Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205218
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124205218.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci navrhovateľky A. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, a manžela, ktorý návrh nepodal D. B., narodený XX.XX.XXXX, toho času
na neznámom mieste, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom E. B., narodená XX.XX.XXXX, F. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako
navrhovateľka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, IČO 30794536, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., rodená G., narodená XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky
a manžela, ktorý návrh vo veci nepodal D. B., narodený XX.XX.XXXX, občan Indickej republiky, uzavreté

dňa XX.XX.XXXX vo D., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku D., ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Maloletá E. B., narodená XX.XX.XXXX a maloletá F. B., narodená XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode
zverujú do osobnej starostlivosti matky.
III. Matka je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
V. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. sumou vo výške 101,50 Eur mesačne a na maloletú

F. sumou vo výške 101,50 Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 28.06.2024 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva, zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, určenia, že maloleté deti bude
zastupovaťaspravovaťichmajetokmatka,azároveňurčeniavyživovacejpovinnostiotcavočimaloletým
deťom. Navrhovateľka nepožadovala upraviť styk maloletých detí s otcom.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa XX.XX.XXXX vo D..
Zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu D., zväzok D., ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom X. Z manželstva pochádzajú dve deti. Matka je slovenský štátny príslušník a manžel
je indický štátny príslušník. Naposledy spoločne bývali vo Viedni pred 5 rokmi. Odporca v súčasnosti
býva v H. - G., G., Indická republika alebo na inom neznámom mieste a navrhovateľka v súčasnosti
býva v I. na adrese A. E. X. S odporcom sa pred uzavretím manželstva poznali približne 2 roky a vo
vážnom vzťahu boli od roku 2017. Do manželstva vstupovali s láskou, chceli týmto krokom posunúť ich

vzťah do novej úrovne. Žiaľ, neskôr sa ukázalo, že to nebol správny krok. Zo začiatku manželstva bola
navrhovateľka celkom rada a prvé dva roky boli šťastní. Približne rok pred manželstvom sa im narodila
dcéra E. B., narodená XX.XX.XXXX a dva roky po uzavretí manželstva sa im narodila dcéra F. B.,
narodenáXX.XX.XXXX.Potomtoobdobísarozišliaužsaksebenevrátili.Problémypritomspôsobovalahlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a
rozdielnosť ich pováh.

3. Mnohokrát sa tieto problémy snažili riešiť, rozprávali sa o nich, dokonca sa snažili jeden pre druhého
zmeniť, prispôsobiť sa, ale nakoniec sa vždy ukázalo, aké majú rozdielne ciele a očakávania od
života. Ich vzťah bol teda v mnohých ohľadoch skôr vyčerpávajúci a zrejme aj preto s postupom času
prichádzalopresvedčenie,žetakýtonefungujúcivzťahnemázmyselďalejneustálezachraňovať.Časom
si navrhovateľka uvedomila, že pri takých rozdielnostiach, aké medzi nimi sú, nemá zmysel ďalej umelo

udržiavať manželstvo. Pre rozvod sa nakoniec rozhodli obaja spoločne a dá sa povedať, že pre oboch
to bola zároveň veľká úľava. V súčasnosti si už obaja žijú vlastný život, v odlišných mestách a každý
s vlastným partnerom. Spoločne preto ani nehospodária, nemajú spoločné aktivity ani známych a
posledný polrok sa s manželom ťažko komunikuje, zatajuje miesto svojho pobytu a na niektoré mailové
správy vôbec nereaguje. Dlhodobo spolu ani intímne nežijú, pričom naposledy mali intímny styk pred
2 rokmi. Dôvod rozvratu manželstva vidí navrhovateľka v rozdielnosti pováh, rozdielnych názoroch

na život a jeho spoločné trávenie, nezáujem o rodinný život a v psychickom utrpení, pretože ďalšie
trvanie manželstva na nich oboch zle vplýva. Napriek snahe o udržanie manželstva sa im nepodarilo
vzťah zachrániť. Nemyslí si teda, že by sa dalo ich manželstvo zachrániť. Skôr naopak, ako jediné
východisko zo súčasnej situácie vidí rozvod, ktorý by aj formálne potvrdil ukončenie ich manželského
zväzku. V súčasnosti totiž obaja majú vlastné životy, nových partnerov a takto sú aj šťastnejší. Vzhľadom

na skutočnosť, že manželstvo s odporcom už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, možno
jednoznačne konštatovať, že rozvrat v manželstve je dlhodobý a s poukazom na vyššie uvedené, aj
trvalý. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel.
Ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu manželstva.

4. Manžel, ktorý vo veci návrh nepodal sa k podanému návrhu nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako
i predloženými listinami nachádzajúcimi sa v spise a na základe ktorého zisti nasledovný skutkový
a právny stav.

6. Z návrhu na rozvod manželstva vyplynulo, že toto neplní svoju účel od roku 2023, kedy
sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželia spolu intímne nežijú, spoločne
nehospodária a z návrhu tiež vyplynulo, že manžel ktorý návrh vo veci nepodal má nový vzťah.

7.Zosobášneholistuvyplynulo,žeúčastnícimanželstvouzavreliXX.XX.XXXXatotojezapísanévknihe
manželstiev matričného úradu D., vo zväzku D., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.

8. Z rodných listov maloletých detí vyplynulo, že maloletá E. B. sa narodila XX.XX.XXXX, maloletá F.
B. sa narodila XX.XX.XXXX. Obe maloleté sa narodili v I..

9. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplynulo, že matka poberala na maloleté
deti prídavok na dieťa od 09/2018 a 07/2021, aktuálne od 01/2023 vo výške 60,00-Eur mesačne.

10. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplynulo, že matka nepoberá štátne

sociálne dávky a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi.

11. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že manžel s maloletými deťmi nie je v kontakte, ona mu však
v stretávaní nechce brániť preto nežiada upraviť styk otca s maloletými. Zároveň z jej výsluchu vyplynulo,
že otec v čase zoznámenia pracoval ako kuchár vo Viedni v indickej reštaurácii. Aktuálne by sa mal

zdržiavať v Portugalsku. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom či je zamestnaný.

12. Podľa čl. I základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.

Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

13. Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinnížiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd (§ 19 ods. 1, 2 zákona o
rodine).

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti.

17. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak
sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa,
súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je

nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

22. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal
za to, že návrh navrhovateľky v časti rozvodu manželstva je dôvodný, keďže v predmetnej veci sú
splnenépodmienkyprerozvodmanželstvaúčastníkovkonania.Manželsaknávrhunarozvodnevyjadril.
Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj manželky, od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd poukazuje na to, že manželstvo je
dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával vo vzťahu, ktorý je dlhodobo
nefunkčný.Manželstvoúčastníkovneplnížiadnuzosvojichfunkcií,ktorévyplývajúzdikcie§18Zákonao
rodine (t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné
prostredie) a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu

manželstva, súd zistil povahové a názorové rozdielnosti oboch manželov, ktoré viedli k postupnému
vzájomnému citovému odcudzeniu.

23. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

24. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

29. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmyžaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

31. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 92 veta prvá C.m.p., na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden

z nich.

33. Podľa § 93 C.m.p., konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

34. Podľa § 94 C.m.p., účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

35. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

36. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie výživného, súd skúmal pomery navrhovateľky a pomery otca.
Súd mal preukázané, že jednak došlo k všeobecne známemu zvýšeniu životných nákladov. Maloleté

deti bývajú s matkou. Súd ustálil odôvodnené potreby maloletých detí vo výške 101,50 Eur mesačne
na každé maloleté dieťa na základné vzdelávanie, stravu, oblečenie, obuv, hygienu, drogériu, knižky a
hračky, voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť a pomerné náklady na bývanie na každé maloleté
dieťa. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Celá osobná starostlivosť o maloleté je na matke,
matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté, uhrádza ich výdavky. Otec matke so starostlivosťou

o maloleté deti nepomáha, s maloletými sa nestretáva. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. V danom prípade sa o maloleté
staráibamatka,otecmatkesostarostlivosťouomaloleténijakonepomáha,celástarostlivosť,ovýchovu,
zabezpečovanie, prípravu stravy, opateru o maloletých, vodenie do a z predškolského zariadenia resp.
školského zariadenia, či k lekárovi ako aj starostlivosť o maloleté počas choroby je na matke. Otec nie je

vedený ako zamestnanec ani samostatne zárobkovo činná osoba v Sociálnej poisťovni. Súd vychádzal z
možnosti otca, ktorý pracoval ako kuchár v indickej reštaurácii vo Viedni, preto súd prihliadal a vychádzal
z minimálnej mzdy v danom odvetvi (https://www.eures.sk/priemerne-a-minimalne-mzdy-v-eu) , nakoľko
sa otec aktuálne má nachádzať v Portugalsku, súd vychádzal čiastočne aj z minimálnej mzdy v danom
odvetví v uvedenej krajine. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol aj na odporúčacie tabuľky

ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach
otca maloletých zamestnať sa a dosahovať príjem, ktorý odôvodňuje určiť výšku výživného v sume á
-101,50 Eur na maloleté dieťa. Každý rodič je však povinný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosti
k dieťaťu, pokiaľ nie je schopné samé sa živiť.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak ako je vo výrokovej časti
uznesenia uvedené, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

38.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíazákonnýchustanovení,súdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p. a § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s
§ 357 písm. m) C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadený
súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Bez právnych účinkov podá odvolanie ten
účastník konania, ktorý sa vzdal odvolania po vyhlásení rozsudku (§ 368 C.s.p.).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.