Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29C/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205565
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423205565.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkyne: Univerzita

Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO: 00 397 865 proti
žalovanému: J. C. DECAUX SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Kopčianska 92, Bratislava, IČO: 35 695
412, zastúpeného: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, IČO: 31 817 432, o
vypratanie nehnuteľnosti a vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na svoje náklady odstrániť stavbu - reklamný nosič postavený na pozemku parc.
č. XXXX/XX vo výmere 207 m2, druh pozemku ostatná plocha, nachádzajúcom sa v k.ú. T. E., obec:
J. - T. E., okres J. IV, ktorý je zapísaný Okresným úradom J., katastrálny odbor na LV č. XXX, a to do

XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1437,24 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšku žalobu žalobkyne zamieta.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 11.09.2023 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť všetky
reklamné stavby žalovaného, nachádzajúce sa na pozemku žalobkyne, súčasne sa od žalovaného
domáhala zaplatenia sumy 2,36 eura denne od 01.08.2023 až do odstránenia reklamných stavieb a
náhrady trov konania. Podanú žalobu zdôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území T. E., obec J. - T. E., okres J.

IV zapísaného na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „pozemok“). Žalobkyňa na pozemku identifikovala
reklamný nosič patriaci žalovanému. Podľa nej žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu, neplatí
zaužívanienájomné,ataksanaúkoržalobkynebezdôvodneobohacuje.Žalobkyňazaslalažalovanému
výzvy na vypratanie pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia, tieto boli žalovanému doručené v
dňoch 13.04.2023 a 01.06.2023. Žalovaný jej na základe výziev zaplatil plnenie z titulu bezdôvodného
obohatenia vo výške 3178,61 eura a 214,74 eura, avšak do podania žaloby pozemok nevypratal.
Žalobkyňa preto považuje reklamný nosič žalovaného za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135a zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), preto sa voči žalovanému
domáha odstránenia všetkých stavieb na pozemku a vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451
OZ až do odstránenia predmetných stavieb žalovaným.2. Žalovaný doručil súdu dňa 20.11.2023 vyjadrenie v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa
osobitného predpisu, v ktorom poukázal na to, že s Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava
uzatvoril zmluvu zo dňa 11.07.1990, ktorou sa zaviazal poskytovať v prospech mesta plnenie

spočívajúce vo vybudovaní rôznych verejnoprospešných a informačných zariadení (ďalej len „Zmluva“).
Mesto sa zaviazalo poskytnúť žalovanému na ten účel svoje pozemky do užívania. Dodatkom č. 3 zo
dňa 14.04.2005 strany doplnili zariadenia aj o „citylight boards“, teda zariadenie, ktorého odstránenia
sa domáha žalobkyňa v tomto konaní. Dodatkom č. 4 zo dňa 20.10.2014 predĺžili zmluvné strany dobu
platnosti Zmluvy do 28.09.2028. Žalobkyňa je preto v zmysle § 680 OZ Zmluvou a jej dodatkami viazaná,

v dôsledku čoho vzťah, na základe ktorého má žalovaný právo pozemok užívať, trvá. Žalovaný preto
navrhol podanú žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 04.12.2023 uviedla, že žalovaným predložená Zmluva a ani
dodatky neobsahujú informáciu, na akých pozemkoch by mali byť reklamné zariadenia „citylight boards“
vo vlastníctve žalovaného postavené a prevádzkované; tieto obsahujú len všeobecné ustanovenia,

ktoré predpokladajú ďalšiu dohodu a vyšpecifikovanie umiestnenia zariadení. Podľa žalobkyne tak
žalovaným predložené dokumenty nedokazujú, že pozemok bol predmetom zmluvy o nájme a žalovaný
nepreukázal, že by sa Zmluva a dodatky týkali reklamnej stavby postavenej na pozemku, ktorý je
predmetom sporu.

4. Žalovaný súdu dupliku k replike žalobkyne súdu nedoručil.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.01.2025, na ktoré sa dostavil zástupca žalobkyne a
právny zástupca žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa na ňu obrátil v roku 2017 s návrhom na
uzatvorenienájomnejzmluvy,predmetomktorejbyboloodplatnéužívaniepozemkovžalobkynenaúčely

umiestnených reklamných zariadení, s čím nesúhlasila. Žalobkyňa tiež doplnila svoje skutkové tvrdenia,
že nemá vedomosť, odkedy je reklamná stavba žalovaného na pozemku postavená, žalovanému
na jej postavenie súhlas nedala. Žalovaného vyzývala na odstránenie reklamnej stavby, iné kroky
smerujúce k jej odstráneniu neuskutočnila. Žalovaný na uvedenom pojednávaní poukázal na obsah
Zmluvy v znení dodatkov, v ktorej nebolo presne dojednané, kde majú byť reklamné stavby, vrátane

stavby posudzovanej v tomto prípade, umiestnené. Poukázal na čl. 4 bod 2 dodatku č. 3 k Zmluve, v
zmysle ktorého konkrétne miesta reklamných zariadení budú identifikované následne, k čomu podľa
žalovaného aj došlo. Žalovaný umiestnil takýmto spôsobom viacero reklamných zariadení, pričom na
ich umiestnenie bolo vydané rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - T. E., ktoré predložil. Okolnosť, že
následne Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava previedlo pozemok, na ktorom je umiestnená

reklamná stavba žalovaného, do vlastníctva žalobkyne, nemá vplyv na záväzkovoprávny vzťah založený
Zmluvou. Rovnako je podľa neho bez právneho významu interný predpis žalobkyne, že na svojich
pozemkoch neudelí súhlas s postavením reklamných stavieb.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2025 poukázala na to, že z dôkazov predložených

žalovaným nevyplýva, že Zmluva v znení dodatkov sa týka aj pozemku. Podľa žalobkyne žalovaný
nepreukázal dostatočne určitú identifikáciu pozemkov, na ktorých sú umiestnené jeho reklamné stavby,
keď v rozhodnutí Mestskej časti J. - T. E., ktoré žalovaný predložil, táto chýba. Žalovaný vo svojom
vyjadrenízodňa25.03.2025uviedol,žekonečnúpolohureklamnýchzariadení(vsúčasnostireklamných
stavieb) umiestňovaných na základe zmluvy o nájme v znení dodatkov určovali jej zmluvné strany

individuálne, s ohľadom na stavebné konanie, kde bolo potrebné zohľadňovať už jestvujúce inžinierske
siete a iné prekážky a vyjadrenia dotknutých orgánov. Takto oboma zmluvnými stranami identifikovaný
predmet užívania je potom dostatočne určitý na to, aby bolo možné vyvrátiť tvrdenie žalobkyne, že ide o
neurčitý predmet Zmluvy resp. nájmu. Podľa žalovaného predmet Zmluvy a ani nájmu nebol nikdy medzi
zmluvnými stranami sporný, spornosť do vzťahu vnáša len žalobkyňa potom, čo vstúpila do postavenia

prenajímateľa.

7. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 31.03.2025 súd vykonal dokazovanie a zistil
nasledovný skutkový stav.
7.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom J., katastrálny odbor (č.l. 10) súd

zistil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom pozemku.
7.2. Zo zamerania reklamného nosiča, vyhotoveného W.. G. Y. dňa 20.03.2023 (č.l. 9, 9rub) súd zistil, že
na pozemku parc. č. XXXX/XX je v graficky znázornenej časti vymedzenej tromi meranými bodmi, medzichodníkom a asfaltovou cestou, umiestnená reklamná stavba, ktorej okraj nadzemnej časti reklamného
nosiča zasahuje do pozemku parc. č. XXXX/XX.
7.3. Z výzvy na vypratanie odoslanej žalobkyňou dňa 12.04.2023 spoločnosti ISPA spol. s r.o. (č.l.

7) súd zistil, že žalobkyňa v nej oznamuje uvedenej spoločnosti, že na základe zamerania zo dňa
20.03.2023 identifikovala reklamný nosič ISPA - JCDecaux na pozemku parc. č. XXXX/XX. Podľa
žalobkyne uvedená spoločnosť nemá žiadne nájomné ani iné právo k pozemku, na ktorom je reklamné
zariadenie postavené, preto ju žiada o jeho odstránenie najneskôr do 30.04.2023. Súčasne žalobkyňa
vyzýva uvedenú spoločnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2019 v sume 687,87 eura

ročne, za rok 2020 v sume 705,07 eura ročne, za rok 2021 v sume 737,87 eura ročne, za rok 2022 v
sume 761,48 eura ročne a za obdobie od 01.01. - 30.04.2023 v sume 286,32 eura; spoločnosti ISPA,
spol. s r.o. bola predmetná výzva doručená dňa 13.04.2023, ako to vyplýva z pripojenej doručenky.
7.4. Z výzvy na vypratanie zo dňa 26.05.2023 odoslanej žalobkyňou dňa 31.05.2023 žalovanému
(č.l. 8) súd zistil, že žalobkyňa poukázala na svoju skoršiu výzvu odoslanú spoločnosti ISPA, spol.
s r.o. dňa 12.04.2023. Potvrdila žalovanému, že dňa 21.04.2023 prijala sumu 3178,61 eura, ktorá

predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného za roky 2019-2022 a obdobie od 01.01. do 30.04.2023.
Poukázala tiež na to, že reklamný nosič, na ktorého odstránenie vyzvala, nebol v čase kontroly pozemku
uskutočnenej dňa 15.05.2023 odstránený. Žalobkyňa preto vyzvala žalovaného na jeho odstránenie
do 31.07.2023 a zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 214,74 eura za obdobie od 01.05.2023
do 31.07.2023. Napokon požiadala žalovaného, aby jej oznámil konkrétny termín vypratania pozemku.

Žalovaný predmetnú výzvu žalobkyne prevzal dňa 01.06.2023, ako to vyplýva z pripojenej doručenky.
7.5. Zo Zmluvy uzatvorenej medzi mestom Bratislava, zastúpeným Národným výborom hlavného mesta
Slovenskej republiky a spoločnosťou GUVE, spoločnosťou pre mestské dopravné zariadenia s.r.o., so
sídlom M.-I.- D. XX, XXXX T. XX, Nemecká spolková republika (č.l. 32-37) súd zistil, že táto predstavuje
úradný preklad z nemeckého jazyka, pričom v pravom hornom rohu na prvej strane zmluvy je uvedený

dátum 11.7.90. V zmysle § 1 bod 1. Zmluvy sa uvedená spoločnosť zaväzuje dať k dispozícii mestu kryté
zastávky pre cestujúcich, mestské informačné tabule, moderné stĺpy, ako aj automatické WC zariadenia,
WC zariadenia pre invalidov, minismerovníky a papierové koše, ktoré podľa prílohy č. 1 pripojenej
ponuky sa stávajú súčasťou tejto Zmluvy a sú podľa modelu, objemu, počtu a miesta inštalovania
bližšie popísané. V zmysle § 1 bod 2. Zmluvy sa mesto zaväzuje uvedenej spoločnosti povoliť bezplatné

používanie potrebného pozemku, súčasne mesto dáva uvedenej spoločnosti monopolné právo postaviť
na území mesta kryté zastávky pre cestujúcich, mestské informačné zariadenia (tabule) a stĺpy, ako aj
zariadenia s reklamou, a tieto propagačne prevádzkovať.
7.6. Z dodatku č. 3 (č.l. 38-40) súd zistil, že tento odkazuje vo svojom názve a tiež aj v preambule
na Zmluvu uzatvorenú dňa 11.07.1990; predmetný dodatok bol uzatvorený medzi Hlavným mestom

Slovenskej republiky Bratislavou a žalovaným dňa 14.04.2005. V zmysle bodu 1. preambuly (č.l. 38rub)
je žalovaný označený za právneho nástupcu spoločnosti GUVE, spoločnosti pre mestské dopravné
zariadenia, s.r.o. V zmysle článku 4 bod 1. dodatku č. 3 súd zistil, že žalovaný sa zaväzuje bezplatne
dodať, postaviť, čistiť, udržovať 150 „citylight boards“ formátu 8 m2 design Porsche a reklamne ich
prevádzkovať. V zmysle článku 4. bodov 2. a 3. predmetného dodatku lokality pre „citylight boards“

vyberú spoločne obidve zmluvné strany, pričom tieto sa dohodli na harmonograme výstavby v roku 2005
- 75 „citylight boards“ a v roku 2006 - 75 „citylight boards.“ V zmysle článku 6. dodatku č. 3 sa doba
trvania zmluvy o nájme predlžuje do 28.09.2028 a týka sa všetkých zariadení, ktoré žalovaný už postavil,
ako aj všetkých zariadení, ktoré má postaviť v zmysle tohto dodatku č. 3.
7.7. Z dodatku č. 4 (č.l. 41-43) súd zistil, že bol uzatvorený medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky

Bratislavou a žalovaným dňa 20.10.2014 a týka sa Zmluvy.
7.8. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - T. E. č. 10467/2007-06-SÚ/PI zo dňa 28.02.2007 (č.l.
70) súd zistil, že ním starostka uvedenej mestskej časti ako príslušný správny orgán udelila súhlas s
umiestnením 12 ks podsvietených, reklamných, propagačných a informačných zariadení na dobu určitú,
do 31.12.2017, pričom predmetný súhlas sa týka tiež zariadenia pod por. č. 1., ktoré bude umiestnené

na J. ulici, vjazd na most B. pod č. XXX. Z odtlačku príslušnej pečiatky na uvedenom rozhodnutí súd
zistil, že toto nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2007. Z grafickej prílohy predmetného rozhodnutia (č.l.
71) súd zistil, že ako prvé v poradí je zobrazené reklamné zariadenie pod por. č. XXX.
7.9. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou (č.l. 73-78) súd identifikoval umiestnenie reklamnej
stavbyžalovaného,ktorásanachádzamedzichodníkomapripájacímpruhomnamostB.,ktorýodbočuje

vpravo, a ktorý je totožnou reklamnou stavbou so stavbou pod por. č. XXX v grafickej prílohy rozhodnutia
Mestskej časti J. - T. E. č. 10467/2007-06-SÚ/PI zo dňa 28.02.2007.8. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len
„C.s.p.“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

11. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

13.Podľa§261ods.2zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavplatnomznení(ďalejlen„ObZ“),

touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) ObZ, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.

15. Podľa § 262 ods. 9 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

16.Podľa§269ods.2ObZ,účastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

17. podľa § 135c OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len „vlastník stavby“).

18. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

v znení účinnom ku dňu 28.02.2007, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú
príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ
sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo
pozemkom.

23. Podľa § 142d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, informačné,
reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za
reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je
povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.

24. Podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení účinnom ku dňu 31.03.2025 (ďalej len „stavebný zákon“), vlastník reklamnej stavby je povinný
odstrániť reklamnú stavbu do 30 dní od uplynutia doby, na ktorú bola povolená reklamná stavba, alebo
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. V rozhodnutí onepredĺžení doby trvania reklamnej stavby stavebný úrad určí podmienky odstránenia reklamnej stavby.
Ak vlastník reklamnej stavby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby
jej trvania reklamnú stavbu neodstráni, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je exekučným titulom.

25. V konaní nebolo sporné, že pozemok, na ktorom je umiestnená reklamná stavba žalovaného, je vo
vlastníctve žalobkyne. Rovnako tak nebolo sporné, že žalovaný v súvislosti s postavenou reklamnou
stavbou na pozemku žalobkyne tejto zaplatil na základe jej skorších výziev sumu 3178,61 eura a sumu
214,74 eura. Napokon žalovaný v priebehu tohto konania nepoprel ani skutkové tvrdenie žalobkyne,

že suma požadovaná žalobkyňou za deň umiestnenia reklamnej stavby žalovaného na jej pozemku je
2,36 eura.

26. Spornými zostali tvrdenia žalovaného, že reklamnú stavbu má na pozemku žalobkyne oprávnene
postavenú a príslušnú časť pozemku, na ktorej je táto postavená, užíva na základe zmluvy uzatvorenej
s predchádzajúcim vlastníkom pozemku, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Žalovaný

na preukázanie svojich tvrdení predložil Zmluvu spolu s dodatkom č. 3 a č. 4 rozhodnutie Mestskej časti
J. - T. E. č. 10467/2007-06-SÚ/PI zo dňa 28.02.2007, žiadne iné dôkazné prostriedky nepredložil a iné
dôkazy vykonať nenavrhol. Súd uvádza, že v tomto konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli
a rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul. Po oboznámení
sa so všetkými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami súd zistil, že žalobkyňa je vlastníkom

pozemku, na ktorom sa nachádza reklamná stavba žalovaného. Žalovaný v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázal, že pozemok, resp. jeho časť, užíva oprávnene
na základe Zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcim vlastníkom pozemku, Hlavným mestom Slovenskej
republiky Bratislavou. Z obsahu Zmluvy a dodatkov nevyplýva žiadna špecifikácia pozemkov, príp.
ich častí, na ktorých bol žalovaný v rozhodnom čase oprávnený postaviť o.i. reklamné zariadenia (v

súčasnosti reklamné stavby). Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že z obsahu čl. 4 bod 2 dodatku č.
3 k Zmluve (č.l. 39rub) vyplýva spoločný záväzok zmluvných strán Zmluvy vybrať lokality pre reklamné
stavby „citylight boards“. Súd ale poukazuje na to, že žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal,
že by časť pozemku žalobkyne, na ktorej je postavená reklamná stavba žalovaného, bola práve jednou
z lokalít, ktorú vybrali zmluvné strany Zmluvy podľa čl. 4 bod 2 dodatku č. 3 k Zmluve. Žalovaný v konaní

uvádzal, že predchádzajúci vlastník pozemku, Hlavné mesto Slovenskej republiky, jeho právo užívať ho
na umiestnenie reklamnej stavby nespochybňoval, a spochybňuje ho až žalobkyňa. Súd v tejto súvislosti
prisvedčil argumentácii žalobkyne, že jej nie je známy právny titul, na základe akého je na jej pozemku
postavenáreklamnástavbažalovanéhoabolopovinnosťoužalovanéhopreukázaťrelevantneexistenciu
jeho užívacieho práva k nej. Žalovanému nič nebránilo žalobkyni ešte pred podaním žaloby, ale aj

kedykoľvek počas tohto konania, napr. v súčinnosti s predchádzajúcim vlastníkom pozemku, Hlavným
mestom Slovenskej republiky Bratislavou, preukázať, že spornú časť pozemku užíva na základe súhlasu
tohto predchádzajúceho vlastníka. Žalovaný ale v priebehu celého konania len tvrdil, že spornú časť
pozemku užíva na základe čl. 4 bod 2. dodatku č. 3 Zmluvy, a toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Súd
pritom dopĺňa, že predmetom užívania je nehnuteľná vec a dojednaná doba jej užívania podľa vyjadrenia

žalovaného má trvať až do 28.09.2028, ako to vyplýva z dodatkov č. 3 a 4 k Zmluve; možno preto
opodstatnenepredpokladať,žezáväzoktakéhotocharakterubudemaťbuďpísomnúformu,aleboaspoň
bude zachytený spôsobom do budúcna (počas trvania zmluvného vzťahu) nevzbudzujúcim pochybnosti
o jeho obsahu, práve za účelom ochrany práv zmluvných strán. Ako je uvedené vyššie, žalovaný,
ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že užíva časť pozemku žalobkyne na

základe súhlasu predchádzajúceho vlastníka predmetného pozemku v súlade so Zmluvou, toto dôkazné
bremeno neuniesol, preto súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že v tomto konaní v zmysle § 215 C.s.p. zisťoval skutkový, nie skutočný stav a aj v zmysle odbornej
literatúry: „... pod legálnym termínom „zistený skutkový stav“ je skutočne potrebné vidieť potenciálne
značne zúžený skutkový základ v porovnaní s mimosporovým konaním (v ktorom súd zisťuje „skutočný

stav veci“ - porovnaj čl. 6 CMP). V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra a „režiséra“, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov (pozri aj
ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v
miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového

stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec
rozhodne. ... Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený
nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako
dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu (prostriedky procesnéhoútoku a obrany strana buď vyčerpala, alebo ich uplatnila neskoro) alebo pasivity (kontumačný rozsudok).
Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď
dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných

skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu
preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech....“(pozri Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.,
Praha: C. H. Beck, 2. vydanie, 2022 str. 861, 862).

27. Žalovaný v priebehu konania predložil rozhodnutie Mestskej časti J. - T. Ves č. 10467/2007-06-
SÚ/PI zo dňa 28.02.2007 (č.l. 70), z ktorého vyplýva, že ním starostka uvedenej mestskej časti ako
príslušnýsprávnyorgánpodľa§17ods.3zákonač.377/1990Zb.oHlavnommesteSlovenskejrepubliky
Bratislava v znení neskorších predpisov, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov a § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov udelila súhlas s
umiestnením 12 ks podsvietených, reklamných, propagačných a informačných zariadení na dobu určitú,

do 31.12.2017, pričom predmetný súhlas sa týka tiež zariadenia pod por. č. 1., ktoré bude umiestnené
na Botanickej ulici, vjazd na most B. pod č. XXX; uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.03.2007. Porovnaním vizualizácie reklamnej stavby pod č. XXX v grafickej prílohe predmetného
rozhodnutia a fotodokumentácie predloženej žalobkyňou (č.l. 73, 74, 76 a 78) súd dospel k záveru,
že žalovaný umiestnil túto reklamnú stavbu na pozemok na základe uvedeného rozhodnutia, a teda

v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona [§ 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona],
pričom v zmysle § 142d stavebného zákona sa od 02.01.2015 považuje za reklamnú stavbu, v čase jej
postavenia teda nešlo o čiernu stavbu, t.j. stavbu vybudovanú bez príslušného povolenia stavebného
úradu. Súd dopĺňa, že z obsahu predloženého rozhodnutia nevyplýva, aký užívací vzťah mal žalovaný v
čase postavenia reklamných stavieb, na ktoré mu bol predmetným rozhodnutím vydaný súhlas, vrátane

reklamnej stavby na pozemku žalobkyne. Z predloženého rozhodnutia taktiež vyplýva, že reklamná
stavba žalovaného bola povolená na dobu určitú, do 31.12.2017. Žalovaný pritom v konaní nepredložil
žiadne ďalšie dokumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že táto reklamná stavba je aj v
čase po 31.12.2017 postavená na pozemku žalobkyne oprávnene.

28. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalovaným postavená reklamná stavba na
pozemkužalobkynejeneoprávnenoustavbouvzmysle§135cOZ,pretožalovanémuuložilpovinnosťna
vlastné náklady ju odstrániť z uvedeného pozemku tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
S ohľadom na jej charakter, keď ide o podsvietenú stavbu („citylight board“), ktorá je napojená na
elektrickú energiu, súd žalovanému poskytol dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom za

primeranú považuje lehotu 40 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Pretože v konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný užíva časť pozemku žalobkyne
bezprávnehodôvoduabezodplatne,vzniklounehobezdôvodnéobohatenienaúkoržalobkynevzmysle
§ 451 ods. 2 OZ, ktoré je povinný žalobkyni podľa § 456 OZ vydať. Žalobkyňa sa domáhala podanou

žalobou zaplatenia sumy 2,36 eura denne od 01.08.2023 až do odstránenia reklamnej stavby. Súd
konštatuje, že žalovaný sa užívaním časti pozemku žalobkyne bezdôvodne obohatil ku dňu vyhlásenia
rozhodnutiavtejtoveci.Súdpretovypočítalbezdôvodnéobohateniežalovanéhoododňapožadovaného
žalobkyňou, t.j. od 01.08.2023 až do dňa vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci, t.j. do 31.03.2025, čo
predstavuje 609 dní, keď žalobkyňou ohraničená časť roka 2023 predstavovalo 153 dní, rok 2024 mal

366 dní (pozn. súdu, išlo o priestupný rok, preto február 2024 mal 29 dní) a zodpovedajúca časť roka
2025 predstavovalo 90 dní. Súd preto vo výroku II. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1437,24 eura (609 x 2,36 eura) do troch dní od jeho právoplatnosti.

30. S ohľadom na charakter peňažného nároku, ktorý si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila podanou

žalobou, a ktorým je bezdôvodné obohatenie žalovaného, t.j. mimozmluvný záväzok, súd mohol
rozhodnúť o jeho výške len ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. k 31.03.2025. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na okolnosť, že v zmysle § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Súd nemôže skonštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia do budúcna, ako
to navrhovala žalobkyňa a ani uložiť žalovanému povinnosť platiť žalobkyni navrhnutú sumu až do

odstránenia reklamného zariadenia; takýto postup súdu by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by
nárok žalobkyne vyplýval zo zmluvy. Súd preto podanú žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 2,36 eura denne až do odstránenia reklamnej stavby zamietol ako
nedôvodnú výrokom III. tohto rozhodnutia.31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia všetkých reklamných zariadení žalovaného,

pričom z vykonaného dokazovania súd zistil, že na pozemku sa nachádza len jedna reklamná stavba.
Žalobkyňou použitá neurčitá číslovka „všetkých“ v petite žaloby zahŕňa aj len jednu reklamnú stavbu,
ktorej existenciu súd z vykonaného dokazovania na pozemku žalobkyne zistil, súd preto konštatuje,
že žalobkyňa bola v tejto súvislosti úspešná v celom rozsahu a súd vo výroku pre jeho určitosť
uložil žalovanému povinnosť odstrániť jednu reklamnú stavbu. Žalobkyňa sa ďalej domáhala voči

žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia až do času, kým žalovaný reklamnú stavbu z jej
pozemku neodstráni; pritom súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci. Žalobkyňa teda bola v tomto konaní neúspešná v rozsahu
nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od vyhlásenia tohto rozhodnutia až do
odstránenia reklamnej stavby žalovaným, tento však ani nebolo možné vyčísliť. Súd preto považuje
neúspech žalobkyne v tomto konaní za nepatrný, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.