Obmedzenie
vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom bola neoprávnene zriadená cudzia stavba, zriadením
vecného bremena v prospech stavebníka (vlastníka stavby) je však mimoriadnym opatrením, ktoré
prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. To je zrejmé aj zo skutočnosti, že Ústava Slovenskej
republiky s núteným obmedzením vlastníckeho práva v súkromnom záujme výslovne nepočíta, a o to

skôr (a fortiori) v prípade, keď ide o súkromný záujem toho, kto do vlastníckeho práva vlastníka pozemku
zasiahol bez právneho dôvodu. Pri riešení situácie, ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej
stavby, je teda potrebné brať do úvahy predovšetkým ochranu práv vlastníka pozemku, do práv ktorého
bolo neoprávnene zasiahnuté. Ak vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu do práva iného ujma, mal
by ju znášať predovšetkým ten, kto do práva neoprávnene zasiahol, ak sa zo zákona neustanovuje

opak (k tomu porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1241/2010, ktorý je s
ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom
prostredí).

12. Z tohto právneho názoru vychádzal súd pri usporiadaní vzájomných práv a povinností sporových

strán aj v rozhodovanom spore a pri kolízii vlastníckych práv sporových strán uprednostnil ochranu
vlastníckeho práva vlastníka predmetného pozemku ako poškodeného neoprávnenou stavbou pred
ochranou vlastníckeho práva vlastníka neoprávnenej stavby ako porušovateľa práva.
12.1. Prihliadol pri tom v prvom rade na to, že právna predchodkyňa žalovaného nebola pri výstavbe
predmetnej stavby predajného stánku „K. sud“ v roku 2005 dobromyseľná, ale už od samotného začatia

stavby vedela, resp. musela vedieť o tom, že nebola oprávnená na zriadenie takejto stavby, a teda že
stavia neoprávnene na cudzom pozemku. Takisto vedela, resp. musela vedieť, že túto stavbu ako novú
vec - odlišnú od pôvodného predajného stánku, ktorý bol povolený len ako dočasná stavba na dobu
trvania do 30. júna 1992 - stavia bez stavebného povolenia, hoci sa v danom prípade podľa zákona
vyžadovalo.Ignorovanímstavebnéhopovoľovaciehokonaniasatakvyhlazaobstaraniuapreukazovaniu

oprávnenia zriadiť na predmetnom pozemku predmetnú stavbu, čoho protiprávnym výsledkom bolo
zriadenie nielen nepovolenej (tzv. čiernej) stavby, ale najmä neoprávnenej stavby.
12.2. V danom prípade nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že pôvodná stavba predajného stánku
vo výmere 16 m2 bola len dočasnou stavbou s úradne povolenou dobou trvania do 30. júna 1992. Tútodobu trvania bolo síce možné na žiadosť vlastníka stavby predĺžiť, avšak z dodatočného stavebného
povolenia príslušného orgánu miestnej štátnej správy zo 16. marca 1992 je celkom zreteľné, že po jej
uplynutí vznikne vlastníkovi stavby povinnosť túto stavbu odstrániť na vlastné náklady a bez nároku

na akúkoľvek náhradu. Pokiaľ by k vybudovaniu novej stavby predajného stánku „K. sud“ v roku 2005
nedošlo a doposiaľ by sa na predmetnom pozemku stále nachádzala pôvodná stavba predajného stánku
z roku 1989, po uplynutí dohodnutej doby nájmu 1. januára 2021 by do úvahy prichádzalo jediné
možné a právne aprobované riešenie vzťahu medzi vlastníkom predmetného pozemku a vlastníkom
stavby, ktorým je nariadenie odstránenia tejto stavby, pretože „ak stavebník zriadi na základe dohody

s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne,
stráca po uplynutí dohodnutej doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej
na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva
vlastníka pozemku, ktorý sa môže podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia
stavby. Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu v dôsledku
časového obmedzenia tohto práva zaniklo, nenáleží námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má

právo mať na pozemku stavbu.“ Uvedené rovnako platí aj „v prípade, že stavebník umiestni stavbu na
cudzom pozemku na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môže byť stranami vypovedané. Ide o
osobitnýprípaddočasnéhoužívaniapozemku;akzaniknenájomnéprávo,zaniknetiežobčianskoprávne
oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 1997/2000). Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa teda pri riešení právnych

vzťahov vlastníkov dočasných stavieb, ktoré boli oprávnene zriadené na cudzom pozemku, ustálila na
právnom názore, že „ak stavebník vedel alebo z okolností musel vedieť, že jeho oprávnenie mať stavbu
na cudzom pozemku umiestnenú zanikne, možno ako jediný spôsob riešenia pripustiť iba odstránenie
stavby, ktorého sa vlastník pozemku domáha podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka“ (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 4731/2010). So zreteľom na uvedené potom

možno vyvodiť, že pokiaľ by po uplynutí dohodnutej doby nájmu ako jediné právne riešenie ochrany
ústavne garantovaného vlastníckeho práva vlastníka pozemku v prípade pôvodnej dočasnej stavby
predajného stánku z roku 1989 prichádzalo do úvahy iba jej odstránenie, o to viac (a fortiori) treba
na tomto riešení trvať aj v prípade novej stavby predajného stánku „K. sud“ z roku 2005 ako stavby
neoprávnenej, ktorej zriadeniu priamo predchádzalo zničenie pôvodnej dočasnej stavby predajného

stánku z roku 1989, čím sa tak eliminoval pôvodný a úradne povolený dočasný charakter stavby, ktorý
na novú stavbu ako odlišnú nehnuteľnú vec už nie je možné vztiahnuť. Takýmto konaním právnej
predchodkyne žalovaného bol vlastník pozemku podstatne oslabený čo do ochrany svojho vlastníckeho
práva, keďže v prípade pôvodnej dočasnej stavby predajného stánku by po uplynutí dohodnutej
nájomnej doby bolo jeho porušované vlastnícke právo úplne ochránené odstránením tejto oprávnene

zriadenej stavby, kdežto v prípade novej stavby predajného stánku „K. sud“ z roku 2005 je vystavený
aj novému riziku, že jeho vlastnícke právo môže byť obmedzené tým, že bude musieť strpieť výkon
práva zo zriadeného vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k tejto neoprávnenej
stavbe, ktorá bola postavená na jeho pozemku proti jeho vôli, bez jeho súhlasu a má mať charakter
trvalej stavby. Za takýchto okolností by potom poskytnutie súdnej ochrany vlastníckeho práva vlastníka

stavby na úkor vlastníckeho práva vlastníka predmetného pozemku tým, že sa nenariadi jej odstránenie,
bolo v rozpore s princípom nemo turpitudinem suam allegare potest, t. j. nikto nemôže mať prospech s
vlastnej nepoctivosti (protiprávneho konania).

13. Súd v rámci voľnej úvahy pri voľbe konkrétneho spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby

musí vždy objektívne zhodnotiť aj účelnosť zákonom preferovaného vyporiadania uvedeného v prvom
odseku ustanovenia § 135c OZ, ktoré spočíva v odstránení neoprávnenej stavby. Účelnosť odstránenia
neoprávnenej stavby je teda materiálnym korektívom pre takýto postup. Občianskoprávna doktrína a
rozhodovacia súdna prax pri posudzovaní účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby vymedzila viaceré
kritériá, na ktoré je potrebné prihliadnuť, a to so zreteľom na všetky okolnosti a povahe každého

jednotlivého prípadu. Medzi tieto kritériá zaradila (a) to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore
s dobrými mravmi, (b) povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a
porovnať ju so záujmom na ďalšom využití stavby, (c) to, na aký účel bola neoprávnená stavba zriadená,
(d) to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, (e) rozsah a druh zastavaného pozemku, (f) to,
ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku resp. jeho majetok,

(g) to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku (pričom skutočnosť, že stavebník zriadil
stavbu v dobrej viere, nevylučuje uplatnenie § 135c ods. 1 OZ), (h) dôvody, pre ktoré vlastník pozemku
riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie (význam majú aj dôvody, pre ktorénezakročil proti stavbe dlhšiu dobu), (i) dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník o stavbe
vedel (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 880/2003).

14. Tieto kritériá avšak nemožno vyhodnocovať tak, že sú si navzájom rovnocenné, t. j. že každému
z nich sa prikladá rovnaká závažnosť a právna relevancia. Pri hodnotení stupňa ich závažnosti a
relevantnosti vzhľadom na individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu je potrebné ale prioritne
upriamiť pozornosť na samotné konanie porušovateľa (vlastníka stavby) - ktoré v danom prípade bolo
nedobromyseľné a protiprávne -, a až následne na konanie či nekonanie vlastníka pozemku (teda

či vlastník pozemku zakročil proti stavbe, kedy tak urobil, resp. prečo tak neurobil ihneď, ale až s
odstupom dlhšieho času) alebo na následok resp. protiprávny stav spôsobený protiprávnym konaním
porušovateľa (t. j. či a ako neoprávnená stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho ďalšom využití a či
ohrozuje jeho iný majetok). Pritom ale stále treba pamätať na to, že možnosť zriadiť vecné bremeno
podľa § 135c ods. 3 OZ treba vykladať skôr reštriktívne a aplikovať len výnimočne, keďže nútené
obmedzenie vlastníckeho práva (čiže autoritatívne zaťaženie vlastníckeho práva vlastníka pozemku

vecným bremenom v prospech porušovateľa práva - vlastníka neoprávnenej stavby) je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
podľa názoru súdu všetky žalovaným uvádzané dôvody neúčelnosti odstránenia predmetnej stavby

(porov. bod 2.3. odôvodnenia tohto rozsudku) neprevážia závažnosť a právnu relevanciu tej skutočnosti,
že právna predchodkyňa žalovaného nekonala pri zriadení stavby v dobrej viere a vedela, že stavia na
pozemku, ktorý jej nepatrí a bez súhlasu jeho vlastníka [čo je podľa rozhodovacej súdnej praxe takisto
kritériom, ktoré sa zvažuje pri vyhodnocovaní (ne)účelnosti odstránenia stavby], ako ani tej okolnosti, že
prebudovala stavbu na mieste pôvodnej stavby, ktorá mala len dočasný charakter a po uplynutí úradne

povolenej doby by ju inak zaťažovala povinnosť túto stavbu na vlastné náklady a bez náhrady odstrániť.
15.1. To, že stavba zaberá len malú časť (cca 150 m2) z celkovej výmery predmetnej parcely evidovanej
v katastri nehnuteľností vo výmere 9 101 m2; že do úvahy prichádza jej ďalšie využitie buď na totožný
účel, na ktorý bola zriadená a aktuálne je plne prevádzkyschopná, prípadne na iný možný účel slúžiaci
napríklad verejným potrebám; že sa tento účel nijako nevymyká účelu okolitých stavieb a prevádzok v

bezprostrednom okolí; že v podstate vlastníka pozemku až tak významne neobmedzuje, ani mu nebráni
v ďalšom jeho využití, ani neohrozuje jeho iný majetok či majetok tretích osôb; že žalobca nenavrhol
už skôr odstrániť predmetnú stavbu a vzniknutý protiprávny stav sám dlhodobo toleroval a poberal
dohodnuté nájomné, nie sú v porovnaní s absenciou dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalovanej
pri výstavbe predmetnej neoprávnenej stavby a ďalšími spomenutými okolnosťami, za ktorých bola

táto stavba zriadená, natoľko výnimočnými dôvodmi a hodnými osobitného zreteľa, aby samy osebe
odôvodňovali neúčelnosť (resp. absolútne vylučovali účelnosť) odstránenia tejto stavby a vyporiadanie
vzťahu k nej zriadením vecného bremena.
15.2. K totožnému záveru súd dospel aj po porovnaní hospodárskej a inej straty, ktorá by odstránením
predmetnej neoprávnenej stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití tejto stavby, resp. vo

vzťahu k následnému hospodárskemu využitiu dosiaľ zastavaného pozemku touto stavbou či doteraz
využívaného v súvislosti s touto stavbou. Pri odstránení akejkoľvek stavby vždy dôjde k určitej
hospodárskej strate, a preto je potrebné komplexne zvažovať význam tejto hospodárskej straty - pričom
hodnota odstraňovanej stavby nie je jediným a rozhodujúcim kritériom -, inak by totižto nikdy nebolo
účelné, a teda možné vyporiadať právny vzťah k neoprávnenej stavbe spôsobom jej odstránenia. Súd

preto pri zisťovaní hospodárskej a inej straty spojenej s prípadným odstránením predmetnej stavby
prihliadol nielen na jej všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti vo výške 62 200 eur (ktorá sa napr.
v porovnaní s aktuálnou cenovou úrovňou priemerných bytov v Bratislave nejaví až tak vysoká), ale
aj na skutočnosť, že táto stavba bola zriadená „len“ na bežný podnikateľský účel na prevádzkovanie
maloobchodu a neslúžila verejným potrebám, významnejšiemu všeobecne prospešnému účelu ani na

bývanie vlastníka stavby a jeho rodiny. Takisto nejde ani o zvlášť významnú budovu, ktorá by oproti iným
budovám bola technicky, stavebne či funkčne prispôsobená alebo špeciálne materiálne vybavená na
osobitný či spoločensky zvlášť významný (a nie bežný) účel. Nariadenie jej odstránenia tak nemožno
považovať ani za priečiace sa dobrým mravom.
15.3. Hospodársku stratu ako jedno z kritérií neúčelnosti odstránenia neoprávnenej stavby taktiež

nemožno vyhodnocovať len izolovane. Ani v tejto súvislosti preto nie je možné opomenúť, že právna
predchodkyňa žalovaného pred tým, než v roku 2005 začala stavať predmetnú stavbu, vedela, že
pôvodná stavba predajného stánku zriadená v roku 1989 bola úradne povolená len dočasne na určitú
dobu,pouplynutíktorejjuzaťažovalapovinnosťjunavlastnénákladyabeznárokunanáhraduodstrániť.Ak sa napriek tejto vedomosti rozhodla zriadiť novú stavbu, hoci na to nemala právo, a investovala
do nej nemalé finančné prostriedky, možnosť nariadenia odstrániť túto stavbu je potom rizikom, o
existencii ktorého musela byť uzrozumená, a preto je opodstatnené, aby ho aj sama znášala. Zavinenie

skutočnosti, že pri odstránení predmetnej stavby dôjde k hospodárskej strate vo vyššej výške, než by
tomu bolo pri odstránení pôvodného predajného stánku z roku 1989 vo výmere len 16 m2, tak možno
pričítať strane vlastníka stavby (žalovaného). Z toho teda vyplýva, že ani zistená hospodárska strata
spojená s odstránením predmetnej stavby nevylučuje účelnosť takéhoto postupu.

16.1. Sumarizujúc uvedené, súd usporiadal vzájomný právny vzťah k neoprávnenej stavbe medzi
sporovými stranami ako vlastníkom predmetného pozemku a vlastníkom predmetnej stavby spôsobom
navrhovaným žalobcom v žalobe podľa § 135c ods. 1 OZ, a to spočívajúcim v uložení povinnosti
žalovanému na vlastné náklady odstrániť predmetnú stavbu.
16.2. Zároveň podľa § 126 OZ uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetný pozemok, lebo mu
aktuálne nesvedčí žiadne obligačné či vecnoprávne oprávnenie tento pozemok ďalej užívať, keďže

žalobca obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle § 676 ods. 2 OZ zabránil včasným podaním tejto žaloby
o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti na súde 22. februára 2021, t. j. v zákonom ustanovenej
prekluzívnej lehote do 30 dní od skončenia nájmu dňa 1. januára 2021 (ktorá by inak márne uplynula v
pondelok 15. marca 2021 v zmysle zásad počítania času so zreteľom na neplynutie občianskoprávnych
lehôt ustanovené zákonom č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s

druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, a to v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021).
16.3. Vzájomnú žalobu žalovaného domáhajúceho sa vyporiadania právneho vzťahu k neoprávnenej
stavbe zriadením vecného bremena podľa § 135c ods. 3 OZ súd z povahy veci - keďže nie je možné
jeden a ten istý právny vzťah k neoprávnenej stavbe vyporiadať dvomi protichodnými spôsobmi -
zamietol.

17. Návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom (i) presného zamerania
umiestnenia predmetnej neoprávnenej stavby na predmetnom pozemku, (ii) identifikovania konkrétneho
rozsahu vecného bremena nevyhnutného pre výkon práva stavby a (iii) zistenia výšky primeranej
náhrady (jednorazovej peňažnej odplaty) za zriadenie vecného bremena súd podľa § 185 ods. 1

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zamietol ako nadbytočný a nehospodárny v dôsledku
absencie relevantnej súvislosti s predmetom konania (resp. s právnou stránkou veci), pokiaľ súd v rámci
svojej voľnej úvahy rozhodol usporiadať práva a povinnosti strán k predmetnej neoprávnenej stavbe
spôsobom spočívajúcim v jej odstránení, a nie zriadením vecného bremena.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal
v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu, ktorú mu bude žalovaný povinný
zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku).