Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200764
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200764.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Komenského 52, 041
26 Košice, za účasti: 1/ Mesto Košice, oddelenie dopravy a životného prostredia, referát životného
prostredia, so sídlom: Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, a 2/ D.S.TRADE s.r.o., so sídlom: Timonova 17,
040 01 Košice, IČO: 36 583 529, ako ďalších účastníkov konania, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/035309-003 zo dňa 12.10.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie z a m i e t a .

III. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania, Mestu Košice, oddelenie dopravy a životného prostredia, referát
životného prostredia, p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

V. Ďalšiemu účastníkovi konania D.S.TRADE s.r.o., so sídlom: Timonova 17, 040 01 Košice, IČO:
36 583 529, n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2021/035309-003 zo dňa 12.10.2021 žalovaný ako príslušný odvolací
orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok"), postupom podľa § 59 ods. 2

Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa - Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia č. OU-KE-OSZP3-2021/025334-011 zo dňa 27.07.2021, ktorým
ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 525/2003 Z.z. o štátnej správestarostlivostioživotnéprostredieaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,
v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o posudzovaní

vplyvov"), na základe oznámenia o navrhovanej činnosti „Zariadenie na zber kovových odpadov, batérií
a papiera" predloženého navrhovateľom D.S.TRADE s.r.o., Timonova 17, 040 01 Košice, IČO: 36 583
529, po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona
a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona tak, že:

„Navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber kovových odpadov, batérií a papiera“ umiestnená na území
Košického kraja v okrese Košice IV v MČ Košice – Krásna na pozemku parc. č. 7400 v kat. úz. A. sa
nebude posudzovať podľa zákona a pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa
osobitných predpisov.“
2. Uvedeným rozhodnutím sa vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere
navrhovanej činnosti a doručené stanoviská sa ukladajú nasledovné opatrenia: - Prevádzkovateľ

zberného miesta a osoba oprávnená na zber odpadov je povinný dodržiavať a vykonávať ustanovenia
§ 14 a § 16 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o odpadoch“). - Dodržiavať všetky platné právne predpisy
odpadového hospodárstva, a to najmä zákon o odpadoch a vyhlášku Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch

v znení vyhlášky č. 322/2017 Z. z. - Držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len osobe oprávnenej
nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. - Zaobchádzanie so škodlivými látkami vykonávať
primerane v súlade s § 39 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „vodný
zákon“). - Zabezpečiť zhodnotenie, prípadne zneškodnenie odpadov vzniknutých počas prevádzky

navrhovanej činnosti podľa zákona o odpadoch. - Vykonať opatrenia na zmiernenie predpokladaných
negatívnych vplyvov činnosti na životné prostredie.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Okresnému úradu Košice, odboru
starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) listom zo dňa 21.06.2021 predložila spoločnosť D.S.TRADE

s.r.o., Timonova 17, 040 01 Košice, IČO:36 583 529 (ďalej len „navrhovateľ“) zámer navrhovanej
činnosti „Zariadenie na zber kovových odpadov, batérií a papiera,“ vo veci vydania rozhodnutia podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Prvostupňový správny orgán na
základe preskúmania a zhodnotenia predloženej navrhovanej činnosti, vyjadrení dotknutých subjektov,

zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľov podľa zákona o EIA
rozhodol dňa 27.07.2021, že predložený zámer navrhovanej činnosti sa nebude ďalej posudzovať podľa
zákona o EIA. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.07.2021 bolo zverejnené dňa
28.07.2021.
4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že

rozhodnutie je nezákonné z dôvodov, že prvostupňový správny orgán určil podmienky rozhodnutia
zo zisťovacieho konania neurčito, len ako neurčité zásady, ktoré vyplývajú z iných osobitných
právnych predpisov, chrániacich rôzne zložky životného prostredia. Napadnuté rozhodnutie vo výrokovej
časti neobsahuje určenie konkrétnych opatrení. Takto formulované podmienky rozhodnutia nespĺňajú
kvalifikačné znaky zmierňujúcich opatrení v zmysle citovaných právnych predpisov ani nenapĺňajú cieľ a

účel citovaných právnych predpisov a tak je rozhodnutie v tomto smere nezákonné. Výrok rozhodnutia je
jeho jadrom, ktorý určuje povinnosti navrhovateľa, musí byť zreteľný, zrozumiteľný, určitý, jednoznačný a
preskúmateľný, čo výrok rozhodnutia v časti zmierňujúcich opatrení nespĺňa. Odôvodnenie rozhodnutia
neobsahujevyhodnotenieprijatiaresp.vtomtoprípadeneakceptovanienávrhuzmierňujúcehoopatrenia
podľa § 20a zákona o EIA. Odvolateľ navrhol uviesť do podmienok rozhodnutia zmierňujúce opatrenie

v znení „Žiadame preto v tomto smere určiť primerané kompenzačné opatrenia, ktoré by mal navrhnúť
sám navrhovateľ, ako primerané a vhodné sa mu javí určiť realizáciu líniovej obvodovej izolačnej
zelene a vnútro areálových zelených plôch a dlhodobú starostlivosť o ňu.“ Nie je zrejmé, či úrad vyzval
navrhovateľa k určeniu podmienok, ktoré sám navrhne, rovnako však nie je zrejmé prečo úrad neuviedol
ako podmienku rozhodnutia povinnosť realizácie líniovej obvodovej izolačnej zelene, vnútro areálových

zelených plôch a dlhodobú starostlivosť o ňu. Žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na nové zisťovacie konanie. S podkladmi odvolacieho rozhodnutia žiadal byť oboznámený
pred vydaním rozhodnutia. Rozhodnutie a iné písomnosti žiadal, aby boli doručované do elektronickej
schránky.5. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 06.09.2021 v súlade s § 56 Správneho poriadku
upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu a vyzval ich,
aby sa k obsahu odvolania písomne vyjadrili do 3 pracovných dní odo dňa doručenia upovedomenia

o odvolaní. V stanovenej lehote sa k predmetnému odvolaniu nikto z účastníkov konania nevyjadril.
Prvostupňový správny orgán nenašiel zákonný dôvod, aby odvolaniu vyhovel v rámci konania podľa §
57 ods. 1 Správneho poriadku a dňa 13.09.2021 postúpil predmetné odvolania v súlade s § 57 ods.
2 Správneho poriadku spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Košice, odboru opravných
prostriedkov.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán podľa § 33
ods. 2 Správneho poriadku dňa 19.07.2021 oznámil účastníkom konania a zúčastneným osobám, že
majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu bolo možné nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na
okresnom úrade v pracovných dňoch od 8:00 hod. do 15:00 hod. a v lehote do 5 pracovných dní odo
dňa doručenia uvedeného oznámenia sa písomne vyjadriť k predmetnej veci. V stanovenej lehote

nikto z účastníkov nenahliadol do spisu a ani nikto z účastníkov konania sa k podkladom re rozhodnutie
nevyjadril.
7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán zohľadnil stav využitia územia
a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na
jednotlivé zložky životného prostredia, chránené územia a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich

pravdepodobnosti, rozsahu a trvania a na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie určil opatrenia a podmienky. Prihliadal a vyhodnotil všetky
písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania a zapracoval ich pripomienky do výroku
rozhodnutia. Stanoviská dotknutých subjektov k navrhovanej činnosti, doručené v zákonnej lehote,
nepreukázali skutočnosti, ktoré by znamenali riziko vážneho poškodenia alebo ohrozenia životného

prostredia, či zdravia obyvateľstva, prípadne by znemožňovali samotnú realizáciu predmetnej činnosti.
Všetky vplyvy na životné prostredie, resp. zdravie obyvateľstva v okolí dotknutého územia sa dajú
eliminovať technickými opatreniami, resp. dôsledným dodržiavaním technických a pracovných postupov.
Výsledná záťaž na životné prostredie je prijateľná a zachováva jeho kvality v lokálnom a širšom meradle.
Postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a bol

dostatočne zistený stav veci. Konanie bolo vedené v zmysle platných ustanovení zákona o EIA a
Správneho poriadku.
8. Žalovaný sa stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgánom, s tým, že
v jeho konaní nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné jeho
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Poukázal na príslušnú právnu úpravu - zákon o posudzovaní vplyvov

a Správny poriadok a dospel k záveru, že z dôvodov uvedených vyššie rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutie potvrdil.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/035309-003 zo dňa 12.10.2021
správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení
(ďalej aj „SSP“) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi

alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a v konaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.1 písmeno g) SSP).
11. V žalobe žalobca okrem iného popísal ciele, ktoré ako ekologická organizácia sleduje v súvislosti
so zlepšovaním životného prostredia a to v oblasti verejného záujmu. Ďalej citoval články Ústavy SR

a Charty základných práv Európskej únie. Poukazoval na to, že správne orgány nedôsledne aplikujú
predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že
tieto práva sú aj reálne odopreté. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí označilustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), f), a g) SSP Ďalej citoval ustanovenia § 20a, § 24 ods. 2, § 29
ods. 3 a 13, § 37 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov.
12. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce

podmienku vyjadrenú aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 So 115/2010, v zmysle
ktorého nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo
navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právomchránenýchzáujmochodopieramožnosťefektívnespochybniťtakétorozhodnutie,lebosamotný

účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje
subjektívne právo.
13. Uvádzal, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom
ich navrhuje riešiť. Vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov
pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto
fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia

na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia
identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné
nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne
zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.
14. Žalobca poukázal na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 47 ods.

3 Správneho poriadku. Riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia, pričom citoval závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sža/15/2011. Namietal,
že žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu
a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je
vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 10Sžso/79/2015 vyplýva, že aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na
prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody
prvostupňového rozhodnutia sú správne.
15. Povinnosťou prvostupňového, ako aj žalovaného orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo
posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov

konania je jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého je závažnou a
nezhojiteľnou vadou konania správneho orgánu. Podľa žalobcu nie je možné sa stotožniť s tým, že
žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania
a s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/132/2015 ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi

účastníka konania - obmedzí sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu
prečo ich za také považuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne
odôvodnené. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžo/29/2013, v ktorom Najvyšší
súd SR uviedol, že správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať
jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného

oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť. Podľa žalobcu
v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol
vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní
dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. V zmysle rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/11/2013 je osobitnú pozornosť potrebné v odôvodnení venovať tým
skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základne inštitútu voľnej úvahy.
16. Podľa žalobcu prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval
§ 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní. Prvostupňový orgán sa ku pripomienkam verejnosti
nijak nevyjadril, pričom v odôvodnení je len uvedené vyjadrenie spracovateľa, pričom aj prípadná

ochota spracovateľa na prijatie opatrenia na zmiernenie dopadov nebola implementovaná. Napadnuté
rozhodnutia sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a zároveň uviedol, že ani prvostupňový, ani odvolací orgán
sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal.
17. Žalobca má za to, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný postupoval v rozpore s princípom rovnosti
účastníkov, pričom tento prístup je badať z obsahu odôvodnenia, napr. v napadnutom rozhodnutí:„Stanoviská dotknutých subjektov k navrhovanej činnosti, doručené v zákonnej lehote, nepreukázali
skutočnosti, ktoré by znamenali riziko vážneho poškodenie, alebo ohrozenia životného prostredia či
zdravia obyvateľstva, prípadne by znemožňovali samotnú realizáciu predmetnej činnosti." Je teda

zrejmé, že prvostupňový orgán nebral do úvahy pripomienky žalobcu ako zainteresovanej verejnosti a
vychádzal len z podaní dotknutých orgánov.
18. Žalobca ďalej citoval ust. § 3 ods. 4, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj § 19 zákona o
životnom prostredí. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval žalobca za neprimerane všeobecné
a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So 115/2010. V súvislosti

s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.10
Sža/15/2011. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné
náležitostinaformuaobsahrozhodnutiaatoajpokiaľsatýkavysvetleniapoužitiasprávnejúvahy,pričom
okrem iných poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžo/11/2013. Žalobca považuje
napadnutérozhodnutiazanesprávne.Niejemožnésastotožniťstým,žežalovanýprihliadolavyhodnotil
všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s

pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom
žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného
práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodnení
oboch napadnutých rozhodnutí však podľa žalobcu absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho
orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje

žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Záverom požiadal o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.
19. Žalobca v žalobe navrhol súdu iniciovať prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie,
a to položením otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie
so zmluvami podľa čl. 267 ZFEÚ.

20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.01.2022 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný
uviedol, že prvostupňový správny orgán zohľadnil stav využitia územia a únosnosť' prírodného
prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia,
chránené územia a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich pravdepodobnosti, rozsahu a trvania a
na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie určil

opatrenia a podmienky. Prihliadal a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu
zisťovacieho konania a zapracoval ich pripomienky do výroku rozhodnutia. Stanoviská dotknutých
subjektov k navrhovanej činnosti, doručené v zákonnej lehote, nepreukázali skutočnosti, ktoré by
znamenali riziko vážneho poškodenie, alebo ohrozenia životného prostredia či zdravia obyvateľstva,
prípadne by znemožňovali samotnú realizáciu predmetnej činnosti. Všetky vplyvy na životné prostredie

resp. zdravie obyvateľstva v okolí dotknutého územia sa dajú eliminovať' technickými opatreniami, resp.
dôsledným dodržiavaním technických a pracovných postupov. Výsledná záťaž na životné prostredie je
prijateľná a zachováva jeho kvality v lokálnom a širšom meradle.
21. Podľa žalovaného v žalobe sú uvedené tvrdenia žalobcu, ktoré sú v rozpore so zdokumentovaným
spisom prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalovaného žalobca v žalobe neuvádza žiadne

nové skutočnosti. Žaloba sa opiera o tie isté dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, žalovaný sa s
nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, preto trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom
rozhodnutí.
22. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 14.12.2022, kde uviedol, že
žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých

námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie
dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými
námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné, a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú a vôbec
sa nevysporiadal s jednotlivými bodmi v stanovisku, ktoré žalobca uviedol obdobne prvostupňový orgán.
Správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca

vo svojom stanovisku uviedol. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť zrejmé, že sa skutočne
zaoberal podstatnými otázkami, a že len jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel nižší orgán.
V danom prípade musí byť podľa žalobcu rešpektované základné právo na dostatočne odôvodnené
rozhodnutie. Tieto skutočnosti vyplývajú ako z judikatúry ESĽP, tak ÚSSR. (III. ÚS 131/2010, III. ÚS
279/2009). Žalobca preto zotrval na správnej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby rozhodol tak, ako to

je uvedené v žalobnom návrhu, a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
23. Na vyjadrenie žalobcu v replike, žalovaný duplikou nereagoval.
24. Ďalší účastník konania D.S.TRADE s.r.o., sa na základe výzvy súdu zo dňa 25.07.2023 k žalobe
a vyjadreniu žalovaného nevyjadril.25. Ďalší účastník konania Mesto Košice, oddelenie dopravy a životného prostredia, referát životného
prostredia, sa na základe výzvy súdu k žalobe a vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 13.10.2023, kde
uviedol, že k dôvodom uvedeným žalobcom v správnej žalobe zo dňa 10.12.2021, ktoré sú totožné s

dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní zo dňa 29.07.2021 Mesto Košice uvádza, že k týmto dôvodom
sa vyjadril žalovaný v rozhodnutí č. OU-KE-OOP3-2021/035309-003 zo dňa 12.10.2021 a aj vo vyjadrení
k samotnej žalobe zo dňa 17.01.2022 a Mesto Košice sa s týmito vyjadreniami stotožňuje. Vzhľadom
na vyššie uvedené, žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť.

III.
Relevantná právna úprava

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

29. Podľa § 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov, účelom zákona je najmä určiť opatrenia,

ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo
zabránia poškodzovaniu životného prostredia.

30. Podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní vplyvov, na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je
verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia,

alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného
prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k

navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v
konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

32. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti
alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru
podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa

§ 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
33. Podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska
vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu

posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo
neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie
údaje uvedené v prílohe č. 12.

34. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2,

navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému
orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť
predmetomzisťovaciehokonanianavrhovanáčinnosťalebob)oznámenieozmenenavrhovanejčinnostivypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej
činnosti.

35. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie
konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

36. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v

zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,
obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak
ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie.

37. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov
strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie
konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým
orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas
celého procesu posudzovania vplyvov.

38. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,
obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a)
doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných
vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c)

vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e)
obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

39. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

40. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

41. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z. ); každá strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť

pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

44. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti

informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie
aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel
byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodnéposkytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v
takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

45. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené
v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej
moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez

toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia
zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia
byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú
vydávanéalebozaznamenanépísomne.Rozhodnutiasúdov,akedykoľvekjetomožné,ajinýchorgánov
budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí,
aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie

vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe
k spravodlivosti.

46. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.

47. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne
dedičstvo.

48. Podľa čl. 45 Ústavy SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

49. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

50. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola

ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

IV.
Právny názor správneho súdu a posúdenie veci súdom

51. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd") ako súd vecne a miestne príslušný na predmetné
konanie ( § 10 a § 13 ods. 1 SSP), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného,
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch
stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

XX. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/035309-003
zo dňa 12.10.2021, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-KE-
OSZP3-2021/025334-011 zo dňa 27.07.2021, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 1

zákona NR SR č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon o posudzovaní vplyvov"), na základe oznámenia o navrhovanej činnosti
„Zariadenie na zber kovových odpadov, batérií a papiera" predloženého navrhovateľom D.S.TRADE

s.r.o., so sídlom: B. XX, XXX XX A., IČO: 36 583 529, po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní
zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok"), rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona tak, že: „Navrhovaná činnosť „Zariadenie na zberkovových odpadov, batérií a papiera“ umiestnená na území Košického kraja v okrese Košice IV v MČ
Košice – Krásna na pozemku parc. č. 7400 v kat. úz. A. sa nebude posudzovať podľa zákona a pre
uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.“

53. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa náležitosti riadneho
odôvodneniapodľa§47ods.3Správnehoporiadkuajedostatočneurčité,zrozumiteľné,jeznehozrejmá
právna úprava, ktorú žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav, a taktiež je z neho zrejmá správna
úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri vydávaní rozhodnutia. Súd zároveň uvádza, že žalovaný

dostatočným spôsobom reagoval na relevantné odvolacie námietky a v odôvodnení rozhodnutia uviedol
dostatočnédôvody,naktorýchrozhodnutiezaložil.Taktiežajrozhodnutiesprávnehoorgánuspĺňavšetky
atribúty jeho preskúmateľnosti s tým, že taktiež je z neho zrejmé, z čoho a na základe čoho, správny
orgán prvého stupňa dospel k záveru, ktorý premietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia o tom že
„Navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber kovových odpadov, batérií a papiera“ umiestnená na území
Košického kraja v okrese Košice IV v MČ Košice – Krásna na pozemku parc. č. 7400 v kat. úz. A. sa

nebude posudzovať podľa zákona a pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa
osobitných predpisov.“
54. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa
nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané

dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený
a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho
spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne
uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov
správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému

rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť
prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený
a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody
žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či

žalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu
namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže
správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, a na
neskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v
správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.

55. Žalobca vo svojej žalobe primárne namietal, že orgány verejnej správy nesprávne aplikovali, resp.
porušili § 20a a § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov, keď mal za to, že neboli splnené
kvalitatívne a zákonné náležitostí pokiaľ sa týka odôvodnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní. K predmetnej, žalobcom na viacerých miestach žaloby vznášanej námietke správny súd
uvádza, že tvrdené porušenie zákona nezistil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že

žalobca prejavil záujem na navrhovanej činnosti doručením stanoviska - listu zo dňa 25.06.2021, v
ktorom žiadal ozrejmiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, porovnať jednotlivé varianty,
určiť environmentálne opatrenia. Vyjadril záujem najmä na zohľadnení ochrany a obnovy biodiverzity,
budovaní zelenej infraštruktúry, ochrany vôd, ako i realizácie programu odpadového hospodárstva
SR. Takto formulované požiadavky žalobcu podľa názoru správneho súdu mali skutočne iba povahu

všeobecne zrejmých ustanovení právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Napriek uvedenému orgán verejnej správy prvého stupňa zaujal svoj záver k žalobcom nastolenému
okruhu požiadaviek, ktoré sa mali v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti zohľadniť. Na
uvedené reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj žalovaný ako odvolací orgán a to s odkazom
na konkrétne body odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorých sú žalobcom označené okruhy

vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie riešené.
56. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia primárne poukázal na to,
že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť „Zariadenie
na zber kovových odpadov, batérií a papiera“ umiestnenú na území Košického kraja v okrese
Košice IV v MČ Košice – Krásna na pozemku parc. č. 7400 v kat. úz. A., z hľadiska povahy a

rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosného zaťaženia
a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné
prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou
dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru navrhovanej činnosti, pričom vzal do úvahy súčasnýstav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritéria pre zisťovacie
konanie podľa prílohy č. 10 zákona o EIA. Prihliadal a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené
v priebehu zisťovacieho konania. Požiadavky dotknutých orgánov boli akceptované a primerane

zohľadnené v opatreniach uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia. Stanoviská dotknutých subjektov
k navrhovanej činnosti nepreukázali skutočnosti, ktoré by znamenali riziko vážneho poškodenia, alebo
ohrozenia životného prostredia či zdravia obyvateľstva, prípadne by znemožňovali samotnú realizáciu
zmeny navrhovanej činnosti. Neboli teda zistené skutočnosti takého charakteru, ktoré by boli dôvodom
na ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo

v súlade s § 29 ods. 6 zákona zverejnené a verejnosti dostupné a zároveň bolo dostupné formou
zverejnenia dotknutou obcou v súlade s § 29 ods. 8 písm. b) zákona o EIA. Prvostupňový správny
orgán dal účastníkovi konania možnosť využiť svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s jeho
podkladmi.
57. Požiadavku na konzultáciu vyhodnotil žalovaný ako nepotrebnú a pripomienky žalobcu ako
nerelevantné, lebo riziká spojené s činnosťou zberu kovových odpadov, batérií a papiera v existujúcej

prevádzke môžu nastať len vznikom prevádzkovej nehody alebo neželaným únikom znečisťujúcich látok
do prostredia z prepravných vozidiel, čomu sa dá predchádzať dôsledným dodržiavaním technicko-
prevádzkových predpisov. Žalovaný uviedol, že nedopĺňal dokazovanie a preto nemá dôvod dať
účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Túto možnosť odvolateľovi už dal prvostupňový správny orgán a odvolateľ ju nevyužil.

Žalovaný nezistil žiadne dôvody na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, vydal ho orgán na to príslušný, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
obsahuje predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
prvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia (súlad s § 47 ods. 3 Správneho poriadku).
58. Správny súd taktiež poukazuje na to, že orgánmi verejnej správy bol vzatý do úvahy aktuálny
stav životného prostredia v dotknutom území a pri rozhodovaní boli použité kritériá podľa prílohy

č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu pritom
vyplývajú dostatočne konkrétne dôvody, pre ktoré boli vyhodnotené vyššie označené pripomienky
žalobcu k navrhovanej činnosti ako neopodstatnené, resp. neodôvodňujúce záver o nutnosti ich
premietnutia do výrokovej časti rozhodnutia. V posudzovanej veci boli zohľadnené jednotlivé stanoviská
dotknutých orgánov s tým, že v nich formulované pripomienky vyhodnotené správnym orgánom ako

relevantné a opodstatnené boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Opodstatnené požiadavky
pritom bude potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v následnom povoľovacom konaní. Podľa
názoru správneho súdu orgány verejnej správy preto nepostupovali v rozpore s § 29 ods. 3 a 13, resp.
§ 20a zákona o posudzovaní vplyvov.
59. Z ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva, že stanovisko podané verejnosťou

musí byť odôvodnené, aby boli v ňom uvedené konkrétne argumenty a pripomienky, ktoré majú súvislosť
s navrhovanou činnosťou. Zákon stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán
zohľadniťazhodnotiť,akoajosobitnénáležitostirozhodnutiaotom,čisanavrhovanáčinnosťbudealebo
nebude posudzovať podľa tohto zákona. Správny súd tiež zdôrazňuje, že proces zisťovacieho konania
má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov.

Pred vydaním rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti dotknuté orgány vydávajú vyjadrenia, v ktorých
určujú podmienky za akých, z hľadiska ochrany životného prostredia, je možné danú činnosť povoliť. V
tomto povoľovacom procese má „zainteresovaná verejnosť" postavenie účastníka, kde si môže uplatniť
relevantné pripomienky. V danom prípade možno konštatovať, že pripomienky vznesené zo strany
žalobcu už jednak boli riešené v zámere navrhovanej činnosti, taktiež ich dodržiavanie vyplýva priamo zo

zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia, keď bolo prihliadané na stanoviská doručené
k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli určené podmienky, ktoré
vyplynuli z týchto stanovísk, a ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní navrhovanej činnosti.
60.Knámietkežalobcu,žežalovanývnapadnutomrozhodnutínesplnilkvalitatívneazákonnénáležitosti
na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, správny súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia
spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku ako aj zákona o EIA tak, ako to súd
uviedol vyššie, a tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom,
že v rámci zisťovacieho konania bola oznámená zmena navrhovanej činnosti z hľadiska povahy arozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a
zdravieobyvateľov,možnostirealizácieopatrenínavrhnutýchnaodstránenieazmiernenienepriaznivých
dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená

orgánom verejnej správy a že táto zmena navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životné
prostredie a zdravie obyvateľov v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu
žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom
v správnej žalobe. Žalobcova všeobecná námietka nezákonnosti rozhodnutia, obsahujúca len tvrdenie
žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom, neobsahuje správnu úvahu, nemá

správnu formu a obsah, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k
preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí
byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán
verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j.
formulovaný dostatočne jasným spôsobom).

61. Vo vzťahu k záverom orgánov verejnej správy o dostatočnej nekonkrétnosti pripomienok žalobcu,
resp. jeho nereagovaní na špecifiká zámeru žalobca s odvolávaním sa na judikatúru Najvyššieho
súdu SR okrem iných aj na rozhodnutie sp. zn. 5Sžp/21/2012 uvádzal, že ekologické spolky nemajú
nárok na konkrétne opatrenia, ale majú nárok na určitú kvalitu vysporiadania sa s uplatnenými
pripomienkami. Správny súd k uvedenému poznamenáva, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti

tak z Aarhuského dohovoru ani vnútroštátnej právnej úpravy síce nevyplýva právny nárok, aby
jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je však
na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk
dotknutých orgánov posúdil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok a v nadväznosti na to vo veci
rozhodol. Samotná nenárokovateľnosť vyhovenia pripomienkam však neznamená, že by žalobca nemal

dostatočne konkrétne vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, t.j. tak, aby príslušný
orgán verejnej správy mohol tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími podkladmi, z ktorých
pri vydaní rozhodnutí, resp. formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádza. Napokon je na
žalobcovi, aby v záujme čo najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v predmetnom konaní formuloval
jednotlivé pripomienky jasne, konkrétne a so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak

mohol spochybniť správnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie dotknutými orgánmi a docieliť tak prípadne i premietnutie jeho pripomienok/zamýšľaných
opatrení do výrokovej časti rozhodnutia. Ako už bolo vyššie uvedené orgány verejnej správy navyše
pripomienky žalobcu vo svojich rozhodnutiach uviedli a vyhodnotili. Pokiaľ orgán verejnej správy
preto nepovažoval tieto pripomienky za opodstatnené a z tohto dôvodu ich ani nepoňal do výrokovej

časti rozhodnutia, táto skutočnosť neodôvodňuje záver o nezákonnosti rozhodnutia. Výroková časť
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňala náležitosti podľa § 29 ods. 13 zákona o
posudzovaní vplyvov. Pokiaľ sa týka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy z
nich vyplýva, že boli použité kritériá podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní vplyvov za súčasného
prihliadnutia k stanoviskám podľa § 23 ods. 4 tohto zákona.

62. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom, resp.
pripomienkami žalobcu považoval správny súd za dostatočný, v kontexte s pripomienkami a
stanoviskami dotknutých orgánov ho/ich vyhodnotil. Rozhodnutie teda obsahuje aj úvahu, prečo
neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu
majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny

súd stotožnil. Ide pritom o riadne vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia.
63. Námietka absencie správnej úvahy a riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu
k rozhodnutiu žalovaného vydanom v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové

rozhodnutie v úplnom rozsahu, tak ako mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie,
ktoré ho odkazuje ustanovenie § 64 ods. 1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie
žiadnych pochybení prvostupňového orgánu v rozhodovacom procese, teda tak v konaní, ako aj
v samotnom prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný objasnil spôsob vysporiadania sa s odvolaním
vzhľadom na jeho obsah, vyjadril sa k požiadavke na informovanie verejnosti zákonným spôsobom, keď

konkrétne, dostatočne zrozumiteľne a podrobne objasnil realizovaný spôsob zverejnenia oznámenia
zmeny navrhovanej činnosti, ako aj výsledkov zisťovacieho konania s možnosťou oboznámenia sa s
podkladmi pred vydaním rozhodnutia, aj k nevykonaniu konzultácie.64. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že došlo k porušeniu princípu rovnosti
účastníkov konania, ak žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu
zisťovacieho konania a s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa náležitým spôsobom

nevysporiadal. Žalovaný sa podľa správneho súdu vysporiadal s pripomienkami žalobcu, a to že
žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie
vysporiadaniesasnámietkamineobsahuje.Žalobcovi,akozainteresovanejverejnosti,takzAarhuského
dohovoru, ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené.

65. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, najmä pokiaľ ide o spôsob
posudzovania obsahu odvolania a v ňom zakomponovaného stanoviska žalobcu k oznámeniu o
navrhovanej činnosti, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/218/2010zodňa23.11.2010,podľaktorého:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).“

66. Správny súd nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov majú
byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Je však
potrebné zdôrazniť, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožadoval
zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu bez toho, aby uviedol konkrétny negatívny
vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti

musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil
správny orgán, resp. dotknuté orgány a napokon nešpecifikoval ho konkrétne ani žalobca.
67. V súvislosti s námietkou, že v zisťovacom konaní neboli akceptované žalobcom navrhované
eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 8Sžo/89/2014 z 23.02.2017, podľa ktorého: „Zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani

z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti,
aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo
vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť
mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť

kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom
k cieľu (k tomu pozri bližšie Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5
Sžz/1/2010 z 28.apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27.januára 2011).“ Neprijatie žalobcom navrhnutých
zmierňovacích a eliminačných opatrení vo výroku prvostupňového rozhodnutia by žalobca konkrétne
namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že práve a len tieto opatrenia sú spôsobilé účinným

spôsobom zmierniť dopady zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ich eliminovať, a
preto bolo nevyhnutné ich prijať. Nestačilo len nesúhlasiť s ich neprijatím. Podľa § 29 ods. 3 Zákona
č. 24/2006 Z.z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať
podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10,
pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. Pokiaľ sa na rozhodovanie o

tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. použijú kritériá uvedené
v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude
posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca
nenamietalodôvodneniektoréhozkritériípodľaprílohyč.10prvostupňovéalebonapadnutérozhodnutie
neobsahuje, jeho námietka je nekonkrétna. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je

popis súčasného stavu, popis navrhovanej činnosti, údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti, najmä
vplyvy na geomorfologické pomery, vplyvy na pôdu, vplyvy na vodné pomery, vplyvy na ovzdušie,
vplyvy na flóru a faunu, vplyvy na obyvateľstvo, čo je v súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy
č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z.z. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je ďalej zrejmé, žeprvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a iných subjektov, z ktorých mu
nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že zmenu navrhovanej
činnosti by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskom žalobcu k zámeru navrhovanej činnosti

sa prvostupňový orgán vysporiadal svojimi vyjadreniami k jeho bodom. Vzhľadom na to, že stanovisko
žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme), resp. jeho názory bez toho, aby bola
ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ktorý
predpokladá prejavenie záujmu, verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného
stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami nad rámec uvedeného

osobitne argumentačne vysporiadať. Účinná právna argumentácia je založená na zrozumiteľnom a
konkrétnom tvrdení, vysvetlení významu tvrdenia v kontexte veci a v preukázaní dôvodnosti tvrdenia, čo
v prípade podaní žalobcu počas správneho zisťovacieho konania, ani v rámci obsahu správnej žaloby
zachované nebolo, nakoľko on ním prezentované skutočnosti len tvrdil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu,
zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že

prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil s jeho závermi.
XX. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú
zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Žiada sa
dodať aj to, že v rámci odvolacieho konania neboli do administratívneho spisu doložené žiadne ďalšie
podklady t.j. k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemohlo dôjsť ani zo strany odvolacieho

orgánu - žalovaného.
69. Zákon o posudzovaní vplyvov v ust. § 23 ods. 4 predpokladá zverejnenie zámeru na webovom sídle
ministerstva, ku ktorému sa môže verejnosť vyjadriť. Pokiaľ sa týka stanovísk dotknutých orgánov, tieto
sa doručujú príslušnému orgánu verejnej správy, pričom verejnosť má právo oboznámiť sa s nimi (ako
podkladmi) pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. V danej veci bol zo strany orgánu verejnej

správy uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo tak možné konštatovať porušenie
práva na prístup k informáciám o životnom prostredí.
70. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové
a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné.
V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v

rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda súdny prieskum je vedený
a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať
dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho
všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Na uvedené pritom reflektuje aj ustanovenie
§ 135 ods. 1 SSP.

71. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho
neobsahujú úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci. Z ustálenej
judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia
podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku, v danom prípade aj § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní

vplyvov, čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú ani neprimerane
všeobecné, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov
konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.
72. Je zrejmé, ktoré stanoviská boli podkladom pre vydanie rozhodnutia orgánu prvého stupňa,

pričom napriek stručnosti odôvodnenia v tejto časti, toto správny súd vyhodnotil ako dostatočné,
pretože jeho strohosť je do značnej miery dôsledkom toho, že dotknuté subjekty predložili kladné
stanoviská a podmienky nimi uvedené sú zapracované vo výrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého
stupňa. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní
uplatnené odvolacie námietky žalobcu ako odvolateľa a žalovaný sa s nimi zrozumiteľne vysporiadal.

Pokiaľ žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, ktorú žalovaný
aplikoval, s uvedeným nie je možné súhlasiť, pretože žalovaný sa s každou odvolacou námietkou
žalobcu vysporiadal jednotlivo a to vysvetlením resp. poukázaním na dôvody, ktoré ho k záveru
o danej námietke viedli. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že úvahy o
nepreskúmateľnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávynemožnoodvodzovaťodsubjektívnejpredstavy

žalobcu o tom, akým spôsobom by malo byť rozhodnuté alebo ako podrobne by malo byť rozhodnutie
orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Navyše, pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť
svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, nestačí tvrdenieo nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, na ktorú
skutočnosť alebo otázku nedal orgán verejnej správy zrozumiteľnú odpoveď. Žalobcom uplatnené
námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia orgánu

prvého stupňa však majú len všeobecný charakter. S prihliadnutím na vyššie uvedené je možné
konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného dáva presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky a
správny súd preto posúdil námietku ich preskúmateľnosti ako nedôvodnú.
73. V súvislosti s takto ustáleným skutkovým stavom sa súd nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu

ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd reagujúc na túto žalobnú námietku ustálil,
že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne
vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne aplikácie a porušenia § 20a, § 29 ods. 3, § 29 ods. 13
a § 37 ods.4 zákona č. 24/2006 Z. z., t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí
na formu a obsah výroku a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd
nezistil žalobcom tvrdené porušenie zákona, najmä ním tvrdenú absenciu správnej úvahy a určenia

opatrení a podmienok vo vzťahu k ochrane životného prostredia vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie
žalobcu je v priamom rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej
správy uviedol k otázke aké opatrenie a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného prostredia
uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak nie. Vychádzal zo stanovísk k navrhovanej činnosti, ktoré v
zákonom stanovenom termíne doručili oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol v odôvodnení,

ako aj z nich vyplývajúce požiadavky, ktoré ako podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti
na životné prostredie uložil dodržať pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov, a ktoré zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia. Do výroku rozhodnutia
nezahrnul také v stanoviskách uvedené pripomienky, ktoré ako povinnosť navrhovateľovi vyplývajú
z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Písomné stanoviská oslovených subjektov, ktoré ich

dali, boli všetky kladné a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Niektoré sa
nevyjadrili, u nich sa má za to, že ich stanoviská sú súhlasné v zmysle § 29 ods. 9 zákona EIA.
Svoju úvahu o neuložení ďalších podmienok do výroku rozhodnutia odôvodnil tiež tým, že navrhovaná
činnosť podlieha procesu povoľovania podľa osobitného zákona. Námietka absencie správnej úvahy a
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného vydanom v

odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako sa vysporiadal s jednotlivými
odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové rozhodnutie v úplnom rozsahu, tak ako
mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie, ktoré ho odkazuje ustanovenie § 64 ods.
1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie žiadnych pochybení prvostupňového
orgánu v rozhodovacom procese, teda tak v konaní, ako aj v samotnom prvostupňovom rozhodnutí.

Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobnú námietku, čo do nesprávneho právneho posúdenia
veci vyhodnotil ako neopodstatnenú.
74. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého
právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy
mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať

postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda
či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu
tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.
75. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie žalobcom citovanej právnej úpravy,
vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie

na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho
konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak
jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva
predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej
úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní vplyvov. Primárnym cieľom tejto

právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní
priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného
prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti
vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah
a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú

splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa
zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá
presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor napr.
aj na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí nazáklade žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé
životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru nie tam, kde by k nemu mohlo
len hypoteticky dôjsť.

76. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. V
danom prípade nie je zrejmé, čo je rozporné s obsahom administratívneho spisu, ktorý tvorí základ
ustáleného skutkového stavu, z ktorého vychádzal žalovaný. Súd poukazuje na to, že žalobné námietky
všeobecnejpovahyneumožňujúrealizovaťsúdnyprieskum.Úlohousprávnehosúdujevrozsahutvrdení

žalobcom preveriť, či došlo k ukráteniu na právach žalobcu tvrdeným nezákonným postupom, resp.
rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda či sa orgán verejnej správy v konaní a pri rozhodovaní
riadil príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nevyhľadáva dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu a ani mu neprináleží tieto dotvárať namiesto žalobcu
porovnaním administratívneho spisu so všeobecnými žalobnými námietkami.
77. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší

správny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa
29.03.2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona
neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.
Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených

zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla
správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci prvostupňový
orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky
dotknutých orgánov a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe nevzhliadol správny
súd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobca mal v predmetnej veci

predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne
takéto konkrétne dôvody neuviedol, pričom nestačí len tvrdiť, že orgán verejnej správy pochybil, ak
sa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami a požiadavkami žalobcu k oznámenej zmene navrhovanej
činnosti.

78. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že logickým predpokladom, aby mohli byť uložené
opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, je to, že navrhovaná
činnosť vôbec takéto vplyvy má, alebo môže mať. Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového
zistenia, ktoré je založené na oznámení zmeny navrhovanej činnosti ďalším účastníkom konania,
že nevyvolá nové významné vplyvy na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane vplyvov na

zdravie obyvateľov, pričom zohľadnili aj súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Dôkazom
toho, že zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy sú aj stanoviská od dotknutých
subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti. Pokiaľ
teda žalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nie je zrejmé, ako by sa ďalšími opatreniami
mali eliminovať alebo zmierňovať nezistené negatívne vplyvy na životné prostredie. Zo zhodnotenia

predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy,
ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v
záujmovom území v porovnaní s existujúcim stavom. Tým, že orgán verejnej správy však uviedol vo
výroku podmienky/požiadavky, ktorých dodržanie má eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné
prostredie, si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 29 ods. 13 zákona EIA v rozhodnutí zo

zisťovacieho konania tieto podmienky uviesť.
79.Správnysúdnepovažujezadôvodnúanižalobnúnámietku,žedochádzakabsenciipomocizostrany
orgánu verejnej správy ekologickým spolkom v rámci zisťovacieho konania. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že postup tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného bol súladný
so zákonom EIA. Prvostupňový orgán verejnej správy poskytol verejnosti možnosť zapojiť sa do

konania, podávať pripomienky a následne ich riadne vyhodnotil. Žalobca mal rovnaké práva ako
ostatní účastníci konania a jeho pripomienky boli riadne posúdené. Orgán verejnej správy zabezpečil
zverejnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti prostredníctvom obce, rezortných orgánov a na
webových stránkach, čím bol umožnený verejnosti prístup k informáciám a zapojenie sa do procesu v
zisťovacom konaní. Žalobcovi nebolo bránené v aktívnej účasti v tomto konaní. Mal možnosť nahliadnuť

do podkladov rozhodnutia v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a mohol sa k
nim vyjadriť. Žalobca sám ako ekologický spolok predložil písomné stanovisko, čím sa stal účastníkom
konania, a jeho pripomienky boli zohľadnené. To, že žalobca vysporiadanie sa s jeho námietkami
považuje za nenáležité, neznamená, že sa orgán verejnej správy nimi nezaoberal. Žalobcovi, akozainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru, ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva
právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo
vyhovené, ako to vyplýva aj zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Na

základe uvedených skutočností vyhodnotil správny súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.
80. K skutočnosti, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, poukazuje správny súd
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na
administratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,

obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania(II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).“

81. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie
prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté
žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie
hmotného práva, tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s
poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej

a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba konkrétny
materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej
prejednávanej veci.
82. Žalobca v žalobe navrhol súdu iniciovať prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej
únie, a to položením otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné

prostredie so zmluvami podľa čl. 267 ZFEÚ. Žalobca len všeobecne tvrdí nesúladnosť posudzovania
vplyvov na životné prostredie so súčasnou slovenskou právnou úpravou ako aj právom európskej únie
a súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v kontexte uplatnených žalobných námietok
nezistil žiaden žalobcom tvrdený nesúlad (tvrdil len všeobecne) a teda nevzhliadol nutnosť iniciovania
prejudiciálneho konania.

83. Takáto povinnosť iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie je konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd
to, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho
práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje
na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí

výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu(napr. rozsudok
zo6.decembra2008, Cartesio, C 210/06). Preto správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol(§100ods.1písm.c)SSPacontrario),postupujúcpodľa§162ods.3CSPvspojenís§25SSP.
84. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t.j. v rozsahu žalobných

bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre
zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom

nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k
takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do
vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
85. Správny súd po preskúmaní veci (výlučne v rozsahu žalobných bodov) zastáva názor, že zisťovacie
konanie bolo vedené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona EIA. Prvostupňový správny orgán správne
identifikoval potrebu posúdenia zmien navrhovanej činnosti a v súlade s prílohou č. 10 zákona EIA,
po prihliadnutí aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, rozhodol v súlade so zákonom, že
ďalšie posudzovanie nie je potrebné. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyjadril saku všetkým žalobcom vzneseným námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových
námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
86. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému
podľa § 168 SSP. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené
podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
87. Ďalšiemu účastníkovi konania Mestu Košice, oddelenie dopravy a životného prostredia, referát
životného prostredia správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením

povinnosti, ktorú mu správny súd uložil (§ 169 SSP) voči žalobcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní
neúspešný, keďže na základe výzvy správneho súdu doručil správnemu súdu svoje písomné vyjadrenie
vo veci.
88. O trovách konania ďalšieho účastníka konania D.S. TRADE s.r.o., rozhodol správny súd podľa §
169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi konania D.S. TRADE s.r.o., správny súd právo na náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu súd uložil nepriznal, pretože žiadne

účelne vynaložené trovy konania mu nevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
keďže na výzvu súdu sa k žalobe žalobcu a vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
89. Tento rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.