Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316219113
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4316219113.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C. D., zastúpený Mgr. Petrom Senovským, advokátom so sídlom
Tekovská 22, Levice, IČO: 42 210 291, proti žalovanému: Píla Zbrojníky, s.r.o., so sídlom Zbrojníky
334, IČO: 36 540 510, zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Ul. J. Hollého

11, Levice, IČO: 31 140 114, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 12C/298/2016-600 zo dňa 30. januára 2025 v časti výroku III. a IV., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania
(výrok III.) a trov štátu (výrok Iz r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1 025 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 03.06.2017 do zaplatenia, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom zvyšnú časť žaloby zamietol, III. výrokom rozhodol, že
žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,06% a IV. výrokom
štátu priznal nárok na náhradu trov štátu voči žalobcovi v rozsahu 87,03% a voči žalovanému v rozsahu
12,97%.

1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 132 ods. 0, ods. 2, ods. 3, § 149,
§ 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 153 ods. 1, § 187 ods. 1, ods. 2, § 195 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262
ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 107 ods. 1, ods.
2 § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 456, § 457, § 489, § 517 ods. 1, ods. 2, § 633 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
1.2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou, listinnými dôkazmi a z vykonaného dokazovania

zistil, že skutkovým a právnym základom podanej žaloby bolo neoprávnené užívanie predmetných
nehnuteľností žalovaným, z čoho jednoznačne vyplývalo, že išlo o užívanie nehnuteľností bez právneho
dôvodu, čomu zodpovedal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd sa v prejednávanej veci
stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že nie je možné určiť výšku bezdôvodného
obohatenia v rámci ďalších námietok žalobcu, že treba vychádzať z nejakých hospodárskych výsledkov
na strane žalovaného, jeho podnikateľských aktivít, pretože je zrejmé, že užívaním predmetných

nehnuteľností sa výška bezdôvodného obohatenia určuje podľa výšky obvyklého nájmu. V predmetnom
spore na návrh žalobcu bol vypracovaný znalecký posudok č. 32/2018 o stanovení výšky odplaty za
užívanie nehnuteľnosti zo dňa 14.11.2018, ktorý vypracovala E. F. G., H. X, D., znalkyňa z odboru
stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností. Znalkyňa vyčíslila celkovú výšku nájomného za
obdobie rokov 2014 až do 15.2.2018 v sume 1 025 eur. Voči tomuto znaleckému posudku vzniesli obe
strany sporu námietky, no ani jedna z nich nijakým relevantným spôsobom a ani relevantnými dôkazmi

nepreukázala výšku nájmu. Ďalšia skutočnosť, ktorá je zrejmá, že celková suma žalobcom uplatneného
nájmu za obdobie od novembra 2014 do 15.2.2018 bola vo výške 7 900 eur. V predmetnom sporestrany sporu vzhľadom na ďalšie skutočnosti týkajúce sa ich nevysporiadaných vzťahov, poukazovali
na exekučné konania.
1.3. Ďalej súd uviedol, že neprihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného. Vzhľadom na to, že

časové obdobie, za ktoré si žalovaný uplatnil nárok kompenzačnou námietkou sa časovo zhoduje s
obdobím, za ktoré si žalobca uplatnil svoj nárok za bezdôvodné obohatenie, je zjavné, že uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi je premlčaná a premlčané pohľadávky nie je možné započítať voči
pohľadávke žalobcu voči žalovanému.

1.4. Súd nepovažoval nehnuteľnosť za vypratanú za uvedené obdobie s poukazom na listinné
dôkazy predložené do konania, pretože od novembra 2014 minimálne do 15.2.2018 žalovaný užíval
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to bez právneho dôvodu. Súd mal teda za to, že žalovaný sa
obohatil na úkor žalobcu, avšak nie v takej výške ako uvádzal žalobca, ale vo výške 1 025 eur za obdobie
od novembra 2014 do 15.2.2018. Ďalej súd uviedol, že z listinných dôkazov tvoriacich súdny spis v
tomto spore vyplynulo, že žalovaný nebol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia samostatnou

výzvou. Súd mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby vo veci
samej, ktorá iniciovala tento súdny spor. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 02.06.2017. Preto pri
aplikácii § 517 ods. 1, 2 OZ sa žalovaný dostal do omeškania dňa 3.6.2017, a preto súd určil výšku úroku
z omeškania ako platil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5% ročne zo
sumy 1 025 eur od 3.6.2017 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol

1.5. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej
vete tohto rozhodnutia, a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Súd za predmet
konania považoval sumu 7 900 eur. Súd v prvom výroku tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v časti
o zaplatenie priznal 1 0250 eur, pričom v tejto časti žaloby bol úspešnou stranou sporu žalobca. Súd
v druhom výroku tohto rozsudku zamietol žalobu žalobcu vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 6

875 eur, a preto v tejto časti žaloby bol úspešnou stranou sporu žalovaný v rozsahu 87,03%. Súd preto
vypočítal pomer úspechu oboch strán sporu tak, že od úspechu žalovaného 87,03% odpočítal úspech
žalobcu 12,97% a tak žalovanému (ktorý bol menej úspešnou stranou sporu) priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 74,06% voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník. Zároveň súd uviedol, že uznesením č.k. 12C/298/2016-253 zo dňa 27.02.2019
priznal ustanovenej znalkyni E. F. G., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 32/2018, odmenu za
vykonané znalecké dokazovanie v sume 228,50 eura, ktorá bola vyplatená v plnom rozsahu zo štátnych
prostriedkov. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku štátu na náhradu týchto trov. Súd
priznal štátu, ako tretej osobe, ktorej pri dokazovaní vznikla povinnosť spojená s výdavkami (vyplatené

prostriedky z rozpočtových prostriedkov v sume 228,50 eura) podľa § 259 CSP, a to voči žalovanému.
Súd sa pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov, ktoré vynaložil v tomto spore riadil zásadou
úspechu, resp. neúspechu v tomto spore, a preto rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov štátu
voči žalobcovi v rozsahu 87,03% a voči žalovanému v rozsahu 12,97% podľa ich úspechu v tomto
spore (viď. bod 56. odôvodnenia), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania (výrok III a IV) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia o náhrade trov konania. V danom
prípade žalobca dosiahol úspech, pričom výška priznaného nároku závisela od znaleckého posudku.
Táto skutočnosť podľa judikatúry Ústavného súdu zakladá nárok na plnú náhradu trov konania, pretože
časť sporu ohľadom výšky priznaného nároku bola podmienená odborným posudkom. Súd prvej
inštancie na túto okolnosť neprikladal dostatočnú váhu. V danej veci súd uznal žalobcom uplatnený

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti žalovaným ako dôvodný, avšak
priznal žalobcovi iba časť žalobcom požadovanej sumy s poukazom na závery znaleckého posudku
vykonaného v rámci súdneho dokazovania. Následne pomer úspechu vo veci posúdil podľa pomeru
požadovanej odplaty a posudkom určenej výšky odplaty. Žalobca je však toho názoru, že v konaní bolo
pre posúdenie úspešnosti žalobcu podstatné že žalobcom požadovaný nárok súd uznal za dôvodný

a tým žalobca dosiahol úspech v konaní. Výška priznaného nároku závisela od znaleckého posudku
avšak toto je druhotná otázka, ktorá podľa názoru Ústavného súdu SR nie je pri posudzovaní úspešnosti
žalobcu rozhodujúca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 225/2020.2.1. Ďalej uviedol, že judikatúra Ústavného súdu (napr. IV. ÚS 480/2018) explicitne uvádza, že ak výška
plnenia závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, náhrada trov konania sa nemá mechanicky
deliť podľa pomeru úspechu, ale má sa priznať v plnom rozsahu. Tento princíp bol porušený, keď súd

prvého stupňa znížil náhradu trov konania žalobcovi na základe čiastočného úspechu, hoci druhotný
aspekt sporu (výška nároku) bol určený znaleckým posudkom. Preto je žalobca presvedčený, že súd
nesprávne aplikoval ust. § 255 CSP, keď priznal žalobcovi úspech iba v časti 12,97%.
2.2. V závere uviedol, že za pochybenie súdu považuje aj skutočnosť, že pri rozhodovaní o náhrade
trov konania neprihliadal ani na ust. § 257 CSP upravujúce prípad hodný osobitného zreteľa. Zdôraznil,

že účelom ustanovenia § 257 C. s. p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj

strán v konaní a pripadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania
úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.(PozriuznesenielistinnéhosúduSRz8.decembra2011,sp.zn.II.
ÚS 563/2011-14). V konaní má žalobca priznanú bezplatnú právnu pomoc z dôvodu jeho slabej sociálnej
situácie, keďže je invalidný dôchodca a preto je toho názoru, že súd mal pri rozhodovaní o trovách

konania brať do úvahy aj sociálny aspekt a skutočnosť, že nárok žalobcu považuje súd za dôvodný.
2.3. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozhodol tak,
že napadnuté výroky rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30.01.2025 mení tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 % a štátu sa priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že nie je pravda, že súd prvej
inštancie neprikladal dostatočnú váhu pri priznaní výšky náhrady trov konania, ktoré spravodlivo rozdelil
podľa percentuálneho úspechu a neúspechu v spore. V danom prípade nie je možné akceptovať názor,
že výška uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia závisel vyslovene od úvahy súdu

alebo znaleckého posudku. Súd aj v tomto spore postupoval štandardne, v súlade s bežnou súdnou
praxou, pričom v oboch prípadoch súdy odkazujúc na ust. § 255 ods. 2 CSP, ktorého podstatu a výklad
jasne, zrozumiteľne a v súlade so zákonom aj odôvodnil. Zdôraznil, že v priebehu konania jednoznačne
namietal voči uplatnenej výške 200 eur mesačne, čo bolo od času podania žaloby zo strany žalobcu
jasné, že je absolútne nereálna výška uplatnenej pohľadávky. Žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý

sa mal oboznámiť s pomermi v katastrálnom území I. J. a to či už výškou nájomného v tom čase a na to
mieste, ako aj cenou nehnuteľnosti. Napriek uvedenej skutočnosti 8 rokov viedol súdny spor, predkladal
rôzne neakceptovateľné dôkazy ako napr. o cene ustajňovaní koní, o obrate žalovaného v rámci
podnikateľskej činnosti atď. a permanentne nútil žalovaného sa procesne brániť a vynakladať finančné
prostriedky na svojho právneho zástupcu, len aby sa ubránil neakceptujúc nezmyselným procesným

útokom žalobcu. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú aj z priebehu vykonaného dokazovania,
z ktorého je jasné, že žalobca ani po vyhotovení znaleckého posudku neupravil výšku svojho nároku,
ale dokonca v spore zotrval na svojom absolútne prehnanom nároku, len aby ďalej nútil žalovaného
vynakladať finančné prostriedky na svoju procesnú obranu. V závere uviedol, že v danom prípade nie
je možné aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu SR, II ÚS 225/2020, nakoľko v tomto spore sa zo

strany žalobcu jednalo o predvídateľnú výšku nájomného, čo vyplýva z vykonaného dokazovania v tomto
spore, a teda aj o bezdôvodného obohatenia, a preto úmyselne postupoval a uplatňoval svoj procesný
útok nekalým spôsobom, pretože pokiaľ by sa dôkladne oboznámil s pomermi a predmetom sporu,
nikdy k súdnemu sporu ani nemuselo prísť. Ďalej žalovaný poukázal na nespočetné množstvo súdnych
sporov, ktoré tieto sporové strany medzi sebou majú a s aplikáciou ust. § 257 CSP sa už niekoľkokrát

vysporiadal tak súd prvej inštancie, napr. rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16C/76/2022-174 zo
dňa 07.07.2023, ako aj Krajský súd v Nitre napr. uznesenie č. k. 9Co/114/2023-243 zo dňa 30.11.2023.
Záverom žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 3032/15 a rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 481/2015 a na základe uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu,
aby odvolanie žalobcu zamietol, rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil a priznal

žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.Žalobcavodvolacejreplikeopätovneuviedol,žesúdprvejinštanciežalobcovipriznalnároknavydanie
bezdôvodného obohatenia ako dôvodný, pričom výška priznaného nároku bola určená znaleckýmposudkom. Judikatúra Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 225/2020, IV. ÚS 480/2018) opakovane
konštatuje, že v prípadoch, keď je dôvodnosť nároku priznaná a výška plnenia závisí od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu, je potrebné považovať žalobcu za úspešného v celom základe veci.

Mechanické delenie trov podľa pomeru úspechu a neúspechu je v takýchto prípadoch neprípustné,
keďže žalobca nemôže predvídať presnú výšku nároku bez odborného posúdenia. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 225/202 a uviedol, že súd prvej inštancie túto zásadu
nerešpektoval, keď priznal žalobcovi len pomernú časť náhrady trov konania. Ďalej dôvodil, že námietku
vznesenú žalovaným, že žalobca si v konaní uplatnil nereálnu výšku považuje za irelevantnú, keďže

súd priznal dôvodnosť samotného nároku a jeho výšku určil na základe znaleckého posudku. Žalobca
nemal možnosť predvídať znalecké závery a jeho odhad výšky bol založený na dostupných informáciách
a možnostiach laickej strany v spore. Práve preto judikatúra Ústavného súdu SR zdôrazňuje, že v
obdobných prípadoch nemožno žalobcu sankcionovať za to, že neodhadol presnú výšku plnenia.
V závere uviedol, že je invalidný dôchodca, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok a privyrába si len
formou pracovných dohôd. Z týchto dôvodov mu bola priznaná bezplatná právna pomoc. Ide o okolnosti

hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania voči
žalobcovi,aleboabyjupriznallenvobmedzenomrozsahu.Účelom§257CSPjezmierniťtvrdédôsledky
zákonných pravidiel o náhrade trov tam, kde by ich aplikácia viedla k nespravodlivému výsledku.
Sociálna situácia žalobcu, jeho zdravotný stav a priznaná bezplatná právna pomoc sú relevantné dôvody
na aplikáciu tohto ustanovenia a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodol tak, že napadnuté výroky

rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30.01.2025 zmení tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
konaniaodžalovanéhovrozsahu100%aštátusapriznávanároknanáhradutrovštátuvočižalovanému
v rozsahu 100 %.

5. V odvolacej duplike žalovaný uviedol, že žalovaný vo svojej replike neuviedol žiadne nové skutočnosti,

len zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, pričom k týmto tvrdenia sa už žalobca vyjadril
v podaní k jeho odvolaniu aj s poukazom na zaužívanú bežnú súdnu prax, ktorá jednoznačne vyvracia
tvrdenia a názory žalobcu. Žalobca bol zastúpený advokátom, a preto nie je možné hovoriť o jeho
laickomprístupe,nakoľkoabsolútnepremrštenávýškabezdôvodnéhoobohateniavovýške200eur,bola
stanovená vyslovene len za účelom zneužitia práva, pričom v kat. území I. J. nemá oporu ani v žiadnom

inom zmluvnom vzťahu. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených žalobcov, tak tieto
považoval za zavádzajúce a v príkrom rozpore s doterajšími súdnymi konaniami vedenými medzi týmito
sporovými stranami. za cca 10 súdnych sporov bol žalobcovi ustanovený advokát len v 3 prípadoch,
pričom za dôležité považoval poukázať na exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 11Er/1191/2016, v ktorom zastupuje povinného (žalobcu)jeho právny zástupca na základe plnej

moci. Aj z tohto konania je jasné, že žalovanému ( v ex. konaní oprávnenému) boli priznané všetky
trovy konania, konanie sa viedlo od roku 2016 z dôvodu nezmyselnej a účelovej obrany žalobcu, ktoré
skončilo uznesením Okresného súdu Levice, ktorým dňa 02.06.2025 súd schválil príklep udelený pri
dražbe nehnuteľnosti. Aj táto skutočnosť jasne preukazuje účelovosť tvrdení žalobcu o jeho príjmoch,
apretožiadaltentospisakodôkazpripojiťktomutokonaniu.Nazákladeuvedenýchskutočnostízáverom

odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť tak, ako navrhol vo vyjadrení k odvolaniu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
vo výroku o nároku na náhradu trov konania a trov štátu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s §

391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

3. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.11.2016 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného k zaplateniu 200 eur mesačne za obdobie od novembra 2014 vrátane, až do času
vypratania parcely reg. „C“ č. 90/1 nachádzajúcej sa v obci Zbrojníky, kat. úz. I. J., zapísané na LV č.XXX, spolu s úrokmi z omeškania, ktoré v žalobe presne špecifikoval. Žalobný návrh odôvodnil tým,
že žalovaný užíval spornú nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu. Spornou
otázkou bolo určenie ceny za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uznesením zo

dňa 23.07.2018 č. k. 12C/298/2016-161 ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku
ohľadom stanovenia výšky odplaty za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Zbrojníky, kat.
úz. I. J., parcela reg. „C“ č. 90/1, ktoré je vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie následne dňa
27.02.2019 č. k. 12C/298/2016-253 priznal ustanovenej znalkyni znalečné vo výške 228,50 eura, ktoré
jej bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Levice. Po vykonanom dokazovaní

súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom zo dňa 30. januára 2025 č. k.
12C/298/2016-600.

4. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej

žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti

neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ak
sa však v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo
strán sporu.na povinnosť strany nahradiť trovy konania nemá vplyv ani prípadné oslobodenie strany od
platenia súdnych poplatkov (§ 254 ods. 1); od povinnosti nahradiť trovy konania protistrane nie je možné
oslobodiť. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257, podľa ktorého výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania (výrok III.) a trov štátu
(výrokIV.) adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujepodanédôvodne.Súčasnýcivilnýsporovýporiadok
rozlišuje dve skutkové podstaty a to zásadu úspechu vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 a v prípade, ak mala

strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2. Uvedenú zásadu
úspechu je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, prípadne
od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Z uvedeného

teda vyplýva, že ak súd posudzuje procesný úspech strán sporu v konaní, ktorého nárok, dôvodnosť
a výšku je možné len predvídať a končený výsledok závisí až od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu,
právnou vedou i praxou je akceptovaný názor, že zásadu úspechu vo veci podľa § 255 CSP, je potrebné
uplatniť aj na takéto konania. Ak v takomto konaní bol žalobca aspoň čiastočne úspešný a prizná sa
mu aspoň časť uplatneného nároku, nemožno ho považovať za procesne neúspešného. Uvedený záver

je vyjadrený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2024 zo dňa 28.05.2025 alebo
v rozhodnutí Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 71/2019, ktorý vyslovil záver, že
„akvýškaplneniazáviselaodúvahysúdualeboodznaleckéhoposudku,nejdeoprocesneneúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku“.

8. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie striktne riadil len pomerom úspechu resp. neúspechu na
oboch sporových stranách a v závislosti od toho priznal nárok na náhradu trov konania vo vyššej miere
žalovanému, ktorý bol v matematickom porovnaní úspešnejšou stranou ako samotný žalobca. V tomto
smere sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vyššie uvedenou aktuálnou judikatúrou, ktorá

prihliadanaskutočnosť,žepokiaľsúdnekonaniejepodmienenévykonanímodbornéhoposudku,ktorým
sa bude súd v ďalšom konaní riadiť a na základe neho určí spornosť nárokov a žalobcovi prizná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemôže sa na žalobcu nazerať ako na neúspešného. V takýchto
prípadoch sa preto musí aplikovať osobitný režim posudzovania úspechu v konaní.9. Odvolací súd však v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj skutočnosť, že žalobca podal žalobu na
súd prvej inštancie dňa 24.11.2016. V konaní bol ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie

odhad hodnoty nehnuteľností (č. l. 161 spisu), ktorý dňa 16.11.2018 predložil súdu znalecký posudok
č. 32/2018 (č. l. 173 spisu) stanovujúci výšku hodnoty nájmu na spornom pozemku za roky 2014,
2015, 2016, 2017 a čiastočne 2018, pričom zo znaleckého posudku vyplývalo, že výška odplaty za
užívanie sporného pozemku je súhrne 1 025 eur. Súd prvej inštancie by sa preto mal v ďalšom konaní
zaoberať (aj v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného) tým, či procesné úkony zo strany žalobcu

vykonané po dátume predloženia znaleckého posudku, ktorým sa stanovila výška nájmu za užívanie
spornej nehnuteľnosti za jednotlivé roky, boli skutočne účelne vykonané a či ich vznik procesne nezavinil
žalobca. Trovy konania predstavujú výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené,
ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pokiaľ v súdnom konaní bol v roku
2018 predložený znalecký posudok, ktorý určil spornú hodnotu nájmu nehnuteľnosti, je na úvahe súdu
prvej inštancie, či ďalšími úkonmi realizovanými zo strany žalobcu, výlučne žalobca procesne nezavinil

ich vznik. Na základe uvedeného je preto dôvodné, aby súd zvážil aplikáciu ust. § 256 ods. 2 CSP
podľa ktorého, súd rozhodne bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov konania
protistrane, ktoré vznikli výlučne procesným zavinením niektorej zo strán sporu.

10. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v časti trov konania a trov štátu a vec mu vrátil v tejto
časti na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu
trovkonania avyhodnotíúčelnosťzrealizovanýchúkonovpodátumepredloženéhoznaleckéhoposudku
a v súvislosti s tým rozhodne aj o nároku na náhradu trov štátu. Zároveň je dôvodné, aby sa súd prvej
inštancie zaoberal aj aplikáciou ust. § 257 a v súlade s právom na spravodlivý proces umožnil stranám

sporu vyjadriť sa k eventuálnemu aplikovaniu aj tohto ustanovenia. Súčasne sa súd prvej inštancie
vysporiada aj s návrhom žalovaného prezentovaným vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu (č.
l. 667 spisu) o potrebe vykonania dôkazu pripojením spisu vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 11Er/1191/2016.

11. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).