Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-6Csp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200098
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2523200098.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.

o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: WEBBER
LEGAL, s. r. o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552 o zaplatenie
4.478,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s., sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 25.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
4.478,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.158,69 Eur od 24.05.2016
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu pôvodný žalobca, Poštová banka, a. a., odôvodnil tým, že dňa 07.07.2015 uzatvoril v právnom

postavení veriteľa so žalovanou v právnom postavení dlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
1559258764, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného obchodné podmienky pre spotrebiteľské
úvery. Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí
s ich obsahom. Na základe zmluvy veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 4.200,- Eur.
Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania
žalovanej s plnením úveru žalobca v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s

ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a nakoľko žalovaná na upozornenie nereagovala, vyhlásil dňa 23.05.2016 úver za
predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu z úveru neuhradila,
a to ani len čiastočne. Jednotlivé splátky žalovanej do zosplatnenia úveru sú uvedené v aktuálnom stave
úveru v časti zaplatené splátky. Žalobca pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 27.02.2019 opätovne
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná však do dňa spísania žaloby žiadnu ďalšiu splátku
úveruneuhradila.Vsúladesozmluvnýmidokumentmivzniklažalovanejpovinnosťzaplatiťzaposkytnutý

úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne. Žalobca si
uplatňuje voči žalovanej od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05
%. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny úveru po
jeho zosplatnení je deň nasledujúci po zosplatnení úveru. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinuvo výške 4.158,69 Eur, vyčíslený úrok z istiny vo výške 280,41 Eur (súčet zmluvného úroku a zákonného
úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru),
poplatky vo výške 39,65 Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.158,69 Eur

od 24.05.2016 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.04.2019 platobný rozkaz sp. zn. 23Up/365/2019 - 0,
ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorým žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla,
že obchodné podmienky boli neplatne inkorporované. Žalovaná podpísala formulárovú zmluvu, ale
Obchodné podmienky nikdy neprevzala, nikdy jej neboli doručené, nikdy sa s nimi neoboznámila a nikdy
s nimi neprejavila súhlas. Z tohto dôvodu Obchodné podmienky neboli do zmluvy platne inkorporované
a žalovaná nimi nemôže byť viazaná. Žalovaná tiež uviedla dôvody, ktoré spôsobili bezúročnosť a
bezpoplatkovosťou úveru, a to neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, nesprávne uvedenie

celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v členení
na istinu, úroky a iné poplatky.

5. Nakoľko žalovaná podala včas odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením, platobný
rozkaz sa zrušil v celom rozsahu. Spis bol postúpený Okresnému súdu Piešťany dňa 07.06.2019.

6. Uznesením č. k. 18Csp/59/2019 - 94 zo dňa 17.06.2019, právoplatným dňa 23.07.2019, súd pripustil,
aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o.

7. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 07.08.2019. Vo vyjadrení žalovaná

namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a vzniesla námietku premlčania. Žalovaná uviedla, že predpokladom na postúpenie pohľadávky je
skutočnosť,žeideopohľadávkupokonečnomtermínesplatnostialebožepôvodnýveriteľplatnevyhlásil
predčasnú splatnosť podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ však nevyhlásil predčasnú
splatnosť platne. Výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nebola žalovanej žiadnym spôsobom

doručená. Zároveň je však neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a pre jej neurčitosť. Z listu Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 27.04.2016 vyplýva, že žalovaná mala byť v omeškaní po dobu 3 mesiacov so sumou 344,15
Eur (z toho omeškaná splátka 308,- Eur a poplatky 36,15 Eur). Výška mesačnej splátky podľa zmluvy
bola 77,- Eur. Výzva v zmysle § 56 ods. 9 Občianskeho zákonníka je tak v rozpore s týmto ustanovením,

nakoľko pôvodný veriteľ podmieňoval vyhlásenie predčasnej splatnosti zaplatením podstatnej vyššej
sumy ako sumy jednej omeškanej splátky. Zároveň z predmetného upozornenia nie je zrejmé, s ktorou
konkrétnou splátkou mala byť žalovaná v omeškaní po dobu troch mesiacov. Nakoľko pohľadávka
postupcu neexistovala pre rozpor zosplatnenia s Občianskym zákonníkom, nemohlo dôjsť k jej platnému
postúpeniu. Navyše, právny úkon je následne postihnutý vadou neurčitosti. Žalovaná má za to, že

pohľadávka Poštovej banky, a. s. bola neplatne zosplatnená a z tohto dôvodu ju nebolo možné platne
previesť na inú osobu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovanej nebola doručená žiadna výzva
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpenie je neplatné.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.09.2019. Vo vyjadrení

viedol, že postupca podaním zo dňa 27.04.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok a upozornil
ju na možnosť postupu podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Následne podaním zo dňa 23.05.2016
oznámil žalovanej, že celá pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou. Postupca toto svoje právo využil
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva
predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo

preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru
splatné do budúcna stali splatnými. K údajnej nejasnosti a neurčitosti výzvy zo dňa 27.04.2016 žalobca
poukázal na to, že žalovaná nehradila splátky od januára 2016 - 4*77 Eur = 308 Eur. Žalobca má za to,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti sa stalo v súlade s právnym poriadkom. Zároveň právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná bola v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný
na úhradu omeškaných splátok. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie
postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejtopísomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. K postúpeniu pohľadávky došlo po jej
splatnosti a po jej uplatnení na súde.

9. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 18Csp/59/2019 - 245 zo dňa 07.10.2020, ktorým žalobu

zamietol. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 26CoCsp/7/2021 - 290 zo dňa 29.06.2021 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5Cdo/224/2021 - 369
zo dňa 30.11.2022, právoplatným dňa 07.01.2023, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. júna 2021
sp. zn. 26CoCsp/7/2021 a rozsudok Okresného súdu Piešťany zo 7. októbra 2020 č. k. 18Csp/59/2019
- 245 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.

10. Súd vo veci samej opätovne rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. PN-6Csp/1/2023 -
410zodňa02.02.2024,ktorýmžalobuzamietol.KrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.26CoCsp/15/2024
- 456 zo dňa 04.03.2025, právoplatným dňa 03.04.2025, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opätovne vec prejednať, zabezpečiť
si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K tomu vyvodiť
zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť
i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania.

V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v
konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku) procesne správnym postupom. Súd prvej
inštancie sa neopomenie zaoberať platnosťou postúpenia pohľadávky medzi bankou a žalobcom. Pri
posudzovaní účinkov doručenia relevantných výziev žalovanej sa bude súd prvej inštancie dôsledne
venovať zodpovedaním otázky, či adresát hmotnoprávneho úkonu mal objektívnu možnosť oboznámiť

sa s obsahom zásielky v kontexte so zvolenou adresou zo strany veriteľa na doručovanie zásielok
žalovanej.

12. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol,
zaoberajúc sa argumentáciou sporových strán a listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania,

za účelom ich následného právneho posúdenia a opätovného zhodnotenia. Strany sporu návrhy na
doplnenie dokazovania nemali. Súd na doplnenie dôkazov sporové strany nevyzýval.

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobcovi v konaní nesvedčí aktívna
vecná legitimácia z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky a z dôvodu rozporu s § 17 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch (nakoľko v čase postúpenia pohľadávky, ešte nenastal prirodzený
konečný termín splatnosti podľa zmluvy a nedošlo ani k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti)
a z dôvodu rozporu s § 92 zákona o bankách. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť bolo dojednané iba vo
Všeobecnýchobchodnýchpodmienkach,nievzmluve,pokiaľideoobsahovústránkuupozorneniapodľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 6Cdo/152/2022 publikované v Zbierke pod č. 3/2025, judikát č. 34. Právny úkon, ktorým pôvodný
veriteľ upozornil spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka – list zo dňa 26.04.2016, tieto
náležitosti nespĺňa a je v ňom iba uvedená kumulatívna suma na zaplatenie 344,15 Eur, ktorá podľa
všetkého pozostáva zo štyroch splátok po 77,- Eur a nejakých poplatkov vo výške 36,15 Eur, ktoré ani
neboli špecifikované. Pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o námietku, že právo na zosplatnenie
bolo dojednané vo Všeobecných obchodných podmienkach, uvedené dojednanie je napriek tomu platné
s ohľadom na to, že tieto podmienky sú platnou súčasťou zmluvy, tak ako vyplýva zo rozhodovacej
praxe. Žalobca sa nestotožňuje s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Cdo/152/2022.

Ustanovenie § 53 ods. 9 je v Slovenskej republike účinné vyše 15 rokov a k zmene obsahu tohto
právneho úkonu nedošlo zmenou právneho predpisu prostredníctvom zákonodarcu, ale rozhodovacou
činnosťou súdov a teda veriteľ v čase vykonania takéhoto úkonu objektívne nemohol uviesť náležitosť,
ktorá v tom čase nebola vyžadovaná zákonom a ani jediným rozhodnutím slovenského súdu. V tomtosmere žalobca preto uvádza, že uplatnený výklad považuje za nesprávny a odvoláva sa na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v ktorom Najvyšší
súd zaujal opačný právny názor a to taký, že v žiadnom podaní nemusí byť špecifikovaná konkrétna

splátka a s ohľadom na znenie právnych predpisov je súd povinný bez iných skutočností predpokladať,
žeidevždyotúsplátku,ktorátrimesiacepredchádzazosplatneniu.Predmetnérozhodnutiezároveňrieši
otázku časovej postupnosti zosplatniť úver, pričom Najvyšší súd výslovne uviedol, že zosplatnenie úveru
je vždy právom veriteľa a nie jeho povinnosťou a toto právo sa obnovuje každou ďalšou nezaplatenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ viac ako tri mesiace v omeškaní. Námietka protistrany je objektívne

neaplikovateľná,nakoľkovpriebehujednéhomesiacaniejemožnésplniťvšetkypodmienkyvyžadované
zákonom s ohľadom odbernú lehotu pri každej zásielky, ktorú má adresát k dispozícii.
15. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dobrá pôžička zo dňa 07.07.2015, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
26.04.2016, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.05.2016, podacie hárky, kópiu obálky, aktuálny stav
úveru ku dňu 28.02.2019, predžalobnú výzvu, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019.

16. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov
na pojednávaní a vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

17. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 07.07.2015

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.200,- Eur za nasledovných podmienok: počet mesačných
splátok 108, dátum konečnej splatnosti úveru 25.07.2024, výška mesačnej úhrady 77,- Eur, úroková
sadzba 16,90 %, RPMN banky 18,30 %, priemerná RPMN na trhu 11,53 %, odplata za poskytnutie úveru
16,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 23,06 %, celková čiastka úveru 8.216,04 Eur, dátum prvej

platby do 25.08.2015, splácanie mesačnej vždy k 25. dňu, úver bez poistenia. V zmluve boli uvedené
aj poplatky súvisiace s poskytnutým úverom.

18. Listom označeným ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.04.2016
právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy

o úvere zo dňa 07.07.2015 a obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienke
neuhradila svoje záväzky zo zmluvy o úvere. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil
žalovanú, že ku dňu 26.04.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace
po lehote splatnosti vo výške 344,15 Eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 308,- Eur a
poplatkov vo výške 36,15 Eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku

v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne
splatným a žiadať o úhradu celej úverovej pohľadávky. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva
odoslaná na meno žalovanej na adresu E. B. XX, XXX XX F. G. F. dňa 27.04.2016.

19. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.05.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že

nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 07.07.2015
a obchodných podmienok, stala sa jej úverová pohľadávka k 23.05.2016 predčasne splatnou v celom
rozsahu. Dlžná suma vo výške 4.478,75 Eur pozostáva z dlžnej istiny 4.158,69 Eur, úroku 280,41 Eur,
poplatkov za upomienky 39,65 Eur a poistného 0,- Eur. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej
sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Podľa kópie obálky vrátenej zásielky

neprevzatej v odbernej lehote bola výzva odoslaná na meno žalovanej na adresu E. B. XX, XXX XX
F. G. F..

20. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 28.02.2019 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške
4.200,- Eur, ktorý nebol riadne a včas splácaný.

21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.23. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 11 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom,
že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo
formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo

spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

37. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

38. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

39. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto

ju v celom rozsahu zamietol.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu, Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 07.07.2015
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, na základe ktorej právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.200,- Eur. Hoci predmetná zmluva o úvere
je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod
(§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení

tejtozmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,tedaakododávateľvzmysle§52ods.
3 Občianskeho zákonníka a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom.
Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym

predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
žalobcu túto charakteristiku spĺňa.

41. Vychádzajúc z dohodnutých zmluvných podmienok, žalovaná bola povinná splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 77,- Eur. Podľa ustanovenia § 565 v spojení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
prenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnuté,pričomaksajednáoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, dodávateľ môže právo podľa § 565 uplatniť najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z obsahu zmluvy priamo nevyplýva, že v prípade riadneho
nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.42. Žalobca žalobu postavil na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu ku dňu
23.05.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru po tom, čo bola žalovaná upozornená na možnosť
uplatnenia tohto práva veriteľa. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, právo právneho

predchodcu žalobcu zosplatniť úver nemali strany uvedené priamo v zmluve. Pri uplatnení tohto práva
veriteľ musí dodržať zákonný postup podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

43. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas.
Právny predchodca žalobcu podľa tvrdenia žalobcu listom zo dňa 26.04.2026 vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 344,15 Eur pozostávajúcej z omeškanej splátky 308,- Eur a poplatkov
vo výške 36,15 Eur a súčasne žalovanú upozornil, že pokiaľ nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy
záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Nakoľko žalovaná požadovanú sumu

nezaplatila,právnypredchodcažalobcupodľatvrdeniažalobculistomzodňa23.05.2016vyhlásilúverza
predčasne splatný k 23.05.2016. Obe listiny však boli žalovanej nevedno prečo odoslané na inú adresu
- E. B. XX, XXX XX F., než je adresa žalovanej uvedená v zmluve – C. XXX/XX, XXX XX D.. Žalobca
netvrdil ani nepreukazoval, či mu žalovaná po uzavretí zmluvy o úvere oznámila adresu pre doručovanie.

44. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a predložené listinné dôkazy týkajúce sa tvrdeného
predčasného zosplatnenia úveru súd skúmal, či právny úkon vyhlásenia okamžitej splatnosti celého
zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru bol uskutočnený za splnenia zákonných podmienok
ustanovených v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a či realizáciou tohto právneho
úkonu žalovaná skutočne stratila výhodu splácať úver v mesačných splátkach a či veriteľovi vzniklo

právo žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky naraz. Po vyhodnotení uvedeného dospel súd
k záveru, že k realizácii tohto právneho úkonu nedošlo platne (riadne) a žalovanej miesto toho naďalej
aj po 23.05.2016 svedčilo právo splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a veriteľ nemal
právo žiadať od žalovanej zaplatenie celého zostatku poskytnutého úveru naraz, a to s poukazom na
závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn.

6Cdo/152/2022.

45. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení z 13. februára 2025,
sp. zn. 6Cdo/152/2022 platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje
v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou
nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo
za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na
právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko
napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje
nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej

ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už
podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

46. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). S ohľadom na uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné právny
úkon veriteľa zo dňa 26.04.2016, ktorým vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky omeškanej splátky
vo výške 308,- Eur s upozornením na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, vyhodnotiť za

absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre svoju neurčitosť, resp. podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákonnej úpravy v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
totiž veriteľ v tomto právnom úkone presne neurčil, pre ktorú konkrétnu anuitnú (mesačnú) splátku mieni
využiť svoje právo vyhlásiť okamžitú splatnosť celého zostatku úveru, ale len vo všeobecnosti vyzvalžalovanú na úhradu „pohľadávky banky vo výške 344,15 Eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo
výške 308,- Eur a poplatkov vo výške 36,15 Eur“, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu tohto
právadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok,t.j.uplynutiaobochvzákoneustanovených

lehôt, a to trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorej nesplnenie sa má stať
splatný celý dlh, a pätnásťdňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa o možnosť uplatniť právo žiadať
o zaplatenie celého dlhu pred jeho reálnym uplatnením. Inak povedané, v prípadne výzvy veriteľa podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, by z tohto právneho úkonu malo byť nepochybné, že spotrebiteľ
je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky, pre ktoré omeškanie v prípade jeho

trvania je viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
pričomtátovýzvasamusídostaťkspotrebiteľovinajneskôr15dnípredtým,akoveriteľtotoprávouplatní.
Výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol
vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako o tri mesiace, aby sa prípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Jedná sa o právo
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktoré môže využiť podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek

omeškanej splátke, za splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné a
nevyhnutné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia
úveru. Právne úkony veriteľa podľa ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. list
označený ako výzva na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.04.2016 a výzva na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 23.05.2016 neuvádzajú konkrétnu nezaplatenú splátku, pre ktorú bol úver zosplatnený,

v dôsledku čoho uvedené právne úkony súd považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

47. K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024, ktorý konštatoval: ,,V

prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý
dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale

i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a

v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

48. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024,
v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,

aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.

49. Zosumarizujúc vyššie zmienené, pre platný právny úkon zosplatnenia (v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka) je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby presne špecifikoval konkrétnu splátku,

pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatňuje celý dlh. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru,
že k uplatneniu práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť celého zostatku spotrebiteľského úveru
nemohlo platne a účinne dôjsť, pretože zo strany veriteľa neboli pri tomto právnom úkone splnené
osobitné podmienky vyžadované § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. októbra
2024). Zároveň, ako bolo vyššie v bode 43. tohto rozsudku uvedené, predmetné výzvy neboli žalovanej

doručené, a to s poukazom na to, že boli odoslané na inú adresu než tá, ktorá bola uvedená v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

50. V nadväznosti na záver súdu vo vzťahu k neplatnému zosplatneniu úveru súd zároveň
poznamenáva, že následkom toho, že nedôjde k zosplatneniu pohľadávky, (či už z vôle veriteľa alebo

ako dôsledok nesplnenia zákonných /zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky) je skutočnosť, že
veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými
podľa zmluvy. Ak však veriteľ uplatňuje na súde ako spotrebiteľský spor dlžnú sumu titulom zosplatnenia
(ktorá je aj tak vyčíslená) a následne by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnenýzákonný predpoklad) uplatňoval túto sumu alebo jej časť titulom jednotlivých splátok, išlo by podľa
súdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods.
2 CSP za zmenu žaloby, ktorá sa však podľa § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch, v ktorých je

žalovaným spotrebiteľ, nepripúšťa. Nakoľko žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie
z predčasne zosplatneného úveru, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena
podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ,
súd nemohol nárok posudzovať inak, napríklad ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných
splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý žalobcom ani

nebol uplatnený (obdobne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn.
6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022).

51. Nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie
úverovéhovzťahu,či„rozpočítavaním“dlžnýchsúmzisťovať(čonarážaajna„procesnélimity“vzmysle§

132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič
iné,akolennazákladevlastnejiniciatívykonajúcehosúdu(anamiestožalobcu,ktoréhotakátopovinnosť
zaťažuje) vymedzenie takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy
a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že
takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne

v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2024, sp. zn. 9Co/138/2024).

52. Súd sa pri svojom závere o neurčitosti a neplatnosti právneho úkonu veriteľa zo dňa 26.04.2016
priklonil s právnemu názoru žalovanej, ktorá túto námietku vzniesla už vo svojom vyjadrení k žalobe

doručenom súdu dňa 07.08.2019, avšak súd sa s touto námietkou pri svojich predchádzajúcich,
zrušených rozhodnutiach vo veci nevysporiadal. Žalobca na pojednávaní tento právny názor žalovanej,
ktorý korešponduje s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn.
6Cdo/152/2022, nezdieľal a mal za to, že veriteľ v čase vykonania predmetného úkonu objektívne
nemohol uviesť náležitosť, ktorá v tom čase nebola vyžadovaná zákonom a ani jediným rozhodnutím

slovenského súdu. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť na to, že žalovaná už v roku 2019
namietala skutočnosť, ktorú napokon judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2022.

53.Nakoľkonedošlokplatnémuzosplatneniuúveru,nemohlodôjsťaniplatnémupostúpeniupohľadávky
banky - veriteľa na postupcu - EOS KSI Slovensko, s. r. o. podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca

nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

54. Žalobca sa v spore domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených
záväzkov žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej s Poštovou bankou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku
mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019 od Poštovej banky, a. s.,

t. j. od banky, preto súd v prvom rade skúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, súbežne
však pre vyhodnotenie aktívnej vecnej legitimácie bolo v danom prípade potrebné skúmať aj skutočnosť,
či došlo k predčasnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa, banky.

55. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo

205/2009). Vecnálegitimáciaúčastníkajestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,ktorýodpovedánaotázku,
či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej
povinnosti. Ide teda o to, či uplatnený nárok si podľa hmotného práva mohol uplatniť práve žalobca a či
v žalobe označil pasívne legitimovaný subjekt, ktorý je podľa hmotného práva nositeľom povinnosti, o
ktorú v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.

56. Z vyššie uvedeného záveru, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva,
že konečná splatnosť úveru nastala až končenou splatnosťou úveru podľa zmluvy dňa 25.07.2024.
Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom bola uzatvorená dňa06.05.2019. Postúpenie pohľadávky z banky na tzv. „inú osobu“ je možné realizovať len v súlade
s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto
peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo

nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po
uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na
akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky
Slovenska. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť, ako je tomu v uvedenom prípade,
môžu teda byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti pri súčasnom

splnení podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým
bol v omeškaní nepretržite 90 dní.

57. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že Poštová banka, a. s. ako
postupca postúpila na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019
pohľadávku z úveru, ktorý nebol splatný a zmluvou o postúpení pohľadávok tak bol postúpený živý úver

v rozpore so zákonom o bankách. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súdenom
spore súd vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa, t. j. banky na žalobcu. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia žalobcu, preto súd žalobu zamietol. Súd mal z listinných dôkazov za
preukázané, že Poštová banka, a. s. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná zaviazala

splácať v určených splátkach. Žalovaná sa dostala do omeškania a úver riadne a včas nesplácala.
Banka mohla svoju pohľadávku z úverovej zmluvy v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách voči žalovanej postúpiť inému subjektu iba v prípade, že postupovaná pohľadávka je
už splatnou, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre

platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

58. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, preto súd žalobu
zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

59.Pokiaľideovznesenúnámietkupremlčania,stoutosasúdvysporiadalvrozsudkuzodňa02.02.2024
tak,žeuplatnenýnárokniejepremlčaný.Čosatýkadoručovaniapredmetnýchvýzievžalovanej,žalobca
preukazoval ich odoslanie žalovanej na nesprávnu, resp. inú adresu, na základe čoho nemal súd za
preukázané, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá by sa s nimi mohla oboznámiť. Námietka

žalovanej, že jej výzvy neboli doručené, je preto dôvodná.

60. Vzhľadom na záver súdu o neplatnom zosplatnení úveru súd žalobu žalobcu zamietol, a to bez
toho, aby podrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. a teda či nie je dôvod úver podľa tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov

a či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na následný záver o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu súd sa ďalej nezaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby v jej merite, ale
žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

61. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998).

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.65. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

66. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu
súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania
a o trovách dovolacieho konania.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396

ods. 1 a 3 CSP a § 453 ods. 3 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie

urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania
(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.