Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218209185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1218209185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a

sudkýň JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Michaely Krajčovej v právnej veci žalobcu: BYTOKOMPLET,
s.r.o., IČO: 35 698 845, Kamenárska 18, 821 04 Bratislava, v zastúpení: JUDr. Rudolf Mičieta - advokát,
Medzilaborecká 21, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: M. C., G.. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX K.,
o zaplatenie 523,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného
súdu Bratislava II. z 27. mája 2021, č.k. 9C/75/2018-354, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu523,93
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 523,93 eur od 1.7.2017 do zaplatenia do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v plnom rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa
12.12.2014 (ďalej aj ako „zmluva“), účinnej od 01.01.2015, vykonáva správu bytového domu na ulici I.

XXX - XXX, so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, nachádzajúci sa
v katastrálnom území Z., okr. Bratislava, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaná je výlučnou
vlastníčkou bytu č. X v bytovom dome I. XXX. Ďalej súd prvej inštancie z čl. II Zmluvy o výkone správy
zistil, že správca sa zaviazal v rozsahu dojednanom v zmluve a za podmienok v nej uvedených, že
bude pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zabezpečovať plnenia spojené
s užívaním bytov a nebytových priestorov a správou predmetného domu v rozsahu a obsahu podľa
čl. III tejto zmluvy. Podľa čl. V, bode 5.2 Zmluvy sa vlastníci zaviazali pravidelne mesačne platiť 1)

odsúhlasený príspevok do fondu prevádzky, údržby opráv a domu, 2) určené zálohové platby za plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, 3) poplatok za správcovskú činnosť. V zmysle
článku 4.6 zmluvy, správca bytového domu bol povinný vyhotoviť do 31. mája bežného kalendárneho
roku ročné vyúčtovanie nákladov za predchádzajúci kalendárny rok. Ročné vyúčtovanie za rok 2016
žalobca vyhotovil do 31.05.2017, s tým, že nedoplatok bol splatný do 30.06.2017. Na základe predpisu
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.01.2016, bola žalovaná povinná uhrádzať
mesačné zálohové platby v sume 119,59 eur; ďalej na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady za

užívaniebytuplatnéhood01.05.2016,bolažalovanápovinnáuhrádzaťmesačnézálohovéplatbyvsume
126,46 eur; na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.10.2016,
bola žalovaná povinná uhrádzať mesačné zálohové platby v sume 128,01 eur a na základe predpisu
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.11.2016, bola žalovaná povinná uhrádzaťmesačné zálohové platby v sume 126,46 eur. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná zálohové platby
neplatila riadne, t.j. v stanovenej výške. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že skutočné náklady
za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 v súlade s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu

žalovanej tvorili sumu vo výške 1.711,88 eur. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná uhradila v
roku 2016 preddavky v celkovej výške 1.187,95 eur a žalovanej vznikol dlh vo výške 523,93 eur, ktorý
tvoril rozdiel medzi skutočnými nákladmi spojenými s užívaním bytu vo výške 1.711,88 eur a uhradenými
platbami v roku 2016, t.j. vo výške 1.187,95 eur. Súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhované
dôkazy a to z dôvodu, že neexistoval žiaden rozumný predpoklad, že vykonaním týchto dôkazov by sa

mohla zmeniť situácia žalovanej v tom zmysle, že mal byť spochybnený nárok žalobcu.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1, § 6 ods. 2, § 8 ods. 1, § 8a
ods. 1, § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013,
§ 262 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že medzi žalovanou ako vlastníčkou nehnuteľnosti a žalobcom ako

správcom došlo uzavretím zmluvy o výkone správy k vzniku občianskoprávneho záväzkového vzťahu,
na základe ktorého bola žalovaná povinná žalobcovi uhrádzať mesačné zálohové platby za služby
poskytované žalobcom v zmysle čl. V bod 5.2 predmetnej zmluvy. Uviedol, že žalobca ako správca bol
následne povinný rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia s tým, že ak bol vlastníkovi bytu/
nebytového priestoru zistený nedoplatok, je vlastník takýto nedoplatok povinný uhradiť. Žalovaná svoje

zmluvné povinnosti neuhradením dlžnej sumy porušila, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nárok žalobcu voči žalovanej je v celom rozsahu dôvodný. Súd prvej inštancie považoval za irelevantné
skutočnosti, či alebo kedy žalovaná dostala zálohový predpis alebo ho nedostala, prípadne v akej výške
platila zálohové platby, rovnako ako aj výšku zaplatených zálohových platieb s poukazom na to, že
žaloba smerovala k zaplateniu nedoplatku z vyúčtovania a nie k zaplateniu preddavku ako takého.

Dodal, že v prípade, ak by žalovaná neplatila preddavkové platby vôbec alebo by ich platila v inej výške,
následne by bol jej dlh v inej výške. Súd prvej inštancie vychádzal zo sumáru platieb vykonaných v
roku 2016 a celkových nákladov, ktoré boli vyčíslené vo vyúčtovaní za rok 2016. Zhrnul, že nakoľko
si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 523,93 eur, ktorá predstavovala sumu za
vzniknutý nedoplatok za rok 2016 nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej aj úroky z

omeškaniazdlžnejsumy,pretosúdprvejinštanciepostupompodľa§517ods.2Občianskehozákonníka
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 523,93
eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nedoplatku uvedeného vo vyúčtovaní, t.j. od 01.07.2017
až do zaplatenia.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2

C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne v celom rozsahu, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Žalovaná sa nestotožnila s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozsudku nakoľko mala

za to, že výška pohľadávky žalobcu voči nej ako aj jej samotná existencia bola sporná. Poukazovala
na nedostatky v činnosti žalobcu ako správcu bytového domu, v ktorom býva, ako aj na to, že voči
žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 1.422,78 eur a na preplatok z predchádzajúcich rokov a na
základe dôkazov, ktoré navrhovala v rámci súdneho konania sa snažila svoje tvrdenia aj preukázať.
Žalovaná ďalej namietala jednotlivé položky, na základe ktorých bol údajný nedoplatok vypočítaný a

odkazovalanazmluvuovýkonesprávy,vrámciktorejtakétopoložkynemalibyťzarátanédovyúčtovania
a nemali sa od vlastníkov bytov v bytovom dome ani požadovať. Žalovaná okrem iného opakovane
poukazovala aj na to, že zmena predpisu zálohovej platby za mesiace v roku 2016 bola uskutočnená v
máji 2020, pričom tento nemal byť v priebehu roka zo strany žalobcu menený bez toho, aby bola takáto
zmena predpisu zálohových platieb odsúhlasená na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome. Namietala ďalej, že zmenené predpisy zálohových platieb jej neboli nikdy doručené a o
ich výške sa dozvedela až po podaní návrhu zo strany žalobcu na súd prvej inštancie. Spochybnila, že
súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal jej tvrdeniami za účelom riadneho posúdenia skutkového stavu
veci. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal hmotnoprávnou námietkou, ktorú je možné
považovať za vzájomnú žalobu vzhľadom na jej prevyšujúci rozsah, a to tým, že žalovaná eviduje voči

žalobcovi preplatok vo výške 1.422,78 eur, ktorý nebol zohľadnený žalobcom a touto skutočnosťou sa
súd prvej inštancie nezaoberal, keď zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Mala za to, že medzi
žalobcom a ňou neexistuje občianskoprávny vzťah, pričom uhrádzala zálohové platby za služby, ktorá
skutočnosť vyplýva z dôkazov predložených žalobcom. Podľa žalovanej, súd prvej inštancie vôbecneuviedol, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej tvrdeniami. K výške zálohových
predpisov bližšie uviedla, že táto má byť určovaná v zmysle bodu 4.3 zmluvy o výkone správy vždy
na začiatku kalendárneho roka. Z dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že zálohový predpis bol

zmenený zo strany správcu v polovici roka 2016, pričom spochybnila splnenie podmienok na zvýšenie
zálohového predpisu. Dodala, že v rámci predpisu mesačných zálohových platieb sa nachádzajú aj
iné položky a teda zálohový predpis mesačných platieb nebol vypočítaný správne. Mala za to, že jej
nevznikla povinnosť uhrádzať takýto zvýšený predpis zálohových platieb. Poukazovala na to, že žalobca
ako nový správca bytového domu po predchádzajúcom správcovi bytového domu prevzal finančné

prostriedky, ktoré sa nachádzali na účtoch s tým, že do dnešného dňa nie je zrejmé, ako s nimi naložil.
Zdôraznila, že v predchádzajúcich obdobiach jej vznikol preplatok, ktorý mal byť s úhradami započítaný
a tým sa mali znížiť mesačné platby uhrádzané z jej strany. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal
ňou navrhnuté dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že pohľadávka žalobcu voči nej neexistovala a naopak,
existovala by len pohľadávka nej voči žalobcovi. Ďalej poukázala na to, že uhrádzala mesačné zálohové
platbyvždymesiacdopredu,t.j.mesačnúzálohovúplatbuzamesiacjanuár2016uhradilaužvdecembru

2015 a preto nie je možné, aby žalobca voči nej evidoval v januári 2016 preplatok len vo výške 6,63
eur, keďže v januári už musel žalobca na svojom účte evidovať aj uhradenú sumu za január 2016, ktorú
uhradila už v decembri 2015. Podľa žalovanej, súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnutý
rozsudok a s poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uviedla, že vnútroštátne súdy musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých

sa zakladajú ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné,
nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za zákonný a správny. Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalobcu preukázané, že platby
žalovanej v roku 2016 boli v celkovej výške 1.187,95 eur, ktorú skutočnosť potvrdila aj žalovaná a

to napriek tomu, že sa pôvodne snažila poukázať na nesprávne zaúčtovanie mesačných zálohových
platieb zo strany správcu. Z výpisu z účtu bolo podľa žalobcu zrejmé, že platby zaúčtoval zákonným
spôsobom a presne. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovanej, že nemala vedomosť o zmene výšky
zálohových platieb, nakoľko disponovala zálohovým predpisom na sumu 119,70 eur, avšak uhrádzala
nižšiu sumu. Zdôraznil, že žaloba bola podaná pre nedoplatok vzniknutý z ročného vyúčtovania, nie

z neuhradenej mesačnej zálohovej platby, teda aj prípadná nevedomosť žalovanej o zmene výšky
zálohovej platby by nemala vplyv na výšku žalovanej sumy. Ďalej uviedol, že ročné vyúčtovanie bolo
žalovanej riadne doručené, teda žalovaná sa o nedoplatku dozvedela, naviac bola vyzývaná na úhradu
dlžnej sumy. Žalovanej bola doručená minimálne jedna upomienka, ktorú preukázateľne prevzala.
Dôvodil, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia týkajúce sa jej nároku na zaplatenie sumy 1.422,78

eur voči žalobcovi, resp. sa jeho nároku nedomáhala formou vzájomnej žaloby. Žalobca poprel nárok
žalovanej na zaplatenie akejkoľvek sumy. Argumentácia žalovanej týkajúcej sa činnosti správcu bola
podľa žalobcu bez vzájomnej logiky a súvislostí a to i vo veciach vedených pod sp. zn. 67C/89/2017 a sp.
zn. 11C/85/2015. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nevykonal dôkazy,
ktoré by celkom zjavne neprispeli k zisteniu takých skutočností, ktoré by mali vplyv na posúdenie veci

(znalecké posudky z odboru účtovníctvo, dane, kontrolling, energetika) a preto súd postupoval v súlade
so zásadou hospodárnosti konania. Dodal, že žalovanej nič nebránilo dať si vyhotoviť znalecký posudok.
Zdôraznil, že ani kontrolou SOI vykonanou v období od 13.12.2018 do 20.02.2019 na podnet žalovanej
ako aj daňovou kontrolou nebolo zistené porušenie právnych predpisov. S poukazom na vyššie uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu

trov konania.
7. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej pôvodnej argumentácii. Nad rámec
uvedeného spochybnila v danej veci správne použitie vyhlášky č. 240/2016 Z.z.
8. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a k
námietke žalovanej s poukazom na § 11 vyhlášky č. 240/2016 Z.z., § 1 ods. 3 písm. c) zákona č.

657/2004 Z.z. uviedol, že výpočet nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov a
správou predmetného domu je v zmysle vyhlášky č. 215/2016 Z.z. správny.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po

skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

11. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o

tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva
možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité
najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú
vec považoval za rozhodujúce, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. X v bytovom dome na I. F..
Č.. XXX Z. K. nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na
parc. reg. „C“ č. XXX. Dňa 11.12.2014 bola medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na I.

F. Č.. XXX-XXX Z. K. (ďalej aj „vlastníci“) a správcom - spoločnosťou BYTOKOMPLET, s.r.o. (žalobcom)
uzavretá zmluva o výkone správy označeného bytového domu, s účinnosťou od 01.01.2015. V zmysle
článku II., bod 2.1 zmluvy sa správca zaviazal v rozsahu dojednanom v zmluve a za podmienok v
nej uvedených pre vlastníkov zabezpečiť plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov
a správou predmetného domu v rozsahu a obsahu podľa čl. III zmluvy. Podľa čl. II., bodu 2.2 zmluvy

o výkone správy sa vlastníci zaviazali na úhradu odplaty vo výške dojednanej v zmluve správcovi za
účelom zabezpečenia dojednanej správy. Podľa čl. III., bodu 3.9 zmluvy o výkone správy, vlastníci
splnomocnili správcu, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov uskutočňoval všetky právne
úkony spojené s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov (úhrady za služby spojené s užívaním bytov,
resp. nebytových priestorov, vrátane úhrad do fondu opráv). Podľa čl. IV., bod 4.3 zmluvy o výkone

správy, na zabezpečenie plnení zmluvných dojednaní určil správca mesačné preddavky na zálohové
platby služieb uvedených v bode 3.2 zmluvy s prihliadnutím na predpokladané náklady a skutočné
náklady v predchádzajúcom období. Správca je oprávnený meniť jednotlivé zálohové platby na základe
ohlásenéhozvýšeniacienposkytovanýchslužieb,resp.prizmenepodmienokrozhodujúcichprevýpočet
zálohovej platby zo strany vlastníka bytu. Podľa čl. IV., bodu 4.4 zmluvy o výkone správy, správca

zabezpečil otvorenie samostatného účtu vedeného v Tatra banke, a.s., z ktorého sú hradené všetky
plneniavyplývajúcezozmluvy.Podľačl.IV.,bodu4.6zmluvyovýkonesprávy,poskončeníkalendárneho
roka je správca povinný vykonať vyúčtovanie skutočných nákladov za služby spojené s užívaním
bytov a nebytových priestorov spôsobom špecifikovaným v zmluve. Podľa čl. IV., bodu 4.7 zmluvy o
výkone správy, celkové vyúčtovanie nákladov za plnenia je správca povinný predložiť vlastníkom bytov a

nebytovýchpriestorovdo31.májanasledujúcehoroku.Podľačl.V.,bodu5.2zmluvyovýkonesprávy,sa
vlastníci zaviazali pravidelne mesačne platiť odsúhlasený príspevok do fondu prevádzky, údržby opráv a
domu, určené zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a poplatok
za správcovskú činnosť. Výška platieb je uvedená vždy v aktuálnom predpise mesačnej zálohovej
úhrady, ktorý obdrží každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru. Podľa čl. V., bodu 5.3 zmluvy o

výkone správy, platby podľa bodu 5.2 sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukázať na
účet založený správcom mesačne, do 15. dňa v bežnom mesiaci.
13. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru predstavuje doklad, ktorý
obsahuje údaje o tom, či boli náklady na prevádzku bytu a aj samotného bytového domu vyššie alebo
nižšie ako suma, ktorú povinný zaplatil na základe zálohového predpisu. Vyúčtovanie špecifikuje údaje

o nákladoch na byt a nebytový priestor, ako aj základné údaje o dome a jeho celkových spotrebách v
jednotlivých položkách, aby vlastník bol schopný vyúčtovanie skontrolovať. Podľa vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2016, boli do bytu žalovanej dodané služby v celkovej
hodnote 1.711,88 eur, ktorú žalovaná podľa účtovného prehľadu úhrad (tzv. sumárna analýza platieb)ako aj samotného vyúčtovania, preddavkovo zaplatila v sume 1.187,95 eur (1 x platba po 71,62 eur + 10
x po 101,62 eur a 1 x po 100,13 eur), čo znamená vo výške o 523,93 eur menej ako bol skutočný náklad,
t.j. vo výške 1.711,88 eur pri porovnaní zistených skutočných nákladov vo výške 1711,88 eur (č.l. 17

spisu) a predpísaných zálohových platieb vo výške 1.187,95 eur. Žalovanej tak vznikla povinnosť uhradiť
žalobcovi vzniknutý nedoplatok podľa vyúčtovania predloženého žalobcom za rok 2016 vo výške 523,93
eur, ako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd
prvej inštancie správne postupoval, ak dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
14. V danej veci sa žalobca ako správca bytového domu domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom

nedoplatkov vzniknutých žalovanou, ako vlastníčkou bytu, na platbách spojených s užívaním bytu. Súd
prvej inštancie sa dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a to z hľadiska všetkých
relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby
a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku, správne
zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z
hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom

dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.), vyhodnotil a dospel tak k správnym
skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj ustanovenia

zmluvy o výkone správy, ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel, vzhľadom na
to, že žalobca preukázal zostatok nedoplatku na vyúčtovaní nákladov na služby za rok 2016 dodané do
bytu žalovanej ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi a žalovanou realizovanými platbami, aj náležite
v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup
dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného

dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo
relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania.
15. Odvolací súd k žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) C.s.p. (t.

j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani

inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
druhého dielu C.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú existenciu jej preplatku odvolací súd uvádza, že žalovaná strana
je oprávnená uplatniť si v prebiehajúcom spore aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi.
Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať podľa predpisov hmotného práva. Započítanie
pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba

uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítací úkon smeruje. Uvedené
má zásadný význam pre posúdenie prípadného podania žalovanej strany v prebiehajúcom konaní. V
prípade ak žalovaná strana žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno potom procesný úkon, ktorým sa
v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku. V takomtoprípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než
je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. V prejednávanej veci žalovaná žalobkyňou uplatnený nárok
od počiatku neuznávala a považovala ho za nedôvodný. V rámci konania pred súdom prvej inštancie

vo svojich a ústnych prednesom poukazovala na to, že voči žalobcovi ( tam v postavení žalovaného)
sa v konaní vedenom pred Okresný súdom Bratislava II pod sp. zn. 67C/89/2017 domáhala okrem
iného vrátenia preplatku v čiastke 1110,41 Eur za rok 2014 a preplatku v čiastke 312,37 Eur za rok
2015. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná si tak v preskúmanavej veci neuplatnila kompenzačnú
námietku a ani nepodala vzájomnú žalobu, ktorú by bolo treba prejednať ( vo vzťahu k vzájomnej žalobe

odvolací súd iba pripomína, že konanie o nej by muselo byť zastavené pre prekážku litispendencie práve
pre existenciu konania pod sp. zn. sp. zn. 67C/89/2017).

17. Napokon pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal podstatné dôkazy,
ktoré navrhovala, teda namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p. Odvolací súd v
prvom rade konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná, pričom nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa
budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Žalovaná v odvolaní potrebu vykonania
ňou navrhovaného (v odvolaní bližšie nešpecifikovaného) dokazovania navrhovala na preukázanie jej
tvrdenia o existencii jej preplatku. Predmetom tohto konania je nedoplatok vyplývajúci z Vyúčtovania
za rok 2016. Preplatky, existenciu ktorých žalovaná tvrdí, sa týkajú Vyúčtovania za roky 2014 a 2015,

ktorých vrátenia sa žalovaná domáha v osobitnom konaní ( konanie vedené na bývalom Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 67C/89/2017). Nie sú teda predmetom tohto konania, preto nebolo potrebné ani
vykonávať dokazovanie v tomto smere. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd aj túto námietku
žalovanej ako nedôvodnú.
18. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

19 Na základe uvedeného obsah odvolania žalovanej nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny vrátane výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).