Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120207240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120207240.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
X, XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Mgr. Máriou Kováčovou, advokátkou so sídlom Pod Sokolom 12, 951 01
Nitrianske Hrnčiarovce, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so

sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vydanie bezdôvodného
obohatenia a priznanie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 17Csp/57/2020-219 zo dňa 17.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. z r u š u j a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
číslo XXXXXXXXXX vo výške X.XXX eur - písomné oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014, na základe žiadosti žalobkyne
zo dňa 14.03.2014 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom
a dodávateľom, je absolútne neplatná. (výrok I.) Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia sumu XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (výrok II.)

Vo zvyšnej časti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol. (výrok III.)
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom finančného zadosťučinenia sumu XXX,XX eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. (výrok IV.) Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. (výrok
IV.)

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.10.2013 požiadala žalovaného o poskytnutie úveru. V

písomnosti „Žiadosť“ žiadala o poskytnutie úveru vo výške X.XXX eur splatného v mesačných splátkach
s počtom 36 po XX,XX eura. V žiadosti sa ďalej uvádza „poskytnutá čiastka revolvingu XXX,XX eura“,
bez ďalších údajov, akým spôsobom a kedy bude revolvingový úver poskytnutý, resp. akým spôsobom a
kedy ho žiada žalobkyňa poskytnúť. Predpokladaná sadzba úveru je 70 %, predpokladaná RPMN 70 %,
predpokladaná sadzba RPMN pri revolvingu 60,27 % a ročná úroková sadzba revolvingu v % je XX,XX.
V časti žiadosti, ktorá je označená predtlačou „nevypĺňajte“, sa uvádzajú ako „údaje o schválenom

revolvingovom úvere“: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) X.XXX eur, splatnosť úveru (počet
splátok) 36, mesačná splátka vrátane úrokov XX,XX eura, celková čiastka na zaplatenie X.XXX,XX eura,
RPMN 67,04 %, ročná úroková sadzba 70,0 %, poskytnutá čiastka revolvingu XXX,XX eura, celková
čiastka pri revolvingu X.XXX,XX eura, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 62,79 %, ročná
úroková sadzba 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Poukázala na to, že
uvedené údaje boli do žiadosti doplnené ručne bez jej účasti. Nie je zrejmé, kto a kedy tieto údaje doplnil,

s určitosťou však neboli obsahom žiadosti predtým, ako žiadosť podpísala. Dňa 18.03.2014 jej žalovaný
oznámil, že jej úver schválil vo výške X.XXX eur, so splatnosťou 36 mesiacov s výškou mesačnej splátkyúveru XX,XX eura, pri splatnosti prvej splátky 01.05.2014 a poslednej splátky 01.04.2017, s RPMN
67,03 %, pričom celkovú výšku nákladov vyčíslil na X.XXX,XX eura a uviedol aj „odplatu za poskytnutie
služby“ vo výške XXX,XX eura. Titulom „splatenia úveru“ poskytnutého vo výške X.XXX eur zaplatila

žalobkyňa žalovanému sumu X.XXX,XX eura. Napriek tomu žalovaný tvrdil, že mu ku dňu 17.02.2017
dlžila X.XXX,XX eura, hoci v tom istom podaní potvrdzuje, že už zaplatila sumu X.XXX,XX eura (25
splátok po 81,15 eura + 1 splátka v sume 60.63 eura).

3. Podľa žalobkyne nebola zmluva uzavretá v písomnej forme. Žiadosť o poskytnutie úveru bola

doplnená spôsobom vylučujúcim jej platnosť ako úverovej zmluvy, a samostatný jednostranný písomný
úkon veriteľa o schválení úveru nie je dvojstranným písomným právnym úkonom potrebným k platnosti
zmluvy. Namietala tiež absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy (okrem nedostatku písomnej formy) z
dôvodu rozporu výšky ročnej úrokovej miery (úver 70 %, revolving 62,79 %) s dobrými mravmi, keďže
takto vyčíslený úrok je možné definovať ako civilnoprávnu úžeru. V dôsledku uvedených pochybení
žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiadala určil predmetnú zmluvu za neplatnú

pre nedodržanie písomnej formy, pre naplnenie podmienok civilnoprávnej úžery, teda pre rozpor s
dobrými mravmi a z dôvodu obchádzania zákona. Keďže žalovaný jej poskytol úver vo výške X.XXX
eur, pričom plnila sumu X.XXX,XX eura, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo
výške XXX,XX eura. Zároveň žalobkyňa požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX
eur. Po zmene žalobného návrhu žalobkyňa požadovala sumu X.XXX,XX eura titulom bezdôvodného

obohatenia a sumu XXX,XX eura titulom finančného zadosťučinenia.

4. Žalovaný poukázal na to, že o jeho nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní sp. zn. 247/09/16 vedenom pred Slovenským
arbitrážnym súdom, a to rozsudkom zo dňa 02.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2017.

Tento rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý žalobou o jeho zrušenie podľa zákona č. 335/2014 Z. z. v
zákonom určenej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty. Mal za to, že postup žalobkyne a podanie
žaloby za situácie, kedy existuje právoplatné rozhodnutie, ktoré je pre žalobkyňu záväzné a povinnosť,
podľa ktorého doposiaľ nesplnila, je neprípustným obchádzaním a nerešpektovaním právnej úpravy
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tiež uviedol, že na základe rozhodcovského rozsudku je

vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Ivančíka pod sp. zn. 66EX 169/20, a
dňa 27.02.2020 vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej poprel tvrdenia žalobkyne
o neplatnosti zmluvy, rozhodcovskej doložky a dohody o poskytnutí služby. Zároveň namietal premlčanie
žalovaného nároku v rozsahu nad sumu XXX eur a poprel nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške XXX eur.

5. Súd žalobu posúdil podľa § 137 písm. d) CSP. Uviedol, že v zmysle právnej úpravy § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 umožnil domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez
úrokov, je možné podať určovaciu žalobou podľa § 137 písm. d) CSP bez podmienky preukazovania

naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, že podmienky prípustnosti žaloby sú v danom prípade
splnené a ďalej skúmal, či je možné považovať zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu za
neplatný právny úkon.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v žalobkyňou predloženej Žiadosti o poskytnutie

spotrebiteľského úveru zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014 absentuje termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona číslo 129/2010 Z. z.
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V bode 5 je síce uvedené, že splatnosť úveru je 36
splátok, z tohto údaja však možno vyvodiť len dobu trvania zmluvy, ale nie konečnú splatnosť, keďže nie
je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru. Uviedol, že je nepochybné, že Oznámenie veriteľa

o schválení úveru v čase podpisovania návrhu žalobkyňou na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo,
a tak nemohlo byť ani jeho súčasťou a ani bez ďalšieho (nevyhnutného právneho úkonu) súčasťou
uzatvorenej úverovej zmluvy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom o úvere. Žalobkyňa

v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode 5 uviedla výšku RPMN 70 %, avšak v bode 6
predmetnejžiadostivÚdajochoschválenomspotrebiteľskomúverežalovanýuviedolvýškuRPMN67,03
%, z čoho vyplýva, že v danej veci ide o nesprávne uvedenú výšku RPMN, čo spôsobuje, že aj z dôvodu
absencie tejto obligatórnej náležitosti sa predmetná zmluva považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú.Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené
v žiadosti o poskytnutie úveru, mal so žalobkyňou uzavrieť novú zmluvu s obsahom, v ktorom by boli
nové podmienky. Nemohlo sa to teda udiať iba formou vyplnenia údajov v bode 6 predmetnej žiadosti s

označením údaje o schválenom revolvingovom úvere, respektíve formou oznámenia veriteľa o schválení
úveru. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru nemala vedomosť o výške
RPMN ani o výške priemernej RPMN.

7. Súd ďalej zistil, že v mesiaci február 2014, t. j. v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba

spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 12,79 %. V prejednávanej
veci predstavovala úroková sadzba 70 %, z čoho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi
stranami v danom prípade prevyšovala viac ako šesťnásobne mieru úrokov poskytovaných v tomto
období. Uvedené vady zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku s poukazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov priznal súd žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
XXX,XX eura. Nad túto sumu uplatnený nárok žalobkyne z dôvodu jeho premlčania zamietol. Zároveň jej
priznal aj finančné zadosťučinenie vo výške XXX,XX eura, keďže si úspešne uplatnila porušenie práva
na ochranu spotrebiteľa. Toto rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 39,
§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 4, § 25g zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 137 CSP.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., II., IV. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,

ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že neboli splnené procesné
podmienky na konanie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP). Vytkol
súdu, že sa nevysporiadal s jeho procesnou obranou týkajúcou sa rozhodcovského rozsudku zo

dňa 02.07.2017 vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 247/09/16 pred Slovenským arbitrážnym
súdom, ktorým už bolo rozhodnuté o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX. Uvedený rozsudok je právoplatný a nebol ani napadnutý žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a ani inak zrušený. Podľa neho nie je prípustné, aby zákonná úprava určená
na preskúmanie rozhodcovského rozsudku bola obchádzaná podaním žaloby o zaplatenie, kedy dlžník

(pôvodne žalovaný v rozhodcovskom konaní) podá žalobu (o plnenie, o určenie neplatnosti právneho
úkonu) a v konečnom dôsledku tak sleduje to, aby sa na právoplatné rozhodnutie neprihliadalo. Márne
uplynutie lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku znamená vznik prekážky
rei iudicatae. Súd sa mal prioritne zaoberať otázkou, či sú splnené procesné podmienky pre konanie
o žalobe a mal pri správnej aplikácii Civilného sporového poriadku zastaviť konanie podľa § 161

ods. 2 z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (§ 230). Právoplatný rozhodcovský rozsudok vylučuje
záver o existencii bezdôvodného obohatenia. A nadväzne aj iných uplatnených nárokov. Pri výroku II.
rozsudku súd určil neplatnosť právneho úkonu, a následne vo výroku III. mu uložil povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie z tohto neplatného právneho úkonu. Je teda zrejmé, že medzi výrokom II. a
výrokom III. je vzťah rozhodnutia o predbežnej otázke a veci samej. Predbežné otázky v zásade nie

sú predmetom samostatných výrokov. Z rozsudku ani nevyplýva dôvod prípustnosti žaloby vo výroku
I. Pokiaľ nie je splnená podmienka všeobecného pravidla prípustnosti žaloby, ktorá je určená v § 131
CSP, potom je zbytočná úvaha o skúmaní osobitných podmienok podľa § 137 CSP. V zmysle § 131
CSP preto žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd samostatným výrokom rozhodoval
o predbežnej otázke, je žaloba neprípustná a v časti výroku II. rozsudku mala byť zamietnutá bez

ďalšieho (pokiaľ teda súd konanie nezastavil). Finančné zadosťučinenie súd priznal s odôvodnením,
že žalobkyni vznikla finančná ujma, a sumu XXX,XX eura považoval za primeranú, lebo finančná ujma
žalobkyne je údajne X.XXX,XX eura. Dôvody, ktoré uviedol súd, nemajú vecnú spojitosť s priznaným
primeraným finančným zadosťučinením, pretože jeho výšku predsa nemôže ovplyvňovať neuplatnená
suma nároku na bezdôvodné obohatenie. Výrok IV. je nepreskúmateľný, pretože súd v odôvodnení

rozsudku ani neoznačil, vo vzťahu ku ktorému (porušenému) právu spotrebiteľa toto zadosťučinenie
priznáva. Rozsudok neobsahuje ani žiadne vecné dôvody, ktoré by ozrejmili vzťah medzi sumou
zadosťučinenia a základom uvedeného nároku.10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa obsahu spisu sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru, zaplatenia bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie posúdil
žalobu žalobkyne podľa § 137 písm. d) CSP. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd stotožnil.
Žalovaný v odvolaní namietal, že predbežné otázky v zásade nie sú predmetom samostatných výrokov.
Z rozsudku ani nevyplýva dôvod prípustnosti žaloby vo výroku I. Uvedená námietka žalovaného
neobstojí, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, že ustanovenie §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018 umožnilo spotrebiteľovi domáhať

sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez
poplatkov a bez úrokov, a preto žalobkyňa mohla podať určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) CSP
bez podmienky preukazovania naliehavého právneho záujmu, čím sú podmienky prípustnosti žaloby
splnené. V danom prípade hmotné právo, ktorým je osobitný predpis § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z. umožnilo žalobkyni ako spotrebiteľke podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorou je

neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri samotnom paragrafovom znení je dokonca odkaz na
právny predpis § 137 písm. d) CSP. V prejednávanej veci preto súd prvej inštancie správne posudzoval
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy a z hľadiska procesného správne mohol o tejto právnej skutočnosti
rozhodnúť samostatným výrokom. Uvedenú platnosť či neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy však mal súd
riešiť až následne po vyhodnotení v priebehu konania žalovaným namietanej skutočnosti týkajúcej sa

právoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkuzodňa02.07.2017,právoplatnéhodňa04.11.2017,ktorýnebol
žalobkyňou napadnutý žalobou na jeho zrušenie podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

13. Žalovaný totiž už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietal, že právoplatné

rozhodnutie rozhodcovského súdu je pre žalobkyňu záväzné a predstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Na základe rozhodcovského rozsudku malo byť aj vedené exekučné konanie na
exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Ivančíka, pričom dňa 27.02.2020 bolo exekučným súdom vydané
poverenie na vykonanie exekúcie. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného zostali bez povšimnutia
súdu prvej inštancie, a to napriek tomu, že jeho argumentácia bola založená na prekážke právoplatne

rozhodnutej veci, ktorá by v prípade jej opodstatnenosti mala zásadný vplyv na ďalšie pokračovanie
v konaní. Na prekážku právoplatne rozhodnutej veci musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a jej
existencia musí viesť k zastaveniu konania. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). Jednou z neodstrániteľných procesných podmienok konania je
aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorej existencia musí viesť k zastaveniu konania.

14. V prejednávanej veci bude preto prioritné posúdiť, či žalovaným namietaný rozhodcovský
rozsudok predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovský súd si totiž mohol odvodiť

svoju právomoc na rozhodnutie sporu len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Pri neplatnej
rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a jeho rozhodnutie je tak
nulitným aktom.

15.Vprípade,žesúddospejekzáveruosplneníprocesnýchpodmienokkonania,budesaďalejzaoberať

nárokmi žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie finančného zadosťučinenia v
závislosti od posúdenia otázky platnosti/neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

16. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu je potrebné uviesť, že zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 5 tretej vety stanovil, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z toho jednoznačne vyplýva, že podmienkou
priznania primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia svojho právana súde voči tomu, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie. Zákon nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak dôjde k porušeniu práva
alebo povinnosti. Aktuálne znenie zákona, ktoré sa vzťahuje aj na tento prípad, upravuje podmienky
jeho poskytnutia, pričom zákon nevyžaduje spôsobilosť privodenia ujmy, ktorá môže nastať porušením
práva alebo povinnosti spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je viazané len na

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,
ktoré spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil. Cieľom ustanovenia priznávajúceho primerané finančné
zadosťučinenie je určitá satisfakcia pre spotrebiteľa, ktorého práva boli porušené, a zároveň plní aj
sankčnú, odradzujúcu a preventívnu funkciu, ktorá by mala pôsobiť do budúcna v snahe eliminovať
obdobné nekalé konanie dodávateľa voči ďalším spotrebiteľom.

17. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi, či žalovaným vznesená námietka rei iudicatae
je dôvodná, a v závislosti od prijatého záveru sa následne bude/nebude zaoberať nárokmi žalobkyne

uplatňovanými žalobou. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a
preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o
trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).