Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Odi/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201847
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2118201847.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, IČO: 37 275 364, D. XXX/X,

XXX XX E., právne zastúpený: zast.: N-advokát, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lovinského
4408/22, 811 04 Bratislava, IČO: 51 098 636, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Michal Navrátil, proti
žalovanému: A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX G. E., právne zastúpený: Advokátska
kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, o
návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e oddlženie dlžníka: A. D. B., narodený: XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/
XX, XXX XX G. E., o ktorom rozhodol Okresný súd Trnava uznesením Okresného súdu Trnava, č.k.

36OdK/44/2017 – 27, zo dňa 24. augusta 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
167/2017 zo dňa 31. augusta 2017.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.02.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba - návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k.: 36OdK/44/2017-27 zo dňa 24.08.2017, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 167/2017 zo dňa 31.08.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka -
žalovaného, a konkurzný súd zároveň v uznesení o vyhlásení konkurzu rozhodol o oddlžení dlžníka.

2. Žalobca v žalobe uvádza, že žalobca je veriteľ, ktorý v základnej prihlasovacej lehote podľa § 167l ods.
3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZKR“)prihlásilsvojupohľadávkuvočidlžníkovivpredmetnomkonkurze,
a táto je zapísaná v zozname pohľadávok v zmysle § 31 ZKR pod číslom 11, v celkovej prihlásenej sume:
63.581,62 Eur (ďalej len „prihlásená pohľadávka“), a teda je veriteľom, ktorý bol dotknutý uvedeným
oddlžením dlžníka. Absenciu poctivého zámeru žalobca odôvodnil tým, že zámer dlžníka pri oddlžení

spadá pod prípady vylučujúce poctivý zámer, a to najmä: (i) podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, keď
dlžník ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, nie nepatrnej hodnoty, aj keď o ňom vedel
a musel vedieť. Dlžník neuviedol žiaden majetok, iný ako vyplývajúci z katastra nehnuteľností, ktorý
by nadobudol v dôsledku zákonného vyporiadania BSM, ku ktorému došlo uplynutím troch rokov po
zrušení BSM, ku ktorému došlo dňa 04.05.2010 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k.: 8C/201/2009-26, zo dňa 28.01.2010. Manželka dlžníka ku dňu právoplatnosti zrušenia
BSM pritom aktívne podnikala vo viacerých predmetoch podnikania a teda do BSM nadobudla aj ďalšie

veci a pohľadávky, ktoré dlžník zatajil; (ii) podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR, keď dlžník v zozname
veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju
pohľadávku, aj keď o ňom vedel a s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, keďže v zozname veriteľov
neuviedol fyzickú osobu: a) H. I., s trvalým pobytom: J. K. XXX/X, XXX XX L., a b) M. N., s trvalýmpobytom: O. P. XXX, XXX XX Q., hoci tieto fyzické osoby majú zabezpečenú pohľadávku voči dlžníkovi
dokonca záložným právom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese: Dunajská Streda, obci:
Vydrany, v katastrálnom území: B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; (iii) podľa § 166g ods. 2

písm. c) ZKR, keď dlžník v návrhu, v prílohe návrhu, a na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú
informáciu a neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel a s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že
ideodôležitúinformáciu.Akovyplývazprihláškypohľadávkydokonkurzunamajetokdlžníkaveriteľa:R.
J. FORTUNA, IČO: 32313918, dlžník zatajil, že od novembra 2003 poskytuje ubytovacie služby v stavbe
so súpisným č.: 673, druh stavby: Budova pre šport a rekreačné účely, popis stavby: Rybársky dom,

postavenej na parcele reg. „C“ parcelné číslo: 2003/8, nachádzajúcej sa v okrese: Dunajská Streda,
obci: Dunajská Streda, v katastrálnom území: G. E. na adrese: S. T. XXX/XX, XXX XX G. E. (ďalej len
„Rybársky dom“). Poskytovanie ubytovacích služieb zo strany dlžníka preukazuje právoplatný rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 8C/165/2008, zo dňa 28. apríla 2009. Žalobca navrhuje,
aby súd za účelom preukázania poskytovania ubytovacích služieb dlžníkom pripojil k tejto veci súdny
spis Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 8C/165/2008; (iv) podľa § 166g ods. 2 písm. e) ZKR,

keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, a tiež podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, keď
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal
na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Z pohľadávok prihlásených
veriteľmi do konkurzu na majetok dlžníka ako aj z pripojeného výpisu z Centrálneho registra exekúcií

k exekúciám voči dlžníkovi ako povinnému vyplýva, že dlžník opakovane uzatváral zmluvy s veriteľmi,
tak že ich uviedol do omylu alebo využil ich omyl predstierajúc, že dlžník bude plniť svoje záväzky
z týchto zmluvných vzťahov, hoci dlžník už pri ich uzatvorení nemal skutočný záujem svoje záväzky
z týchto zmlúv plniť. Príkladom, už doručením Upovedomenia o začatí exekúcie, súdneho exekútora
Mgr. Ing. Roman Liščák, EX 290/06, zo dňa 30.10.2006 dlžníkovi sa dlžníkovi zakázalo nakladať s

majetkom podliehajúcim exekúcií (t. z. inhibitórium). Napriek účinkom inhibitória, dlžník uzatvoril zmluvy
s ďalšími veriteľmi, ktorých pohľadávky boli následne vymáhané v exekučnom konaní; a (v) podľa §
166g ods. 2 písm. h) ZKR, keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa a zvýhodniť niektorého veriteľa. Dlžník vôbec nemal úprimnú snahu riešiť
svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností. Pokiaľ ide o Pohľadávku žalobcu prihlásenú do

konkurzu na majetok dlžníka, tak dlžník príjem, ktorý získal spracovaním navrhovateľovej drevnej hmoty
nepoužil ani len z časti na splnenie svojho záväzku zodpovedajúcemu pohľadávke žalobcu. Žalobcovi
nie je známe, na aký účel použil dlžník takto získaný príjem, no ak by aj v danom čase mal dlžník
viacerých veriteľov, bolo predsa jeho povinnosťou týchto veriteľov uspokojiť pomerne. Nakoľko dlžník
ani z časti neplnil na pohľadávku žalobcu, ani žalobcovi nevrátil dodaný tovar - drevnú hmotu, ani tento

dodaný tovar - drevnú hmotu, neuviedol v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu ako svoj majetok,
tak potom z uvedeného nevyhnutne vyplýva, že: a) dlžník mal snahu poškodiť svojho veriteľa, keď si
celý takto získaný príjem ponechal len pre seba, alebo keď tento príjem pred veriteľmi zatajil, alebo b)
mal dlžník snahu zvýhodniť niektorého veriteľa, keď neplnil všetkým veriteľom pomerne, teda zvýhodnil
toho veriteľa ktorému plnil aspoň z časti oproti tým veriteľom, ktorým neplnil ani z časti.

3. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky žalobcu
vedeného pred Okresným súdom Dunajská Streda, pod sp. zn.: 8Er/880/2006, a pred súdnym
exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, pod č. EX 290/06 (ďalej len „Exekučné konanie“) dlžník
neprejavoval žiadnu súčinnosť k splneniu jeho záväzku. Naopak dlžník úmyselne vytváral prekážky k

uspokojeniu pohľadávky žalobcu, a to najmä: a) tak, že dlžník, spoločne s manželkou, v roku 2009
obaja síce formálne ukončili svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých ich predmetoch podnikania, no
v ich podnikateľskej činnosti bez oprávnenia pokračovali; b) tak, že dlžník sa spoločne s manželkou
dlžníka pokúsili zbaviť majetku dlžníka zrušením ich bezpodielového spoluvlastníctva a jeho následným
vyporiadaním dohodou označenou ako: „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“ uzatvorenou medzi dlžníkom a manželkou dlžníka dňa 28. apríla 2011 (ďalej len „Dohoda o
vyporiadaníBSM“). PodľaDohodyovyporiadaníBSMmalobyťzaniknutébezpodielovéspoluvlastníctvo
dlžníka a manželky dlžníka vyporiadané odchylne od nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 149
ods. 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (t. z. odchylne od
vyporiadania zo zákona), tak že podiel manželky dlžníka na podstatnom vyporiadavanom majetku sa

mal zväčšiť na 3 z celku na úkor dlžníka, ktorého podiel na podstatnom vyporiadavanom majetku sa mal
zmenšiť na 1 z celku. V skratke, účelom Dohody o vyporiadaní BSM bolo zmenšiť majetok dlžníka, čo
podľa nepoctivého zámeru jej zmluvných strán malo viesť k zmenšeniu uspokojenia veriteľov dlžníka
a k zabráneniu dražby nehnuteľností v Exekučnom konaní. Vecnoprávne účinky Dohody o vyporiadaníBSM napokon nenastali vzhľadom na účinky inhibitória, a keďže takéto práva k nehnuteľnostiam neboli
zapísané vkladom do katastra nehnuteľností. Dlžník a manželka dlžníka však uskutočnili všetky úkony
smerujúceknastúpeniuvecnoprávnychúčinkovDohodyovyporiadaníBSM;a i.bezdôvodnýminávrhmi

dlžníka na odklad exekúcie v Exekučnom konaní pod čl. 13 (zo dňa 17. mája 2007), 74 a 96 (zo dňa 8.
decembra 2009), o ktorých Okresný súd Dunajská Streda rozhodol uznesením č. k.: 8Er/880/2006-32
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k.: 23CoE/113/2009-68, zo dňa 30. septembra
2009 tak, že konanie o príslušnom návrhu na odklad exekúcie bolo právoplatne zastavené a uznesením
č. k.: 8Er/880/2006-94 zo dňa 17. februára 2010 a uznesením č. k.: 8Er/880/2006-125 zo dňa 19.

októbra 2011, tak že tieto návrhy na odklad exekúcie boli právoplatne zamietnuté; ii. bezdôvodným
návrhom dlžníka na odklad exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 9. marca 2010; iii.
bezdôvodným návrhom dlžníka proti žalobcovi na obnovu konania podaným na Okresný súd Dunajská
Streda dňa 9. marca 2010, ktorý bol uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 5Cb/35/2010,
zo dňa 1. júla 2010 zamietnutý a následným bezdôvodným odvolaním dlžníka proti tomuto uzneseniu;
iv. bezdôvodným návrhom dlžníka na zastavenie exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská Streda

dňa 17. mája 2011, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.:
8Er/880/2006-136, zo dňa 3. februára 2012;
v. bezdôvodným návrhom dlžníka na odklad exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská Streda
dňa 18. mája 2011, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.:
8Er/880/2006-136, zo dňa 3. februára 2012; vi. bezdôvodnou žalobou Manželky dlžníka o vylúčenie

veci z exekúcie zo dňa 16. augusta 2013 podanou na Okresný súd Trnava proti žalobcovi dňa 19.
augusta 2013 poukazujúc na Dohodu o vyporiadaní BSM; vii. bezdôvodným návrhom Manželky dlžníka
naodkladexekúciezodňa19.augusta2013;viii.bezdôvodnýmnávrhomdlžníkanazastavenieexekúcie
zo dňa 27. augusta 2013 podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 30. augusta 2013, právoplatne
zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006-201, zo dňa 6. mája

2014; ix. bezdôvodným návrhom dlžníka na odklad exekúcie zo dňa 30. augusta 2013 podaným na
Okresný súd Dunajská Streda dňa 30. augusta 2013, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného
súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006-201, zo dňa 6. mája 2014; a x. bezdôvodným návrhom
Manželkydlžníkanazastavenieexekúciezodňa27.mája2015,akosúčasťjejodvolaniaprotiuzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/206-219 vydanému vyšším súdnym úradníkom.

4. Žalobca ďalej v žalobe uviedol dôvody pre prísnejšie prihliadanie na skutočnosti ovplyvňujúce zámer
a v týchto súvislostiach zvlášť zdôraznil, že u dlžníka sú naplnené viaceré dôvody, pre ktoré by
súd mal prihliadať prísnejšie na zámer dlžníka podľa § 166g ods. 3 ZKR, a to najmä že (i) dlžník
minimálne mal významnejší majetok, (ii) má dlhodobé skúsenosti s podnikaním a (iii) má osobitné

životné skúsenosti. Osobitné životné skúsenosti dlžníka sú dané jeho osobitnými skúsenosťami pri
uzatváraní náročných transakcií, napríklad keď uzatváral zmenkové obchody s Exportno-importnou
bankou Slovenskej republiky. Osobitné životné skúsenosti dlžníka sú dané aj tým, že už bol v minulosti
zrejmeviackrátodsúdenýakovyplývazrozsudkovOkresnéhosúduDunajskáStredavtrestnýchveciach
vedených pod sp. zn.: 2T/248/2005, a sp. zn.: 2T/115/2010. Napokon osobitné životné skúsenosti

dlžníka sú determinované aj okruhom jeho blízkych osôb, keď zrejme syn dlžníka: D. B., narodený:
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom: F. XXXX/XX, XXX XX G. E. (teda s totožným trvalým pobytom ako
dlžník) už v minulosti mal skúsenosti s konkurzným konaním, napokon však po vyhlásení konkurzu
na jeho majetok, príslušný konkurzný súd - Okresný súd Trnava, pre nesplnenie podmienok pre
povolenie oddlženia ním podaný návrh na povolenie oddlženia zamietol. Vzhľadom k uvedenému,

žalobca navrhuje za účelom preukázania nepoctivého zámeru dlžníka tiež, aby súd (i) vyžiadal a
vykonal ako listinný dôkaz rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/248/2005 a sp. zn.
2T/115/2010, a súčasne, aby (ii) nariadil výsluch strany - dlžníka v tomto súdnom spore. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca navrhuje, aby súd vo veci samej rozhodol o zrušení oddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer a zaviazal ho povinnosťou nahradiť trovy konania žalobcovi.

5. Žalobca spolu so žalobou predložil prílohy: Uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn.
36OdK/44/2017-27,IČS:XXXXXXXXXX,zodňa24.08.2017,PotvrdenieozapísaníPohľadávkyžalobcu
do zoznamu pohľadávok v konkurze, Úplný výpis zo živnostenského registra manželky dlžníka, Výpis z
listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B., Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 8C/165/2008, zo

dňa 28. apríla 2009, Výpis z Centrálneho registra exekúcií k dlžníkovi ako povinnému, Upovedomenie
o začatí exekúcie, súdneho exekútora Mgr. Ing. Roman Liščáka, EX 290/06, zo dňa 30. októbra 2006,
Úplný výpis zo živnostenského registra dlžníka, Úplný výpis zo živnostenského registra Manželky
dlžníka, Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8C/201/2009-26, zo dňa 28.01.2010,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2010, Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 28.04.2011, Návrh dlžníka na odklad exekúcie zo dňa 17.05.2007, Návrh dlžníka
na odklad exekúcie zo dňa 08.12.2009, Návrh dlžníka na odklad exekúcie zo dňa 09.03.2010, Návrh

dlžníka na zastavenie exekúcie zo dňa 17.05.2011, Žaloba Manželky dlžníka o vylúčenie veci z exekúcie
zo dňa 16.08.2013, Návrh Manželky dlžníka na odklad exekúcie zo dňa 19.08.2013, Návrh dlžníka na
zastavenie exekúcie zo dňa 27.08.2013, Návrh dlžníka na odklad exekúcie zo dňa 30.08.2013, Návrh
Manželky dlžníka na zastavenie exekúcie zo dňa 27.05.2015, Uznesenie Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k. 8Er/880/2006-32, Uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. 23CoE/113/2009-68, zo dňa

30.09.2009, Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 8Er/880/2006-94 zo dňa 17.02.2010,
Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 8Er/880/2006-125 zo dňa 19.10.2011, Uznesenie
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 8Er/880/2006-136 zo dňa 03.02.2012, Uznesenie Okresného
súduDunajskáStreda,č.k.8Er/880/2006-201zodňa06.05.2014,UznesenieOkresnéhosúduDunajská
Streda, č. k. 8Er/880/2006-219 zo dňa 21.04.2015.

6. Dňa 05.10.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný s názormi žalobcu
uvádzanými v žalobe nesúhlasí a považuje jeho žalobu za nedôvodnú. Žalovaný sa preto rozhodol
vyjadriť sa ku každému z bodov, ktoré žalobca uvádzal vo svojej žalobe, a tak preukázať, že
jeho zámer pri oddlžení bol poctivý a v žiadnom prípade nemal v úmysle akýmkoľvek spôsobom
poškodiť ktoréhokoľvek zo svojich veriteľov: (a) k údajnému neuvedeniu časti svojho majetku, žalovaný

poukázal na Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.01.2010, sp. zn. 8C/201/2009-26,
z ktorého vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctva manželov, žalovaného a jeho manželky, bolo
zrušené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2010. Manželka žalovaného
skončila svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania dňa 09.02.2013. Od zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplynulo ku dňu podania návrhu na oddlženie žalovaného

už 7 rokov. Odvtedy každý z manželov nadobúdal majetok do svojho výlučného vlastníctva. Tento
rozsudok žalovaný správcovi dobrovoľne predložil, aby bolo zrejmé, že žiadny majetok zo zrušeného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nevlastní, keďže uplynula určitá doba a takisto jeho
manželka prestala podnikať; (b) k údajnému neuvedeniu veriteľov žalovaný uviedol, že tieto fyzické
osoby skutočne nepozná a nemá vedomosť o tom, že by boli jeho veriteľmi. Túto skutočnosť uviedol

aj v liste adresovanom správcovi na jeho výzvu, čo správca prehodnotil a uznal, že tieto fyzické osoby
skutočne nie sú zabezpečenými veriteľmi žalovaného. Žalovaný poukazuje na list vlastníctva č. XXXX, k.
ú.B.,aupozorňujesúdnaskutočnosť,žeztohtolistuvlastníctvavžiadnomprípadenevyplýva,žeťarcha
v podobe záložného práva uvedených fyzických osôb k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného
je evidovaná pri jeho spoluvlastníckom podiele; (c) k údajnému zatajeniu poskytovania ubytovacích

služieb, žalobca uviedol, že z Rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.04.2009, sp. zn.
8C/165/2008, vyplýva, že žalovaný poskytuje od novembra 2003 ubytovacie služby. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že napriek tomu, že v minulosti tieto ubytovacie služby v krátkom čase poskytoval, s
týmto druhom podnikania skončil ešte v roku 2004. Svoje tvrdenie žalovaný preukazuje aj priloženými
listinnými dôkazmi, ktorými sú nájomná zmluva uzatvorená s prenajímateľom Slovenským rybárskym

zväzom zo dňa 01.11.2003 a Výpoveď z tejto nájomnej zmluvy na základe obojstrannej dohody zo dňa
11.11.2004; (d) k údajnému úmyselnému privedeniu sa do platobnej neschopnosti, žalobca má za to,
že zo správania žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie možno usudzovať, že pri preberaní
záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Svoje tvrdenia však žalobca v podstate nijak nepreukázal, žalovaný jeho tvrdenia považuje len za

domnienky. V tejto súvislosti si žalovaný poukázal na to, že v minulosti bol podnikateľom, darilo sa
mu a preto sa nebál brať si na seba záväzky, keďže predpokladal, že sa mu bude dariť aj naďalej.
Žiaľ dostal sa do zlej finančnej situácie, svoje dlhy nezvládal splácať a keďže potreboval živiť nielen
seba, ale aj svoje tri deti, potreboval sa zo svojich dlhov dostať. Skončil s podnikaním a svoju zlú
finančnú a životnú situáciu sa rozhodol riešiť práve konkurzom. Sám žalovaný nie je spokojný so svojím

aktuálnym finančným stavom a nebolo jeho plánom úmyselne sa vzdať rozbehnutého podnikania; (e)
k údajnému poškodeniu a zvýhodneniu veriteľa, žalobca uvádza, že mu nie je známe, na aký účel
žalovaný použil získaný príjem, no ak by aj v danom čase mal dlžník viacerých veriteľov, bolo predsa
jeho povinnosťou týchto veriteľov uspokojiť pomerne. Tieto svoje domnienky žalobca opätovne ničím
nepodkladá, avšak tvrdí, že z jeho slov nevyhnutne vyplýva, že žalovaný mal snahu poškodiť svojho

veriteľa a žalovaný mal zvýhodniť niektorého iného veriteľa. K tomu si žalovaný dovolí len v krátkosti
uviesť, že pokiaľ žalobca svoje tvrdenia nemá čím preukázať a podložiť, je nepochopiteľné, ako tieto
svoje domnienky dokáže prezentovať v žalobe ako skutočnosti, z ktorých nevyhnutne vyplýva porušenie
povinností žalovaného; (f) k údajným prekážkam k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, žalobca má zato, že žalovaný vytváral úmyselne prekážky uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný
a jeho manželka v súčasnosti nevykonávajú podnikateľskú činnosť, a to ako uvádza žalobca, od roku
2009. Nepodložené tvrdenia žalobcu, o tom, že v ich podnikateľskej činnosti bez oprávnenia pokračujú,

považuje žalovaný za nezmyselné, zavádzajúce a poškodzujúce ich dobrú povesť. K argumentom
žalobcu týkajúcim sa pokusu zbaviť sa majetku zrušením a následným vysporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, žalovaný len podotýka, že on a jeho manželka vykonávali tieto úkony v
súlade s právnymi predpismi a v dobrej viere. Žalovaný a aj jeho manželka v rámci exekučného konania
využívali len svoje práva, ktoré im vyplývali z platných a účinných právnych predpisov. Návrhy podávané

žalovaným a jeho manželkou boli z ich pohľadu odôvodnené a považovali ich za pokusy stabilizovať ich
zlú finančnú situáciu. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi v rámci tohto exekučného
konania vyplatil minimálne 100.000,- Sk exekútorovi, o čom žalovaný predkladá aj predmetné doklady. Z
toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol v tomto exekučnom konaní súčinný, snažil sa v rámci svojich
možností uspokojiť pohľadávku žalobcu a vzniknutú situáciu riešiť. Naopak v dobrej viere nekonal práve
žalobca, keď si prihláškou zaslanou v konkurznom konaní uplatnil voči žalovanému plnú dlžnú sumu,

bez toho, aby z nej odrátal sumu, ktorú žalovaný a základe vyššie uvedených dokladov uhradil. Konanie
veriteľa, ktorý uplatní v konkurznom konaní pohľadávku neexistujúcu alebo ju úmyselne nadhodnotí, je
možné považovať za protiprávne konanie, ktoré napĺňa znaky trestného činu poškodzovania veriteľa.
V závere svojho vyjadrenia si žalovaný reagoval na vyjadrenia žalobcu týkajúce sa jeho minulých
odsúdení. V oboch prípadoch, ktoré uvádza žalobca, sa na žalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V prvom prípade bolo jeho odsúdenie zahladené a v druhom prípade mu bola udelená amnestia; (g)
Žalovaný sa tiež vyjadril ku konkurzu svojho syna, pričom má za to, že jeho syn je osobitným subjektom,
ktorý nemá s predmetným konaním o oddlžení žalovaného nič spoločné. Žalobu žalobcu považuje za
nezmyselnú aj sám správca konkurznej podstaty žalovaného, ktorý sám navrhol, aby bol v tomto prípade
vypočutý. Touto cestou preto žalovaný navrhol súdu výsluch správcu konkurznej podstaty, JUDr. Erika

Bilského, značka správcu: S1477. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žaloba žalobcu nie je
založenánarelevantnýchdôkazochatvrdeniachžalobcuajenedôvodná.Žalovanýpretonavrhujesúdu,
aby prihliadol na všetky skutočnosti tohto prípadu a žalobu zamietol v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaný k svojmu vyjadreniu doložil prílohy: Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
28.01.2010, sp. zn. 8C/201/2009-26, List zo dňa 20.11.2017 adresovaný správcovi JUDr. Erikovi
Bilskému, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Nájomnú zmluvu uzatvorenú s prenajímateľom Slovenským
rybárskym zväzom zo dňa 01.11.2003, Výpoveď na základe obojstrannej dohody zo dňa 11.11.2004, List
adresovaný exekútorovi spolu s príslušnými dokladmi o zaplatení, Uznesenie Okresného súdu Dunajská

Streda zo dňa 25.03.2013, sp. zn. 2T/115/2010.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 06.06.2018 a osobitne zdôrazňuje najmä,
že:(i)dlžníkmalsnahupoškodiťsvojhoveriteľaazvýhodniťniektoréhoveriteľapodľa§166gods.2písm.
h) ZKR, žalobca týmto popiera skutkové tvrdenie dlžníka uvedené vo vyjadrení dlžníka, a) že údajne:

„Žalovaný nemá vedomosť o tom, žeby svojím konaním porušil ktoréhokoľvek svojho veriteľa alebo
naopak svojim konaním niektorého z veriteľov zvýhodnil.“ - Skutkové tvrdenie dlžníka je nepravdivé,
dlžník mal vždy vedomosť, že svojim konaním poškodzuje veriteľov a zvýhodňuje iných veriteľov, konal
tak totiž úmyselne; b) že údajne: „Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi v rámci tohto
exekučného konania vyplatil minimálne 100 000 Sk exekútorovi, o čom žalovaný predkladá aj predmetné

doklady. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol v tomto exekučnom konaní súčinný, snažil sa v
rámci svojich možností uspokojiť pohľadávku žalobcu a vzniknutú situáciu riešiť.“ - Skutkové tvrdenia
dlžníka sú nepravdivé. Dlžník neustále vytváral spolu so svojou manželkou prekážky šikanózne brániace
vymoženiu pohľadávky žalobcu, v súčasnosti prihlásenej v konkurze na majetok dlžníka. Dlžník s jeho
manželkou, konajúcou v zhode s dlžníkom neustále vytvárali prekážky brániace vymoženiu Pohľadávky

aj v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Dunajská Streda, pod sp. zn.: 8Er/880/2006.
Dlžník neplnil na pohľadávku ani len z časti. Pokiaľ dlžník predkladá v konaní dva pre žalobcu neznáme
doklady o vklade hotovosti na bankový účet, a to zo dňa 07.03.2007 v sume 40.000,- SK a zo dňa
12.03.2007 v sume 60.000,- Sk, tak žalobca zdôrazňuje, že nešlo o plnenie dlžníka, ale jeho manželky,
pričom žalobcovi z tejto sumy nebolo nič plnené. Žalobca predmetné potvrdenia o úhradách vymáhanej

pohľadávky súdnemu exekútorovi spochybnil. Dlžník pritom vôbec neplnil pomerne svojim veriteľom,
hoci evidentne ešte v roku 2007 mal majetok, ktorým mohol a mal plniť pomerne. Naopak, žalovaný
sa opakovane dopúšťal trestných činov proti majetku. Žalobcovi sa po podaní návrhu na zrušenie
oddlženia dlžníka podarilo na základe žiadosti o sprístupnenie informácií získať, a) právoplatný rozsudokOkresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 8. septembra 2006, ktorým bol
dlžník uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 31. decembra 2005; a b) právoplatný

rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 9. novembra 2011, ktorým
bol dlžník uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), a ktorým bol dlžník tiež
uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1, ods. 2,
písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona. Ako dôkaz žalobca súdu doložil:

rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 8. septembra 2006, 2.
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 9. novembra 2011. Ako
z vyššie uvedeného vyplýva, dlžník opakovane páchal majetkovú trestnú činnosť podvodným konaním,
čím úmyselne spôsobil škodu svojim veriteľom, nerešpektoval účinky inhibitória, zjavne disponoval
hotovosťou, ktorú pred veriteľmi tajil, zámerne sťažoval vymoženie pohľadávok veriteľov, aby sa ich
napokon pokúsil zbaviť oddlžením. Je pritom v tomto konaní nedôvodná obrana dlžníka, že odsúdenie

dlžníka bolo zahladené, pretože zahladenie odsúdenia nič nemení predsa na tom, že dlžník spáchal
takýto skutok, a tiež nič nemení ani na trestnosti takéhoto skutku; (ii) dlžník sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti a pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom
alebo splátkovým kalendárom. Žalobca týmto popiera skutkové tvrdenie dlžníka uvedené vo vyjadrení
dlžníka týkajúce sa jeho zlej životnej a finančnej situácie. Skutkové tvrdenia dlžníka sú nepravdivé.

Dlžník sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti a pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to,
že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Ako vyplýva z majetkovej trestnej
činnosti spáchanej dlžníkom uvedenej vyššie, ako vyplýva zo štruktúry pohľadávok prihlásených do
konkurzu na majetok dlžníka, ktoré sa takmer všetky nápadne podobajú skutkom, pre ktoré bol dlžník
odsúdený,aakovyplývazosťažovaniapriebehuexekúciízostranydlžníka,podnikateľskýmodeldlžníka

a vôbec modus operandi dlžníka bol od počiatku založený na predstave, že dlžník veriteľom plniť nikdy
nebude, a že konkurz v spojení so zatajením majetku bude riešením ako dosiahnuť tento jeho cieľ.
(iii) Žalobca týmto popiera skutkové tvrdenie dlžníka uvedené vo vyjadrení dlžníka, že údajne dlžník
pravdivo vyplnil, a teda uviedol zoznam majetku, ktorý vlastní a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý
vlastnil v posledných troch rokoch - Skutkové tvrdenie dlžníka je nepravdivé. Dlžník zatajil hnuteľný

majetok a tiež peniaze, ktorý/ktoré mu patrí/patria v dôsledku zákonného vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva s jeho manželkou. Zámer dlžníka zatajiť hnuteľný majetok (vrátane
pohľadávok) a peniaze patriace do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je zrejmý už aj z
Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej medzi dlžníkom a jeho
manželkou dňa 28.04.2011, ktorá nikdy nenadobudla účinky, keďže nedošlo k jej povoleniu vkladu

do katastra nehnuteľností (dohoda o vyporiadaní bola predložená ako príloha návrhu). Podľa názoru
žalobcu, nie náhodou v takejto dohode nie je vyporiadavaný iný majetok patriaci do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva, okrem nehnuteľností, keďže najmä nehnuteľnosti nebolo z povahy
veci samej možné zatajiť; a (iv). Dlžník poskytoval ubytovacie služby od novembra 2003 v stavbe
Rybársky dom. Žalobca týmto popiera skutkové tvrdenie dlžníka uvedené vo vyjadrení dlžníka, že

údajne dlžník skončil s poskytovaním ubytovacích služieb v roku 2004 - Skutkové tvrdenie dlžníka je
nepravdivé. Dlžník neskončil s poskytovaním ubytovacích služieb, a to ani vo vyššie uvedenej stavbe
Rybárskeho domu. Pokiaľ ide o listinu predloženú dlžníkom ako „Výpoveď na základe obojstrannej
dohody“ zo dňa 11. novembra 2004, z tejto vôbec nie je zrejmé kým bola podpísaná, čitateľný je
len podpis manželky dlžníka, táto však nebola zmluvnou stranou vo Vyjadrení dlžníka predloženej

nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2003. Navyše, ak by aj podpis nad podpisom manželky dlžníka bol
práve dlžníkov vlastný, tak potom je súčasne tiež podpis dlžníka uvedený aj pri podpise osoby, ktorá
podľa predmetnej listiny mala prebrať neidentifikovaný predmet nájmu. V skratke, buď vôbec nedošlo k
zániku nájmu Rybárskeho domu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 01.11.2003, alebo došlo k jeho
zániku, ale novým nájomcom sa opäť stal dlžník, vzhľadom k tomu, že by preberal predmet nájmu. Z

uvedených dôvodov, a za účelom preukázania, že dlžník v návrhu, v prílohe návrhu, a na dopyt správcu
uviedol nepravdivú dôležitú informáciu a neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel a s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, žalobca si dovoľuje navrhnúť, aby súd postupom
podľa § 189 CSP uznesením uložil právnickej osobe - občianskemu združeniu: Slovenský rybársky zväz,
IČO: 00178209, so sídlom: Andreja Kmeťa 314/20, 010 55 Žilina, aby predložila súdu kópie všetkých

nájomných zmluvy a všetkých zmlúv o výpožičke, na ktorých základe došlo k prenechaniu do užívania
Rybárskeho domu v období od 01.11.2003 až do 01.09.2017.9. Žalovaný sa k replike vyjadril duplikou zo dňa 22.08.2018, pričom uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich tvrdení uvádzaných vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Žalovaného zaujíma, na
základe akých dôkazov žalobca tvrdí, že žalovaný vždy vedel, že svojim konaním poškodzuje svojich

veriteľov. Vo svojom vyjadrení žalovaný jasne deklaroval, že túto vedomosť nemal a takisto predložil aj
všetky relevantné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca však len konštatuje, že žalovaný túto
vedomosť vždy mal, avšak keďže toto jeho tvrdenie nie je ničím podložené, žalovaný ho považuje len za
nepreukázanú domnienku žalobcu. Žalovaný takisto nerozumie, ako môže žalobca uviesť, že tvrdenia
žalovaného ohľadne vyplatenia sumy exekútorovi sú nepravdivé, keď žalovaný predložil aj reálne

doklady o zaplatení. Žalobca takisto neustále tvrdí, že žalovaný spolu s jeho manželkou šikanóznym
konaním vytvárali v exekučnom konaní prekážky, avšak zrejme si neuvedomuje, že žalovaný len
využíval svoje zákonné práva. Snáď nechce žalobca tvrdiť, že využitie práva je automaticky šikanózne.
Upozornil žalobcu, že nie je dôležité aká osoba exekútorovi plnila, ale dôležité je to, že žalovaný má
dôkaz o tom, že exekútorovi plnil. To, že z tejto čiastky nebolo údajne žalobcovi nič zaslané, predsa
nie je chybou žalovaného. Žalovaný si takisto dovoľuje upozorniť žalobcu na to, že účet, na ktoré

boli peňažné prostriedky zaslané, patrí exekútorovi. K trestným činom sa žalovaný vyjadroval už vo
svojom predchádzajúcom vyjadrení, a keďže v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby nebol obvinený,
akékoľvek argumenty žalobcu s tým súvisiace považuje žalovaný len za účelové a irelevantné. V plnom
rozsahu žalovaný popiera aj tvrdenia žalobcu ohľadne jeho úmyselného uvedenia sa do osobného
bankrotu, keďže tieto tvrdenia sú založené opätovne len na jeho domnienkach. Táto skutočnosť je

zrejmá minimálne z toho, že v žalobe žalobca uvádzal, že žalovaný neuviedol, že nájomná zmluva so
Slovenským rybárskym zväzom trvala dlhodobo, následne po predložení dôkazov žalovaným, žalobca
tvrdí, že zrejme prvá nájomná zmluva bola skončená, ale bola údajne uzatvorená nová zmluva, o ktorej
samozrejmeznovanemážiadnyrelevantnýdôkaz.Laickéanalyzovaniepodpisovžalobcutakistopredsa
nespôsobuje neplatnosť skončenia nájomnej zmluvy. Žalovaný len využil svoje právo oddlžiť sa a preto

nerozumie, prečo žalobca neustále poukazuje na akýsi úmysel žalovaného svojim konaním veriteľov
ukrátiť.

10. Dňa 12.03.2019 na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
podanej žaloby, ako aj repliky, žaloba bola podaná včas. Žalobca pripomína, že nie je daný žiadny

dôvod, pre ktorý by sa malo prihliadať na zámer žalovaného miernejšie, naopak sú dané viaceré
dôvody, pre ktoré je potrebné prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce zámer podľa § 166 g) ods. 3
ZKR, keďže žalovaný mal významnejší majetok, dlhodobé skúsenosti s podnikateľskou činnosťou a
osobitné životné skúsenosti, uzatváral náročné transakcie, spáchal v minulosti viacero majetkových
trestných činov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou a syn žalovaného v minulosti už mal

skúsenosti s konkurzným konaním, žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, čo je zrejmé aj z toho,
že u žalovaného nie sú splnené podmienky pozitívneho vymedzenia poctivého zámeru, keďže žalovaný
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. U žalovaného došlo
k naplneniu viacerých prípadov, pri ktorých sa predpokladá, že dlžník nemá poctivý zámer, pričom tieto
dôvody boli detailne uvedené v žalobe i replike. Žalobca preto trvá na žalobe, replike, na vykonané

dôkazov, nad rámec týchto dôkazov žalobca navrhuje tiež vyžiadať odpis z registra trestov žalovaného
s cieľom zistenia, či došlo aj k iným trestným činom žalovaným, nakoľko viaceré pohľadávky prihlásené
v konkurznom konaní vykazujú tiež tieto znaky.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava písomného

vyjadrenia zo dňa 04.05.2018 a 22.08.2018, žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o
jednotlivé prípady vylučujúce poctivý zámer žalovaný uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný
neuviedol časť svojho majetku, je potrebné, aby toto svoje tvrdenie aj preukázal, a to najmä s poukazom
na CSP. Pokiaľ ide o údajne úmyselné privedenie sa do platobnej neschopnosti, poukázal na to, že
inštitút oddlženia t.j. riešenia dlhov prostredníctvom konkurzu je zákonná možnosť, ktorú môže využiť

ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonnom predpísané podmienky, má za to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal úmysel žalovaného priviesť sa do platobnej neschopnosti. Pokiaľ ide o údajné
poškodenie resp. zvýhodnenie veriteľa, opätovne poukázal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
takéto konanie žalovaného, zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca niečo tvrdí, musí toto svoje tvrdenie
aj preukázať, k údajným prekážkam uspokojenia pohľadávky žalobcu, žalovaný uvádza, že podanie

námietok odkladu prípadne návrhu na zastavenie exekúcie je jeho zákonná možnosť, zároveň žalovaný
listinným dôkazom preukázal, že mal snahu žalobcu uspokojiť a vyplatil sumu 100 000,- Sk exekútorovi o
čom predložil doklad, pokiaľ ide o odsúdenia žalovaného, má za to, že na tieto skutočnosti by súd nemal
prihliadať, tak ako uviedli v jednom prípade sa na žalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený, v druhomprípade mu bola udelená amnestia a zároveň to, že žalovaný bol v minulosti odsúdený nepreukazuje,
že by pri oddlžení nemal nepoctivý zámer.

12. Žalovaný uviedol, že k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu ohľadom bezdôvodných návrhov
na zastavenie exekúcie uvádza, že je to zavádzajúce, manželka a on podávali návrhy na zastavenie
exekúcie v časti, z dôvodu, že exekútor si uplatnil záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa, tento
súhlas je zákonnou podmienkou a napriek viacerým podaniam, súd len skonštatoval aj napriek nálezom
ÚS SR, že záložné právo sa dá zriadiť, nie speňažiť, podstatou týchto návrhov bola len nezákonne

vedená exekúcia.

13. Sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatovala, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu
považuje za nesporné a to: 1. vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, 2. prihlásená pohľadávka
žalobcu v konkurze na majetok žalovaného, 3. zrušenie BSM manželov žalovaného a jeho manželky
rozsudkom súdu; za sporné skutkové tvrdenia medzi stranami súd určil: 1. čiastočné plnenie pohľadávky

žalobcu žalovaným, 2. nepoctivý zámer žalovaného pri podaní návrhu na oddlženie. Súd nevykonal
dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to uložiť Slovenskému rybárskemu zväzu, aby predložil kópie
všetkých nájomných zmlúv a všetkých zmlúv o výpožičke, na ktorých základe došlo k prenechaniu do
užívania rybárskeho domu v období od 01.11.2003 do 01.09.2017, nakoľko takéto dokazovanie nesúvisí
s predmetom tohto sporu, nakoľko sa netýka strán sporu. Ďalej je bezpredmetné vykonať dokazovanie

pripojením rozsudkov Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/248/05, 2T/115/2010, nakoľko boli
doložené do spisu. Výsluch správcu a žalovaného je možné vykonať, pripojiť spis Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 8Er/880/2006, je možné vykonať po zdôvodnení jeho pripojenia. Podľa
predbežnéhoprávnehonázorusúdu,doposiaľnebolpreukázanýnepoctivýzámeržalovanéhopripodaní
návrhu na oddlženie.

14. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadom využívania svojho
práva pri podaní odkladov, návrhov na odklad a zastavenie exekučného konania a pod. si dovoľuje
citovať vety z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8 Er/880/2006 čl. 2001 zo dňa
06.05.2014, „vzhľadom na početnosť opakovane zjavne bezdôvodných návrhov povinného na povolenie

odkladu exekúcie a na jej zastavenie, súd považuje za potrebné poznamenať, že návrh na zastavenie
exekúcie nemá odkladný účinok na prebiehajúcu exekúciu, takýmto účinkom v zmysle § 56 ods. 5
Exekučného poriadku zásadne disponuje návrh na povolenie odkladu exekúcie, tento záver však neplatí
absolútne, pokiaľ povinný účelovo podáva opakovane bezdôvodné návrhy na odklad exekúcie, ktoré sa
zakladajú na tých istých skutočnostiach“. Ústavne konformný výklad práva si vyžaduje, aby formalistický

výklad právnej normy, v tomto príp. ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku nemal za následok zásah do
chráneného záujmu oprávneného na čo najrýchlejšom uspokojení právoplatne judikovanej pohľadávky.
Ďalej pokiaľ ide o zdôvodnenie nimi navrhovaného dôkazu na priloženie spisu exekučného, tento
navrhuje pripojiť aj preto, že v ňom a vo všetkých podaniach, ktoré sú tam uvedené, je zachytené, ako
žalovaný sa snažil zabrániť vymoženiu pohľadávky žalovaného účelovo, čiže poškodzoval žalobcu.

15.Podanímzodňa23.04.2019právnyzástupcažalovanéhosúdudoručilnasledovnédokumenty:Výpis
z registra trestov žalovaného, Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.2.2013, sp. zn.
8Er/880/2006, Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 30.8.2013 v právnej veci vedenej na Okresnom
súde Dunajská Streda pod sp. zn. 8Er/880/2006, Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17.5.2011,

Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.4.2010, sp. zn. 5Cb/35/2010, Návrh na obnovu
konania zo dňa 9.3.2010 v právnej veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
11Rob/131/2006, Návrh na obnovu konania zo dňa 17.5.2007 v právnej veci vedenej na Okresnom súde
Dunajská Streda pod sp. zn. 11Rob/131/2006.

16. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2019 sudkyňa oboznámila odpis registra trestov zo dňa
13.03.2019 na meno D. B., nar. XX.XX.XXXX, kde je počet záznamov dva. 1.: Okresný súd Dunajská
Streda, rozsudok z 8.9.2006 2T 248/2005, § 250a/3 Trestného zákona, odňatie slobody podmienečne na
1 rok so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok, do 8.9.2007, osvedčenie sa podľa § 60/3 TZ, na páchateľa
sa hľadí, ako by nebol odsúdený. 2.: Okresný súd Dunajská Streda, rozsudok z 9.11.2011, sp. zn.

2T 115/2010, Krajský súd v Trnave, uznesenie z 4.10.2012, sp. zn. 6To 71/2012, § 221/2 TZ, odňatie
slobody podmienečne na dva roky so skúšobnou dobou v trvaní tri roky, do 4.10.2015, odpustenie trestu
02.01.2013 amnestiou, úhrnný trest, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.17. Zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomných podaní a prednesov. K
vykonanému dôkazu nemá výhrady, trvá na výsluchu žalovaného, pripája sa k návrhu na výsluch
správcu. Popiera, že by žalobcovi bola uhradená časť pohľadávky, a preto navrhuje pripojiť exekučný

spis celý, ktorý potvrdí pravdivosť jeho tvrdení, navrhuje pripojiť aj spis súdneho exekútora JUDr.
Mišku, údajné platby mala posielať pani B., pričom popiera tento doklad, žalobcovi nebolo zaplatené
a predpokladá, že by mu bolo zaplatené, keby to išlo súdnemu exekútorovi. Nevie, či pani B. mala
dlhy u exekútora Mg. Ing. Romana Liščáka, č. Ex 290/2006, žalobcovi nebolo zaplatené, ani sčasti.
Pohľadávka uplatnená v konkurze nebola popretá.

18. Zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomných a ústnych vyjadrení.
Čo sa týka úhrady časti dlžnej sumy žalovaným, žalobcovi v rámci exekučného konania, aj naďalej trvá
na tom, že táto suma bola v prospech žalobcu uhradená exekútorovi, čo preukázal žalovaný priloženými
listinnými dôkazmi. Pokiaľ súd bude považovať za potrebné priložiť exekučný spis exekútora, súhlasí
s tým, keďže sú si plne vedomí toho, že žalovaný túto sumu uhradil, v jeho mene jeho manželka,

pokiaľ pochybil v tejto veci exekútor, nemôže to byť v neprospech žalovaného. Je to preveriteľné,
doklady má, suma bola uhradená na účet exekútora. Manželka žalovaného pani B. nemala u exekútora
žiadne exekučné konania. Prikladá do spisu rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na
poskytovanie právnej pomoci žalovanému.

19. Žalovaný uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Patentia s.r.o. Banská Bystrica ako manažér.
Konateľom je od roku 2012, od roku 2014 je tam zamestnaný. V spise 8Er 880/2006-136 zo dňa
03.02.2012súdskonštatoval,ženakoľkoabsentujesúhlaszáložnéhoveriteľa,tátoabsenciapredstavuje
neodstrániteľnú prekážku v exekučnom konaní. Napriek tomu exekútor pokračoval v predaji rodinného
domu, preto namietal, má dôkaz, že záložné právo existovalo. V súčasnosti už záložné právo neexistuje,

lebo v roku 2015 bol úver splatený. Platil sa mesačne, od roku 1990, bolo to 125.000,- Sk. Prikladá
do spisu dve vyhotovenia žiadosti o výmaz záložného práva a úverovú zmluvu. Podnikal od roku 1991
ako živnostník, s tým, že zamestnával cca v rokoch 1996, 1997 10 až 20 ľudí, od r.1998 bol účastný
podvodu, stálo ho to 4 milióny, bol na ňom spáchaný podvod. Akcia sa volala Strmé vŕšky, dodávali
rezivo a robili drobné elektrikárske práce. Peňazí sa nemohol domôcť. V roku 2004 mu ponúkli z R.

banky Bratislava, že odkúpia pohľadávky, vyplatili mu pohľadávku, čo mal voči svojim odberateľom. Tak
fungoval rok, potom mu ponúkli úver na nákup novej technológie, začiatkom roku 2005, a kúpil novú
technológiu, stála zhruba 110.000,- Eur, v Sk to bolo 3,3 milióna. Úver bol rozložený na tri roky, bol s nimi
aj v zmluvnom vzťahu na faktoring. Technológia sa nahradila novou, prijal 4 ľudí, začiatkom r. 2005, aby
vedel platiť úver, musel vyrábať a potreboval guľatinu - drevo. Bol problém so štátnymi lesmi uzavrieť

zmluvu, i keď bol výrobca - producent, nemal tam známosti, nemal zdroje na rôzne všimné, cez známeho
z Kolárova, ktorý už nežije, sa dostal na A. C. - žalobcu, ktorý mal dobré kontakty na Štátne lesy a bol
známy ako priekupník s guľatinou. Bol nútený kupovať od neho. Bol to jeho jediný dodávateľ v r. 2009.
Keď podával návrh na obnovu konania, dostali sa mu do ruky listiny, ktoré mala jeho účtovníčka v r. 2010
tam objavil dodacie listy zo štátnych lesov, na ktorých bola kvalita guľatiny v triede C, ale na faktúre bola

kvalita guľatiny A,B. Z toho nevedel vyrobiť kvalitné rezivo, viackrát sa to snažil reklamovať, ale nemohol
si dovoliť sa s ním naťahovať, keďže nemal ľuďom na výplaty. Mal preto reklamácie. Ponúkol žalobcovi
náhradné rezivo, na kompenzáciu dlhu, čo odmietol a chcel peniaze. Pomaly sa to predávalo, on prestal
dodávať guľatinu, nevedel vyrábať, mal problémy s bankou, prepustil ľudí. Exekúcie má od daňového
úradu, mesta, sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, telefón, z R. banky, z poistky za auto. Bol na

ňom urobený podvod, zamestnanec banky ČSOB pýtal od neho pôžičku, potom mu navrhol úver, s tým,
že on mu požičia 50.000 SK, bude to platiť nejakú dobu a potom on. Po cca roku sa neozýval, tak mu
povedal, nech platí aspoň úver, čo neurobil. On pred obvinením úver v plnej výške splatil, čo dosvedčili aj
zamestnanci banky, v tom čase neexistovala účinná ľútosť a dostalo sa to do záznamu. Ten človek, ktorý
to celé organizoval, bol odsúdený na 5 rokov. Mal od spoločnosti BPT Leasing nakladač, leasing neplatil

pravidelne, pýtali si predmet leasingu, ale zmluva existovala. Cez policajný zbor ho vyzvali, aby predmet
leasingu odovzdal na oddelenie PZ v Dunajskej Strede. Podal sťažnosť na OP, ktorá skonštatovala,
že uvedené konanie nie je trestným činom a nemôžu ho stíhať za neplatenie mesačných splátok. Vec
dal advokátovi, išli pýtať naspäť vec leasingu. Nemal peniaze na advokáta. Zhruba po roku krajský
prokurátor obnovil konanie, v dobe odobratia mal uhradené splátky. Bolo asi 5 pojednávaní. Obhajoval

sa sám. Dodnes je presvedčený, že to bolo neprávom. Býva v rodinnom dome, ktorý bol postavený v
roku 1989. Dom je v radovej zástavbe, rozmery domu sú 7,80 x 10 m, je to 3-izbový dom. Býva spolu s
manželkou a plnoletou dcérou, predtým žili s nimi dvaja synovia. Dom má hodnotu 60.000 Eur, ohodnotil
to znalec. Na č.l. 73 - 83 je pripojená notárska zápisnica. Na liste vlastníctva č. XXXX sú pozemkypod výrobnou halou - skladom, pozemky kúpili s manželkou v podiely, nachádza sa tam stavba, ktorá
patrila jeho matke, ktorú zdedil a tam mal výrobu. Čo sa týka vyporiadania BSM, navrhovateľom na
zrušenie bola manželka, robila to AK v Trnave, nakoľko v tom čase obaja podnikali, BSM bolo zrušené.

Na radu advokáta sa vyporiadali tak, aby majetok bol predajnejší, časť majetku manželka dala jemu a o
túčasťmalapodielvrodinnomdome,totorozdeleniekatasterneakceptoval.Čosatýkanájomnejzmluvy
v Slovenskom rybárskom zväze, trvala necelý rok. Nie je pravdou, že existuje nejaká tajná zmluva,
zmluva skončila z dôvodu nevýhodnosti. Prenajímali rybársky dom v Dunajskej Strede. Manželka mala
od r. 2008 prerušenú živnosť. Asi rok aj pol ich živili dvaja dospelí synovia. Potom si manželka našla

nejakú prácu, on bol asi rok a pol na úrade práce, zamestnanie mu ponúknuť nevedeli, nakoľko mal
nad 50 rokov. Má 60 rokov. Dôchodkový vek bude mať asi vo veku 62 rokov a 9 mesiacov. Čo sa týka
časti úhrady žalobcovi, toto platila jeho manželka, na jednom vklade je aj vyznačené č. exekučného
konania, v poznámke je uvedené 290/2006, čo je číslo exekučného spisu. Exekútorovi zaslal list, že
uhrádza 150.000,- Sk. Dôkazy má iba na 100.000 Sk, ale je presvedčený, že zaplatil 150.000,- Sk. Na
dotaz zástupcu žalobcu žalovaný uviedol, že v súčasnosti sa voči nemu nevedie trestné konanie. Na

pojednávanie prišiel firemným autom, vlastníkom je Patentia s.r.o., vozidlo je na leasing. Naposledy bol
vlastníkomvozidlavr.2009,bolotoMitsubisiPajero,naleasing.Leasingovúzmluvuuzatváralon.Nemal
k nemu vlastnícke právo. V r.1998 vlastnil Škodu Octaviu, na leasing, ktorý bol zaplatený a v r.2002 sa
auto predalo. Z toho sa robila akontácia na Mitsubisi. Od roku 2000 nebol vlastníkom žiadneho auta, na
leasing mal dve autá. Splátky prestal platiť v r.2007, keď už nebolo z čoho. Nevie presne dátumy. Iné

autá neužíval. V zozname majetku neuviedol žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty. TV má asi 15-20
ročný. V r. 2010 manželka bola vlastníčkou auta Fiat punto, auto je nefunkčné. Kúpila ho v r.2001 za
80.000 Sk, bolo to 6-ročné auto. Iné auto nemala. Nebola držiteľom iného vozidla. S drevom prestal
podnikať po konflikte s A. C.. Drevo a celý areál zaistila R. banka, mala záložné právo na sklad, aj na
technológie,bolotovr.2007, t.č.tomásprávca.PoužívalenmobilnýtelefónfirmyPatentia.Máprístupk

jednému bankovému účtu firmy Patentia, ako konateľ spoločnosti. Od r. 2018 má osobný účet, na meno.
Je zamestnaný od roku 2014, uviesť presne zdroj príjmu od r. 2005 momentálne nevie. Má príjem okolo
500 Eur v čistom. Náklady na život mesačné má okolo 400-500 Eur. Bol majiteľom a konateľom spol.
VeScom, s.r.o. spoločnosť v likvidácii, v r.1998-2000 bol konateľom vo firme Drevo Kohler, s.r.o., firma
nemá žiadny majetok. Neuviedol to v zozname ani v životopise, nakoľko spoločnosť je v likvidácii a koná

za ňu likvidátor. Nevie prečo nedošlo k likvidácii pred podaním návrhu na oddlženie, likvidáciu vykonáva
likvidátor. Nevie presne, ale asi v r. 2000 o tom muselo rozhodnúť valné zhromaždenie, za likvidátora
bol ustanovený U. T., nakoľko spoločnosti neboli vyplatené pohľadávky, z rokov 1996-1997. Nepamätá
si, či sa zúčastnil valného zhromaždenia, zrejme áno, nakoľko by to neprešlo cez súd. Nevie, prečo sa v
Zbierky listín nenachádzajú účtovné závierky, teraz to mal robiť likvidátor, predtým účtovná spoločnosť.

20. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že spoločnosť VeScom
mala už v r.2013 dlh voči UPSVAR Dunajská Streda vo výške 4746,72 Eur, k 07.01.2019 má evidovaný
daňový nedoplatok 500 Eur a z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda 12Er 103/2003 zo dňa
11.9.2014 vyplýva, že došlo k zastaveniu exekúcie na majetok spoločnosti, z dôvodu, že majetok nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Na otázku prečo nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, odpovedá
žalovaný, že nevie. Podnikanie ako živnosť ukončil v r. 2012 z dôvodu, že sa tak rozhodol. Stal sa
konateľom spoločnosti Patentia, tak nepotreboval živnosť. Živnosť mal prerušenú. Obnovil ju v r. 2011,
na rok, ale nešlo to. Po právoplatnosti rozsudku 2T 115/2010 z 09.11.2011 OS Dunajská Streda, uvádza,
že nevie, či mohol podnikať ako živnostník. Živnosť nemohla vzniknúť v r.2011, nevie, či si v r. 2011 dal

zapísať nový druh predmetu činnosti živnosti, naopak, dal si zrušiť niektorú činnosť. Potom zastupoval
firmuvzahraničí,predávalvýrobky,alenešloto.Boliveľkénáklady.Ztejtočinnostimalveľmimalýpríjem.
Určite o tomto vedel exekútor. Nezaplatil z toho žiadny dlh, lebo tento príjem nestačil ani na živobytie.
Daňové priznanie podané bolo. Spoločníkom spol. Patentia je jeho syn, ktorý robí v Rakúsku za veľmi
príjemný plat v Grazi a prispieval na domácnosť. Konateľom sa stal neskôr, lebo firmu kúpil syn. Bol tam

iný konateľ. Účtovníctvo tejto spoločnosti robí s manželkou. Spoločnosť podniká - predáva pracovné
ochranné odevy, zastupuje slovenskú firmu v zahraničí SEZ Dolný Kubín čo sa týka elektroinštalačného
materiálu. Obrat bol okolo 30.000,- Eur. Od spoločnosti Patentia okrem mzdy nedostáva inú odmenu.
Neuviedol v zozname majetku, že má nárok na odmenu za výkon konateľstva, nevedel o tom. Príjem
má až od r.2014, lebo spoločnosť nemala zisky. Náklady spoločnosti sú mzdy, réžie, pohonné hmoty,

leasingové služby, telefón. Čo sa týka podmienky bezúhonnosti, musel ju spĺňať, musel predložiť výpis
registra trestov. Ubytovanie služby poskytoval v r. 2003 v Rybárskom dome, iné služby neposkytoval. Na
výpovedi z nájomnej zmluva z 11.11.2004 na základe obojstrannej dohody je jeho podpis aj na strane
odovzdal, aj na strane prebral, zrejme na strane prebral je len omylom. Nič nepreberal, len odovzdával.Naposledy bol mimo územia SR minulý týždeň, asi 6 hodín v Maďarsku. Do zahraničia chodí pracovne.
Závisí to od potreby, asi dva krát, tri krát do týždňa, niekedy aj dva týždne nie. Vždy je to na otočku. V
Rakúsku nebol minimálne dva, tri roky. Na podnikaní svojom, alebo firemnom v Rakúsku, sa nepodieľa,

robí to jeho syn, takto to uviedol pred minulým pojednávaním svojej zástupkyni. Naposledy plnil veriteľovi
- daň za roky 2006-2010 Mestu Dunajská Streda. Uhradil to v r. 2016, 2017. Advokáta, ktorý robil návrh
na vyporiadanie BSM, nikto neplatil, bolo to z kamarátstva. Centrum právnej pomoci kvôli návrhu na
oddlženie oslovil koncom roku 2016, resp. začiatkom roku 2017, prvý krát tam bol v máji 2017.

21. Svedok - správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Erik Bilský, uviedol, že so žalovaným nebol
problém, v konkurznom konaní poskytoval súčinnosť. Nezistil, že by zamlčal niečo pri súpise majetku.
Rodinný dom bol zapísaný do súpisu v podiele 1. Najprv ho nezapisoval, následne si jeden z veriteľov
BPT Leasing uplatnil toto právo, predložil znalecký posudok a zložil prostriedky na zálohu notára. Potom
sa podiel na majetku zapisoval. Hodnota domu bola podľa znaleckého posudku Ing. Tokára 58.788,-
Eur, podiel úpadcu bol 33.800,- Eur. Prvé kolo dražby je určené na 11.06.2019. S dlžníkom uskutočnil

osobné stretnutie ako správca. Poučil ho o jeho povinnostiach. Z činnosti správcu nezistil, že by
úpadca neuviedol svoj majetok. Nezistil, že by dlžník neuviedol svojich veriteľov. Nemal dôvod upozorniť
veriteľa na podozrivé alebo nejaké nesprávne konanie dlžníka. Má vedomosť o tom, že žalovaný bol
trestne stíhaný dvakrát, buď to vyplynulo z návrhu, alebo z osobného stretnutia. V životopise nie je
uvedené, že bol uznaný za vinného. Žalovaný v návrhu uviedol zdroj svojich súčasných príjmov. Uviedol

ako zamestnávateľa Patentia, od r. 2014 dodnes. Nemá informáciu, či žalovaný ponúkol dobrovoľné
uspokojenie pohľadávok veriteľom, v rámci poctivého zámeru. Nevie, akú snahu vynaložil nájsť si
zamestnanie. Je zamestnaný, iné veci v rámci konkurzu správca nerieši. Žalovaný neuviedol v zozname,
že má obchodný podiel v spol. Vescom. V časti iné majetkové hodnoty toto uvedené nie je. V zozname
majetku neuviedol pohľadávku na výplatu odmeny za vykonávanie konateľskej funkcii v spol. Vescom,

takýto záznam tam nie je. V zozname neuviedol ani pohľadávku za výkon funkcie konateľa Patentia.
Drevnú hmotu taktiež neuviedol. V zozname majetku sa takéto nenachádza. Žalovaný v zozname
neuviedol žiadny nepeňažný príjem. Záznam - iné majetkové hodnoty, takýto záznam nie je. V sklade
vo Vydranoch sa nachádzalo pár kusov guľatiny, je to píla. Ohliadnuť vec bol so žalovaným. Sklad nebol
zapečatený, viedli sa však poznámky na liste vlastníctva o začatých exekúciách, ohľadne tohto sporu.

22. Zástupca žalobcu predložil súdu výpis spol. Patentia, účtovnú závierku spol. Patentia za rok 2017, z
ktorých vyplýva nevyplácanie odplaty konateľa, na ktorú má zákonný nárok zo zmluvy o výkone funkcie,
ďalej predložil výpis OR spol. Vescom, s.r.o. v likvidácii, výpis z registra účtovných závierok, preukazuje
tým skutočnosť, že žalovaný je konateľ a spoločník spoločnosti Vescom, s.r.o. v likvidácii, nevypláca si

odplatu, túto neuviedol tiež na zozname majetku, tiež nepriznal likvidačný zostatok, teda jeho nárok na
tento a trvá na tom, že neukončenie likvidácie preukazuje, že žalovaný si ako spoločník a konateľ neplní
svoje funkcie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím poškodzoval svojich veriteľov, resp. cielene
spoločnosť má majetok a chcel si vyplatiť likvidačný poplatok po oddlžení. Alebo tam majetok nie je, sú
tam dlhy, a žalovaný má povinnosť podať návrh ako konateľ na konkurz, lebo si neplní svoje povinnosti.

Čiže sa nijak nenapravil, čo je tiež v rámci poctivého zámeru potrebné skúmať. Navrhol výsluch žalobcu,
ktorý sa vie vyjadriť k pravosti dokladov, ktoré boli predložené ako čiastočné plnenie dlhu žalovaným a
ktorý vie vyvrátiť, že mu nikdy nebolo plnené na pohľadávku, ktorá je prihlásená v rámci konkurzu.

23. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný v životopise trestné činy, za ktoré boli v minulosti

odsúdený neuvádza, z dôvodu, že tieto sú zahladené a hľadí sa na neho, ako keby odsúdený nebol.
Pozitívne vymedzenie poctivého zámeru v zákone o konkurze neuvádza, že dlžník je povinný uhrádzať
čo i len časť svojho príjmu medzi veriteľov, polovicou, je tam uvedené, že túto polovicu má poskytnúť
iba v prípade výhry, stávky, dedenia. Preto časť svojho príjmu nerozdelil. Podiel žalovaného v spol.
VeScom žalovaný neuviedol v zozname svojho majetku, keďže táto spoločnosť je 20 rokov v likvidácii.

Aj z rozhodnutia súdu ohľadne exekúcie vyplýva, že spoločnosť má majetok nepatrnej hodnoty, ktorý
nepostačuje ani na náklady exekúcie a v mene spol. vykonáva úkony aktuálne likvidátor, ktorým nie
je žalovaný. Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu má likvidátor. Exekučné alebo konkurzné
konanie vedené voči tejto spoločnosti sú bezpredmetné. Odplata konateľa pre žalovaného ako konateľa
Patentia, nie je žalobcovi uhrádzaná, žalovaný sa so spol. dohodol na nulovej odplate, keďže ide o jeho

syna. Sklad a všetky hnuteľné veci v ňom boli s písané exekútorom v rámci exekučného konania a boli
v plnom rozsahu odovzdané správcovi.24. Právny zástupca žalobcu uviedol, že popiera akékoľvek tvrdenia, že by žalobca bol osobou, ktorá
údajne mala poskytovať nejaké všimné. Popiera, že žalobca nedodal kvalitné drevo, žalobca vždy dodal
kvalitnédrevo.Pokiaľideoopakovanéspomínanézahľadenie,vrámciúčinkovzahladeniasaničnemení

na tom, že došlo k spáchaniu trestného činu. V r. 2012 ukončil živnosť, práve v čase, keď nemohol
vykonávaťživnosťzdôvoduodsudzujúcehorozsudku.Vtomčasesizaložilprostredníctvomsvojhosyna
spol. Patentia, ale nezaložil si ju sám, lebo na živnostenské by musel spĺňať podmienku bezúhonnosti.
ZaložilsijucezfirmuConecon,s.r.o.,ktorejkonateľdokladovalsvojubezúhonnosť.Následnepomesiaci
došlo k zmene konateľa a prekvapivo sa ním stal žalovaný, ktorý už nemusel bezúhonnosť dokazovať.

Takto žalovaný robil prieťahy v rámci exekučný konaní. V r. 2014 si začal vyplácať mzdu, zrejme keď
začal uvažovať nad oddlžením.

25. Podaním zo dňa 10.06.2019 žalovaný súdu uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré odzneli na
poslednom pojednávaní v tejto veci, si žalovaný dovoľuje v krátkosti sa vyjadriť k tvrdeniam uvádzaným
právnym zástupcom žalobcu: Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, jeho tvrdenia a popísaný údajný

priebeh okolností žalovaný popiera a považuje ho zo strany žalobcu len za špekulatívny a účelový.
Žalovaný aj naďalej trvá na tom, že finančné prostriedky v rámci exekučného konania vedeného na
exekútorskom úrade JUDr. Lukáša Liščáka pod sp. zn. 290/2006 uhradené zo strany žalovaného boli, čo
preukázal aj priloženými potvrdeniami a čo takisto vyplýva aj z exekútorského spisu, ktorý si súd vyžiadal
od príslušného exekútora. Žalovaný bol od posledného pojednávania v tejto veci do exekútorského

spisu aj nahliadať, podľa informácií, ktoré mu boli na exekútorskom úrade poskytnuté, tieto skutočnosti
sú v exekútorskom spise uvedené. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že žalobca v tomto prípade
uvádza nepravdivé skutočnosti. Čo sa týka majetku, ktorý žalovaný neuviedol v zozname majetku
vypracovaného v centre právnej pomoci, žalovaný uvádza, že ako uviedol právny zástupca žalobcu,
spoločnosť VeScom, spol. s r.o., v likvidácii je v likvidácii od roku 2001 a v minulosti došlo aj k zastaveniu

exekúcie voči tejto spoločnosti z dôvodu, že majetok spoločnosti nepostačoval ani na úhradu trov
exekúcie. Likvidátorom spoločnosti nie je žalovaný. Táto spoločnosť je aj k dnešnému dňu v likvidácii,
čo znamená, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a preto nemôže nadobúdať ani majetok. Je
preto zrejmé, že aj likvidačný zostatok tejto spoločnosti bude nulový. Vzhľadom na to, že v tomto prípade
ide skutočne o majetok nepatrnej hodnoty, má za to, že neuvedenie tohto majetku v zozname majetku

nemôže predpokladať nepoctivý zámer žalovaného. Takisto v prípade odmeny žalovaného ako konateľa
spoločnosti PATENTIA, s.r.o. opätovne uvádza, že žalovaný vykonáva túto funkciu bezplatne, čo vyplýva
nielen z jeho tvrdení, ale aj z účtovníctva spoločnosti. V tejto súvislosti so dovoľuje poukázať na § 166g
ods. 2 písm. a) ZKR, v oboch vyššie uvádzaných prípadoch, na ktoré v rámci pojednávania poukazoval
právny zástupca žalobcu ide skutočne o majetok nepatrnej hodnoty, keďže aj sám správca konkurznej

podstaty pri výsluchu na súdnom pojednávaní konštatoval, že v rámci svojej činnosti nezistil žiadny ďalší
majetok, ktorý by žalovaný v zozname majetku neuviedol.

26. Dňa 20.06.2019 na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že opakovane tvrdili, že toto konanie je
jediným konaním, v ktorom je možné skontrolovať existenciu/neexistenciu poctivého zámeru. Ochrana

spoločnosti ako aj naplnenie tohto inštitútu oddlženia si vyžaduje, aby prítomnosť, resp. neprítomnosť
tohto poctivého zámeru nebola skúmaná len formálne, ale podľa ich názoru je na žalovanom, že poctivý
zámer mal. Pričom tvrdí, že žalovaný tento poctivý zámer nemal a navrhuje, aby bol v tomto ohľade
vypočutý žalobca v rámci svojej životnej skúsenosti so žalovaným s prekážkami, ktoré žalovaný vytváral
cielene, aby neuspokojoval svojich veriteľov.

27. Zástupca žalovaného poukázal na to, že nie je dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, že
mal poctivý zámer, tak ako to vyplýva zo ZKR. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý má povinnosť
preukázať, že dlžník nemal poctivý zámer. Žalovaný bol od posledného pojednávania nahliadnuť do
exekútorského spisu, s tým, že exekútor tam nebol prítomný a poverená pracovníčka mu uviedla, že

zo spisu vyplýva, že žalovaný uhradil sumu exekútorovi. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo žiadosti
o priznanie trov exekúcie, ktorú zasielal exekútor zo dňa 10.05.2019, keďže je v nej uvedené, že
vymožená suma je 3 319,40 eur. Ďalej doručili zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej článku 2 bod
1 vyplýva, že žalovaný vykonáva túto funkciu bez nároku na odmenu, teda bezodplatne. Táto zmluva
je s dátumom 14.06.2012. Ohľadne kvality dreva, ktoré bolo dodávané žalobcom žalovanému, ako

vyplýva z dokumentácie, ktorú poskytli súdu, v zmysle faktúr, ktoré vystavoval žalobca žalovanému,
bolo fakturované drevo kvality A, avšak žalovanému boli k týmto faktúram poskytnuté aj dodacie listy,
na základe ktorých odoberal žalobca túto drevinu od štátnych lesov, z ktorých vyplýva, že toto drevo
malo horšiu kvalitu ako kvalitu A, napriek tomu hodnota dreviny bola vo výške, za akú sa predávalodrevo kvality A. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj faktúry, na základe ktorých žalovaný odoberal dreviny
od spoločnosti Drevopol, ktorá ich pôvodne odoberala od žalobcu, čiže v podstate tá drevina bola
odoberaná od žalobcu, išla cez Drevopol a ďalej bola dodávaná žalovanému a napriek tomu, keďže

predpokladá, že aj Drevopol dala na hodnotu dreva určitú prirážku, je hodnota tohto dreva nižšia ako mu
ju dodával priamo žalobca. Súdu predložil aj tieto vystavené faktúry a zároveň aj zástupcovi žalobcu,
týmito dokumentmi chceli preukázať pravdivosť tvrdení žalovaného a opis priebehu jeho podnikania
a spolupráce so žalobcom, napriek týmto skutočnostiam má za to, že či už bol úpadok žalovaného
spôsobený konaním žalobcu alebo nie, táto skutočnosť je pre tento prípad nepodstatná. Podstatnou je

práve skutočnosť, že žalovaný bol v úpadku, dlhé obdobie predtým, ako sa rozhodol prejsť oddlžením,
jeho finančná situácia bola zlá, nedokázal plniť svoje záväzky a preto sa rozhodol podať návrh na
vyhlásenie konkurzu.

28. Zástupca žalobcu uviedol, že nenamieta ani oneskorené podávanie listinných dôkazov, ale práve
tieto doklady preukazujú mechanizmus modus operandi žalovaného. V prvom rade je pre toto konanie

úplne irelevantné drobná suma, na ktorú sa snaží zacieliť tento spor, za žiadnych okolností by nemohla
ovplyvniť prihlásenú pohľadávku. Na zmluve o výkone funkcie je zaujímavé to, že ak by bola takáto
zmluva, kde konateľ, ktorý sám tvrdí, že nemal žiadny príjem, žije z milodarov a dohodne sa o vykonaní
funkcie bezodplatne, hoci ma nárok na odplatu, tak sa jednoducho vzdáva odmeny, ktorú mal povinnosť
v rámci exekučných konaní vydávať exekútorov, poškodzuje tým veriteľov, druhá vec, je, že predložená

listina vyzerá, že je sfalšovaná. Uvádza sa na nej, že je zo 14.06.2012, keď podľa výpis z OR - úplného,
až do 04.07.2012 bol jediným spoločníkom spoločnosť CONECOM s.r.o, iba táto spoločnosť, teda jediný
spoločník mal túto zmluvu podpisovať za spoločnosť a nie pán B., táto zmluva podľa názoru žalobcu
bola sfalšovaná a bez ohľadu na to, je zrejmé, že sa žalovaný snaží o poškodzovanie veriteľov. Žalovaný
spochybňuje svoje majetkové trestné činy, ako aj zodpovednosť za ne, ako aj právoplatné rozhodnutia

súdov, predmetom tohto konania nie je kvalita dreva, zase ide o nejaký pokus, ako toto konanie
nasmerovať inde. Podstatné je poctivý zámer, celý systém oddlženia, tak ako je nadstavený vychádza
z formálnych podmienok. Jediný prostriedok ochrany tejto spoločnosti pred špekulatívnym oddlžovaním
je inštitút návrhu na zrušenie oddlženia. Treba prihliadať na konanie žalovaného so zákonom, tak ako
sú uvedené sprísňujúce a zmierňujúce okolnosti. Podotýka, že žalovaný spomínal, že medzi rokmi

2012-2014 žil z milodarov od svojich detí a pritom nerozporoval ani tú skutočnosť, že jeho syn D. B. tiež
podal, ale neúspešne návrh na vyhlásenie konkurzu.

29. Žalobca uviedol, že to trvá od r. 2005, kedy prebehli posledné obchody medzi ním
a p. B. a kedy bol nútený požiadať o vydanie platobného rozkazu, aby mu zaplatil sumu. V tom období

ho zastupoval JUDr. Zoran Princ, kde mu p. B. uznal pohľadávku, ale vyslovil námietku, že drevo mu
bolo dodávané v inom množstve a nie kvalite. On opisoval obdobie, keď už nemal zmluvu so štátnymi
lesmi. Nemali žiadnu písomnú zmluvu, všetko sa to riešilo cez telefón, p. B. bol prítomný pri každom
predaji dreva osobne. Cez telefón sa dohodovali obchody, či je alebo nie je drevo a ak bolo zavolal
mu a prišiel si ho prevziať. Celý priebeh od p. B. od. r. 2006 smerovali podania smerujúce k odkladu

exekúcie atď. Celé tieto roky to boli obštrukcie voči nemu ako voči veriteľovi a musel roky strpieť jeho
správanie. Kontaktoval exekútora v prvej fáze, kde prebehlo to konanie, zaplatil asi tých 100 000,- Sk.
On sa to dozvedel až teraz. Kontaktoval JUDr. Lukáša Liščáka a on mu potvrdil dátum, kedy mu časť
peňazí bola poukázaná na účet, časť Dr. Princovi a časť si nechal ako trovy. V danom momente to vedel
a nepamätá si to. Je pravdou, že mu bolo poukázané na jeho účet 52 020,- Sk a zbytok podľa vyjadrenia

exekútora JUDr. Princovi a časť si ponechal exekútor na plnenie svojich trov. Tie obštrukcie, ktoré robil,
nevyjadrovali jeho snahu a keď sa mu naskytla legislatívna možnosť konkurzu, využil to bez mihnutia
oka a voči veriteľovi nemá poctivý zámer za celé roky dlhovanú sumu splatiť.

30. Právny zástupca žalobcu sa pýtal žalobcu, či má vedomosť o spôsobe podnikania žalovaného, resp.

z čoho vyvodzoval nepoctivý zámer. Odpoveď žalobcu bola: „Konkrétne s R., v r. 2005 p. B. povedal, že
má uzatvorenú faktoringovú zmluvu s R., s tým, že ma vyzval, aby s ním navštívil riaditeľa R., ktorý mu
to potvrdil, táto zmluva mala slúžiť na to, aby o svoje peniaze neprišiel.“ Keď nesplácal pohľadávky, volal
riaditeľovi R., ktorý povedal, že p. B. to obišiel, predáva iným subjektom ako má uvedené vo faktoringovej
zmluve. Vtedy obchodnú spoluprácu so žalovaným ukončil. Toto bolo ešte pred platobným rozkazom.

Pred platobným rozkazom si urobili splátkový kalendár, ktorý si podpísali, avšak ho nedodržiaval napriek
tomu, že s ním súhlasil. Na otázku: „Mohli by ste uviesť konkrétne dôvod, prečo ste v máji 2005 uzatvárali
zmluvu so žalovaným, keďže Vám neplatil?“ žalobca odpovedal: „Bolo to preto, že bol v skupine ľudí,
kde sa kupuje drevo. Neviem na tento konkrétny dátum odpovedať. Robil som to preto, že som sa týmživil. Som obchodník s drevom. Nepôsobil nedôveryhodne, mal technológie atď. Mal povesť človeka,
ktorý na to má, aby tieto obchody robil.“ Otázka: „Kedy Vám povedal, ukázal zmluvu, že má možnosť
faktoringu?“Odpoveď:„Ccavr.2005,bolsomosobnesnímvR.. RiaditeľR.povedal,žežalovanýobišiel

schému. Chcel ma tam zobrať preto, aby ma uistil, že pohľadávky budú splatené.“ Otázka: „V akom
období ste spolupracovali so žalovaným?“ Odpoveď: „2004-2005.“ Otázka: „Ako ste si zabezpečovali
drevinu?“ Odpoveď: „Zo strany štátnych lesov kvartálne, som ich bývalý zamestnanec, mám s nimi
dlhoročné kontakty.“ Otázka: „Akú kvalitu dreva ste dodávali žalovanému?“ Odpoveď: „Ako požadoval,
v rámci tried noriem, on bol vždy prítomný, vždy to pozrel, nebol tam spor. Neviem vysvetliť, prečo je na

faktúre uvedená kvalita.“ Otázka: „Akú prirážku ste si dohodli na drevo?“ Odpoveď: „Bolo to v percentách
a dohodol som sa s p. B.. Bolo to cca 8 %. Cenník bol dostupný, verejný. Cenník štátnych lesov bol
dostupný.“ Otázka:„Vzmyslefaktúrtobolo3000,-eurzameterkubický?“Odpoveď:„Nie.“Otázka:„Máte
vedomosť o tom, že žalovaný odoberal drevo aj od iných dodávateľov?“ Odpoveď: „To som neriešil.“
Otázka: „Mali ste dobré obchodné vzťahy so žalovaným?“ Odpoveď: „Áno, do doby, za ktorú platil. Vtedy
mal záujem to riešiť, zavolal ma do R..“ Otázka: „Ešte predtým, ako sa dostal do finančných problémov,

vedeli ste, že má finančné problémy, keď ste s ním boli v R.?“ Odpoveď: „Áno.“ Otázka: „Poznáte sa p. B.
V.?“ Odpoveď: „Áno, ale nie B..“ Otázka: „Založili ste spoločnosť Majdan?“ Odpoveď: „Áno, je doteraz.
Bol tam spoločník B. V. a on je teraz riaditeľom odštepného závodu.“ Otázka: „Máte vedomosť, kde bol
zamestnaný v r. 2005?“ Odpoveď: “Lesy SR. Nebol zamestnaný v lesoch aj u mňa. Bol spoločníkom
Majdanu, až keď odišiel zo štátnych lesov.“ Otázka : „Reklamoval u Vás žalovaný?“ Odpoveď: „Nie.“

Otázka: „Z akého dôvodu ste mu potom znižovali faktúry?“ Odpoveď: „Neviem.“ Otázka: „Dodávali ste
túto drevinu aj spoločnosti DREVOPOL?“ Odpoveď: „Neviem.“ Otázka: „Ponúkal Vám žalovaný, aby
ste si prevzal naspäť drevinu, ktorú mu dodal na splnenie svojich pohľadávok?“ Odpoveď: „Neviem,
toto určite nebola dohoda, aby som si zobral drevo späť. Neviem.“ Otázka: „Z akého dôvodu ste si v
rámci konkurzu uplatnil plnú sumu, keď v rámci exekučného konania Vám bola uhradená časť sumy?“

Odpoveď: „Nevedel som o tom.“ Otázka súdu: „Ak bol cenník dreva Štátnych lesov verejne prístupný,
prečo neobchodoval žalovaný priamo s lesmi? Odpoveď: „Nevedel si ju vytvoriť. Ten systém je tam taký,
že keď chce mať zmluvu, musí ju niekto zaprotéžovať. Bol som bývalý zamestnanec, boli tam kolegovia,
taksomtúzmluvudostal.MalsomkedysiajvýrobudrevavSmoleniciach.“Otázkazástupcužalovaného:
„Ste stále podnikateľom a aký je predmet podnikania?“ Odpoveď: „Áno, služby v lesníctve, poskytujem

zmluvné služby pre štátny lesy a prevážame drevo. Stále vykonávam aj obchod s drevom. S Lesmi
nemám zmluvu, kúpim na burzách alebo verejných dražbách.“

31. Zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka 52 000,- Sk, podotýka, že nebola prihlásená celá
pohľadávka, ale len 65 581,62 Eur, to bola prihlásená pohľadávka, skutočná suma pohľadávky je cca

100 000,- Eur, bola prihlásená v nižšej sume, pretože v konkurze môže byť uspokojená len do výšky 5 %
istiny príslušenstva za rok, je obmedzená výška príslušenstva, ktorú je možné prihlásiť. Príslušenstvo je
možné uplatniť len vo výške 5 % ročne v konkurze, pričom žalovaný mal úrok z omeškania 13 % ročne.
Keď si spočítame sumu 52 000,- Sk, tak tá nemohla ani v r. 2007 pokryť úroky z omeškania, nemohla
zasiahnuť istinu a mať vplyv na výšku prihlásenej pohľadávky. Istina prihlásenej pohľadávky je vo výške

37 073,64 eur. Pokiaľ ide o kvalitu dreva, tvrdí, že bola taká, aká je uvedená na faktúre.

32. Žalobca súdu doručil podanie vo veci - záverečnú reč zo dňa 05.08.2019, v ktorom uviedol, že
žalobca v celom rozsahu trvá na podanom návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného. A1/ Primárne,
predmetná pohľadávka, bola žalobcovi právoplatne priznaná voči žalovanému platobným rozkazom

Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 11Rob/131/06-49, zo dňa 21.04.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2006. A2/ Sekundárne, žalovanému bolo všetka dodaná
drevná hmota dodaná v takej kvalite a v takom množstve akú/ako žalovaný požadoval, túto drevnú
hmotu si žalovaný k svojej spokojnosti osobne pri prevzatí prekontroloval a žiadne vady žalobcovi včas
neoznámil. Napokon aj kúpna cena bola žalobcom žalovanému samozrejme fakturovaná správne podľa

ich dohody. A3/ Pokiaľ ide o údajné čiastočné plnenie žalovaného, na ktoré poukazuje žalovaný, žalobca
o takomto plnení pre odstup času skutočne nemal vedomosť, pričom išlo len o sumu 52.092,20 Sk
(1.729,14 €), ktorá údajne mala byť dňa 30.03.2007 pripísaná na účet žalobcu. Aj tu sa však žiada
uviesť, že predmetné čiastočné plnenie je celkom irelevantné nielen pre toto konanie, ale aj pokiaľ ide o
výšku žalobcom prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní na majetok žalovaného, túto pohľadávku

si totiž žalobca prihlásil v správnej výške. Pre vysvetlenie, žalobcovi bola totiž predmetným exekučným
titulom priznaná pohľadávka vo výške (i) istiny 1.116.880,50 Sk a (ii) spolu s jej príslušenstvom: a) s
úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 158973,50 Sk od 30.07.2005, zo sumy 180854,30
Sk od 05.08.2005, zo sumy 123699,60 Sk od 23.08.2005, zo sumy 90971,90 Sk od 26.08.2005, zosumy 93221,- Sk od 02.09.2005, zo sumy 97500,30 Sk od 08.09.2005, zo sumy 60542,10 Sk od
23.09.2005, zo sumy 63947,- Sk od 29.09.2005, zo sumy 102494,70,- Sk od 01.10.2005, zo sumy
68653,50,- Sk od 05.10.2005, zo sumy 76022,60,- Sk od 11.10.2005 všetko do zaplatenia a b) s trovami

konania v sume 67.008,- Sk a trovami právneho zastúpenia v sume 45.642,- Sk. Podľa § 330 ods. 1
a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté
plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník
neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. (2) Pri
plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí

inak.“. Údajné čiastočné plnenie žalovaného v sume 52.092,20 Sk sa tak použilo len na čiastočnú úhradu
nákladovspojenýchsuplatnenímpredmetnejpohľadávkyvsúdnomkonaní,atolennačiastočnúúhradu
trov takéhoto konania, na nič viac takéto plnenie nestačilo. Predmetné čiastočné plnenie žalovaného tak
vôbec nestačilo k tomu, aby sa použilo aspoň na čiastočnú úhradu príslušných úrokov z omeškania a tak
ani vôbec neznížilo istinu pohľadávky žalobcu. Teda žalobcovi aj po údajnom čiastočnom plnení naďalej
patrí nielen celá istina pohľadávky vo výške 1.116.880,50 Sk (teda 37.073,64 €), ale aj jej príslušenstvo

do 31.08.2017 vo výške: 1.802.692,- Sk (teda 59.838,41 €), pozostávajúce z a) úrokov z omeškania
za obdobie do 31.08.2017 (teda pred rozhodujúcim dňom) vo výške spolu: 1.742.134,20 Sk (teda
57.828,26 €) a b) z trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v súdnom konaní už „len“ v sume
60.557,80 Sk (teda 2.010,15 €). Pritom podľa § 166b ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len

„ZKR“): „Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky,
ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol
nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná
časť príslušenstva,“. Vzhľadom na § 166b ods. 1 písm. a) ZKR si tak žalobca prihlásil do konkurzu
na majetok žalovaného príslušenstvo pohľadávky nie v sume 1.802.692,- Sk, teda 59.838,41 €, ale

len v podstatne nižšej sume, a to v sume len 22.241,64 €. B/ Po druhé, pri rozhodovaní o tejto
veci, by sa osobitne dôsledne mal aplikovať ústavne konformný teleologický výklad právnych noriem
upravujúcich právny inštitút oddlženia. Právny inštitút oddlženia je totiž už zo svojej podstaty výnimkou
z princípu právnej istoty a výnimkou z princípu rovnosti subjektov pred zákonom, ktorá priamo zasahuje
do základného ľudského práva veriteľov (vrátane žalobcu) vlastniť majetok, a to v prospech základného

ľudského práva žalovaného vlastniť majetok. Takýto zásah možno uskutočniť len, za podmienky, že
je proporcionálny, teda že takýto zásah do základných ľudských práv veriteľov vyplynul z aplikácie
testu proporcionality, vrátane subtestov (i) testu legality, (ii) testu vhodnosti, (iii) testu nevyhnutnosti
a (iv) testu proporcionality v užšom význame (pri teste proporcionality v užšom význame sa podľa
nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS 3/2009, zo dňa 26.01.2011. Existujúca právna úprava

oddlženia tak pochopiteľne musela v sebe inkorporovať mechanizmus kontroly proporcionality. Ako
vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z, ktorým sa do nášho právneho poriadku zaviedol
právny inštitút oddlženia v jeho súčasnej podobe, právna úprava inštitútu oddlženia upustila od kontroly
proporcionalityexanteapristúpilakukontroleproporcionalityexpost,atopráveprostredníctvomexpost
kontrolyexistenciepoctivéhozámeru.Pretoksamotnémuoddlženiudlžníka-fyzickejosoby,sícepostačí

len splnenie formálnych podmienok, v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia, však už nepostačuje
formalistický prístup, ale musí dôjsť ku skutočnej materiálnej kontrole proporcionality kolidujúcich
základných ľudských práv testom proporcionality, a to v rámci aplikácie materiálnej kontroly poctivého
zámeru. Uvedené je absolútne podstatné z toho dôvodu, že ústavne konformný výklad relevantných
právnych noriem neumožňuje, aby sa predpokladala proporcionalita zásahu, ergo neumožňuje, aby sa v

konaní vychádzalo z prezumpcie poctivého zámeru. Uvedené znamená, že pokiaľ dlžník nepreukáže v
takomto konaní, že mal poctivý zámer spojený s oddlžením, platí, že poctivý zámer dlžník nemá, keďže
výsledok testu proporcionality zásahov do ústavne chránených práv nemôže svedčiť v jeho prospech
(bez preukázania poctivého zámeru, totiž nič nenasvedčuje ospravedlniteľnej potrebe zásahu). Preto
v predmetnom konaní zaťažuje žalovaného, aby preukázal ospravedlniteľnosť zásahu do práv žalobcu

preukázaním svojho poctivého zámeru, ktorý žalovaný však nemá a preto ho ani nepreukázal. Napokon
účelom právnej úpravy oddlženia nepochybne nebolo motivovať fyzické osoby k nerešpektovaniu
práva a v podpore úmyselne nezodpovedne podnikajúcich podnikateľov. Toto konanie je de facto
jediný prostriedok ochrany spoločnosti pred zneužitím právneho inštitútu oddlženia dlžníkmi, ako je
žalovaný, ktorí sa zadlžili nepoctivým správaním alebo pri ktorých je hrozba, že sa v budúcnosti nebudú

ostýchať opätovne poškodiť veriteľov. Výsledok takýchto konaní bude hranicou, ktorá sa nastaví pre
celú spoločnosť ako hranica férového správania sa na našom trhu. Čiže výsledok takýchto konaní
ovplyvní ako bude vyzerať nielen naše podnikateľské prostredie, ale ako bude vyzerať celá naša
spoločnosť. C/ Po tretie, z konania vyplynulo, že pri žalovanom by sa mal aplikovať § 166g ods.3 ZKR, teda že žalovaný spadá do kategórie osôb, pri ktorých by sa malo prihliadať prísnejšie na
skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer. K naplneniu § 166g ods. 3 ZKR postačí už len to, že žalovaný
aj ku dnešnému dňu pôsobí v orgánoch právnickej osoby (napr. aj v spoločnosti PATENTIA s.r.o. a

VeScom, spol. s r.o., v likvidácii). U žalovaného stojí za povšimnutie aj to, že napĺňa nie jednu, ale
hneď každú zo skutočností, ktoré zakladajú dôvod na prísnejšie prihliadanie na zámer žalovaného, teda
žalovaný v minulosti mal (žalovaný významnejší majetok potvrdil pri svojom výsluchu) alebo stále má
významnejší majetok (žalovaný zatajuje, že je v skutočnosti konečným užívateľom výhod okrem iného
v spoločnosti PATENTIA s.r.o., VeScom, spol. s r.o., v likvidácii), má skúsenosti s podnikaním (žalovaný

celý život podniká pre neho úspešne a pre jeho veriteľov neúspešne, keďže namiesto plnenia veriteľom
opakovane mení formu podnikania alebo právnickú osobu, ktorou podniká), pôsobí alebo pôsobil ako
vedúci zamestnanec (žalovaný potvrdil pri svojom výsluchu) alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch
právnickej osoby (žalovaný potvrdil pri svojom výsluchu) alebo má iné osobitné životné skúsenosti
(žalovaný je recidivista v páchaní majetkovej kriminality podvodným spôsobom, pričom žalovaný má
sprostredkované skúsenosti s oddlžením cez jeho syna: D. B., ktorý sa už v minulosti pokúsil o svoje

oddlženie, no uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 25NcKR/5/2011, zo dňa 05.06.2012 súd
návrh na povolenie oddlženia tohto syna žalovaného zamietol). D/ Po štvrté, z konania nevyplynuli také
skutočnosti, ktoré by svedčili aspoň v prospech naplnenia pozitívneho vymedzenia definície legálneho
pojmu poctivý zámer. Žalovaný síce v konaní brojil proti argumentácií žalobcu, sám však v konaní
neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré by aspoň naznačovali jeho, hoci domnelý, poctivý

zámer. Žalovaný v konaní napokon ani netvrdil, prečo sa rozhodol podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na svoj majetok, už vôbec netvrdil, že by mal poctivý zámer pri oddlžení. Žalovaný argumentoval iba
tým, že splnil formálne podmienky pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, medzi
týmito však podmienka prítomnosti poctivého zámeru nie je. Keďže z dokazovania vykonaného v tomto
konanínevyplynulonič,čobynaznačiloexistenciupoctivéhozámerunastranežalovaného,užvôbecnie

takého, ktorý by bol spôsobilý prejsť testom proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavne chránených
práv, už to samé preto pochopiteľne vedie k preukázaniu v tomto konaní opaku, teda, že žalovaný
nemal poctivý zámer pri jeho oddlžení. Z vykonaného dokazovania navyše vyplýva, že žalovaný v
skutočnosti nie je a nikdy nebol v materiálnej núdzi, v súčasnosti si užíva nadštandardné materiálne
výhody, a jeho dlhy si zapríčinil iba tým, že sa slobodne rozhodol tieto dlhy neplatiť svojim veriteľom

spoliehajúc sa, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. E/ Po piate, v konaní boli preukázané skutočnosti,
ktoré vylučujú vôbec možnosť aspoň hypoteticky uvažovať o tom, že by žalovaný mal poctivý zámer pri
oddlžení, pričom navyše bolo preukázané aj naplnenie skutočností, ktoré z negatívneho vymedzenia
legálneho pojmu poctivý zámer, prítomnosť poctivého zámeru celkom vylučujú (najmä bolo preukázané
naplnenie § 166g ods. 2 písm. a), c), e), g) a h) ZKR). Vychádzajúc z dlhodobého vzorca správania sa

žalovaného, žalovaný si ochranu poskytovanú inštitútom oddlženia doposiaľ nezaslúžil. E1/ Primárne,
celoživotný spôsob podnikania žalovaného je založený len na sebeckej snahe o maximalizáciu jeho
životnej úrovne, a to hoci aj za porušovania alebo obchádzania právnych predpisov a celkom neštítiac sa
poškodzovaniasvojichveriteľov.Žalovanýnapriektomu,žeopakovanebolodsúdenýprejehomajetkovú
trestnú činnosť, túto svoju trestnú činnosť aj pri svojom výsluchu len zľahčuje, ba čo viac aj počas

jeho podmienečného odsúdenia sa neštítil obísť požiadavku bezúhonnosti vzťahujúcu sa na štatutárne
orgány. Žalovaný je od roku 1993 spoločníkom a konateľom spoločnosti VeScom, spol. s r. o., v likvidácií,
ktorá bola v roku 1999 zrušená, no doposiaľ je v likvidácii. Žalovaný ako konateľ doposiaľ neuložil
k spoločnosti VeScom, spol. s r. o., v likvidácií do zbierky listín žiadne účtovné závierky, žalovaného
netrápi, že predmetná spoločnosť doposiaľ vytvára dlhy (má napríklad daňový nedoplatok vo výške

minimálne 500 €), no žalovaný nepodal ani návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predmetnej
spoločnosti, hoci ak by bola v úpadku bol by k tomu povinný podľa § 11 ods. 2 ZKR, čo naznačuje,
že spoločnosť zrejme má majetok skrytý zrejme v pohľadávkach. Žalovaný sa tak skrátka tvári, že je
spoločensky akceptovateľným stav, keď neuvedie vo svojom majetku obchodný podiel, odplatu za výkon
funkcie konateľa alebo nechá 20 rokov spočívať a teda zadlžovať svoju spoločnosť VeScom s.r.o. v

likvidácií, kde je aj konateľom. Žalovaný tak v zozname majetku ani na dopyt správcu (i) neuviedol
(zatajil), že má majetok - obchodný podiel spoločnosti VeScom, spol. s r. o., v likvidácií, ani (ii) neuviedol
(zatajil), že ako člen orgánu predmetnej spoločnosti má podľa § 66 ods. 3 v spojení s § 566 a nasl.
Obchodného zákonníka právo na odplatu voči predmetnej spoločnosti za výkon svojej funkcie. Žalovaný
tak naplnil okrem iného aj

§ 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Žalovaný v roku 2003 spáchal úverový podvod, keď predložil banke falošné
potvrdenie o svojich príjmoch, aby mu bol poskytnutý úver a následne úverové splátky riadne a včas
neuhrádzal, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.
zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 08.09.2006. Žalovaný túto dôležitú skutočnosť neuviedol (zamlčal) tak vnávrhunavyhláseniekonkurzu,akoajvjehoprílohách.Žalovanýtaknaplnilokreminéhoaj§166gods.2
písm. h) (žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa - dotknutú banku) a c) ZKR. Žalovaný v roku 2005
obdobným spôsobom, teda podvodným spôsobom, dosiahol plnenie od žalobcu. Konkrétne žalovaný

vylákal od žalobcu drevnú hmotu poukazujúc na faktoringovú zmluvu, ktorú mal žalovaný uzatvorenú s
bankou, žalovaný však zamlčal, že porušuje podmienky faktoringovej zmluvy. Žalovaný v rokoch 2007
až 2008 páchal prečin neoprávneného užívania cudzej veci, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011. Žalovaný
tútodôležitúskutočnosťneuviedol(zamlčal)takvnávrhunavyhláseniekonkurzu,akoajvjehoprílohách.

Žalovaný tak naplnil okrem iného aj § 166g ods. 2 písm. h) (žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa
- dotknutú banku) a c) ZKR. Žalovaný v roku 2008 spáchal prečin podvodu, keď vylákal od poškodeného
veriteľa zálohu 72.590,- Sk na dodanie dreva s tým, že nemal v úmysle poškodenému veriteľovi ani
dodať plnenie ani vrátiť zálohu, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 9. novembra 2011. Žalovaný túto dôležitú skutočnosť
neuviedol (zamlčal) tak v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v jeho prílohách. Žalovaný tak naplnil

okrem iného aj § 166g ods. 2 písm. h) (žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa - dotknutú banku) a
c) ZKR. V roku 2009 podala manželka žalovaného návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8C/201/2009-26,
zo dňa 28.01.2010, ktorým bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené, tento návrh bol podaný
manželkou žalovaného v zhode so žalovaným, nakoľko žalovaný v predmetnom konaní vyjadril svoj

súhlas s návrhom jeho manželky a žiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Následne sa žalovaný
a jeho manželka, napriek zákazu nakladania s majetkom žalovaného (účinky inhibitória z exekúcií
na majetok žalovaného), pokúsili v roku 2011 poškodiť veriteľov žalovaného uzatvorením Dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zo dňa 28.04.2011, pri
ktorej navrhovanom vyporiadaní nehnuteľného majetku v prospech manželky žalovaného nevychádzali

z predpokladu, že ich podiely sú rovnaké (jediný významný majetok žalovaného je práve rodinný dom
(stavba so súp. č.: XXXX, k. ú.: G. E.). Táto dohoda napokon nenadobudla vecno-právne účinky iba
z dôvodu trvajúcich účinkov inhibitória. V roku 2012, po tom, čo spomínané odsudzujúce rozsudku
nadobudli právoplatnosť, žalovaný prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti a nemohol tak pokračovať
vo svojej živnosti. Aby žalovaný skryl svoj majetok pred veriteľmi cez svojho syna C. B. nadobudol

obchodný podiel v spoločnosti PATENTIA s.r.o.. Samotný žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že
dotknutý syn je zamestnaný a žije v Grazi v Rakúsku. Žalovaný pochopiteľne chcel ovládať predmetnú
spoločnosť sám ako konateľ, keďže v skutočnosti jeho syn C. B. sa na jej riadení nemohol (pre
jeho prácu v zahraničí) a ani nemal podieľať. Žalovaný však v rozhodnom čase nebol bezúhonný,
preto sa nemohol stať konateľom predmetnej spoločnosti podľa § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Požiadavka bezúhonnosti
sa však u konateľov preukazuje len pri založení obchodnej spoločnosti, preto žalovaný, aby obišiel
mechanizmus preukazovania bezúhonnosti, vyhol sa pre účely svojej podnikateľskej činnosti založeniu
novej spoločnosti a namiesto toho prostredníctvom svojho syna C. B. odkúpil obchodný podiel v už
vzniknutej spoločnosti PATENTIA s.r.o. od spoločnosti CONECOM, s.r.o.. Žalovaný sa pri svojom

výsluchuzdráhaluviesťzdrojsvojichpríjmovpribližneodroku2007aždoroku2014,pričomnaostatnom
pojednávaní predložil súdu Zmluvu o výkone funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA s.r.o. zo dňa
14.06.2012, ktorá je zjavne sfalšovaná, keďže je datovaná do času, keď podpisujúce osoby ešte neboli
ani spoločníkmi ani konateľmi predmetnej spoločnosti. Navyše predmetnou zmluvou sa žalovaný opäť
poškodzujúc svojich veriteľov čo do dôsledkov vzdáva svojho práva na odplatu, na ktorú by inak mal

právo vyplývajúce z primeraného použitia mandátnej zmluvy na predmetnú zmluvu. Žalovaný sa pritom
snaží prezentovať, že medzi rokmi 2012 až 2014 nemal žiaden príjem a žil len z milodarov svojich
synov, mimochodom v situácií, keď je nesporným, že jeden zo spomínaných synov D. B. sa práve v
uvedenom období neúspešne pokúsil o svoje oddlženie, no uznesením Okresného súdu Trnava, sp.
zn.: 25NcKR/5/2011, zo dňa 05.06.2012 súd jeho návrh na povolenie oddlženia zamietol. Žalovaný

však pri svojom výsluchu potvrdil, že od roku 2012 má nepeňažný príjem zo spoločnosti PATENTIA
s.r.o., ktorý pokrýva všetky jeho potreby, na súkromné účely okrem iného používa vozidlo, pohonné
hmoty a mobilný telefón predmetnej spoločnosti. Predmetná spoločnosť pritom mala tržby v roku 2013
vo výške 24.955,- €, v roku 2014 vo výške 24.985,- €, v roku 2015 vo výške 30.756,- €, v roku 2016
vo výške 30.945,- €, v roku 2017 vo výške 28.173,- € a v roku 2018 vo výške 32.320,- €. Nárast

tržieb uvedenej spoločnosti však akosi, ako je žalovanému vlastné, nekorešpondoval nárastu zisku,
napr. v roku 2018 bol zisk danej spoločnosti len 70,- €. Je tak zrejmé, že žalovaný v snahe poškodiť
svojich veriteľov doposiaľ skrýva svoj majetok. Žalovaný zastupoval spoločnosť PATENTIA s.r.o. ako
konateľ samostatne navonok, bol zodpovedný za jej obchodné vedenie, sám jej viedol účtovníctvo a ajtrikrát týždenne vykonával cesty do zahraničia - Maďarska, pričom zároveň žalovaný tvrdí, že tak robil
dobrovoľne bezodplatne do roku 2014 a od roku 2014 len za symbolickú mzdu. Uvedené správanie sa
žalovaného, keď sa zrieka primeraného príjmu za svoju činnosť, na ktorú by inak mal nárok samé o sebe

poškodzuje jeho veriteľov, o to viac v situácií, keď tento príjem potom prijíma „oblúkom“, vynechávajúc
svojich veriteľov, cez príjem do domácnosti od svojich synov. E2/ Sekundárne, žalovaný sa nielen neštítil
priamopoškodiťsvojichveriteľov,hociajmajetkovoutrestnoučinnosťou,žalovanýsatieždoposiaľsnaží,
čo najviac sťažiť uspokojenie (poškodiť) svojich veriteľov, a to aj cieleným a špekulatívnym vytváraním
prekážok v príslušných exekučných konaniach. Napríklad, žalovaný spolu s jeho manželkou od roku

2006 až doposiaľ neustále cielene vytvárali prekážky aj v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky
žalobcu prihlásenej do konkurzu na majetok žalovaného, a rôznymi návrhmi na odklad, či zastavenie
exekúcie. F/ Po šieste, súd je v tomto konaní podľa § 193 CSP viazaný právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 08.09.2006 a právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011, o tom
že boli spáchané trestné činy obsiahnuté vo výroku v predmetných rozsudkoch a o tom, že tieto

trestné činy spáchal žalovaný. Uvedené trestné činy boli spáchané pred podaním návrhu žalovaného
na vyhlásenie konkurzu, subjektívna stránka skutkových podstát spomínaných trestných činov zahŕňa
úmysel žalovaného vzťahujúci sa na celú objektívnu stránku skutkovej podstaty spomínaných trestných
činov. Súčasťou objektívnej stránky uvedených trestných činov je spôsobenie škody. Súd tak je v tomto
konaní viazaný tým, že žalovaný (dlžník) pred podaním návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov

označených v skutkovej vete výroku každého zo spomínaných rozsudkov. Vzhľadom na predmetné
rozsudku je preto súd v tomto konaní viazaný skutočnosťami, ktoré spolu napĺňajú hypotézu právnej
normy obsiahnutej v § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, ktorej dispozícia vylučuje prítomnosť poctivého zámeru
u žalovaného. Žalovaný sa v danej súvislosti síce bráni zahľadením jeho odsudzujúcich rozsudkov,
bráni sa však nedôvodne. Zahladenie odsúdenia totiž v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít neznamená zánik všetkých nepriaznivých účinkov spojených s odsúdením,
pričom zahladením odsúdenia nezaniká sama skutočnosť, že páchateľ (žalovaný) trestný čin spáchal.
V okolnostiach tejto veci, zahladenie odsúdenia spomínaných odsudzujúcich rozsudkov nemá vplyv na
toto konanie. Napokon podľa § § 166g ods. 2 písm. h) ZKR: „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak ... h)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa

alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,“. Podľa citovaného ustanovenia sa tak skúma správanie dlžníka
za celé obdobie života dlžníka predchádzajúce podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, teda nielen
správanie dlžníka v okamihu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Logicky by sa míňalo zmyslu
citovaného ustanovenia, ak by sa napríklad prihliadalo na správanie dlžníka napĺňajúce znaky skutkovej
podstaty trestného činu, za ktorý nebol žalovaný ešte odsúdený, no neprihliadalo by sa na trestné činy

za ktoré už bol žalovaný odsúdený. Predsa nemôže byť páchateľ trestného činu, ktorého odsúdenie
bolo zahladené byť zvýhodnený oproti páchateľovi činu inak trestného, páchateľovi priestupku alebo
páchateľovi iného správneho deliktu. Inak by to znamenalo, že právna úprava zvýhodňuje (odmeňuje)
páchateľov trestných činov, oproti tým osobám, ktorých menej vážne konanie ešte nenaplnilo znaky
trestného činu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca (žalobca) navrhuje, aby súd vo

veci samej rozhodol rozsudkom tak ako sa žalobca (žalobca) domáha v podanom návrhu na zrušenie
oddlženia žalovaného (dlžníka).

33. Dňa 06.08.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie - záverečná reč žalovaného. Žalovaný
stručne uviedol procesnú obranu uplatnenú vo vyjadrení k žalobe a doplnil, že žalobca v rámci

pojednávania predniesol svoje tvrdenie, že žalovaný v rámci zoznamu majetku neuviedol podiel na
likvidačnom zostatku v spoločnosti VeScom, spol. s r.o. a neuviedol svoj nárok na odplatu konateľa
v spoločnosti PATENTIA, s.r.o. Čo sa týka majetku, ktorý žalovaný neuviedol v zozname majetku
vypracovaného v centre právnej pomoci, žalovaný uviedol, že spoločnosť VeScom, spol. s r.o., v
likvidácii je v likvidácii od roku 2001 a v minulosti došlo aj k zastaveniu exekúcie voči tejto spoločnosti

z dôvodu, že majetok spoločnosti nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Likvidátorom spoločnosti
nie je žalovaný. Táto spoločnosť je aj k dnešnému dňu v likvidácii, čo znamená, že nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť a preto nemôže nadobúdať ani majetok. Je preto zrejmé, že aj likvidačný zostatok
tejto spoločnosti bude nulový. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide skutočne o majetok nepatrnej
hodnoty, má za to, že neuvedenie tohto majetku v zozname majetku nemôže predpokladať nepoctivý

zámer žalovaného. Takisto v prípade odmeny žalovaného ako konateľa spoločnosti PATENTIA, s.r.o.
opätovne uviedol, že žalovaný vykonáva túto funkciu bezplatne, čo vyplýva nielen z jeho tvrdení, ale aj
z účtovníctva spoločnosti. V konečnom dôsledku sa však ukázalo, že to bol práve žalobca, kto uvádzal
nepravdivé informácie, keďže na poslednom pojednávaní potvrdil, že mu suma uvádzaná žalovanýmbola skutočne vyplatená. Napriek tomu, že pre toto súdne konanie nie je dôležité, či bol úpadok
žalovaného spôsobený konaním žalobcu alebo nie, žalovaný v rámci súdneho konania predložil dôkazy,
ktorépodporujújehotvrdeniatýkajúcesakvalitymateriáludodávanéhožalovanémuodžalobcu.Žalobca

sa síce v rámci svojho výsluchu vyjadroval neurčito, v konečnom dôsledku potvrdil, že vďaka svojim
kontaktom v štátnych lesoch mal oproti žalovanému výhodu, keďže žalovanému by sa nikdy nepodarilo
zabezpečiť si dodávku materiálu priamo od štátnych lesov. Pokiaľ mal žalovaný v úmysle podnikať vo
zvolenom predmete činnosti, nemal inú možnosť ako využívať služby žalobcu, ktoré spočívali len v
sprostredkovaní predaja materiálu od iného subjektu. Ako sa vyjadril žalobca, tieto činnosti vykonáva

dodnes. Tak ako tomu bolo v tomto súdnom konaní viackrát, hoci právny zástupca žalobcu tieto
skutočnosti na pojednávaní výslovne poprel a odmietol, nakoniec sám žalobca potvrdil, že žalovaný
uvádzal pravdu. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súdu dostatočne preukázal svoje
tvrdenia, v rámci súdneho konania sa skutočnosti uvádzané žalovaným, hoci zo začiatku výslovne
popierané žalobcom, ukázali ako pravdivé. Žalovanému sa v rámci súdneho konania podarilo vyvrátiť
všetky tvrdenia uvádzané žalobcom v podanej žalobe, teda dôvody, pre ktoré mal žalobca za to, že

zámer žalovaného pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok nebol poctivý. V zmysle
vyššie uvádzaných skutočností je zrejmé, že podaná žaloba je nedôvodná. Žalovaný preto navrhuje
súdu, aby žalobu zamietol v plnom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

34. Dňa 15.10.2019 zástupca žalobcu, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby a trvá aj

na svojich podaniach a ústnych prednesoch. Nad rámec záverečnej reči, ktorá bola odoslaná súdu,
poukazuje na právny názor, ktorý bol vyslovený v odbornej literatúre
§ 166g ZKR v najnovšom treťom vydaní komentára p. Ďuricu k ZKR z r. 2019, kde sa stotožňuje napokon
s názorom, ktorý uviedli v záverečnej reči a poukazuje, že dôkazné bremeno, je na žalovanom, pokiaľ
ide o poctivý zámer. Na otázku súdu, či zástupca žalobcu a žalobca sú uzrozumení s tým, aký výsledok

prípadne úžitok bude mať žalobca zo zrušenia oddlženia, odpovedal, že žalobca je uzrozumený s
výsledkom tohto konania, nepovažuje za vhodné predbiehať tomu výsledku teraz, kvôli žalovanému,
žalobca verí vo vyššie uspokojenie svojej pohľadávky, ako by bola v rámci konkurzu, žalobca, v prípade
ak bude zrušené oddlženie, naďalej bude môcť byť vykonávaná pohľadávka, žalovaný bude nadobúdať
nový majetok, bude sa musieť zrejme zamestnať iným spôsobom, bude vylúčený z funkcie konateľa

a bude môcť plnohodnotne splácať a plniť exekútorovi, každopádne bude to vyššie uspokojenie ako z
konkurzu. Žalobca je toho názoru, že už horšie, ako súčasný stav sa mu stať nemohol.

35. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že má za to, že počas celého súdneho konania sa žalobcovi
nepodarilo preukázať nepoctivý zámer dlžníka, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, má za to, že žalovaný

súdudostatočnepreukázalsvojetvrdeniaažesažalovanémupodarilovyvrátiťvšetkytvrdeniauvádzané
žalobcom v podanej žalobe ako aj v priebehu celého súdneho konania, s poukazom na uvedené, žiada,
aby súd žalobu zamietol. Na otázku súdu, či spoločnosť, v ktorej vykonával funkciu konateľ - žalovaný
dosahuje zisk, zástupca odpovedal, že predpokladá, že nie.

36. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Odi/1/2018-256 zo dňa 14.11.2019 tak, že žalobu
zamietol a zohľadniac plný úspech Žalovaného, uložil Žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 100%. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 3CoKR/12/2020 – 408 zo dňa 24.04.2024 tak, že

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní Žalobcu podrobil
prieskumu každý podstatný ním uvádzaný dôvod hodnotenia charakteru zámeru Žalovaného ako
kvalifikačného momentu významného pre posúdenie správnosti argumentácie uvedenej v odôvodnení
napadnutého rozsudku vedúcej k zamietnutiu žaloby.

36.1 Dôvod opierajúci sa o § 166g ods. 2 písm. a/ ZoKR, v zozname majetku vedome (nedbanlivostne)
neuvedená časť majetku dlžníka, nie nepatrnej hodnoty - priebehu konania bol predmetom neuvedenia
takéhoto majetku Žalovaného identifikovaný:
a) majetok náležiaci Žalovanému po vyporiadaní BSM;
b) obchodný podiel, resp. nárok na likvidačný zostatok v VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“;

c) nárok na odplatu konateľa v PATENTIA, s.r.o., a VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“;
Podľa názoru odvolacieho súdu sa s týmto dôvodom hodnotenia charakteru zámeru Žalovaného
prvoinštančný súd adekvátne nevysporiadal. Napriek tomu, že dohoda (znevýhodňujúca Žalovaného)
medzi manželmi (Žalovaným a Katarínou Veselou) o vyporiadaní BSM nenadobudla účinnosť asúd konštatoval vyporiadanie BSM zo zákona, ďalej sa týmto majetkom nezaoberal. Nekonfrontoval
hnuteľné veci, či práva pochádzajúce z tohto vyporiadania s majetkom uvedeným v zozname majetku
Žalovaného. Rovnako však neuviedol dôvod, pre ktorý tak neučinil. Dôvod, že obchodný podiel,

resp. nárok na likvidačný zostatok v VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“, je nepatrnej hodnoty, že
Žalovaný nebol likvidátorom, a preto nepoznal jeho výšku, resp. že jeho hodnota bola nulová z dôvodu
zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku odvolací súd vyhodnotil (s poznaním, že spoločnosť bola
až dňom 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra) ako hypotézy, nemajúce základ vo vykonanom
dokazovaní. Spoločnosť nebola v úpadku, keďže likvidátor, štatutári, ale ani veritelia, neiniciovali začatie

konkurzného konania a likvidácia prebiehala takmer 20 rokov. Nárokom Žalovaného na odplatu konateľa
v PATENTIA, s.r.o., a VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“, nevenoval prvoinštančný súd dostatočnú
pozornosť s ohľadom na jej výšku, ale ani ohľadom „vzdania“ sa tohto nároku.
36.2 Dôvod opierajúci sa o § 166g ods. 2 písm. b/ ZoKR, že v zozname veriteľov Žalovaný
vedome (nedbanlivostne) neuviedol fyzickú osobu, v čoho dôsledku si táto ako veriteľ neprihlásila
svoju pohľadávku, nebol podľa odvolacieho súdu, stotožniac sa so zistením prvoinštančného súdu,

preukázaný (poukážuc na odsek 1.3.2. odôvodnenia odvolacieho súdu).
36.3 Dôvod opierajúci sa o § 166g ods. 2 písm. c/ ZoKR, že Žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu
zatajil vedome (z nedbanlivosti) dôležitú informáciu, ktorou bolo neoznámenie poskytovania ubytovacích
služieb v Rybárskom dome po uplynutí roku 2003, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
8C/165/2008 zo dňa 28.04.2009 preukázané nebolo. Naopak, neuvedenie trestnej minulosti Žalovaného

z dôvodu, že táto mu bola zahladená a ktorú prvoinštančný súd nehodnotil ako zamlčanie pre konkurz
dôležitej informácie s komentárom, že táto s predmetným konaním nesúvisí a Žalovaný sa riadne zaradil
do spoločnosti, nie je recidivistom, je podľa odvolacieho súdu nenáležitým zdôvodnením. V tomto smere
sa prvoinštančný súd nevysporiadal ani s tvrdením Žalobcu, v ktorom poukazuje na to, že Žalovaný sa
stal konateľom spoločnosti PATENTIA, s.r.o., v čase, keď sa konateľom tejto spoločnosti stať nemohol

pre absenciu bezúhonnosti ako diskvalifikačného momentu.
36.4 Konštatovanie prvoinštančného súdu, že u Žalovaného nemožno usudzovať, že sa úmyselne
priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na konkurz (dôvod uvedený pod §
166g ods. 2 písm. e/ ZoKR), keďže Žalovaný, ktorého dlhy vznikali v rokoch 2006-2012, nemohol vedieť
o budúcej legislatívnej zmene konkurzného konania, v možnosti oddlženia fyzických osôb spôsobom

tzv. fresh start, považuje odvolací súd za neakceptovateľné. V tomto smere absentuje vysporiadanie sa
s existenciou 80 exekučných konaní voči Žalovanému ako povinnému. Tento vysoký počet exekučných
konaní svedčí skôr pre netolerovateľné správanie podnikateľa, ktorý si riadne a včas neplní svoje
záväzky a kedy veriteľ je dohnaný k nútenému vymáhaniu svojich pohľadávok. Odvolací súd poukázal
na to, že formulácia § 166g ods. 2 písm. e/ ZoKR je zameraná na termín návrh. Ak mienil tento súd

použiť formalistický výklad tohto ustanovenia, tak mu uniklo, že termín návrh je spojený s návrhom na
vyhlásenie konkurzu alebo návrhom na určenie splátkového kalendára. Oddlženie nie je s termínom
návrh spojený, nakoľko ide až o následný benefit po podaní návrhu, ktorým sa sleduje uspokojovanie
veriteľov tou alebo onou formou (viď § 166 ods. 1, 2, 3, § 167, § 168 ZoKR). Konkurz a návrh na jeho
vyhlásenie bol inštitútom fungujúcim i pred rokom 2006, či počas podnikania Žalovaného.

36.5 Podľa odvolacieho súdu, konštatovanie prvoinštančného súdu o nepreukázaní snahy Žalovaného
poškodiť svojho veriteľa, resp. zvýhodniť niektorého z nich (dôvod obsiahnutý v § 166g ods. 2 písm.
h/ ZoKR) a že uvedené tvrdenie má charakter len domnienky, je nezohľadňujúce zistenia súdu.
Prvoinštančný súd v tomto smere opomenul zohľadniť počet exekučných konaní, v ktorých vystupoval
Žalovaný ako povinný, procesné správanie Žalovaného ako povinného v exekučnom konaní vedenom

Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 8Er/880/2006 a obsah uzavretej dohody o vyporiadaní
BSM.
36.6 Rovnako je nutné konštatovať, že prvoinštančný súd nejasne a nezrozumiteľne zaujal postoj
k hodnoteniu skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer Žalovaného. Z obsahu odôvodnenia sa dá
usudzovať, že vzhľadom na dosiahnutý vek Žalovaného (ročník 1958) pristupoval k hodnoteniu týchto

skutočností miernejšie, avšak táto okolnosť je nepomernou vo vzťahu k hypotéze predpokladajúcej
hodnotenie skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer dlžníka v prísnejšom meradle (skúsenosti
s podnikaním, pôsobenie v pozícii štatutára a pod.). S týmito kritériami sa prvoinštančný súd
nevysporiadal.
36.7 Odvolací súd ďalej uviedol k hodnoteniu dôkazného bremena ako záťaže výlučne uvalenej na

žalobcu v konaní o žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, že táto žaloba je žalobou
upravenou Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, je konaním o oddlžení. V konaní podľa tohto zákona
dôkazné bremeno zaťažuje primárne, avšak nie výlučne, žalobcu. V tomto kontexte zákon ukladá
súdu možnosť výnimočne (pôjde o prípady, kedy je dôkaz zaťažený obmedzením, ktoré strana sporunevie prekonať, resp. ide o ťažko prekonateľnú prekážku) vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli,
ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Inak povedané, dôkaz potrebný na
zistenie skutkového stavu veci stranou označený, súd vykoná. V tomto smere súd bez ďalšieho nemôže

ignorovať tvrdenia strany sporu, ktoré podopiera označením dôkazu bez jeho zabezpečenia, a to v takej
miere, že konštatuje neunesenie dôkazného bremena.
36.8 So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu je nutné, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, zrušiť, keďže vyššie opísané nedostatky
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP a vrátiť

prvoinštančnémusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie,pričomúlohouprvoinštančnéhosúdubude
odstrániť nedostatky identifikované vyššie a vo veci opätovne rozhodnúť, zároveň v novom rozhodnutí
bude úlohou prvoinštančného súdu, podľa § 396 ods. 3 CSP, rozhodnúť tiež o nároku na náhradu trov
vzniknutých v spojitosti s odvolacím konaním.

37. Žalobca sa k predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu písomne vyjadril, pričom uviedol: Žalobca

v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, teda na podanom návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, ako aj na svojich doposiaľ uskutočnených podaniach v tomto súdnom konaní.
Žalobca v podanej žalobe uplatňuje aj žalobný dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „ZKR“): „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu

neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,“.
Žalobca pri tomto dôvode namieta najmä, že žalovaný v zozname majetku ani na dopyt správcu
neuviedol: žiaden majetok, iný ako vyplývajúci z katastra nehnuteľností, ktorý by nadobudol v dôsledku
zákonného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

37.1 V odseku 8.1.1.1 Uznesenia odvolacieho súdu uviedol odvolací súd nasledovný záväzný právny
názor: „Napriek tomu, že dohoda (znevýhodňujúca Žalovaného) medzi manželmi (Žalovaným a
Katarínou Veselou) o vyporiadaní BSM nenadobudla účinnosť a súd konštatoval vyporiadanie BSM zo
zákona, ďalej sa týmto majetkom nezaoberal. Nekonfrontoval hnuteľné veci, či práva pochádzajúce z
tohto vyporiadania s majetkom uvedeným v zozname majetku Žalovaného. Rovnako však neuviedol

dôvod, pre ktorý tak neučinil.“.
K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva uvedených manželov došlo zo zákona uplynutím
troch rokov po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva, pričom k zrušeniu uvedeného bezpodielového
spoluvlastníctva došlo dňa 04.05.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k.: 8C/201/2009-26, z 28.01.2010, ktorým sa toto bezpodielové spoluvlastníctvo

zrušilo. V dohode označenej ako: „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov“
uzatvorenou medzi žalovaným a jeho manželkou dňa 28.04.2011 (ďalej aj len „Dohoda o vyporiadaní
BSM“), teda ešte v čase inhibitória, ktorá napokon nenadobudla vecnoprávne účinky, sa žalovaný nielen
pokúsil zbaviť svojho majetku v prospech jeho manželky, ale navyše Dohoda o vyporiadní BSM tiež
vôbec nespomína žiaden majetok patriaci do ich zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva okrem

nehnuteľností. V čase zániku predmetného bezpodielového spoluvlastníctva pritom aktívne podnikala aj
manželka žalovaného: N. B., narodená: XX.XX.XXXX, IČO: 40815013, s trvalým pobytom: F. XXXX/XX,
XXX XX G. E.. Dohoda o vyporiadaní BSM tak preukazuje aj snahu žalovaného o zbavenie sa a o skrytie
jehomajetku,tedasnahuopoškodeniejehoveriteľov.Žalovanývuvedenejsnaheopoškodenieveriteľov
pokračoval aj pri podaní návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby zo dňa 08.08.2017,

čo potvrdzuje aj jeho výsluch na pojednávaní konanom dňa 30.04.2019, kde uviedol: „V zozname
majetku som neuviedol žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty.“. Žalobca pritom tvrdí, že nešlo o majetok
nepatrnej hodnoty. Vzhľadom na vyššie uvedený záväzný právny názor odvolacieho súdu žalobca
navrhol súdu, aby podľa § 189 CSP zo súdneho spisu vedeného konkurzným súdom, teda Okresným
súdom Trnava, pod spis. zn.: 36OdK/44/2017, pre účely tohto konania požiadal o predloženie súdu

nasledovných príloh (aspoň skenu) príslušného návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby zo dňa 08.08.2017, a to (a) Životopis a zoznam spriaznených osôb, (b) Zoznam veriteľov, (c)
Zoznam aktuálneho majetku a (d) Zoznam majetku väčšej hodnoty, a následne podľa § 204 CSP vykonal
dôkaz takýmito listinami.
37.2 Obchodný podiel, resp. nárok na likvidačný zostatok v aktuálne už ex offo podľa § 768s ods.

2 Obchodného zákonníka vymazanej spoločnosti: VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, IČO: 31446698
(ďalej aj len „VeScom, spol. s r.o., v likvidácii“), kde až do výmazu uvedenej spoločnosti, ku ktorému
došlo dňa 23.11.2021, bol žalovaný tak spoločníkom, ktorému patril obchodný podiel o veľkosti 1 na
základnom imaní danej spoločnosti ako aj konateľom takejto spoločnosti. V odseku 8.1.1.2 Uzneseniaodvolacieho súdu odvolací súd uviedol nasledovný záväzný právny názor: „Dôvod, že obchodný podiel,
resp. nárok na likvidačný zostatok v VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“, je nepatrnej hodnoty, že
Žalovaný nebol likvidátorom, a preto nepoznal jeho výšku, resp. že jeho hodnota bola nulová z dôvodu

zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku odvolací súd hodnotí (s poznaním, že spoločnosť bola
až dňom 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra) ako hypotézy, nemajúce základ vo vykonanom
dokazovaní. Spoločnosť nebola v úpadku, keďže likvidátor, štatutári, ale ani veritelia, neiniciovali začatie
konkurzného konania a likvidácia prebiehala takmer 20 rokov.“. Žalovaný pritom pri svojom výsluchu
na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.04.2019 uviedol, že „Bol som majiteľom a konateľom spol.

VeScom, s.r.o., spoločnosť v likvidácií, v r. 1998-2000 som bol konateľom vo firme Drevo Kohler, s.
r.o., firma nemá žiadny majetok. Neuviedol som to v zozname ani v životopise, nakoľko spoločnosť
je v likvidácii a koná za ňu likvidátor. Neviem prečo nedošlo k likvidácii pred podaním návrhu na
oddlženie, likvidáciu vykonáva likvidátor. Neviem presne, ale asi v r. 2000 o tom muselo rozhodnúť valné
zhromaždenie, za likvidátora bol ustanovený U. T., nakoľko spoločnosti neboli vyplatené pohľadávky z
rokov 1996-1997. nepamätám si, či som sa zúčastnil valného zhromaždenia, zrejme áno, nakoľko by

to neprešlo cez súd. Neviem, prečo sa v Zb. listín nenachádzajú účtovné závierky, teraz to mal robiť
likvidátor, predtým účtovná spoločnosť.“. Z uvedeného výsluchu žalovaného tak vyplýva, že predmetná
spoločnosť vstúpila do likvidácie, keď táto údajne mala ešte aspoň nevyplatené pohľadávky za dva roky,
teda mala väčší majetok. Likvidácia uvedenej spoločnosti prebiehala 20 rokov, nebol podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd tak za uvedených okolností právne posúdil uvedený skutkový stav

tak, že takýto obchodný podiel žalovaného/nárok na likvidačný zostatok nie je nepatrnej hodnoty. Z
uvedeného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný mal uvedený obchodný
podiel/nárok na likvidačný zostatok uviesť v predmetnom zozname majetku, a keďže ho neuviedol
naplnil dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR svedčiaci nepoctivému zámeru žalovaného. Keďže
účtovné závierky uvedenej spoločnosti nikdy neboli zverejnené, no tieto podľa slov žalovaného „mal

robiť likvidátor“ a predtým „účtovná spoločnosť“, tak žalobca navrhol súdu, aby fyzickej osobe (a) U. T., s
miestom trvalého pobytu: 96 Povoda, teda bývalému likvidátorovi VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, (b) A.
C. E., s miestom trvalého pobytu: I. XX, Q., teda bývalému druhému spoločníkovi a konateľovi VeScom,
spol. s r.o., v likvidácii a (c) žalovanému, podľa § 189 CSP každej takejto osobe uložil (edičná povinnosť)
predložiť súdu účtovnú závierku spoločnosti vo VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, ktorá bezprostredne

predchádzalavstuputakejtospoločnostidojejlikvidácieavšetkynasledujúceúčtovnézávierkyuvedenej
spoločnosti až do jej výmazu; a podľa § 190 CSP každú takúto osobu požiadal (informačná povinnosť)
o písomné oznámenie súdu (a) každej osoby, ktorá pre spoločnosť VeScom, spol. s r.o., v likvidácii
viedla účtovníctvo kedykoľvek v období od roku 1996 až 2002; Žalovaný týmto súčasne navrhol výsluch
svedka podľa § 196 a nasl. CSP, a to: U. T. (bývalého likvidátora VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, najmä

k preukázaniu dôvodnosti tohto žalobného dôvodu) a A. C. E. (bývalého druhého spoločníka a konateľa
VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, najmä k preukázaniu dôvodnosti tohto žalobného dôvodu).
37.3 Nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa v PATENTIA, s.r.o. a VeScom, spol. s r.o., v likvidácii:
V odseku X.X.X.X Uznesenia odvolacieho súdu odvolací súd uviedol nasledovný záväzný právny názor:
„Nárokom Žalovaného na odplatu konateľa v PATENTIA, s.r.o., a VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“,

nevenoval prvoinštančný súd dostatočnú pozornosť s ohľadom na jej výšku, ale ani ohľadom „vzdania“
sa tohto nároku.“. Odvolací súd v rámci uvedeného záväzného právneho názoru správne upriamil
pozornosť na dva aspekty nevyplácania odplaty pre žalovaného za výkon jeho funkcie konateľa v
spoločnosti PATENTIA, s. r. o. a v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii. Jednak upozornil
na potrebu zistenia výšky takejto odplaty, keďže keď celková (zatajená) suma nároku žalovaného na

takúto odplatu spolu za obe spoločnosti presiahla sumu 2000 EUR, čo presiahla, tak uvedené zakladá
existenciu nepoctivého zámeru žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Ďalej odvolací súd
upozornil na potrebu zohľadnenia aj skutočnosti, že sa žalovaný vzdal nároku na takúto odplatu za výkon
funkcie v uvedených spoločnostiach, keďže takéto vzdanie sa nároku zo strany žalovaného zakladá
existenciu nepoctivého zámeru žalovaného napríklad podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, a to bez

ohľadu na výšku takéhoto nároku žalovaného, ktorého sa tento ku škode svojich veriteľov vzdal. Po
prvé, odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na celkovú výšku nároku žalovaného voči
uvedeným spoločnostiam na odplatu za výkon funkcie konateľa, ktorá žalovanému patrila podľa § 66
ods. 6 Obchodného zákonníka. Teda na základe písomnej zmluvy o výkone funkcie, ak táto by bola
platne uzatvorená podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, inak na základe primeraného použitia

mandátnej zmluvy podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka v spojení s § 571 ods. 1 Obchodného
zákonníka: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu,
ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri
zariadení záležitosti.“. Obvyklá výška odplaty konateľa v zmysle § 66 ods. 6 Obchodného zákonníkav spojení s § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý súčasne nie je spoločníkom v spoločnosti,
kde je konateľom je daná viacerými faktormi, pričom (a) jej hornú výšku možno vo všeobecnosti
obvykle derivovať jednak od odvetvia, kde táto spoločnosť hospodársky pôsobí, od výnosov z príslušnej

hospodárskej činnosti, a od počtu konateľov, prokuristov a zamestnancov takejto spoločnosti a (b) jej
spodnú, najnižšiu, výšku možno odvodzovať od príslušného trhu práce s predpokladom, že konateľ
sa správa ako fyzická osoba rozumne obvyklým spôsobom vo svojom ekonomickom záujme, čiže za
činnosť, ktorú by konateľ takto vykonával v čistom požaduje aspoň taký príjem, ktorý by dosiahol pri
vedúcej pracovnej pozícií v rámci pracovného pomeru. Pokiaľ ide o spoločnosť PATENTIA, s. r. o.:

Pokiaľ ide o vyššie spomínanú príslušnú hornú hranicu obvyklej odplaty konateľa: Hlavnou činnosťou
PATENTIA, s. r. o. podľa jej účtovných závierok v registri účtovných závierok je činnosť SK NACE:
46.19.0 (Sprostredkovanie obchodu s rozličným tovarom). Bežným nevyhnutným nákladom takejto
hospodárskej činnosti mimo daňových povinností sú najmä osobné náklady. V uvedenej spoločnosti boli
od jej nadobudnutia dieťaťom žalovaného (C. B.) až doposiaľ vždy dvaja konatelia, žiaden prokurista a
až od roku 2014 je žalovaný v uvedenej spoločnosti jediným zamestnancom. Ako vyplýva z výsluchu

žalovaného,aspoňdoroku2019,však,vykonávalčinnosťpreuvedenúspoločnosťfaktickyibažalovaný.
Výnosy z hospodárskej činnosti uvedenej spoločnosti za účtovné obdobie kalendárneho roka: 2017 boli
v sume 30.043,- EUR, 2016 boli v sume 30.908,- EUR, 2015 boli v sume 30.757,- EUR, 2014 boli v sume
24.985,- EUR, 2013 boli v sume 24955,- EUR. V príslušnom kalendárnom roku by tak náklady na odplatu
za výkon funkcie žalovaného v dotknutej spoločnosti za obvyklých okolností nemali presiahnuť uvedené

sumy, poníženej o nevyhnutné náklady uvedenej spoločnosti v príslušnom kalendárnom roku, ktoré z
uvedených účtovných závierok vyplýva, že sú iba vo výške príslušnej dane z príjmov právnickej osoby,
ktorá táto mala za dané účtovné obdobie zaplatiť. Hornou hranicou obvyklej odplaty pre žalovaného ako
konateľa uvedenej spoločnosti tak bola pre rok 2013 suma 23.276,- EUR, 2014 suma 23.459,- EUR,
2015 suma 29.760,- EUR, 2016 suma 29.948,- EUR, 2017 suma 29.083,- EUR (táto suma by však

zahŕňala aj príslušné dane a odvody, ktoré by za konateľa musela platiť daná spoločnosť, teda by išlo
o ekvivalent sumy cien práce). Pokiaľ ide o vyššie spomínanú príslušnú dolnú hranicu obvyklej odplaty
konateľa: Keby sa konateľ (ktorý súčasne nie je spoločníkom) ako fyzická osoba správal obvykle, teda
rozumne obvyklým spôsobom vo svojom ekonomickom záujme, tak by nevykonával činnosť konateľa
v spoločnosti za horších finančných podmienok, aké by bolo obvykle možné dosiahnuť na trhu práce,

teda nie za nižšiu sumu ako je priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve. Teda obvykle
by konateľ nevykonával funkciu konateľa za sumu nižšiu ako priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v
hospodárstve,ktorá podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky bola mesačne
pre rok 2012 v sume 805 EUR, pre rok 2013 v sume 824 EUR, pre rok 2014 v sume 858 EUR, pre rok
2015 v sume 883 EUR, pre rok 2016 v sume 912 EUR a pre rok 2017 v sume 954 EUR. Preto, keby v

písomnej zmluve o výkone funkcie, ak by bola platná, nebolo dohodnuté inak, tak by preto žalovanému
vznikal voči spoločnosti PATENTIA, s.r.o. v roku 2017 v priemere mesačne nárok na odplatu v sume od
954 EUR do 1779,46 EUR (teda zo sumy 29.083,- EUR, ktorá by v roku 2017 prislúchala na 12 mesiacov
sa zistí suma na mesiac, teda suma 2.423,58 EUR, ktorá však je ekvivalentná cene práce, teda z takejto
sumy sa zistí ekvivalent pre ňu hrubej mzdy, ktorou je suma 1779,46 EUR). Inými slovami, ak by mal

súd za to, že žalovaným predložená zmluva o výkone funkcie konateľa žalovaného v PATENTIA, s. r. o.
je neplatná, tak už nárok žalovaného na takúto odplatu žalovaného za výkon funkcie konateľa v takejto
spoločnosti už za ostatné tri mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nemožno považovať
za majetok nepatrnej hodnoty.
Pokiaľ ide o spoločnosť VeScom, spol. s r.o., v likvidácii: Pri tejto spoločnosti aktuálne nie sú zverejnené

údaje, z ktorých by bolo možné vyššie uvedeným spôsobom vypočítať príslušnú hornú hranicu obvyklej
odplaty konateľa takejto spoločnosti. Pokiaľ ide príslušnú dolnú hranicu obvyklej odplaty konateľa takejto
spoločnosti, táto je determinovaná aj tým, že v takejto spoločnosti bol žalovaný nielen jej konateľom,
ale aj jej spoločníkom, pričom z hľadiska predpokladu obvyklého rozumného správania sa takejto
osoby, ktorá kumuluje uvedené funkcie je podstatné, aby príjem z oboch takýchto funkcii/postavení

dosahoval spolu aspoň príjem, ktorý by takáto fyzická osoba mohla dosiahnuť obvykle na trhu práce
pri výkone funkcie vedúceho zamestnanca, teda spolu aspoň mesačne sumu priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve. Spôsob rozdelenia výšku takéhoto aspoň minimálneho príjmu
medzi uvedené dve funkcie/postavenia v spoločnosti je však daný najmä otázkou, kedy z takéhoto
príjmu v čistom ostane najviac uvedenej fyzickej osobe. Teda je predpoklad, že by pri takejto kumulácií

postavení/funkciívdanejspoločnostibolprednárokomžalovanéhonaodplatuzavýkonfunkciekonateľa
skôr uprednostnený nárok žalovaného ako spoločníka na vyplatenie likvidačného zostatku. Po druhé,
odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie, však, aj na celkovú výšku nároku žalovaného
voči uvedeným spoločnostiam na odplatu za výkon funkcie konateľa, ktorej sa žalovaný vzdal, čímtakto poškodzuje žalovaný svojich veriteľov. Pokiaľ ide o spoločnosť PATENTIA, s. r. o.: V spoločnosti
PATENTIA, s. r. o. je žalovaný konateľom od 14.06.2012 až doposiaľ. Žalovaný si pritom ku škode
veriteľov žalovaného nevyplatil/vzdal sa vyplatenia odplaty za výkon funkcie konateľa žalovaného aspoň

za obdobie od 14.06.2012 do podania príslušného návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby zo dňa 08.08.2017, teda aspoň za celé mesiace od júla 2012 do júla 2017, teda aspoň za
61 mesiacov. Vychádzajúc z vyššie uvedenej dolnej (najnižšej) hranice obvyklej odplaty konateľa pre
spoločnosť PATENTIA, s. r. o. tak žalovaný si za uvedené obdobie nevyplatil/vzdal sa vyplatenia aspoň
sumy 53.232,- EUR (v roku 2012 za 6 mesiacov po 805 EUR, v roku 2013 za 12 mesiacov po 824 EUR,

v roku 2014 za 12 mesiacov po 858 EUR, v roku 2015 za 12 mesiacov po 883 EUR, v roku 2016 za 12
mesiacov po 912 EUR a v roku 2017 za 7 mesiacov po 954 EUR). Pokiaľ ide o spoločnosť VeScom,
spol. s r.o., v likvidácii: Ako bolo uvedené vyššie, obvyklým by bolo uprednostnenie príjmu z postavenia
spoločníka v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, teda z vyplateného rozdeleného zisku alebo
likvidačného zostatku. Žalovaný pritom nepriznáva, že by došlo k vyplateniu príslušného likvidačného
zostatku medzi spoločníkov, hoci uvedená spoločnosť zanikla ex offo a pri vstupe do svojej likvidácie

mala aj aspoň pohľadávky za aspoň dva roky svojej činnosti. Ak by nedošlo k vyplateniu predmetného
likvidačného zostatku, napríklad preto, že ku škode veriteľov žalovaného sa žalovaný vzdal nároku na
takýto likvidačný zostatok, neprijal takýto likvidačný zostatok, rezignoval na svoju povinnosť kontroly
likvidátora alebo nechal takýto majetok zaniknúť, stratiť, odcudziť, spreneveriť, tak platí, že žalovaný mal
ako konateľ poznať pomery danej spoločnosti a preto, ak by vedel, že si nevyplatí likvidačný zostatok,

tak by bolo obvyklé, aby si ponechal voči spoločnosti aspoň nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa
v jej obvyklej výške. V takom prípade, by uvedené znamenalo, že obvyklou výškou odplaty za výkon
funkcie konateľa žalovaného v uvedenej spoločnosti, ktorý nepredpokladá príjem od takejto spoločnosti
zo svojho postavenia spoločníka, by bola aspoň vyššie uvádzaná dolná (najnižšia) hranica obvyklej
odplaty za výkon funkcie konateľa, teda aspoň priemerná mesačná mzda zamestnanca v Slovenskej

republike. Keďže žalovaný si ani takúto odplatu nevyplatil pred zánikom takejto spoločnosti, resp. sa
takejto odplaty vzdal, tak potom žalovaný sa tak ku škode veriteľov žalovaného fakticky vzdal odplaty za
výkon svojej funkcie konateľa v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii aspoň v období jej likvidácie,
teda aspoň od 16.05.2001 do podania príslušného návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby zo dňa 08.08.2017, teda aspoň za celé mesiace od júna 2001 do júla 2017, teda za 194 mesiacov.

Vychádzajúczvyššieuvedenejdolnej(najnižšej)hraniceodplatykonateľaprespoločnosťVeScom,spol.
s r.o., v likvidácii, pri takom konateľovi, ktorý nepredpokladá vyplatenie likvidačného zostatku a zároveň
nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, tak platí, že žalovaný si len za posledné 4 roky predchádzajúce
podaniu návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu žalovaného nevyplatil/vzdal sa vyplatenia aspoň
sumy 42.634,- EUR (v roku 2013 za 5 mesiacov po 824 EUR, v roku 2014 za 12 mesiacov po 858 EUR,

v roku 2015 za 12 mesiacov po 883 EUR, v roku 2016 za 12 mesiacov po 912 EUR a v roku 2017
za 7 mesiacov po 954). Spolu za spoločnosť PATENTIA, s. r. o. a VeScom, spol. s r.o., v likvidácii si
tak žalovaný ku škode veriteľov žalovaného nevyplatil/vzdal sa vyplatenia odplaty za výkon funkcie v
uvedených spoločnostiach aspoň v sume 95.866,- EUR.
37.4 Žalobca v podanej žalobe uplatňuje aj žalobný dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR: „Dlžník

nemá poctivý zámer najmä, ak ... c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,“. V odseku 8.3 Uznesenia odvolacieho súdu
odvolací súd uviedol nasledovný záväzný právny názor: „„8.3. Dôvod opierajúci sa o § 166g ods. 2
písm. c/ ZoKR, že Žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu zatajil vedome (z nedbanlivosti) dôležitú

informáciu, ktorou bolo neoznámenie poskytovania ubytovacích služieb v Rybárskom dome po uplynutí
roku 2003, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/165/2008 zo dňa 28.04.2009
preukázané nebolo. 8.3.1. Naopak, neuvedenie trestnej minulosti Žalovaného z dôvodu, že táto mu
bola zahľadená a ktorú prvoinštančný súd nehodnotil ako zamlčanie pre konkurz dôležitej informácie s
komentárom, že táto s predmetným konaním nesúvisí a Žalovaný sa riadne zaradil do spoločnosti, nie

je recidivistom, je podľa odvolacieho súdu nenáležitým zdôvodnením. V tomto smere sa prvoinštančný
súd nevysporiadal ani s tvrdením Žalobcu, v ktorom poukazuje na to, že Žalovaný sa stal konateľom
spoločnosti PATENTIA, s.r.o., v čase, keď sa konateľom tejto spoločnosti stať nemohol pre absenciu
bezúhonnosti ako diskvalifikačného momentu.“. Z uvedeného záväzného právneho názoru odvolacieho
súdu jasne vyplýva, že odvolací súd vidí daný dôvod nepoctivého zámeru u žalovaného podľa § 166g

ods. 2 písm. c) ZKR. Žalobca pritom v podanej žalobe (návrhu na zrušenie oddlženia) poukázal na
skutočnosť, že žalovaný sa pred podaním návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu dopustil viacerých
majetkových trestných činov, za ktoré bol právoplatne odsúdený, pričom dopustil sa tiež činov, ktoré
sa javia, že mohli byť tiež trestnými činmi, ako napríklad v prípade podvodného správania sa vočižalobcovi, nebyť ktorého by žalobca nevstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca tiež vo
svojich podaniach poukázal na tú skutočnosť, že odsúdenie žalovaného, neviedlo k jeho náprave,
keďže po odsúdení žalovaný, hoci prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti, ktorú musel spĺňať ako

konateľ PATENTIA, s. r. o., takúto požiadavku stanovenému právnymi predpismi nielen nerešpektoval,
ale túto spôsobom ako sa stal konateľom PATENTIA, s. r. o., dokonca úmyselne obišiel. Aj s ohľadom
k tomu, že predmetné odsúdenia diskvalifikovali žalovaného z vykonávania funkcie konateľa, pričom
žalovaný napriek uvedenému vykonával funkciu konateľa, tak išlo o dôležitú informáciu, ktorá mala byť
zo strany žalovaného uvedená už v návrhu alebo v prílohe návrhu žalovaného a žalovaný s prihliadnutím

na okolnosti vedel alebo musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Uvedenej argumentácii žalobcu
dal odvolací súd v plnom rozsahu za pravdu. Konkrétne, žalobca v Súdnom konaní v uvedenom
ohľade zdôraznil najmä, že: žalovaný v roku 2003 spáchal úverový podvod, keď predložil banke falošné
potvrdenie o svojich príjmoch, aby mu bol poskytnutý úver a následne úverové splátky riadne a včas
neuhrádzal, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.
zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 08.09.2006. Žalovaný túto dôležitú skutočnosť neuviedol (zamlčal) tak v

návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v jeho prílohách. Žalovaný tak naplnil okrem iného aj § 166g ods.
2 písm. h) (žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa – dotknutú banku) a c) ZKR; žalovaný v rokoch
2007 až 2008 páchal prečin neoprávneného užívania cudzej veci, za ktorý bol právoplatne uznaný
vinným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011.
Žalovaný túto dôležitú skutočnosť neuviedol (zamlčal) tak v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v

jeho prílohách. Žalovaný tak naplnil okrem iného aj § 166g ods. 2 písm. h) (žalovaný mal snahu poškodiť
svojho veriteľa – dotknutú banku) a c) ZKR; žalovaný v roku 2008 spáchal prečin podvodu, keď vylákal
od poškodeného veriteľa zálohu 72.590,- Sk na dodanie dreva s tým, že nemal v úmysle poškodenému
veriteľovi ani dodať plnenie ani vrátiť zálohu, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010106, zo dňa 09.11.2011. Žalovaný túto dôležitú

skutočnosť neuviedol (zamlčal) tak v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v jeho prílohách. Žalovaný
taknaplnilokreminéhoaj§166gods.2písm.h)(žalovanýmalsnahupoškodiťsvojhoveriteľa–dotknutú
banku) a c) ZKR; v roku 2012, po tom, čo spomínané odsudzujúce rozsudku nadobudli právoplatnosť,
žalovaný prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 2 zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

aj len „zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“) a preto nemohol pokračovať vo svojej
živnosti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a došlo u žalovaného
k splneniu podmienok pre zrušenie živnostenského oprávnenia živnostenským úradom podľa § 58 ods.
1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Stratu bezúhonnosti pritom oznamuje súd, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach zakladajúcich

stratu takejto bezúhonnosti živnostenskému úradu ex offo podľa § 6 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako fyzická osoba tak má ukončenú podnikateľskú činnosť
vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu
15.09.2012; v približne rovnakom čase, ako žalovaný ako fyzická osoba pre stratu bezúhonnosti ukončil
podnikanie ako živnostník (15.09.2012) sa žalovaný stal konateľom v spoločnosti PATENTIA s.r.o. (od

14.06.2012), a to hoci aj ako konateľ musel spĺňať rovnakú podmienku bezúhonnosti, a to podľa § 6
ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 2 a v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov. Požiadavka bezúhonnosti sa však u konateľov preukazuje len pri založení
obchodnej spoločnosti, preto žalovaný, aby obišiel mechanizmus preukazovania bezúhonnosti, vyhol sa
pre účely svojej podnikateľskej činnosti založeniu novej spoločnosti a namiesto toho prostredníctvom

svojho syna C. B., žijúceho v zahraničí, odkúpil obchodný podiel v už vzniknutej spoločnosti PATENTIA
s.r.o. od spoločnosti CONECOM, s.r.o.. Uvedeným spôsobom tak žalovaný tiež vytvoril mechanizmus,
ako skryl svoj majetok pred jeho veriteľmi, keď obchodný podiel bol len formálne zapísaný na jeho
syna (aktuálne je už formálne zapísaný na zrejme dcéru žalovaného resp. družku syna žalovaného),
zabezpečil si užívanie majetku danej spoločnosti, možnosť pokračovania v podnikaní a pripravil sa na

svoj zámer oddlžiť sa.
37.5 Žalobca v podanej žalobe uplatňuje aj žalobný dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. e) ZKR:
„Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak ...e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,“. V
odseku 8.4 Uznesenia odvolacieho súdu odvolací súd uviedol nasledovný záväzný právny názor: „8.4.

Konštatovanie prvoinštančného súdu, že u Žalovaného nemožno usudzovať, že sa úmyselne priviedol
do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na konkurz (dôvod uvedený pod § 166g
ods. 2 písm. e/ ZoKR), keďže Žalovaný, ktorého dlhy vznikali v rokoch 2006-2012, nemohol vedieť o
budúcej legislatívnej zmene konkurzného konania, v možnosti oddlženia fyzických osôb spôsobom tzv.fresh start, považuje odvolací súd za neakceptovateľné. V tomto smere absentuje vysporiadanie sa s
existenciou 80 exekučných konaní voči Žalovanému ako povinnému. Tento vysoký počet exekučných
konaní svedčí skôr pre netolerovateľné správanie podnikateľa, ktorý si riadne a včas neplní svoje

záväzky a kedy veriteľ je dohnaný k nútenému vymáhaniu svojich pohľadávok. 8.4.1. Prvoinštančnému
súdu uniklo, že formulácia § 166g ods. 2 písm. e/ ZoKR je zameraná na termín návrh. Ak mienil tento
súd použiť formalistický výklad tohto ustanovenia, tak mu uniklo, že termín návrh je spojený s návrhom
na vyhlásenie konkurzu alebo návrhom na určenie splátkového kalendára. Oddlženie nie je s termínom
návrh spojený, nakoľko ide až o následný benefit po podaní návrhu, ktorým sa sleduje uspokojovanie

veriteľovtoualeboonouformou(viď§166ods.1,2,3,§167,§168ZoKR).Netrebanáslednepripomínať,
že konkurz a návrh na jeho vyhlásenie bol inštitútom fungujúcim i pred rokom 2006, či počas podnikania
Žalovaného.“. Z vyššie uvedeného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu jasne vyplýva, že
odvolací súd vidí daný dôvod nepoctivého zámeru u žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. e) ZKR.
37.6 Žalobca v podanej žalobe samostatne a aj prierezovo uplatňuje aj žalobný dôvod podľa § 166g
ods. 2 písm. h) ZKR: „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak ... h) zo správania sa dlžníka pred podaním

návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,“.
V odseku 8.5 Uznesenia odvolacieho súdu odvolací súd uviedol nasledovný záväzný právny názor: „8.5.
Konštatovanie prvoinštančného súdu o nepreukázaní snahy Žalovaného poškodiť svojho veriteľa, resp.
zvýhodniť niektorého z nich (dôvod obsiahnutý v § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR) a že uvedené tvrdenie má
charakter len domnienky, je nezohľadňujúce zistenia súdu. Prvoinštančný súd v tomto smere opomenul

zohľadniť počet exekučných konaní, v ktorých vystupoval Žalovaný ako povinný, procesné správanie
Žalovaného ako povinného v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.
zn. 8Er/880/2006 a obsah uzavretej dohody o vyporiadaní BSM.“.
Z vyššie uvedeného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu jasne vyplýva, že odvolací súd
vidí daný dôvod nepoctivého zámeru u žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Vzhľadom na

vyššie uvedený záväzný právny názor odvolacieho súdu, žalobca si nižšie dovoľuje zhrnúť základné
skutočnosti,ktorévosvojomsúhrnnompôsobenípreukazujúsnahužalovanéhopoškodiťsvojhoveriteľa.
Primárne, celoživotný spôsob podnikania žalovaného je založený len na snahe o maximalizáciu jeho
životnej úrovne, a to hoci aj za porušovania alebo obchádzania právnych predpisov a celkom neštítiac
sa poškodzovania svojich veriteľov. Žalovaný napriek tomu, že opakovane bol odsúdený pre jeho

majetkovú trestnú činnosť, túto svoju trestnú činnosť aj pri svojom výsluchu len zľahčuje, ba čo viac
aj počas jeho podmienečného odsúdenia sa neštítil obísť požiadavku bezúhonnosti vzťahujúcu sa na
štatutárne orgány. Žalovaný bol od roku 1993 spoločníkom a konateľom spoločnosti VeScom, spol.
s r. o., v likvidácií, ktorá bola v roku 1999 zrušená, no nakoniec zanikla až od 24.11.2021, a to nie
pre skončenie jej likvidácie, ale jej ex offo výmazom podľa § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka.

Z obchodného registra vyplýva, že uvedená osoba (teda jej štatutárne orgány) si ani do 01.12.2020
nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo
slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov, čo je samostatným dôvodom ex offo výmazu
podľa § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Nešlo pritom o jediné nesplnenie povinnosti zo
strany žalovaného vo vzťahu k uvedenej spoločnosti. Žalovaný ako konateľ nikdy neuložil k spoločnosti

VeScom, spol. s r. o., v likvidácií do zbierky listín žiadne účtovné závierky. Hoci uvedená spoločnosť
mala majetok, aj v žalovaným spomínaných pohľadávkach, táto spoločnosť (teda ani jej likvidátor ani jej
štatutárne orgány) nezaplatili pred jej zánikom ani len daňový nedoplatok uvedenej spoločnosti, ktorý bol
v sume 500 €, pričom sa javí, že všetok majetok z takejto spoločnosti si ponechali uvedené štatutárne
orgány, prípadne aj jej likvidátor. Ako správne tiež vyzdvihol odvolací súd, skutočnosť, že žalovaný

navyše tak v zozname majetku ani na dopyt správcu (a) neuviedol (zatajil), že má majetok – obchodný
podiel spoločnosti VeScom, spol. s r. o., v likvidácií, ani (b) neuviedol (zatajil), že ako člen orgánu
predmetnej spoločnosti má podľa § 66 ods. 3 v spojení s § 566 a nasl. Obchodného zákonníka právo na
odplatu voči predmetnej spoločnosti za výkon svojej funkcie, spolu s ostatnými dôkazmi preukazuje tiež
úmysel žalovaného poškodzovať veriteľov. Mimochodom, zrejme syn žalovaného, D. B., narodený:

XX.XX.XXXX, pôvodne s trvalým pobytom: F. XXX/XX, XXX XX G. E., aktuálne M. V. XXX/XX, J. G.
XXX XX, ktorý mal v minulosti ešte v roku 2011 skúsenosti s konkurzným konaním (Okresný súd Trnava,
sp. zn. 31K/21/2020), z ktorých skúsenosti následne zrejme čerpal inšpiráciu tiež žalovaný, v roku
2019 založil obchodnú spoločnosť s podobným názvom ako vyššie uvedená spoločnosť, a to Vesystem
s.r.o., ktorej sa prekvapivo začalo podnikateľsky dariť až od kalendárneho roku 2022, ako vyplýva

z registra účtovných závierok, kde v uvedenom období spoločnosť zrazu dosiahla trojnásobné tržby
oproti roku 2021. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný v roku 2003 spáchal úverový podvod (právoplatný
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 08.09.2006), v rokoch
2007až2008páchalprečinneoprávnenéhoužívaniacudzejveci(právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduDunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011), v roku 2008 spáchal prečin podvodu
(právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010106, zo dňa 09.11.2011),
pričom všetky takéto dôležité skutočnosti žalovaný neuviedol (zamlčal) tak v návrhu na vyhlásenie

konkurzu, ako aj v jeho prílohách. Zamlčanie takýchto dôležitých informácií okrem iného nesvedčí
tiež poctivému zámeru žalovaného. V objektívnych stránkach uvedených skutkových podstát trestných
činov je pritom aj spôsobenie škody. Navyše z počtu až 80 exekučných konaní sa javí, ako správne
postrehol aj odvolací súd, „svedčí skôr pre netolerovateľné správanie podnikateľa, ktorý si riadne a
včas neplní svoje záväzky a kedy veriteľ je dohnaný k nútenému vymáhaniu svojich pohľadávok“. S

ohľadom na počet uvedených exekučných konaní sa javí byť skôr pravdepodobným, že žalovaný pri
svojej podnikateľskej činnosti nie náhodou, ale cielene poškodzoval svojich veriteľov. Predovšetkým, v
roku2005obdobnýmspôsobom,tedapodvodnýmspôsobom,dosiaholžalovanýtiežplnenieodžalobcu,
tohočasuvšakžalovanýnepredpokladal,žebymohlonapokonísťlenojedenčiastkovýútokžalovaného
zo zrejme pokračovacieho trestného činu žalovaného. V uvedenom prípade žalovaný vylákal od žalobcu
drevnú hmotu poukazujúc na faktoringovú zmluvu, ktorú mal žalovaný uzatvorenú s bankou, žalovaný

však zamlčal, že už toho času porušuje žalovaný podmienky faktoringovej zmluvy. V roku 2009 podala
manželka žalovaného návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ako vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8C/201/2009-26, zo dňa 28.01.2010, ktorým bolo
ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené, tento návrh bol podaný manželkou žalovaného v zhode so
žalovaným, nakoľko žalovaný v predmetnom konaní vyjadril svoj súhlas s návrhom jeho manželky a

žiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Následne sa žalovaný a jeho manželka, napriek zákazu
nakladania s majetkom žalovaného (účinky inhibitória z exekúcií na majetok žalovaného), pokúsili v
roku 2011 poškodiť veriteľov žalovaného uzatvorením Dohody vyporiadaní BSM, pri ktorej navrhovanom
vyporiadaní nehnuteľného majetku v prospech manželky žalovaného nevychádzali z predpokladu, že
ich podiely sú rovnaké (jediný významný majetok žalovaného je práve rodinný dom (stavba so súp. č.:

XXXX, k. ú.: G. E.). Táto dohoda napokon nenadobudla vecno-právne účinky iba z dôvodu trvajúcich
účinkov inhibitória. V roku 2012, ako bolo uvedené vyššie v odseku 10.4 tohto podania, žalovaný,
ktorý prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti síce prestal podnikať ako živnostník, no hoci sa uvedená
podmienka vzťahuje aj na konateľa spoločnosti (§ 6 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) a § 6 ods.
2 a v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) požiadavku splnenia

uvedenej podmienky obišiel tak, že cez svojho syna C. B. si žalovaný kúpil celý obchodný podiel už
v existujúcej spoločnosti PATENTIA, s. r. o., a tak sa vyhol kontrole splnenia uvedenej podmienky zo
strany živnostenského úradu (podmienku živnostenský úrad bez ďalšieho neskúma pri zmene konateľa
už existujúcej spoločnosti). Žalovaný sa pritom snaží prezentovať, že medzi rokmi 2007 až 2014 v
skutočnosti údajne nemal žiaden príjem a žil len z milodarov svojich detí (mimochodom v čase, keď

jedno z uvedených detí sa usilovalo o vyhlásenie konkurzu na svoj majetok). Žalovaný mal možnosť sa
pritom zamestnať sa a so svojimi skúsenosťami mohol dosahovať nielen výšku priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve. To že tak žalovaný neurobil nemožno vnímať inak, ako tak, že sa
chcel vyhnúť plateniu zrážok z dosiahnutej mzdy na jeho exekúcie, teda iba ku škode svojich veriteľov.
Žalovaný dokonca predložil súdu Zmluvu o výkone funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA s.r.o. zo

dňa 14.06.2012, ktorou sa ku škode svojich veriteľov vzdáva svojho práva na odplatu, na ktorú by
inak mal právo. Žalovaný zastupoval spoločnosť PATENTIA s.r.o. ako konateľ samostatne navonok,
bol zodpovedný za jej obchodné vedenie, sám jej viedol účtovníctvo a aj trikrát týždenne vykonával
cesty do zahraničia – Maďarska, pričom zároveň žalovaný tvrdí, že tak robil dobrovoľne bezodplatne do
roku 2014 a od roku 2014 len za symbolickú mzdu. Uvedené správanie sa žalovaného, keď sa zrieka

primeraného príjmu za svoju činnosť, na ktorú by inak mal nárok samé o sebe poškodzuje jeho veriteľov,
o to viac v situácií, keď tento príjem potom prijíma „oblúkom“, vynechávajúc svojich veriteľov, cez príjem
do domácnosti od svojich synov. Z výsluchu žalovaného teda v skutočnosti vyplýva, že žalovaný ku
škode svojich veriteľov užíva pôžitky a majetok spoločnosti PATENTIA, s. r. o. (z výsluchu žalovaného
vyplynulo napríklad, že od roku 2012 žalovaný na súkromné účely používa vozidlo, pohonné hmoty a

mobilný telefón predmetnej spoločnosti pričom má prístup k bankovému účtu spoločnosti; k uvedenému
je potrebné doplniť, že zo zverejnenej riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2023 vyplýva, že
takmer všetky finančné účty uvedenej spoločnosti sú v riadku súvahy 72, teda peniaze - v pokladni, a
nie v riadku súvahy 73 účty v bankách, čiže takmer všetky finančné prostriedky danej spoločnosti sú
vybraté v hotovosti u konateľa) a aj v tejto spoločnosti žalovaný skryl svoj majetok pred jeho veriteľmi.

Sekundárne, zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu tiež vyplýva, že odvolací súd,
stotožňujúc sa s argumentáciou žalobcu, nachádza úmysel žalovaného poškodzovať svojho veriteľa aj
v procesnom postupe žalovaného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky žalobcu prihlásenej
do konkurzu na majetok žalovaného (ďalej aj len „Exekučné konanie“), teda napríklad: bezdôvodnýminávrhmi žalovaného na odklad exekúcie v Exekučnom konaní na č. l. 13 (zo dňa 17. mája 2007), 74
a 96 (zo dňa 8. decembra 2009), o ktorých Okresný súd Dunajská Streda rozhodol uznesením č. k.:
8Er/880/2006-32 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k.: 23CoE/113/200968, zo dňa 30.

septembra 2009 tak, že konanie o príslušnom návrhu na odklad exekúcie bolo právoplatne zastavené
a uznesením č. k.: 8Er/880/2006-94 zo dňa 17. februára 2010 a uznesením č. k.: 8Er/880/2006-125 zo
dňa 19. októbra 2011, tak že tieto návrhy na odklad exekúcie boli právoplatne zamietnuté; bezdôvodným
návrhom žalovaného na odklad exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 9. marca
2010; bezdôvodným návrhom žalovaného proti žalobcovi na obnovu konania podaným na Okresný

súd Dunajská Streda dňa 9. marca 2010, ktorý bol uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, sp.
zn.: 5Cb/35/2010, zo dňa 1. júla 2010 zamietnutý a následným bezdôvodným odvolaním žalovaného
proti tomuto uzneseniu; bezdôvodným návrhom žalovaného na zastavenie exekúcie podaným na
Okresný súd Dunajská Streda dňa 17. mája 2011, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006-136, zo dňa 3. februára 2012; bezdôvodným návrhom žalovaného
na odklad exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 18. mája 2011, právoplatne

zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006136, zo dňa 3. februára
2012; bezdôvodnou žalobou Manželky žalovaného o vylúčenie veci z exekúcie zo dňa 16. augusta
2013 podanou na Okresný súd Trnava proti žalobcovi dňa 19. augusta 2013 poukazujúc na Dohodu
o vyporiadaní BSM; bezdôvodným návrhom Manželky žalovaného na odklad exekúcie zo dňa 19.
augusta 2013; bezdôvodným návrhom žalovaného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. augusta 2013

podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 30. augusta 2013, právoplatne zamietnutým uznesením
OkresnéhosúduDunajskáStreda,č.k.:8Er/880/2006-201,zodňa6.mája2014;bezdôvodnýmnávrhom
žalovaného na odklad exekúcie zo dňa 30. augusta 2013 podaným na Okresný súd Dunajská Streda
dňa 30. augusta 2013, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č.
k.: 8Er/880/2006-201, zo dňa 6. mája 2014, v ktorom v poslednom odseku predmetného uznesenia

exekučný súd výslovne konštatoval: „Vzhľadom na početnosť opakovaných, zjavne bezdôvodných
návrhov povinného na povolenie odkladu exekúcie a na jej zastavenie súd považuje za potrebné
poznamenať, že návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok na prebiehajúcu exekúciu.
Takýmto účinkom v zmysle § 56 ods. 5 Exekučného priadku zásadne disponuje návrh na povolenie
odkladu exekúcie. Tento záver však neplatí absolútne. Pokiaľ povinný účelovo podáva opakovane

bezdôvodné návrhy na odklad exekúcie, ktoré sa navyše zakladajú na tých istých skutočnostiach,
ústavne konformný výklad práva si vyžaduje, aby formalistický výklad právnej normy (v tomto prípade
ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku) nemal za následok zásah do chráneného záujmu
oprávneného na čo najrýchlejšom uspokojení právoplatne judikovanej pohľadávky (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 11/2011 z 278. septembra 2011).“; a bezdôvodným návrhom

Manželky žalovaného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. mája 2015, ako súčasť jej odvolania
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/206-219 vydanému vyšším súdnym
úradníkom.
37.7 Bližšie k hodnoteniu skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer: V odseku 9 Uznesenia odvolacieho
súdu odvolací súd uviedol nasledovný záväzný právny názor: „9. Rovnako je nutné konštatovať, že

prvoinštančný súd nejasne a nezrozumiteľne zaujal postoj k hodnoteniu skutočností ovplyvňujúce
poctivý zámer Žalovaného. Z obsahu odôvodnenia sa dá usudzovať, že vzhľadom na dosiahnutý vek
Žalovaného (ročník 1958) pristupoval k hodnoteniu týchto skutočností miernejšie, avšak táto okolnosť
je nepomernou vo vzťahu k hypotéze predpokladajúcej hodnotenie skutočností ovplyvňujúcich poctivý
zámer dlžníka v prísnejšom meradle (skúsenosti s podnikaním, pôsobenie v pozícii štatutára a pod.). S

týmito kritériami sa prvoinštančný súd nevysporiadal.“. Z vyššie uvedeného záväzného právneho názoru
odvolacieho súdu jasne vyplýva, že po posúdení aplikability § 166g ods. 3 alebo 4 ZKR po zohľadnení
všetkých okolností daného prípadu odvolací súd dáva plne za pravdu žalobcovej argumentácií o
nevyhnutnosti prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka – žalovaného
podľa § 166g ods. 3 ZKR. V danom prípade totiž boli splnené všetky podmienky zakladajúce povinnosť

súdu prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovaného, hoci postačovalo
splniť ktorúkoľvek z tam alternatívne uvedených podmienok. Konkrétne, (a) žalovaný v minulosti mal
(žalovaný významnejší majetok potvrdil pri svojom výsluchu) alebo stále má významnejší majetok
(žalovanýzatajuje,žejevskutočnostikonečnýmužívateľomvýhodokreminéhovspoločnostiPATENTIA
s.r.o. a pôvodne aj v rozhodnom čase vo VeScom, spol. s r.o., v likvidácii), (b) žalovaný má skúsenosti

s podnikaním (žalovaný celý život podniká pre neho úspešne a pre jeho veriteľov neúspešne, keďže
namiesto plnenia veriteľom opakovane mení formu podnikania alebo právnickú osobu, ktorou podniká),
(c) žalovaný pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec (žalovaný potvrdil pri svojom výsluchu), (d)
žalovaný pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby (žalovaný potvrdil pri svojom výsluchu), (e)žalovaný má osobitné životné skúsenosti (uzatváral náročné transakcie, napríklad zmenkové obchody
s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky, bol recidivista v majetkovej kriminalite, jeho syn mal
skúsenosti s konkurzným konaním).

38. Žalovaný sa k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu vyjadril, pričom uviedol: Žalovaný sa
v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvádzaných v prvostupňovom konaní a stotožňuje sa s
rozsudkom prvostupňového súdu, kde súd zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho
nepoctivý zámer. Žalovaný zastáva názor, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vec

posúdil správne. Má za to, že v zmysle preukazovania poctivého zámeru žalovaného, súd musí zvážiť
celkové správanie dlžníka ako pred, tak aj po oddlžení, pretože je právne relevantné, či po oddlžení
dlžník využil tzv. druhú šancu, ktorá mu bola poskytnutá na úkor veriteľov alebo pokračuje v tom istom
„zadlžovanom“ štýle života. Dôkazné bremeno v tomto type konania je na žalobcovi, ktorý má a musí
preukázať, že žalovaný mal skutočne nepoctivý zámer a takisto musí uviesť a preukázať dôvody tohto
nepoctivého zámeru.

38.1VovzťahukmajetkupatriacemudoBSMuviedol: Zodôvodneniauzneseniakrajskéhosúduvyplýva
nasledovné: „Napriek tomu, že dohoda (znevýhodňujúca Žalovaného) medzi manželmi (Žalovaným a
Katarínou Veselou) o vyporiadaní BSM nenadobudla účinnosť a súd konštatoval vyporiadanie BSM zo
zákona, ďalej sa týmto majetkom nezaoberal. Nekonfrontoval hnuteľné veci, či práva pochádzajúce z
tohto vyporiadania s majetkom uvedeným v zozname majetku Žalovaného. Rovnako však neuviedol

dôvod, pre ktorý tak neučinil.“ Žalovaný uvádza, že BSM medzi ním a jeho manželkou bolo zrušené
na návrh jeho manželky rozsudkom súdu dňom 05.03.2010. Manželka žalovaného bola bezpodielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti (do doby zrušenia BSM) na LV č.XXXX, stavba: rodinný dom. Exekúcia
sp. zn. 8Er/880/2006, v ktorej ako oprávnený vystupoval žalobca a ako povinný žalovaný, bola vedená
u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, pričom bola vedená so súhlasom žalobcu, avšak v

časti postihujúcej nehnuteľnosť vedenú na LV č.XXXX rodinný dom, v rozpore s Exekučným poriadkom
a to § 61 ods. 2 Exekučného poriadku. BSM teda bolo zrušené 7 rokov pred vyhlásením konkurzu na
majetok žalovaného. Uviedol, že majetok žalovaného sa od zrušenia BSM nemenil až do vyhlásenia
konkurzu, t.j. bol rovnaký v dobe zrušenia BSM a dňom vyhlásenia konkurzu boli predmetom tohto
majetku nehnuteľnosti, ktoré na základe dohody o vysporiadaní BSM z 28.04.2001 žalovaný majetok

nenadobudol, nakoľko predmetná dohoda nebola na katastri nehnuteľností zavkladovaná. Žalovaný
nemá vedomosť o tom, žeby v majetku BSM v čase jeho zrušenia boli akékoľvek hodnotné hnuteľné
veci, naopak v majetku sa nachádzali len veci osobnej potreby manželov a hnuteľné veci nepatrnej
hodnoty. Ako vyplýva z dohody o vysporiadaní BSM z 28.04.2011, žalovaný a jeho manželka si rozdelili
spoločné nehnuteľnosti, z dohody nevyplýva, že nehnuteľnosti nadobudla len manželka žalovaného,

čím by ako uvádza súd seba žalovaný znevýhodnil. Uviedol, že pokiaľ má žalobca za to, že v rámci
BSM sa nachádzali aj iné veci, ktoré patrili do BSM a neboli vysporiadané, prípadne boli vysporiadané v
neprospech žalovaného, je práve na žalobcovi, aby tieto skutočnosti tvrdil a aj preukázal. Keďže BSM
bolozrušenéeštevroku2010,pričomkvyporiadaniudotrochrokovodzánikuBSMspôsobompodľaust,
149 ods.3 OZ nedošlo, platí, že k nevyporiadanému majetku (najmä nehnuteľnostiam) vzniká podielové

spoluvlastníctvo, pričom podiely oboch manželov sú rovnaké. To znamená, že ku dňu 05.03.2013 mal
každý z manželov rovnaký podiel k nehnuteľnostiam t.j. 1 k celku. Predmetom BSM boli už len hnuteľné
veci, ktoré boli v osobnom užívaní jedného z manželov, prípadne zariadenie nehnuteľností, ktoré však
bolo už v čase uzatvárania dohody o vysporiadaní BSM, nepatrnej hodnoty. Pokiaľ žalobca poukazoval
na to, že manželka žalovaného aktívne podnikala a mala iný hodnotný, žalovaným zamlčaný majetok, je

to len domnienka žalobcu ničím nepodložená. Žalobcu tvrdenia žalovaného vytrháva z kontextu, kde na
jednej strane tvrdí, že žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že v zozname majetku neuviedol žiadne
hnuteľné veci vyššej hodnoty, pričom žalovaný nevlastnil žiadne hodnotné hnuteľné veci, len hnuteľné
veci svojej osobnej potreby, ktoré sú vylúčené z konkurznej podstaty.
38.2 Vo vzťahu k Obchodnému podielu, resp. nároku na likvidačný zostatok v spoločnosti VeScom, spol.

s r.o., „v likvidácii“ žalovaný uviedol: Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva nasledovné:
„Dôvod, že obchodný podiel, resp. nárok na likvidačný zostatok v VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“, je
nepatrnej hodnoty, že Žalovaný nebol likvidátorom, a preto nepoznal jeho výšku, resp. že jeho hodnota
bola nulová z dôvodu zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku odvolací súd hodnotí (s poznaním,
že spoločnosť bola až dňom 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra) ako hypotézy, nemajúce

základ vo vykonanom dokazovaní. Spoločnosť nebola v úpadku, keďže likvidátor, štatutári, ale ani
veritelia, neiniciovali začatie konkurzného konania a likvidácia prebiehala takmer 20 rokov.“ Žalovaný
vo vzťahu k likvidačnému zostatku v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“ považuje z jeho
strany za dostatočne preukázané to, že tento likvidačný zostatok bol nepatrnej hodnoty. Žalovanýnemá vedomosť o tom, ako likvidácia prebiehala, likvidátor od dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie
likvidátor neposkytoval žalovanému žiadne informácie. Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že
spoločnosť nevlastnila žiadny majetok a nemala ani žiadne dlhy, zrejme preto nebol zo strany veriteľov

iniciovaný návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že likvidačný
zostatok náležiaci žalovanému bol nulový. Žalovaný (zhodne so žalobcom) navrhol predvolanie a
výsluch svedkov, likvidátora U. T. a A. C. E., ktorý bol takisto spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti
a bude sa vedieť vyjadriť k finančnej situácii tejto spoločnosti. K vyjadreniu žalobcu, že nárok žalovaného
nalikvidačnýzostatokvspoločnostinemalvroku2017nepatrnúhodnotu,sižalovanýdovoľujeuviesť,že

pokiaľ by aj bola jeho spomienka správna a spoločnosť mala neuhradené pohľadávky z roku 1996-1997,
tieto pohľadávky v roku 2017 boli už desiatky rokov premlčané a teda reálne aj nevymáhateľné.
38.3 Vo vzťahu k Trestnej minulosti Žalovaného, žalovaný uviedol: V odôvodnení uznesenia krajského
súdu sa uvádza nasledovné: „Naopak, neuvedenie trestnej minulosti Žalovaného z dôvodu, že táto mu
bola zahľadená a ktorú prvoinštančný súd nehodnotil ako zamlčanie pre konkurz dôležitej informácie s
komentárom, že táto s predmetným konaním nesúvisí a Žalovaný sa riadne zaradil do spoločnosti, nie

je recidivistom, je podľa odvolacieho súdu nenáležitým zdôvodnením. V tomto smere sa prvoinštančný
súd nevysporiadal ani s tvrdením Žalobcu, v ktorom poukazuje na to, že Žalovaný sa stal konateľom
spoločnosti PATENTIA, s.r.o., v čase, keď sa konateľom tejto spoločnosti stať nemohol pre absenciu
bezúhonnosti ako diskvalifikačného momentu.“ Žalovaný absolútne nepovažoval za podstatné uvádzať
v dokumentoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurz na jeho majetok skutočnosti súvisiace

s jeho odsúdením po 4 rokoch po tom, ako bolo jeho odsúdenie zahladené. V čase podávania
návrhu na vyhlásenie konkurzu sa na žalovaného hľadelo ako na bezúhonného. K trestnej minulosti
žalovaného a k tomu, že sa Žalovaný stal konateľom spoločnosti PATENTIA, s.r.o., v čase, keď sa
údajne nemohol stať konateľom tejto spoločnosti pre absenciu bezúhonnosti ako diskvalifikačného
momentu uviedol, že podľa § 133 Obchodného zákonníka v platnom znení rok 2012 : Konateľom

spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského
zákona „Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky,
trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí
s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.“ Podľa § 6 ods. 5 zákona
č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona „Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o

skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského
oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to
oznámi príslušnému živnostenskému úradu.“ Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti zo dňa
14.6.2012, bol do funkcie konateľa ustanovený žalovaný. Predmetná listina je v zbierke listín a rovnako
táto skutočnosť vyplýva z Obchodného registra Slovenskej republiky, pričom vznik funkcie konateľa

Žalovaného je deň 14.06.2012. Žalovaný bol odsúdený Uznesením Krajského súdu Trnava, sp. zn.
6To/71/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť až dňa 4.10.2012. V čase vymenovania žalovaného ako
konateľa spoločnosti, žalovaný spĺňal podmienku bezúhonnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní. Po právoplatnom odsúdení dňa 04.10.2012 mal v zmysle § 6 ods. 5 zákona
č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona oznámiť túto skutočnosť príslušnému živnostenskému úradu

súd. Dňa 02.01.2013 bol Žalovaný v konaní na Okresnom súde Dunajská Streda, sp. zn. 2T/115/2010
účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013, čím sa mu v predmetnom konaní
odpustil trest a od uvedeného dňa sa na odsúdeného hľadelo ako keby nebol odsúdený, čím opätovne
spĺňal podmienku bezúhonnosti.

38.4VovzťahukOdplatekonateľavspoločnostiachPATENTIA,s.r.o.,aVeScom,spol.sr.o.,„vlikvidácii“
žalovaný uviedol: V odôvodnení uznesenia krajský súd uvádza nasledovné: „Nárokom Žalovaného na
odplatu konateľa v PATENTIA, s.r.o., a VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“, nevenoval prvoinštančný súd
dostatočnú pozornosť s ohľadom na jej výšku, ale ani ohľadom „vzdania“ sa tohto nároku.“ Žalovaný
opätovne uviedol, v zhode s jeho tvrdeniami v prvoinštančnom konaní, že funkciu konateľa v spoločnosti

PATENTIA, s. r. o. vykonával bezplatne od 14.06.2012 do 06.05.2014 , čo vyplýva nielen z jeho tvrdení,
ale aj z účtovníctva spoločnosti. Žalovaný predložil v rámci prvoinštančného konania aj zmluvu o výkone
funkcie, ktorá tvrdenia žalovaného potvrdzuje. Žalovaný v spoločnosti PATENTIA s.r.o. nie je užívateľom
konečných výhod. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že za rok 2017 mal
žalovaný vymeriavací základ vo výške 4730,00 EUR, obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2017

až 31.12.2017. Dôchodkový vek žalovaný dovŕšil 28.augusta 2021. Momentálna výška dôchodku
žalovaného je 515 EUR. Na účely výpočtu starobného dôchodku je 38,3398 rokov dôchodkového
poistenia. Od roku 2007 do 06.05.2014 – pracovný pomer v spoločnosti PATENTIA s.r.o.- žalovaný nebol
dôchodkovo poistený z dôvodu úpadku, ktorý prakticky zapríčinil žalobca (ako dôkaz prikladáme osobnýlist dôchodkového poistenia zo Sociálnej poisťovne zo dňa 16.05.2024). V období medzi 2007 až do
zamestnania 2014, bol žalovaný necelé dva roky evidovaný aj na Úrade práce ako nezamestnaný. Úrad
práce mu zamestnanie nájsť nevedel, a taktiež v tom období a vo veku 50+ zamestnanie nájsť bolo

prakticky nemožné. Žalovaný sa zúčastnil nespočetných pohovorov, avšak pracovnú pozíciu nezískal.
Vo viacerých prípadoch to bolo aj s odôvodnením, že je proti nemu vedená exekúcia a má nedoplatky
v Sociálnej poisťovni, Daňovom úrade a Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
V spoločnosti PATENTIA s.r.o. sa stal žalovaný konateľom na základe Rozhodnutia jediného spoločníka
(firma CONECOM s.r.o. ) pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v súlade s §132 Zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník dňom 14.06.2012. V predmetnej spoločnosti nie je užívateľom
konečnýchvýhod.Dňa14.06.2012bolauzavretáZmluvaovýkonefunkciekonateľa,ktorejpredmetomje
aj stanovenie odmeny za výkon funkcie konateľa. To znamená, že zmluva má prednosť pred primeraním
použitím mandátnej zmluvy (§566 Obchodný zákonník). Predpokladom platnosti zmluvy o výkone
funkcie konateľa je písomná forma a jej schválenie valným zhromaždením spoločnosti. Zmluva je
schválená a podpísaná jediným spoločníkom vo funkcii valného zhromaždenia t.j. predmetná zmluva

je výsledkom rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti PATENTIA s.r.o. Zmluva o výkone funkcie
konateľa bola uzatvorená v zmysle §66 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2016 cit. príslušného
ustanovenia:Vzťahmedzispoločnosťouačlenomorgánuspoločnostialebospoločníkomprizariaďovaní
záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o
výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak

bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.
Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti
alebo písomne všetci spoločníci, ktorý ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej
spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Žalovaný k odplate konateľa v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“ uvádza, že žalovaný ako

konateľ nevykonával svoju funkciu od vstupu spoločnosti do likvidácie, kedy je v mene spoločnosti
oprávnený konať len likvidátor a tento vykonáva len úkony smerujúce k ukončeniu likvidácie spoločnosti.
38.5Vovzťahukpočtuexekučnýchkonanížalovanýuviedol:Vodôvodneníuzneseniakrajskéhosúdusa
uvádza nasledovné: „Prvoinštančný súd v tomto smere opomenul zohľadniť počet exekučných konaní, v
ktorých vystupoval Žalovaný ako povinný, procesné správanie Žalovaného ako povinného v exekučnom

konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 8Er/880/2006 a obsah uzavretej dohody
o vyporiadaní BSM.“ Žalovaný uvádza, že preukazovanie snahy poškodiť veriteľa, ktoré má byť v tomto
smere založené na počte exekučných konaní, v ktorých vystupoval žalovaný ako povinný považuje za
neprijateľné. Predmetný počet exekúcií vyplýva iba z toho, že platobné výmery Sociálnej poisťovne,
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Daňového úradu – oprávnení v exekučnom konaní boli exekuované

samostatne a tieto výmery boli za obdobie 2007,2008 a časť 2009. Každý výmer mal prakticky iného
exekútora, z čoho vyplýva vysoký počet exekučných konaní, preto sa môže javiť, že bol žalovaný
ako povinný vo vysokom počte exekučných konaní. Faktom je, že predmetné exekučné konania boli
rozdrobené, nakoľko šlo o pravidelné plnenie. Podľa zoznamu pohľadávok je zrejmé, že problémy s
úhradami pohľadávok zo strany žalovaného sa kumulovali v rokoch 2007 a 2008, práve z dôvodu

nekvalitných dodávok od žalobcu a následných reklamácií zo strany odberateľov žalovaného. Dôkazom
predložil aj zoznam pohľadávok vedených voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu má za to, že súd
nemôže bez dôsledného zistenia vyvodiť záver, že počet exekučných konaní je nutné považovať za
konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s poctivým zámerom, naopak je potrebné skúmať, či nešlo o
rovnakých veriteľov, ktorí podávali návrh na vykonanie exekúcie opakovane, pričom zároveň je potrebné

prihliadnuť aj na výšku exekuovaných súm.
38.6 Vo vzťahu k procesnému správaniu žalovaného v exekučnom konaní 8Er/880/2006 uviedol
žalovaný nasledovné: Exekúcia sp.zn. 8Er/880/2006 vo veci oprávneného – žalobcu a povinného
– žalovaného bola vedená u súdneho exekútora JUDr.Ing.Romana Liščáka. Táto bola vedená so
súhlasom oprávneného, v časti postihujúcej nehnuteľnosť na LV č.XXXX rodinný dom, v rozpore s

Exekučným poriadkom a to §61 ods.2 EP. Táto povinnosť je výslovne zavedená do Exekučného
poriadku novelou vykonanou zákonom 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2005. Exekučné záložné
právo na predmetnú nehnuteľnosť bolo zriadené 27.11.2006. Záložným veriteľom bola v tom období E.
E., M. v zmysle č. zmluvy 61005568-6 zo dňa 30.10.1987. V predmetnom exekučnom konaní exekučný
súd – Okresný súd Dunajská Streda v Uznesení zo dňa 03.02.2012, právoplatné 12.03.2012, okrem

iného uvádza, cit.: „Povinný sa mylne domnieva, že súdny exekútor pri zabezpečovaní vykonateľnej
pohľadávky oprávneného potrebuje súhlas prednostného záložného veriteľa, pričom súd poukazuje na
skutočnosť, že absencia súhlasu v zmysle ust. §61 ods.2 pri postupe podľa ust. §134 EP predstavuje
neodstrániteľnú prekážku v exekučnom konaní t.j. v časti vykonávanej predajom nehnuteľnosti.“Exekučný súd v časti vykonávanej predajom nehnuteľnosti exekúciu nezastavil, avšak jeho závery nie
sú v súlade s platnou judikatúrou. V zmysle rozhodovacej praxe, totiž vyplýva, že: „Ak všeobecný súd
dostatočne nepreskúmal a nenapravil v exekučnej veci protiprávne konanie exekútora, ktorý konal v

rozpore s Exekučným poriadkom ale aj Občianskym zákonníkom, tak i jeho postup možno označiť
za nezákonný a neústavný.“ (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL III. ÚS 20/2008) Obmedzenie
rozsahu exekúcie vyplývajúce z ustanovenia §151h ods.6 OZ teda súvisí aj s hmotnoprávnou úpravou
záložného práva (§151a nasl. OZ), ktorá posilňuje ochranu záložného veriteľa. Súčasťou tejto ochrany
je súhlas záložného veriteľa s exekúciou na záloh. Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku

práva na súdnu a inú ochranu v exekučnom konaní. Zmyslom tohto súhlasu a základným účelom
obmedzenia súdnej exekúcie podľa tohto a súvisiacich ustanovení OZ je hmotnoprávna ochrana
postavenia záložného veriteľa, pričom táto ochrana bola premietnutá aj do predpisov procesného práva
(novelou EP č.341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2005). Takéto obmedzenie súdnej exekúcie sú
prípustným prostriedkom uplatňovaným pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (podobne aj
PL. ÚS 21/00). V predmetnej exekúcii došlo so súhlasom oprávneného (žalobca v tomto konaní) k

svojvoľnému postupu exekútora a k porušeniu čl. 46 ods.1 Ústavy SR bez toho, aby na to bol zákonný,
rozumný a všeobecne akceptovatelný dôvod. „Ak súd ako súd exekučný je v konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie založenom na tvrdenom porušení §151h ods. 6 OZ a §61a ods.2 EP súdnym
exekútorom povinný skúmať, či súhlas vyžadovaný obidvoma zákonnými ustanoveniami bol záložným
veritelom daný. Nedostatok tohto súhlasu nemožno ospravedlniť argumentáciou, podľa ktorej zriadenie

exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Aj §151h ods. 6 OZ, ba i §61a
ods.2 EP bez akýchkoľvek pochybností hovoria o vedení exekúcie na záloh, teda o celom procese
smerujúcom k nútenému vymoženiu judikovanej pohľadávky, nielen o konkrétnom procese ako súčasti
tohto procese. Preto formalistický argument okresného súdu, že zriadenie exekučného záložného práva
nie je spôsobom vykonania exekúcie, nemožno akceptovať.“ (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS

51/2014) Exekúcia vedená žalobcom voči žalovanému teda nebola zákonná.
38.7 Vo vzťahu k preukázaniu poctivého zámeru Žalovaného žalovaný uviedol, že pri hodnotení
poctivosti zámeru dlžníka je potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce
v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka, no najmä zámery, ktoré vedú dlžníka do konania
o oddlžení. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 31.1.2023, sp. zn. 5Obdo/18/2022,

„Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 ZKR
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý
v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento musí preukázať, pričom kritériá pre
určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu
na oddlženie a po jeho podaní. Skutočnosť, že v spore o zrušenie oddlženia má dôkazné bremeno

veriteľ, vyplýva aj z obsahu zákonného ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, v ktorom zákonodarca výslovne
uviedol: „Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia.... ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer“. Ďalej „preukázanie
nepoctivého zámeru, v danom prípade z dôvodov tvrdenia zo strany žalobcu o existencii platobnej
schopnosti, je na strane žalobcu. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer bolo na žalobcovi, a

pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal výlučne existenciu platobnej schopnosti, ktorá
mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom,
že žalobca bol platobne schopný v čase podania návrhu na oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných
úhradách pohľadávky v rámci exekúcie ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti Žalovaného
v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že Žalovaný

nedisponovalžiadnymfinančnýmmajetkom,ktorýbybolspôsobilýnaúhraducelejpohľadávkyžalobcu.“
Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného a žalovaný
nekonal tak, aby bolo jeho konanie možné označiť za konanie s nepoctivým zámerom.
38.8 Žalovaný ďalej uviedol, že v tomto prípade nie je splnená podmienka aktívnej legitimácie zo
strany žalobcu. V zmysle § 161 CSP, súd ex offo počas celého konania skúma splnenie procesných

podmienok pre vedenie súdneho konania. „Zákon výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno
však dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré jedine umožňujú dosiahnuť ciel občianskeho súdneho konania. K podmienkam konania potom
nevyhnutne patrí tiež neexistencia vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam
konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práva a povinnosti vykonávať ako orgán štátu

občianske súdne konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí jednak
právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K podmienkam
konania na strane účastníkov patria také vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení
účastníkov a ktoré im zároveň umožňujú vystupovať v konaní v postavení účastníkov a ktoré imzároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide
o spôsobilosť byť účastníkom konania a o spôsobilosť procesnú.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 647/2013) „Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienok konania.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.01.2015 sp.zn. 4 Cdo 189/2015). V
exekučnej veci sp.zn. 8Er/880/2006, v ktorej žalobca vystupoval ako oprávnený a žalobca ako povinný,
došlo k čiastočnému plneniu žalovaného (povinný v exekučnom konaní)
v celkovej výške 3 319,40 EUR v roku 2007, čo žalobca najskôr poprel a až pod ťarchou dôkazov
uznal. Dôkazy k tomuto tvrdeniu sú už obsahom spisu. V prihlásenej pohľadávke uvedenú skutočnosť

žalobca neuviedol, prihlásil si istinu v celkovej výške 37 073,64 EUR t.j. zamlčal čiastočnú úhradu vo
výške 3 319,40 EUR. Prihláška pohľadávky v konkurznom konaní musí byť podaná na predpísanom
tlačive a musí obsahovať základné náležitosti v zmysle §29 ods.1 ZKR, pod ktorú patrí aj celková
suma pohľadávky ( §29 ods.1 písm. e ). Suma uvedená v prihláške (rok 2017) v skutočnosti
neexistuje, nakoľko bola prijatá čiastočná úhrada v roku 2007 a prihláška túto sumu nezohľadňuje.
Poukázal na to, že takéto konanie žalobcu vykazuje znaky minimálne konania v rozpore s dobrými

mravmi. „Zákonnou podmienkou na vznik účastníka konania je prihlásenie pohľadávky zákonom
ustanoveným spôsobom. Ak však veriteľ (v tomto prípade Žalobca) svoju pohľadávku neprihlási
zákonom ustanoveným spôsobom, zákonným dôsledkom je nenadobudnutie postavenia účastníka
konkurzného konania v zmysle §169 ods.1 druhej vety zákona o konkurze reštrukturalizácií.“ (Nález
Ústavného súdu SR I.ÚS 131/2019-9) Uvedená prihláška má závažné nedostatky a v konkurze by sa

na predmetnú prihlášku nemalo prihliadať (§30 ods. 1 a 2 ZKR) a tak žalobca nedisponuje vecnou
legitimáciou v tomto spore. Povinnosťou žalobcu bolo prihlášku odhlásiť a následne prihlásiť zákonom
ustanoveným spôsobom, čo však nespravil. Žalovaný má za to, že žalobca nemá v tomto prípade
aktívnu vecnú legitimáciu a to, z dôvodu, že na jeho prihlášku do konkurzu sa nemá prihliadať a preto
nemá ani právo podať žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

38.9 Žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal Žalobcu nahradiť
Žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

39. Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2025 právny zástupca žalobcu uviedol: žalobca sa v celom

rozsahu pridržiava podanej žaloby ako aj ostatných písomných podaní a ústnych prednesov, osobitne
poukazuje na podanie z 21.11.2024, obsahom ktorého sú tiež návrhy na doplnenie dokazovania.
Z uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie je viazaný tým, že u žalovaného sú
splnené podmienky, aby sa u žalovaného prihliadalo prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý
zámer. Z uznesenia odvolacieho súdu tiež vyplýva, dôvodnosť žalobného návrhu na základe viacerých

samostatných dôvodov. Pokiaľ ide o ostatné vyjadrenie žalovaného z 11.12.2024, žalobca toto považuje
za nedôvodné. Žalovaný výslovne v predmetnom podaní správne uviedol, že predmetom zaniknutého
BSM boli aj hnuteľné veci, ale nepravdivo tvrdí, že tieto údajne boli nepatrnej hodnoty. Žalovaný tiež
nepravdivo tvrdí, že údajný podiel v zaniknutej VESCOM spol. s.r.o. v likvidácii, resp. jeho návrh na
likvidačný zostatok, boli údajne nepatrnej hodnoty, pričom sám žalovaný spomína, že údajne spomínaná

spoločnosť mala v čase vstupu do likvidácie aspoň pohľadávky za 2 roky jej činnosti, no nepravdivo
tvrdí, že údajne boli premlčané. V prvom rade žalovaný potvrdzuje existenciu majetku a je na ňom aby
preukázal, že uvedené pohľadávky boli premlčané alebo zanikli, pretože za bežných okolností možno
očakávať, že by tieto likvidátor vymáhal, alebo by došlo k štandardnému ukončeniu likvidácie a nie
nechanie spoločnosti na jej výmaz zo zákona pre nepremenu menovitej hodnoty. Ďalej uvedené skôr

naznačuje, že uvedené pohľadávky mohli reálne aj byť vymožené, teda boli vymožené, ale bolo lacnejšie
pre žalovaného si len peniaze od danej spoločnosti ponechať ako zdaňovať jeho podiel na likvidačnom
zostatku. Žalobca poukazuje tiež nato, že aj spoločnosť Patentia má takmer všetky peniaze v pokladni
a nie na bankových účtoch, čo vyplýva z účtovných závierok. Žalobca je toho názoru, že táto zaniknutý
spoločnosť mohla mať aj iný majetok, ako spomínané pohľadávky (Vescom). Je tiež zarážajúce, že

žalovaný nechal danú spoločnosť toľko rokov v likvidácii ako spoločník a konateľ ani si nevšimol, že
likvidátor danej spoločnosti už je niekoľko rokov mŕtvy, čo podporuje záver, že žalovaný neupustil od
svojho správania, ktorým poškodzoval svojich veriteľov. Žalovanému muselo byť známe ako konateľovi,
že spoločnosti Vescom vznikol aj daňový nedoplatok, no tento sa ponechal neriešený. Žalovaný tiež
v podaní spomína, že podmienku bezúhonnosti, ktorá sa vyžaduje na konateľa, nespĺňal iba po krátky

čas, teda iba po dobu pár mesiacov, čo považuje za neprípustné, už samotná tolerancia protiprávneho
stavu svedčí v prospech trvajúceho nepoctivého zámeru. Žalovaný navyše nemohol vedieť v čase
keď sa stal konateľom Patentie, že bude mať šťastie a za pol roka bude účastný amnestie. Navyše
treba pripomenúť aj to, že nešlo o prvé odsúdenie žalovaného, ale bol odsúdený 2 odsudzujúcimirozhodnutiami a teda nebolo to prvý krát, čo žalovaný musel ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, pre
stratu bezúhonnosti, čo podľa žalobcu preukazuje to, že spôsob a čas kedy sa stal konateľom Patentie
bol nastavený tak, aby mohol byť zapísaný ako konateľ, hoci nespĺňal podmienku bezúhonnosti.

Právny zástupca žalovaného uviedol: žalovaný sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení. V nadväznosti
na prednes PZ žalobcu uviedol, že exekučné konania na majetok žalovaného boli vedené od roku 2006,
BSM bolo zrušené na návrh manželky žalovaného v roku 2010 a návrh na vyhlásenie konkurzu bol
podaný v roku 2017 - pokiaľ by počas 11 rokov vedených exekučných konaní na majetok žalovaného
mal exekútor vedomosť o akomkoľvek inom majetku žalovaného je zrejmé, že tento by bol za roky

exekučných konaní speňažovaný. Rozporuje preto tvrdenie, že v majetku žalovaného a v BSM bol
majetok, ktorý by bol možné speňažovať, či už v exekučnom alebo konkurznom konaní. Žalobca uvádza,
že žalovaný tvrdí nepravdivo, že veci, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného a boli aj predmetom BSM boli
nepatrnej hodnoty. Žalobca však neuvádza konkrétne aké veci a majetok má na mysli, pričom žalovaný
poukazuje nato, že aj na majetok manželky žalovaného bol v roku 2021 vyhlásený konkurz, čomu tak
isto predchádzalo niekoľko rokov exekučných konaní a v prípade, že by

v ich spoločnom majetku bol majetok, o ktorý bol žalovaný ukrátený pri vysporiadaní BSM, tento majetok
by bol speňažovaný v exekučných konaniach alebo v konkurznom konaní. Predmetom konkurznej
podstaty v konaní vedenom na majetok manželky žalovaného sú tak isto len nehnuteľnosti, ktoré
spoločne v minulosti vlastnili žalovaný a jeho manželka. Tak isto rozporuje tvrdenie, že žalovaný uvádza
nepravdu o tom, že obchodný podiel spoločnosti VeScom bol nepatrnej hodnoty a že pre žalovaného

bolo výhodnejšie ponechať si majetok v spoločnosti ako platiť daň z príjmu pri likvidačnom zostatku. V
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola spoločnosť v likvidácii už 20 rokov. Počas likvidácie v
mene spoločnosti koná likvidátor a nie je možné, aby žalovaný počas likvidácie disponoval s akýmkoľvek
majetkom spoločnosti. Čo sa týka tvrdenia, že v spoločnosti Patentia je väčšia finančných prostriedkov
evidovaná v pokladni uviedol, že ide len o účtovnú evidenciu základného imania a rezervného fondu, čo

tak isto vyplýva z účtovníctva spoločnosti. Na záver k vzniku funkcie konateľa žalovaného v spoločnosti
Patentia zhrnul, že žalovaný sa stal konateľom v čase keď bol bezúhonný, pričom keď žalobca uvádza,
že žalovaný nemohol vedieť o tom, že bude mať šťastie a o 3 mesiace nato, bude účastný amnestie,
tak isto nemohol vedieť v čase keď sa stal konateľom spoločnosti, že v budúcnosti bude odsúdený za
trestný čin.

PZ žalobcu v reakcii na to uviedol, že popri všetkých dôvodoch, ktoré menoval odvolací súd, ale aj boli
spomínané v podaniach žalobcu, zhrnie, že konanie žalovaného v tom, že ako sám hovorí, že od roku
2012 do roku 2014 žil bez príjmu a dobrovoľne vykonával aktívnu činnosť pre spoločnosť Patentia ako
konateľ a potom v polovici roku 2014, zhodou okolností 3 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu začal mať symbolický príjem zo mzdy v tejto spoločnosti, je konaním kde sa reálne vzdával

ku škode jeho veriteľov primeraného zárobku. V prepočte aj ako to vyplýva z údajov, ktoré boli vo
vyjadrení žalovaného z dôchodkového poistenia, si nechával vyplácať symbolickú sumu aj počas jeho
zamestnania, išlo rádovo len o niekoľko 100 eur mesačne. Evidentne keby sa zamestnal na akejkoľvek
pozícii, alebo za svoju činnosť, ktorú robil pre svoju rodinu v rámci spoločnosti Patentia, by požadoval
primeranú mzdu, tak by z toho mohol uhrádzať aspoň čiastočne aj pre jeho veriteľov v tom období, čo

reálne nerobil a to je jeho úmysel poškodzujúci veriteľov.Za dva roky nemal žiadny príjem dobrovoľne,
potom bol príjem symbolický len 144 eur v prepočte na mesiac z dôchodkového až po rok 2017 kde bol
394 eur v prepočte na mesiac, ešte aj pod minimálnu mzdu, žalobca má zato, že vzdával svojho nároku
na primeraný zárobok a primeranú odplatu za prácu aj za činnosť ako konateľa a to ku škode veriteľov,
čo preukazuje nepoctivý zámer.

Na pojednávaní súd konštatoval, že z uznesenia odvolacieho súdu vyplýva právny názor, ktorým je
súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd smeroval svoje odôvodnenie k vyhoveniu žalobe s tým, že
rozhodnutie je potrebné obšírnejšie zdôvodniť.

40. Žalovaný v ďalšom písomnom podaní vo vzťahu k BSM uviedol, že: Žalovaný k výrokom Žalobcu, že

predmetom zaniknutého BSM boli aj hnuteľné veci, o ktorých hodnote mal Žalovaný uvádzať klamlivo,
opätovne uvádza, že žalovaný nemá vedomosť o tom, žeby
v majetku BSM v čase jeho zrušenia boli akékoľvek hnuteľné veci, naopak v majetku sa nachádzali
len veci osobnej potreby manželov. Opätovne uviedol, že pokiaľ má žalobca za to, že v rámci BSM
sa nachádzali aj iné veci, ktoré patrili do BSM a neboli vysporiadané, prípadne boli vysporiadané

v neprospech žalovaného, je práve na žalobcovi, aby tieto skutočnosti aj preukázal. Žalobca aj po
niekoľkonásobnom vyzvaní v rámci konania nevedel predložiť jediný relevantný dôkaz o tom, že v mase
BSM mali byť aj hodnotné veci. Všetok majetok patriaci žalovanému bol predmetom exekučných konaní
a následne aj predmetom konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného.40.1 Vo vzťahu k nároku na likvidačný zostatok v spoločnosti VeScom, spol. s r.o. „v likvidácii“ žalovaný
uviedol: Žalovaný vo vzťahu k likvidačnému zostatku v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“
považuje z jeho strany za dostatočne preukázané to, že tento likvidačný zostatok bol nepatrnej hodnoty.

Žalovaný nemá vedomosť o tom, ako likvidácia prebiehala, likvidátor od dátumu vstupu spoločnosti do
likvidácie neposkytoval žalovanému žiadne informácie. Z uvedeného vyplýva, že likvidačný zostatok
náležiaci žalovanému bol nulový, pričom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaného,
bola spoločnosť
v likvidácii už 20 rokov. K vyjadreniu žalobcu, že nárok žalovaného na likvidačný zostatok

v spoločnosti nemal v roku 2017 nepatrnú hodnotu, si žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj bola jeho
domnienka správna a spoločnosť mala neuhradené pohľadávky z roku 1996-1997, tieto pohľadávky
v roku 2017 boli už desiatky rokov premlčané a teda reálne aj nevymáhateľné. Je však podstatnou
skutočnosťou reálny stav spoločnosti, respektíve stav v posudzovanom čase, kedy spoločnosť nemala
majetok, ako aj uvádza žalovaný.
40.2 Vo vzťahu k Odplate konateľa v spoločnostiach PATENTIA, s.r.o., a VeScom, spol. s r.o., „v

likvidácii“: K tvrdeniam o účelovosti Zmluvy o výkone funkcie, ktorú Žalovaný uzatvoril, a v zmysle
ktorej vykonával funkciu konateľa, žalovaný uviedol, že žalobca účelovosť tohto právneho úkonu nijak
podstatne nedokázal. Podporne uviedol taktiež tú skutočnosť, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu
č. 87/2015 k § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, sa uvádza, že absolútnou prioritou je splnenie
pohľadávok spoločnosti voči jeho veriteľom t.j. akýkoľvek úkon napr. neúmerne vysoké platy, môžu

spoločnosť priviesť do platobnej neschopnosti a následne je konateľ spoločnosti je povinný podať
návrh vyhlásenie konkurzu. K vyššie uvedenému citoval Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 273/2012-85: „je potrebné vnímať, že účtovná závierka
nie je plnohodnotným výrazom reálnej likvidity spoločnosti, ale principiálne štruktúrovaným súborom
údajov podávajúcim prehľad o účtovných prípadoch spoločnosti (§ 17 ods. 1 zákona č. 431/2002

Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov). Suma zisku vykázaná v účtovnej závierke je tak
sama osebe účtovnou veličinou, navyše určenou k určitému dňu (koncu účtovného obdobia, resp.
minulých období), pričom skutočná likvidita spoločnosti (schopnosť reálne zabezpečiť výplatu tejto
veličiny akcionárom) jej vôbec nemusí zodpovedať. To, samozrejme, neznamená, že účtovná závierka
je nesprávna alebo nehodnoverná. Ide len o prirodzený dôsledok rozdielu medzi spôsobom tvorby

účtovnej závierky, ktorá sa v záujme prehľadnosti a výpovednej hodnoty zostavuje v unifikovaných
merných jednotkách – peniazoch, a realite spoločnosti, ktorá v skutočnosti jednotlivé aktíva nemusí mať
(a veľmi často ani nemá) v peniazoch, ale v tovare, pohľadávkach, iných nehmotných statkoch a pod.“
Žalovaný opätovne uvádza, v zhode s jeho tvrdeniami v prvoinštančnom konaní, že funkciu konateľa v
spoločnosti PATENTIA, s. r. o. vykonával bezplatne od 14.06.2012 do 06.05.2014, čo vyplýva nielen

z jeho tvrdení, ale aj z účtovníctva spoločnosti. Žalovaný predložil v rámci prvoinštančného konania
aj zmluvu o výkone funkcie, ktorá tvrdenia žalovaného potvrdzuje. Žalovaný v spoločnosti PATENTIA
s.r.o. nie je užívateľom konečných výhod. Čo sa týka tvrdenia, že v spoločnosti je väčšia finančná
hotovosť prostriedkov evidovaná v pokladni, uviedol, že ide len o účtovnú evidenciu základného imania
a rezervného fondu, čo tak isto vyplýva z účtovníctva spoločnosti. Spoločnosť bola počas tohto obdobia

v zlej finančnej situácii, nemala finančné prostriedky z ktorých by mohla vyplácať žalovanému akúkoľvek
odplatu za výkon funkcie. Poukázal aj na to, že spoločnosť a príjem z tejto spoločnosti bol príjem
žalovaného následne od roku 2014.
Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že za rok 2017 mal žalovaný vymeriavací
základ vo výške 4.730,00 EUR, obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2017 až 31.12.2017. V

období medzi 2007 až do zamestnania 2014, bol žalovaný necelé dva roky evidovaný aj na Úrade
práce ako nezamestnaný. Úrad práce mu zamestnanie nájsť nevedel, a taktiež v tom období a vo
veku 50+ zamestnanie nájsť bolo prakticky nemožné. Žalovaný sa zúčastnil nespočetných pohovorov,
avšak pracovnú pozíciu nezískal. Žalovaný nemal dlhodobo žiadne informácie o priebehu exekúcie, zo
spoločnosti mu neboli uhrádzané žiadne prostriedky, nebol mu uhradený ani žiadny likvidačný zostatok.

V spoločnosti PATENTIA s.r.o. sa stal žalovaný konateľom na základe Rozhodnutia jediného spoločníka
(firma CONECOM s.r.o. ) pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v súlade s §132 Zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník dňom 14.06.2012. Žalovaný k odplate konateľa v spoločnosti
VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“ uvádza, že žalovaný ako konateľ nevykonával svoju funkciu od vstupu
spoločnosti do likvidácie, kedy je v mene spoločnosti oprávnený konať len likvidátor a tento vykonáva

len úkony smerujúce k ukončeniu likvidácie spoločnosti.
KvyjadreniamŽalobcuzodňa15.11.2024,akoajzpojednávania,predmetomktorýchjevýpočetodmeny
konateľa, kedy Žalobca okrem iného uvádza: „Preto, keby v písomnej zmluve o výkone funkcie, ak by
bola platná, nebolo dohodnuté inak, tak by preto žalovanému vznikal voči spoločnosti PATENTIA, s.r.o.v roku 2017 v priemere mesačne nárok na odplatu v sume od 954 EUR do 1779,46 EUR (teda zo
sumy 29.083,- EUR, ktorá by v roku 2017 prislúchala na 12 mesiacov sa zistí suma na mesiac, teda
suma 2.423,58 EUR, ktorá však je ekvivalentná cene práce, teda z takejto sumy sa zistí ekvivalent

pre ňu hrubej mzdy, ktorou je suma 1779,46 EUR). Inými slovami, ak by mal súd za to, že žalovaným
predložená zmluva o výkone funkcie konateľa žalovaného v PATENTIA, s. r. o. je neplatná, tak už nárok
žalovaného na takúto odplatu žalovaného za výkon funkcie konateľa v takejto spoločnosti už za ostatné
tri mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nemožno považovať za majetok nepatrnej
hodnoty.“ Žalovaný poukázal na to, že žalobca, ako základ pre výpočet odmeny uvádza sumu 29.083,-

EUR. Podľa účtovnej závierky za rok 2017, ktorú predložil žalobca, mala firma PATENTIA výnosy z
hospodárskej činnosti 30.043,- EUR, náklady na hospodársku činnosť 26.793,-EUR ( z toho náklady na
mzdy 5.949,-EUR) a zisk po zdanení 1.876,-EUR. Je zrejmé, že spoločnosť nebola v takej finančnej
kondícii, aby mohla žalovanému vyplácať akúkoľvek ďalšiu odplatu okrem príjmov, ktorému vyplácané
boli a boli za neho uhrádzané aj príslušné odvody.

41. Žalovaný podaním zo dňa 10.06.2025 reagoval na výzvu súdu zo dňa 27.05.2025, ktorým bol
vyzvaný na predloženie dokumentov (v lehote 10 dní od doručenia výzvy): účtovnej závierky spoločnosti
VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, ktorá bezprostredne predchádzala vstupu takejto spoločnosti do jej
likvidácie a všetky nasledujúce účtovné závierky a zároveň aby súdu oznámil (v lehote 10 dní od
doručenia výzvy) meno, priezvisko a ďalšie identifikačné údaje každej osoby, ktorá pre spoločnosť

VeScom. Spol. s .r.o., v likvidácii viedla účtovníctvo kedykoľvek v období od roku 1996-2002. Žalovaný
uviedol: Zˇalovany´ ohľadom pozˇiadavky v su´vislosti s predlozˇeni´m u´cˇtovnej za´vierky spolocˇnosti
VeScom, spol. s.r.o., v likvida´cii, ktora´ bezprostredne predcha´dzala vstupu spolocˇnosti do likvida´cie
a takisto vsˇetky´ch nasleduju´cich u´cˇtovny´ch za´vierok uva´dza, zˇe nedisponuje zˇiadnymi u´cˇtovny
´mi dokumentmi predmetnej spolocˇnosti. Vsˇetky dokumenty boli odovzdane´ likvida´torovi spolocˇnosti

dnˇom vstupu spolocˇnosti do likvida´cie. Od uvedenej doby za spolocˇnosť konal likvida´tor a zˇalovany
´ nemal ku pozˇadovany´m dokumentom zˇiaden pri´stup. Pokiaľ ide o identifikacˇne´ u´daje osoby, ktora
´ pre spolocˇnosť mala viesť u´cˇtovni´ctvo kedykoľvek v obdobi´ od roku 1996 azˇ 2002, zˇalovany´
uva´dza, zˇe kompletne´ u´cˇtovni´ctvo spolocˇnosti viedla a pripravovala externa´ pracovni´cˇka, ktorej
meno si vzhľadom na veľky´ cˇasovy´ odstup uzˇ nepama¨ta´. Zˇalovany´ poukázal na skutocˇnosť, zˇe

zˇalobca v konani´ absolu´tne neuniesol do^kazne´ bremeno a za´rovenˇ poukázal na relevantnu´ pra
´vnu u´pravu a rozhodovaciu prax. Podľa § 166f ods.1 ZKR cit. „Veriteľ, ktorý je dotknutý oddlžením má
právo domáhať sa zrušenia oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od
vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára
na súde , ak preukáže, ........ ,,V zmysle platnej judikatu´ry NS SR spis. zn. 1 Cdo/93/2022 zo dňa

30.01.2024 vyply´va: Bod 24.6. ,,Dôkazné bremeno nemôže byť medzi stranami rozdelené na základe
voľnej úvahy súdu.“ Bod 24.7. ,,Určenie pravidiel delenia dôkazného bremena výslovným znením
zákona znamená, že zákon priamo určuje osobu, ktorá je povinná uniesť dôkazné bremeno (preukázať
určité skutočnosti) a takisto niesť nepriaznivé práve následky toho, že tieto skutočnosti preukázané
nebudú. Preto, ak zákon obsahuje takéto pravidlo, je potrebné aj prípadný stav non liquuet posúdiť

v súlade s týmto pravidlom.“ Ods.24.9. ,,Dôvodom pre sudcovské dotváranie práva však nemôžu byť
podľa Lavického úvahy o spravodlivosti odôvodnené špecifickými okolnosťami konkrétnej veci.“ Bod
26 ,,Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí.“ Ods. 27 ,,Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non

liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9.júna.2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020).“ Bod 28 ,,Väčšia obtiažnosť podania dôkazu však nie je sama osebe dôvodom obrátenia

dôkazného bremena, ani keby sa vyskytovala typovo, všeobecne.“ Zˇalovany´ poukázal na bod 5.3.5
v ra´mci vyjadreni´ zˇalobcu, kde konkre´tne v bodoch X.X.X.X. azˇ X.X.X.X. zˇalobca vycˇi´sľuje „na
´rok“ zˇalovane´ho na za´klade nicˇi´m nepodlozˇeny´ch domnienok, u´vah a skresľovani´m skutkove
´ho stavu. Zˇalobca akoby „nava´dzal“ su´d na to, zˇe zˇalovany´ vlastnil aky´si relevantny´ majetokpred vyhla´seni´m konkurzu. Cˇo sa ty´ka vy´pocˇtu, u´dajne´ho na´roku na odplatu vo vy´sˇke 954 azˇ
1779,46 EUR mesacˇne, žalovaný uviedol, zˇe ide o absolu´tne nespra´vny u´daj, ktory´ nezodpoveda´
realite jednak z do^vodu, že spoločnosť mala v rozhodnom čase 2 konateľov a podľa výpočtu žalobcu

druhý konateľ teda nemá nárok na odmenu. Spolocˇnosť PATENTIA s.r.o. podľa predlozˇenej u´cˇtovnej
za´vierky a vy´kazu ziskov a stra´t ako do^kazu pre vy´pocˇet u´dajne´ho na´roku konateľa uvedeny´
zˇalobcom mala vy´nosy z hospoda´rskej cˇinnosti vo vy´sˇke 30.043 EUR rocˇne a na´klady na hospoda
´rsku cˇinnosť vo vy´sˇke 26.793 EUR rocˇne s vy´sledkom hospoda´renia za u´cˇtovne´ obdobie po
zdaneni´ vo vy´sˇke 1.876 EUR rocˇne. Zˇalovany´ uviedol, zˇe, ak by ake´koľvek spolocˇnosti „podnikali“

na za´klade u´vah o na´roku na odplatu t.j. cca vo vy´sˇke 80% trzˇieb, ich cˇinnosť by bola veľmi kra
´tka. Spolocˇnosť PATENTIA s.r.o. da´tumom svojho vzniku nemala zˇiaden majetok okrem za´kladne
´ho imania vo vy´sˇke 5.000 EUR, cˇo predstavuje hodnotu vkladu spolocˇni´ka. Ak by spolocˇnosť od
da´tumu svojho vzniku „podnikala“ na za´klade u´vah zˇalobcu ohľadne na´roku na odplatu, tak jeho
cˇinnosť by netrvala dodnes a s najva¨cˇsˇou pravdepodobnosťou by zˇalovany´ nebol do^chodkovo
poisteny´ od 05/2014.

42. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2025 právny zástupca žalobcu uviedol: žalobca v celom
rozsahu trvá na podanej žalobe ako aj na svojich podaniach a prednesoch. Pokiaľ ide o ostatné podanie
žalovaného, má za to, že toto je nedôvodné, pokiaľ žalovaný tvrdí, že si nepamätá, ktorá konkrétna
osoba viedla účtovníctvo spoločnosti vo VeScom, toto považuje za nepravdivé a nedôveryhodné, keďže

s takouto osobou musel byť v každodennom kontakte. Pokiaľ ide o výpočet nároku na odplatu, ktorý
žalovaný rozporoval, žalobca má za to, že jeho výpočet uvedený v podaní z 21.11.2024 je správny a je
názoru, že niet pochýb, že už za roky od 2012 – 2014 bola odplata ktorá by žalovanému patrila za výkon
funkcie konateľa, keby sa ju nesnažil schovať, alebo sa jej vzdať, za každých okolností v takej výške
pre ktorú mala byť uvedená aj v zozname majetku.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa pridržiava predošlých písomných
a ústnych vyjadrení najmä s poukazom na vyjadrenie zo dňa 11.12.2024. Čo sa týka majetku BSM
ktorý žalobca rozporoval, žalovaný nemá vedomosť o tom, že by v majetku BSM v čase jeho rušenia
boli akékoľvek hnuteľné veci, naopak v majetku sa nachádzali len veci osobnej potreby manželov.
Všetok majetok patriaci žalovanému bol predmetom exekučných konaní a následne aj predmetom

konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného. Čo sa týka nároku na
likvidačný zostatok spoločnosti VeScom likvidačný zostatok prináležiaci žalovanému bol nulový pričom
v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaného bola predmetná spoločnosť v likvidácii
20 rokov. Žalovaný dlhodobo nemal žiadne informácie o priebehu exekúcie zo spoločnosti mu neboli
uhradené žiadne prostriedky a ani žiadny likvidačný zostatok. Odplata konateľa v spoločnostiach

Patentia a Vescom. Funkciu konateľa spoločnosti Patentia vykonával žalovaný bezplatne od 14.06.2012
– 06.05.2014 pričom v tejto spoločnosti nie je konečným užívateľom výhod. Spoločnosti VeScom
žalovaný ako konateľ nevykonával svoju funkciu, od vstupu spoločnosti do likvidácie kedy v mene
spoločnosti bol oprávnený konať jedine likvidátor. S poukazom na uvedené, ako aj na priložené listiny
žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu zamietol.

Na tomto pojednávaní súd pristúpil k výsluchu svedka A. C. E., ktorý uviedol, že žalobcu nepozná,
žalovaného pozná - boli spolužiaci na fakulte a chvíľu spolu podnikali.
Nevie, čo je predmetom sporu. Následne boli svedkovi kladené otázky, najskôr právnym zástupcom
žalobcu. Otázka PZ žalobcu na svedka: V akom období a v akej pozícii ste pôsobili v spoločnosti
Vescom s.r.o.? Odpoveď: aktívne do roku 1995 – 1996. Otázka: Bol v danej spoločnosti aj ďalší

spoločník, alebo ste boli sám? Odpoveď: Boli sme dvaja. Meno druhého spoločníka je D. B.. Otázka:
Ako prebiehala komunikácia medzi spoločníkmi pred vstupom do likvidácie? Odpoveď: Po celý čas
fungovania tejto spoločnosti som bol zamestnaný niekde inde, aktívna činnosť bola na p. A. B.. Naša
komunikácia bola telefonická a občas osobne. Ja som býval v BA on v DS. Pokiaľ si dobre pamätám
A. B. bol aj zamestnancom firmy. Otázka: Kedy ste naposledy komunikovali so žalovaným? Odpoveď:

Možno niekedy 2004, 2005. Otázka: Prečo ste založili predmetnú spoločnosť? Odpoveď: Otvorili sa
po revolúcii nejaké možnosti, boli sme mladí, náhodou sme sa stretli a dohodli sa. Otázka: Prečo bolo
sídlo spoločnosti na adrese bydliska žalovaného? Odpoveď: Gro agendy bolo na p. A. B., pošta, úrady,
asi bolo praktické to tak urobiť. Otázka: V čom spočívala podnikateľská činnosť spoločnosti VeScom
od jej vzniku po likvidáciu? Odpoveď: Spoločnosť vznikla v rokoch 1992-1993, v tom čase sme sa

venovali vývozu dreva, drevnej hmoty, cieľový trh bol Maďarsko a to boli väzby p. B.. Takáto činnosť
pokračovala asi 2 – 3 roky, ja som sa potom od jesene 1995 tomu prestal venovať a spoločnosť išla
do likvidácie v roku 2000, veľmi si to nepamätám. Otázka: Mala spoločnosť počas svojho pôsobenia aj
ďalších zamestnancov? Odpoveď: S určitosťou neviem povedať. Viem, že A. B. zriadil v súvislosti s toutočinnosťou nejakú prevádzku pri DS, ale neviem či mal zamestnanca. Otázka: Disponovala spoločnosť v
minulosti nejakým hnuteľným majetkom, napr. stroje, vozidlá, zariadenia? Odpoveď: Viem, že p. B. mal
na Leasing nejaké vozidlo, mal aj nejaké strojné zariadenia v prevádzke na spracovanie dreva. Určito to

bola píla na porez nejakej guľatiny. Otázka: Viete približnej a akej sume sa mohla pohybovať cena píly?
Odpoveď: Netuším. Otázka: Mala spoločnosť bankové účty a koľko? Odpoveď: Viem len o jednom. Čo
saudialosúčtomneviem,povstupedolikvidáciesaovšetkostaralžalovanýslikvidátorom.Netušímako
zostatky mohli byť na účtoch, vôbec som sa v tom nepohyboval. Otázka: Kde bola pokladňa spoločnosti
a kto mal k nej prístup? Odpoveď: Zo zákona asi obaja. Neviem o tom, že by pokladňa existovala

fyzicky ale len v účtovnej podobe. Otázka: Viete uviesť ku dňu zrušenia v akej výške mohol byť zostatok
v pokladni? Odpoveď: Neviem. Otázka: Viete kto viedol účtovníctvo spoločnosti počas jej činnosti?
Odpoveď: Bola to firma ktorá nám to robila dodávateľsky, ale meno neviem. Otázka: kde sa nachádzalo
účtovníctvo fyzicky alebo elektronicky? Odpoveď: Šanóny u p. B., operatívne účtovníctvo u tej firmy
ktorá to robila dodávateľsky. Otázka: Kde sú účtovné závierky spoločnosti za jednotlivé roky? Odpoveď:
Buď ich ma žalovaný, alebo likvidátor. Otázka: Bola ku dňu pred vstupom do likvidácie vyhotovená

mimoriadna účtovná závierka? Odpoveď: Predpokladám, že áno. Otázka: Aké výnosy z hospodárskej
činnosti dosahovala spoločnosť pred vstupom do likvidácie? Odpoveď: Neviem. Otázka: Máte predstavu
aspoň orientačne o obratoch spoločnosti? Odpoveď: Nie. Otázka: Mala spoločnosť nejaké pohľadávky
k tretím osobám ktoré neboli vyplatené ku dňu zrušenia? Odpoveď: Neviem. Otázka: Aké boli dôvody
rozhodnutia vedúce k zrušeniu spoločnosti? Odpoveď: Nevidel som zmysel v pokračovaní, veci som

nemalpodkontrolou,likvidáciabolaajpodohodesožalovanýmnajlepšímriešením. Otázka:Ktonavrhol
osobu U. T. za likvidátora spoločnosti? Odpoveď: Žalovaný.
Otázka: Akú mal kvalifikáciu na výkon funkcie likvidátor? Odpoveď: Viem, že som pýtal od žalovaného
nejaké papiere ohľadom spôsobilosti menovaného. Bral som to tak, že žalovaný vybral zodpovedného
človeka. Na mňa dobrý dojem neurobil, ale žalovaný sa za neho zaručil. Nepamätám si z čoho pramenil

ten nedobrý dojem. Nepamätám si či mal vysokoškolské vzdelanie, ale myslím, že titul nemal. Otázka:
Máte vedomosť o tom, čo sa dialo po vstupe spoločnosti do likvidácie? Odpoveď: Nie. Otázka: Máte
vedomosť o tom či po vstupe do likvidácie spoločnosť vyvíjala nejakú ďalšiu činnosť, prípadne uzatvárala
nejaké ďalšie obchody? Odpoveď: Neviem, to sa nesmie. Otázka: Komunikoval niektorí zo spoločníkov
s likvidátorom po vstupe do likvidácie? Odpoveď: Ja som sa pár krát spýtal p. B., že čo teda, čo sa deje,

samozrejme to trvalo, potom prešlo x rokov a vtedy, keď sa vyjavila otázka elektronického prístupu
do portálu Slovensko, tak som si vy lustroval firmu a videl som, že tá (a to je pár rokov dozadu) stále
visela v likvidácii. Otázka:V predchádzajúcej odpovedí ste uviedli , že ste sa niekoľko krát ozvali p. B.?
Čo Vám povedal? Odpoveď: Beží to, rieši sa to, pred cca 5 rokmi som zistil, že likvidácia stále beží,
ale už som nemal kontakt na žalovaného. Otázka: Urobili ste nejaké úkony? Odpoveď: Neriešil som to,

neviem čo urobil.
Otázka: Disponovala spoločnosť pred jej výmazom z registra akýmkoľvek majetkom – auto, píla
Odpoveď: Ja som sa vyjadroval k 90. rokom, po takom odstupe času sa k majetku pred výmazom neviem
vyjadriť. Otázka: Bol medzi spoločníkov niekedy rozdelený zisk danej spoločnosti? Odpoveď: Neviem, ja
si to nepamätám, že by sme si nejaký majetok delili. Otázka: Bol medzi spoločníkov rozdelený likvidačný

zostatok? Odpoveď: Skôr nie ako áno. Otázka: V koľkých spoločnostiach ste doposiaľ pôsobili ako
člen orgánu? Odpoveď: 5-7, nepamätám sa. Momentálne pôsobím v dvoch. Otázka: Akým spôsobom
zanikli tie ostatné spoločnosti? Odpoveď: Buď sa zlúčili, predali, alebo zlikvidovali. Otázka: Zaujímali
ste sa nejakým spôsobom o vyplatenie likvidačného zostatku zo spoločnosti VeScom? Odpoveď: Nie.
Komunikácia bola zložitá, bol som rád, že to skončilo. Bolo to pre mňa uzavreté. Otázka: viete uviesť

či má žalovaný nejaký majetok v zahraničí? Odpoveď: vtedy určite nie, teraz neviem. Otázka: Viete
uviesť čím sa živil žalovaný v rokoch 2006 – 2017? Odpoveď: Niekedy robil revízneho technika, ale
neviem či v tých rokoch. Ja som s ním naposledy komunikoval v rokoch 2003 – 2004. Otázka: Máte
vedomosť o tom, že by žalovaný alebo spoločnosť VeScom sa nejakým spôsobom podieľali na akcii
Strmý vŕšok v Záhorskej Bystrici? Odpoveď: To boli roky 1995 – 1996 to si ja pamätám, to bola krátka

epizóda aj súdny spor s investorom, pretože ostali nevyplatené práce pre investora, ktorý tam pôsobil,
ale ako spor dopadol, to už neviem. Investor odišiel do likvidácie, čiže tak odišli aj nejaké pohľadávky
z roku 1995-1996. Pohľadávky boli voči právnickej osobe názov, si nepamätám. Tieto pohľadávky boli
uplatnené na súde pokiaľ viem, ale neviem ako to dopadlo. Neviem v akej výške boli. Robili sa nejaké
strešné konštrukcie. Nasledovali otázky PZ žalovaného. Otázka: V čase likvidácie spoločnosti VeScom

ste boli spoločníkom aj v inej spoločnosti? Odpoveď: Áno, to bola a.s. Geos a HTD s.r.o. Otázka:
Prečo spoločnosť VeScom vstupovala do likvidácie? Odpoveď: Nemalo zmysel pokračovať, vzhľadom
na nízke výkony a tržby, so žalovaným sme sa dohodli a on to doriešil. Otázka: Prečo nie ste v kontakte
so žalovaným? Odpoveď: stratili sme na seba kontakt, vyšumelo to v čase, to je všetko asi. Otázka:Informoval vás likvidátor, alebo žalovaný o priebehu, alebo krokoch likvidácie? Odpoveď: nie to bolo
skôr po tom vstupe nejaký pol rok – rok, kontakt sme ešte mali, podľa p. B. ten proces bežal no a
tým to pre mňa bolo možno z dnešného pohľadu nie dostatočné a to, že sa to riešilo toľké roky to je

zase druhá vec. Otázka :Aká bola vaša posledná komunikácia zo žalovaným? Odpoveď: nepamätám
sa. Otázka: Neinformoval vás o žiadnom zisku alebo likvidačnom zostatku? Odpoveď: Nie ani som sa
o to nezaujímal, pre mňa to bola uzavretá vec.Opäť nasledovali otázky PZ žalobcu. Otázka: vedeli by
ste uviesť, z akého dôvodu ste sa aj počas likvidácie skontaktovali so žalovaným a nie s likvidátorom?
Odpoveď: Kontakt na likvidátora bol hluchý, tak som kontaktoval žalovaného. Otázka: Ako to myslíte,

že ste stratili kontakt na žalovaného, keď jeho bydlisko bolo sídlo spoločnosti? Odpoveď: Telefonický
kontakt som stratil a do domácnosti som chodiť nechcel. O telefonický kontakt človek ľahko príde pri
zmenetelefónu,anispolužiacizVŠnažalovanéhonemalikontakt.Číslosomsasnažilnájsťnainternete,
neúspešne, domov som chodiť nechcel. Otázka: Máte vedomosť o tom, či bola takáto motorová píla
používaná, alebo nejaké také zariadenie aj po vstupe spoločnosti do likvidácie? Odpoveď: To zariadenie
to nebolo, že by si to niekto kúpil za hotové peniaze, to bolo na leasing určite, keď to odišlo do likvidácie,

tak to pre mňa skončilo, čo s tým on urobil tak to fakt neviem, či tam sa dialo niečo, nedialo, absolútne
neviem. Ale to zariadenie tam bolo, bol som sa na to pozrieť a čo je s tým dnes to vôbec netuším. Otázka:
akým spôsobom by ste zhodnotili spôsob podnikania žalovaného cez spoločnosť VeScom počas trvania
činnosti danej spoločnosti? Odpoveď: S ním bola veľmi ťažká komunikácia, on mal svoju hlavu, riešil
veci svojsky preto to aj tak dopadlo. Otázka: Kto mal na starosti zverejňovanie účtovných závierok?

Odpoveď: Neviem, myslím, že to mala robiť tá externá spoločnosť. Otázka PZ žalobcu : Kto vykonával
činnosť na Strmých vŕškoch za vašu spoločnosť? Odpoveď: Firmy ktoré sa objednali, nie zamestnanci.

43. Žalobca v písomnom podaní obsahujúcom vyjadrenie k doposiaľ vykonanému dokazovaniu zo dňa
22.07.2025 uviedol, že už z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v Uznesení odvolacieho

súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, aj s ohľadom na jeho konkrétnosť na zistený skutkový stav,
jasne vyplýva dôvodnosť podanej žaloby. Bližšie k uvedenému žalobca odkazuje najmä na Vyjadrenie
žalobcu z 21.11.2024. Napríklad, zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva tiež, že:
po posúdení aplikability § 166g ods. 3 alebo 4 ZKR po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu
odvolací súd dáva plne za pravdu žalobcovej argumentácií o nevyhnutnosti prihliadať prísnejšie na

skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka – žalovaného podľa § 166g ods. 3 ZKR; neuvedením
trestnej minulosti žalovaného v okolnostiach konkrétneho prípadu ide o neuvedenie dôležitej informácie
a naplnenie nepoctivého zámeru u žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 písm. c) ZKR; vysoký počet
exekučných konaní svedčí skôr pre netolerovateľné správanie podnikateľa, ktorý sa úmyselne priviedol
do platobnej neschopnosti, v čom odvolací súd vidí daný dôvod nepoctivého zámeru u žalovaného

podľa § 166g ods. 2 písm. e) ZKR; počet exekučných konaní, v ktorých vystupoval žalovaný ako
povinný, procesné správanie žalovaného ako povinného v exekučnom konaní vedenom Okresným
súdom Dunajská Streda pod sp. zn.: 8Er/880/2006 a obsah uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM,
svedčí snahe žalovaného poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, teda zakladá
nepoctivý zámer u žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Nad rámec dôvodov, ktoré zakladajú

u žalovaného nepoctivý zámer, ktoré už identifikoval odvolací súd v Uznesení odvolacieho súdu a nad
rámec skutočností a argumentácie, ktorú žalobca už uviedol aj vo Vyjadrení žalobcu z 21.11.2024,
žalobca zdôrazňuje, že doposiaľ vykonaným doplnením dokazovania súdom prvej inštancie po vrátení
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie došlo navyše ešte k značnému posilneniu uvedenej dôkaznej
situácie vedúcej k záveru, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Po prvé, z doplneného

dokazovania vyplýva, že obchodný podiel žalovaného a nárok žalovaného na likvidačnom zostatku v
spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, IČO: 31446698, ktorá zanikla až ex offo výmazom dňa
24.11.2021, zjavne nebol majetkom len nepatrnej hodnoty, a teda jeho neuvedením v zozname majetku
došlo u žalovaného k založeniu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Podľa odseku
X.X.X.X Uznesenia odvolacieho súdu: „Dôvod, že obchodný podiel, resp. nárok na likvidačný zostatok

v VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“, je nepatrnej hodnoty, že Žalovaný nebol likvidátorom, a preto
nepoznal jeho výšku, resp. že jeho hodnota bola nulová z dôvodu zastavenia exekúcie pre nedostatok
majetku odvolací súd hodnotí (s poznaním, že spoločnosť bola až dňom 23.11.2021 vymazaná z
obchodného registra) ako hypotézy, nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní. Spoločnosť nebola v
úpadku, keďže likvidátor, štatutári, ale ani veritelia, neiniciovali začatie konkurzného konania a likvidácia

prebiehala takmer 20 rokov.“. Žalovaný ešte pri svojom výsluchu na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 30.04.2019 k takémuto majetku žalovaného uviedol, že „Neviem presne, ale asi v r. 2000 o tom
muselo rozhodnúť valné zhromaždenie, za likvidátora bol ustanovený U. T., nakoľko spoločnosti neboli
vyplatené pohľadávky z rokov 1996-1997. nepamätám si, či som sa zúčastnil valného zhromaždenia,zrejme áno, nakoľko by to neprešlo cez súd. Neviem, prečo sa v Zb. listín nenachádzajú účtovné
závierky, teraz to mal robiť likvidátor, predtým účtovná spoločnosť.“. Z výsluchu žalovaného tak vyplýva,
že predmetná spoločnosť vstúpila do likvidácie, keď mala pohľadávky za dva roky, ktoré jej údajne

neboli vyplatené k vstupu do likvidácie. Z výsluchu svedka A. C. E. na pojednávaní, ktoré sa v Súdnom
konaní konalo dňa 12.06.2025, súčasne vyplynulo, že v čase vstupu do likvidácie spoločnosti VeScom,
spol. s r.o., v likvidácii táto mala napríklad (a) fakticky zriadenú prevádzku na spracovanie dreva pri
Dunajskej Strede, kde sa tiež nachádzali „nejaké strojné zariadenia ... určito to bola píla na porez
nejakej guľatiny.“ (základné strojné zariadenia na vybavenie takejto prevádzky sa obvykle v súčasnosti

pohybujú v rádoch desiatok tisíc eur), (b) aspoň jeden bankový účet so zostatkom na takomto bankovom
účte: „Otázka PZ žalobcu: mala spoločnosť bankové účty a koľko? Odpoveď: viem len o jednom. Čo
sa udialo s účtom neviem po vstupe do likvidácie sa o všetko staral žalovaný s likvidátorom. Netuším
ako zostatky mohli byť na účtoch, vôbec som sa v tom nepohyboval.“, (c) pokladňu vedenú v účtovnej
podobe: „Otázka PZ žalobcu: kde bola pokladňa spoločnosti a kto mal k nej prístup? Odpoveď: zo
zákona asi obaja. Neviem o tom, že by pokladňa existovala fyzicky ale len v účtovnej podobe.“ a (d)

pohľadávky z rokov 1995-1996 v spojitosti s akciou Strmý vŕšok v Záhorskej Bystrici, kde bol súdny
spor medzi VeScom, spol. s r.o., v likvidácii ako žalobcom a investorom, ktorý neskôr mal vstúpiť do
likvidácie: „Otázka PZ žalobcu: máte vedomosť o tom, že by žalovaný alebo spoločnosť Vescom sa
nejakým spôsobom podieľali na akcii Strmý vŕšok v Záhorskej Bystrici? Odpoveď: to boli roky 1995 –
1996 to si ja pamätám, to bola krátka epizóda aj súdny spor s investorom, pretože ostali nevyplatené

práce pre investora, ktorý tam pôsobil, ale ako spor dopadol to už neviem. Investor odišiel do likvidácie,
čiže tak odišli aj nejaké pohľadávky z roku 1995-1996. Pohľadávky boli voči práv. osobe názov si
nepamätám. Tieto pohľadávky boli uplatnené na súde pokiaľ viem, ale neviem ako to dopadlo. Neviem
v akej výške boli. Robili sa nejaké strešné konštrukcie.“. Keďže svedok, pán A. C. E., uviedol, že
VeScom, spol. s r.o., v likvidácii mala mať aj spomínané pohľadávky zrejme z rokov 1995-1996, ktoré boli

uplatnené v súdnom konaní, je možné dôvodne predpokladať, že takéto pohľadávky boli uplatnené včas,
teda neboli premlčané. Keďže údajný investor mal následne vstúpiť do likvidácie tak možno dôvodne
predpokladať, že takýto investor nebol v úpadku a svoje takéto záväzky voči spoločnosti VeScom, spol.
s r.o., v likvidácii splnil. Z úplného výpisu zo živnostenského registra k spoločnosti VeScom, spol. s r.o.,
v likvidácii navyše vyplýva, že táto spoločnosť mala až do jej zániku tiež prevádzkareň nachádzajúcu

sa na adrese: 1101 Bratislava Staré Mesto, Podunajská 25, čo naznačuje, že uvedená spoločnosť
zrejme vykonávala podnikateľskú činnosť aj po vstupe do likvidácie. Teda, aj bez pohľadávok spoločnosti
VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, ktoré patrili do majetku takejto spoločnosti z rokov 1995-1996 resp.
1996-1997, ktoré sú spomínané žalovaným a svedkom, pánom A. C. E., tak už s ohľadom na vyššie
opísaný jej majetok, došlo k preukázaniu toho, že obchodný podiel žalovaného na takejto spoločnosti a

nárok žalovaného na likvidačnom zostatku na takejto spoločnosti je majetkom aspoň väčšej hodnoty v
zmysle § 48a vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda nejde o majetok nepatrnej
hodnoty uvedený ako výnimka z § 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Vzhľadom k uvedenému, najmä za účelom
zistenia aj konkrétnej výšky pohľadávok spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, ktoré patrili do
majetku takejto spoločnosti k vstupu do jej likvidácie a tak zvyšovali hodnotu obchodného podielu a

likvidačného zostatku žalovaného na takejto spoločnosti, žalobca navrhol súdu, aby vykonal lustráciu
súdnych spisov, v ktorých od roku 1995 až do zániku takejto spoločnosti vystupovala spoločnosť toho
času s obchodným menom: VeScom, spol. s r.o. IČO: 31446698, ako žalobca v základnom konaní alebo
ako oprávnený v exekučnom konaní a výsledok takejto lustrácie vykonal ako dôkaz v súdom konaní. Po
druhé, z doplneného dokazovania vyplýva, že informácia o obchodnom podiele žalovaného, o nároku

žalovanéhonalikvidačnomzostatkuaovýkonežalovanýmfunkciekonateľavspoločnostiVeScom,spol.
s r.o., v likvidácii, IČO: 31446698, je tiež dôležitou informáciou, pričom žalovaný vedel alebo aspoň s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ktorú žalovaný mal uviesť v návrhu
alebo v prílohe návrhu, pričom žalovaný takúto dôležitú informáciu neuviedol v návrhu alebo v prílohe
návrhuaninadopytsprávu,čímdošloužalovanéhokzaloženiunepoctivéhozámerupodľa§166gods.2

písm.c)ZKR.Kudňupodanianávrhunavyhláseniekonkurzužalovanémupatrilobchodnýpodielanárok
na likvidačný zostatok VeScom, spol. s r.o., v likvidácii. Z výsluchu svedka, pána A. E., vyplynulo, že
reálny výkon štatutárneho orgánu a kontrolou nad všetkým majetkom a účtovníctvom takejto spoločnosti
mal iba žalovaný, pričom takáto spoločnosť vstupovala do likvidácie so značným majetkom. Z výsluchu
svedka, pána A. E., vyplynulo, že to bol práve žalovaný, kto do výkonu funkcie likvidátora presadil

likvidátora U. T., ktorý pre svedka pôsobil nedôveryhodne, zrejme nemal náležité vzdelanie, a s ktorým
komunikoval iba žalovaný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedený likvidátor bol nečinný, no
ani napriek tomu nedošlo k jeho výmene, a likvidácia takejto spoločnosti prebiehala viacej ako dvadsať
rokov bez akéhokoľvek preukázateľného úkonu takéhoto likvidátora, a nakoniec takáto likvidácia nebolaukončená v súlade s právnymi predpismi, ale došlo k výmazu spoločnosti až ex offo pre porušenie
povinností. Z výsluchu žalovaného a svedka, pána A. C. E., sa tak odôvodnene javí, že samotná
likvidácia spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii bola len predstieranou a od počiatku smerovala k

ex offo výmazu danej spoločnosti, a tak k ponechaniu si celého majetku takejto spoločnosti žalovaným
na škodu jej veriteľov a bez zaplatenia príslušnej dane. Z vykonaného dokazovania sa tak javí, že
žalovaný spreneveril celý majetok VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, teda počas celej existencie uvedenej
spoločnosti až do jej zániku išlo o pokračovanie prisvojovania si cudzej veci, ku škode uvedenej
spoločnosti, ako aj ku škode veriteľov uvedenej spoločnosti, ktorí by boli uspokojení keby likvidácia

nebola len prestieranou a žalovaný by si majetok danej spoločnosti neprisvojil, čo samotné zakladá
nepoctivýzámeružalovanéhoajkčasupodanianávrhunavyhláseniekonkurzunamajetokžalovaného,
a teda ide o informáciu relevantnú pre účely jeho oddlženia a konkurzu na jeho majetok, čiže je dôležitou
informáciou podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, ktorú dlžník mal uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu
alebo v jeho prílohách (a to osobitne s ohľadom na preukázanú opakovanú trestnú činnosť žalovaného).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný obchodný podiel a nárok na likvidačný zostatok

VeScom, spol. s r.o., v likvidácii žalovaného je aspoň väčšej hodnoty, čiže nie nepatrnej hodnoty,
no vykonané dokazovanie naznačuje, že takýto v rozpore s právnymi predpismi zatajený majetok
žalovaného v skutočnosti mohol byť až v takom rozsahu, ktorý by vylučoval platobnú neschopnosť
žalovaného v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda by aj z tohto hľadiska išlo o
dôležitú informáciu podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, ktorú dlžník mal uviesť v návrhu na vyhlásenie

konkurzu alebo v jeho prílohách. Po tretie, z doplneného dokazovania vyplýva, že zo správania sa
žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa, keď
sa ku škode svojich veriteľov vzdal obvyklej odplaty, ktorá by mu ako konateľovi patrila za výkon
funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA, s.r.o. podľa § 66 ods. 3 (v súčasnosti ide o § 66 ods.
6) v spojení s § 566 ods. 1 a § 571 Obchodného zákonníka v znení účinnom k vzniku jeho funkcie

konateľa, čím došlo u žalovaného k založeniu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h)
ZKR. V spoločnosti PATENTIA, s. r. o. je žalovaný konateľom od 14.06.2012 až doposiaľ. Žalovaný si
pritom ku škode veriteľov žalovaného nevyplatil/vzdal sa vyplatenia odplaty za výkon takejto funkcie
konateľa aspoň za obdobie od 14.06.2012 do podania príslušného návrhu žalovaného na vyhlásenie
konkurzu fyzickej osoby zo dňa 08.08.2017, teda aspoň za celé mesiace od júla 2012 do júla 2017,

teda aspoň za 61 mesiacov. Vychádzajúc z dolnej (najnižšej) hranice obvyklej odplaty konateľa pre
spoločnosť PATENTIA, s. r. o., ako ju žalobca v konkrétnom prípade odôvodnil priemernou mesačnou
mzdou zamestnanca v hospodárstve zistenou Štatistickým úradom Slovenskej republiky pre príslušné
obdobie vo Vyjadrení žalobcu z 21.11.2024, tak žalovaný si za uvedené obdobie nevyplatil/vzdal sa
vyplatenia aspoň sumy 53.232,- EUR (v roku 2012 za 6 mesiacov po 805 EUR, v roku 2013 za 12

mesiacov po 824 EUR, v roku 2014 za 12 mesiacov po 858 EUR, v roku 2015 za 12 mesiacov po
883 EUR, v roku 2016 za 12 mesiacov po 912 EUR a v roku 2017 za 7 mesiacov po 954 EUR).
Každopádne, keby žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal záujem pokračovať
v poškodzovaní svojich veriteľov vzdávaním sa primeraného príjmu z ním vykonávanej činnosti, tak
by si za žiadnych okolností nemohol zvoliť vykonávanie funkcie konateľa za odplatu nižšiu ako je

minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, osobitne v situácii, keď napríklad je
všeobecne známe, že priemerný nástupný plat zamestnanca v pozícii predavačka/pokladníčka v Lidl
bol aj v uvedenom období vyšší aspoň o 55% oproti minimálnej mzde zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou, pričom je súčasne všeobecne známe, že ide o nepretržite dostatočne neobsadené
miesta. Keby sme tak vychádzali hoci len z minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou

mzdou ako odplaty za výkon funkcie konateľa, tak aj v takom prípade by si žalovaný za uvedené
obdobie 61 mesiacov nevyplatil/vzdal sa vyplatenia aspoň sumy 22.704,60 EUR (v roku 2012 za 6
mesiacov po 327,20 EUR, v roku 2013 za 12 mesiacov po 337,70 EUR, v roku 2014 za 12 mesiacov
po 352 EUR, v roku 2015 za 12 mesiacov po 380 EUR, v roku 2016 za 12 mesiacov po 405 EUR
a v roku 2017 za 7 mesiacov po 435 EUR). Žalovaný v tejto súvislosti predložil súdu na pojednávaní

konanom dňa 20.06.2019 Zmluvu o výkone funkcie konateľa, údajne z 14.06.2012, ktorou sa žalovaný
vzdáva odplaty, ktorá by mu inak patrila za výkon takejto funkcie, ktorá však bola zjavne antedatovaná.
Ku dňu údajného uzatvorenia takejto zmluvy, a to až do 04.07.2012, bol ešte jediným spoločníkom
PATENTIA, s. r. o. spoločnosť CONECOM, s.r.o., pričom k platnosti danej zmluvy sa vyžadovalo aj v
danom čase podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.07.2012 jej schválenie

na valnom zhromaždení, k čomu zo strany CONECOM, s.r.o. nedošlo. Navyše predmetná zmluva sa
javí byť antedatovaná, a to aj s ohľadom k tomu, že odkazuje na § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka
upravujúci zmluvu o výkone funkcie, ktorá bola do § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka presunutá až
s účinnosťou od 01.01.2018 s účinnosťou novely Obchodného zákonníka, ku ktorej došlo zákonom č.264/2017 Z. z., podľa ktorého čl. I bodu 14: „14. V § 66 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 5,
ktoré znejú: „...“. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 6 a 7.“. Samotné predloženie súdu
zo strany žalovaného antedatovanej zmluvy je dôkazom o nepoctivom zámere žalovaného. Žalovaný

v konaní predložil osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný od 01.06.2006
do 05.05.2014 nemal žiaden príjem pre účely dôchodkového poistenia, a od 06.05.2014 mal žalovaný
iba symbolický príjem, zhodou okolností práve v období posledných 3 rokov rozhodných pre zoznam
aktuálneho majetku a majetku väčšej hodnoty, ktoré sú prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok žalovaného. Konkrétne vychádzajúc z takýchto údajov, žalovaný od 06.05.2014 do podania

príslušného návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby zo dňa 08.08.2017 údajne
dosiahol spolu príjem v sume 11.271,28 EUR (v roku 2014 sumu 1.728,32 EUR, v roku 2015 sumu
3.002,11 EUR, v roku 2016 sumu 3.781,68 EUR a v roku 2017 za 7 mesiacov sumu 2.759,17 EUR
[2.759,17 EUR = {4.730 EUR/12 mesiacov}*7 mesiacov]). Keby sme teda aj zohľadnili uvedený príjem
žalovaného ako zamestnanca PATENTIA, s. r. o. za obdobie od 06.05.2014 do 07.08.2017 (11.271,28
EUR) a o tento príjem ponížili príjem, ktorý mohol žalovaný nadobudnúť od 14.06.2012 do 07.08.2017

z odplaty, ktorá by mu inak ako konateľovi patrila za výkon funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA,
s.r.o., keby sa takéhoto príjmu nevzdal (keby bol hoci len vo výške priemernej mesačnej mzdy tak v sume
53.232,- EUR, resp. aspoň hoci len minimálnej mesačnej mzdy v sume 22.704,60 EUR), tak takýmto
úmyselným konaním žalovaného došlo ku škode veriteľov žalovaného k zníženiu príjmov žalovaného
aspoň o sumu 41.960,72 EUR (pri obvyklej výške konateľa uvedenej spoločnosti určenej cez priemernú

mzdu zamestnanca v hospodárstve odmeňovaného mesačnou mzdou), resp. aspoň o sumu 11.433,32
EUR (pri obvyklej výške konateľa uvedenej spoločnosti určenej cez minimálnu mzdu zamestnanca v
hospodárstve odmeňovaného mesačnou mzdou). Pokiaľ v uvedených súvislostiach žalovaný tvrdil, že
si nevedel nájsť prácu, či zabezpečiť príjem, ide o nepravdivé skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré
žalobca popiera z dôvodu ich nepravdivosti. Žalovaný bol a je schopný vykonávať aj takú prácu/

činnosť, pri ktorej by dosiahol podstatne vyšší príjem ako len vo výške minimálnej mzdy. Žalovaný pri
svojom výsluchu potvrdil, že v období medzi rokmi 2006 až 2012 podnikal na základe živnostenského
oprávneniaaztakéhotopodnikaniamalpríjem,prikonkrétnejšejotázkektakémutopríjmuvšakžalovaný
odmietol vypovedať. Skutočnosť, že žalovaný podnikal v drevospracovateľskom priemysle napríklad
aj dňa 17.10.2008 vyplýva aj z výroku právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp.

zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011, právoplatné 04.10.2012, ktorým bol žalovaný uznaný tiež
vinným, že: „dňa 17. októbra 2008 v Šamoríne, ... uzatvoril zmluvu so spoločnosťou ... v ktorej uvedená
spoločnosť objednala dodanie agátového reziva a obvinený sa zaviazal uvedenú objednávku dodať do
17.12.2008, pričom spoločnosť ... dňa 27.10.2008 na základe zálohovej faktúry č. 2008058Z uhradila
sumu vo výške 72.590,- Sk /2.409,50 €/ a dňa 23.12.2008 sumu vo výške 13.792,- Sk /457,80 €/, avšak

do dnešného dňa dodanie agátového dreva sa neuskutočnilo, takto získané peniaze použil na iné účely
čím spoločnosti ... spôsobil škodu vo výške 2.867,36 €“, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Po štvrté, z doplneného
dokazovania vyplýva, že ak by súd právne posúdil, že žalovaný sa platne nevzdal svojho nároku na
obvyklú odplatu za výkon funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA, s.r.o., tak celkový nárok žalovaného

na obvyklú odplatu za výkon funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA, s.r.o. zjavne nebol len nepatrnej
hodnoty, a teda jeho neuvedením v zozname majetku došlo u žalovaného aj k založeniu nepoctivého
zámerupodľa§166gods.2písm.a)ZKR.Popiate,zdoplnenéhodokazovaniavyplýva,žecelkovýnárok
žalovaného na obvyklú odplatu za výkon funkcie konateľa v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii,
IČO: 31446698, ktorá zanikla až ex offo výmazom dňa 24.11.2021, zjavne nebol len nepatrnej hodnoty,

a teda jeho neuvedením v zozname majetku došlo u žalovaného k založeniu nepoctivého zámeru podľa
§ 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Vychádzajúc z dolnej (najnižšej) hranice odplaty konateľa pre spoločnosť
VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, ako ju žalobca v konkrétnom prípade odôvodnil priemernou mesačnou
mzdou zamestnanca v hospodárstve zistenou Štatistickým úradom Slovenskej republiky pre príslušné
obdobie vo Vyjadrení žalobcu z 21.11.2024, platí, že žalovaný si len za posledné 4 roky predchádzajúce

podaniu návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu žalovaného nevyplatil/vzdal sa vyplatenia aspoň
sumy 42.634,- EUR (v roku 2013 za 5 mesiacov po 824 EUR, v roku 2014 za 12 mesiacov po 858 EUR,
v roku 2015 za 12 mesiacov po 883 EUR, v roku 2016 za 12 mesiacov po 912 EUR a v roku 2017 za
7 mesiacov po 954).
Každopádne, keby žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal záujem pokračovať

v poškodzovaní svojich veriteľov vzdávaním sa primeraného príjmu z ním vykonávanej činnosti, tak
by si za žiadnych okolností nemohol zvoliť vykonávanie funkcie konateľa za odplatu nižšiu ako je
minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, osobitne v situácii, keď napríklad je
všeobecne známe, že priemerný nástupný plat zamestnanca v pozícii predavačka/pokladníčka v Lidlbol aj v uvedenom období vyšší aspoň o 55% oproti minimálnej mzde zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou, pričom je súčasne všeobecne známe, že ide o nepretržite dostatočne neobsadené
miesta. Keby sme tak vychádzali hoci len z minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou

mzdou ako odplaty za výkon funkcie konateľa, tak aj v takom prípade by si žalovaný za uvedené
obdobie posledných 4 rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného
nevyplatil/vzdal sa vyplatenia aspoň sumy 22.377,40 EUR (v roku 2012 za 5 mesiacov po 327,20
EUR, v roku 2013 za 12 mesiacov po 337,70 EUR, v roku 2014 za 12 mesiacov po 352 EUR, v roku
2015 za 12 mesiacov po 380 EUR, v roku 2016 za 12 mesiacov po 405 EUR a v roku 2017 za 7

mesiacov po 435 EUR). Po šieste, doplnené dokazovanie umocňuje už aj tak záväzný právny názor
odvolacieho súdu, podľa ktorého v okolnostiach konkrétneho prípadu neuvedenie trestnej minulosti
žalovaného v návrhu alebo v prílohe návrhu ani na dopyt správu, osobitne v spojitosti s tým, že
takáto trestná minulosť viedla k strate bezúhonnosti, ktorej dôsledky vyplývajúce z právneho poriadku
žalovaný nerešpektoval, je dôležitou informáciou, pričom žalovaný vedel alebo aspoň s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ktorú žalovaný mal uviesť v návrhu alebo v

prílohe návrhu, pričom žalovaný takúto dôležitú informáciu neuviedol v návrhu alebo v prílohe návrhu
ani na dopyt správu, čím došlo u žalovaného k založeniu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2
písm. c) ZKR. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol neprávoplatne odsúdený už dňa
09.11.2011 rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011.
Následne došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalovaného vo všetkých predmetoch podnikania

uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 15.09.2012 (v situácii, keď následnou
právoplatnosťou takéhoto rozsudku došlo k strate bezúhonnosti žalovaného, ktorú oznamuje súd, ktorý
právoplatne rozhodol o skutočnostiach zakladajúcich stratu takejto bezúhonnosti živnostenskému úradu
ex offo podľa § 6 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom uvedené je
následne dôvod pre zrušenie živnostenského oprávnenia živnostenským úradom podľa § 58 ods. 1

písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a od
14.06.2012 sa žalovaný stal následným konateľom spoločnosti PATENTIA, s. r. o., ktorej obchodný
podiel o veľkosti 100% základného imania nadobudol syn žalovaného, trvale žijúci v Rakúsku (žalovaný
ako konateľ takejto spoločnosti tiež musel nepretržite spĺňať podmienku bezúhonnosti, a to podľa §
6 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 2 a v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991

Zb. v znení neskorších predpisov, táto podmienka sa však overuje iba pri novozaloženej spoločnosti).
Následne dňa 04.10.2012 predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a žalovaný prestal spĺňať
takúto podmienku bezúhonnosti, pričom pokračoval vo vykonávaní funkcie konateľa v rozpore s § 6
ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a to minimálne aspoň do amnestie, ktorá
sa na žalovaného vzťahovala od rozhodnutia prezidenta o amnestii z 02.01.2013, pričom o tom, že

žalovaný je takejto amnestie účastný, sa rozhodlo až dňa 23.05.2013. Žalovaný preto v čase začiatku
uvedeného porušenia zákonných povinností nemohol vedieť, že v budúcnosti bude účastný amnestie.
Aj vzhľadom k tomu, že nešlo o prvý prípad straty bezúhonnosti u žalovaného, teda žalovaný už poznal
dôsledky straty takejto bezúhonnosti, je uvedené počínanie si žalovaného evidentne úmyselné v snahe
pokračovať v podnikaní aj po strate jeho bezúhonnosti. Z účtovných závierok uvedenej spoločnosti sa

navyše javí, že skutočným konečným užívateľom výhod uvedenej spoločnosti je práve žalovaný, pričom
nadobudnutie obchodného podielu uvedenej spoločnosti sa javí byť prípravou na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu a ochranou takto inak skrytého majetku žalovaného pred veriteľmi žalovaného.

44. Žalovaný v písomnom podaní obsahujúcom vyjadrenie k doposiaľ vykonanému dokazovaniu zo

dňa 24.09.2025 uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a viaceré tvrdenia považuje za hypotetické,
nelogické a nezodpovedajúce skutočnému stavu. V tejto su´vislosti zˇalovany´ rozporoval viacere´ body
vyjadrenia, a to najma¨ body 6.1 azˇ 6.7 a 7.1 azˇ 7.3, ako aj bod 8 predmetne´ho vyjadrenia. V
prvom rade si zˇalovany´ dovoľuje vyvra´tiť viacere´ tvrdenia svedka A. C. E.. Tvrdenie svedka, zˇe
do funkcie likvida´tora bol U. T. presadeny´ pra´ve zˇalovany´m je nespra´vne, nakoľko likvida´tor bol

do funkcie ustanoveny´ rozhodnuti´m su´du a nie na za´klade vo^le zˇalovane´ho. Rovnako zˇalovany
´ nesu´hlasi´ s tvrdeni´m svedka, zˇe rea´lny vy´kon sˇtatuta´rneho orga´nu a kontrolu nad vsˇetky
´m majetkom a u´cˇtovni´ctvom spolocˇnosti mal iba zˇalovany´. Z na´vrhu na vstup spolocˇnosti do
likvida´cie je zrejme´, zˇe tento bol podpi´sany´ oboma konateľmi, vra´tane samotne´ho svedka. Svedok
ďalej uva´dza, zˇe likvida´tor zrejme „nemal na´lezˇite´ vzdelanie“, avsˇak zˇalovane´mu nie je zrejme

´, aky´ konkre´tny vplyv by mal mať druh alebo stupenˇ vzdelania likvida´tora na vy´kon jeho funkcie
a uzˇ vo^bec nie, aky´m spo^sobom by to malo su´visieť s prejedna´vanou vecou. Svedok na´sledne
v su´vislosti s preva´dzkou na spracovanie dreva v Dunajskej Strede poznamenal, zˇe spolocˇnosť
disponovala strojny´mi zariadeniami a medzi nimi aj motorovou pi´lou na porez guľatiny. V nadva¨znostina spomenute´ poukázal žalovaný na pozna´mku zˇalobcu, zˇe take´to strojne´ zariadenie dosahuje
v su´cˇasnosti hodnotu desiatok tisi´c eur, avsˇak konkre´tna motorova´ pi´la, na ktoru´ sa vy´poveď
svedka vzťahuje, nie je strojom va¨cˇsˇej hodnoty a v relevantnom cˇase bola jej hodnota na u´rovni 5

000 Sk. Zo strany zˇalobcu ide teda o neprimerane´ a zvelicˇene´ konsˇtatovanie. Žalovaný opakovane
poznamenáva, že spoločnosť pred vstupom do likvidácie nevlastnila žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok. V nadva¨znosti na bod 6.5 vyjadrenia žalobcu zˇalovany´ namietol, zˇe spolocˇnosť azˇ do jej za
´niku disponovala preva´dzkou na adrese Podunajska´ 25, 1101 Bratislava - Stare´ Mesto. Na uvedenej
adrese na nacha´dzalo si´dlo spolocˇnosti GEOS, a.s., nie vsˇak zˇiadna preva´dzka spolocˇnosti.

Zˇiadna podnikateľska´ cˇinnosť sa na tejto adrese po vstupe spolocˇnosti do likvida´cie nevykona
´vala. Zˇalovany´ za´rovenˇ uva´dza, zˇe kancela´rske priestory na tejto adrese boli prenaji´mane´ od
spolocˇnosti GEOS, a.s., ktorej bol svedok spolumajiteľom, pra´ve spolocˇnosti VeScom, spol. s.r.o.
Prena´jom trval azˇ do zrusˇenia spolocˇnosti VeScom, spol. s.r.o., v roku 1999. K tvrdeniu zˇalobcu v
bode8.vyjadreniaotom,zˇezˇalovany´samalvzdaťobvyklejodplaty,ktora´bymuakokonateľovipatrila
za vy´kon funkcie konateľa v spolocˇnosti PATENTIA, s.r.o. a ty´m posˇkodiť svojho veriteľa, sa zˇalovany

´ vyjadril uzˇ prostredni´ctvom vyjadrenia zo dnˇa 14.12.2024, kde aj odcitoval ustanovenie 66 ods. 3 za
´kona cˇ. 513/1991 Zb. Obchodny´ za´konni´k, podľa platne´ho a u´cˇinne´ho znenia k 31.12.2016, ktore
´ bolo relevantne´ pre posudzovane´ obdobie. Zˇalovany´ k uvedene´mu poznamena´va, zˇe v pri´pade,
ak sa v zmluve o vy´kone funkcie konateľa nacha´dza ods. 6, ide o chybu v pi´sani´, ktora´ nema´ vplyv
na obsah a platnosť zmluvy. Zmluva nie je antedatovaná, a žalobcom naznačované podozrenia v tomto

smere považuje žalovaný za nepodložené a zavádzajúce V nadva¨znosti na tvrdenia zˇalobcu su´visiace
s primeranosťou pri´jmu zˇalovane´ho od spolocˇnosti PATENTIA, s. r. o. ako aj tvrdeniu, zˇe zˇalovany
´ nie je konecˇny´m uzˇi´vateľom vy´hod v tejto spolocˇnosti, sa zˇalovany´ viackra´t dostatocˇne vyjadril
v predcha´dzaju´cich vyjadreniach. Napriek tomu vsˇak zˇalovany´ povazˇuje za potrebne´ zdo^razniť,
zˇe výška akejkoľvek odplaty nie je a nemôže byť určovaná podľa subjektívnej predstavy žalobcu,

ale musí vychádzať z reálnych ekonomických možností danej spoločnosti v konkrétnom čase. Ide
individuálne posudzovanú otázku, ktorú nemožno zovšeobecňovať. Zˇalovany´ ma´ za to, zˇe zˇalobca
vo svojom vyjadreni´ pracuje so sˇpekulati´vnymi a neovereny´mi informa´ciami. V mnohy´ch cˇastiach
jeho vyjadrenia mozˇno identifikovať subjekti´vne hodnotiace u´sudky a osobnu´ animozitu, ktore´ vsˇak
v tomto konani´ nemaju´ zˇiadnu pra´vnu relevanciu. Zˇalobca opa¨tovne v nadva¨znosti na nepoctivy

´ za´mer zˇalovane´ho apeluje na vysoky´ pocˇet exekucˇny´ch konani´, ktory´ podľa zˇalobcu svedcˇi
´ o nevhodnom spra´vani´ zˇalovane´ho ako podnikateľa ako aj o u´myselnom privedeni´ spolocˇnosti
do platobnej neschopnosti.
K predmetne´mu sa zˇalovany´ taktiezˇ vyjadril v predcha´dzaju´cich vyjadreniach, avsˇak v nadva¨znosti
na uvedene´ si dovoľuje pouka´zať na Rozsudok NS SR 5Obdo/18/2022 z 31.03.2023, bod cˇ. 8

„Tvrdenie žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného v tom, že tento nemal byť v čase podania návrhu
platobne neschopným, a skutočnosti, že na jeho majetok bolo vedených v čase podania návrhu niekoľko
exekúcii, žalobca nerozporoval. Podľa súdu prvej inštancie uvedené dokazuje platobnú neschopnosť
žalovaného a naplnenie podmienok vymedzených v ust. § 2 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) (pozn. dovolacieho súdu: ide pravdepodobne o chybu v písaní,

resp. zrejmú nesprávnosť - správne malo byť § 3 ods. 2 ZKR) definujúcom platobnú neschopnosť
fyzickej osoby“ Zˇalovany´ apeluje aj na Rozsudok KS BA 4CoKR/21/2022 zo dnˇa 12.01.2023, bod
cˇ. 13 „. Podľa názoru súdu nemožno logicky vidieť úmysel žalovaného priviesť sa do platobnej
neschopnosti, aby mohol podať návrh na oddlženie, ani pri vzniku dlhov voči Sociálnej poisťovni so
sídlom v Bratislave za obdobie 1/2008 až 12/2013, Všeobecnej zdravotnej poisťovni v rokoch 2011

až 2019, Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. a.s. za pitnú vodu v období od 06.09.2018 do
06.06.2019, Českej správy sociálneho zabezpečenia z výkazu nedoplatkov zo dňa 14.06.2019 (bez
zistenia obdobia vzniku dlhu) a Slovenskej konsolidačnej, a.s. v rozpätí rokov 1997 až 2000 (vyplývajúci
z rozsudku vydaného v konaní sp. zn. 8C/402/1995, t.j. dlh minimálne z roku 1995, prípadne starší),
nakoľko dlhy čiastočne pochádzajú z obdobia pred rokom 2006 a súčasne sa jedná o dlhy vzniknuté

zo zákonných nárokov štátu voči žalovanému, prípadne dlh za pitnú vodu ako základnú životnú potrebu
človeka.“ Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam týmto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45.Napojednávaníkonanomdňa09.10.2025právnyzástupcažalobcuuviedol:žalobcatrvánavšetkých

doterajších písomných podaniach, ústnych prednesoch a zotrváva na podanej žalobe. K doručenému
vyjadreniu žalovaného z 24.09.2025: poukázal na to, že žalovaný v danom vyjadrení sám potvrdil, že
v majetku spoločnosti VesCom v likvidácii bola aj motorová píla na guľatinu. Ak žalobca poukázal vo
svojom podaní ide o rozsiahle zariadenie ktoré v súčasnosti máva hodnotu niekoľko desiatok tisíc eur,takže rozhodne nie ako žalovaný tvrdí, že údajne 5.000 Sk. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania
nemá.
Právnyzástupcažalovanéhouviedol: žalovanýsapridržiavapredošlýchpísomnýchaústnychvyjadrení,

k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.07.2025 uviedol: v prevažnej väčšine ide len o hypotézy, ktoré neboli
nijak preukázané. Vyjadrenie nereflektuje výpoveď p. E. zo dňa 12.06.2025, čo podporuje tvrdenie, že
svedok si nič nepamätal a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď sa svedok nevedel vyjadriť,
súvislosti si nepamätal a jeho výpoveď neprispela k náležitému zisteniu skutkového stavu. Akékoľvek
ďalšie tvrdenia o predstieranej likvidácii rozporuje. Tvrdenia v výpočty o odmene konateľa považuje

za irelevantné. Návrhy na vykonanie dokazovania lustráciou spisov, ktoré navrhol žalobca navrhuje
zamietnuť s ohľadom na hospodárnosť konania a koncentračnú zásadu konania. Záverom navrhol súdu,
aby žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na jeho posledné
vyjadreniezodňa22.07.2025,ktoráobsahujerozsiahluargumentáciuabolobynadbytočnéjuopakovať.
V celom rozsahu trvá na podanej žalobe – návrhu na zrušenie oddlženia a v ňom uvedenom žalobnom

návrhu.
Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že v prvom rade uvádza, že čo sa týka
BSM, žalovaný nemá vedomosť, že by v čase jeho zrušenia existovali akékoľvek hodnotné hnuteľné
veci.Akžalobcatvrdilvkonaní,ženiektorévecivBSMneboliriadnevysporiadanébolojehopovinnosťou
tieto tvrdenia preukázať. Taktiež uviedol, že ako na žalovaného tak aj na jeho manželku bol vyhlásený

konkurz. Má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v čase likvidácie spoločnosti
VesCom s.r.o. v likvidácii mal nárok na akýkoľvek likvidačný zostatok. Z dostupných údajov zároveň
vyplýva, že tento bol nulový. Pokiaľ ide o otázku bezúhonnosti žalovaného a jeho pôsobenia ako
konateľa spoločnosti Patentia s.r.o. žalovaný konal v súlade so zákonom k výkonu funkcie konateľa
toho času nebol právne diskvalifikovaný, pričom mu bola udelená amnestia, preto sa na neho hľadelo

akoby nebol odsúdený. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný vykonával funkciu konateľa
bez nároku na odmenu. Po vstupe spoločnosti do likvidácie žalovaný v jej mene už nekonal, pretože
všetky úkony vykonával likvidátor. Poukázal na to, že samotný počet exekúcii nemožno automaticky
považovať za prejav nepoctivého zámeru. K samotnému dokazovaniu má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Záverom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu nepoctivého zámeru na strane

žalovaného. Preto žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

46. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

47. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné

rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

48. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení

podľa § 13a Obchodného zákonníka.

49. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

50. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

51. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

52. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

53. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

54. Podľa § 48a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „vyhláška“), majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota
presahuje 2 000 eur.

55. Súd zastáva názor, že zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb konkurzom vo
štvrtej časti ZKR bolo riešenie sociálno - ekonomického problému dlžníkov, ktorí majú málo majetku
a nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia
takýchto dlžníkov vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne
a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto osoby sú na

účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť konkurzný súd
neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal
všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom
sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Dôkazné bremeno o skutočnostiach
zakladajúcich nepoctivý zámer dlžníka nesie žalobca rovnako ako je povinný žalovaný preukázať

svoju platobnú neschopnosť, ktorá sa v prípade prehlásenia o platobnej neschopnosti v návrhu na
vyhláseniekonkurzulenpredpokladá,tedaideovyvrátiteľnúdomnienkuaskutočnosť,žesadoplatobnej
neschopnosti neuviedol úmyselným konaním v snahe znemožniť vymoženie pohľadávok jeho veriteľov.Žalovaný je taktiež nositeľom povinnosti preukázať, že mal poctivý zámer ohľadom tých skutočností,
ktoré žalobca uvádza, že zakladajú nepoctivý zámer žalovaného.

56. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho
nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý
(aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná
legitimácia). Ustanovuje sa taktiež šesť ročná lehota na uplatnenie žaloby. "Pozitívne" rozhodnutie

o zrušení oddlženia má účinky erga omnes. Pôvodným pohľadávkam sa obnovuje právny nárok.
Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol
vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu,
a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššie uvedené
teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia resp. osobného bankrotu, dospel k záveru, že
posudzovanie otázky naplnenia znakov nepoctivého zámeru nezávisia len od naplnenia dikcie zákona

a mechanického posudzovania, ale zákonodarca kladie dôraz na komplexné posudzovanie každého
prípadu osobitne zohľadňujúc osobitosti individuálnych skutočností, čo vyplýva nielen z ust. § 166g ods.
1, ale aj demonštratívnej povahy ust. § 166g ods. 2 a tzv. priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v ust.
§ 166g ods. 3 a 4 ZKR.

57. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok - žalobca má oprávnenie na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, tak že ide o spor medzi
stranami konania, vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP.
Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Trnava pod.
sp. zn. 36OdK/44/2017, v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako

dlžníkovi. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas. Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli
naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná
neschopnosť dlžníka, pričom postupoval podľa dôvodov, ktoré žalobca uviedol počas konania. Súd
vykonal dokazovanie obsahom celého spisového materiálu, ktorého súčasťou boli podania strán sporu,
ako aj početných príloh k týmto podaniam uvedené vyššie v texte, výsluchmi strán sporu, výslucho

svedka ako aj pripojeným spisom sp. zn. 36 OdK/44/2017 vedený na Okresnom súde Trnava a sp.
zn. 8Er/880/2006 vedený Okresným súdom Dunajská Streda. Po vykonanom dokazovaní, zohľadniac
závery odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie k nasledujúcim záverom.

58. Žalovaný mal podľa tvrdení žalobcu naplniť definíciu nepoctivého zámeru tým, že: Podľa § 166g ods.

2 písm. a) ZKR, keď dlžník ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, nie nepatrnej hodnoty,
aj keď o ňom vedel a musel vedieť. V zozname majetku bola vedome (nedbanlivostne) neuvedená
časť majetku dlžníka, nie nepatrnej hodnoty – v priebehu konania bol predmetom neuvedenia takéhoto
majetku Žalovaného identifikovaný:
a) majetok náležiaci Žalovanému po vyporiadaní BSM;

b) obchodný podiel, resp. nárok na likvidačný zostatok v VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“;
c) nárok na odplatu konateľa v PATENTIA, s.r.o., a VeScom, spol. s r.o., „v likvidácii“.
58.1 Dlžník neuviedol žiaden majetok, iný ako vyplývajúci z katastra nehnuteľností, ktorý by nadobudol
v dôsledku zákonného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ku ktorému došlo uplynutím troch
rokov po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva, ku ktorému došlo dňa 04.05.2010 právoplatnosťou

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/201/2009-26 zo dňa 28.01.2010. Odvolací súd
poukázal na to, že napriek tomu, že dohoda (znevýhodňujúca Žalovaného) medzi manželmi (Žalovaným
a Katarínou Veselou) o vyporiadaní BSM nenadobudla účinnosť a súd prvého stupňa konštatoval
vyporiadanie BSM zo zákona, ďalej sa týmto majetkom nezaoberal, pričom mal konfrontovať hnuteľné
veci resp. práva pochádzajúce z tohto vyporiadania s majetkom uvedeným v zozname majetku

Žalovaného, prípadne uviesť, prečo tak neurobil. Konajúci súd poukazuje na to, že v zmysle § 167 ods.
2 písm. c) ZKR v spojení s § 48a Vyhlášky bol dlžník - žalovaný povinný uviesť v návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok fyzickej osoby zo dňa 08.08.2017 majetok vyššej hodnoty za posledné tri roky, t.j.
majetok hodnoty vyššej ako 2.000 Eur. Žalovaný v rámci majetku uviedol len nehnuteľný majetok, pričom
vyhlásil, že v posledných troch rokoch nevlastnil majetok väčšej hodnoty. Žalovaný v konaní tvrdil, že

v majetku BSM v čase jeho zrušenia neboli hodnotné hnuteľné veci, naopak v majetku sa nachádzali
len veci osobnej potreby manželov a hnuteľné veci nepatrnej hodnoty. Žalobca v konaní síce tvrdil, že
žalovaný mal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva aj hnuteľné veci a práva väčšej hodnoty, avšak
tieto nekonkretizoval a preto má súd za to, že v tomto ohľade neuniesol bremeno tvrdenia. Pokiaľ malžalobca za to, že v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nachádzali aj iné veci, ktoré
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neboli vysporiadané, prípadne boli vysporiadané
vneprospechžalovaného,bolopráveúlohoužalobcuakoprocesnejstranykonania,abytietoskutočnosti

tvrdil, tvrdenia substancoval a následne sa aj pokúsil preukázať. Možno tiež konštatovať, že všetok
majetok patriaci žalovanému bol predmetom početných exekučných konaní a následne aj súčasťou
konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného.
58.2 Súd však vyhodnotil negatívne poctivosť zámeru žalovaného pri oddlžení so zreteľom na obchodný
podiel, resp. nárok na likvidačný zostatok v momentálne už ex offo vymazanej obchodnej spoločnosti (v

zmysle § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka): VeScom, spol. s r.o., v likvidácii, IČO: 31446698 (ďalej aj
len „VeScom, spol. s r.o., v likvidácii“), v ktorej až do výmazu uvedenej spoločnosti, ku ktorému došlo dňa
23.11.2021, bol žalovaný tak spoločníkom, ktorému patril obchodný podiel o veľkosti 1 na základnom
imaní danej spoločnosti ako aj konateľom. Žalovaný počas jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa
30.04.2019 uviedol, že „Bol som majiteľom a konateľom spol. VeScom, s.r.o., spoločnosť v likvidácií, v r.
1998-2000 som bol konateľom vo firme Drevo Kohler, s. r.o., firma nemá žiadny majetok. Neuviedol som

to v zozname ani v životopise, nakoľko spoločnosť je v likvidácii a koná za ňu likvidátor. Neviem prečo
nedošlo k likvidácii pred podaním návrhu na oddlženie, likvidáciu vykonáva likvidátor. Neviem presne,
ale asi v r. 2000 o tom muselo rozhodnúť valné zhromaždenie, za likvidátora bol ustanovený U. T.,
nakoľko spoločnosti neboli vyplatené pohľadávky z rokov 1996-1997. nepamätám si, či som sa zúčastnil
valného zhromaždenia, zrejme áno, nakoľko by to neprešlo cez súd. Neviem, prečo sa v Zb. listín

nenachádzajú účtovné závierky, teraz to mal robiť likvidátor, predtým účtovná spoločnosť.“. Z výsluchu
žalovaného vyplynulo, že spoločnosť VeScom, spol. s r.o. vstúpila do likvidácie, keď mala minimálne
nevyplatené pohľadávky za dva roky, teda mala majetok. Likvidácia uvedenej spoločnosti prebiehala
20 rokov, pričom nikdy nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že takýto obchodný podiel žalovaného alebo nárok na likvidačný zostatok nie je len nepatrnej

hodnoty. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný mal uvedený obchodný podiel/nárok
na likvidačný zostatok uviesť v zozname majetku priloženom k návrhu na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby - keďže ho neuviedol naplnil tak dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR svedčiaci nepoctivému
zámeru žalovaného.
Podľa názoru odvolacieho súdu ako i konajúceho súdu predmetná obchodná spoločnosť nebola v

úpadku, keďže likvidátor, štatutári, ale ani veritelia, neiniciovali začatie konkurzného konania a likvidácia
prebiehala takmer 20 rokov. Z výsluchu svedka A. C. E. na pojednávaní konanom dňa 12.06.2025,
súčasne vyplynulo, že v čase vstupu do likvidácie spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii táto
mala napríklad (a) fakticky zriadenú prevádzku na spracovanie dreva pri Dunajskej Strede, kde sa tiež
nachádzali „nejaké strojné zariadenia ... určite to bola píla na porez nejakej guľatiny.“ Pokiaľ žalovaný

v konaní potvrdil, že píla vo vlastníctve spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii bola, avšak jej
hodnota bola len približne 5.000 Sk, toto tvrdenie nijako nepreukázal a súd má zhodne so žalobcom
práve za to, že strojné zariadenie slúžiace na pílenie drevnej guľatiny v drevospracovateľskej firme má
nezanedbateľnú hodnotu. (b) aspoň jeden bankový účet so zostatkom na takomto bankovom účte:
(c) pokladňu vedenú v účtovnej podobe: „Otázka PZ žalobcu: kde bola pokladňa spoločnosti a kto

mal k nej prístup? Odpoveď: zo zákona asi obaja. Neviem o tom, že by pokladňa existovala fyzicky
ale len v účtovnej podobe.“ a (d) pohľadávky z rokov 1995-1996 v spojitosti s akciou Strmý vŕšok v
ZáhorskejBystrici,kdebolsúdnyspormedziVeScom,spol.sr.o.,vlikvidáciiakožalobcomainvestorom,
ktorý neskôr mal vstúpiť do likvidácie: „Otázka PZ žalobcu: máte vedomosť o tom, že by žalovaný
alebo spoločnosť Vescom sa nejakým spôsobom podieľali na akcii Strmý vŕšok v Záhorskej Bystrici?

Odpoveď: to boli roky 1995 – 1996 to si ja pamätám, to bola krátka epizóda aj súdny spor s investorom,
pretože ostali nevyplatené práce pre investora, ktorý tam pôsobil, ale ako spor dopadol to už neviem.
Investor odišiel do likvidácie , čiže tak odišli aj nejaké pohľadávky z roku 1995-1996. Pohľadávky boli
voči právnickej osobe, názov si nepamätám. Tieto pohľadávky boli uplatnené na súde pokiaľ viem, ale
neviem ako to dopadlo. Neviem v akej výške boli. Robili sa nejaké strešné konštrukcie.“. Z úplného

výpisu zo živnostenského registra k spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii navyše vyplýva, že táto
spoločnosť mala až do jej zániku tiež prevádzkareň nachádzajúcu sa na adrese: 1101 Bratislava Staré
Mesto, Podunajská 25, čo naznačuje, že uvedená spoločnosť zrejme vykonávala podnikateľskú činnosť
aj po jej vstupe do likvidácie. Na základe uvedeného má súd za to, že že obchodný podiel žalovaného
na takejto spoločnosti a nárok žalovaného na likvidačnom zostatku na takejto spoločnosti je majetkom

minimálne väčšej hodnoty v zmysle § 48a vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda
nejde o majetok nepatrnej hodnoty uvedený ako ustanovuje výnimka z § 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Ku
dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovanému patril obchodný podiel a nárok na likvidačný
zostatok VeScom, spol. s r.o., v likvidácii.58.3 Žalobca správne poukázal na to, že odvolací súd v rámci uvedeného záväzného právneho
názoru správne upriamil pozornosť na dva aspekty nevyplácania odplaty pre žalovaného za výkon jeho
funkcie konateľa v spoločnosti PATENTIA, s. r. o. a v spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii.

Jednak upozornil na potrebu zistenia výšky takejto odplaty, keďže keď celková (zatajená) suma nároku
žalovaného na takúto odplatu spolu za obe spoločnosti presiahla sumu 2000 EUR, čo presiahla, tak
uvedené zakladá existenciu nepoctivého zámeru žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR.
Ďalej odvolací súd upozornil na potrebu zohľadnenia aj skutočnosti, že sa žalovaný vzdal nároku
na takúto odplatu za výkon funkcie v uvedených spoločnostiach, keďže takéto vzdanie sa nároku zo

strany žalovaného zakladá existenciu nepoctivého zámeru žalovaného napríklad podľa § 166g ods.
2 písm. h) ZKR, a to bez ohľadu na výšku takéhoto nároku žalovaného, ktorého sa tento ku škode
svojich veriteľov vzdal. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a v plnej miere na ňu odkazuje. Po
prvé, odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na celkovú výšku nároku žalovaného voči
uvedenýmspoločnostiamnaodplatuzavýkonfunkciekonateľa,ktorážalovanémupatrilapodľa§66ods.
6 Obchodného zákonníka. Teda na základe písomnej zmluvy o výkone funkcie, ak táto by bola platne

uzatvorená podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, inak na základe primeraného použitia mandátnej
zmluvy podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka v spojení s § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka:
„Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je
obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení
záležitosti.“. Obvyklá výška odplaty konateľa v zmysle § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka v spojení s §

571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý súčasne nie je spoločníkom v spoločnosti, kde je konateľom
je daná viacerými faktormi, pričom (a) jej hornú výšku možno vo všeobecnosti obvykle derivovať jednak
od odvetvia, kde táto spoločnosť hospodársky pôsobí, od výnosov z príslušnej hospodárskej činnosti,
a od počtu konateľov, prokuristov a zamestnancov takejto spoločnosti a (b) jej spodnú, najnižšiu, výšku
možno odvodzovať od príslušného trhu práce s predpokladom, že konateľ sa správa ako fyzická osoba

rozumne obvyklým spôsobom vo svojom ekonomickom záujme, čiže za činnosť, ktorú by konateľ takto
vykonával v čistom požaduje aspoň taký príjem, ktorý by dosiahol pri vedúcej pracovnej pozícií v rámci
pracovného pomeru.
Vo vzťahu k spoločnosti PATENTIA, s. r. o. žalobca uviedol: Pokiaľ ide o vyššie spomínanú príslušnú
hornú hranicu obvyklej odplaty konateľa: Hlavnou činnosťou PATENTIA, s. r. o. podľa jej účtovných

závierok v registri účtovných závierok je činnosť SK NACE: 46.19.0 (Sprostredkovanie obchodu s
rozličným tovarom). Bežným nevyhnutným nákladom takejto hospodárskej činnosti mimo daňových
povinností sú najmä osobné náklady. V uvedenej spoločnosti boli od jej nadobudnutia dieťaťom
žalovaného (C. B.) až doposiaľ vždy dvaja konatelia, žiaden prokurista a až od roku 2014 je žalovaný
v uvedenej spoločnosti jediným zamestnancom. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že aspoň do roku

2019, vykonával činnosť pre uvedenú spoločnosť fakticky iba žalovaný. Výnosy z hospodárskej činnosti
uvedenej spoločnosti za účtovné obdobie kalendárneho roka: 2017 boli v sume 30.043,- EUR, 2016 boli
v sume 30.908,- EUR, 2015 boli v sume 30.757,- EUR, 2014 boli v sume 24.985,- EUR, 2013 boli v sume
24955,- EUR. V príslušnom kalendárnom roku by tak náklady na odplatu za výkon funkcie žalovaného v
dotknutej spoločnosti za obvyklých okolností nemali presiahnuť uvedené sumy, poníženej o nevyhnutné

náklady uvedenej spoločnosti v príslušnom kalendárnom roku, ktoré z uvedených účtovných závierok
vyplýva, že sú iba vo výške príslušnej dane z príjmov právnickej osoby, ktorá táto mala za dané účtovné
obdobie zaplatiť. Hornou hranicou obvyklej odplaty pre žalovaného ako konateľa uvedenej spoločnosti
tak bola pre rok 2013 suma 23.276,- EUR, 2014 suma 23.459,- EUR, 2015 suma 29.760,- EUR,
2016 suma 29.948,- EUR, 2017 suma 29.083,- EUR (táto suma by však zahŕňala aj príslušné dane a

odvody, ktoré by za konateľa musela platiť daná spoločnosť, teda by išlo o ekvivalent sumy cien práce).
Pokiaľ ide o vyššie spomínanú príslušnú dolnú hranicu obvyklej odplaty konateľa, keby sa konateľ (ktorý
súčasne nie je spoločníkom) ako fyzická osoba správal obvykle, teda rozumne obvyklým spôsobom vo
svojom ekonomickom záujme, tak by nevykonával činnosť konateľa v spoločnosti za horších finančných
podmienok, aké by bolo obvykle možné dosiahnuť na trhu práce, teda nie za nižšiu sumu ako je

priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve. Teda obvykle by konateľ nevykonával funkciu
konateľa za sumu nižšiu ako priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve, ktorá podľa
údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky bola mesačne pre rok 2012 v sume
805 EUR, pre rok 2013 v sume 824 EUR, pre rok 2014 v sume 858 EUR, pre rok 2015 v sume 883
EUR, pre rok 2016 v sume 912 EUR a pre rok 2017 v sume 954 EUR. Preto, keby v písomnej zmluve

o výkone funkcie, ak by bola platná, nebolo dohodnuté inak, tak by preto žalovanému vznikal voči
spoločnosti PATENTIA, s.r.o. v roku 2017 v priemere mesačne nárok na odplatu v sume od 954 EUR
do 1779,46 EUR (teda zo sumy 29.083,- EUR, ktorá by v roku 2017 prislúchala na 12 mesiacov sa
zistí suma na mesiac, teda suma 2.423,58 EUR, ktorá však je ekvivalentná cene práce, teda z takejtosumy sa zistí ekvivalent pre ňu hrubej mzdy, ktorou je suma 1779,46 EUR). Nárok žalovaného na
takúto odplatu žalovaného za výkon funkcie konateľa v takejto spoločnosti za posledné tri mesiace
predchádzajúce podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu nemožno považovať za majetok nepatrnej

hodnoty. Vo vzťahu k spoločnosti VeScom, spol. s r.o., v likvidácii žalobca uviedol: Pri tejto spoločnosti
aktuálne nie sú dostupné údaje, z ktorých by bolo možné obdobným spôsobom vypočítať príslušnú
hornú hranicu obvyklej odplaty konateľa takejto spoločnosti. Žalobca správne uviedol, že pokiaľ ide
príslušnú dolnú hranicu obvyklej odplaty konateľa takejto spoločnosti, táto je určená aj tým, že v takejto
spoločnosti bol žalovaný nielen jej konateľom, ale aj jej spoločníkom, pričom z hľadiska predpokladu

obvyklého rozumného a na získanie živobytia zameraného správania sa takejto osoby, ktorá kumuluje
uvedené funkcie je podstatné, aby príjem z oboch takýchto funkcii/postavení dosahoval spolu aspoň
príjem, ktorý by takáto fyzická osoba mohla dosiahnuť obvykle na trhu práce pri výkone funkcie
vedúceho zamestnanca, teda spolu aspoň mesačne sumu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve. Súd považuje za nepravdepodobné, aby žalovaný vykonával činnosť pre uvedené
spoločnosti bez akéhokoľvek odmeňovania jeho osoby.

59. Žalovaný mal podľa tvrdení žalobcu naplniť definíciu nepoctivého zámeru tým, že: Podľa
§ 166g ods. 2 písm. b) ZKR, keď dlžník v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa
fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel a s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, keďže v zozname veriteľov neuviedol fyzickú osobu: a) H. I. a b) M. N.,

hoci tieto fyzické osoby majú zabezpečenú pohľadávku voči dlžníkovi dokonca záložným právom na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese: Dunajská Streda, obci: Vydrany, v katastrálnom území:
B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Súd vykonávajúc dokazovanie oboznámením sa obsahom
listom vlastníctva č. XXXX, kat. územie B. uvádza, že pri zápise v časti C: Ťarchy o záložnom práve v
prospechuvedenýchfyzickýchosôbjezapísanýnaťarchuinéhopodielovéhospoluvlastníka-obchodnej

spoločnosti BOSZI, s.r.o., čo znamená, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Predmetné záložné právo
bolo zapísané v konaní so značkou konania V 3833/11 - pol. v.z. 205/11, pričom totožné označenie sa
nachádza pri uvedenej obchodnej spoločnosti.

60. Žalovaný mal podľa tvrdení žalobcu naplniť definíciu nepoctivého zámeru tým, že: Podľa § 166g ods.

2 písm. c) ZKR, keď dlžník v návrhu, v prílohe návrhu, a na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú
informáciu a neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel a s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že
ideodôležitúinformáciu.Akovyplývazprihláškypohľadávkydokonkurzunamajetokdlžníkaveriteľa:R.
J. FORTUNA, IČO: 32313918, dlžník zatajil, že od novembra 2003 poskytuje ubytovacie služby v stavbe
Rybársky dom. Poskytovanie ubytovacích služieb zo strany dlžníka preukazuje právoplatný rozsudok

Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 8C/165/2008, zo dňa 28. apríla 2009. Súd oboznámený s
uvedeným rozsudkom uvádza, že v danom rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, že by žalovaný
podnikal v oblasti poskytovania ubytovacích služieb aj nad rámec toho, čo v konaní uviedol. Súd
konštatuje, že veriteľka dlžníka - žalovaného J. R. - FORTUNA mala Rybársky dom prenajatý do dňa
31.10.2003. Žalovaný mal odo dňa 01.11.2003 užívať predmetnú nehnuteľnosť a platiť aj úhrady za plyn,

vodu a elektrinu. Navrhovateľke bola v januári 2004 doručená faktúra od dodávateľa plynu na zaplatenie
plynu za predchádzajúce obdobie, pričom dlžník mal zaplatiť pomernú časť, kedy užíval Rybársky dom,
t.j. za november a október 2003. Veriteľka si voči žalovanému túto pohľadávku uplatnila až po tom, čo ju
v roku 2006 žaloval dodávateľ plynu a príslušný súd rozhodol až v roku 2008. Poskytovanie ubytovacích
služieb zo strany dlžníka po ukončení nájomnej zmluvy v roku 2004 nebol preukázaný.

60.1 Vo vzťahu k trestnej minulosti žalovaného súd uvádza, že v zhode s odvolacím súdom hodnotí
negatívne skutočnosť, že žalovaný neuviedol v dokumentoch pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok skutočnosti súvisiace s jeho odsúdením po 4 rokoch po tom, ako bolo
jeho odsúdenie zahladené. Je pravdou, že v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa na
žalovaného hľadelo ako na bezúhonného, avšak jeho trestná minulosť vzhľadom na jej obsah a priebeh

nie je zanedbateľná. Žalovaný sa stal konateľom spoločnosti PATENTIA, s.r.o., v čase, keď sa nemohol
stať konateľom tejto spoločnosti pre absenciu jeho bezúhonnosti ako diskvalifikačného ukazovateľa.
V zmysle § 133 Obchodného zákonníka v platnom znení rok 2012 : Konateľom spoločnosti môže byť
len fyzická osoba. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona „Za bezúhonného
sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku

alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak
sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.“ Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského
zákona „Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2,
preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konaťza právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.“
Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti zo dňa 14.6.2012, bol do funkcie konateľa ustanovený
žalovaný. Predmetná listina je v zbierke listín a rovnako táto skutočnosť vyplýva z Obchodného registra

Slovenskej republiky, pričom vznik funkcie konateľa Žalovaného je deň 14.06.2012. Žalovaný bol
odsúdený Uznesením Krajského súdu Trnava, sp. zn. 6To/71/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť až
dňa 4.10.2012. V čase vymenovania žalovaného ako konateľa spoločnosti, žalovaný spĺňal podmienku
bezúhonnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Po právoplatnom odsúdení
dňa 04.10.2012 mal v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona oznámiť

túto skutočnosť príslušnému živnostenskému úradu súd. Dňa 02.01.2013 bol Žalovaný v konaní
na Okresnom súde Dunajská Streda, sp. zn. 2T/115/2010 účastný amnestie prezidenta Slovenskej
republiky zo dňa 02.01.2013, čím sa mu v predmetnom konaní odpustil trest a od uvedeného dňa
sa na odsúdeného hľadelo ako keby nebol odsúdený, čím opätovne spĺňal podmienku bezúhonnosti.
Počas konania vyšlo najavo, že žalovaný sa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu dopustil
viacerých majetkových trestných činov, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Žalobca v konaní správne

poukázal na tú skutočnosť, že odsúdenie žalovaného, neviedlo k jeho náprave, keďže po odsúdení
žalovaný, hoci prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti, ktorú musel spĺňať ako konateľ PATENTIA, s.
r. o., takúto požiadavku stanovenému právnymi predpismi nielen nerešpektoval, ale túto spôsobom
ako sa stal konateľom PATENTIA, s. r. o., dokonca úmyselne obišiel. Aj s ohľadom k tomu, že
predmetné odsúdenia diskvalifikovali žalovaného z vykonávania funkcie konateľa, pričom žalovaný

napriek uvedenému vykonával funkciu konateľa, tak išlo o dôležitú informáciu, ktorá mala byť zo
strany žalovaného uvedená už v návrhu alebo v prílohe návrhu žalovaného a žalovaný s prihliadnutím
na okolnosti vedel alebo musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Konkrétne, žalobca v Súdnom
konaní v uvedenom ohľade zdôraznil najmä, že: žalovaný v roku 2003 spáchal úverový podvod, keď
predložil banke falošné potvrdenie o svojich príjmoch, aby mu bol poskytnutý úver a následne úverové

splátky riadne a včas neuhrádzal, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/248/2005-147, zo dňa 08.09.2006. Žalovaný túto dôležitú skutočnosť
neuviedol (zamlčal) tak v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v jeho prílohách. Žalovaný v rokoch
2007 až 2008 páchal prečin neoprávneného užívania cudzej veci, za ktorý bol právoplatne uznaný
vinným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 2T/115/2010-106, zo dňa 09.11.2011.

Žalovaný túto dôležitú skutočnosť neuviedol (zamlčal) tak v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v jeho
prílohách. Žalovaný v roku 2008 spáchal prečin podvodu, keď vylákal od poškodeného veriteľa zálohu
72.590,- Sk na dodanie dreva s tým, že nemal v úmysle poškodenému veriteľovi ani dodať plnenie ani
vrátiť zálohu, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda,
sp. zn.: 2T/115/2010106, zo dňa 09.11.2011. Žalovaný túto dôležitú skutočnosť neuviedol (zamlčal)

tak v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v jeho prílohách. V roku 2012, po tom, čo spomínané
odsudzujúce rozsudku nadobudli právoplatnosť, žalovaný prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa
§ 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 455/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov“) a preto nemohol pokračovať vo svojej živnosti podľa § 5 ods. 1 zákona č.

455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a došlo u žalovaného k splneniu podmienok pre zrušenie
živnostenskéhooprávneniaživnostenskýmúradompodľa§58ods.1písm.a)vspojenís§6ods.1písm.
c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Stratu bezúhonnosti pritom oznamuje súd,
ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach zakladajúcich stratu takejto bezúhonnosti živnostenskému
úradu ex offo podľa § 6 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako

fyzická osoba tak má ukončenú podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených
na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 15.09.2012; v rovnakom období, ako žalovaný ako
fyzická osoba pre stratu bezúhonnosti ukončil podnikanie ako živnostník (15.09.2012) sa žalovaný stal
konateľom v spoločnosti PATENTIA s.r.o. (od 14.06.2012), a to hoci aj ako konateľ musel spĺňať rovnakú
podmienku bezúhonnosti, a to podľa § 6 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 2 a v

spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Požiadavka bezúhonnosti
sa však u konateľov preukazuje len pri založení obchodnej spoločnosti, preto žalovaný, aby obišiel
mechanizmus preukazovania bezúhonnosti, vyhol sa pre účely svojej podnikateľskej činnosti založeniu
novej spoločnosti a namiesto toho prostredníctvom svojho syna C. B., žijúceho v zahraničí, odkúpil
obchodný podiel v už vzniknutej spoločnosti PATENTIA s.r.o. od spoločnosti CONECOM, s.r.o.. Súd má

za to, že uvedeným správaním žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru
ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c).
60.2 Z doplneného dokazovania vyplynulo, že informácia o obchodnom podiele žalovaného, o nároku
žalovaného na likvidačnom zostatku a o výkone žalovaným funkcie konateľa v spoločnosti VeScom,spol. s r.o., v likvidácii, IČO: 31446698, predstavuje taktiež dôležitú informáciu, pričom žalovaný vedel
alebo aspoň s prihliadnutím na všetky okolnosti a so zreteľom na to, že je podnikateľ, musel vedieť,
že ide o dôležitú informáciu, ktorú mal uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo v prílohe tohto

návrhu, pričom žalovaný takúto dôležitú informáciu neuviedol v návrhu alebo v prílohe návrhu ani na
dopyt správcu, čím došlo u žalovaného aj takýmto nekonaním k založeniu nepoctivého zámeru podľa
§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR.

61. Žalovaný mal podľa tvrdení žalobcu naplniť definíciu nepoctivého zámeru tým, že: Podľa § 166g ods.

2 písm. e) ZKR, keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne
priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, a tiež podľa § 166g ods. 2 písm. g)
ZKR, keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov
sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Z pohľadávok
prihlásenýchveriteľmidokonkurzunamajetokdlžníkaakoajzpripojenéhovýpisuzCentrálnehoregistra
exekúcií k exekúciám voči dlžníkovi ako povinnému vyplýva, že dlžník opakovane uzatváral zmluvy s

veriteľmi, tak že ich uviedol do omylu alebo využil ich omyl predstierajúc, že dlžník bude plniť svoje
záväzky z týchto zmluvných vzťahov, hoci dlžník už pri ich uzatvorení nemal skutočný záujem svoje
záväzky z týchto zmlúv plniť. Príkladom, už doručením Upovedomenia o začatí exekúcie, súdneho
exekútora Mgr. Ing. Roman Lišiak, EX 290/06, zo dňa 30.10.2006 dlžníkovi sa dlžníkovi zakázalo
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií (t. z. inhibitórium). Napriek účinkom inhibitória, dlžník

uzatvoril zmluvy s ďalšími veriteľmi, ktorých pohľadávky boli následne vymáhané v exekučnom konaní.
V odseku 8.4 Uznesenia odvolacieho súdu odvolací súd uviedol záväzný právny názor, v zmysle ktorého
existencia 80 exekučných konaní voči Žalovanému ako povinnému nie je zanedbateľná. Tento vysoký
počet exekučných konaní nasvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu, s ktorým sa konajúci súd v plnej
miere stotožňuje, že žalovaný sa ako podnikateľ správal netolerovateľne, keď si riadne a včas neplnil

svoje záväzky, vstupoval stále do nových obchodnozáväzkových vzťahov, čo malo za následok, že
veritelia boli nútení vymáhať svoje pohľadávky. Súd má za to, že takéto správanie žalovaného zakladá
znaky nepoctivého zámeru u žalovaného aj podľa § 166g ods. 2 písm. e) ZKR.

62. Žalovaný mal podľa tvrdení žalobcu naplniť definíciu nepoctivého zámeru tým, že: Podľa § 166g

ods. 2 písm. h) ZKR, keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa a zvýhodniť niektorého veriteľa. Súd v plnej miere poukazuje na
relevantnú argumentáciu žalobcu, keď tento uviedol, že žalovaný napriek tomu, že opakovane bol
odsúdený pre jeho majetkovú trestnú činnosť, túto svoju trestnú bagatelizuje, pričom dokonca počas
jeho podmienečného odsúdenia obišiel požiadavku bezúhonnosti vzťahujúcu sa na štatutárne orgány.

Žalovaný bol od roku 1993 spoločníkom a konateľom spoločnosti VeScom, spol. s r. o., v likvidácií, ktorá
bola v roku 1999 zrušená, no nakoniec zanikla až od 24.11.2021, a to nie pre skončenie jej likvidácie,
ale jej ex offo výmazom podľa § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka. Z obchodného registra vyplýva, že
uvedená osoba (teda jej štatutárne orgány) si ani do 01.12.2020 nesplnili povinnosť premeny menovitej
hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných

predpisov, čo je samostatným dôvodom ex offo výmazu podľa § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného
zákonníka. Nešlo pritom o jediné nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného vo vzťahu k uvedenej
spoločnosti.ŽalovanýakokonateľnikdyneuložilkspoločnostiVeScom,spol.sr.o.,vlikvidáciídozbierky
listín žiadne účtovné závierky. Hoci uvedená spoločnosť mala majetok, aj v žalovaným spomínaných
pohľadávkach, táto spoločnosť (teda ani jej likvidátor ani jej štatutárne orgány) nezaplatili pred jej

zánikom ani len daňový nedoplatok uvedenej spoločnosti, ktorý bol v sume 500 Eur. Skutočnosť, že
žalovaný navyše v zozname majetku ani na dopyt správcu (a) neuviedol (zatajil), že má majetok –
obchodný podiel spoločnosti VeScom, spol. s r. o., v likvidácií, ani (b) neuviedol (zatajil), že ako člen
orgánu predmetnej spoločnosti má podľa § 66 ods. 3 v spojení s § 566 a nasl. Obchodného zákonníka
právo na odplatu voči predmetnej spoločnosti za výkon svojej funkcie, spolu s ostatnými dôkazmi

preukazuje tiež úmysel žalovaného poškodzovať veriteľov. Navyše z počtu až 80 exekučných konaní sa
javí, ako uviedol aj odvolací súd, „svedčí skôr pre netolerovateľné správanie podnikateľa, ktorý si riadne
a včas neplní svoje záväzky a kedy veriteľ je dohnaný k nútenému vymáhaniu svojich pohľadávok“.
S ohľadom na počet uvedených exekučných konaní sa javí byť skôr pravdepodobným, že žalovaný
pri svojej podnikateľskej činnosti nie náhodou, ale cielene poškodzoval svojich veriteľov. V roku 2009

podala manželka žalovaného návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ako
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8C/201/2009-26, zo dňa 28.01.2010, ktorým
bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené, tento návrh bol podaný manželkou žalovaného v zhode
so žalovaným, nakoľko žalovaný v predmetnom konaní vyjadril svoj súhlas s návrhom jeho manželkya žiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Následne sa žalovaný a jeho manželka, napriek zákazu
nakladania s majetkom žalovaného (účinky inhibitória z exekúcií na majetok žalovaného), pokúsili v
roku 2011 poškodiť veriteľov žalovaného uzatvorením Dohody vyporiadaní BSM, pri ktorej navrhovanom

vyporiadaní nehnuteľného majetku v prospech manželky žalovaného nevychádzali z predpokladu, že
ich podiely sú rovnaké (jediný významný majetok žalovaného je práve rodinný dom (stavba so súp. č.:
2121, k. ú.: G. E.). Táto dohoda napokon nenadobudla vecno-právne účinky iba z dôvodu trvajúcich
účinkov inhibitória. Súd ďalej uvádza, že žalovaný, ktorý prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti síce
prestal podnikať ako živnostník, no hoci sa uvedená podmienka vzťahuje aj na konateľa spoločnosti (§ 6

ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 2 a v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov) požiadavku splnenia uvedenej podmienky obišiel tak, že cez svojho syna C. B.
si žalovaný kúpil celý obchodný podiel už v existujúcej spoločnosti PATENTIA, s. r. o., a tak sa vyhol
kontrole splnenia uvedenej podmienky zo strany živnostenského úradu (podmienku živnostenský úrad
bez ďalšieho neskúma pri zmene konateľa už existujúcej spoločnosti). Žalovaný v konaní uvádzal, že
medzi rokmi 2007 až 2014 nemal žiaden príjem a žil len z finančnej pomoci svojich detí. Súd má za to,

že žalovaný mal možnosť sa pritom zamestnať sa a so svojimi skúsenosťami mohol dosahovať nielen
výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, ale vyšší príjem. To že tak žalovaný
neurobil nasvedčuje tomu, že sa chcel vyhnúť plateniu zrážok z dosiahnutej mzdy na jeho exekúcie,
teda poškodiť svojich veriteľov. Žalovaný dokonca predložil súdu Zmluvu o výkone funkcie konateľa
v spoločnosti PATENTIA s.r.o. zo dňa 14.06.2012, ktorou sa ku škode svojich veriteľov vzdáva svojho

práva na odplatu, na ktorú by inak mal právo. Žalobca správne poukázal na to, že žalovaný zastupoval
spoločnosť PATENTIA s.r.o. ako konateľ samostatne navonok, bol zodpovedný za jej obchodné vedenie,
sám jej viedol účtovníctvo a aj trikrát týždenne vykonával cesty do zahraničia – Maďarska, pričom
keď zároveň žalovaný tvrdí, že tak robil dobrovoľne bezodplatne do roku 2014 a od roku 2014 len za
symbolickú mzdu, súd takéto konanie žalovaného považuje za krajne nepravdepodobné so zreteľom

na vynaloženú snahu a odmenu za ňu. Uvedené správanie sa žalovaného, keď sa zrieka primeraného
príjmu za svoju činnosť, na ktorú by inak mal nárok poškodzuje jeho veriteľov. Zo záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu tiež vyplynulo a konajúci súd sa s tým stotožňuje, že odvolací súd videl úmysel
žalovaného poškodzovať svojho veriteľa aj v procesnom postupe žalovaného v exekučnom konaní na
vymoženie pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu na majetok žalovaného (ďalej aj len „Exekučné

konanie“), teda napríklad: bezdôvodnými návrhmi žalovaného na odklad exekúcie v Exekučnom konaní
na č. l. 13 (zo dňa 17. mája 2007), 74 a 96 (zo dňa 8. decembra 2009), o ktorých Okresný súd
Dunajská Streda rozhodol uznesením č. k.: 8Er/880/2006-32 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trnave, č. k.: 23CoE/113/200968, zo dňa 30. septembra 2009 tak, že konanie o príslušnom návrhu na
odklad exekúcie bolo právoplatne zastavené a uznesením č. k.: 8Er/880/2006-94 zo dňa 17. februára

2010 a uznesením č. k.: 8Er/880/2006-125 zo dňa 19. októbra 2011, tak že tieto návrhy na odklad
exekúcie boli právoplatne zamietnuté; bezdôvodným návrhom žalovaného na odklad exekúcie podaným
na Okresný súd Dunajská Streda dňa 9. marca 2010; bezdôvodným návrhom žalovaného proti žalobcovi
na obnovu konania podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 9. marca 2010, ktorý bol uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 5Cb/35/2010, zo dňa 1. júla 2010 zamietnutý a následným

bezdôvodným odvolaním žalovaného proti tomuto uzneseniu; bezdôvodným návrhom žalovaného na
zastavenie exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 17. mája 2011, právoplatne
zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006-136, zo dňa 3. februára
2012; bezdôvodným návrhom žalovaného na odklad exekúcie podaným na Okresný súd Dunajská
Streda dňa 18. mája 2011, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č.

k.: 8Er/880/2006136, zo dňa 3. februára 2012; bezdôvodnou žalobou Manželky žalovaného o vylúčenie
veci z exekúcie zo dňa 16. augusta 2013 podanou na Okresný súd Trnava proti žalobcovi dňa 19.
augusta 2013 poukazujúc na Dohodu o vyporiadaní BSM; bezdôvodným návrhom Manželky žalovaného
na odklad exekúcie zo dňa 19. augusta 2013; bezdôvodným návrhom žalovaného na zastavenie
exekúcie zo dňa 27. augusta 2013 podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 30. augusta

2013, právoplatne zamietnutým uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006-201,
zo dňa 6. mája 2014; bezdôvodným návrhom žalovaného na odklad exekúcie zo dňa 30. augusta
2013 podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 30. augusta 2013, právoplatne zamietnutým
uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 8Er/880/2006-201, zo dňa 6. mája 2014, v ktorom
v poslednom odseku predmetného uznesenia exekučný súd výslovne konštatoval: „Vzhľadom na

početnosť opakovaných, zjavne bezdôvodných návrhov povinného na povolenie odkladu exekúcie a
na jej zastavenie súd považuje za potrebné poznamenať, že návrh na zastavenie exekúcie nemá
odkladný účinok na prebiehajúcu exekúciu. Takýmto účinkom v zmysle § 56 ods. 5 Exekučného priadku
zásadne disponuje návrh na povolenie odkladu exekúcie. Tento záver však neplatí absolútne. Pokiaľpovinný účelovo podáva opakovane bezdôvodné návrhy na odklad exekúcie, ktoré sa navyše zakladajú
na tých istých skutočnostiach, ústavne konformný výklad práva si vyžaduje, aby formalistický výklad
právnej normy (v tomto prípade ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku) nemal za následok

zásah do chráneného záujmu oprávneného na čo najrýchlejšom uspokojení právoplatne judikovanej
pohľadávky(NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS11/2011z278.septembra2011).“;
a bezdôvodným návrhom Manželky žalovaného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. mája 2015, ako
súčasťjejodvolaniaprotiuzneseniuOkresnéhosúduDunajskáStreda,č.k.:8Er/880/206-219vydanému
vyšším súdnym úradníkom. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že takéto správanie žalovaného

zakladá znaky nepoctivého zámeru u žalovaného aj podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR.

63. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že existujú viaceré dôvody pre prísnejšie prihliadanie na skutočnosti
ovplyvňujúce jeho zámer. Osobitné životné skúsenosti dlžníka sú dané jeho osobitnými skúsenosťami
pri uzatváraní náročných transakcií, napríklad keď uzatváral zmenkové obchody s Exportno-importnou
bankou Slovenskej republiky. Osobitné životné skúsenosti dlžníka sú dané aj tým, že už bol v minulosti

zrejmeviackrátodsúdenýakovyplývazrozsudkovOkresnéhosúduDunajskáStredavtrestnýchveciach
vedených pod sp. zn.: 2T/248/2005, a sp. zn.: 2T/115/2010. Napokon osobitné životné skúsenosti
dlžníka sú determinované aj okruhom jeho blízkych osôb, keď zrejme syn dlžníka už v minulosti mal
skúsenosti s konkurzným konaním, napokon však po vyhlásení konkurzu na jeho majetok, príslušný
konkurzný súd - Okresný súd Trnava, pre nesplnenie podmienok pre povolenie oddlženia ním podaný

návrh na povolenie oddlženia zamietol. Súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky
podmienky zakladajúce povinnosť súdu prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
užalovaného,hocipostačovalosplniťčoilenjednuznich.Konkrétne,žalovanývminulostimal(žalovaný
významnejší majetok potvrdil pri svojom výsluchu) alebo stále má významnejší majetok, žalovaný má
skúsenosti s podnikaním (žalovaný sa celý život venuje podnikateľskej činnosti), žalovaný pôsobí alebo

pôsobil ako vedúci zamestnanec (žalovaný to potvrdil pri svojom výsluchu a vyplýva to aj z vykonaného
dokazovania), žalovaný pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby (žalovaný potvrdil pri svojom
výsluchu vyplýva to aj z vykonaného dokazovania), žalovaný má osobitné životné skúsenosti (uzatváral
náročné transakcie, napríklad zmenkové obchody s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky,
bol opakovane odsúdený z dôvodu, že sa dopustil majetkovej trestnej činnosti, jeho syn mal tiež

skúsenosti s konkurzným konaním). V danom prípade teda ide o dlžníka - osobu, na ktorú je potrebné
hľadieť prísnejšie zmysle § 166g ods. 3 ZKR

64. V tejto súvislosti súd znovu poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým
bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, a možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre

nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý
zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho
a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti
skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Žalobca vychádza z prísne formálneho výkladu
ust. § 166g ods. 2 ZKR, ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by

nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
72/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov
zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov,
je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému
a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení
právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však
nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od
neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje

účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).

65. Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, pripojeným
spisom a výsluchmi. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - lustráciu súdnych spisov, v ktorých

od roku 1995 až do zániku takejto spoločnosti vystupovala spoločnosť toho času s obchodným menom:
VeScom,spol.sr.o.IČO:31446698,akožalobcavzákladnomkonaníaleboakooprávnenývexekučnom
konaní, nakoľko skutkový stav mal súd za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov.
Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. Sú nevykonal dôkaz – výsluchlikvidátora U. T., nakoľko bolo lustráciou zistené, že dátum úmrtia bol 10.07.2020 a preto ho nebolo
možné predvolať ako svedka. Súd konštatuje, že zalovaný v konaní ani na výzvu súdu nepredložil
účtovné závierky spoločnosti VeScom spol. s.ro. v lividácii a ani nedokázal označiť, ktorá konkrétna

osoba viedla účtovníctvo spoločnosti vo VeScom. Súd považuje za nepravdepodobné, aby žalovaný
jednak nedisponoval žiadnymi účtovnými závierkami danej spoločnosti a jednak nedokázal označiť
osobu, ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti. Nepredloženie dôkazov a neposkytnutie informácie sa súdu
javí ako účelové.
65.1 Pokiaľ žalovaný v konaní spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že

žalobca ako veriteľ si prihlásil pohľadávku v nesprávnej – vyššej než reálnej výške, túto námietku súd
považuje za nedôvodnú. Správca taktiež nespochybnil žalobcom prihlásenú pohľadávku.

66. Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že žalovaný naplnil definíciu nepoctivého zámeru tým, že
podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR ako dlžník ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, nie
nepatrnej hodnoty, aj keď o ňom vedel a musel vedieť, ďalej tým, že podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR,

keď dlžník v návrhu, v prílohe návrhu, a na dopyt správcu neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel a s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ďalej tiež tým, že podľa § 166g ods.
2 písm. e) ZKR, keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne
priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh a tiež podľa § 166g ods. 2 písm.
h) ZKR, keď zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť

svojho veriteľa. V konaní teda bola preukázaná existencia nepoctivého zámeru na strane žalovaného.

67.Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

68. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

71. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

72. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie
súdu, a týka sa to aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Úspech v konaní sa teda aj pre
účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného meritórneho
rozhodnutia, preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho

konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

73. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 7, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Monday, November 10, 2025