Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106278
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej

Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej,
v právnej veci žalobcu: VAŠA s.r.o., so sídlom Andreja Hlinku 86, 972 71 Nováky, IČO: 36 318 990,
právne zastúpený: JUDr. Martin Žaťko, advokát, so sídlom Trenčianska cesta 603, 957 01 Bánovce
nad Bebravou, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102062842/2023 zo dňa
11.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza (ďalej aj len ako „správny orgán prvého stupňa“
alebo „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. 100649181/2023 zo dňa
22.02.2023 (ďalej aj len ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ alebo „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane v sume 29.600 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021.
Podľa odôvodnenia správca dane vykonal u daňového subjektu - žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z daňovej kontroly vyhotovil protokol
č. 102484044/2019 zo dňa 05.11.2019.

Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období si
žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 29.600 Eur z faktúry č. 20210501 zo dňa 21.05.2021
od dodávateľa spoločnosti Stroy-express s.r.o. (od 13.08.2022 POLESTAR Slovakia s.r.o.), Jelenia 1,
811 05 Bratislava, IČO: 46 908 986, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej len „Stroy-express s.r.o.“), za
tovar - teplovzdušné jednotky SAHARA v počte 40 ks a odstredivý odlučovač pevných častíc – ventilátor
v počte 1 ks.
Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania

skonštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 29.600 Eur podľa § 49 ods. 1
a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním
toho, že k dodaniu tovaru (teplovzdušné jednotky a odstredivý odlučovač pevných častíc) došlo tak, ako
to bolo deklarované na spornej faktúre č. 20210501 od spoločnosti Stroy-express s.r.o.Daňový subjekt sa k spolupráci so spoločnosťou Stroy-express s.r.o. vyjadril počas ústneho
pojednávania, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102022853/2021 zo dňa
26.10.2021. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberá výrobou

parapet a prenájmom nehnuteľností, zamestnáva približne 50 zamestnancov. Ďalej uviedol, že nákup
všetkých zariadení, resp. strojov potrebných k zabezpečeniu vykurovania a chladenia areálu na adrese
B. C. XX D. E. realizoval v spolupráci s pánom F., ktorý tieto zariadenia dodával prostredníctvom
spoločností Stroy-express s.r.o. a FISHERMAN SERVICE s.r.o. Dôvody dodávok tovaru cez dve rôzne
spoločnosti daňový subjekt „neriešil“, v danej veci sa spoľahol na pána F., ktorý sa rozumel do takýchto

technológii, dobre poznal parametre tovaru. V prípade faktúry č. 20210501 sa jednalo o nákup nového
tovaru (teplovzdušných jednotiek SAHARA a odstredivého odlučovača pevných častíc), tovar doviezol
pán F. na dodávke s evidenčným číslom G. XXX G. do priestorov v Novákoch. Daňový subjekt nevedel
uviesť od koho spoločnosť Stroy express s.r.o. predmetný tovar zakúpila, jeho zaujímala iba overená
značka. Spoločnosť Stroy express s.r.o. si za svojho dodávateľa vybral s ohľadom na osobu pána F.,
ktorý bol zdatný vo svojom odbore, nemal pochybnosti o kvalite tovaru, platby uskutočňoval vždy až

po dodaní. Faktúra č. 20210501 bola uhradená v splátkach cez bankový účet. Odstredivý odlučovač
pevných častíc je namontovaný medzi halami A a B, kde sú namontované 2 takéto odlučovače a
teplovzdušnéjednotkySAHARAsúumiestnenévhaleE1nakonzoláchstĺpov.Montážzariadenívykonal
D. H. spolu s ďalšími živnostníkmi. Počas ústneho pojednávania daňový subjekt tiež uviedol, že v
súčasnosti by už pána F. na spoluprácu neoslovil, je pre neho nedôveryhodným obchodným partnerom.

Dňa 17.01.2022 správca dane vykonal u daňového subjektu na adrese B. C. XX D. E. miestne
zisťovanie, z ktorého spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 100079684/2022. Bolo zistené, že vo
vonkajších priestoroch medzi administratívnou budovou a halou B sa nachádzajú dva odlučovače
pevných častíc, ktoré sú nainštalované v tesnej blízkosti. V čase výkonu miestneho zisťovania boli
zariadenia v prevádzke. Odlučovač slúži na odsávanie vzduchu s nečistotami, ktoré vznikajú pri výrobnej

činnosti daňového subjektu - pri výrobe parapetov a ich pílení v hale B. Teplovzdušné jednotky SAHARA
súumiestnenévhaleE,včasemiestnehozisťovaniabolivprevádzke.Slúžianavykurovaniepredmetnej
haly v rozlohe 10.000 m2. Podľa vyjadrenia daňového subjektu sa v tejto hale nachádza celkom 70 až
80 ks takýchto teplovzdušných zariadení, avšak či sú všetky jednej značky a od jedného dodávateľa,
daňový subjekt uviesť nevedel. Správcovi dane sa počas miestneho zisťovania nepodarilo zistiť presný

typ a technické parametre obhliadaných zariadení z dôvodu, že sú nainštalované vo výškach na bežne
nedostupných miestach. Podľa vyhotovenej fotodokumentácie sa jedná o značne rozmerné zariadenia.
Podľa výpisu z Obchodného registra SR je spoločnosť Stroy-express s.r.o. od 18.12.2020 bez konateľa,
prokuristom spoločnosti v období od 16.02.2021 do 20.04.2022 bol F. F., s pobytom evidovaným na
adrese I. XX, G. – H. J. K., od 13.08.2022 je prokuristom spoločnosti G. E., s pobytom evidovaným

na adrese F. L. XX, G. XXXX, M. I.. Z informácii získaných zo systému VIES vyplýva, že v
zdaňovacích obdobiach január 2021 až september 2021 žiadna zdaniteľná osoba z iného členského
štátu nedeklarovala dodania tovaru spoločnosti Stroy-express s.r.o. (úradný záznam č. 102009354/2021
zo dňa 22.10.2021).
Dňa14.06.2022vypočulsprávcadanevprocesnompostavenísvedkaF.F.,prokuristuspoločnostiStroy-

express s.r.o. v období od 16.02.2021 do 20.04.2022, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
101743867/2022. Svedok uviedol, že do funkcie prokuristu bol zvolený na valnom zhromaždení, avšak
nepamätal si kto ho do tejto funkcie vymenoval a ani kedy sa valné zhromaždenie konalo. Nevedel,
z akého dôvodu spoločnosť Stroy-express s.r.o. nemá od 19.12.2020 konateľa a ani kto môže za
spoločnosť aktuálne konať. Rovnako nevedel, prečo bol zapísaný ako prokurista tejto spoločnosti a

nie ako jej konateľ. Následne svedok verbálne potvrdil obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom,
ako aj vystavenie faktúry č. 20210501 a dodanie teplovzdušných jednotiek a odstredivého odlučovača
pevných častíc. Predmetné zariadenia kúpil od spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o. Zariadenia svedok
nakúpil priamo v Budapešti a na trikrát ich doviezol do Novák do areálu daňového subjektu – na dvakrát
priviezolteplovzdušnéjednotkyapotomešteodlučovač.KomupatriliskladyvBudapešti,uviesťnevedel,

jednalo sa o priemyselný areál. Na prevoz uvedených zariadení si požičal dodávku s evidenčným číslom
G. od známeho H. M. – bezodplatne, resp. za protislužbu. Náklady na prepravu znášala spoločnosť
Stroy-express s.r.o. Podľa tvrdení svedka predmetom dodania bol nový tovar zabalený v originál
krabiciach. Montáž tovaru si zabezpečoval daňový subjekt. K teplovzdušným jednotkám bola odovzdaná
aj technická dokumentácia. Spoločnosti CLASS SOLUTION s.r.o. svedok za tovar zaplatil v hotovosti,

peniaze odovzdal pánovi A..
Vzhľadom na dôkazy získané správcom dane a z nich vyplývajúce skutočnosti rozšíril správca dane
preverovanie aj na spoločnosť CLASS SOLUTION, s.r.o. Podľa výpisu z Obchodného registra SR
spoločnosť CLASS SOLUTION, s.r.o. má registrované sídlo na adrese Tallerova 4, 811 02 Bratislava –Staré Mesto, jedinou spoločníčkou (od 15.03.2017) a súčasne aj jedinou konateľkou (od 01.03.2017) je
občianka Maďarska pani H. A., ktorá je pre správcu dane nekontaktná. Informácie o tejto osobe a jej
pobyte nemá ani maďarská finančná správa (úradný záznam č. 101510888/2022 zo dňa 23.05.2022,

prílohou ktorého je odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, doručená dňa 27.04.2022).
Prostredníctvom medzinárodného systému VIES správca dane preveroval u spoločnosti CLASS
SOLUTION, s.r.o. možné nadobudnutie tovaru z iných členských štátov. Z informácii získaných zo
systému VIES vyplýva, že v zdaňovacích obdobiach január 2021 až jún 2021 žiadna zdaniteľná osoba
z iného členského štátu nedeklarovala dodania tovaru spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o. (úradný

záznam č. 100321222/2022 zo dňa 17.02.2022).
Keďže podľa tvrdení svedka F. F. prepravu teplovzdušných jednotiek a odlučovača pevných častíc
vykonal motorovým vozidlom s evidenčným číslom G., správca dane v rámci súčinnosti s Kriminálnym
úradom finančnej správy preveroval údaje o držiteľovi a vlastníkovi predmetného motorového vozidla
(výzvač.102185820/2022zodňa08.08.2022).Vzmyslezaslanejodpovedesajednáomotorovévozidlo
značky Fiat SCUDO, vlastníkom vozidla je od 11.05.2016 spoločnosť IMPULS LEASING Slovakia s.r.o.

a držiteľom je od 05.05.2016 spoločnosť MMB Built s.r.o., Thurzova 6, Košice 040 01, IČO 47 250
020 (ďalej len „MMB Built s.r.o.“). Dňa 23.09.2022 správca dane vypočul ako svedka H. M., ktorý bol
v období od 22.08.2013 do 10.02.2021 konateľom spoločnosti MMB Built s.r.o. Vyjadrenia svedka sú
zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102629955/2022. Vo svojej výpovedi H. M. uviedol,
že v roku 2021 spoločnosť MMB Built s.r.o. nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, potvrdil, že

spoločnosť disponovala vozidlom značky Fiat Scudo s evidenčným číslom G.. Podľa tvrdení svedka
motorové vozidlo Fiat SCUDO s evidenčným číslom G. je vhodné na prepravu tovaru, pán F. ho využíval
2 – 3 týždne, niekedy medzi januárom 2021 a marcom 2021.
Výzvou č. 102700712/2022 zo dňa 03.10.2022, doručenou dňa 03.10.2022, správca dane v zmysle
§ 3 a § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyzval daňový subjekt, aby v lehote 10 dní od doručenia

tejto výzvy predložil presnú technickú špecifikáciu teplovzdušných jednotiek SAHARA a odlučovača
pevných častíc (t. j. poskytol údaje uvádzané na výrobných štítkoch), ďalej aby predložil fotografie
výrobných štítkov, certifikáty, záručné listy a poskytol informácie týkajúce sa záručného servisu. V rámci
odpovede na výzvu (podanie zaevidované pod evidenčným číslom 613138124/2022 dňa 13.10.2022)
daňový subjekt uviedol, že predkladá fotky štítkov a návody k teplovzdušným jednotkám, avšak nie ku

všetkým, a to z dôvodu zlého prístupu k zariadeniam. Prílohou podania boli fotografie 11 výrobných
štítkov teplovzdušných jednotiek SAHARA, návod k ich používaniu a „projekční data“. Daňový subjekt
v podaní tiež uviedol, že posiela aj fotografiu štítku odstredivého odlučovača a datasheet, avšak tieto
dôkazy správcovi dane v rámci tejto odpovede predložené neboli. Kontrolou 11 ks výrobných štítkov
správca dane zistil, že teplovzdušné jednotky boli vyrobené v mesiaci október 2019, ich výrobcom

alebopredajcombolaspoločnosťDencoHappel.Zaúčelomprevereniaúdajovuvádzanýchnavýrobných
štítkoch zariadení správca dane zaslal spoločnosti DencoHeppel CZ a.s., organizačná zložka (od
01.05.2018 s obchodným menom FläktGroup Czech Republic a.s., organizačná zložka) výzvu č.
102814811/2022 zo dňa 17.10.2022. V odpovedi na výzvu (podania zaevidované pod evidenčnými
číslami 460470/2022 a 491312/2022 dňa 26.10.2022) spoločnosť FläktGroup Czech Republic a.s.,

organizačná zložka uviedla, že vykurovacie jednotky, ku ktorým daňový subjekt predložil výrobné štítky,
boli vyrobené pre spoločnosť Ptáček – veľkoobchod, a.s. na základe objednávky č. OV17027249 zo dňa
22.09.2017 a boli fakturované v zmysle faktúr č. 117908270 zo dňa 12.10.2017 v sume celkom 8 070,00
Eur (dodaných celkom 30 ks vykurovacích jednotiek) a č. 117908272 zo dňa 13.10.2017 v sume celkom
12 586,00 Eur (dodaných celkom 34 ks vykurovacích jednotiek s príslušenstvom k 64 ks zariadení).

Dodanie zariadení sa týkalo zákazky č. 17 32 118 – C. E.. Na výrobných štítkoch nesedí rok výroby, t.
j. r. 2019, keďže podľa zákazky sú z roku 2017. B olo zistené, že predmetné vykurovacie zariadenia s
výrobnými číslami uvedenými na výrobných štítkoch boli predmetom dodania už v roku 2017, pričom
výrobcom boli dodané spoločnosti PTÁČEK – veľkoobchod, a.s. S ohľadom na uvedené zistenie
správca dane zaslal spoločnosti Ptáček – veľkoobchod, a. s., ako prvému odberateľovi predmetných

vykurovacích zaradení, výzvu č. 102921744/2022 zo dňa 27.10.2022, prostredníctvom ktorej žiadal
uviesť,komupredmetnézariadeniaspoločnosťPtáček–veľkoobchod,a.s.ďalejdodala.Dňa08.11.2022
bola správcovi dane doručená odpoveď (zaevidovaná pod evidenčným číslom 614513238/2022),
v zmysle ktorej teplovzdušné jednotky s preverovanými výrobnými číslami boli v mesiaci október
2017 dodané spoločnosťou FläktGroup Czech Republic a.s. odberateľovi Ptáček – veľkoobchod, a.

s.. Fakturačne boli ďalej dodané spoločnosti MMB Built s.r.o., avšak prepravené boli spoločnosťou
FläktGroup Czech Republic a.s. priamo na zákazku do areálu daňového subjektu, kontaktnou osobou
bol pán N. (pozn. konateľ daňového subjektu).Vykonaným dokazovaním správcu dane bolo dostatočne preukázané, že podmienky stanovené
zákonom o DPH boli dodržané len formálne, zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie základnej
hmotnoprávnej podmienky definovanej v § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá oprávňovala platiteľa dane

uplatniť si nárok na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Stroy-express s.r.o.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 102062842/2023 zo dňa 11.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný podrobne opísal priebeh daňovej kontroly, vykonaného dokazovania a vyjadril

sa k odvolacím námietkam žalobcu. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca v priebehu
daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom a odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu materiálnej podstaty obchodu a k identite dodávateľa – spoločnosti Stroy-express s.r.o.
Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na
odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť
(podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru). Ide o

všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Uskutočnenie zdaniteľného
obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod
podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený tak, ako bol deklarovaný,
potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona
o DPH. Faktúra je z hľadiska práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy,

ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Preto k rozhodnutiu správcu dane,
či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie
výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. K dôkaznej
povinnosti platiteľa dane preukázať skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na
faktúrach, žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

10Sžfk/83/2019, sp. zn. 4Sfk/22/2021 zo dňa 22. marca 2023.
Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového
poriadku všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V prípade, že

považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Týmto
spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na daňovom
subjekte, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili
tak, ako boli deklarované, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.
Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods.

1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH, pretože daňový subjekt síce tvrdil, že tovary mu boli
dodané spoločnosťou Stroy-express s.r.o., ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov
(dodávateľská faktúra, dodací list, doklady o úhrade), nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce
dodanie tovarov tak, ako je to uvedené na dodávateľskej faktúre vystavenej v mene spoločnosti Stroy-
express s.r.o., resp. ním predložené ďalšie dôkazy (výrobné štítky) boli ďalším dokazovaním zo strany

správcu dane relevantne spochybnené, teda daňový subjekt predložil faktúru, ktorá neodráža skutočne
realizované plnenia.
Pochybnosti o tom, či sa obchod uskutočnil tak, ako je deklarovaný na spornej faktúre, vyplývajú najmä
zo skutočností, že nebol preukázaný pôvod tovaru, teda nie je zrejmé odkiaľ vôbec mohla spoločnosť
Stroy-express s.r.o. disponovať s tovarom, ktorý mala daňovému subjektu podľa predloženej faktúry

dodať; neboli preukázané skladovacie kapacity predmetnej spoločnosti pre skladovanie, nakládka
tovaru; nebola preukázaná preprava tovaru od spoločnosti Stroy-express s.r.o. k daňovému subjektu
– napriek tvrdeniam prokuristu spoločnosti Stroy-express s.r.o., že tovar doviezol na tri-krát vozidlom
s evidenčným číslom G. XXXXX, keďže bolo zistené, že predmetné vozidlo vzhľadom k značným
rozmerom odlučovača a tiež k množstvu a rozmerom teplovzdušných jednotiek SAHARA nespĺňalo

predpoklady na prepravu takýchto zariadení; pričom aj bývalý konateľ spoločnosti MMB Built s.r.o., ktorá
je zapísaná ako držiteľ vozidla, nepotvrdil jeho zapožičanie pánovi F. v mesiaci máj 2021, kedy mala byť
podľa predložených dokladov (dodací list), ako aj tvrdení pána F. vykonaná preprava teplovzdušných
jednotiek a odlučovača pevných častíc do priestorov daňového subjektu v Novákoch. Pochybnosti
správcu dane daňový subjekt neodstránil, naopak predloženým ďalších dôkazov (nekompletných

výrobných štítkov k teplovzdušným jednotkám) tieto len umocnil. Preverovaním výrobných štítkov, ktoré
sa podľa tvrdení daňového subjektu vzťahujú k dodávke tovaru v zmysle faktúry č. 20210501 od
spoločnosti Stroy-express s.r.o. bolo zistené, že teplovzdušné jednotky s predmetnými predloženými
výrobnými štítkami boli daňovému subjektu dodané už v roku 2017, ich výrobcom bola spoločnosťFläktGroup Czech Republic a.s., ktorá zariadenia dodala spoločnosti Ptáček – veľkoobchod, a.s.
Fakturačne boli zariadenia ďalej dodané spoločnosti MMB Built s. r. o., avšak prepravené boli
spoločnosťou FläktGroup Czech Republic a.s. priamo na zákazku do areálu daňového subjektu.

S ohľadom na uvedené zistenia sa samotný daňový subjekt dostal do dôkaznej núdze a neodstránil
oprávnené pochybnosti správcu dane, že fakturované plnenia nadobudol zákonným spôsobom a
od dodávateľa uvedeného na faktúre. Postup správcu dane, ktorým spochybnil dôkazy predložené
daňovým subjektom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotil ako formálne alebo ako nepostačujúce
na preukázanie daňovým subjektom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností,

žalovaný považoval za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu
dane účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt, pričom v
konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno daňového subjektu považovať za neunesené. Záver
správcu dane o tom, že daňový subjekt neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie
reálnosti dodania fakturovaných služieb, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak
daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na

odpočet DPH.
Žalovaný zdôraznil, že zistenia správcu dane viažuce sa k spoločnostiam Stroy-express s.r.o.
a CLAS SOLUTION, s.r.o. (napr. absencia účtovných dokladov týkajúcich sa obstarania tovaru,
nekontaktnosť konateľov) neboli pripísané na ťarchu daňového subjektu tak, ako to naznačuje v
podanom odvolaní, keďže ich preukázanie správca dane nevyžadoval od daňového subjektu. Tieto

okolnosti boli vyhodnocované v kontexte nárokov na daňový subjekt ako podnikateľský subjekt, u
ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s
tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní (stav dôkaznej núdze). Z obsahu
prvostupňového rozhodnutia podľa žalovaného nevyplýva, že by správca dane od daňového subjektu
požadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od obchodných spoločností Stroy-express s.r.o. a CLAS

SOLUTION, s.r.o. Bolo ale potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky
rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie
účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v dôkaznej núdzi pokiaľ ide o splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. V danom prípade daňový
subjekt s takouto potrebnou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou nekonal, keď si spoločnosť Stroy-

express s.r.o. žiadnym spôsobom nepreveril, ale spoľahol sa iba na osobu pána F., ktorá bola pre neho
zárukou dôveryhodnosti.
V súvislosti s poukázaním na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03
(Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) „že nárok na odpočet nemôže
byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia

zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť“, žalovaný uviedol, že v
posudzovanom prípade daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, a to tým, že vierohodne
nepreukázaluskutočneniedodaniatovaru.Zuvedenéhodôvodunebolodôkaznébremenomodifikované
právom EÚ, kedy je dôkazné bremeno prenesené opäť na správcu dane, ktorý je na účely smernice
DPH povinný preukázať podvodné konanie a vedomosť platiteľa o podvodnom konaní.

K navrhovanému opakovanému vykonaniu miestneho zisťovania žalovaný uviedol, že by jeho vykonanie
neprinieslo daňovému subjektu lepšie postavenie a nedokázalo by vyvrátiť správnosť záverov správcu
dane, pretože vzniknuté pochybnosti sa netýkali toho, koľko teplovzdušných jednotiek daňový subjekt
vo svojich priestoroch využíva, ale týkali sa toho, že daňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal,
že tovar prijal od deklarovaného dodávateľa Stroy-express s.r.o., čím bola spochybnená pravdivosť

celej spornej faktúry, teda aj oprávnenosti uplatneného odpočítania dane v danej výške. Okrem toho
samotný daňový subjekt vo svojich podaniach uviedol, že mal viacerých dodávateľov teplovzdušných
jednotiek, pričom s ohľadom na absenciu výrobných štítkov na niektorých teplovzdušných jednotkách
(čo taktiež uviedol samotný daňový subjekt), ako aj absenciu technických parametrov k teplovzdušným
jednotkám v predložených dokladoch vystavených v mene spoločnosti Stroy-expres s.r.o., tieto nie je

možné vierohodne vzájomne priradiť a identifikovať.
K odvolacej námietke, že správca dane sa nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami daňového
subjektu k oboznámeniu so zistenými skutočnosti, čím porušil procesné práva daňového subjektu,
žalovaný z predloženého spisového materiálu nezistil, že by správca dane porušil základné zásady
daňového konania. Daňový subjekt tak mal vytvorené reálne podmienky na obhajobu a dokázanie

nároku na uplatnenie odpočítania dane, pričom bolo preukázané, že bol oboznámený s pochybnosťami
správcu dane s možnosťou sa k nim vyjadriť.
Žalovaný uzavrel, že správca dane vychádzal zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, všetky zistené
podstatné skutočnosti uviedol do svojho rozhodnutia, zohľadnil všetky získané dôkazy, dôkazy zistenévlastným dokazovaním ako aj dôkazy predložené daňovým subjektom, vyhodnotil ich vo vzájomných
súvislostiach, zaznamenal úvahy, na základe ktorých dospel k prijatým záverom a uviedol právne
predpisy,podľaktorýchrozhodolvzmysle§63ods.5Daňovéhoporiadku.Odvolaniedaňovéhosubjektu

neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia správcu dane. Zo strany správcu dane nedošlo k zásahu do práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca sa včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 11.10.2023 domáhal preskúmania a
zrušenianapadnutéhorozhodnutiaakoajprvostupňovéhorozhodnutiaavráteniavecinaďalšiekonanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trovy konania.
V úvode žaloby žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené v listinnej forme poštovou zásielkou, čo je porušením základných ustanovení tzv. zákona o e-

govermente, keď styk advokáta so štátom (s výnimkou trestných konaní) prebieha výlučne elektronicky,
pričom na listinnú formu sa neprihliada. Skutočnosť, že sa nejedná o „systémovú chybu“ deklaruje, že v
iných obdobných konaniach sú advokátovi rozhodnutia doručované do elektronickej schránky, tak ako
to predpokladá zákon. Rozhodnutie bolo doručené poštovou prepravou dňa 14.08.2023.
V žalobe namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie v inštančnom postupe nevychádza z dôkazov, ktoré by
boli vyhodnotené v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov v Daňovom poriadku, ale žalovaný (resp.
prvostupňový orgán, s ktorým sa žalovaný stotožnil) použil tendenčný a svojvoľný výklad jednotlivých
dôkazov, ktoré nehodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ale výlučne svojvoľne a účelovo, pričom
na základe nesprávneho vyhodnotenia skutkových okolností vyhodnocoval jednotlivé dôkazy tak,

aby sa to hodilo do konštrukcie, resp. popisu zdaniteľného plnenia, ktoré si vytvoril žalovaný (resp.
prvostupňový orgán, s ktorým sa žalovaný stotožnil), napriek tomu, že všetky dôkazy, ktoré boli súčasťou
daňového konania, deklarujú predmetné zdaniteľné plnenia, a preto rozhodnutie trpí vadou arbitrárnosti,
nepreskúmateľnosti a nezákonnosti. Rozhodnutie bolo vydané výlučne na základe skutočnosti, že
správca dane nadobudol pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, pričom tieto odôvodňuje spôsobom,

že síce tieto jednotlivo nie sú samé o sebe dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH, ale vyvolávajú u
správcu dane určité pochybnosti a tak došlo k neuznaniu odpočtu DPH. Správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí (s ktorým sa žalovaný stotožnil a potvrdil ho) svojvoľne selektívne používa iba a výlučne
argumenty, ktoré mu „sedia“ na nepriznanie odpočtu DPH. Správca dane postupuje podľa názoru
žalobcu opačne, v rozpore so zákonom, keď si dopredu stavia určitý cieľ, resp. dopredu si určí subjekt

(ktorý musí spĺňať kritérium bonity, keďže všetci ostatní v reťazci sú podľa všetkého nekontaktní, a
preto pre správcu dane nezaujímavé) a tomuto cieľu prispôsobiť samotné dokazovanie, resp. tendenčne
prispôsobovať výsledky tohto dokazovania tak, aby výsledok zodpovedal vopred vykonštruovaným
predstavám správcu dane. Žalobca namietal, že správca dane úmyselne a tendenčne ignoruje zásadné
skutočnosti, ktoré do „skladačky jeho príbehu“ nezapadajú. Z uvedeného dôvodu je postup správcu dane

účelový, tendenčný a nezákonný, keďže evidentne nemá za cieľ zistiť reálny skutkový stav.
Žalobca poukázal na skutočnosti, ktoré síce správca dane v prvostupňovom rozhodnutí v odôvodnení
stroho uvádza, avšak nepripisuje im význam, resp. ich žiadnym spôsobom nevyhodnocuje, a preto
nebol a ani nemohol byť zistený dostatočne skutkový stav, ktorý by odôvodňoval závery reflektované
v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. Ide o nasledovné

skutočnosti:
• Správca dane považuje za preukázané a nesporné, že žalobca si tovar riadne objednal a to dňa
11.02.2021.
•Správcadanepovažujezapreukázanéanesporné,žežalobcamáavosvojejúčtovnejevidenciidodací
list č. 20210501 zo dňa 24.05.2021.

• Správca dane považuje za preukázané a nesporné, že žalobca disponuje a vo svojej účtovnej evidencii
eviduje bezhotovostnými úhradami predmetných faktúr (pričom tovar uhrádzal na viac krát, čím sa
v bežnom obchodnom styku dostatočne zabezpečil proti možnému nedodaniu tovaru, alebo dodaniu
tovaru s vadami, resp. nefunkčného tovaru).• Správca dane považuje za preukázané a nesporné, že žalobca disponuje (miestne zisťovanie)
predmetným tovarom – teplovzdušnými jednotkami, tieto má riadne zapojené do svojej technologickej
sústavy vo svojom areáli, kde do dnes plne spĺňajú svoju technickú funkciu, a tým slúžia k ekonomickej

činnosti žalobcu, ktorá je v priamej súvislosti s dosahovaním zisku z ekonomickej činnosti žalobcu
• Správca dane považuje za preukázané a nesporné, že žalobca predložil počas daňového konania
všetky dokumenty a dôkazy, ktoré mu v zmysle jeho povinnosti dôkazného bremena vyplývajú v zmysle
daňového poriadku a poskytol všetku potrebnú súčinnosť.
• Správca dane považuje za preukázané a nesporné, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa

pána F. N. vypovedal o predmetnom zdaniteľnom plnení, toto v plnom rozsahu potvrdil, s výnimkou
skutočnosti,ktorúuviedolvosvojomprvomvypočutí,žepredmetnéteplovzdušnéjednotkymalibyťnové,
aj keď sa následne vo svojich vyjadreniach ospravedlnil a opravil, že sa jedná o zánovné – používané
jednotky.
Žalobca mal za to, že v predmetnej veci je potvrdená a nespochybnená existencia predmetného
tovaru, existencia bezhotovostnej úhrady, kompletná účtovaná dokumentácia a správne účtovanie dane.

Napriek existencii desiatok listinných dôkazov svedčiacich o tom, že tvrdenie žalobcu je pravdivé, si
správca dane svojvoľne vyhodnotil, že skrátka má naďalej pochybnosť o pravdivosti týchto listinnými
dôkazmi podložených tvrdení.
Žalobca namietal, že správca dane v rozpore so zákonom odmietol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhol
vykonať. Žalobca namietal, že sa k zisteniam správcu dane, ktoré žalobca považuje za nesprávne

a tendenčné, nemal ako a kedy vyjadriť, resp. snažiť sa vyvrátiť pochybnosti správcu dane, keďže
nemohol ani len tušiť, že k týmto pochybnostiam vôbec mohlo dôjsť. Jasný príklad tejto nemožnosti
a tým aj správcom dane spôsobenej nezákonnosti, je to, že kontrolovaný daňový subjekt až počas
vyrubovacieho konania zistil, že poslal správcovi dane nesprávne výrobné štítky k jednotkám, z ktorých
bolo zrejmé, že patria k inej dodávke iných 64 ks síce rovnakých teplovzdušných jednotiek SAHARA

avšak od iného dodávateľa a v inom, skoršom zdaňovacom období. Uvedené vysvetlil správcovi dane
vo svojom vyjadrení zo dňa 26.01.2023 a následne na to poukázal aj v zápisnici o ústnom pojednávaní
dňa 16.02.2023, pričom zároveň požiadal správcu dane, aby vykonal opätovné miestne zisťovanie, aby
sa verifikovalo tvrdenie žalobcu o tom, že má vo svojom areáli zapojených a využíva až 104 ks jednotiek,
a nie len sporných 40 jednotiek, čo však správca dane odmietol s odôvodnením, že: ,,že to vlastne nie je

podstatné“ a že sám žalobca doložil nesprávne štítky, čo aj sám priznal, a teda neuniesol svoje dôkazné
bremeno, napriek tomu, že žalobca sám potvrdil toto zistenie správcu dane a uviedol, že k tomu došlo
nedorozumením,pretoženedisponujelen40ksjednotiekaleaž104ksjednotiekateda,žeposkytnutých
11 ks štítkov naozaj patrí k jednotkám z predchádzajúceho zdaniteľného plnenia v počte 64 kusov
a sporné zdaniteľné plnenie v počte 40 kusov nebolo týmto miestnym zisťovaním, ani predloženými

štítkami žiadnym spôsobom dotknuté. Naviac skutočnosť, že niektoré z jednotiek nemajú výrobné štítky
vôbec, žalobca zistil až v rámci výsledkov vyrubovacieho konania a sám to predtým ani vôbec netušil a
nepovažoval to za dôležité, resp. vôbec si to ani len nevšimol, pretože neexistoval žiadny dôvod, aby toto
kontroloval,okremdôvodu,žesprávcadanenaexistenciištítkovpostavilsvojuargumentáciu,nazáklade
ktorej neuznáva odpočet DPH. Podľa žalobcu prvým základným predpokladom na to, aby správca dane

mohol bez ďalšieho rozhodnúť, musí byť to, že sa dokáže, že žalobca disponuje (alebo nedisponuje)
až 104 ks jednotiek, z ktorých 64 ks bolo dodaných od iného dodávateľa v inom zdaňovacom období a
40 ks jednotiek bolo dodaných práve v spornom zdaniteľnom plnení dodávateľom Stroy-express s.r.o.
Tým, že správca dane konštatuje len, že na tomto nezáleží a že to nie je povinný ďalej skúmať, zamedzil
žalobcovi, aby vôbec mohol predložiť dôkaz na podporu svojho tvrdenia.

Žalobca mal za to, že v rámci povinnosti dôkazného bremena predložil správcovi dane všetky dôkazy,
ktoré je objektívne schopný predložiť a ktoré je v zmysle hmotnoprávnych predpisov povinný evidovať
a disponovať nimi, rovnako popísal priebeh zdaniteľného plnenia. Prvostupňové rozhodnutie ako aj
v napadnuté rozhodnutie (resp. celé vedenie konania a následne odôvodnenie rozhodnutí) vychádza z
nesprávnej právnej premisy, že počas celého daňového konania sa striktne uplatňuje len prejednávacia

zásada, v dôsledku ktorej požadované od daňového subjektu objektívne nepredložiteľné dôkazy s
odvolaním sa na skutočnosť, že daňový subjekt nesie dôkazné bremeno v konaní. Žalobca poukázal
na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré v tejto súvislosti
uvádzajú, že v rámci daňového konania dochádza ku kombinácii vyhľadávacej a prejednávacej zásady
a to v závislosti od predložených dôkazov a skutkového stavu.

Vo vzťahu k procesu dokazovania a rozloženiu dôkazného bremena žalobca namietal, že v
posudzovanej veci vznikli pochybnosti výhradne na strane jeho dodávateľov, prípadne subdodávateľov,
ktoré nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne, pričom právne vzťahy dodávateľov
žalobcu nemôžu tvoriť jeho dôkazné bremeno. To, že spoločnosť Stroy-express s.r.o. a spoločnosťCLASS SOLUTION nevedia vysvetliť, ako došlo k ich DPH vstupom a výstupom, či tieto sú
oprávnené a reálne alebo nie sú, neznamená, že toto môže byť na ťarchu kontrolovaného daňového
subjektu- žalobcu. Zo zistení správcu dane v priebehu daňových konaní možno dnes konštatovať,

že dodávateľ žalobcu si neplnil riadne svoje povinnosti a možno sa domnievať, že svojím konaním
tento daňový subjekt poškodil štátny rozpočet, uvedené však nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na
neuznanie nadmerného odpočtu žalobcovi. Žalobca namietal šikanózny spôsob vedenia dokazovania
a vyhodnocovania dôkazov v tomto konaní najmä preto, že je zreteľné a jasné, že správca dane
ako strážca výberu DPH pre štátny rozpočet vidí v subjekte žalobcu „ľahkú cestu“ (resp. najľahšie

dosiahnuteľnú možnosť) k neuznaniu odpočtu, resp. získaniu DPH pre štátny rozpočet, pretože žalobca
je relatívne veľká spoločnosť s množstvom hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorá si plní všetky
svoje povinnosti riadne a včas a spoločnosť Stroy-express s.r.o., je dnes nekontaktná spoločnosť s
účasťou zahraničnej osoby ako jedinej v organizačnej štruktúre spoločnosti (avšak v čase zdaniteľného
plnenia tomu tak nebolo a táto spoločnosť nebola rizikovým subjektom z pohľadu DPH). Je nemysliteľné
a právne neudržateľné, že údajné nezákonné správanie sa určitého subjektu (napr. neakceptovateľné

vstupy so špekulatívnym cieľom) je pričítané na škodu subjektu, ktorý vystupuje na ľubovoľnom mieste v
dodávateľskom reťazci len preto, že je kontaktný a spolupracuje s orgánmi verejnej správy. Skutočnosť,
že žalobca je jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne, riadne nadobúda a vlastní hnuteľný a
nehnuteľný majetok a dosahuje relatívne vysoké obraty, nemôže správca dane „zneužiť“ na to, aby sa
zbavil povinnosti vymáhať prostriedky štátneho rozpočtu (v tomto prípade DPH) od subjektov, pri ktorých

sa mu to „zdá“ obtiažne (pretože napr. zmenili sídlo, vlastnícku štruktúru, štatutárne orgány a pod.).
Žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Stroy-express, s.r.o. v období máj 2021 nejavila žiadne
známky rizikového obchodného partnera a správca dane toto hodnotí nekriticky retroaktívne.
Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03,
C-484/03, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná

predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôže vedieť. Ďalej aj na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020.

4. Žalovaný vo vyjadrení žalobe zo dňa 09.02.2024 zopakoval podstatné pasáže z napadnutého

rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa doručovania písomností žalovaný uviedol, že z obsahu
administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doručované
žalobcovi prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu JUDr. Martina Žaťka, ktorý zastupoval
žalobcu ako daňový subjekt na základe plnej moci zo dňa 22.03.2023 (je súčasťou pripojeného
administratívneho spisu). Keďže adresátom písomnosti bol splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý

je advokátom, bol elektronický úradný dokument (žalobou napadnuté rozhodnutie) doručovaný do
jeho schránky na ÚPVS na základe právneho postavenia, teda na jeho URI adresu ako podnikateľa
(s IČO), ktorú však nemal aktivovanú na elektronické doručovanie. Žalobou napadnuté rozhodnutie
bolo žalobcovi prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu doručené dňa 17.08.2023, a nie
ako uvádza v podanej žalobe dňa 14.08.2023. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo

žalobcovi prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu doručené dňa 24.02.2023. Ohľadom inštitútu
doručovania žalovaný poukázal na právne východiská, ktoré prijal Veľký senát Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023 (právoplatné dňa
05.01.2024), body 43 a 44, o dôležitosti nachádzania rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou
procesných práv účastníkov a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci

dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomností je preto
podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované jeho
právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu.
K žalobnej námietke týkajúcej sa dôkazného bremena žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 377/2018-53, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom

konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procesedokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.

V preskúmavanom prípade žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že zdaniteľné
obchody sa reálne uskutočnili tak, ako to deklaroval predloženou faktúrou č. 20210501 od dodávateľa
Stroy-express s.r.o. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nemal dostatočné informácie
o realizácii sporných obchodov, obstaraný tovar (teplovzdušné jednotky a odlučovač pevných častíc)
nevedel jednoznačne špecifikovať, nemal vedomosť o jeho konkrétnych technických parametroch,

nevedel či mu bol dodaný nový alebo použitý tovar, nepreukázal, akým spôsobom bola stanovená
cena tovaru, či a akým spôsobom sa pred kúpou oboznámil s technickým stavom tovaru, kde došlo k
takejto kontrole, kto konkrétne túto kontrolu vykonal. K odvolaniu síce predložil 2 strany s technickými
charakteristikami ventilátorov s akusticky izolovanými boxami v anglickom jazyku, 40-stranovú technickú
dokumentáciu k ventilátorom značky REITZ, 1 stranu s rôznymi technickými údajmi k motorom typu
1AV3164B, značka A. N. O. – P. M. – 4p a 3 fotografie výrobných štítkov, avšak nepreukázal súvislosť

predložených dokumentov s fakturovanými plneniami. Žalobca nepreukázal ani prepravu tovaru, keď
síce uviedol, že tovar priviezol pán F. (prokurista spoločnosti Stroy-express s.r.o.) na dodávke, na
podporu tohto tvrdenia ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy (doklady o preprave, CMR doklady a
pod.). Pritom ďalším preverovaním správcu dane bolo uvedené tvrdenie žalobcu vyvrátené, nakoľko
bolo zistené, že označené motorové vozidlo vzhľadom na rozmery a množstvo fakturovaného tovaru

nie je vhodné na jeho prepravu, a to ani v prípade, že by tovar bol prepravený na trikrát, ako to
tvrdil pán F.. Okrem toho ani bývalý konateľ spoločnosti MMB Built s.r.o., ktorá je zapísaná ako držiteľ
vozidla, nepotvrdil zapožičanie tohto motorového vozidla pánovi F. v mesiaci máj 2021, v ktorom
mala byť podľa predložených formálnych dokladov (dodací list), ako aj tvrdení pána F., preprava
teplovzdušných jednotiek a odlučovača pevných častíc do priestorov žalobcu v Novákoch vykonaná.

Z výsluchu prokuristu spoločnosti Stroy-express s.r.o. v čase uskutočnenia sporných obchodov pána
F. F. (spoločnosť Stroy-express s.r.o. nemala v obchodnom registri zapísaného žiadneho konateľa)
vyplýva, že tento nedisponoval základnými informáciami o fungovaní predmetnej spoločnosti, nemal
žiadne bližšie informácie o dodanom tovare a ani o priebehu predmetných obchodov, a to aj napriek
tomu, že mal zabezpečovať celý obchod a tiež prepravu tovaru. Prokurista deklarovaného dodávateľa

síce verbálne potvrdil dodanie tovaru, ale nevedel uviesť, aké konkrétne typy zariadení (teplovzdušných
jednotiek a odstredivého odlučovača pevných častíc) žalobcovi dodal, aké boli ich technické parametre,
nepredložil žiadne dôkazy napr. o elektronickej komunikácii medzi osobami, ktoré sa mali zúčastniť
dodania tovaru. Tvrdil, že tovar bol nakúpený od spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o., pre tovar bol v
Budapešti, avšak konkrétne miesto nakládky uviesť nevedel, a to aj napriek tomu, že tovar mal prevážať

priamo k žalobcovi až na trikrát (na spornej faktúre je uvedený dátum dodania 24.05.2021). V tejto
súvislosti žalovaný dáva do pozornosti, že v prípade deklarovaného dodávateľa celkom zjavne nešlo o
veľkú firmu, v rámci ktorej by bolo pochopiteľné, že prokurista nemusí mať úplné informácie o všetkých
okolnostiach obchodných činností firmy. Pán F. aj napriek tvrdeniu, že zabezpečoval celý obchod a
aj prepravu tovaru, takýmito informáciami nedisponoval. Navyše ani neoznačil inú osobu, ktorá by

organizovala obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou Stroy-express s.r.o. a žalobcom. Pravdivosť a
vierohodnosťtvrdenípánaF.neosvedčujúaniformálnedoklady,ktorésprávcovidanezaslalaspoločnosť
Stroy-express s.r.o. na základe výzvy o súčinnosť. Podľa predložených dokladov spoločnosť Stroy-
express s.r.o. deklarovala nákup tovaru od spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o. v zmysle faktúry č.
202120026 s dátumom dodania 09.04.2021 a jeho predaj žalobcovi v zmysle faktúry č. 20210501 s

dátumom dodania až 24.05.2021, teda nie ako tvrdil pán F., že tovar doviezol priamo k žalobcovi bez
prekladania priamo z neurčeného miesta v Budapešti. Skladovanie tovaru u spoločnosti Stroy-express
s.r.o. preukázané nebolo, v rozhodnom období táto spoločnosť nedisponovala žiadnymi skladovacími
kapacitami. Podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.04.2021, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou
CLASS SOLUTION, s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou Stroy-express s.r.o. ako objednávateľom

sa dodávateľ (CLASS SOLUTION, s.r.o.) zaviazal dodať tovar aj s prepravou, čo je opäť v rozpore
s tvrdeniami prokuristu spoločnosti pána F.. Miesto dodania a ani spôsob vykonania prepravy však v
zmluve nie je žiadnym spôsobom dojednaný.
Pokiaľ žalobca namietal, že mu boli kladené na ťarchu nekontaktnosť, či nesprávne vedenie účtovníctva
dodávateľa, prípadne subdodávateľa a pochybnosti o ich sídlach, bankových účtoch, nie je tomu

tak. Správca dane rozšíril svoje zisťovanie na označené spoločnosti v snahe produkovať dôkazy,
ktoré by mohli verziu deklarovanú žalobcom predloženou spornou faktúrou potvrdiť. Keďže sa však z
tohto zisťovania nepodarilo zistiť žiadne relevantné skutočnosti, dôvodné pochybnosti správcu dane
prameniace z vykonaného dokazovania zostali nevyvrátené. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, ženekontaktnosťdodávateľa(subdodávateľa)nemôžebyťsamaosebedôvodnoupochybnosťouosplnení
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Avšak z povahy veci táto skutočnosť sťažuje
dôkaznú situáciu na strane žalobcu, pokiaľ si sám nezaobstaral dostatok dôkazov o uskutočnení

zdaniteľného obchodu a jeho obchodný partner tento nedostatok nedokáže „sanovať“.
Vo vzťahu k žalobnej námietke, že správca dane nevykonal u žalobcu opätovné miestne zisťovanie,
žalovaný uviedol, že vzniknuté pochybnosti sa netýkali toho, koľko teplovzdušných jednotiek žalobca
vo svojich priestoroch využíva, ale týkali sa toho, že žalobca nepreukázal, že faktúra od spoločnosti
Stroy-express s.r.o. bola vystavená na materiálnom podklade. Čo sa týka spochybnenia materiálnej

existencie plnenia vo vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Stroy-express s.r.o. pri
súčasnom nespochybnení samotnej (fyzickej) existencie tovaru v priestoroch žalobcu, žalovaný uviedol,
že aj kasačný súd k obdobným záverom v rámci svojej aktuálnej rozhodovacej činnosti dospel napr. v
rozsudku sp. zn. 1Sžfk/31/2021 zo dňa 26. októbra 2022, v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/58/2021 zo dňa 14.
decembra 2022 a v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/46/2020 zo dňa 26. októbra 2022. Nad rámec uvedeného
žalovanýpoznamenal,žeajkeďexistenciatovaruvurčitejformenebolazostranysprávcudanevýslovne

spochybnená, z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existencia tovaru (teplovzdušné
jednotky a odstredivý odlučovač pevných častíc) v zmysle spornej faktúry od spoločnosti Stroy-express
s.r.o. v tomto konkrétnom právnom vzťahu bola preukázaná. K tomu, aby mohlo byť ustálené, že
existujúci tovar je naozaj tovarom, ktorý bol predmetom dodávok na základe príslušnej dodávateľskej
faktúry(atobezohľadunato,čideklarovanýdodávateľjeajskutočnýmdodávateľomtovaru),jepotrebné

- pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania - mať tento tovar dostatočne individualizovaný,
a to buď na základe objektívnych individualizačných kritérií samotného tovaru alebo je potrebné takúto
individualizáciu mať preukázanú na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných
súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania. Podľa názoru žalovaného v súdenej
veci takýto stav individualizácie dodaného tovaru nenastal.

5. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

6. Na pojednávanie dňa 23.10.2025 sa dostavila poverená zamestnankyňa, právny zástupca žalobcu
vstúpil do pojednávanej miestnosti až na vyhlásenie rozsudku. Poverená zamestnankyňa žalobcu

zotrvala na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k žalobe. Uviedla, že
žalovaný nepovažuje žalobné námietky žalobcu za opodstatnené a má za to, že správca dane žalobcovi
nepriznalprávonaodpočítaniedanezfaktúryvyhotovenejspoločnosťouStroy-expresss.r.o.oprávnene,
pretože v daňovom konaní nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona
o DPH.

Právny rámec

7. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023
(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti

rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v rozhodnom (ďalej
„Daňový poriadok“) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a
inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento

zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.

9. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

10. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.11. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

12. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

13. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

14. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení (ďalej iba
„zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

16. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

17. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane na nariadenom pojednávaní,

vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc
nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

19. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.
Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane,

preskúmavané rozhodnutia spĺňajú všetky formálne ako aj obsahové náležitosti, obsahujú označenie
skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutí, ktoré dôkazy boli vykonané, finančné orgány ich
vyhodnotilijednotlivoaajvovzájomnýchsúvislostiach,uviedliskutkovézávery,kuktorýmdospeli, akými
úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, vysporiadanie s námietkami odvolateľa žalobcu a použitie
právnychpredpisov.Vdanomprípadenejdeonepreskúmateľnerozhodnutiealeorozhodnutie,sktorýho

závermi sa žalobca nestotožnil.

20. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa doručovania písomností správny súd uvádza, v danej veci bolo
prvostupňové rozhodnutie správcu dane doručené žalobcovi (prostredníctvom jeho splnomocnenéhozástupcu) dňa 24.02.2023, ktorý sa s ním preukázateľne oboznámil a podal voči nemu opravný
prostriedok. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že
rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi (prostredníctvom

jeho splnomocneného zástupcu) doručené dňa 17.08.2023, žalobca sa preukázateľne s obsahom
doručovaného rozhodnutia oboznámil a včas a účinne realizoval svoje procesné práva, keď v zákonom
stanovenej lehote podal správnu žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia. V preskúmavanom prípade
teda nedošlo k žiadnemu obmedzeniu na právach žalobcu, bolo zachované jeho právo na podanie
efektívnych opravných prostriedkov, resp. na súdnu ochranu. Požiadavka materiálneho doručenia

rozhodnutia tak, ako vyplýva aj z rozhodnutia, ktoré prijal Veľký senát Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky uznesenie sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, bola podľa dodržaná.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ozrejmil, prečo žalovaný pristúpil k doručovaniu v listinnej podobe,
z dôvodu neaktivovania elektronickej schránky, na čo žalobca nereagoval a nerozporoval toto tvrdenie.
Z obsahu administratívneho spisu druhostupňového správneho orgánu predloženého správnemu súdu
elektronicky vyplýva skutočnosť odoslania napadnutého rozhodnutia ako elektronického úradného

dokumentu a listinného doručenia napadnutého rozhodnutia, v spise sa nenachádza úradný záznam
alebo potvrdenie, že by v čase expedovania napadnutého rozhodnutia nemal právny zástupca
aktivovanú elektronickú schránku. Nie je úplne zrejmé, či žalovaný vydal pokyn na listinné doručenie
alebosajednáoautomatickúfunkcionalitusystému,ktorýpreprípadprekážkydoručeniadoelektronickej
schránky automaticky určí listinné doručenie. Aj v prípade, že by správny súd uvedené posúdil

ako porušenie postupov podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), nedošlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto správny súd vyhodnotil námietku
ako nedôvodnú.

21. Námietku žalobcu vo vzťahu k selektívnemu hodnoteniu dôkazov, že by dôkazy znejúce podľa
žalobcu v jeho prospech, nezobrali správne orgány do úvahy, vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako už bolo
uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a správne orgány
uviedli preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, a to konkrétne aj vo vzťahu k tomu,

akú hodnovernosť a dôkaznú silu priznali konkrétnemu dôkazu, a akú schopnosť priznali dôkazu vo
vzťahu k tomu, či tento je spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov. Čo sa
týka materiálnych hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, v zhode
so žalovaným správny súd uvádza, že z hľadiska dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie
nestačí len formálne deklarovať predložením vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných

pochybností správcom dane, je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať. Pokiaľ
žalobca v žalobe namietal skutočnosť, že správca dane nepripisoval dostatočný význam dokumentom
a dôkazom predloženým počas daňového konania (faktúra, dodací list, doklady o úhrade, verbálne
potvrdenie obchodnej spolupráce konateľom žalobcu a p. F.), uvedené podľa správneho súdu z
obsahu preskúmavaných rozhodnutí taktiež nevyplýva. Dôkazy, ktoré žalobca predkladal, správca dane

vyhodnotil v súlade s ich obsahom, pričom z týchto dôkazov dospel k záveru, že nimi nebolo preukázané,
že žalobca reálne prijal plnenia uvedené na spornej faktúre od dodávateľa Stroy-express s.r.o.

22. Námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu a následného neprimeraného zaťaženia
žalobcu dôkazným bremenom vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Je už ustálenou rozhodovacou

praxou, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu,
že prioritne zaťažil dôkazným bremenom práve daňový subjekt. Obchodné transakcie nepostačuje
deklarovať len po formálnej stráne, vystavenou faktúrou, zmluvou, predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia. V prípade pochybností správcu dane, ktoré sú podložené dôkazmi a ktoré
dôvodne vyvrátili vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, prechádza

dôkazné bremeno opätovne na daňový subjekt.

23. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho
už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však
treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase
uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018)Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu,
a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré
zabezpečiapreukázateľnosťuskutočnenéhozdaniteľnéhoplneniasprávcovidane,ktorývrámcidaňovej

kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku).
Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom
minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na
odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

24. Správny súd za dôkaznej situácie, aká je v prejedávanej veci a ktorá je detailne opísaná
v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného, dospel k právnemu uzáveru, že správca dane dostatočne
spochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti o dodaní tovaru 40 kusov teplovzdušných jednotiek SAHARA
a odstredivého odlučovača pevných častíc ventilátor v počte 1 kus. Žalobca neposkytol správcovi dane
žiadne konkrétne a presné informácie o okolnostiach nákupu, v danej veci absentujú kľúčové informácie
ohľadom identifikácie a špecifikácie tovaru, jeho rozmery, parametre. Nebola preukázaná nakládka,

t. j. kde bol tovar naložený alebo prevzatý na prepravu, nebol predložený žiaden relevantný dôkaz
o preprave tovaru, tvrdenie prokuristu spoločnosti Stroy-express s.r.o. pána F., že tovar doviezol na
trikrát vozidlom s evidenčným číslom G. XXX G. značky Fiat SCUDO, bolo dokazovaním správcu dane
vyvrátené, keďže bolo zistené, že predmetné vozidlo vzhľadom k značným rozmerom odlučovača a tiež
k množstvu a rozmerom teplovzdušných jednotiek SAHARA nespĺňa predpoklady na prepravu takýchto

zariadení, pričom aj bývalý konateľ spoločnosti MMB Built s.r.o., ktorá je zapísaná ako držiteľ vozidla,
H. M., nepotvrdil jeho zapožičanie pánovi F. v mesiaci máj 2021, kedy mala byť podľa predložených
dokladov (dodací list), ako aj tvrdení pána F. vykonaná preprava teplovzdušných jednotiek a odlučovača
pevných častíc do priestorov žalobcu v Novákoch. Žalobca predložil až v priebehu vyrubovacieho
konania fotografie 11 výrobných štítkov, pričom bolo zistené, že teplovzdušne jednotky s týmito štítkami

boli dodané už v roku 2017 od iného dodávateľa. V zistenom fakturačnom reťazci (CLASS SOLUTION,
s.r.o. –> Stroy-express s.r.o. –> žalobca) nebol preukázaný pôvod tovaru a reálne obchodovanie s takým
tovarom, ako sú teplovzdušné jednotky a odstredivý odlučovač pevných častíc – ventilátor.

25. Žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu, že finančné orgány odmietli vykonať

ďalšie dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať, konkrétne opakované miestne zisťovanie, vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Žalobca uviedol, že požadoval vykonať opätovné miestne zisťovanie
po tom, čo omylom zaslal správcovi dane nesprávne výrobné štítky, aby sa verifikovalo tvrdenie, že
má vo svojom areáli zapojených a využíva až 104 ks jednotiek, a nie len sporných 40 jednotiek.
K tomu správny súd uvádza, aby mohlo byť ustálené, že existujúci tovar je naozaj tovarom, ktorý

bol predmetom dodávok na základe príslušných dodávateľských faktúr (a to bez ohľadu na to, či
deklarovaný dodávateľ je aj skutočným dodávateľom tovaru), je potrebné - pre účely daňovej kontroly,
resp. vyrubovacieho konania – mať tento tovar dostatočne individualizovaný. Podľa názoru správneho
súdu v súdenej veci takýto stav individualizácie dodaného tovaru nenastal, a to práve z dôvodov
uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. v odôvodnení rozhodnutia správcu

dane. Samotný žalobca na vykonanom miestnom zisťovaní dňa 17.01.2022 uvádzal, že v hale sa
nachádza okolo 70-80 teplovzdušných zariadení, ktoré však nevedel špecifikovať, nevedel či sú všetky
jednej značky a ani či sú od jedného dodávateľa, pričom aj v ďalších podaniach sám uvádzal, že
je pre neho je problematické určiť, ktoré zo zariadení boli dodané v tom-ktorom mesiaci a od akého
konkrétnehododávateľa.Vodvolaníajsprávnejžalobevšakužtvrdil,žemávosvojomareálizapojených

a využíva až 104 ks. Z vyjadrení žalobcu je teda zrejmé, že teplovzdušné jednotky, ako aj odlučovač
pevných častíc nenakupoval len od jedného dodávateľa, ale tento tovar nakupoval priebežne, v priebehu
niekoľkých rokov, od viacerých dodávateľov. Len samotná existencia tovaru generickej povahy, ktorú by
správca dane v podstate takýmto opätovným zisťovaním overil, nie je postačujúca pre záver, že sa jedná
o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Kľúčové informácie ohľadom identifikácie

a špecifikácie tovaru, spadajú do dôkazného bremena žalobcu.

26. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (Vikingo, Maks Pen
EOOD, Mahagébén KFI), ktorými tento podal výklad k Smernici o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty č. 2006/112/ES, resp. predchádzajúceho predpisu, avšak za takých skutkových okolností, keď

nebolo sporné, že vecná a materiálna stránka práva na odpočet DPH bola naplnená. V takomto prípade
sadôkaznébremenopresúvanasprávcudane,ideoprípady,kedybolodaňovýmsubjektompreukázané
a nie je žiadny spor o to, že daňovému subjektu vzniklo právo na odpočet DPH, t. j. že hmotnoprávne
podmienky na odpočet DPH boli naplnené, avšak správca dane toto právo daňovému subjektu odoprie.Môže tak urobiť len vtedy, ak preukáže, že dodávateľsko-odberateľský reťazec vo veci bol zaťažený
podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, alebo že zo strany
daňovníka išlo o zneužitie práva na odpočet DPH. V preskúmavanej veci nebolo preukázané naplnenie

vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH. Napadnuté rozhodnutia boli založené
na tom, že žalobca nepreukázal, že od dodávateľa Stroy-express s.r.o. prijal tovar, ktorý deklaroval
predloženou faktúrou č. 20210501 a nie je ani ničím podložené, že by v posudzovanom prípade existoval
ešte iný dodávateľ, než je ten, ktorý je uvedený na faktúre a tvrdený žalobcom (v prípade 64 ks
teplovzdušných jednotiek bol síce zistený iný dodávateľ, avšak tento tovar bol žalobcovi dodaný v rámci

iného právneho vzťahu, pred takmer štyrmi rokmi, a nie v rámci posudzovaných transakcií).

27. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca nemal príležitosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane,
keďže nemohol ani len tušiť, že k týmto pochybnostiam vôbec mohlo dôjsť, správny súd poukazuje na
to, že so všetkými zistenými skutočnosťami správca dane žalobcu počas daňovej kontroly oboznámil
(výzva na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a vzniknutým pochybnostiam správcu dane č.

101767712/2022 zo dňa 15.06.2022). V predmetnej výzve správca dane zrekapituloval vykonané
dokazovanie a postupom podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámil
žalobcovi, že v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov v predložených
dokladov, konkrétne týkajúcich sa faktúry č. 20210501, vystavenej v mene spoločnosti Stroy-express
s.r.o. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 23.06.2022. Žalobca na zaslanú výzvu nereagoval. Na základe

pripomienok predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly správca dane na návrh žalobcu
doplnil dokazovanie. Po doplnení dokazovania správca dane dňa 16.02.2023 prerokoval so žalobcom
jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole, o čom spísal z zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 100598579/2023. S ohľadom na uvedené procesné úkony má správny súd za to, že
žalobcovi neboli v priebehu daňovej kontroly a daňového konania upreté žiadne jeho práva.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru,
že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa
§ 190 SSP zamietol.

29. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario,
keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

30. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440

SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.