Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200018
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123200018.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá
XX.X.XXXX, naposledy bytom E. F. XXX, 2/ G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, E. H., 3/ I.
J., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, I., všetci zastúpení: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková
s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, Žilina, IČO: 36 421 910, za účasti účastníkov: 1/ Slovenská
republika - správca Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/

LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3/
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie
rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu navrhovateľky 1/ sa zastavuje.

II. Návrh navrhovateľov 2/ a 3/ na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Hlohovec katastrálnym odborom, na LV č. XXX, katastrálne
územie: E. F., obec: E. F., okres: I., pozemok J. parcelné číslo XXX/XX o výmere X.XXX m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie sa zamieta.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 2.1.2023 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd
vydá potvrdenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Hlohovec
katastrálnym odborom, na LV č. XXX, katastrálne územie: E. F., obec: E. F., okres: I., L. J. parcelné číslo
XXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v prospech navrhovateľov
2 a 3 každému v 1-ici.

2. Návrh odôvodnili tým, že starý otec navrhovateľov L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX,
predmetný pozemok nadobudol prídelom na základe jedinej zachovanej listiny Konečné pridelenia pôdy
a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L. v kat. úz. F. E. F. vydanej Okresným národným
výborom v Hlohovci v rámci pozemkovej reformy, na základe ktorej vstúpil so svojou manželkou G. B.
do držby predmetného pozemku v roku 1948, a odvtedy ho on ako i jeho právni nástupcovia užívajú
v dobrej viere ako svoj vlastný, pokojne a nerušene, bez nárokov iných osôb. Otec navrhovateľov 2/

a 3/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, ktorý predmetný pozemok nadobudol v roku
1960 darom od svojho otca L. B., darovacou zmluvou, ktorá sa v písomnej forme nedochovala, nemala
potrebnú právnu formu a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii J.. Následne si M. B. na
ňom v roku 1961 postavil stavbu rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúcu sa na pozemku parcelné
číslo XXX/XX, t.č. zapísanú na LV č. XX v kaz. území E. F.. M. B. predmetný pozemok daroval svojim
deťom dcére I. a synovi G. v roku 1964 pred jeho smrťou, darovacou zmluvou, ktorá sa v písomnej forme

nedochovala, nemala potrebnú právnu formu a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii J..
Vzhľadom k tomu, že boli obe deti v tom čase maloleté, s nadobudnutím daru vyslovila za nich súhlasmatkaA.B.,akoichzákonnázástupkyňa,ktorázároveňpredmetnédarovanépozemkydonadobudnutia
plnoletosti oboch spravovala. Od toho času užívajú navrhovatelia v dobrej viere predmetný pozemok
ako svoj vlastný nepretržite od roku 1964, kedy ho nadobudli darom od otca M. B.. V doplnení návrhu

v podaní zo dňa 30.03.2023 navrhli konanie voči pôvodne označenému navrhovateľovi 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX zastaviť. V návrhu mala byť táto osoba uvedená z opatrnosti,
keďžebolazákonnouzástupkyňounavrhovateľov2/a3/včasenadobudnutiapredmetnejnehnuteľnosti,
resp. úkonu darovacej zmluvy uzatvorenej s M. B.. K návrhu pripojili listinné dôkazy: vyjadrenia, čestné
prehlásenie, potvrdenie obce E. F., konečné pridelenie Okresného národného výboru v I. a kópiu

katastrálnej mapy.

3. Súd uznesením č. k. 21Vyd/1/2023-44 zo dňa 19.5.2023 vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľom k nehnuteľnostiam zapísaných
Okresným úradom Hlohovec katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území E. F.,
obec Dolné F., F. I., L. J. parcelné číslo XXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie v prospech: 1. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XX v podiele 1 vzhľadom k celku
a 2. I. J., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, I., v podiele 1 vzhľadom k celku.

4. Dňa 20.6.2023 boli súdu doručené námietky Slovenského pozemkového fondu, v ktorých uviedol, že
podáva nasledujúce námietky: Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, „Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené
osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem
pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník

nie je známy.“ Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom „Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok
vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa
predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií

alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. Ak je potrebné, fond
v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v
odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.“ Za účelom zabezpečenia dôkazných prostriedkov
vyžiadal z Okresného úradu Hlohovec, katastrálny odbor pozemnoknižnú vložku, v ktorej bola zapísaná
dotknutá parcela registra „M.“ č. XXX/XX. Jedná sa o pozemnoknižnú vložku č. XXX, k.ú. E. F., z

ktorej je zrejmé, že pôvodnými zapísanými vlastníkmi boli G. L. vo veľkosti podielu 1 (zapísaný pod
N.) a manželka O. L. C. B. vo veľkosti podielu 1 (zapísaná pod N.), ktorí v zmysle darujúcej smluvy
dňa 02.07.1945 previedli vlastnícke právo každý vo veľkosti 1 v prospech v tej dobe maloletej A. L., o
čom svedčí zápis vo vložke pod N. a N.. Následne je pod N. zaznamenané, že 06.02.1948 č.d. XXX
poznamenáva sa, že nehnuteľnosti vedené na strane A tejto vložky sú predmetom revízie podľa zákona

č.142/47Sb.ĎalejjezápispodN.z28.06.1948č.d.XXXX,kdejeuvedené,žesapoznamenáva,žetieto
nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohosp. zamýšľa prevziať a že tento majetok je predmetom revízie podľa
zákona č. 142/47 Sb. v znení zákona č. 44/48 Sb., pričom pri oboch týchto zápisoch je pod poradovým
číslom uvedené, že sa to týka zápisov v ad XX-X, čo bol zápis vlastníckeho práva G. L. vo veľkosti
podielu 1 a jeho manželky O. L., C. B. vo veľkosti podielu 1/4, keďže obaja darovali zo svojho podielu

vo veľkosti 1, podiel vo veľkosti 1/4 maloletej A. L., t.j. celkom 1. Taktiež poukazuje na listinu predloženú
navrhovateľmi, a to Konečné pridelenie, od ktorého navrhovatelia odvodzujú oprávnenú držbu tohto
pozemku ich právnym predchodcom L. B. s manželkou, z ktorej je zrejmé že jej predmetom je parcela
č. XXX/XX, avšak je v nej uvedené, že ide o pôdu a budovy z reviz. majetku býv. vlastníka G. L., ktorý
túto parcelu nevlastnil v celosti, ale vlastnil len podiel vo veľkosti 1. Zároveň uvádza, že navrhovateľmi

predložená listina Konečné pridelovanie nie je postačujúca na preukázanie ich tvrdení. Má za to, že
vlastníctvo v prospech právneho predchodcu navrhovateľov L. B. a manželky je potrebné preukázať
prídelovou listinou, ktorej exaktnosť, nesmie byť spochybnená- musí obsahovať všetky náležitosti (kto
ho vydal, či bol k tomu kompetentný, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej
veci sa týka, datovanie a podpis povereníka, meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osoby,

v prospech ktorej sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka). Z doteraz v konaní
predložených listín má za to, že navrhovatelia nedostatočným spôsobom podopreli svoje tvrdenia, že
predmetnú nehnuteľnosť vydržali, a z toho dôvodu podáva námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva a navrhuje návrh na začatie konania zamietnuť.5. K námietkam sa podaním zo dňa 19.7.2023 vyjadrili navrhovatelia, ktorí uviedli, že nehnuteľnosti
zapísané Okresným úradom Hlohovec katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie

E. F., obec E. F., F. I., pozemok J. parcelné číslo XXX/XX F. výmere X XXX m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, nadobudli navrhovatelia ako zákonní dedičia po neb. M. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom E. F. XXX, a to na základe darovacích zmlúv z roku 1960 a 1964
a to nasledovne: starý otec navrhovateľov L. B., zomr. XX.X.XXXX predmetný pozemok nadobudol
prídelom. V zmysle priloženej PK vložky č. XXX bol predmetný pozemok podrobený revízii, čo vyplýva

zo zápisu pod N. X, následne bol vyčlenený geometrickým plánom z 29.12.1950, čo vyplýva zo zápisu
pod N. X. Následne boli z týchto pozemkov odpisované jednotlivé pozemky na základe prídelových
listín a zapisované do nových pozemnoknižných vložiek na nových vlastníkov. Takýmto spôsobom bola
pre L. B. vyhotovená aj prídelová listina, za ktorú zaplatili štátu finančnú náhradu vo výške 1 334 Kčs.
V zmysle prídelovej listiny vstúpili do držby v roku 1948 a na tomto pozemku si postavili rodinný dom.
Zrejme nedopatrením alebo opomenutím príslušných orgánov nebol tento prídel odpísaný v L. vložky č.

XXX do novej vložky a z tohto dôvodu aj predmetný pozemok nie je do súčasnosti evidovaný na liste
vlastníctva. Na základe zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme vydávali okresné národné
výbory prídelové listiny. V zmysle výpisu z listiny uloženej v Štátnom okresnom archíve v Trnave zo dňa
11.6.1993 vypláva, že prídely sa vydávali z celého majetku bývalých vlastníkov G. L., nie len z jeho
spoluvlastníckeho podielu. Jedná sa o výpis z celého spisu, nie o jedno konkrétne rozhodnutie, ktoré by

bolo možné preskúmavať u hľadiska jeho perfektnosti a správnosti ako správneho aktu.. pridelená pôda
prechádza dňom prevzatia držby do vlastníctva prídelcu. Predmetom konania nie je určenie vlastníckeho
práva k pozemku, ale rozhodnutie o potvrdení vydržania. Navrhli, aby súd odmietol námietky podané
SPF. Podaním zo dňa 19.7.2024 na výzvu súdu navrhovatelia uviedli, že trvajú na svojom vyjadrení,
že boli v držbe dobromyseľní.

6.Súdzlustrácievregistriobyvateľovzistil,ženavrhovateľka1/dňaXX.X.XXXXzomrela. Podľa§7ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu,

ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky
okolnosti možno usúdiť, že už nežije. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa
§ 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi

podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Jednou zo základných
podmienok konania je spôsobilosť strán sporu mať práva a povinnosti. Keďže navrhovateľka 1/ zomrela,
stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím je daný nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno
odstrániť. Súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodol I. výrokom tohto uznesenia o zastavení konania
v časti návrhu týkajúcej sa navrhovateľky 1/.

7. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

8. Podľa § 359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je

nehnuteľnosť.

9. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

10. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia
konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku
a d) Slovenský pozemkový fond.

11. Podľa § 359d ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcehovecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

12. Podľa § 359e ods. 1 až 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia
na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy

na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním (1). Súd návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na
vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 (2). O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez
nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o

potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi (3).

13. Podľa § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva

ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

14. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

15. V zmysle záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021, sp. zn. 5Cdo/210/2019,
predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby

treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.novembra 2018)

16. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/287/2006, dobrá viera oprávneného
držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže

rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia
zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.

17. Predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sú ustanovené v § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe

po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. V zmysle §
130 ods. 1 citovaného právneho predpisu je držiteľ oprávnený, ak so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. K uvedenému súd poukazuje i na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Cdo/287/2006, že dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkýmokolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010: „Dlhodobá
držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť,

ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre
ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“

18. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné
vyhovieť, a to z dôvodu, že nie sú splnené podmienky vydržania v zmysle príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že navrhovatelia nesplnili podmienku oprávnenej držby,
ktorá je predpokladom pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti (pozemku), keď oprávnenosť držby
odvodzujú z Konečného pridelenia po G. L. z roku 1948 a následne z darovacích zmlúv z roku 1960
a z roku 1964. Navrhovatelia nemôžu byť oprávnenými držiteľmi, keď sami vo svojom podaní zo dňa
30.3.2023 uvádzajú, že ich otec p. M. B., nadobudol pozemok v roku 1960 darom od svojho otca L. B.,
na základe darovacej zmluvy, ktorá sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu,

a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Uvedené tvrdenie, že darovacia zmluva
sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu, a preto nedošlo k zápisu zmeny
vlastníctva v evidencii KN, uvádzajú navrhovatelia aj v súvislosti s darovacou zmluvou, ktorá mala byť
uzatvorená v roku 1964. Súd je preto toho názoru, že z uvedeného jasne vyplýva, že navrhovatelia nie sú
a nemohli byť dobromyseľní, keď v prípade darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1960 ako aj darovacej

zmluvy uzatvorenej v roku 1964 vedeli, že uvedené zmluvy nemali zákonom ustanovenú písomnú
právnu formu, ktorú výslovne upravoval zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník ako aj zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Bez ohľadu na prípadnú platnosť
alebo neplatnosť darovacích zmlúv uzatvorených v ústnej podobe, uvedená skutočnosť ide na vrub
navrhovateľov, ktorí sa v súčasnej dobe dožadujú potvrdenia o vydržaní predmetných nehnuteľností.

19. Akékoľvek konanie v rozpore s právnou normou vtedajšieho Občianskeho zákonníka upravujúceho
povinnú písomnú formu pre tento typ právneho úkonu (darovaciu zmluvu) súd vyhodnotil po
právnej stránke za porušenie dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľov v otázke
oprávnenostidržby.Ajkeďlenpotencionálnenedbanlivostnéprotiprávnekonanieprávnychpredchodcov

navrhovateľov v otázke právnej formy scudzovacieho právneho úkonu na nehnuteľnosti, ktoré
sú v súčasnej dobe predmetom tohto konania, nemôže požívať právnu ochranu dobromyseľnosti
v otázke držby na účely potvrdenia o vydržaní. Uvedené protiprávne konanie právnych predchodcov
navrhovateľov má priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej v otázke vydržania, čo znamená, že je
vjednoznačnejpríčinnejsúvislostispredmetomtohtokonania.Zuvedenéhodôvodusúdvyššieuvedenú

skutočnosť vyhodnotil za porušenie dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľov na účely
potvrdenia o vydržaní.

20. Súd tiež uvádza, že p. L. B. spolu so svojou manželkou mal nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorej
vydržanie je predmetom tohto konania na základe Konečného pridelenia po G. L. v roku 1948, avšak

uvedený pozemok nenadobudol p. L. B. spolu s manželkou v celku, ale iba vo veľkosti 1, tak ako to
vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre katastrálne územie E. F.. K tvrdeniu navrhovateľov, podľa
ktorého bol pozemok podrobený revízii, čo vyplýva zo zápisu pod N. X a následne zo zápisov pod
N. X,X,XX,XX,XX, kedy boli postupne z týchto pozemkov odpisované jednotlivé pozemky na základe
prídelových listín a zapisované do nových pozemnoknižných vložiek na nových vlastníkov, súd uvádza,

že tieto zápisy sa týkali iných pozemkov, zatiaľ čo pozemok par. číslo XXX/XX mal už v roku 1946,
z ktorého zápis pozemnoknižnej vložky č. XXX pochádza, veľkosť XXXX m2, čo vyplýva zo zápisov
pod N. v časti, v ktorej boli uvedené jednotlivé parcely a ich veľkosti. Ak by tvrdenie navrhovateľov,
že uvedený pozemok nadobudli v celosti a len v dôsledku nedopatrenia alebo opomenutia príslušných
orgánov nebol tento prídel odpísaný v L. vložky č. XXX do novej vložky, potom by pozemok parc. č. XXX/

XX pred nadobudnutím p. L. B. a jeho manželkou, musel mať v čase zápisu do pozemnoknižnej vložky č.
XXX v roku 1946 väčšiu veľkosť ako v roku 1948 a nie veľkosť totožnú, a to XXXX m2. Uvedený pozemok
do 02.07.1945 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vlastnil p. G. L. a vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu1vlastnilamanželkap.G.L..Následnedňa2.7.1945G.L.ajehomanželkap.O.orňová,darovali
svojej dcére p. A. L. časť zo svojich pozemkov, a to každý vo veľkosti 1, pričom G. L. bol od uvedeného

dátumu už iba vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1.

21. Súd taktiež uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený skúmať potencionálne nedopatrenia
alebo opomenutia príslušných orgánov. Predmetné nedopatrenia alebo opomenutia môžu byť, resp.mali byť predmetom právnej revízie v iných príslušných konaniach pred príslušnými orgánmi. V tomto
nesporovom konaní súd rozhoduje na základe predložených listinných dokladov, z ktorých buď z dôvodu
nedopatrenia alebo opomenutia príslušných orgánov vznikli určité pochybnosti o správnosti týchto

zápisov tak, ako sami uviedli navrhovatelia. Avšak v tomto prípade nie je možné požadovať od súdu,
aby vydaním svojho uznesenia o potvrdení vydržania vyššie uvedené nedostatky zhojil tým, že návrhu
navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovie. Vyššie uvedené nedopatrenia a nezrovnalosti majú podľa
právneho názoru súdu za právny následok vznik právnej neistoty, ktorá v nesporovom konaní nemôže
byť úspešne zhojená tým, že súd návrhu navrhovateľov vyhovie. Uvedené predstavuje jeden z dôvodov,

pre ktoré súd návrhu navrhovateľov nemôže vyhovieť.

22. Na záver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8/1991 Sb., z ktorého
vyplýva, že „tvrdenie držiteľa, že vec mu patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné.“ V nadväznosti na uvedené navrhovatelia žiadnym dôveryhodným spôsobom

nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie, ktoré sú zákonom stanovené a
na podporu svojich tvrdení nepredložili dostatočné dôkazy.

23. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že podmienkou vydržania vlastníckeho práva je
dobromyseľnosť oprávneného držiteľa a to nielen subjektívna, ale i objektívna, ktorá v danom prípade

u navrhovateľov chýba, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a zamietol návrh
na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto
uznesenia.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 359a až § 359k CMP
upravujúce konanie o potvrdení vydržania inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a/ Civilného sporového poriadku

- CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).