Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201040
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321201040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a

členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: EKO -
podnik verejnoprospešných služieb, so sídlom Halašova 739/20, Bratislava, IČO: 00 491 870, právne
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouRASLEGAL,s.r.o.,sosídlomMostová2,Bratislava,IČO:36855
561, proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. Y. XXXX/XX, G., právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, Bratislava, IČO: 46 530 894,
o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o zriadenie vecného bremena,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-21C/21/2021-285 zo dňa

13.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-21C/21/2021-285 zo dňa
13.05.2024 p o t v r d z u j e.

II.Žalobcovipriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalovanému vrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdBratislavaIVrozsudkomč.k. B3-21C/21/2021-285zodňa13.05.2024uložilžalovanému
povinnosť z pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere X XXX m2,

nachádzajúcehosavkatastrálnomúzemíJ.S.,obecG.-J.S.,okresG.F.,zapísanéhonalistevlastníctva
č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vypratať všetky hnuteľné veci,
ktoré tvorili podnikateľskú prevádzku po zosnulej O. E., narodenej XX. apríla XXXX, zomrelej X. februára
XXXX, naposledy bytom RM., IČO: 41 535 812 a odstrániť neskolaudovaný predajný stánok „. bez
súpisného čísla a evidencie v katastri nehnuteľností, ktorý je postavený na tomto pozemku, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je príspevkovou organizáciou zriadenou podľa zákona
č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v spojení s uznesením č. 2/1990 z
2. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové Mesto konaného 20. decembra
1990,ktorávykonávasprávumajetkumestskejčastiBratislava-NovéMesto,akoajsprávumajetku,ktorý
bol tejto mestskej časti zverený hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Medzi majetkom,
ktorý spravuje žalobca patrí aj objekt Y. na I. ul. XXX v G. vrátane k nemu priľahlého predmetného

pozemku, na časti ktorého má žalovaný umiestnenú stavbu predajného stánku „. a ďalšie hnuteľné
veci tvoriace podnikateľskú prevádzku po zosnulej právnej predchodkyni žalovaného O. E. (ďalej aj ako
poručiteľka).3. Právna predchodkyňa žalovaného užívala predmetný pozemok na základe nájomnej zmluvy č.
020/2019 z 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a ňou ako nájomcom
na dobu určitú v trvaní dvoch rokov, a to od 1. januára 2019 do 1. januára 2021. Po skončení dohodnutej

doby nájmu zaniklo žalovanému (resp. jeho právnej predchodkyni) právo mať naďalej na tomto pozemku
umiestnenú stavbu a vznikla mu povinnosť odstrániť ju a tento pozemok vypratať. Žalovaný si svoju
povinnosťdobrovoľnenesplnil,pretožalobcasozámeromzabrániťobnoveniunájomnejzmluvyvzmysle
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) podal v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote
od skončenia nájmu žalobu, ktorou sa podľa 126 ods. 1 OZ domáha ochrany vlastníckeho práva k

dotknutému pozemku, ktorý chce sám inak využívať, prípadne ďalej prenajímať.

4. Žalovaný poukázal na to, že spôsob usporiadania vzťahu k neoprávnenej stavbe jej odstránením v
zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je výnimočným riešením a krajným opatrením, ktoré by
malo sankcionovať len tie najzávažnejšie zásahy do vlastníckych práv vlastníka pozemku a na ktoré
v danom prípade nie sú splnené podmienky. Uviedol, že prevádzka jeho právnej predchodkyne (a

pred ňou jej právnych predchodcov) fungovala nepretržite od roku 1989 na zastavanej ploche XX m2,
pričom poručiteľka investovala nemalé finančné prostriedky do vybudovania novej stavby „. do jej
aktuálnej podoby s výmerou cca XXX m2. Napriek tomu, že ide o stavbu bez stavebného povolenia
a kolaudačného rozhodnutia, poručiteľka sa ju snažila po jej vybudovaní dodatočne zlegalizovať, avšak
bezúspešne.

5. Vzhľadom na všetky individuálne okolnosti prípadu sa žalovanému nejavilo odstránenie predmetnej
plne prevádzkyschopnej stavby bez potreby dodatočných prác ako účelné ani spravodlivé. Uviedol, že
stavba mala podľa dedičského rozhodnutia ku dňu smrti poručiteľky 02. 02.2021 všeobecnú hodnotu
62 200 eur, pričom z celkovej výmery predmetného pozemku zaberá len jeho zanedbateľnú časť s

výmerou približnej XXX m2. Hodnota samotnej stavby je tak v zjavnom nepomere k hodnote časti
pozemku zastavaného touto stavbou. Zdôraznil, že odstránenie predmetnej stavby by bolo taktiež v
rozpore s jej možným budúcim využitím, či už vo verejnom záujme, alebo v súlade s účelom, na
ktorý doposiaľ slúžila, a teda žalovaný alebo tretia osoba by mohla pokračovať v dlhoročnej tradícii
prevádzkovania „Pezinského sudu“. Z hľadiska svojho doterajšieho účelu využitia sa stavba približuje,

resp. zásadne nevymyká susediacim prevádzkam nachádzajúcim sa v objekte Tržnice, pričom týmto
využitím by vlastník pozemku nebol neprimerane obmedzený pri výkone svojho vlastníckeho práva.

6. Žalovaný poukázal na to, že predmetná stavba žiadnym spôsobom neohrozuje vlastníka pozemku
resp. jeho majetok a s ohľadom na jej výmeru nemožno zásah do vlastníctva pozemku žalobcu

posudzovať ako hrubý zásah smerom k ďalšiemu možnému využitiu jeho zostávajúcej časti. Existencia
predmetnej stavby tak žiadnym zásadným spôsobom nebráni vlastníkovi pozemku v jeho ďalšom využití.
Vlastník pozemku o existencii tejto stavby dlhodobo vedel, pričom v čase jej realizácie ani dlhodobo po
tomto čase proti neoprávnenej stavbe žiadnym spôsobom nezakročil, nedomáhal sa žiadnych nárokov v
súvislosti s nepovolenou stavbou, túto stavbu vyslovene toleroval, opakovane predlžoval nájomný vzťah

s právnou predchodkyňou žalovaného a poberal od nej nájomné. Odstránenie dlhoročne tolerovanej
stavby nezanedbateľnej hodnoty, z ktorej existencie mal vlastník pozemku dlhoročne finančný prospech,
sa tak javí žalovanému ako rozporné s dobrými mravmi.

7. Žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu o odstránenie stavby ako nedôvodnú zamietol a

vzťah medzi stranami sporu usporiadal spôsobom navrhnutým v jeho vzájomnej žalobe, a to podľa §
135c ods. 3 OZ zriadil v prospech žalovaného ( resp. každodobého vlastníka predmetnej stavby) vecné
bremeno k časti pozemku, a to v rozsahu nevyhnutom na výkon vlastníckeho práva k predmetnej stavbe
za jednorazovú odplatu vo výške zistenej znaleckým dokazovaním.

8. Vzájomnú žalobu navrhol žalobca zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že k usporiadaniu vzájomných
práv a povinností medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku zriadením vecného
bremena možno pristúpiť len v celkom výnimočných prípadoch, ktorých predpoklady nie sú v danom
prípade splnené. Poukázal na to, že žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku
stavbou, ktorú zriadil bez toho, aby mal na to akékoľvek právo, a to na mieste predošlej stavby, ktorej

zriadenie mu síce bolo povolené, avšak len ako zriadenie dočasnej stavby s obmedzenej dobou trvania
obligačného titulu. Žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa musela vedieť, že nebola oprávnená
na zriadenie takejto stavby a museli jej byť zrejmé aj riziká s tým spojené, a teda že po skončení
nájmu bude musieť vrátiť pozemok bez stavby. V kontexte týchto dôvodov preto námietku žalovaného,že na zriadenie a zveľadenie predmetnej stavby vynaložil nemalé finančné prostriedky vyhodnotil ako
nedôvodnú. Vlastník pozemku nemá o túto stavbu reálny záujem a keďže ide o stavbu neoprávnenú,
nie je možné na jej odkúpenie vynakladať prostriedky z verejného rozpočtu. Nestotožnil sa s tvrdením

žalovaného o neúčelnom odstránení a ďalšom možno účelnom využívaní predmetnej stavby na
jeho vlastné podnikanie, pretože súkromný záujem porušovateľa nikdy nemôže byť ospravedlnením
neoprávneného zásahu do ústavou garantovaných práv vlastníka a zo svojho protiprávneho konania
tak nedobromyseľný porušovateľ nemôže požívať prospech. Zriadenie vecného bremena by v danom
prípade neprimerane obmedzovalo vlastnícke právo vlastníka pozemku a žalovaný potrebu takéhoto

mimoriadneho zásahu do ústavou garantovanej ochrany tohto základného práva vlastníka pozemku
nijako neosvedčil.

9. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 118 ods. 1, § 119 ods. 2, § 123, § 126, § 135c ods. 1,
ods. 2, ods. 3, § 663, § 676 ods. 1, ods. 2, § 682 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, ods. 4 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

10. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku
svedčí hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, ktoré ho zverilo do správy mestskej časti
Bratislava-Nové Mesto, tá ho následne zverila do správy žalobcovi, ktorý bol pre tento účel ňou zriadený
ako príspevková organizácia. Správca majetku obce ako právnická osoba má právnu subjektivitu, preto

môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku obce, pričom pri týchto úkonoch správca
koná vždy v mene obce ako vlastníka majetku. Žalobca ako správca majetku obce vystupuje v súdnom
konaní samostatne, avšak v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. koná v mene obce ako vlastníka
predmetného pozemku a na jeho účet, t. j. ako jeho priamy zástupca. Práva a povinnosti z tohto konania
tak nevznikajú jemu ako zástupcovi, ale priamo zastúpenému - vlastníkovi predmetného pozemku, na

základe čoho súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu domáhať
sa ochrany vlastníckeho práva k zverenému majetku obce v civilnom sporovom konaní, a to aj v konaní
o usporiadanie práv a povinností k neoprávnenej stavbe podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ. Sporný pozemok
je užívaný žalovaným tým, že má na ňom umiestnenú predmetnú stavbu, ktorej je vlastníkom, čo je
skutočnosť zakladajúca jeho pasívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

11. Súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetná stavba „. s výmerou cca XXX m2 bola postavená
v roku 2005 na mieste stavby pôvodného predajného stánku s výmerou XX m2 zriadeného v roku 1989.
Napriek tomu, že miesto realizácie stavebnej činnosti právnych predchodcov žalovaného je rovnaké,
stavba „. v jej aktuálnej podobe nie je len úpravou, či opravou pôvodnej stavby predajného stánku, ale ide

o dve rozdielne, odlišné veci, z ktorých každú treba považovať za osobitný predmet občianskoprávnych
vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 OZ.

12. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ aj bola pôvodná stavba predajného
stánku zriadená ako dočasná jednoduchá stavba oprávnene na cudzom pozemku, v dôsledku toho,

že predmetná stavba „. v jej aktuálnej podobe je odlišnou (novou) vecou, nemožno preto právny režim
dočasnosti a oprávnenosti pôvodného a už zaniknutého predajného stánku automaticky vzťahovať aj na
súčasnú stavbu. „. v jej aktuálnej podobe je stavbou v zmysle § 119 ods. 2 OZ, t. j. nehnuteľnou vecou
spojenou so zemou pevným základom, ktorá bola právnou predchodkyňou žalovaného zriadená na
cudzom pozemku bez toho, aby k jej postaveniu mala akýkoľvek občianskoprávny titul, v rámci ktorého

by vlastník pozemku dal súhlas na zriadenie tejto novej stavby na ňom; takáto skutočnosť v konaní
nebola tvrdená ani preukázaná. Neskolaudovaný predajný stánok „. bez súpisného čísla a evidencie v
katastri nehnuteľností súd prvej inštancie právne kvalifikoval ako neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c
ods. 1 OZ.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba vlastníka pozemku, ktorou sa proti vlastníkovi
neoprávnenej stavby domáha jej odstránenia je osobitným typom vlastníckej žaloby o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán k neoprávnenej stavbe, pri ktorom určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi nimi vyplýva z osobitného predpisu, a to konkrétne z ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 OZ,
ktoré sa považuje za lex specialis k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Pri voľbe

spôsobuvyporiadanianeoprávnenejstavbyvzmysle§135cOZjepotrebnévychádzaťzporadia,vakom
Občiansky zákonník vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania a z princípov, na ktorých je založené
odvetvie občianskeho práva. Na usporiadanie tohto vzťahu prikázaním predmetnej stavby do vlastníctva
vlastníkovi pozemku za náhradu podľa § 135c ods. 2 OZ neboli splnené zákonné podmienky, keďževlastníkpozemku(žalobca)stýmtospôsobomusporiadaniavkonanívyslovilnesúhlas.Vdanomprípade
do úvahy prichádzali iba dve alternatívy usporiadania vzájomného vzťahu medzi stranami sporu , a to
buď nariadením odstránenia predmetnej stavby podľa § 135c ods. 1 OZ, alebo zriadením odplatného

vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckych práv k predmetnej stavbe podľa § 135c ods.
3 OZ.

14. Pri usporiadaní vzájomných práv a povinností sporových strán a pri kolízii vlastníckych práv
sporových strán uprednostnil súd prvej inštancie ochranu vlastníckeho práva vlastníka predmetného

pozemku ako poškodeného neoprávnenou stavbou pred ochranou vlastníckeho práva vlastníka
neoprávnenej stavby ako porušovateľa práva, k čomu odkázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 22Cdo 1241/2010. Prihliadol na to, že právna predchodkyňa žalovaného nebola pri výstavbe
predmetnej stavby predajného stánku „. v roku 2005 dobromyseľná, keďže už od začatia stavby vedela,
resp. musela vedieť skutočnosť, že nebola oprávnená na zriadenie takejto stavby, a teda že stavia
neoprávnene na cudzom pozemku. Rovnako mala vedomosť, resp. musela vedieť, že túto stavbu ako

novú vec - odlišnú od pôvodného predajného stánku, ktorý bol povolený len ako dočasná stavba na
dobu trvania do 30. júna 1992 - stavia bez stavebného povolenia, hoci sa v danom prípade podľa zákona
vyžadovalo. Ignorovaním stavebného povoľovacieho konania sa vyhla zaobstaraniu a preukazovaniu
oprávnenia zriadiť na dotknutom pozemku predmetnú stavbu, čoho protiprávnym výsledkom bolo
zriadenie nielen nepovolenej (tzv. čiernej) stavby, ale najmä neoprávnenej stavby.

15. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že nebolo možné opomenúť ani
skutočnosť, že pôvodná stavba predajného stánku s výmerou XX m2 bola len dočasnou stavbou s
úradne povolenou dobou trvania do 30. júna 1992. Túto dobu trvania bolo síce možné na žiadosť
vlastníka stavby predĺžiť, avšak z dodatočného stavebného povolenia príslušného orgánu miestnej

štátnej správy zo 16. marca 1992 je celkom zreteľné, že po jej uplynutí vznikne vlastníkovi stavby
povinnosť túto stavbu odstrániť na vlastné náklady a bez nároku na akúkoľvek náhradu. Pokiaľ by k
vybudovaniu novej stavby predajného stánku „. v roku 2005 nedošlo a doposiaľ by sa na predmetnom
pozemku stále nachádzala pôvodná stavba predajného stánku z roku 1989, po uplynutí dohodnutej doby
nájmu 1. januára 2021 by do úvahy prichádzalo jediné možné a právne aprobované riešenie vzťahu

medzi vlastníkom predmetného pozemku a vlastníkom stavby, ktorým je nariadenie odstránenia tejto
stavby.

16.Sozreteľomnauvedenésúdprvejinštancieobjasnil,že pokiaľbypouplynutídohodnutejdobynájmu
ako jediné právne riešenie ochrany ústavne garantovaného vlastníckeho práva vlastníka pozemku

v prípade pôvodnej dočasnej stavby predajného stánku z roku 1989 prichádzalo do úvahy iba jej
odstránenie, o to viac ( a fortiori) treba na tomto riešení trvať aj v prípade novej stavby predajného
stánku „. z roku 2005 ako stavby neoprávnenej, ktorej zriadeniu priamo predchádzalo zničenie pôvodnej
dočasnej stavby predajného stánku z roku 1989, čím sa tak eliminoval pôvodný a úradne povolený
dočasný charakter stavby, ktorý na novú stavbu ako odlišnú nehnuteľnú vec už nie je možné vztiahnuť.

Takýmto konaním právnej predchodkyne žalovaného bol vlastník pozemku podstatne oslabený čo do
ochrany svojho vlastníckeho práva, keďže v prípade pôvodnej dočasnej stavby predajného stánku
by po uplynutí dohodnutej nájomnej doby bolo jeho porušované vlastnícke právo úplne ochránené
odstránením tejto oprávnene zriadenej stavby, avšak v prípade novej stavby predajného stánku „K. sud“
z roku 2005 je vystavený aj novému riziku, že jeho vlastnícke právo môže byť obmedzené tým, že bude

musieť strpieť výkon práva zo zriadeného vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva
k tejto neoprávnenej stavbe, ktorá bola postavená na jeho pozemku proti jeho vôli, bez jeho súhlasu a
má mať charakter trvalej stavby.

17. Pri voľbe konkrétneho spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby poukázal na to, že súd musí

vždy objektívne zhodnotiť aj účelnosť zákonom preferovaného vyporiadania uvedeného v prvom odseku
ustanovenia § 135c OZ, ktoré spočíva v odstránení neoprávnenej stavby, to s prihliadnutím na kritériá
vymedzené Občianskoprávnou doktrínou a rozhodovaciu súdnou praxou, ktoré vymenoval v ods. 13
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zároveň poukázal na to, že dané kritériá nemožno vyhodnocovať
tak, že sú si navzájom rovnocenné, t. j. že každému z nich sa prikladá rovnaká závažnosť a právna

relevancia. Pri hodnotení stupňa ich závažnosti a relevantnosti vzhľadom na individuálne okolnosti
každéhojednotlivéhoprípadujepotrebnéprioritneupriamiťpozornosťnasamotnékonanieporušovateľa
(vlastníka stavby) - ktoré v danom prípade bolo nedobromyseľné a protiprávne, a až následne na
konanie či nekonanie vlastníka pozemku. Zdôraznil, že stále treba pamätať na to, že možnosť zriadiťvecné bremeno podľa § 135c ods. 3 OZ treba vykladať skôr reštriktívne a aplikovať len výnimočne,
keďže nútené obmedzenie vlastníckeho práva (čiže autoritatívne zaťaženie vlastníckeho práva vlastníka
pozemku vecným bremenom v prospech porušovateľa práva - vlastníka neoprávnenej stavby) je možné

iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.

18. Žalovaným uvádzané dôvody neúčelnosti odstránenia predmetnej stavby vyhodnotil súd prvej
inštancie tak, že tie neprevážia závažnosť a právnu relevanciu tej skutočnosti, že právna predchodkyňa
žalovaného nekonala pri zriadení stavby v dobrej viere a vedela, že stavia na pozemku, ktorý jej nepatrí

a bez súhlasu jeho vlastníka, ako ani tej okolnosti, že prebudovala stavbu na mieste pôvodnej stavby,
ktorá mala len dočasný charakter a po uplynutí úradne povolenej doby by ju inak zaťažovala povinnosť
túto stavbu na vlastné náklady a bez náhrady odstrániť.

19. Súd prvej inštancie k obrane žalovaného spočívajúcej v poukaze na to, že stavba zaberá len malú
časť (cca XXX m2) z celkovej výmery predmetnej parcely evidovanej v katastri nehnuteľností s výmerou

X XXX m2; je plne prevádzkyschopná; do úvahy prichádza jej ďalšie využitie buď na totožný účel,
na ktorý bola zriadená (ktorý sa nevymyká účelu okolitých stavieb a prevádzok v bezprostrednom
okolí) prípadne na iný možný účel slúžiaci napríklad verejným potrebám; že v podstate vlastníka
pozemku až tak významne neobmedzuje, ani mu nebráni v ďalšom jeho využití, ani neohrozuje jeho
iný majetok či majetok tretích osôb; že žalobca nenavrhol už skôr odstrániť predmetnú stavbu a

vzniknutý protiprávny stav sám dlhodobo toleroval a poberal dohodnuté nájomné, nie sú v porovnaní
s absenciou dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalovanej pri výstavbe predmetnej neoprávnenej
stavby a ďalšími spomenutými okolnosťami, za ktorých bola táto stavba zriadená, natoľko výnimočnými
dôvodmi a hodnými osobitného zreteľa, aby samy osebe odôvodňovali neúčelnosť (resp. absolútne
vylučovali účelnosť) odstránenia tejto stavby a vyporiadanie vzťahu k nej zriadením vecného bremena.

20. Pri porovnaní hospodárskej a inej straty, ktorá by odstránením predmetnej neoprávnenej stavby
vznikla, so záujmom na ďalšom využití tejto stavby, resp. vo vzťahu k následnému hospodárskemu
využitiu dosiaľ zastavaného pozemku touto stavbou, či doteraz využívaného v súvislosti s touto stavbou
súd prvej inštancie uviedol, že pri odstránení akejkoľvek stavby vždy dôjde k určitej hospodárskej strate,

a preto je potrebné komplexne zvažovať význam tejto hospodárskej straty. Hodnota odstraňovanej
stavby nie je jediným a rozhodujúcim kritériom, inak by totižto nikdy nebolo účelné, a teda možné
vyporiadať právny vzťah k neoprávnenej stavbe spôsobom jej odstránenia. Pri zisťovaní hospodárskej
a inej straty spojenej s prípadným odstránením predmetnej stavby prihliadol nielen na jej všeobecnú
hodnotu vo výške 62 200 eur (ktorá sa súdu prvej inštancie nejavila napr. v porovnaní s cenovou

úrovňoupriemernýchbytovvBratislaveažtakvysoká),aleajnaskutočnosť,žetátostavbabolazriadená
„len“ na bežný podnikateľský účel na prevádzkovanie maloobchodu a neslúžila verejným potrebám,
významnejšiemu všeobecne prospešnému účelu ani na bývanie vlastníka stavby a jeho rodiny.

21. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že nejde ani o zvlášť významnú budovu, ktorá

by oproti iným budovám bola technicky, stavebne či funkčne prispôsobená alebo špeciálne materiálne
vybavená na osobitný či spoločensky zvlášť významný (a nie bežný) účel. Skutočnosť, že pri odstránení
predmetnej stavby dôjde k hospodárskej strate vo vyššej výške, než by tomu bolo pri odstránení
pôvodného predajného stánku z roku 1989 s výmerou len XX m2 možno pričítať strane vlastníka
stavby (žalovaného), a teda ani zistená hospodárska strata spojená s odstránením predmetnej stavby

nevylučuje účelnosť takéhoto postupu.

22. Na základe uvedené súd prvej inštancie usporiadal vzájomný právny vzťah k neoprávnenej stavbe
medzi sporovými stranami, a to vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby spôsobom
navrhovaným žalobcom v žalobe podľa § 135c ods. 1 OZ, a to spočívajúcim v uložení povinnosti

žalovanému na vlastné náklady odstrániť predmetnú stavbu, zároveň podľa § 126 OZ uložil žalovanému
povinnosť vypratať predmetný pozemok.

23. Žalovanému nesvedčí žiadne obligačné či vecnoprávne oprávnenie tento pozemok ďalej užívať,
keďže žalobca obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle § 676 ods. 2 OZ zabránil včasným podaním

tejto žaloby o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti na súde 22. februára 2021, t. j. v zákonom
ustanovenej prekluzívnej lehote do 30 dní od skončenia nájmu dňa 1. januára 2021 (ktorá by inak
márne uplynula v pondelok 15. marca 2021 v zmysle zásad počítania času so zreteľom na neplynutie
občianskoprávnych lehôt ustanovené zákonom č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektorézákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID -19, a to v čase od 19. januára 2021
do 28. februára 2021). Vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal vyporiadania právneho vzťahu
k neoprávnenej stavbe zriadením vecného bremena podľa § 135c ods. 3 OZ súd prvej inštancie z

povahy veci - keďže nie je možné jeden a ten istý právny vzťah k neoprávnenej stavbe vyporiadať dvomi
protichodnými spôsobmi - zamietol.

24. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa § 365 ods.
1 písm. b), písm. e), písm. h) CSP ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

26. V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie po správnej aplikácii § 135c Občianskeho

zákonníka nedostatočne posudzoval podstatné hľadisko účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby a
následne vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že v individuálnych okolnostiach prípadu má
byť odstránenie stavby účelné, rep. nemá byť neúčelné. Vytkol, že pri svojom rozhodovaní neposudzoval
všetky kritériá dôležité z hľadiska usporiadania vzájomných vzťahov strán sporu, pričom niektoré
okolnosti neposudzoval vôbec, niektoré iba okrajovo a napokon jednotlivé okolnosti neposudzoval v

ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho nariadenie odstránenia stavby je tak minimálne predčasné.
Účelnosť odstránenia stavby skúmal a odôvodnil nedostatočne a následne vec nesprávne právne
posúdil, nakoľko odstránenie stavby podľa názoru žalovaného nie je účelné. Taktiež vyhodnotil ako
nedostatočné a nesprávne vysporiadanie sa s hľadiskom „povahy a rozsahu hospodárskej straty,
ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnaním tejto hospodárskej straty so záujmom na ďalšom

využití stavby“, keďže nedostatočne bolo pristúpené k porovnaniu hospodárskej a inej straty, ktorá by
odstránením stavby vznikla na strane jednej, so záujmom na ďalšom využití stavby na strane druhej.

27. Žalovaný tvrdil, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom
nevysporiadal s podstatnou a v konaní preukázanou skutočnosťou podporujúcou jeho argumentáciu

ohľadom neúčelnosti odstránenia stavby, ani so súvisiacim dôkazom preukazujúcim, že samotný
zriaďovateľ žalobcu pred iniciovaním súdneho sporu prejavil záujem o odkúpenie stavby od poručiteľky,
a to za účelom zriadenia okresnej okrskovej stanice Mestskej polície, čo preukazuje zjavnú neúčelnosť
odstránenia stavby. Teda súd prvej inštancie sa dôkazom k možnému budúcemu využitiu stavby
na verejnoprospešný účel nezaoberal, pričom žalovaný nepovažoval za podstatné, že k realizácii

plánovaného zámeru zriaďovateľa žalobcu napokon nedošlo, keďže už len samotný plánovaný zámer
ohľadomďalšiehomožnéhovyužitiastavbybezďalšiehopotvrdzujeneúčelnosťodstráneniatejtostavby.

28. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa hodnoty stavby,
ktorá v čase vydania rozhodnutia nebola aktuálna; pričom nezohľadnil náklady na jej a taktiež nevzal do

úvahy hodnotu stavbou zastavanej časti pozemku, ktorú nemal ani vyčíslenú. Zdôraznil, že nesprávne
porovnával dva úplne nesúvisiace vstupné údaje - hodnotu stavby s hodnotou priemerných bytov v
Bratislave - a to namiesto toho, aby porovnával hodnotu stavby (vrátane nákladov na jej odstránenie) s
hodnotou časti stavbou zastavaného pozemku v správe žalobcu (cca XXX m2). Vyhodnotil, že pokiaľ by
súd prvej inštancie pristúpil k správnemu porovnávaniu, musel by nevyhnutne dospieť k záveru ohľadom

existencie hrubého nepomeru medzi hospodárskou stratou na strane vlastníka stavby vo vzťahu k
hodnote korelujúcej nemožnosti využívania časti pozemku zastavaného stavbou s výmerou cca XXX
m2 zo strany vlastníka pozemku.

29. Odvolateľ argumentoval i tým, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako sa súd prvej inštancie

vysporiadal s ďalšími okolnosťami majúcimi vplyv na posúdenie účelnosti odstránenia stavby: a) ako
má stavba brániť vlastníkovi pozemku v jeho využití (a to aj v spojitosti s rozsahom a druhom stavbou
zastavaného pozemku a samotným situovaním stavby); b) či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho
majetok;c)posúdeniedôvodov,prektorévlastníkpozemkuvčaserealizáciestavbyprotistavbežiadnymspôsobom nezakročil; d) posúdenie dôvodov, pre ktoré vlastník pozemku dlhoročne žiadnym spôsobom
nezakročil proti stavbe; e) zohľadnenie doby, ktorá uplynula od zriadenia stavby, o ktorej realizácii
vlastník pozemku vedel od počiatku.

30. Žalovaný poukázal na to, že žalobca voči stavbe žiadnym spôsobom nezakročil, a to nesporne
viac ako 15 rokov, pričom diametrálne odlišná situácia by bola v prípade, ak by bol žalobca voči
stavbe akokoľvek zakročil, a to už v čase jej realizácie. Za týchto okolností vyhodnotil žalovaný
požiadavku žalobcu na odstránenie stavby uplatnenú po viac ako 15 rokoch pokojného užívania za

vykazujúcu rozpor s dobrými mravmi. Pri posudzovaní hľadísk účelnosti odstránenia stavby konajúci
súd neprihliadol na postoj samotného žalovaného a okolnosti na jeho strane, ktorý stavbu „iba“ zdedil
a zároveň sa ako dedič opakovane a preukázateľne snažil so žalobcom mimosúdne dohodnúť, avšak
bezvýsledne.

31. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len z tých kritérií, ktoré

vyznievajú v prospech žalobcu, avšak opačnými kritériami a okolnosťami sa alternatívne nezaoberal
vôbec alebo len veľmi okrajovo a vo všeobecnej rovine, a nie v rovine individuálnych okolností prípadu.
Napadnutýrozsudokjezaloženýnajednostrannomvyhodnocovaníkritérií,pretohonemožnopovažovať
za zákonný a spravodlivý, pričom z neho nevyplývajú ani odpovede na zásadné otázky majúce
nezastupiteľný význam pre usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu.

32. Žalovaný dal do pozornosti, že pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že na strane poručiteľky
absentovala dobromyseľnosť pri výstavbe, opomenul uviesť aj ďalšie individuálne okolnosti prípadu,
z tých podstatných najmä skutočnosť, že výstavba prebiehala s riadnym vedomím žalobcu, resp.
vlastníka pozemku a s jeho súhlasom, keďže žalobca spravoval bezprostredne susediaci objekt a

taktiež aj v danom čase poberal od poručiteľky nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom. Právna
predchodkyňa žalovaného sa len tak svojvoľne nerozhodla zo dňa na deň vybudovať stavbu na cudzom
pozemku, navyše napojenú na energie, za ktoré platila žalobcovi bez toho, aby o tom vôbec vedel a bez
toho, že by s výstavbou nebol stotožnený. Konanie žalobcu tak mohlo poručiteľku len utvrdzovať v jej
dobrej viere ohľadom toho, že nemá voči realizácii stavby žiadne výhrady.

33. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že neprihliadol na nespornú skutočnosť, ktorá vyplynula z
vykonaného dokazovania, a to že právna predchodkyňa žalovaného a) mala k následnej rekonštrukcii
stavby cca v roku 2012 prísľub vtedajšieho starostu (a teda ani v tomto prípade nevykonávala úpravy
stavby bez vedomia a minimálne ústneho súhlasu zástupcu vlastníka pozemku); b) mala preukázateľnú

snahu o legalizáciu stavby a pri rekonštrukcii stavby konala v dobrej viere v prísľub vtedajšieho
starostu. Taktiež nezohľadnil, že žalovaný stavbu „len" zdedil, a teda nebol jej stavebníkom a ani
prevádzkovateľom; opakovane sa snažil so žalobcom mimosúdne dohodnúť a usporiadať vzájomné
vzťahy, ktorý bez relevantného dôvodu odmieta akékoľvek alternatívy vzájomného vyporiadania so
žalovaným. Poukázal na to, že uvedené okolnosti síce nenahradia dobrú vieru poručiteľky ohľadom

toho, že stavbu postavila na cudzom pozemku, avšak v spojitosti aj s ostatnými kritériami posudzovania
(ne)účelnosti odstránenia stavby odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany vlastníkovi neoprávnenej
stavby podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré v individuálnych okolnostiach
prípadu nie je neprimeraným odňatím vlastníckeho práva žalobcu, ale ide o dôsledok stavu vzniknutého
viac ako 15 rokov pred samotným podaním žaloby, na ktorého vzniku majú jednoznačne podiel obe

strany sporu.

34. Žalovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm e) CSP odôvodnil súvisom s uplatneným
odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže súd prvej inštancie v
príčinnej súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci zamietol návrhy žalovaného na doplnenie

dokazovania.

35. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné a účelové, v ktorom žalovaný
opakuje svoju argumentáciu a skutkové tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa

žalobcaužvyjadrilasktorýmisasúdprvejinštanciesprávneaúplnevysporiadalvodôvodnenírozsudku.

36. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho právnemu posúdenia a nezaoberania sa všetkými
kritériami pre posúdenie účelnosti neoprávnenej stavby uviedol, že súd prvej inštancie sa nimi zaoberala v odôvodnení rozsudku komplexne vysvetlil všetky kritériá, pre ktoré argumentácia žalovaného
neobstojí, k čomu odkázal na ods. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že sa
taktiež zaoberalotázkouzriadeniavecnéhobremenanapozemkuvlastníka,pričomvsúladesustálenou

rozhodovacou praxou dospel k správnemu záveru, že takéto obmedzenie vlastníka pozemku je len
mimoriadnym opatrením a je prípustné len vo výnimočných prípadoch a vo verejnom záujme, čo nebol
tento prípad.

37. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku v ods. 11 a stotožnil sa i s konštatovaním, že právna

predchodkyňa žalovaného nebola pri výstavbe spornej stavby predajného stánku dobromyseľná, ale po
celý čas vedela a musela vedieť o tom, že nebola oprávnená na zriadenie takejto stavby na cudzom
pozemku. Takisto vedela, že stavia bez stavebného povolenia, ktoré sa v takomto prípade vyžadovalo,
čím chcela práve obísť povinnosť preukázania občianskoprávneho titulu na zriedenie takejto stavby.
Zároveň vedela, že akúkoľvek stavbu na pozemku zriadi, bola tak oprávnená urobiť len dočasne a
po uplynutí tejto doby bola povinná túto na vlastné náklady odstrániť, a to bez nároku na akúkoľvek

náhradu. S ohľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutie právnej
ochrany vlastníkovi stavby by bolo v rozpore s princípom nemo turpitudiem suarn allegare potest,
t. j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti, resp. protiprávneho konania. Už len tieto
skutočnosti predstavovali ultimátne dôvody pre nariadenie odstránenia neoprávnenej stavby a vyvracali
akúkoľvek prípadnú dôvodnosť argumentácie žalovaného. Napriek tomu sa súd prvej inštancie zaoberal

a vysporiadal aj s ďalšími kritériami pre posúdenie účelnosti zachovania neoprávnenej stavby, a to
najmä v odseku 15.1. odôvodnenia rozsudku, v ktorom konštatoval, že tieto vzhľadom na absenciu
dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalovaného pri zriadení stavby, ako aj ďalšími okolnosťami jej
zriadenia neboli natoľko výnimočné, aby odôvodňovali účelnosť zachovania neoprávnenej stavby a tak
závažný zásah do práv vlastníka.

38. Žalobca uviedol, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie sa nesprávne
vysporiadal s kritériom hospodárskej straty, nakoľko v ods. 15.2. naopak konštatoval, že pri odstránení
stavby je vždy nevyhnutné počítať s hospodárskou stratou, pričom hodnota stavby nemôže byť jediným
rozhodujúcim kritériom, inak by prakticky nebolo možné nikdy vyporiadať neoprávnenú stavbu jej

odstránením a v nasledujúcom odseku dodal, že hodnotu stavby nemožno, ako jedno z kritérií účelnosti
odstránenia stavby, vnímať izolovane.

39. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnej a neaktuálnej hodnoty stavby, z ktorej súd prvej
inštancie vychádzal poukázal na to, že k určeniu jej hodnoty predložil dôkaz sám žalovaný, teda

ak žalovaný vytýka, že nesprávne vychádzal z ním predložených dôkazov, bolo v prvom rade
jeho procesnou povinnosťou predložiť také dôkazy, ktoré by podľa neho boli správne a aktuálne.
Zároveň dodal, že bolo správne skonštatované, že sporná stavba neslúži verejným potrebám, ani
na bývanie vlastníka a tiež nejde o žiadnu významnú budovu, pričom nebola ani prispôsobená na
spoločensky významný účel. Kritériami účelnosti zachovania neoprávnenej stavby sa konajúci súd

zaoberal v ods. 14 a ods. 15 napadnutého rozsudku, pričom v tejto súvislosti väčšiu váhu priradil
nedobromyseľnému a protiprávnemu konaniu vlastníka stavby. Zároveň pri hodnotení závažnosti týchto
kritérií vzal do úvahy a poukázal na to, že ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka treba vykladať a
aplikovať reštriktívne a len výnimočne. Následne vysvetlil, že žalovaným tvrdené dôvody pre zachovanie
neoprávnenej stavby neprevážia závažnosť nedobromyseľného konania jeho právnej predchodkyne,

ako aj to, že vedela a musela vedieť o svojej povinnosti stavbu odstrániť po uplynutí dohodnutej
doby. Žalobca zdôraznil, že ak žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie nebral do úvahy ním uvádzané
dôvody pre zachovanie neoprávnenej stavby, toto vyhlásenie vyhodnotil žalobca ako nepravdivé, keďže
odôvodnenie rozhodnutia je podrobné a vyčerpávajúce, správne, logické a dostatočne odôvodňujúce
závery súdu prvej inštancie.

40. Za bezpredmetné vyhodnotil žalobca tvrdenie žalovaného, že neoprávnenú stavbu „len" zdedil,
nakoľko dedením v celom rozsahu vstúpil do práv a povinností svojej právnej predchodkyne, vrátane
ňou zavineného protiprávneho stavu, ktorého protiprávnosť dedením nezaniká. Naviac poukázal na to,
že žalovaný potvrdil pri svojom výsluchu, že z takéhoto protiprávneho stavu sa dokonca sám snaží

profitovať, keď odmieta žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie pozemku
s odôvodnením, že nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom dané potvrdzuje zámer žalovaného
donútiť žalobcu uzavrieť novú zmluvu o nájme alebo stavbu odkúpiť a zhojiť tak protiprávny stav. Za
nedôvodnú a špekulatívnu vyhodnotil i argumentáciu žalovaného ohľadom zriadenia vecného bremenaa jeho vzájomnú žalobu, s ktorou sa súd prvej inštancie tiež správne vysporiadal, keď túto zamietol
s odôvodnením, že z povahy veci nie je možno jeden a ten istý právny vzťah k neoprávnenej stavbe
vysporiadať dvomi protichodnými spôsobmi. Naviac zdôraznil, že žalovaným podaná vzájomná žaloba

nespĺňala ani procesné a ani hmotnoprávne predpoklady na jej úspech.

41. Žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu nereflektuje na jeho podstatnú odvolaciu argumentáciu
a neobsahuje ani žiadne také skutočnosti, ktoré by mali zakladať namietanú nedôvodnosť podaného
odvolania. Za podstatnú vadu napadnutého rozsudku považuje to, že súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní neposudzoval riadne, dôsledne a komplexne všetky okolnosti, resp. kritériá dôležité z
hľadiska usporiadania vzájomných vzťahov strán sporu, na základe čoho je napadnutým rozsudkom
nariadené odstránenie stavby minimálne predčasné a predstavuje samostatný dôvod pre zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

42.Popreltvrdeniežalobcu,vzmyslektoréhosamásnažiťprofitovaťzexistujúcehoprotiprávnehostavu,

keďže jediný kto dlhodobo prejavuje skutočnú vôľu mimosúdne uzavrieť prebiehajúce spory, je žalovaný.
Zdôraznil, že žalobca sa uplatňovaním nedôvodných peňažných pohľadávok voči žalovanému snaží
dosiahnuť, aby žalovaný upustil od ochrany svojich práv, resp. aby sa „vzdal bez boja" a stavbu zbúral
na svoje vlastné náklady. Nariadenie odstránenia stavby je v pomeroch konkrétnej veci neprimeranou
sankciou vo vzťahu k žalovanému, ako právnemu nástupcovi stavebníka, navyše uplatnenou po viac

ako 15 rokoch pokojného užívania stavby zo strany právneho predchodcu žalovaného, pričom z hľadiska
doterajšieho využitia zastavanej časti pozemku a prípadnej perspektívy jeho využívania žalobcom
nebolo ani tvrdené a ani v konaní preukázané reálne obmedzenie výkonu jeho vlastníckeho práva v takej
miere, aby mohla byť sankcia v podobe nariadenia odstránenia stavby v individuálnych okolnostiach
prípadu dôvodná. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa uplatnenej vzájomnej žaloby žalovaného zdôraznil,

že z povahy sporu je zrejmé, že súd prvej inštancie by mohol usporiadať vzájomné pomery strán sporu
v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 OZ aj bez nutnosti podania vzájomnej žaloby zo strany žalovaného.
V závere zhrnul, že pokiaľ by súd prvej inštancie riadne vyhodnotil (vzal do úvahy) všetky individuálne
okolnosti prípadu a pri svojom rozhodovaní posudzoval všetky jednotlivé judikatórne stanovené kritériá
(hľadiská) (ne)účelnosti odstránenia stavby, musel by nevyhnutne dospieť k záveru, že v prejednávanom

prípade odstránenie stavby nie je účelné, a teda že vzťahy strán sporu je možné spravodlivo usporiadať
len v zmysle ustanovenia S 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

43. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a v medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a
§ 378 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo

o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadovalanidôležitýverejnýzáujemadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejepodané dôvodne.
Rozsudok verejne vyhlásil podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

44. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 CSP) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a
dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP).

45. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP).

46. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V skutkových
zisteniach neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, zistený skutkový stav následne
súd prvej inštancie správne právne posúdil, keď aplikoval na vec sa vzťahujúce právne predpisy, ktoré
aj správne vyložil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými právnymi úvahami sa pri

právnom posúdení spravoval. Vo svojej argumentácii bol presvedčivý a jeho argumenty podporujú
príslušný záver, že žalobca sa dôvodne voči žalovanému domáhal odstránenia stavby a vypratania
pozemku v jeho vlastníctve. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tiež logické, keď premisy zvolené vrozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú
pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé.

47. Odvolací súd z odvolania žalovaného zistil, že obsahom odvolania je prevažne zopakovanie
argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie už podrobne
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom nepredkladá žiadne relevantné argumenty,
ktoré by spochybňovali skutkové zistenia a z nich vyplývajúce správne právne závery súdu prvej
inštancie.

48. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

49. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v súlade s ust. § 135c ods. 1 OZ podanou žalobou
domáhalusporiadaniaprávapovinnostíkneoprávnenejstavbevovlastníctvežalovanéhopostavenejna

jeho pozemku, a to odstránením stavby a zároveň podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vypratania predmetného
pozemku, pričom vyslovene nesúhlasil s prikázaním neoprávnenej stavby do jeho vlastníctva. Žalovaný
vzájomnou žalobou navrhol podľa ust. § 135c ods. 3 OZ zriadenie za náhradu vecného bremena
nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe.

50. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bratislava III zo 16. marca 1992 zn.
ŠSS-2707/1991-Ks bolo právnemu predchodcovi O. E. (a teda aj žalovaného) p. Z. O. ako stavebníkovi
vydané dodatočné stavebné povolenie „na jednoduchú stavbu, ktorou je predajný stánok,“ nachádzajúci
sa„naY.mýtevG.priobjekteS.tržnice“.Vpredmetnomrozhodnutíbolouvedené,že „zastavanáplocha
stavby je XX,X m2,“ pričom „stavba sa povoľuje ako stavba dočasná na dobu trvania do 30. júna 1992.

Po tomto termíne je stavebník povinný odstrániť stavbu na vlastné náklady, bez nároku na náhradu.“.
Rozhodnutie zároveň priznávalo stavebníkovi právo „30 dní pred uplynutím stanovenej lehoty trvania
požiadať o jej predĺženie v prípade, že doterajší účel využitia pozemku zostane nezmenený, zmluva o
užívaní pozemku mu bude predĺžená a umiestnenie stánku bude v súlade so schválenou koncepciou
stánkového predaja mestskej časti G.-J. S..“

51. Pôvodná stavba predajného stánku zriadená vo výmere XX m2 v roku 1989, bola právnou
predchodkyňou žalovaného prebudovaná a novovystavaná do aktuálnej podoby s výmerou cca XXX
m2 niekedy v roku 2005, pričom v období rokov 2012 a 2013 právna predchodkyňa žalovaného
uskutočňovala úkony smerujúce k dodatočnému povoleniu predmetnej stavby, ktoré však napokon zo

strany príslušného stavebného úradu nebolo vydané.

52. Žalobca v hmotnoprávnom postavení prenajímateľa a právna predchodkyňa žalovaného ako
nájomca uzavreli 20. novembra 2019 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX, predmetom
ktorej bolo prenechanie časti predmetného pozemku vo výmere XXX m2, na ktorom je postavená

predmetná stavba, do dočasného užívania nájomcovi za účelom zriadenia a prevádzkovania prevádzky
pre predaj konečnému spotrebiteľovi (maloobchodu) za dohodnuté nájomné vo výške 299 eur bez DPH
za každý aj začatý mesiac nájmu, a to na dobu určitú dvoch rokov, ktorej plynutie trvalo od 1. januára
2019 do 1. januára 2021. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa zmluvné strany v čl. 8 bode 8.4.2. písm. a/ tejto
nájomnej zmluvy dohodli, že „v prípade skončenia nájmu je nájomca je povinný na vlastné náklady do 5

dní odo dňa skončenia nájmu z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom vypratať predmet nájmu
- odstrániť z predmetu nájmu akýkoľvek hmotný majetok nájomcu“. Po ukončení nájomného vzťahu
je naďalej neoprávnená stavba umiestnená na pozemku, ktorý má v správe žalobca, pričom žalovaný
odmieta dobrovoľne stavbu odstrániť a užíva pozemok bez právneho dôvodu. Tento záver súdu prvej
inštancie žalovaný vo svojom odvolaní nenamietal, ani nespochybnil.

53. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne posudzoval a odôvodnil
hľadisko účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby a následne vec nesprávne právne posúdil, keďže
neposudzoval riadne všetky kritériá dôležité z hľadiska usporiadania vzájomných vzťahov strán
sporu, pričom následne účelnosť odstránenia stavby nedostatočne odôvodnil. Dôvodil nedostatočným a

nesprávnym vysporiadaním sa s kritériom povahy a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením
stavby vznikla v porovnaní tejto hospodárskej straty so záujmom na ďalšom využití stavby. Odvolací
súd sa s námietkou žalovaného nestotožnil, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva
dostatočné posudzovanie účelnosti odstránenia stavby vrátane vyhodnotenie hospodárskej straty,odôvodnenie rozhodnutia považuje za podrobné ( odsek 14.,ods. 15 ), keďže v ňom súd prvej
inštancie reagoval na všetky závažné námietky produkované žalovaným, ktorými sa žalovaný snažil
odôvodniť svoje nesúhlasné stanovisko k žalobe. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

tiež dostatočne vysvetlil, prečo na daný vzťah možno aplikovať ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

54. Pre úplnosť odvolací súd v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného a
na podporu správnosti prijatých záverov súdom prvej inštancie uvádza, že sa nemožno stotožniť

s argumentáciou žalovaného, ktorý dôvodil tým, že z celkovej výmery pozemku (X XXXmX) zaberá
predmetná stavba len jeho zanedbateľnú časť, hodnota samotnej stavby je k hodnote časti pozemku v
zjavnom nepomere, pričom v konaní nebolo preukázané obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, ani
ohrozenie jeho majetku predmetnou stavbou. K danému je potrebné uviesť, že vlastník je oprávnený
predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho úžitky a nakladať s ním, teda v danom
prípade i pozemok s výmerou XXXmX bez ohľadu na zvyšnú výmeru parcely je oprávnený vlastník

užívať, požívať z neho úžitky a nakladať s ním. Neoprávnená stavba žalovaného bráni vlastníkovi
pozemku vo výkone jeho vlastníckych práv k dotknutému pozemku, pričom zároveň nemusí dochádzať
k ohrozeniu majetku vlastníka pozemku. Naviac, ak je pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou, ktorá
nie je stavbou dočasnou, je vlastník pozemku v prípade, že súd nerozhodne o odstránení stavby, alebo
o jej prikázaní vlastníkovi pozemku, trvalo obmedzený vo svojom práve a i keď pozemok zastavaný

stavbou nebude môcť ďalej užívať, bude stále jeho vlastníkom, s čím súvisia aj právne dôsledky napr.
v oblasti daní a poplatkov.

55. Podporne k správnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza k porovnaniu hodnoty
dotknutého pozemku, jeho možného využitia a hodnoty stavby, ktorú preukazoval v konaní žalovaný

hodnotou určenou v dedičskom konaní podľa ust. § 200 ods. 2 CMP ku dňu smrti právnej predchodkyne
žalovaného vo výške 62 200 eur, že bolo potrebné vziať do úvahy nielen samotnú výmeru pozemku,
ale najmä druh pozemku a lokalitu, v ktorej sa nachádza. Predmetný pozemok je situovaný v centre
hlavného mesta SR Bratislavy, v k.ú. J. S., obec G. - J. S. pri jednom z hlavných dopravných uzlov
mestskej hromadnej dopravy hlavného mesta SR, čo jednoznačne má pozitívny vplyv na jeho hodnotu

a úžitky, ktoré je možné z neho vyťažiť. Ako príklad podporne odvolací súd uvádza možné využitie
dotknutého pozemku vzhľadom na jeho umiestnenie, a to použitie v súlade s parkovacou politikou
hlavného mesta SR Bratislavy, v zmysle ktorej pri zohľadnení výmery pozemku by bolo možné zriadiť
min. 10 parkovacích miest, pričom v danej lokalite je všeobecne známa sadzba za 1hod parkovania
v sume 1,50 eur (t.j. spolu 15 eur za 1 hod parkovania), čím zjavne vlastník pozemku má možnosť

dosiahnuť neporovnateľný finančný prospech aj s porovnaním aký mal pri dojednanom nájomnom so
žalovaným (jeho právnou predchodkyňou) v sume 299 eur/mesiac. Na základe uvedeného porovnaním
hodnoty neoprávnenej stavby s hodnotou daného pozemku, ale najmä jeho možným využitím je zrejmé,
že povaha a rozsah hospodárskej straty žalovaného (ktorej výšku okrem hodnoty neoprávnenej stavby
žalovaný ani netvrdil ani nepreukazoval), ktorá odstránením stavby vznikne neodôvodňuje záver o

neúčelnosti odstránenia neoprávnenej stavby.

56. Žalovaný namietal, že požiadavka žalobcu na odstránenie neoprávnenej stavby je v rozpore s
dobrými mravmi. K danému odvolací súd uvádza, že rozpor výkonu vlastníckeho práva s dobrými
mravmi pripadá do úvahy iba výnimočne, a to v prípade, ak by daný výkon práva na ochranu vlastníctva

vážne poškodil vlastníka neoprávnenej stavby, spravidla pri zabezpečení jeho bývania, čo v danom
prípade absentuje, keďže neoprávnená stavba bola zriadená na podnikateľské účel. Nie je možné
ustáliť rozpor s dobrými mravmi pri výkone vlastníckeho práva vlastníka pozemku ani v súvislosti s
argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že vlastník pozemku nezakročil voči stavbe, toleroval
danú stavbu, poberal z nej úžitok v podobe nájomného, umožnil pokojné užívania stavby a podal

žalobu na jej odstránenie až po 15 rokoch. Uvedené argumenty však nezakladajú povinnosť vlastníka
pozemku strpieť umiestnenie neoprávnenej stavby i do budúcnosti, neukladajú vlastníkovi povinnosť
uzavrieťnájomnúzmluvusvlastníkomneoprávnenejstavby, naviacvlastníkovinemôžebyťupretéprávo
domáhať sa svojich vlastníckych práv, pričom vlastník pozemku má právo i pod vplyvom individuálnych
okolností zvážiť/zmeniť svoj prístup k neoprávnenej stavbe, k využitiu pozemku.

57. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal so skutočnosťou týkajúcou sa v minulosti
prejaveného záujmu zriaďovateľa o odkúpenie stavby od poručiteľky preukazujúcou neúčelnosť
odstránenia stavby a nevykonal dôkaz preukazujúci dané tvrdenie. Odvolací súd odkazuje na ods. 3odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal všetky listinné
dôkazy predložené stranami sporu v konaní. K danému sa žiada doplniť, že súd zakladá svoje
rozhodnutie na relevantných skutočnostiach a nemusí sa vyjadrovať ku všetkým dôkazom, ale iba k

tým, ktoré majú vplyv na rozhodnutie. Žalobca v priebehu sporu vyslovene uviedol, že nemá záujem
na prikázaní stavby do jeho vlastníctva, naviac neskolaudovanú stavbu nemôže odkúpiť z verejných
prostriedkov, teda je irelevantné, či uskutočňoval v roku 2020 kroky smerujúce k realizácii zámeru
odkúpiť danú neoprávnenú stavbu (dal si vypracovať znalecky posudok, rokovala pracovná komisie MZ
Bratislava - Nové Mesto s Komisiou pre Eko Podnik VPS) .

58. Nebolo možné súhlasiť s námietkou žalovaného, v ktorej vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne
pri rozhodovaní vychádzal iba z hodnoty stavby, ktorá bola v čase vydania rozhodnutia neaktuálna bez
zohľadnenia nákladov na jej odstránenie a vyčíslenia hodnoty zastavaného pozemku. Odvolací súd
dáva do pozornosti, že súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, keďže
proces dokazovania je vybudovaný na princípe kontradiktórnosti konania, súd prvej inštancie mal

obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto zostala na procesných stranách. Žalovanému nič nebránilo, aby
na podporu svojich skutkových tvrdení navrhol pred súdom prvej inštancie vykonať dôkazy vzťahujúce
sa na aktuálnu hodnotu stavby, náklady na jej odstránenie a hodnotu zastavaného pozemku, čo však
neučinil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP
dôvodne zamietol ako nadbytočný a nehospodárny iba návrh žalovaného na vykonanie znaleckého

dokazovania za účelom presného zamerania umiestnenia neoprávnenej stavby na predmetnom
pozemku, identifikovania konkrétneho rozsahu vecného bremena nevyhnutného pre výkon práva stavby
a zistenia výšky primeranej náhrady, a to v dôsledku absencie súvislosti s predmetom konania (resp.
s právnou stránkou veci), keďže sa rozhodol usporiadať práva a povinnosti strán sporu k predmetnej
neoprávnenej stavbe spôsobom spočívajúcim v jej odstránení, a nie zriadením vecného bremena.

59. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k vykonaniu dokazovania a vyhodnotenia
vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v
napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku, vykonal všetky v konaní predložené listinné

dôkazy (odsek 3 napadnutého rozsudku) výsledky dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 191 CSP
vyhodnotil a správne zistil skutkový stav.

60. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaným uvádzané dôvody
neúčelnosti odstránenia predmetnej stavby neprevážia závažnosť a právnu relevanciu tej skutočnosti,

že právna predchodkyňa žalovaného nekonala pri zriadení stavby v dobrej viere a vedela, že stavia na
pozemku, ktorý jej nepatrí a bez súhlasu jeho vlastníka, pričom naviac prebudovala stavbu na mieste
pôvodnej dočasnej stavby s výmerou XXmX po uplynutí úradne povolenej doby novú stavbu s výmerou
cca XXXm2. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že za daných okolností by poskytnutie
súdnej ochrany vlastníckeho práva vlastníka stavby na úkor vlastníckeho práva vlastníka dotknutého

pozemku tým, že sa nenariadi jej odstránenie, bolo v rozpore s princípom nemo turpitudinem suam
allegarepotest,t.j.niktonemôžemaťprospechsvlastnejnepoctivosti(protiprávnehokonania).Dôvodne
usporiadal vzájomný právny vzťah k neoprávnenej stavbe medzi sporovými stranami podľa § 135c ods.
1 OZ uložením povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť predmetnú stavbu a podľa § 126 OZ
vyprataťpredmetnýpozemok,keďžežalovanémunesvedčížiadneobligačnéčivecnoprávneoprávnenie

tento pozemok ďalej užívať, nakoľko žalobca obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle § 676 ods. 2 OZ
zabránil včasným podaním žaloby o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti.

61. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, v ktorom súd
nie je viazaný návrhom sporových strán. Z odôvodnenia rozhodnutia však musí byť zrejmé, ktoré
skutočnosti považoval súd za rozhodujúce pre samotné rozhodnutie najvhodnejšieho a najúčelnejšieho
usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku, čo v danom prípade súd prvej
inštancie dôsledne dodržal.

62. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za logické, presvedčivé a zrozumiteľné,
pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z hľadiskaodôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom
sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia sp. zn. IV.
ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

63. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými
zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci
podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalovaného, ktoré v konaní prezentoval, keď
z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom vyžadované náležitosti.
Z jeho obsahu je zrejmé čoho sa žalobca žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku.

64. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany

sporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov,ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu vykonania/ hodnotenia dôkazov.

65. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie
za správne.

66. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

67. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. Žalovaný v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa
nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne

uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení
svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.68. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalovaného je vecne a právne správny, je
výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil vrátane závislého výroku o
trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce,

konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto
mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

69. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a

právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolaniežalovaného zhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodovnemožnopovažovaťzaopodstatnené.

70. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani v časti smerujúcej voči výroku o
náhrade trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal odstránenia stavby žalovaného, ktorému návrhu súd
prvej inštancie vyhovel, pričom špecifikom tohto konania je práve to, že súd prvej inštancie nebol viazaný

návrhom žalobcu v tom zmysle, že mohol rozhodnúť len o vyhovení žalobe, alebo o jej zamietnutí.
Vzhľadom na to, že spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva priamo z § 135c ods. 1 až
3 OZ, bolo na rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý zo spôsobov usporiadania vzťahov zvolí. Žalobca
mal v konaní plný úspech nakoľko súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel úplne, ( t. j. v danom prípade
rozhodol o odstránení stavby i vyprataní hnuteľných vecí), z čoho možno vyvodiť úspech žalobcu v

konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu, tak ako správne ustálil súd prvej inštancie a priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

71. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie

správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní v súlade s ustanovením § 255 ods.
1 CSP.

72. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto, preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

73. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, v

spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).