Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202893
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825202893.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom Zelinárska 4, Bratislava, IČO:
36 862 746, proti odporcovi: Union zdravotná poisťovňa, a.s. , so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 36 284 831, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2025 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť uhradiť mu registrovaný liek, kód C5330B, ATC
skupina HLL01FF01, názov Nivolumab, OPDIVO 10mg/ml infúzny koncentrát, doplnok názvu con inf

1x10 ml/100 mg (liek.inj.skl.), v počte balení 24 ks, zaradený v Zozname kategorizovaných liekov vedený
Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a nahradiť trovy konania.

2. V návrhu uviedol, že svoj nárok uplatňuje titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
ktorého porušenia sa voči nemu dopustil odporca v oblastiach prístupu a poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Mal za to, že v danom prípade existuje hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľom

ako oprávneným a odporcom ako povinným titulom zdravotného poistenia, z ktorého vyplýva právo
navrhovateľa na ochranu pred diskriminačným konaním a povinnosť odporcu zdržať sa takéhoto
konania, resp. povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľ poukázal na to, že
mu bolo v roku 2024 diagnostikované závažné onkologické ochorenie – C64, zhubný nádor ľavej obličky,
papilárny typ 2, grade 2, sprevádzaný metastatickým postihnutím lymfatických uzlín a retroperitonea.
Napriek krátkodobej remisii v priebehu roku 2025 u neho dochádza k zisteniu opakovaného a rýchleho

návratu ochorenia s progresiou metastáz. Navrhovateľ v návrhu opísal svoj aktuálny zdravotný stav,
kedy trpí bolesťami, má obmedzenú fyzickú kapacitu, jeho stav si vyžaduje časté kontroly, CT vyšetrenia
a úpravy liečby. Ochorenie má výrazný vplyv aj na sociálnu a psychickú stránku jeho života. Aj napriek
tejto skutočnosti ale z medicínskeho hľadiska je v tomto čase v zdravotnej kondícií, kedy je možné
v prípade včasnej a účinnej liečby predpokladať zastavenie progresie ochorenia a stabilizácie jeho
zdravotného stavu. Práve z tohto dôvodu sa javí ako vhodný kandidát na podanie liečby liekom Opdivo,

čo výslovne odporúčajú aj jeho ošetrujúci onkológ a konzultovaný odborník na dané ochorenie prof.
MUDr. Michal Mego, DrSc. Navrhovateľ poukázal na to, že aktuálne je v zmysle platnej kategorizácie
liečiv liečba nivolumabom automaticky preplácaná zdravotnými poisťovňami u pacientov s pokročilým
karcinómom z renálnych buniek v druhej alebo tretej línii s indikačným obmedzením pre svetlobunkový
karcinóm u pacientov s výkonnostným stavom 0-1. Keďže navrhovateľ má diagnostikovaný papilárny
karcinóm obličky, nespadá do indikačných obmedzení, lebo papilárny karcinóm je definovaný ako tzv.

nesvetlobunkový karcinóm. V tejto súvislosti poukázal na hodnotenie č. 12B/2022 Národného inštitútu
pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, na základe ktorého dokumentu došlo ku kategorizáciilieku Opdivo pre liečbu pacientov s pokročilým karcinómom z renálnych buniek v druhej alebo tretej
línii s indikačným obmedzením pre svetlobunkový karcinóm u pacientov s výkonnostným stavom
0-1. Kategorizáciou liečiva nivolumab (Opdivo) pre pacientov v druhej alebo tretej línii s indikačným

obmedzením pre svetlobunkový karcinóm u pacientov s výkonnostným stavom 0-1 tak síce došlo k
odstráneniu nerovnakého prístupu k možnosti liečby pre pacientov so svetlobunkovým RCC, avšak stav
sa nezmenil pre pacientov s nesvetlobunkovým RCC a vo vzťahu k týmto pacientom ostáva prístup k
terapii postavený na báze nutnosti postupu v zmysle ustanovenia § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z.z.
o rozsahu a podmienkach úhrady liekov v platnom znení (ďalej len „ZoL“), ktorý postup zakladá zjavnú

nerovnosť v prístupe k liečbe pre pacientov. Keďže navrhovateľ nespadá pod indikačné obmedzenie
uvedené v zozname kategorizovaných liekov, došlo zo strany jeho ošetrujúceho onkológa k zaslaniu
žiadosti o úhradu lieku Opdivo. Dňa 29.9.2025 odporca vydal stanovisko k úhrade tohto lieku a žiadosť
o úhradu liečby zamietol. Svoje stanovisko dôvodil skutočnosťou, že uhrádza lieky zaradené v zozname
kategorizovaných liekov, pričom žiadosť nespĺňa platné indikačné obmedzenie. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že u navrhovateľa neboli údajne vyčerpané dostupné liečebné možnosti liekmi hradenými

z verejného zdravotného poistenia. V súlade s ustanovením § 88 ods. 10 ZoL zaslal ošetrujúci onkológ
navrhovateľa dňa 7.10.2025 odporcovi odvolanie voči nesúhlasnému stanovisku zo dňa 29.9.2025,
ktoré odporca zamietol. Medzičasom je zrejmé, že žiadny z nasadených liečebných prostriedkov
nezaberá. Z poslednej lekárskej správy zo dňa 13.11.2025 vyplýva, že aj napriek nasadeniu liečiva
Everolimus dochádza k ďalšej progresii ochorenia. Zároveň z lekárskej správy ošetrujúcej onkologičky

navrhovateľa zo dňa 13.11.2025 vyplýva, že táto bola v telefonickom kontakte s revíznou lekárkou
odporcu, ktorá uviedla, že pri histologickom podtype RCC, ktorým trpí navrhovateľ, požadovanú liečbu
Opdivo nikdy neschvália a ak by tak aj učinili, tak len pod podmienkou doplatku zo strany navrhovateľa
vo výške cca 2.000,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že pôsobnosť zdravotnej poisťovne rozhodovať o
udelení súhlasu, ako aj zákonné podmienky, za ktorých môže súhlas udeliť, sú predmetom úpravy

§ 88 ZoL. Podľa takto koncipovanej úpravy úhrady liekov vzniká poistencovi nárok na úhradu tak
kategorizovaných, ako aj nekategorizovaných liekov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
len za odlišných podmienok, kedy pri kategorizovaných liekoch vzniká tento nárok priamo zo zákona a
pri nekategorizovaných liekoch splnením zákonných podmienok pre udelenie súhlasu s ich úhradou a
vydaním rozhodnutia zdravotnej poisťovne. V žiadnom prípade platný právny rámec aplikovateľný na

predmetný prípad neumožňuje odporcovi konať pri rozhodovaní o tom, ktorému pacientovi liečbu uhradí
a ktorému nie, na základe voľnej úvahy a/alebo svojvôle. Odporca svojím konaním podľa navrhovateľa
vopred znemožnil individuálne posúdenie prípadnej žiadosti a zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré
vyžaduje § 88 ZoL, zároveň odoprel navrhovateľovi prístup k zdravotnej starostlivosti a zaobchádzal
s navrhovateľom nerovnako oproti iným pacientom a svojim poistencom. Odporca tak porušil zásadu

rovnakého zaobchádzania, keď navrhovateľa a priori vylúčil z možnosti uhradenia liečby len z dôvodu
jeho histologického nálezu, bez posúdenia individuálnej medicínskej potreby, čo je v priamom rozpore
so zákonom. Bezodkladné zabezpečenie liečby nivolumabom je podľa navrhovateľa nevyhnutné na
zabránenie ďalšej eskalácie ochorenia, kedy už prípadné podanie liečby nebude účinne možné, a to z
dôvodu zhoršenia výkonnostného stavu žalobcu. Neexistuje žiadna alternatívna liečba, ktorá by bola v

tejto chvíli účinná. Zároveň mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný
zásah do práv odporcu, nakoľko požaduje úhradu lieku Opdivo žalovaným na obdobie 6 mesiacov. Za
toto obdobie je jednak možné predpokladať prejednanie žaloby vo veci samej, ktorú navrhovateľ hodlá
podať a zároveň bude možné aj identifikovať, či sa u navrhovateľa ukáže liečba Opdivom ako spôsobilá
spomaliť alebo zastaviť progresiu jeho ochorenia. Z uvedených dôvodov je požadované nariadenie

neodkladného opatrenia toho času jediným účinným zákonným spôsobom, ako je možné zabezpečiť
nápravu aktuálneho protiprávneho stavu, ktorý vznikol porušením zákazu diskriminácie odporcu voči
navrhovateľovi.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné
podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladnej

úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným
opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z
povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy

súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej
ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.

9. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca
osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 2 CSP). Osvedčovanie na

rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie § 326 CSP
upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku,
ktorému má byť poskytnutá ochrana.

10. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je dôvodný. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodňoval zhoršujúcim sa
zdravotným stavom, ktorý si podľa neho vyžaduje bezodkladné nasadenie liečby liekom Opdivom,

kedy poukazoval najmä na svoje lekárske správy a na žiadosť ošetrujúceho lekára, v ktorej žiadal
odporcu o uhradenie uvedeného lieku. Napriek skutočnosti, že u navrhovateľa preukázateľne existuje
progresia jeho ochorenia má súd za to, že sa v danom prípade jedná o uloženie povinnosti, ktorú
súd nie je oprávnený nariadiť neodkladným opatrením, nakoľko sa jedná o zložitú odbornú a etickú
otázku, ktorej riešenie presahuje možnosť dokazovania v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného

opatrenia. Navrhovateľ sa totiž vo svojej podstate domáha revízie rozhodnutia zdravotnej poisťovne,
kedy v zmysle § 88 ods. písm. h) zákona o úhrade liekov, zdravotná poisťovňa môže po vopred
udelenom súhlase poistencovi uhradiť najviac vo výške podľa odseku 16 liek zaradený v zozname
kategorizovaných liekov, ktorý nespĺňa preskripčné obmedzenie alebo indikačné obmedzenie. Zákon
teda dáva možnosť, nie povinnosť poisťovni uhradiť liek pacientovi, ktorý nespĺňa obmedzenia, ktoré

boli stanovené v tomto prípade Ministerstvom zdravotníctva a rozhodovala o ňom kategorizačná
komisia zložená zo zástupcov Slovenskej lekárskej spoločnosti, zástupcov zdravotných poisťovní
a zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR. Vzhľadom na uvedené nie je podľa súdu namieste
rozhodovať neodkladným opatrením bez vyjadrenia odporcu a vykonania náležitého dokazovania, ktoré
by preukazovalo pochybenie zo strany odporcu pri posúdení žiadosti navrhovateľa o úhradu liečby

liekom Opdivo. Je nutné si uvedomiť, že zákon v prípade, ak navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím
odporcu, mu dáva možnosť požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie
dohľadu podľa osobitného predpisu. Teda možnosť, aby príslušný orgán zhodnotil či zo strany odporcu
došlo k porušeniu povinnosti uhradiť navrhovateľovi potrebnú liečbu. Navrhovateľ pritom netvrdil, že
by takýto prostriedok využil pred tým ako podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z predložených dôkazov navyše vyplýva, že sa u navrhovateľa jedná o dlhodobo zhoršujúci sa zdravotný
stav, kedy v zmysle lekárskej správy zo dňa 24.11.2025 bola zo strany ošetrujúceho lekára opätovne
vypísaná žiadosť na novilumab (liek Opdivo). V danom prípade teda dôjde k opätovnému posúdeniu
žiadosti navrhovateľa odporcom, teda aj k posúdeniu jeho zdravotného stavu.11. Okrem vyššie uvedené má súd za to, že sa v danom prípade jedná o verejnoprávny spor, v rámci
ktorého je potrebné preskúmavať postup poisťovne ako odporcu a je otázne, či sa vôbec jedná o spor,

ktorý má svoj hmotnoprávny základ v antidiskriminačnom zákone. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2023 zo dňa 07.09.2023, ktorý v obdobnej veci
konštatoval: ,, je na najvyššej inštancii všeobecného súdnictva v rámci prípadného dovolania v obdobnej
veci zodpovedať otázku, či je v súlade s právom na spravodlivý proces rozhodovanie všeobecných
súdov o neodkladných opatreniach, ktoré smerujú k revízii rozhodnutí zdravotných poisťovní podľa §

88 ods. 9 a 10 zákona o úhrade liekov. Podľa týchto ustanovení k odsúhlaseniu poskytnutia príspevku
na liek, ktorý nie je v zozname kategorizovaných liekov, môže zdravotná poisťovňa pristúpiť najmä
vtedy, ak je jeho poskytnutie s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou.
Odsúhlasenie sa uskutočňuje na základe písomnej žiadosti poskytovateľa, o ktorej rozhoduje zdravotná
poisťovňa. Poskytovateľ môže so súhlasom poistenca podať zdravotnej poisťovni odvolanie proti
nesúhlasuzdravotnejpoisťovnesúhradouliečby.Oodvolanírozhodujepriamynadriadenýzamestnanca

zdravotnej poisťovne, ktorý vydal nesúhlas. Ak zdravotná poisťovňa odvolaniu nevyhovie, poistenec je
oprávnený požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa § 43a
zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
adoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov.Inakpovedané,jenavšeobecnýchsúdoch,
aby sa vyrovnali s tým, či pri tomto právnom stave možno vôbec ochranu poskytovať v hmotnoprávnom

prostredí antidiskriminačného zákona a v procesnom prostredí neodkladných opatrení.“

12. Neodkladné opatrenie v danej veci nebolo možné nariadiť ani z dôvodu, že navrhovateľ súdu
nepreukázal nutnosť liečby v rozsahu, v ktorom žiadal nariadiť neodkladné opatrenie. Súdu totiž okrem
lekárskych správ, kedy súd nie je odborníkom na to, aby posúdil potrebný rozsah danej liečby (množstvo

a dávku), nepredložil vyjadrenie lekára, resp. iný dôkaz, z ktorého by bez akýchkoľvek pochýb vyplývalo,
že u navrhovateľa je potrebný liek Nivolumab, OPDIVO 10mg/ml infúzny koncentrát, doplnok názvu con
inf 1x10 ml/100 mg (liek.inj.skl.), v počte balení 24 ks. Z ničoho ani nevyplýva, aká je denná, prípadne
mesačná dávka lieku, a teda ani to, že počet balení 24 ks zodpovedá navrhovateľom uvádzanej dobe 6
mesiacov. Zároveň je uvedený rozsah v rozpore s vyjadrením C. E., ktorá v žiadosti zo dňa 06.10.2025

žiadala uhradiť liek OPDIVO 10 mg/ml infúzny koncentrát inf 40 mg (liek. inj. skl.) 1x4 ml v počte 12
balení na obdobie 6 mesiacov. Teda v menšom množstve ako žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu.
Je potrebné poukázať aj na to, že sa podľa súdu v danom prípade nejedná o dočasnú úpravu vzťahov
medzi stranami sporu, keďže odporcovi má byť uložená povinnosť uhradiť liečbu na určitú dobu. Počas
tejto doby by teda rozhodnutie súdu konzumovalo rozhodnutie vo veci samej, ktoré by bolo vykonané

bez náležitého dokazovania.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal neodkladnosť úpravy
pomerov a ani potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu, návrh navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenie ako nedôvodný zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporca bol v konaní úspešný, a preto by mal proti
neúspešnému navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi podľa

obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.