Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122204543
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122204543.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

XXX XX C. XX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653,
zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., 040 01 Košice – Mestská časť
Staré mesto, Bočná 10, IČO: 36863017, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia
aourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienkyohľadomspracovateľskéhopoplatkuapoplatkovzasprávu

úveru zamieta.

II.Žalovanýmávočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniazaurčeniebezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru a o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100%.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania za konanie o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažalobouz12.5.2022sadomáhalurčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiúveruposkytnutého
mu zmluvou z 23.5.2012 zo strany žalovaného a to pre absenciu povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v

§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. (doby trvania zmluvy), nesprávne uvedenej celkovej čiastky
na zaplatenie, čo je povinnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, keďže
podľa zmluvy mal žalobca zaplatiť 120 splátok po 189,14 Eur, čo je 22.696,80 Eur, v zmluve však
bola uvedená celková čiastka na zaplatenie len vo výške 21.926,19 Eur. Ako ďalší dôvod bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru žalobca uviedol nesprávny údaj o výške RPMN, v zmluve bol uvedený
v hodnote 19,55%, správny údaj podľa interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií SR mal byť 19,87%.
Napokon podľa žalobcu v zmluve je tiež nesprávny údaj o výške priemernej RPMN 13,80%, podľa

súhrnných informácií o údajoch o spotrebiteľských úveroch poskytovaných veriteľmi za prvý štvrťrok
2012 bola priemerná hodnota RPMN tohto úveru 12,55 %. Poukázal na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. a teda zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zároveň uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške 218,24 Eur,
keďže za poskytnutý úver 9.999 Eur zaplatil žalovanému 10.217,24 Eur. Žalovaná suma predstavuje
časť splátky zaplatenej 21.11.2018 vo výške 400 Eur, z ktorej podľa neho 181,76 Eur bolo zaplatených
na istinu úveru a zvyšok nad istinu úveru.

2. Žalobca uplatnil tiež nárok na určenie 4neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Prvá sa týka spracovateľského poplatku 169 Eur a poplatku za správu úveru
2,99 Eur mesačne. Vo vzťahu k ním uviedol, že žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za tietopoplatky, ktoré neboli individuálne dojednané. Podľa neho zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie
úveru vyjadrená ročným úrokom. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove týkajúce
sa týchto poplatkov. Ďalšie žalované zmluvné podmienky sa týkali poplatku za upomienku 25 Eur,

vyhlásenia dlžníka o oboznámení sa so súčasťami úverovej zmluvy a prednostnej aplikácie Obchodného
zákonníka.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. K žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že
žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v tomto smere nesplnil ani

povinnosť tvrdenia, preto súd by mal jeho žalobu zamietnuť. Citoval § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý obsahuje odkaz na poznámku č. 18ba a tá pri žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poukazuje na § 137 písm. c/ a teda je pri nej potrebné preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, čo žalobca nesplnil.

4. Pri nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že žalobca nedostatočne

špecifikoval, vrátenia ktorých plnení na úroky alebo poplatky korešpondujúcich s obsahom zmluvného
vzťahu sa domáha, nakoľko údaje, ktoré uviedol v žalobe, (ohľadom platby 400 Eur dňa 21.11.2018,
z ktorej 218,24 Eur malo byť zaplatených nad istinu úveru) zo žiadneho listinného dokladu nevyplývajú.
Zároveň vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania
s poukazom na dátum uzavretia zmluvy 23.5.2012 a dátum posledného plnenia žalobcu žalovanému

21.11.2018, z čoho je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota ako aj trojročná objektívna
uplynuli dávno pred podaním tejto žaloby. Vyslovil názor, že dvojročná subjektívna premlčacia doba
plynie vzhľadom na údajné nedostatky úverovej zmluvy, z ktorých je nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnený, od okamihu jej uzavretia, keďže nie je rozhodujúce, kedy sa žalobca dozvedel
o právnej kvalifikácii nároku, ale rozhodujúce je zistenie skutkového stavu, tak ako to uviedol Najvyšší

súd SR v rozsudku 1Cdo/67/2011 z 25.3.2013 alebo v uznesení 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.1.2018.
Žalovaný poukázal aj na hrubú dezinterpretáciu rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktorú používa právny
zástupca žalobcu a vo vzťahu k rozsudku C-485/19 z 22.4.2021 prijaté závery o rozpore podmienok
vyžadujúcich od spotrebiteľa podanie žaloby v lehote 3 rokov od vzniku bezdôvodného obohatenia
so zásadou efektivity súviseli s tým, že k obohateniu by mohlo dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy

a niektoré plnenia by už neboli reštituovateľné kvôli premlčaniu, čo však nie je tento prípad, keďže
zmluvný vzťah zanikol splnením 21.11.2018.

5. Ohľadom žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok poukázal na jej procesnú
neprípustnosť, keďže neexistuje konkrétne zákonné ustanovenie umožňujúce podanie tejto určovacej

žaloby v zmysle § 137 písm. d/ CSP tak ako to napríklad umožňuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách pri žalobe o neplatnosť dražby alebo § 77 Zákonníka práce pri žalobe
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru alebo § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka pri žalobe
o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. V prípade žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok
však chýba zákonné ustanovenie umožňujúce jej podanie, nie je ním § 3 ods. 5 veta prvá zákona

č. 250/2007 Z.z., ani § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani § 298 CSP. Vyslovil názor, že
v individuálnom spotrebiteľskom spore prichádza do úvahy vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
iba v prípade, ak jej obsah má vplyv na právo, na ochranu ktorého je taký spor vedený. V opačnom
prípade môže ísť len o abstraktnú kontrolu v zmysle § 301 a nasl. CSP, požadovaný prieskum
prijateľnosti zmluvnej podmienky vykazuje všetky parametre abstraktného prieskumu, keďže žaloba

netvrdí žiadnu konkrétnu ujmu z údajnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ani sa nedomáha vrátenia
nejakých plnení z týchto podmienok. Navyše záväzkový vzťah medzi stranami zanikol dávno pred
podaním žaloby, žalobcom iniciovaný spor je len teoretický, ide o spor pre spor. Žalovaný uviedol aj
to, že žalobca nezdôvodnil žalobu s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka. Úplne absentuje
objasnenie v čom majú príslušné ustanovenia zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami,

v tej súvislosti poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-415/11. Podľa neho je
potrebná analýza vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi
zmluvnými stranami s cieľom posúdenia, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa
vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve.
Je potrebné tiež preveriť, či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol

rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou pri individuálnom dojednaní.
Znamená to, že žalobca musí predniesť konkrétne tvrdenia, ktoré zodpovedajú vyššie citovaným
znakom kvalifikovanej nerovnováhy, len povrchné moralizovanie zo strany žalobu nepostačuje. Žalobcaneuviedol základné skutočnosti, v čom má spočívať nerovnováha vo vzájomnom postavení zmluvných
strán.

6. Žalobca v replike na toto vyjadrenie s argumentáciou žalovaného nesúhlasil. Procesnú prípustnosť
žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
odôvodnil § 3 ods. 3, 5 vetou prvou zákona č. 250/2007 Z.z., § 298 CSP a § 53a Občianskeho
zákonníka a s účinnosťou od 1.1.2018 aj zavedením § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Zdôraznil, že
určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch je hlavným

prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ a poukázal na články 6 ods. 1 a 7 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS a tiež na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018
a 6Cdo/127/2017, v zmysle ktorých žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je
určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ a preto nie je potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem na jej podanie a podľa rozhodnutia 6Cdo/127/2017 navyše plynutie času nemá žiadny vplyv
na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že ani zavedenie

inštitútu abstraktnej kontroly v spotrebiteľských zmluvách podľa § 301 a násl. CSP netvorí prekážku pre
individuálne súdne konanie spotrebiteľa o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj
Najvyšší súd v uzneseniach 6Ndc/20/2016 zo dňa 23.1.2017, 3Ndc/1/2017 zo dňa 6.3.2017 alebo tiež
v uznesení 2Co/1/2018 zo dňa 30.5.2019.

7. Žalobca vznesenú námietku premlčania považoval za nedôvodnú s poukazom na závery uznesení
NSSR 5Cdo/29/2021, 7Cdo/79/2021, 7Cdo/268/2021 a 7Cdo/181/2020.

8. Žalovaný právo na dupliku v súdom stanovenej lehote nevyužil, hoci súd ho k tomu vyzval uznesením,
ktoré mu doručil ešte 10.7.2022, žalovaný o predĺženie sudcovskej 15dňovej lehoty nepožiadal. Dupliku

predložilsúduaž6.10.2022.Žalovanývnejzotrvalnanázoreoprocesnejneprípustnostižalobyourčenie
neprijateľných zmluvných podmienok v danom spore, keďže žalobca neprodukoval žiadne tvrdenie
objasňujúce, prečo má byť so značným časovým odstupom po zániku záväzku splnením, napr. určená
neprijateľná zmluvná podmienka o poplatku za upomienku, keď žiadne omeškania dlžníka a teda ani
riziko poplatku nehrozí. Vyslovil názor, že určovací návrh by nemal byť prípustným bez toho, aby

žaloba súčasne prezentovala konkrétne skutočnosti odôvodňujúce jeho praktický význam pre žalobcovu
právnu sféru. Nesúhlasil ani s tvrdením o nesprávnej výške celkovej čiastky spojenej s úverom uvedenej
v zmluve. Poukázal na dobrovoľnosť poistenia, čo vyplynulo zo samotnej úverovej zmluvy, čo znamená,
že poistné nie je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.)
a tým netvorí celkovú čiastku na zaplatenie podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona. Uviedol tiež, že

posledná splátka úveru bola nižšia – tvorená zostatkom pohľadávky banky, čo vyplýva z Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a MIKROpodnikateľom – konkrétne bodu 5.5.3, ktoré pripojil. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu
o nesprávnej výške RPMN v zmluve, ktoré žalobca dostatočne nepreukázal, predložený výpočet
internetovou kalkulačkou nie je vierohodný. Vyslovil tiež názor, že nesprávna výška celkovej čiastky na

zaplatenie v zmluve nemôže v zmysle zákona spôsobiť fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
keďže podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto fikcia by mohla nastať len vtedy, ak
by tento údaj absentoval. Žalovaný zdôraznil aj to, že žalobca vôbec nepreukázal, ako dospel k sume
218,24 Eur, ktorá by mala pripadať na úroky a poplatky, ktorá to ani z mimoriadnej splátky 400 Eur
nevyplýva. Napokon žalovaný zotrval na argumentácii o nedôvodnosti posúdenia žalovaných zmluvných

podmienok ako neprijateľných.

9. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom svedkyne D. E., zmluvou
o splátkovom úvere č. 5028735482, výpisom z úverového účtu žalobcu, výsluchom žalobcu,
ObchodnýmipodmienkamiSlovenskejsporiteľnea.s.preposkytovanieúverovapovolenýchprečerpaní,

privátnym klientom a MIKROPODNIKATEĽOM, žiadosťou žalobcu o poskytnutie úveru, spisom tohto
súdu 7Csp/147/2020, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 23.5.2012 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere pod č. 5028735482 medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský

úver vo výške 9.999 Eur. Jeho základné podmienky sú konkretizované hneď v časti I. v článku 1. a to
nasledovne: výška úveru 9.999 Eur; druh úveru – spotrebný úver na čokoľvek; úroková sadzba fixná
16,90% p.a.; výška splátky a splatnosť – 189,14 Eur mesačne k 20.dňu v mesiaci; splatnosť prvej
splátky 20.6.2022; počet splátok – 120; konečná splatnosť úveru – 20.6.2022; RPMN 19,55%; priemernáhodnota RPMN 13,80%; celková čiastka spojená s úverom 21.926,19 Eur; konštatuje sa, že sa bankou
nevyžaduje ručenie ani poistenie, ďalej sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN – úver bol
poskytnutý okamžite, v plnej výške, dlžník si bude plniť svoje povinnosti za podmienkach a v lehotách

uvedených v úverovej zmluve, úroková sadzba platí až do skončenia úverového vzťahu. V zmluve ako
ďalší dlžník je uvedená aj C. F..

11. Časť II zmluvy je označená ako „súhlas s poistením k úveru“. V nej sa hneď v bode 1 uvádza, že
dlžník A. B. má záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a podľa bodu 2 žiada

poistenie v rozsahu rozšíreného súboru poistenia.

12. V článku II, ktorý je označený ako „poplatky“ v bode 1 sa uvádza jednorazový spracovateľský
poplatok 169 Eur a poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne a napokon poplatok za poistenie k úveru
6,40 Eur mesačne.

13. Žalobca k žalobe pripojil výpis z príslušného úverového účtu, z ktorého vyplýva, že k čerpaniu úveru
vo výške 9.999 Eur došlo dňa 23.5.2012. Žalobca poslednú splátku zaplatil žalovanému dňa 21.11.2018
vovýške400Eur.Žalobcavžalobeuviedol,žecelkovozaplatilžalovanémuztejtozmluvy10.217,24Eur.
Aj keď žalovaný v závere svojho písomného vyjadrenia poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, tie však
vôbec nekonkretizoval a čo je zásadné, neuviedol vlastné skutkové tvrdenie vo vzťahu k popierajúcemu

tvrdeniu. Preto toto jeho popretie je právne neúčinné a platí fikcia o nespornosti uvedeného skutkového
tvrdenia žalobcu v žalobe s poukazom na § 151 ods. 2 CSP. Žalovaný pritom uznal, že poslednú splátku
zaplatil žalobca 21.11.2018 vo výške 400 Eur, spochybnil len to, že z tejto sumy 181,76 Eur išlo na
istinu úveru. K doloženému výpisu z úverového účtu súd poznamenáva, že ide o výpis z informačného
systému žalovaného, ktorý je dosť neprehľadný a nezrozumiteľný. Javí sa však, že 21.11.2018, kedy

bol učinený vklad sumy 400 Eur, boli z tejto sumy na istinu započítané sumy 246,9 Eur, 20 Eur, 42,72
Eur, 47,58 Eur a 42,72 Eur, čo úhrnne činí 399,92 Eur. Išlo pritom o poslednú úhradu žalobcu. Z tohto
výpisu vyplýva aj to, že prvá splátka bola zaplatená 20.7.2012 vo výške 189,14 Eur a z nej 169 Eur bolo
započítaných na poplatok (nepochybne išlo o spracovateľský poplatok), ďalej bolo započítaných 2 x 6,4
Eur na ďalší poplatok (nepochybne poistné), 2 x bol započítaný ďalší poplatok po 2,99 Eur (nepochybne

za správu úveru) a zvyšok bol započítaný na riadny úrok (1,36 Eur). Z uvedeného výpisu vyplýva aj to,
že žalobca zmluvné úroky naposledy zaplatil 19.10.2018 vo výške 1.000 Eur.

14. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že žalovaný podmieňoval poskytnutie úveru jeho poistením a že
úverovú zmluvu, ktorá to popiera, podpísal bez toho, aby si ju prečítal. Potvrdil však, že žiadne dôkazy

na preukázanie tohto svojho tvrdenia nemá. Nevedel sa vyjadriť k výške poslednej splátky, ani k tomu,
či mu bol doručený aj splátkový kalendár alebo amortizačná tabuľka a uviedol, že o tom, že žalovaný
nemá nárok na úroky a poplatky sa dozvedel od svojho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku
v máji 2020 pri podpísaní plnej moci na zastupovanie v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn.
7Csp/147/2020. Uviedol aj to, že C. F. bola jeho priateľkou a dlžníčkou v úverovej zmluve sa stala len

formálne na požiadanie samotnej banky, nakoľko figurovala ako spoludisponent na jeho peňažnom účte
u žalovaného. Prehlásil aj to, že všetky splátky realizoval výlučne on.

15. Na návrh žalovaného bola vypočutá ako svedkyňa jeho zamestnankyňa D. E., ktorá so žalovaným
uzatváralapredmetnúúverovúzmluvu.Uviedla,žeužalovanéhojezamestnanáod1.5.1991avzhľadom

na odstup času si na konkrétne parametre danej zmluvy nepamätala. Rozhodne však poprela, že by
žalovaného nejakým spôsobom nútila k uzatvoreniu poistenia jeho schopnosti splácať úver, pričom
bežne v mene žalovaného uzatvárala úverové zmluvy aj bez poistenia. Bolo len na klientovi, či požiada
o poistenie, čo sa realizovalo v jeho písomnej žiadosti o poskytnutie úveru. Klientovi bol stále dávaný
dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so zmluvou a jej súčasťami a to vrátene možnosti

prevzatia všetkých týchto listín za účelom ich riadneho oboznámenia sa a to aj v priebehu niekoľkých
dní. Uviedla síce, že v súvislosti s jej účasťou na tomto pojednávaní sa stretla s právnym zástupcom
žalovaného, ktorý ju však žiadnym spôsobom nenavádzal k tomu, čo má vypovedať, ale informoval ju
len o druhu sporu.

16. Zo spisu tohto súdu 7Csp/147/2020 súd zistil, že žalobca EOS KSI Slovensko s.r.o. ako právny
nástupca Slovenskej sporiteľne a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.5.2012 uplatnil voči
žalovanému a C. F. nárok na zaplatenie 3.000 Eur ako ich dlhu z tej istej úverovej zmluvy. Súd v rozsudku
č.k. 7Csp/147/2020-209 zo dňa 17.5.2021 žalobu zamietol z dôvodu, že veriteľ nebol oprávnený úverpredčasne zosplatniť podľa § 11 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z., pretože nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity dlžníka a preto zmluvu o postúpení pohľadávok vyhodnotil
ako neplatnú s poukazom na § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., čo viedlo k záveru o nedostatku

aktívnej legitimácie žalobcu. S tým istým právnym záverom bol uvedený rozsudok potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/39/2021-265 zo dňa 30.11.2021. Z uvedeného spisu súd zistil aj to,
že k podpisu plnej moci pre JUDr. Igora Šafranku žalobcom došlo dňa 14.5.2020.

17. Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 11Csp/72/2022-254 zo dňa 30.11.2022 tak, že

žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovateľského poplatku a poplatkov za správu
úveru zamietol a vyhovel len žalobe o určenie zvyšných troch žalovaných neprijateľných zmluvných
podmienok.

18. Súd už v pôvodnom rozsudku nesúhlasil s názorom žalobcu o chýbajúcich povinných náležitostiach

zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujúcich fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a dospel
aj k záveru o dobrovoľnosti poistenia, ktoré z toho dôvodu nebolo možno zahrnúť do celkových nákladov
spotrebiteľa a tým aj do celkovej čiastky na zaplatenie a do výpočtu RPMN. Výrok o zamietnutí žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k spracovateľskému poplatku a poplatkov za
správu úveru podrobne zdôvodnil v bodoch 66 a 67, poukázal na európsku judikatúru a rozsudok

Najvyššieho súdu SR 6Cdo/294/2019.

19. Krajský súd v Prešove rozsudkom 20CoCsp/10/2023-414 z 22.8.2023 potvrdil rozsudok súdu I.
inštancie v časti vyhovujúcej žalobe a v časti jej zamietnutia rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súd II. inštancie súhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku ohľadom žalobcom

tvrdenej absencie povinných náležitostí zmluvy a to doby trvania zmluvy, predpokladov použitých pre
výpočet RPMN a priemernej výšky RPMN so záverom, že tieto náležitosti sú v zmluve uvedené, ale
vytkol súdu I. inštancie chýbajúce odôvodnenie rozsudku v súvislosti s posudzovaním bonity žalobcu zo
strany žalovaného pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Neskúmanie tejto otázky súdom I. inštancie však
vychádzalo z vtedajšej právnej úpravy a samotnej žaloby. Žalobca sa totiž domáha určenia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku zákonnej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy a nie z dôvodu neskúmania jeho bonity a to zrejme aj
preto, že vtedy platný zákon č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neupravoval
sankciuspočívajúcuvbezúročnostiabezpoplatkovostiúveruprehrubéporušeniepovinnostidodávateľa
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ako to bolo zavedené

až v neskoršej novele citovaného zákona a to samozrejme bez úpravy pravej retroaktivity, ktorá je
v právnom štáte neprípustná. Súd I. inštancie preto nerozumie argumentácii odvolacieho súdu, pokiaľ
poukázal na zásadu dobrých mravov upravenú v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tejto súvislosti,
pretože nerozumie tomu aký právny dosah by mal mať tento korektív na podanú žalobu, aj keď zámer
odvolacieho súdu sa dá dedukovať, ale súd I. inštancie by nedokázal zdôvodniť rozsudok, ktorým by

mal vyhovieť z toho dôvodu žalobe. Ak súd II. inštancie mieni posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (hoci súd II. inštancie
svoju úvahu neposunul týmto smerom) súd prvej inštancie tento názor nezdieľa, nenasvedčuje tomu ani
logický, systematický a teleologický výklad § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012 ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

21. Ak by zákonodarca porušenie povinnosti dodávateľa upravenej v § 7 ods. 1 považoval za niečo, čo

vyvoláva neplatnosť zmluvy (hoci len čiastočne) potom by neupravoval zákonnú fikciu o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru v prípade porušenia tejto povinnosti v neskoršej právnej úprave a aj to len
v prípade hrubého porušenia, ktoré následne v § 11 ods. 2 vete tretej (neskôr aj štvrtej) aj definoval.
Pri nie hrubom porušení tejto povinnosti zákonodarca stanovil v čase relevantnej právnej úpravy len
jeden dôsledok a to nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru v § 11 ods. 2 (neskôr v § 11 ods. 2

vety prvej) ako tomu bolo aj v tomto prípade. Ak by teda aj došlo k porušeniu povinnosti dodávateľa
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zákonodarca s týmto porušením nespája neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ale len nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Nahrádzať toto špeciálne
ustanovenie zákona všeobecným korektívom dobrých mravov súd nepovažuje za náležité a dokoncaje v rozpore so spomínanou špeciálnou právnou úpravou, ktorá má stále prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou. Navyše právna úprava v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje tzv. výkladové
pravidlo, teda že výkon práv a povinností má byť v súlade so zásadou dobrých mravov, v opačnom

prípade súd nemá poskytnúť ochranu právu, ktoré sa vykonáva v rozpore s dobrými mravmi. V tomto
prípade však predsa veriteľ nerealizuje svoje právo na zaplatenie zmluvných úrokov a preto niet dôvodu
aplikovať toto ustanovenie. Na základe neho však nie je možné určiť, že právo (napr. na zmluvné
úroky) neexistuje, čoho sa domáha žalobca. Podľa citovaného ustanovenia totiž právo existuje, len ak
by žalovaný ho uplatnil a súd by mal dospieť k záveru, že jeho výkon je v rozpore s dobrými mravmi,

nemohol by mu poskytnúť právnu ochranu.

22.SúdI.inštanciepretonepovažujezasprávne,akodvolacísúdvytkolabsenciuodôvodneniarozsudku
vo vzťahu k skúmaniu bonity žalobcu, ktorý navyše v tomto smere žiadne tvrdenie neprodukoval, žaloval
o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v dôsledku zákonnej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru pre chýbajúce povinné náležitosti zmluvy, ktoré však v tomto prípade zistené neboli a ako už

bolo uvedené, vo vtedy platnom zákone č. 129/2010 Z.z. nebola upravená spomínaná zákonná fikcia
v dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa a preto súd I. inštancie
nemal absolútne žiadny dôvod sa týmto skúmaním zaoberať.

23. Súd II. inštancie vyslovil vo vzťahu k názoru súdu I. inštancie o dobrovoľnosti poistenia to, že sa mu

javí, že tento záver nebol správny z dôvodu, že zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca mohol poistenie
odmietnuť a to bez ohľadu na to, že v zmluve sa konštatuje, že banka nevyžaduje poistenie. Uviedol
tiež, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz – výsluch svedkyne D. E., ktorú považoval súd II. inštancie za
nedôveryhodnú ako osobu materiálne prepojenú so žalovaným, keďže svedkyňa pracuje u žalovaného
od roku 1991. Podľa súdu II. inštancie žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia

o nutnosti uzavrieť so zmluvou aj poistenie a preto dôkazné bremeno sa presunulo na žalovaného, aby
preukázal, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru.

24. Žalovaný po zrušení rozsudku súdu I. inštancie predložil žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru zo dňa

17.5.2012, teda 6 dní pred uzavretím zmluvy. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že žalobca bol oboznámený
smožnosťoupoisteniaúveru,jehodvochdruhovrozsahupoistenia,spodstatoupoistenia,smožnosťami
ochrany pred zlyhaním poisťovne a pod. Teda žalovaný poskytol žalobcovi dostatočné informácie
o poistení úveru, s ktorými mal žalobca možnosť oboznamovať sa a rozhodnúť sa, či poistenie uzavrie
alebo nie počas 6 dní, keďže ako vyplýva z tejto listiny, žalobca podpisom potvrdil jej prevzatie. Navyše

napojednávaníprávnazástupkyňažalovanéhopredložilaknahliadnutiuzmluvuospotrebiteľskomúvere
uzavretú v apríli 2010 medzi žalovaným a iným spotrebiteľom, ktorá bola uzavretá bez poistenia úveru
a ktorá bola predmetom sporu vedeného na tomto súde pod sp. zn. 20Csp/252/2017.

25.ViazanosťprávnymnázoromsúduII.inštanciespoukazomna§391ods.2CSPjepresúdI.inštancie

len vtedy, ak sa nezmení skutkový stav. V tomto prípade žalovaný preukázal po zrušení rozsudku súdu
I. inštancie svoje tvrdenie (a tým aj tvrdenie svedkyne E.) o tom, že uzatváral zmluvy o spotrebiteľskom
úvere aj bez poistenia. Súd nepovažuje za správne, ak skutočnosť, že svedkyňa je dlhoročnou
zamestnankyňou žalovaného sa má vyhodnotiť tak, že je nedôveryhodný svedok a že nevypovedala
pravdivo. Navyše súd II. Inštancie nemôže výpoveď tejto svedkyne vyhodnotiť inak než súd I. inštancie,

pokiaľ sám nevykonal tento dôkaz. V kontexte už predchádzajúcich zistení teda, že v úverovej zmluve
prehľadne hneď v jej úvodnej časti medzi základnými podmienkami v časti I. bode 1 sa konštatuje, že
banka nevyžaduje poistenie, čo nemohlo uniknúť pozornosti žalobcu ako priemernému spotrebiteľovi,
keďžetátoskutočnosťbolauvedenámedzizákladnýmiparametramiúveru,tiežzobsahuII.častizmluvy,
v ktorej sa uvádza, že žalobca má záujem o poistenie, zo skutočnosti, že žalobca zmluvu s týmto

obsahom podpísal, z výpovede svedkyne D. E. podporenej predloženou zmluvou o spotrebiteľskom
úvere dohodnutou bez poistenia, ako aj v dôsledku skutočnosti, že žalobca 6 dní pred uzavretím
zmluvy bol informovaný zo strany žalovaného o možnostiach dohody o poistení úveru vrátane jeho
druhov, podstaty a pod. a teda mal dostatok času a informácií na zváženie či sa rozhodne pre poistenie
alebo nie, súd preto dospel k záveru, že žalovaný preukázal svoje tvrdenie o tom, že nepodmieňoval

poskytnutie úveru uzavretím jeho poistenia. Súd sa pritom nestotožňuje s argumentáciou žalobcu
o irelevantnosti listinného dôkazu predstavujúceho žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru s tvrdením, že
neobsahovala kolónku o možnosti odmietnutia poistenia, keďže išlo len o informáciu pre spotrebiteľa
o možnom poistení. Súd teda dospel k záveru, že poistné nebolo potrebné zahrnúť do celkovýchnákladov spotrebiteľa a tým aj do celkovej čiastky na zaplatenie, ktorá ako povinná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bola uvedená v zmluve v správnej výške.

26. Do celkových nákladov spotrebiteľa bolo teda potrebné počítať len so splátkou 182,74 Eur mesačne,
teda bez poistného 6,40 Eur. V súvislosti s poslednou splátkou (120.) súd uvádza, že bežne je v inej
výške ako predchádzajúce, čo napokon vyplýva aj z bodu 5.5.3 OP tvoriacich súčasť zmluvy. Žalovaný
síce napriek výzve súdu nepreukázal listinným dôkazom výšku tejto poslednej splátky, tvrdil však,
že išlo o sumu 180,13 Eur, pričom žalobca toto jeho skutkové tvrdenie nespochybnil a preto platí

fikcia o jeho nespornosti s poukazom na § 151 ods. 1 CSP. Celková čiastka na zaplatenie teda pri
zjednodušenom výpočte ako súčin mesačnej splátky bez poistného 182,74 a počtu splátok 119 po
pripočítaní poslednej splátky vo výške 180,13 Eur je presne 21.926,19 Eur ako je uvedené v zmluve. Súd
teda sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej sume týkajúcej sa tohto údaju. Napokon však, ak
by aj nebola posledná splátka nižšia, potom celkovo čiastka na zaplatenie by bola len o 2,61 Eur vyššia
ako je uvedená v zmluve, čo súd považuje za zanedbateľný rozdiel, s ktorým by bolo neprijateľné spájať

fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto súvislosti súd dodáva, že z výpisu z úverového
účtu vyplýva, že spracovateľský poplatok, ktorý bol v zmluve dohodnutý vo výške 169 Eur bol započítaný
doprvejsplátkyúverurealizovanejplatbouzodňa20.7.2022,čobolovsúladesOPžalovaného–bodom
5.2, preto spracovateľský poplatok sa nepripočítava k súčinu počtu splátok a ich výšky.

27. Súd sa nestotožnil ani s posledným argumentom žalobcu o nesprávnej výške RPMN v jeho
neprospech. Aj pri použití internetovej kalkulačky na portály finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa Ministerstva financií SR pri zadaní údajov – dátumu uzavretia zmluvy, výšky úveru, výšky
mesačnej splátky 182,74 Eur je RPMN 18,40% a v prípade pripočítania aj spracovateľského poplatku
je 18,88%, čo je stále menej ako údaj v zmluve (19,55%) a to nie je v neprospech spotrebiteľa.

V neprospech spotrebiteľa by bolo, ak by v skutočnosti údaj o RPMN bol vyšší ako uvedený v zmluve.
Súd pripomína, že internetová kalkulačka je len pomôckou pri stanovení približnej hodnoty RPMN, ktorú
je potrebné počítať podľa príslušného vzorca uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z. rozhodne však, keďže
súd vychádzal z iných celkových nákladov ako žalobca, čo je pre výpočet RPMN rozhodujúce podľa § 2
písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. je tvrdenie žalobcu o vyššej RPMN neopodstatnené. Aj pri pripočítaní

spracovateľského poplatku podľa spomínanej kalkulačky je stále RPMN nižšia ako v zmluve.

28. Súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že pri žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
musia žalobcovia preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ten sa totiž vyžaduje
len pri žalobách podľa § 137 písm. c/ CSP, v danom prípade však ide o žalobu podľa § 137 písm.

d/ CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto
osobitným právnym predpisom je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Nejde o žalobu o určenie práva, ale
o určenie právnej skutočnosti, ktorou je zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

29. Následne sa súd zaoberal tým, či nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v danom prípade v znení
účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012.

30. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
32. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

33. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj nákladyna doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

34. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

35. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)

adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom

odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)

informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)

právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

36. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b)

je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

37. Žalobca sa zároveň domáha aj určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom ide o žalobu podľa
§ 137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú

zákona č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP.

38. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

39. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.40. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

41. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

42. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

44. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

46. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

47. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)

vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,

e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)

prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)

spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)

umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,
u)

požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.

48. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

49. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.50. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

51. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

52. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

53. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovateľského
poplatku a poplatkov za správu úveru odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol, že z rozhodnutia súdu I.
inštancie sa nedá zistiť aké protiplnenie žalobca za tieto poplatky získal (hoci súd I. inštancie to uviedol
v bode 67) a či nešlo o poplatky v prevažnej miere sledujúce záujmy žalovaného. Súd ale opakovane
odkazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/2017, z ktorého vyplýva, že nie je potrebné určiť

konkrétne služby za tieto poplatky ako protihodnotu, ale rozhodujúce je, aby tieto zmluvné podmienky
boli v zmluve formulované jasne a zrozumiteľne. Pre súd I. inštancie je neprijateľné, aby sa dávala
prednosť rozsudku iného členského štátu EÚ, ktorý je v rozpore s aktuálnou európskou judikatúrou
a ktorý bol vyhlásený pred 13 rokmi a to predovšetkým za situácie, že k tejto zmluvnej podmienke zaujal
stanovisko aj Najvyšší súd SR v rozsudku 7Cdo/294/2019, ktorý však bol dokonca publikovaný v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 12/2022.

54. Súd preto znovu len zopakuje, že so záverom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17
sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 7Cdo/294/2019 zo dňa 28.2.2020, v ktorom uviedol, že
z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, teda za úkony na strane

veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho
nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru a to vypracovanie zmluvy, jej uzatvorenie
a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom
možnosť jeho uplatňovania pripúšťa aj zákon č. 129/2010 Z.z. a táto možnosť vyplýva z judikatúry
Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť

kzáveruoexistenciinekalejzmluvnejpodmienky.Najvyššísúdpoukázalajnato,ženemožnoopomenúť
tú skutočnosť, že bolo na spotrebiteľovi, ktorý mohol posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce zo
zmluvy, či ju uzavrie a ak sa mu poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený určito,
jasne a zrozumiteľne, javil vysoký, nič mu nebránilo obrátiť sa na iný subjekt. Dovolací súd mal za to, že
nemožno tolerovať, aby dovolateľ (spotrebiteľ), ktorý vopred vedel, že bude musieť zaplatiť poplatok za

poskytnutie úveru a zároveň poznal jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda s poplatok a jeho
výškou súhlasil a následne zaujal stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

55. Súd si osvojil aj závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove 23CoCsp/6/2022
zo dňa 20.4.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/9/2022-40 zo dňa

1.6.2022, ktorým bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom spracovateľského
poplatku a poplatku za správu úveru voči žalovanej Tatra banke a.s. zamietnutá. Odvolací súd
uviedol, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17 vyplýva záver o tom, že smernicu
Rady 93/13/EHS je potrebné vykladať tom zmysle, že pripúšťa dojednanie poplatkov za správu
a poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, pričom nemusia byť

špecifikované všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Aj keď sa jednalo o výklad
maďarského práva, podľa názoru odvolacieho súdu, tento výklad sa bude vzťahovať aj na slovenský
právny poriadok, pokiaľ ide o posúdenie prijateľnosti obdobných poplatkov, pretože slovenské právo
pripúšťa dojednanie uvedených poplatkov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 zodňa 28.2.2020 tiež vyplýva, že toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je relevantné aj pre slovenské
právo. Súd 2.inštancie ďalej konštatoval, že predmetné poplatky nepredstavujú poplatky za služby,
ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej časti nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t/

Občianskeho zákonníka). Dojednanie a správa úveru sú rovnako v záujme dodávateľa aj spotrebiteľa,
ktorý predsa mal záujem o poskytnutie úveru a má záujem na tom, aby jeho úverový vzťah naďalej
trval, aby mohol podľa svojich predstáv disponovať so sumou úveru. Nedostatok správy úveru by mohol
viesť k tomu, že by úverový vzťah predčasne skončil, čo nie je záujmom poctivého dlžníka. Napokon
odvolací súd uviedol aj to, že aj keď rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 neuvádza, že

sa zaoberal aplikáciou § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, z obsahu rozhodnutia vecne
vyplýva, že dovolací súd sa v tejto veci zaoberal prijateľnosťou dojednania poplatku za poskytnutie
úveru t.j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho
internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver o tom, že takýto
poplatok je prijateľný. Napokon odvolací súd uviedol, že aj keď by predmetné zmluvné podmienky vo
vzťahu k žalovanému, skoršími súdnymi rozhodnutiami boli určené za neprijateľné, právne posúdenie je

potrebné zmeniť s ohľadom na spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 z 28.2.2022.
K záveru o tom, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku pri spomínaných poplatkoch dospel
aj Krajský súdu v Nitre v rozsudku 9CoCsp/21/2021 z 28.7.2021, ale tiež Krajský súd v Prešove
v rozsudku 17CoCsp/46/2022 z 31.1.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
29Csp/19/2022-140 z 30.6.2022.

56. K pokynu odvolacieho súdu o konkretizáciu protiplnenia za dané poplatky súd odkazuje na
odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019, teda že ide o poplatky za úkony na strane
veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy ako je jej vypracovanie, uzatvorenie a pod. Pokiaľ ide
o posúdenie v koho záujme sú tieto poplatky súd poukazuje na zdôvodnenie rozsudku Krajského súdu

v Prešove 23CoCsp/6/2022 o tom, že tieto poplatky sú rovnako v záujme dodávateľa aj spotrebiteľa,
ktorý má záujem o poskytnutie úveru a má záujem na tom, aby jeho úverový vzťah naďalej trval, aby
mohol podľa svojich predstav disponovať so sumou úveru.

57. Pre súd prvej inštancie je nenáležité, ak ako argumentácia pre vyhovenie žalobe sa použije odkaz

na iné právoplatné rozsudky. Súdu nie je známe na základe akého zákonného ustanovenia by mal
byť týmito rozsudkami viazaný a to bez ohľadu na § 53a Občianskeho zákonníka, ktorý túto viazanosť
neupravuje a má iný praktický význam. Za zásadný argument v tomto smere súd I. inštancie považuje
skutočnosť, že judikatúra sa neustále vyvíja a pokiaľ existujú nové rozsudky, či už Súdneho dvora EÚ
alebo Najvyššieho súdu SR (na ktoré súd poukázal) všetky súdy, vzhľadom na princíp právnej istoty,

by ich mali rešpektovať.

58. K rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-224/19 a C-259/19 zo dňa 16.7.2020 súd
uvádza, že návrh na prejudiciálne konanie podal španielsky súd. Španielska právna úprava (zákon
č. 2/2009) upravuje možnosť tak stanovenia provízie ako aj poplatkov v spotrebiteľských zmluvách

o úvere a navyše podľa španielskych právnych noriem (spomínaného zákona 2/2009, ale aj nariadenia
o úrokových sadzbách, prevádzkových normách, informáciách pre klienta z 19.12.1989) provízie
a poplatky účtované zákazníkovi musia zodpovedať skutočne poskytnutým službám alebo vzniknutým
nákladom. SDEU v spomínanom rozsudku v bode 75 uviedol, že o značnú nerovnováhu v súvislosti
s posúdením nekalej podmienky môže ísť pri závažnom narušení právneho postavenia spotrebiteľa na

základe platných vnútroštátnych predpisov a preto v bode 78 uviedol, že podľa spomínaného zákona
č. 2/2009 provízie alebo poplatky prenesené na zákazníka musia zodpovedať skutočne poskytnutým
službám alebo vzniknutým nákladom a následne na základe týchto úvah v bode 79 dospel k rozhodnutiu,
ktorévovýrokuboloobsiahnutévbode3,ktorýcitovalsúddruhejinštancievosvojomrozsudku.Uvedený
rozsudok SDEU je teda potrebné vnímať v kontexte so španielskymi právnymi predpismi. Keďže však

právne predpisy Slovenskej republiky neobsahujú vyššie uvedenú právnu úpravu ako v Španielsku, nie
je možné spomínaný výrok rozsudku SDEU aplikovať pre posúdenie žalovanej zmluvnej podmienky.

59. Rozhodnutiu C-621/17 predchádzal rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13 z 30.4.2014,
v ktorom európsky súd uviedol, že rozhodujúce je to, či zmluva transparentným spôsobom uvádza

príslušnú zmluvnú podmienku, či spotrebiteľ bol o nej riadne informovaný pred uzavretím zmluvy a či
mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z nej
pre neho vyplývajú. Podobný záver prijala aj Európska komisia v prejudiciálnom konaní vedenom na
návrh Krajského súdu v Prešove v spore G. H. proti spoločnosti Provident Financial s.r.o. Európskakomisia vo svojich pripomienkach z 3.2.2014 posudzovala takzvaný administratívny poplatok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere a uviedla, že smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná
podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže považovať za jasnú a zrozumiteľnú

vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a umožňuje spotrebiteľovi
posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky vyplývajú. Napokon v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu
ČR Cpjn 200/2014 zo dňa 23.4.2014, podľa ktorého sa nevyžaduje pre poplatok za správu úveru, aby
boli uvedené všetky činnosti, za ktoré je poplatok dohodnutý a napokon k tejto problematike zaujal názor

aj Ústavný súd ČR v náleze III. Ú 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Aj Ústavný súd uviedol, že nie je potrebné
špecifikovať služby, ktoré sú poskytované bankou za paušálny poplatok, ale klient musí byť dostatočne
informovaný, tak aby po zrelej úvahe akceptoval alebo odmietol ponúknuté podmienky. Je potrebné si
uvedomiť, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy kalkulovala s tým, že jej výnos bude tvorený úrokom
a poplatkami, ak by počítala iba s príjmom z úrokov nepochybne by sa to premietlo do výšky úrokovej
sadzby.

60. Pre úplnosť súd dodáva, že procesnú prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
vysvetlil už v predchádzajúcom rozsudku, s čím sa stotožnil aj súd II. inštancie a to s poukazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 z 30.7.2019 a 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 a navyše
odvolací súd poukázal aj na európsku judikatúru, v zmysle ktorej má súd ex offo posúdiť nekalosť

zmluvnej podmienky.

61. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nedospel k záveru o chýbajúcich
povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré by spôsobili fikciu o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a nedospel ani k záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke ohľadom

spracovateľského poplatku a poplatkov za správu úveru a preto žalobu znovu zamietol. Súdu zároveň
nedá vysloviť pochybnosť o naplnení zákonných dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu I. inštancie za
stavu, keď strany nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy (čo sa vyžaduje pri § 389 ods. 1 písm.
c/ CSP) a ak súdu nebol vysvetlený dôvod uvedený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP teda akého
nesprávneho procesného postupu sa dopustil súd I. inštancie, ktorým by znemožnil žalobcovi uskutočniť

jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že navyše tento
nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

62. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP.
V konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o vydaní bezdôvodného obohatenia bol

žalobca neúspešný, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému, nakoľko
nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno navyše použiť len výnimočne. V konaní
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bol žalobca úspešný len čiastočne. Súd totiž vyhovel
žalobe ohľadom troch zmluvných podmienok a ohľadom jednej bol úspešný žalovaný a preto podľa
zásady pomeru úspechov strán v spore súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov

daného konania v rozsahu 50%.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.