Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710206144
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1710206144.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: X/G. G., U.. XX.XX.XXXX K. X/ A.
G., U.. XX.XX.XXXX, O. R. H. R., R. Č.. XA, zastúpení Havlát & Partners - advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, proti žalovanému: MONAQ Leasing, a.s., so sídlom
v Bratislave, Tvarožkova č. 5, IČO: 35864001, zastúpenému ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Tvarožkova č. 5, o určenie vlastníckeho práva a i., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. januára 2025 č. k. 6C/159/2010-1142 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 06. februára 2025 č. k. 6C/159/2010-1177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II-IV p o t v r d z u j e;

vo výrokoch V a VIII - X rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia
domáhaliurčenianeplatnostikúpnejzmluvy,uzavretejmedzižalobkyňou1/ažalovanýmdňa26.07.2007
(výrok I.), určil, že zmluva o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa
28. 8. 2007 je neplatná (výrok II.) určil, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou vo výroku špecifikovaný

pozemkov, zapísaných na LV č. 1105 pre katastrálne územie Veľký Biel (výrok III.) a určil, že žalobcovia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, zapísaného na tom istom liste vlastníctva (výrok
IV.). Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 91. 006, 24 € (výrok VII.); vo zvyšnej časti vzájomnú
žalobu žalovaného zamietol (výrok VIII.). vo zvyšných výrokoch rozhodol o náhrade trov konania (V.,
VI., IX. a X.).

2. V odôvodnení uviedol, že s ohľadom na preň záväzné závery odvolacieho súdu v kasačnom

rozhodnutí (uznesenie zo dňa 18.06.2024 č.k. 5Co/42/2022 - 706) vzťah medzi stranami je potrebné
bez ohľadu na živnosť žalobcov považovať za spotrebiteľský, keď prevažujúcim účelom použitia
poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 3.665.478, 40 Sk bola úhrada dlhu žalobcov z
hypotekárneho úveru v Dexia banke, a.s. vo výške 2. 058, 462, 70 Sk; vo výške 1. 607. 015, 70 Sk boli
prostriedky zaslané na účet žalobcov.

3. S prihliadnutím na okolnosti uzatvárania viazaných spotrebiteľských zmlúv- kúpnej zmluvy a

leasingovej zmluvy (cieľ žalobcov získať finančné prostriedky, aby neprišli o obydlie po začatí výkonu
záložného práva hypotekárnou bankou, predmet leasingu pôvodne vo vlastníctve žalobcov, kúpna cena
vo výške 4,7 milióna Sk ku všeobecnej hodnote nehnuteľností vo výške 7,7 milióna Sk, bez zohľadnenia
hodnoty pozemkov, vedomosť žalovaného o neschopnosti žalobcov splácať banke mesačné splátky vovýške 17 000 Sk a nastavenie mesačných splátok v leasingovej zmluve na takmer 50 000 Sk, vedomosť
žalovaného o užívaní predmetu leasingu na bývanie žalobcov s maloletými deťmi, zneužitie tiesne
žalobcov, zaťaženie záložným právom v prospech veriteľa žalovaného) a na judikatúru o neplatnosti

právnych úkonov pri simulácii a pri prepadnej zálohe (7Cdo/12/2012, 2 M Cdo 2/2006, 5 M Cdo 11/2009,
3 Cdo 144/2010) dospel k záveru, že obe zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa §
39 a § 3 OZ.

4. Skutočným účelom úkonov žalovaného bol zákonom zakázaný zabezpečovací prevod práva s

prepadnou klauzulou. Žalovaný nemohol poskytnúť úver, ktorý by mohol klasicky zabezpečiť, účelovo
preto predstieral klasický leasingový vzťah, načo však musel najskôr nehnuteľnosť nadobudnúť (od
žalobcov). Takýto postup nie je v súlade so zákonom, obe zmluvy predstavovali dissimulovanú úverovú
zmluvu, zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva s prepadnou klauzulou; pritom zabezpečovací
prevod práva má plniť uhradzovaciu funkciu, navyše v prípade spotrebiteľa zabezpečovací prevod práva
nie je dovolený (§ 39 a § 53 ods. 1 OZ). Kúpnu zmluvu považoval za neplatnú tiež pre nedostatok vôle

žalobcov ako predávajúcich podľa § 37 OZ, keď ich cieľom nikdy nebol predaj rodinného domu, ktorom
bývali .

5. Výpoveď svedka B.. A. nepovažoval za relevantnú pre posúdenie okolností uzatvárania zmlúv, keď
svedok nehnuteľnosť v čase ohliadky označil za neobývateľnú rozostavanú stavbu, čo je v rozpore

s kolaudačným rozhodnutím z roku 2002 a technickým stavom nehnuteľností v znaleckom posudku.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaného, v zmysle ktorých žalobcovia dlhodobo konali v rozpore
s dobrými mravmi. Pre nejasnosť, neurčitosť alebo neprijateľnosť návrhov žalovaného na uzavretie
mimosúdneho vyriešenia sporu konanie žalobcov, ktorí takéto návrhy odmietli, nemožno považovať za
rozporné s dobrými mravmi ani nepreukazujú, že úmyslom žalobcov nikdy nebolo záväzok splniť. Súd

tiež nemal preukázané, že žalobcovia predstierali, že zmluvy uzatvárajú ako podnikatelia, v dôsledku
čoho by ich vzťah nemal byť posúdený ako spotrebiteľský. Žalovaný totiž vedel, na aký účel poskytuje
žalobcom finančné prostriedky.

6. Zamietnutie žaloby v časti požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy odôvodnil s poukazom

na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých táto otázka sa ako prejudiciálna rieši v časti určenie
vlastníctva žalobcov k nehnuteľnostiam.

7. Vzájomnej žalobe súd vyhovel v časti 91. 006, 24 € podľa § 451, 457 a § 107 ods. 3 OZ, keď v
rozsahu 30. 665, 36 € prihliadol na to, čo žalobcovia už žalovanému uhradili. Vo zvyšnej časti istiny

preto vzájomnú žalobu zamietol. Napokon vzájomnú žalobu zamietol tiež v časti uplatnených úrokov
z omeškania. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný konaním vykazujúcim znaky agresívnej obchodnej
praktiky domnelo získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobcov, ktorých sa snažil z nej vysťahovať
a v súčasnosti požaduje tiež v ďalších 222. 000 € zo zmenky, ktorú žalobcovia v tiesni podpísali. Teda
zavineným konaním žalovaného sa žalobcovia dostali do stavu absolútnej právnej neistoty, za ktorého

stavu by priznanie úrokov z omeškania bolo v rozpore s dobrými mravmi

8. Proti tomuto rozsudku podal v napadnutej vyhovujúcej časti (v prospech žalobcov) a v zamietajúcej
časti, týkajúcej sa vzájomnej žaloby, včas odvolanie žalovaný. Požadoval zmenu a zamietnutie žaloby
a úplné vyhovenie vzájomnej žalobe. Domnieval sa, že súd nereagoval na jeho zásadné argumenty,

čím došlo k vnútornej nepreskúmateľnosti rozsudku a k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia.
Namietal, že vo veci nerozhodla zákonná sudkyňa JUDr. Mária Špániková. Tvrdil, že preukázal, že
nehnuteľnosť nebola obývateľná v zimných mesiacoch, súd preto nesprávne uvádzal, že prevažujúcim
účelom využívania nehnuteľností je účel bývania, dokonca s maloletými deťmi. Z ním predloženej
fotodokumentácie i z ohliadky súdu pritom jasne vyplýva, že od roku 2007 dodnes je dom s pozemkom

používaný v prevažujúcej miere na podnikanie oboch žalobcov. Vyplatenie hypotekárneho úveru,
ktorý bol použitý na zveľadenie podnikateľskej nehnuteľnosti dvoma podnikateľmi potom nezakladá
spotrebiteľské využitie finančných prostriedkov získaných od žalovaného, ale výlučne podnikateľské
využitie leasingových priestorov. Za čistú fikciu označil záver súdu, že žalovaný mal vedomosť o užívaní
nehnuteľnosti na bývanie.

9. Namietal tiež záver súdu o tom, že nemal vôľu uzavrieť leasingovú zmluvu. Deklaroval, že jeho
jediným úmyslom bolo uzavretie leasingovej zmluvy a po vyplatení dlžnej sumy previesť vlastníctvo
nehnuteľností späť na žalobcov. Nesnažil sa ponechať si nehnuteľnosť ani v prípade nesplácanialeasingu, preto so žalobcami uzatvoril dňa 18.03.2010 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, čo žalobcovia
zmarili. Nesúhlasil so záverom súdu, že mal vedomosť o nedostatku vážnosti vôle žalobcov uzavrieť
kúpnu a leasingovú zmluvu; táto skutočnosť z následného konania žalobcov ani nevyplýva, pretože viac

ako rok a pol riadne splácali leasingové splátky a rokovali o spätnom odkúpení nehnuteľností. Namietal
zohľadnenie rozhodnutia 2 M Cdo 2/2006, ktorý vychádza z úplne rozdielneho skutkového stavu.
Uzavretie kúpnej a následne leasingovej zmluvy s možnosťou spätnej kúpy predstavuje štandardný
leasingový obchod pre začínajúcich podnikateľov, respektíve pre podnikateľov, ktorí nevytvorili zisk.
S poukazom na účinnosť ustanovenia § 53 ods. 7 OZ od 01.11.2008, teda takmer rok po uzavretí

leasingovej zmluvy dňa 28. 8. 2007, nesúhlasil so záverom súdu, že zastieral zabezpečovací prevod
práva dokonca s prepadnou klauzulou, keďže vedel, že so spotrebiteľom takúto zmluvu uzatvoriť
nesmie. Z dôvodu zákazu retroaktivity vytkol súdu aplikáciu § 52a ods. 2, § 53 ods. 7 a § 53d OZ,
ktoré v čase uzatvárania zmlúv neboli súčasťou právneho poriadku; tiež záver súdu o tom, že údajná
neplatnosť leasingovej zmluvy spôsobuje zároveň aj neplatnosť kúpnej zmluvy. Cieľom žalobcov bolo
aj refinancovanie úveru od Dexia banky, avšak nie výlučne úverom. Takýto prejav vôle žalobcov nebol

preukázaný. Opačný záver súdu je arbitrárny, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Napokon namietal
záverotiesnižalobcov(podmienkyhypotekárnehoúverunevýhodnejšie,nežprileasingu),akoajoúžere
(výhodné úrokové zaťaženie iba 6,59 % ročne). Ďalej argumentoval ku vzájomnej žalobe (nesprávne
vyhodnotenie námietky premlčania, nesprávna špecifikácia sumy, uhradenej žalobcami, nepriznanie
úrokov z omeškania).

10. Žalobcovia argumentáciu žalovaného v odvolaní popreli, považoval ju za zavádzajúcu. Vec bola
prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom, keď JUDr. Mária Špániková má prerušený výkon funkcie
sudcu z dôvodu odchodu na starobný dôchodok. Zopakovali, že v čase uzatvárania zmlúv a aj v

súčasnosti je nehnuteľnosť v prevažnom rozsahu využívaná na bývanie; rodinný dom sa využíva na
podnikanie len v suteréne o rozlohe 15,3 metra2 ku celkovej úžitkovej ploche 188, 90 metra2, teda
8 % (kvetinárstvo). Stavebný úrad by nevydal kolaudačné rozhodnutie za účelom bývania, pokiaľ
by nebolo zabezpečené vykurovanie. Žalovaný mal vedomosť o tom, že prevažná časť poskytnutých
finančných prostriedkov bude použitá práve na splatenie hypotekárneho úveru (2.058.462,70 Sk zo

sumy 3.655.478,40 Sk), preto na právny vzťah strán sa musia aplikovať normy spotrebiteľského práva
a uzavreté zmluvy musia byť posudzované ako zmluvy viazané. V tejto otázke súd prvej inštancie
správne rešpektoval závery odvolacieho súdu v kasačnom rozhodnutí. Uviedli, že žalovaný im nechcel
umožniť predčasné ukončenie leasingu a chcel ich pripraviť o strechu nad hlavou (platobný rozkaz na
vypratanie), pretože mu zostane nehnuteľnosť, ktorá z hľadiska hodnoty niekoľkonásobne presahuje

hodnotu poskytnutých prostriedkov.

11. Tvrdili, že žalovaný vedel, že žalobcovia potrebujú refinancovať úver práve preto, aby neprišli
o nehnuteľnosť. Keďže nemohol poskytovať úvery, pristúpil namiesto ku klasickej úverovej zmluve,
zabezpečenej napr. záložným právom, k uzatvoreniu simulovanej leasingovej zmluvy (namiesto

úverovej) a zabezpečenie vykonal formou kúpnej zmluvy (namiesto zmluvy záložnej alebo zmluvy o
zriadení zabezpečovacieho prevodu práva), na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam
žalobcov.

12. Ďalej uviedli, že je bez významu, či v danom čase bolo možné z hľadiska neprijateľných zmluvných

podmienok so spotrebiteľom uzatvárať zabezpečovacie zmluvy formou zabezpečovacieho prevodu
práva, pretože podstatou neplatnosti právnych úkonov je prepadný charakter zmluvy, ktorý je vo
všeobecnosti neprípustný, bez ohľadu na charakter zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie preto
správne vyvodil neplatnosť oboch zmlúv z ustanovenia § 39 OZ pre rozpor so zákonom, resp. pre
obchádzanie zákona.

13. Poukázali i na skutočnosť, že hoci žalobcovia neboli schopní uhrádzať mesačné splátky po
17 000 Sk, v leasingovej zmluve žalovaný požadoval splátky vo výške 50 000 Sk mesačne.
Refinancovanie úveru pritom sa vždy robí formou pôžičky/úveru; nebolo preukázané, že žalobcovia
požadovali uzatvorenie leasingovej zmluvy. Nesúhlasili so žalovaným, že zmluvné podmienky leasingu

boli výhodnejšie než pri hypotekárnom úvere. Súd správne prihliadol na zmluvu ako na celok a prihliadol
tiež na výšku odplaty, na zmluvnú pokutu v kombinácii s 10 % ročným úrokom z omeškania. Celkove
v prípade omeškania sú žalobcovia povinní zaplatiť prakticky 46,5 % ročný úrok z omeškania, čo
odporuje nariadeniu vlády č. 87/1995 Z.z., ustanoveniu § 517 OZ, ale aj dobrým mravom. V neprimeranejvýške sú nielen sankcie, ale aj odplata za poskytnutý úver. Zabezpečenie formou blankozmenky a
formou zabezpečovacieho prevodu práva s prepadnou klauzulou o 200 % prevyšujú výšku poskytnutých
finančných prostriedkov. Ide teda o hrubý nepomer k právam žalobcov.

14. Žalovaný v replike uviedol, že aplikácia § 52a ods. 2 OZ bola kľúčová pre vyslovenie rozhodnutia,
odvolací súd by mal preto prehodnotiť svoje závery v tejto otázke a charakter zmlúv posúdiť nanovo.
Neexistuje rozhodnutie najvyšších súdnych autorít o tom, že v prípade refinancovania úveru sa zmluvy
automaticky posudzujú ako spotrebiteľské. Poprel užívanie nehnuteľnosti na podnikanie len v tvrdenom

rozsahu. Na ohliadke nehnuteľností sudkyňa konštatovala, že nehnuteľnosť je prevažne využívaná na
podnikanie žalobcov, čo potvrdzuje i článok I. bod 1. 3 leasingovej zmluvy (dlhodobé nepretržité užívanie
predmetu leasingu na výkon ich podnikania, najmä na obchodnú činnosť). Používanie hypotekárneho
úveru na stavbu a úpravu nehnuteľnosti, ktorá je a bola prevažne používaná na podnikanie, nemá
spotrebiteľský, ale podnikateľský charakter. Prípad žalobcov označil za úverový podvod, keď viac
ako 15 rokov žalobcovia užívajú nehnuteľnosť žalovaného zadarmo, nikdy nemali úmysel platiť a

umelo naťahujú čas, nepristúpili k viacerým návrhom na súdny zmier. Žalobcovia stratili schopnosť byť
spotrebiteľmi od počiatku, do dnešného dňa sú podnikatelia. Nepodnikateľom neposkytuje úvery ani
pôžičky. Forma financovania cez leasing vychádzala zo žiadosti žalobcov.

15. Žalobcovia v duplike uviedli, že rozsah užívania rodinného domu na podnikanie vyplýva zo

znaleckého posudku, v ktorom sa jasne uvádza, že v suteréne sa nachádza predajňa kvetín o rozlohe
15,3 metra2. Záujem žalobcov splniť svoj záväzok vyplýva z mailovej komunikácie z roku 2008,
v ktorej žalobcovia požiadali o predčasné ukončenie leasingu, čo im žalovaný neumožnil. Pokiaľ
navrhoval súdny zmier žalovaný, vyrovnanie predstavovalo dvojnásobok sumy poskytnutých finančných
prostriedkov.Žalobcovianepožadovaliuzavretieleasingovejzmluvy,chcelivyriešiťsvojusituáciu-splatiť

úver a ponechať si nehnuteľnosť.

16. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a
380 ods. 1 CSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že je neopodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie podľa návrhov strán sporu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,

skutkové závery vychádzajú z vykonaného dokazovania a na ne nadväzujúce právne závery je rovnako
potrebné považovať za správne. Súd prvej inštancie rešpektoval tiež závery odvolacieho súdu v
kasačnom rozhodnutí ohľadom charakteru uzavretých zmlúv ako spotrebiteľských, vzájomne existenčne
závislých. Svoje závery súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodnil, pričom reagoval na
rozhodujúcu argumentáciu žalovaného, s ktorou sa správne nestotožnil. Vo veci konal a rozhodol

zákonný sudca, keď JUDr. Špániková vec ďalej neprejednávala pre odchod na starobný dôchodok.

17. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia čerpali hypotekárny
úver na svojpomocnú stavbu rodinného domu, v ktorom následne žili i so svojimi v tom čase maloletými
deťmi. Pre ich nespôsobilosť riadne a včas uhrádzať splátky, hypotekárna banka v marci 2007 žalobcom

oznámila, že začína vykonávať záložné právo na ich obydlie. V tejto ťaživej životnej situácii ako osoby
neznalé práva kontaktovali žalovaného s cieľom refinancovať hypotekárny úver a predísť dražbe zálohu.

18. Žalovaný, ktorý podľa prepisov verejného práva nebol oprávnený na poskytovanie úverov,
informovaný o životnej situácii žalobcov, disponujúcich so živnostenským oprávnením, žalobcom

poskytol finančné prostriedky vo výške 3.655.478,40 Sk, z toho priamo na účet hypotekárnej banke
zaslal 2.058.462,70 Sk. Peňažné plnenie poskytol na základe ním vypracovaných zmlúv z júla a
augusta 2007: kúpnej zmluvy, ktorou od žalobcov nadobudol rodinný dom s pozemkami žalobkyne 1/
a leasingovej zmluvy, ktorou nadobudnuté nehnuteľnosti prenajal žalobcom s následnou možnosťou
odkúpenia predmetných nehnuteľností žalobcami. Viac ako rok splácali dohodnuté mesačné splátky vo

výške 50 000 Sk, neskôr sa dostali do omeškania. Žiadali žalovaného o ustálenie výšky dlhu, napokon
im bolo predčasné splatenie leasingu odopreté. Žalovaný požiadal súd o vypratanie nehnuteľnosti,
žalobcovia nehnuteľností naďalej užívajú spoločne s dcérou a jej rodinou, vrátane maloletého dieťaťa.
Žalobkyňa 1/ v nehnuteľnostiach podniká (kvetinárstvo/záhradníctvo).

19. Žalobcovia tvrdili, že obe zmluvy sú spotrebiteľské, neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom,
resp. jeho obchádzanie, keď namiesto klasickej úverovej zmluvy, zabezpečenej napr. záložným právom,
došlokuzatvoreniusimulovanejleasingovejzmluvy(namiestoúverovej)azabezpečenievykonalformou
kúpnej zmluvy (namiesto zmluvy záložnej alebo zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva),na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Za podstatný dôvod neplatnosti právnych
úkonov označili prepadný charakter zmluvy, ktorý je vo všeobecnosti neprípustný, bez ohľadu na
charakter zmluvného vzťahu.

20. Odvolací súd zotrváva na svojom závere, uvedenom už v kasačnom rozhodnutí, že vzhľadom na
rozhodujúci prevažujúci účel poskytnutej finančnej služby, t. j. splatenie hypotekárneho úveru (zvyšná
časť bez účelového určenia), teda nie na podnikanie, kúpnu i leasingovú zmluvu je potrebné považovať
za zmluvy spotrebiteľské. Rovnakým spôsobom vzťah strán a oboch zmlúv posúdil i ústavný súd v

rozhodnutí o sťažnosti žalovaného na prieťahy v konaní (II. ÚS 462/23-42). Zmluvy sú posúdené ako
spotrebiteľské nie pre refinancovania úveru, ale so zreteľom na prevažujúci účel poskytnutej finančnej
služby u osôb, disponujúcich živnostenským oprávnení.

21. Neobstojí argumentácia žalovaného, ktorou sa snažil poprieť spotrebiteľský charakter zmlúv jednak
tým, že žalobcovia predstierali, že sú podnikateľmi, jednak tým, že nehnuteľnosť nebola spôsobilá

na bývanie, resp. nebola v prevažujúcej miere používaná na bývanie. Žalovaný celkom jednoznačne
vedel, na aký účel sú určené finančné prostriedky v prevažujúcom rozsahu, keďže sám ich zaslal na
účet hypotekárnej banky, teda žalobcovia nepredstierali, že sú podnikateľmi a mienia použiť finančné
prostriedky na podnikanie. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosť sa v
prevažujúcej miere užívala na podnikanie a nebola spôsobilá na bývanie.

22. Pre posudzovanie charakteru právneho vzťahu strán je rozhodujúci predovšetkým prevažujúci
účel poskytnutej finančnej služby (porovnaj napr. Súdny dvor EÚ C-570/21), avšak stav užívania
nehnuteľností v čase uzatvorenia namietaných zmlúv objektívne vyplýva z kolaudačného rozhodnutia
z roku 2002 i zo znaleckého posudku o všeobecnej hodnote nehnuteľností z roku 2007 (žalovaným

akceptovaným), ktoré tvrdenia žalovaného vyvracajú. Žalovaný v odvolaní do úžitkovej plochy rodinného
domu, slúžiacej na podnikanie, nesprávne zaradil napr. kuchyňu s jedálňou. Kvetinárstvo bolo
umiestnené len v suteréne rodinného domu, ďalšie dve podlažia slúžili na bývanie žalobcov s deťmi.
Opak nepreukazuje ani žalovaným predkladaná fotodokumentácia z podstatne neskoršieho obdobia,
navyše týkajúca sa výlučne pozemku pred domom.

23. V čase uzatvorenia zmlúv Slovenská republika bola len tri roky členom Európskej únie a
spotrebiteľské právo bolo len vo svojich začiatkoch, vrátane implementácie Smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tomu zodpovedá i v tom čase existujúca,
resp. absentujúca legislatíva v oblasti spotrebiteľského práva. Ako správne uvádzal žalovaný, v

čase uzatvárania zmlúv v našom právnom poriadku absentovalo výslovné ustanovenie o tom, že
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva je neplatné
(§ 53 ods. 7 OZ), podobne absentovalo ustanovenie o vzájomne závislých zmluvách (§ 52a ods. 2
OZ). To však vonkoncom nemôže znamenať, že pri posudzovaní platnosti právnych úkonov, uzavretých
pred účinnosťou uvedených ustanovení a v rozpore s týmito ustanoveniami, by súd nemal skúmať, či

namietané úkony nie sú neplatné podľa § 39 OZ, ako to správne posudzoval i súd prvej inštancie bez
toho, aby porušil zákaz retroaktivity.

24. Neplatný (absolútne) je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádzaalebosapriečidobrýmmravom(§39OZ).Priprávnychúkonoch,ktoréobsahomaleboúčelom

odporujú zákonu ide najmä o prípady, kedy je právny úkon výslovne zakázaný, resp. je v rozpore so
zákonným zákazom. Právny úkon obchádza svojím obsahom alebo účelom zákon (konanie in fraudem
legis), ak svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádzajú, teda
právny úkon smeruje k výsledku právnou normou nepredvídanému a nežiadúcemu.

25. Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý
je materiálnu ochranou zákonností, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov strán.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil obe spotrebiteľské zmluvy

ako neplatné podľa § 39 OZ (nie podľa v čase uzavretia zmlúv neúčinných ustanovení Občianskeho
zákonníka ako nesprávne tvrdil odvolateľ). Hoci uzatvorenie kúpnej i leasingovej zmluvy samo osebe
neodporuje zákonu, dosiahnutý výsledok, sledovaný oboma zmluvami, v tomto prípade obchádza účel
zákona v inštitútoch zabezpečenia záväzkov.27.Prezabezpečovacieinštitútyjecharakteristickáakcesoritaasubsidiarita,sledujúosudzabezpečenej
pohľadávky a ich uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy, ak sa zabezpečená

pohľadávka riadne a včas nesplní. Medzi právne inštitúty, ktorými sa sleduje zabezpečenie záväzkov
patrí o. i. záložné právo (§ 552, § 151a OZ) a zabezpečovací prevod práva (§ 553 OZ).

28. Záložné právo slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a
včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné

právo tak umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a
včas neuspokojil dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.

29. Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v
tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom
neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia

(zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).

30. Vychádzajúc z uvedeného účelu zabezpečovacích inštitútov súdna prax dospela k záveru, že
dohoda,ktorejskutočnýmzmyslomje-bezohľadunajejskutočnéoznačenie-dojednanietzv.prepadnej
zálohy (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), obdobne

absencia dojednania uhradzovacej funkcie pri zabezpečovacom prevode práva, je v rozpore s účelom
záložného práva/zabezpečovacieho prevodu práva, preto taká zmluva je pre rozpor s účelom zákona
neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. R 61/2009, R 20/2006,2 M
Cdo 2/2006, 1 Cdo 48/2010, 7 Cdo 157/2022, 29 Cdo 4877/2008 ).

31. Výsledkom uzavretých zmlúv v danom prípade bolo, že žalovaný poskytol žalobcom finančné
prostriedky formou kúpnej ceny (len takmer v polovici znalcom zistenej všeobecnej hodnoty
nehnuteľností), ktoré sa žalobcovia zaviazali vrátiť v dojednaných mesačných splátkach (ako splátky
leasingu) a žalovaný súčasne nadobudol do vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne 1/
(pozemky) a v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch žalobcov (rodinný dom) s následnou možnosťou

ich odkúpenia žalobcami po splatení poskytnutých finančných prostriedkov.

32. De facto si teda žalovaný vrátenie poskytnutého peňažného plnenia neprípustne zabezpečil (okrem
zmenky!) nadobudnutím nehnuteľností žalobcov do svojho vlastníctva.

33. S ohľadom na uvedený výsledok, označená judikatúra dopadá i na predmetný spor, bez ohľadu na
skutočnosť, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá však nebola oprávnená na poskytovanie
úverov a neobchodovala so spotrebiteľmi, čo závažnosť neprípustného výsledku ešte zvýrazňuje.
Obe uzavreté zmluvy (žalovaným navrhnuté) existenčne vzájomne závislé (bez kúpnej zmluvy by
žalovaný nemohol žalobcom prenajať nehnuteľnosti) sú preto neplatné pre obchádzanie účelu zákona

pri zabezpečení záväzkov podľa § 39 OZ.

34. Z týchto dôvodov v napadnutých častiach, rozhodnutých v prospech žalobcov (výroky II., III. a IV),
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) bez toho,
aby dal odpoveď na početné argumenty odvolateľa, ktoré nepovažoval za rozhodujúce.

35. Odvolací súd však zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej sa zamietla vzájomná žaloba
žalovaného a v závislých výrokoch o náhrade trov konania (§ 389 ods. 1. písm. b), § 391 ods. 1, 3 CSP).

36. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani z obsahu súdneho spisu nemožno dospieť k záveru,

či súd prvej inštancie správne nepriznal plnenie presahujúce 91. 006, 24 € (právoplatne priznané) do
uplatnenej sumy 121. 671, 59 €.

37. Za situácie, keď žalobcovia uvádzali bez bližšieho preukázania rôzne sumy, ktoré žalovanému
poskytli po uzavretí zmlúv a prebiehalo tiež exekučné konanie u súdnej exekútorky JUDr. Hany

Cibulkovej EX-479/09 na základe platobného rozkazu konajúceho súdu č. k. 18Rob/165/2009 - 57,
ktorého výsledok zo spisu nevyplýva, pri popretí odvolateľa, že žalobcovia plnili v rozsahu 30. 665, 36
€ (tiež bez bližšieho objasnenia a preukázania), bude úlohou súdu v ďalšom konaní vyzvať obe strany
na doplnenie skutkových tvrdení v otázke skutočného plnenia zo strany žalobcov, či už dobrovoľnéhoalebo prostredníctvom exekúcie a následne posúdiť, či v neprávoplatnej časti vzájomnej žaloby je táto
a príp. v akom rozsahu, ešte opodstatnená. Pri rozhodovaní o nároku žalovaného na príslušenstvo
pohľadávky (uplatnené ešte pred doručením vzájomnej žaloby žalobcom) súd prihliadne na odvolaciu

argumentáciu žalovaného v tejto časti a posúdi primeranosť úplného nepriznania úrokov z omeškania
všetkým okolnostiam tohto prípadu.

38. V závislosti od výsledku konania i v zrušenej časti rozhodne o trovách konania (prvoinštančného i
odvolacieho) jediným výrokom.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody/ ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).