Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212208
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1417212208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a

členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Univerzita
Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie č. 6, 811 49 Bratislava, IČO: 00 397 865,
právne zast.: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s.r.o., so sídlom Zámocká č. 5, 811 01 Bratislava,
IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova č. 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast.: LEGATE s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, 811
02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o určenie, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené vecným
bremenom v prospech žalobcu a o určenie, že žalovaným navrhované obmedzenie vlastníckeho práva

zaťažením pozemkov vo vlastníctve žalobcu vecným bremenom spočívajúcom v práve zriaďovať a
prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na predmetných pozemkoch nie je takým obmedzením,
ktoré by najmenej obmedzovalo vlastnícke právo žalobcu, a preto je povinný zdržať sa výkonu práv
vyplývajúcich z navrhovaného obmedzenia vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06. mája 2021, č.k. 7C/35/2017-853, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia, že na parcelách registra „P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Bratislave,
katastrálneho odboru, a na parcelách registra „P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
X, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho
odboru, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava X., obec: Bratislava - mestská časť J. C., v katastrálnom
území J. C. vo vlastníctve žalobcu nie je zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu a určenia, že

žalovaným navrhované obmedzenie vlastníckeho práva zaťažením pozemkov vo vlastníctve žalobcu
vecným bremenom spočívajúcom v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia
na predmetných pozemkoch nie je takým obmedzením, ktoré by najmenej obmedzovalo vlastnícke
právo žalobcu, a preto bol povinný zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z navrhovaného obmedzenia
vlastníckehopráva(výrokI.);žalovanémupriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100% (II. výrok) s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého žalobca je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava X., obec Bratislava -
mestská časť J. C., katastrálne územie J. C., evidované na LV č. XXXX Okresného úradu v Bratislave,katastrálneho odboru. Žalovaný poveril inžiniersku spoločnosť SUPTeL s.r.o., ktorá podaním zo dňa
15.01.2016 požiadala žalobcu ako vlastníka dotknutých pozemkov o súhlas s vedením trasy stavby
- optické prepojenie „Bratislava Staré Grunty 0300BR Cubicon 0674BR“. Žalobca podaním zo dňa

03.05.2016 požiadal žalovaného o predloženie geometrického plánu za účelom oboznámenia vedenia
presnej trasy cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré požadoval pri vedení trasy optického kábla,
s ktorým žalovaný v podaní z 10.05.2016 nesúhlasil, vzhľadom na to, že trasa vedenia optického
kábla sa mohla meniť a v zmysle stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností
nebol žalovaný povinný vyhotovovať geometrický plán. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava Karlova

Ves vydal dňa 27.06.2016 oznámenie s.č. KV/SÚ/1409/2016/12032/ZK o začatí konania o umiestnení
stavby „Optické prepojenie BA-Staré Grunty-0300BR-Internáty Mladosť-1170BR-Cubicon-0674BR“,
voči ktorému žalobca podal námietky, ktorým príslušný stavebný úrad nevyhovel. Žalobca v podanej
žalobe uviedol, že zhotovením predmetnej líniovej stavby došlo k značnému znehodnoteniu kvality
dotknutých pozemkov a k následnému zníženiu ich trhovej ceny, stavba nebola realizovaná vo
verejnom záujme a v danom prípade neexistoval právny dôvod na obmedzenie ústavou garantovaného

vlastníckeho práva žalobcu a žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou proporcionality.

3. Súd prvej inštancie tiež zhrnul procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal, že upravil trasu vedenia
optických káblov podľa návrhu predloženého žalobcom a za účelom preukázania iného práva k pozemku
v zmysle § 139 stavebného zákona predložil Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XX, Q. Č.. XXX, Q. Č..

XXXX. Príslušný stavebný úrad po posúdení súladu stavby s verejnými záujmami dospel k záveru, že
žalovanýsplnilvšetkypodmienkyprevydanieúzemnéhorozhodnutianaumiestneniestavbyžalovaného
a dňa 13.06.2017 vydal územné rozhodnutie č.k. KV/SU/151/2017/11554/ZK o umiestnení stavby
žalovaného, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. OU-BA-OVBP2-2017/106187/ZAD zo dňa

20.12.2017 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č.k. KV/SU/151/2017/11554/ZK zo dňa 13.06.2017 a
vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie. Medzi stranami sporu nedošlo k vzájomnej dohode
o výške náhrady za vecné bremeno. Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako
vlastníka predmetných nehnuteľností, ktorých sa vecné bremeno týka, ako aj neurčitosť plnej moci a
nevykonateľnosť určovacieho druhého petitu. Žalovaný považoval výšku náhrady za zriadenie vecného

bremena za neprimerane vysokú, t.j. 10 eur/m2/rok po dobu trvania 10 rokov. Zhrnul, že žalovaný na
základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie
telekomunikačných služieb na území SR v zmysle zák. č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení
zákona č. 308/2000 Z.z. o elektronických komunikáciách, je oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať
a prevádzkovať verejné siete a stavať vedenia. Žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal,

že by zo strany žalobcu došlo k neprimeranému zaťaženiu pozemkov.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný podľa zákona č. 195/2000
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických
komunikáciách“), na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete

a na poskytovanie telekomunikačných služieb na území Slovenskej republiky ako podnik poskytuje
elektronickútelekomunikačnúsieťvrátanevedeníatátosieťsaúplnepoužívanaposkytovanieverejných
elektronických komunikačných služieb, pričom spoločnosť žalovaného splnila všetky podmienky
na poskytovanie sietí a služieb, oznámila zámer a všetky zmeny v oblasti poskytovania sietí a
služieb na základe Všeobecného povolenia č. 1/2011 na poskytovanie elektronických komunikačných

sietí, elektronických komunikačných služieb a žalovaný na základe uvedeného poskytuje, zriaďuje,
prevádzkuje elektronickú komunikačnú sieť a disponuje oprávneniami k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré
sú vecným bremenom. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 137 písm. c) C.s.p., čl. 20 ods.
4, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, § 128 ods. 1, ods. 2, § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 36
ods. 1, ods. 2, § 126 ods. 1, § 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon), § 3 vyhlášky č. 453/2000 Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, § 2 ods. 1, ods. 13, § 5 ods. 1, § 66 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 7 písm.
a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov platného a
účinného dňa 26.07.2016, súd prvej inštancie dospel záveru o nedôvodnosti žaloby. S poukazom na § 66
zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov platného a účinného dňa 26.07.2016 a stanovisko

Úradu geodézie, kartografie, katastra Slovenskej republiky č. KO-3908/2013-712 zo dňa 31.07.2013
uviedol, že zákonné vecné bremeno vzniká ex lege zo zákona samotným vznikom siete, resp. potrebou
jej vzniku a viazne na dotknutých nehnuteľnostiach. K námietke žalovaného týkajúcej sa aktívnej vecnej
legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobcu, riaditeľ Vysokoškolského mesta Ľ:Štúra - Mlyny UK, Mgr. Róbert 351K žalovaným vznesenej námietke nedostatku naliehavého právneho
záujmu, mal súd prvej inštancie za to, že v konaní bol daný naliehavý právny záujem na určení, že
pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené vecným bremenom, a to aj vzhľadom na skutočnosť,

že stavebné konanie bolo prerušené. Uviedol, že žalobca si bol vedomý toho, že žalovaný je oprávnený
zriaďovať zákonné vecné bremeno, pričom ako spornú vyhodnotil súd prvej inštancie skutočnosť, či
bola trasa navrhovaná žalovaným na zriadenie vecného bremena najmenej zaťažujúcou z hľadiska
zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. proporcionálnym spôsobom. Z listinných dôkazov mal súd
prvej inštancie preukázané, že žalovaný podal na Miestny úrad Mestskej časti Bratislava Karlova

Ves ako na príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby
„Optické prepojenie BA-Staré Grunty-0300BR-Internáty Mladosť 1170BR-Cubicon-0674BR“ v k.ú. J. C.,
Bratislava. Skonštatoval, že príslušný stavebný úrad v súlade s § 36 stavebného zákona začal územné
konanie o umiestnení líniovej stavby a podaným námietkam žalobcu týkajúcim sa neprimeraného
zaťaženia pozemku v jeho vlastníctve s ohľadom na optické siete nevyhovel. Po doplnení návrhu
žalovaného z 11.05.2017 a 29.05.2017, v zmysle ktorých upravil trasy vedenia optických káblov v

zmysle výzvy žalobcu z 18.05.2017, žalovaný preukázal iné právo k pozemku, a to podľa Q. Č..
XXXX, Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XX, Q. Č.. XXX, Q. Č.. XXXX a príslušný stavebný úrad vydal územné
rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby verejnej telekomunikačnej siete, č.j. KV/SU/151/2017/11554/
ZK zo dňa 13.06.2017 (ďalej len „územné rozhodnutie“), účelom ktorej bolo vybudovanie líniovej
stavby, ktorá je súčasťou verejnej elektronickej siete VEKS a to optického prepojenia cca 890 m

medzi jestvujúcimi optickými káblami a technológiou Orange Slovensko, a.s. do 2 rokov od začatia
prác na stavbe. Na základe návrhu žalovaného na zriadenie zákonného vecného bremena vykonal
príslušný katastrálny úrad dňa 29.3.2017 záznam pod č.k. Z-5798/2017. Voči územnému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že trasa navrhovaná žalovaným neprimerane zaťažuje
vlastnícke práva žalobcu. Okresný úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 20.12.2017, č.j. OU-BA-

OVBP2-2017/106187/ZAD zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. KV/SU/151/2017/11554/ZK zo dňa
13.06.2017 a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

5.Vkonanímalsúdprvejinštanciepreukázanýverejnýzáujemspoukazomna§126stavebnéhozákona
a zákona č. 195/2000 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, nakoľko líniová

stavba je stavbou osobitného záujmu, ktorá má charakter všeobecnej prospešnosti a stavanie sietí je
napĺňaním cieľov programového vyhlásenia a národnej stratégie pre širokopásmový prístup. K námietke
žalobcu týkajúcej sa postupu žalovaného ohľadom informovania žalobcu ako vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti súd prvej inštancie uviedol, že informačná povinnosť žalovaného sa nevzťahovala na
povinnosťinformovaťžalobcuakovlastníkanehnuteľnostivprípadepodanianávrhunazáznamvecného

bremena do katastra nehnuteľností, ale povinností uvedených v § 66 ods. 1 zákona o elektronických
komunikáciách. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný vyhovel námietkam žalobcu na zmenu
trasy líniovej stavby a z uvedeného preto vyplýva, že žalobca musel byť oboznámený s presným
popisom vedenia trasy líniovej stavby. Opätovne zdôraznil, že žalovaný je oprávnený zriaďovať a
prevádzkovať siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce

uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní zo strany žalobcu sa nepreukázala zaťaženosť
pozemkovvovlastníctvežalobcunadprípustnúmieru,anivplyvoptickýchsietížalovanéhonaprevádzku
a využitie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Až zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline č. XXX/XXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že v súvislosti s užívaním
pozemkov dotknutých vlastníkov je najmenej obmedzujúca trasa navrhovaná areálom komplexu
internátov vysokoškolského mesta Ľ. Štúra. Nad rámec, v súvislosti s odplatou za zriadenie vecného
bremena súd prvej inštancie doplnil, že primeraná cena podľa znaleckého dokazovania predstavovala
5 - 10 % z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti a štandardná výška náhrady by predstavovala sumu

1.500,- eur, pričom žalovaný ponúkol žalobcovi sumu 2.000,- eur, ktorú žalobca neakceptoval. Súd prvej
inštancie mal za to, že zákonné vecné bremeno nemôže vzniknúť ani zaniknúť úkonom štátneho orgánu.
Dodal,žežalovanýrešpektovalzákonomupravenépodmienkyobmedzeniavlastníckehoprávavzmysle
Ústavy Slovenskej republiky, konal v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách v rozsahu
svojich oprávnení a povinností, zákonné vecné bremeno vzniklo ex lege a viazne na nehnuteľnostiach

vo vlastníctve žalobcu, pričom vykonanie zápisu záznamu do katastra má deklaratórnu povahu. Zhrnul,
že žalobca nepreukázal, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom. K námietke žalobcu o porušení
zásady proporcionality súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedené je predmetom konania pred
príslušným stavebným úradom a zároveň zdôraznil, že žalovaný upravil trasu vedenia líniovej stavbypodľa návrhu predloženého žalobcom a do vlastníckeho práva žalobcu tak zasiahol v nevyhnutnej miere.
Na návrhy žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a miestnej obhliadky, súd prvej
inštancie neprihliadal aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 C.s.p a
plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f) a h) C.s.p., ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Voči napadnutému rozsudku namietal, že vychádza z nelogického
hodnotenia dôkazov a je nekonzistentný. Zároveň poukázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré
bolo v zásade obsahovo totožné s výpoveďou svedkyne X.. D.. Žalobca mal za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne

právne posúdil a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne. Ďalej skonštatoval formálnosť a
ústavnú nekonformnosť právnej úpravy v súvislosti so zriadením vecného bremena telekomunikačnými
spoločnosťami, nakoľko žalobcovi ani ďalším takto dotknutým vlastníkom nie sú poskytnuté žiadne
relevantné procesné záruky, ktoré by zabezpečovali to, že spoločnosti ako žalovaný zriadia vecné
bremeno iba v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnej miere v súčinnosti s vlastníkmi obmedzených

pozemkov v súlade so zásadou proporcionality a vo verejnom záujme. Konanie žalovaného, ktorý po
splnení zákonných podmienok určených v administratívnom konaní postaví líniovú stavbu, žalobca
považoval za neakceptovateľné. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie mu neposkytol súdnu ochranu
garantovanú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko bolo porušené jeho právo podľa článku 20
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového

protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto bol daný odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením súdu prvej
inštancie, ktorý mal v danej veci preukázanú zákonnú podmienku verejného záujmu. Je toho názoru, že
v tomto smere súd prvej inštancie neposúdil správne všetky okolnosti jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,
nakoľko prvotným záujmom žalovaného nie je napĺňať verejnoprospešné ciele, ale jeho hlavným cieľom

je podnikanie a dosahovanie zisku, preto bol naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.
d) a h) C.s.p. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov mal za to, že súd prvej inštancie neuviedol na
základe akých dôkazov a akým spôsobom dospel k záveru, že znalec Ing. Vičan nebol kompetentný
vyjadrovať sa k vhodnosti navrhovaných trás vedenia líniovej stavby. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní
nebola preukázaná potreba prepojenia základných staníc 300 BR a 1170 BR. Namietal, že súd prvej

inštancie neuviedol dôvody, pre ktoré vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva,
nakoľko sa tento nezaoberal všetkými atribútmi uloženia líniovej stavby. Dodal, že rozhodnutie súdu
nemožno nahradiť samotným odkazom na znalecký posudok. Ďalej skonštatoval, že trasa navrhovaná
žalovaným nie je najvhodnejšou trasou vedenia optokábla, pričom uvedené je podľa žalobcu otázkou
nielen skutkovou, ale aj právnou, preto nepostačuje iba technicky zhodnotiť možnosť realizácie sietí,

ale je potrebné skúmať aj právne podmienky, t.j. vlastnícke vzťahy, obmedzenie vlastníckeho práva,
proporcionalitu tohto obmedzenia atď. Žalobca mal ďalej za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
v časti, že žalovaný upravil návrh trasy podľa požiadaviek žalobcu, je nepresvedčivé a nie je zrejmé, z
akých dôkazov súd vychádzal. Zo svedeckej výpovede X.. D. podľa žalobcu nevyplýva, že by bola trasa
schválená kompetentnými osobami konajúcimi v mene žalobcu, prípadne, že by došlo pred podaním

žaloby k záväznej dohode medzi žalobcom a žalovaným. Spochybnil aj to, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nepreskúmaval primeranosť obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu zriadením
vecného bremena. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a to kontrolné znalecké dokazovanie a miestnu ohliadku, nakoľko
v znaleckých posudkoch Ing. Vičana a Ústavu súdneho inžinierstva boli uvedené protichodné závery,

preto bol daný aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu skonštatoval, že súd prvej inštancie v konaní
dostatočne preukázal, správne ustálil a odôvodnil, že pri zaťažení pozemkov žalobcu bola dodržaná
podmienka verejného záujmu, vzhľadom na to, že líniová stavba žalovaného je osobitne chránenou

stavbou s charakterom všeobecnej prospešnosti, ktorou žalovaný ako telekomunikačný podnik napĺňa
ciele programového vyhlásenia a národnej stratégie pre širokopásmový prístup. Argumentáciu žalobcu
považoval preto za účelovú, nakoľko uvedené právo má povahu zákonného vecného bremena, pričom
obmedzenie vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti je vyvážené jeho zákonným nárokom na náhradu.Mal za to, že v danom konaní ide o sieť, ktorá spĺňa znaky v zmysle § 66 ods. 6 písm. a) až f)
zákona o elektronických komunikáciách. Nestotožnil sa ani s úvahami o nekvalitnej právnej úprave
súvisiacej so zriaďovaním vecného bremena telekomunikačným podnikom. Žalovaný uviedol, že

ochrana záujmov vlastníka zaťaženého pozemku je zabezpečená tým, že výstavba líniovej stavby
podlieha administratívnoprávnemu povoľovaniu v konaniach pred správnymi orgánmi. V danom prípade
stavebný úrad preskúmal dodržanie podmienok verejného záujmu a dodržania nevyhnutnej miery
zaťaženia nehnuteľností žalobcu. Dodal, že povinnosť správneho orgánu pri povoľovaní dbať, aby
realizáciou líniovej stavby, prípadne jej následným užívaním, nedošlo k neprimeranému zásahu do

vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov osôb, k ohrozeniu verejného záujmu, či
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, vyplýva priamo z § 3 ods. 1, ods. 7 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 140, § 39 a § 39a stavebného zákona. Ďalej
uviedol, že ochrana záujmov vlastníka zaťaženého pozemku je podľa žalovaného zabezpečená aj
tým, že má zákonný nárok na finančnú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva vecným
bremenom. Žalovaný poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie o tom,

že žalovaný pri vytyčovaní trasy zohľadnil podmienky žalobcu a trasu zmenil tak, aby čo najmenej
zaťažil žalobcu v užívaní pozemku. Dodal, že o skutočnom zohľadnení pripomienok žalobcu svedčí aj
to, že až do vydania územného rozhodnutia žalobca nenamietal vedenie trasy. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/54/2019 z 05.02.2020, v zmysle ktorého súd rozhodol
v otázke verejného záujmu a primeranosti obmedzenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tak, že nie

je daný rozpor s článkom 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uviedol, že z
dokazovania vykonaného pred súdom vyplynulo, že jeho sieť bude vedená na pozemkoch žalobcu
v koridore, kde sú už v súčasnosti vedené iné inžinierske siete, alebo po pozemkoch, na ktorých
existujú chodníky, ktoré sú už v súčasnosti zaťažené využívaním za účelom vedenia inžinierskych
sietí, preto považoval žalovaný argumentáciu žalobcu o neprimeranom zaťažení za zavádzajúcu. K

znaleckému dokazovaniu uviedol, že žalobca sám nebol odborne spôsobilou osobou na vyjadrenie
sa k návrhu vedenia sietí, pričom takéto právo mu neprináležalo ani z postavenia vlastníka pozemku
zaťaženého vecným bremenom. Ďalej uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že súkromný znalecký
posudok predložený žalobcom vypracovala osoba, ktorá nebola znalecky odborne spôsobilá v odvetví
líniovéstavby.Pretouzavrel,žepostupsúduprvejinštancie,ktorýmsapridokazovanípriklonilkzáverom

znaleckého posudku predloženého žalobcom, bol vykonaný v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov
a s tzv. doktrínou RAVEN. Navyše dodal, že technickú realizovateľnosť trasy navrhnutej Ing. Vičanom
posudzoval Ústav súdneho inžinierstva v Žiline znalcami zapísanými v odvetví líniové stavby. Mal za to,
že vedením líniovej stavby spôsobom navrhovaným žalobcom nebolo možné dosiahnuť účel sledovaný
žalovaným, nakoľko uvedená trasa neprepájala všetky základňové stanice žalovaného, t.j. nespĺňala ani

základnú požiadavku technickej uskutočniteľnosti. Navyše návrh alternatívnej trasy nebol prerokovaný
a posudzovaný v územnom konaní. Žalovaný napokon nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcej sa
kompetentnosti osôb, ktoré za žalobcu schválili zmenenú trasu, nakoľko sa jednalo o novotu, ktorú nie
je možné použiť v zmysle § 366 ods. 1 písm. d) C.s.p.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem už skôr uvedených argumentov uviedol,
že neobstojí argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej výstavba každej líniovej stavby podlieha
administratívno-právnemu povoľovaniu zo strany stavebného úradu, ktorý dbá na to, aby nedošlo k
neprimeranému zásahu do práv a právom chránených záujmov osôb, k ohrozeniu verejného záujmu, či
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Uviedol, že stavebný úrad nenahrádza činnosť

súdov, pričom práve z tohto dôvodu stavebný úrad podľa § 29 ods. 1 stavebného zákona prerušil
konanie. Žalobca mal za to, že neexistuje ustálená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky vo
vzťahu k posudzovaniu verejnej prospešnosti líniových stavieb, ako aj primeranosti obmedzenia práv
dotknutých vlastníkov. Podľa žalobcu, z výkladu ustanovenia § 66 ods. 6 zákona o elektronických
komunikáciách je zrejmé, že podmienky nemusia byť naplnené kumulatívne. Primeranú finančnú

náhradu v zmysle § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách nepovažoval za tzv. prostriedok
ochrany záujmov vlastníka, keďže vlastníci majú nárok na nerušené užívanie svojho vlastníckeho práva.
Ani skutočnosť, ak by na pozemkoch už existovali iné inžinierske siete alebo chodníky neznamená, že
zriadenievecnéhobremenaauloženielíniovejstavbyaleboďalšejelektronickejsiete,niejeprevlastníka
pozemku obmedzujúce. K znaleckému dokazovaniu žalobca uviedol, že z výpovede svedkyne Ing.

Brezinovej ani znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva nevyplýva, že by bola trasa schválená
kompetentnými osobami konajúcimi v mene žalobcu alebo, že by došlo pred podaním žaloby k záväznej
dohode medzi žalobcom a žalovaným.11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

13. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

14. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2016,
podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu

nehnuteľnosť,
c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné
porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník
alebo užívateľ pozemku.

15. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2016,
povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na
dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.

16. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2016,

ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený
v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v
príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak
toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je

každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si
nároku v príslušnom podniku.

17. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaný
nemá právo zodpovedajúce vecnému bremenu v súvislosti so zriadením, prevádzkovaním a stavaním

stavby „Optické prepojenie BA_Staré Grunty_0300BR_Internáty Mladosť_1170BR_Cubicon_0674BR“
na základe územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby verejnej komunikačnej siete Mestskej
časti Bratislava - Karlova Ves z 13.06.2017, č. KV/SU/151/2017/11554ZK na parcelách registra
„P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na liste
vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, a na parcelách registra „P.“ č.

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX
Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava X.., obec:
Bratislava - mestská časť J. C., v katastrálnom území J. C. vo vlastníctve žalobcu a zároveň sa
domáhal určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalovaného nie je obmedzením, ktoré by
proporcionálne obmedzovalo vlastnícke právo žalobcu k uvedeným pozemkom a z uvedeného dôvodu

navrhol, aby sa žalovaný zdržal výkonu práv z obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca so
žalovaným navrhnutou trasou líniovej stavby nesúhlasil z dôvodu porušenia zásady proporcionality
do jeho vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom. Realizáciou líniovej stavby podľa žalobcu neboli
kumulatívne dodržané zákonné predpoklady zriadenia vecného bremena, t.j. obmedzenia vo verejnomzáujme a podmienka nevyhnutného rozsahu, čím došlo k neoprávnenému nútenému obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu a značnému znehodnoteniu kvality dotknutých pozemkov a následnému
zníženiu ich trhovej ceny.

18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, keďže dospel k záveru, že
predmetné vecné bremeno bolo zriadené v súlade s ust. § 66 zákona o elektronických komunikáciách.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných
skutočností, ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so

skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán. Odôvodnenie je teda dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil

(rešpektujúc zásady formálnej logiky).

20. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, 3 C.s.p.),

odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, a
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa uvedené
v odvolaní.

21. V prípade vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. ide o tzv. zákonné
vecné bremeno; vecné bremená zriadené zo zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené, súčasne však majú aj súkromnoprávny prvok; vecné
bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého
obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená

tento charakter majú tiež a ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože
sa riadia špeciálnou úpravou osobitných právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá
by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách; ak tieto špeciálne
predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou.

22. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu
a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien
zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia
vlastníka nehnuteľnosti; toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu
nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany

dotknutého vlastníka (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015 alebo sp. zn. 3Cdo/49/2014
zo dňa 14.04.2016). Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. vyplýva, že povinnosti
zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých
nehnuteľnostiach; podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže v nevyhnutnom

rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia
na cudzej nehnuteľnosti. Predmetné ustanovenie tak zakotvuje (1) oprávnenú osobu zo zákonného
vecného bremena, ktorou je podnik (§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z.), (2) zákonný
predpoklad, ktorý musí byť splnený na vznik zákonného vecného bremena, t.j. verejný záujem na
existencii zákonného vecného bremena, ako aj (3) obsah zákonného vecného bremena, t.j. právo

podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a (4)
rozsah zákonného vecného bremena, t.j. v nevyhnutnom rozsahu (v konkrétnom prípade je pritom
rozsah zákonného vecného bremena limitovaný aj ochranným pásmom verejnej siete podľa § 68 ods. 4
a 5 zákona č. 351/2011 Z. z.). V spore o určenie (ne)existencie práva zo zákonného vecného bremenaku konkrétnemu pozemku podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. súd prvej inštancie podľa
odôvodnenia rozsudku skúmal splnenie predmetných podmienok, teda či žalovaný ako oprávnený zo
zákonného vecného bremena je podnikom podľa § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z.z. a dospel

ku kladnému záveru, že žalovaný (ORANGE Slovensko a.s. - podľa výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I vl.č. 1142/B) je podnikom v zmysle definície § 5 ods. 1 zák. č. 351/2011
Z.z., poskytuje sieť alebo službu a v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. poskytuje elektronickú komunikačnú sieť
vrátane vedení a táto sieť sa úplne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných
služieb (t.j. táto sieť je verejnou elektronickou komunikačnou službou). Spoločnosť Orange Slovensko

a.s. (žalovaný) splnil podmienky na poskytovanie sietí a služieb, oznámil zámer a všetky zmeny v
oblasti poskytovania sietí a služieb ( zoznam na Telekomunikačnom úrade SR) a služby na základe
Všeobecného povolenia č. 1/2011 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí, elektronických
komunikačných služieb (bývalý Telekomunikačný úrad vystavil potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti)aspoločnosťOrangeSlovenskoa.s.nazákladeuvedenéhoposkytuje,zriaďuje,prevádzkuje
elektronickú komunikačnú sieť a disponuje oprávneniami k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré sú vecným

bremenom(bod57.odôvodnenierozsudku).Zodôvodneniarozsudkutiežvyplýva,žesúdprvejinštancie
skúmal aj skutočnosť, že na zriadenie a prevádzkovanie verejnej siete na cudzej nehnuteľnosti v
nevyhnutnom rozsahu je verejný záujem, keďže žalovaný ako podnik ( (§ 66 ods. 1 zák.č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách) je oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať
verejné siete (§ 2 ods. 1 a ods. 2 ) a stavať vedenia (§ 2 ods. 13 ), pričom líniová stavba je stavbou

chránenou zákonom ako stavba osobitného záujmu (stavba vo verejnom záujme a zavádzanie sietí má
charakter všeobecnej prospešnosti) a stavanie sietí telekomunikačným podnikom je napĺňaním cieľov
programového vyhlásenia a národnej stratégie pre širokopásmový prístup. Verejná sieť je sieť, ktorá
sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb,
ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Žalovaný ako podnik poskytuje verejnú

sieť vo verejnom záujme (potvrdenie Telekomunikačného úradu, odboru technickej regulácie). Kritériá
danosti verejného záujmu na zriadení a prevádzkovaní verejnej siete a stavbe jej vedenia na cudzej
nehnuteľnosti definuje právna úprava v ustanovení § 66 ods. 6 zák. č. 351/2011 v znení účinnom od
01.01.2018 a v danom prípade tak podmienka verejného záujmu bola splnená. Uvedený záver vyplýva
aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 138/2025 z 26.03.2025, ktorý

konštatoval: „Keďže žalovaná spoločnosť je poskytovateľom verejnej siete, ktorá slúži na poskytovanie
verejných elektronických služieb, bola podmienka existencie verejného záujmu naplnená“. Ústavný súd i
v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS 713/2022 zo dňa 14.04.2023 poukázal na definíciu pojmu legálneho vecného
bremena, ktoré je vo svojej podstate určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti
(Lazar, J., Švestka J. a kol. Občanské právo hmotné 1, Praha : Panorama, 1987. s. 296 a n.).

Uvedené obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje na
určité zariadenie, nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby bol na takéto obmedzenie nutný súhlas
vlastníka. (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. a 3. vydanie, Bratislava : Iura Edition, 2006. s.
483 a n.).

23. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že prvotným záujmom žalovaného nie je napĺňať verejnoprospešné
ciele, ale jeho hlavným cieľom je podnikanie a dosahovanie zisku, tak odvolací súd uvádza, že v danom
prípade je prioritný záujem žalovaného na plnení verejnoprospešných cieľov tak, ako bolo uvedené
vyššieadosahovanieziskuzpodnikaniaobchodnejspoločnostinastupujeažsekundárne,atovovzťahu
medzi obchodnou spoločnosťou a používateľom telekomunikačnej služby za predpokladu, že o užívanie

ponúknutej služby prejaví potencionálny užívateľ záujem.

24. Odvolací súd dodáva, že zákon č. 351/2011 Z. z. nestanovuje okamih vzniku zákonného vecného
bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.; po vzniku zákonného vecného bremena je
podnik oprávnený podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (§ 66 ods. 2 druhá veta

zákona č. 351/2011 Z. z.); vzhľadom na evidenčný charakter záznamu (§ 5 ods. 2 v spojení s § 34 až § 37
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov) nemá zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností žiaden vplyv na
vznik zákonného vecného bremena. Obsahom zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a)
zákona č. 351/2011 Z. z. je právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na

cudzej nehnuteľnosti; verejnou sieťou je elektronická komunikačná sieť (§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z. z.), ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných
služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete (§ 2 ods. 2 zákona č. 351/2011
Z. z.). Vedenie sietí sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmänadzemné a podzemné vedenia (§ 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z.); na zriadenie verejnej siete a
výstavbu jej vedenia sa v zmysle § 56 písm. b/ stavebného zákona účinného v čase vzniku vecného
bremena nevyžadovalo stavebné povolenie ani ohlásenie, t.j. na zriadenie verejnej siete a výstavbu

jej vedenia postačovalo rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.); nakoľko v
prípade zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. ide vždy o
vzťah podniku k cudzej nehnuteľnosti a v územnom konaní platí, že ak nemá navrhovateľ územného
konania k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o
umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel

pozemok vyvlastniť (§ 38 zákona č. 50/1976 Zb.) s tým, že iným právom k pozemku sa rozumie právo
vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom (§ 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.).
Z uvedených ustanovení vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vedenia verejnej
siete musí byť podnik (ak nie je vlastníkom pozemku alebo nemá súhlas vlastníka pozemku) oprávnený
z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť vedenie postavené, čo v danom prípade
bolovprvoinštančnomkonanípreukázané.Rozhodnutieoumiestnenístavbyvedeniaverejnejsieteteda

nemá vplyv na vznik zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z.

25. Tak ako už bolo konštatované vyššie, zákonné (legálne) vecné bremená majú
charakter verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca namietal
porušenie jeho práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako
aj právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,
odvolací súd uvádza, že z čl. 20 ods. 1 ústavy vyplýva,
že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah, no nie

sú v ňom presne definované (vymedzené) prvky charakterizujúce jeho obsah. V
nadväznosti na uvedené zatiaľ čo vo vzťahu k čl. 20 ods.
1 ústavy je národná rada oprávnená zákonom priamo ustanoviť
obsah vlastníckeho práva, čl. 20 ods. 4 ústavy plní inú úlohu.
Na základe zákona, ktorého existenciu predpokladá čl. 20 ods. 4
ústavy, nejde už o ustanovenie zákonného obsahu vlastníckeho práva, ale o vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Samotná ústava v čl. 20 ods. 1 v
kontexte čl. 13 ods. 2 teda ponecháva zákonodarcovi priestor, aby zákonom upravil
medze (obmedzil) vlastníckeho právo ako základného práva, a to rovnako pre všetky
prípady, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky (čl. 13 ods.

3 ústavy), ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14.11.2018 ).
V prípade žalobcu bol takým normatívne zasahujúcim predpisom (v súlade s
bežnou legislatívnou praxou zriaďovania zákonných vecných bremien a iných obdobných
obmedzení) zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý

oprávneným subjektom - prevádzkovateľom telekomunikačných zariadení a sietí umožňoval
obmedziť vlastníka v užívaní nehnuteľnosti za primeranú náhradu, ktorá je vyjadrením
určitej proporcionality a vyvažovania medzi vlastníckym právom a verejným záujmom, a
preto priznáva vlastníkovi, ktorý bol v dôsledku výkonu práv telekomunikačným podnikom
obmedzený v obvyklom užívaní svojich nehnuteľností, právo na primeranú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktorá (a ani výška náhrady) však nebola v právnej
veci žalobcu predmetom konania. Nie každý zásah do vlastníckeho práva znamená nútené
obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy.

26. Odvolací súd neuznal dôvodnou námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neuviedol na základe
akých dôkazov a akým spôsobom dospel k záveru, že znalec Ing. Vičan nebol kompetentný vyjadrovať
sa k vhodnosti navrhovaných trás vedenia líniovej stavby. Z odôvodnenia rozsudku (bod 66.) vyplýva,
že súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenej námietke vychádzal zo samotného znaleckého posudkuč. XX/XXXX vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností
Ing. Michalom Vičanom, ako aj z výpovede samotného znalca a ustálil, že uvedený znalec je odborne
spôsobilý posudzovať odhad hodnoty nehnuteľností a do jeho kompetencie nepatrí kvalifikovane

posudzovať a vyjadrovať sa k otázke, ktorá z navrhovaných trás vedení verejnej elektronickej
komunikačnej siete na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu predstavuje pre žalobcu ako
vlastníka najvhodnejšiu trasu s najmenšou mierou obmedzenia, keďže do jeho kompetencie nepatrí
vyjadrovať sa k vedeniu trás verejnej komunikačnej siete žalovaného ORANGE Slovensko a.s.;
pri vypracovaní znaleckého posudku neprihliadol preto na okolnosti zohľadňujúce umiestnenie trasy

technický, ekonomický a fyzický stav návrhu trasy, technické parametre siete. Sám znalec vo výpovedi
uviedol, že v čase posúdenia návrhov trás, nebol/nie je ustanovený za znalca v znaleckom odbore
stavebníctvo, odvetvie líniové stavby. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal aj zo samotnej konfrontácie
znalcov Ing. Michala Vičana a Ing. Mariána Vyparinu, ktorý zastupoval Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline. Z uvedenej konfrontácie znalcov vyplýva, že úloha znaleckého posudku č.
XX/XXXXsatýkalastanoveniavšeobecnejhodnotyvecnéhobremenapozemkovvovlastníctvežalobcu,

a preto sa (znalec. Ing. Michal Vičan) nevie vyjadriť k otázke, ktorá z navrhovaných trás - severná,
južná, vnútroblokom je najmenej obmedzujúca pre vlastníkov všetkých dotknutých pozemkov, pričom
trasa severná a južná zasahuje do vlastníctva iných vlastníkov. Podľa vyjadrenia znalca Ing. Mariána
Vyparinu Severná trasa oproti vnútroareálovej trase má väčší záber o 127 % a južná trasa má o 119 %
a do vlastníctva všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov navrhovaných trás najmenšie obmedzenie

vykazuje vnútro - areálová trasa tak, ako je to konštatované na str. 13 znaleckého posudku Ústavu, čo
bolo aj hodnotiace kritérium Ústavu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, prečo súd prvej
inštancie ohľadom žalobcom tvrdeného neprimeraného zaťaženia pozemkov v jeho vlastníctve líniovou
stavbou žalovaného vychádzal pri rozhodovaní zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v
Žiline č. XXX/XXXX, zo záveru ktorého vyplýva, že návrh trasy patrí do kompetencie autorizovaného

stavebného inžiniera s príslušným oprávnením. Určenie príslušnosti znalca posudzuje MS SR podľa
§ 11 ods. 4 zák.č.382/2004Z.z., pričom vychádza z obsahového vymedzenia znaleckých odborov
a znaleckých odvetví (príloha č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z.), posúdenie líniových stavieb nepatrí do
znaleckéhoodvetvia:Odhadhodnotynehnuteľností,alepatrídoodvetvia:líniovéstavby.Zoznaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline č. XXX/XXXX tiež vyplýva, že predmetné elektronické

telekomunikačné siete a vedenia patria do odvetvia líniové stavby a Ústav preto spolupracoval pri
vypracovaní posudku aj so znalcom, ktorý je v tomto odvetví zapísaný - Ing. Albert Stánsky a vzhľadom
na danú problematiku spolupracoval aj so znalkyňou zapísanou v odbore geodézie a kartografie Ing.
Máriou Kučákovou (v tom čase boli zamestnancami Ústavu).

27. Odvolací súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý

proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s
právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby

bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

28. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,

pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 387 ods.
1, 2 C.s.p. potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods.1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní mu voči žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznaných trov odvolaciehokonania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p., ktoré v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).