Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205669
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824205669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudcomMgr.ŠtefanomFedoromvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanej: B. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., právne zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., IČO: 56 478 062, so sídlom Záhradnícka
726/24, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území H. F., Obec H. F., okres E., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to:
- pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2,

- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2.
II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H. F., Obec H. F., okres E., zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX
a to:
- pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2,
- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2
sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovanej B. F., I. F., narodenej X.X.XXXX vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške
7.500 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 1.773,50 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
V. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania spočívajúce v polovici preddavku uhradeného

žalovanou na trovy znaleckého dokazovania.
VI. Žalobca je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania spočívajúce v polovici sumy
vyplatenej z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza na trovy znaleckého dokazovania.
VII. Žalovaná je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania spočívajúce v polovici sumy
vyplatenej z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza na trovy znaleckého dokazovania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX, v k.ú. H. F.,

Obec H. F.. Jedná sa o rodinný dom a pozemok, na ktorom je dom postavený. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli so žalovanou počas spolužitia v spoločnej domácnosti do
podielového spoluvlastníctva. Podiel každého z nich je 1. Žalobca bol nútený odsťahovať sa zo
spoločnej domácnosti a so žalovanou nie je možná žiadna dohoda ohľadom spoluvlastníctva. Žalovanejniekoľkokrát navrhol rôzne spôsoby vyporiadania a to predovšetkým predajom nehnuteľnosti, dokonca
predajom domu a pozemku poveril aj realitnú kanceláriu, žalovaná však zmluvu nepodpísala a k
odpredaju nikdy nedošlo, napriek tomu, že žalovaná zo začiatku s odpredajom aj súhlasila. Strany sporu

mali v pláne využívať nehnuteľnosť na rekreačné účely.
Začali s jej opravami a údržbou. V súčasnej dobe nehnuteľnosť chátra, ani jedna zo strán ju neudržiava.
V čase uzavretia zmluvy s realitnou kanceláriou bol žalobca informovaný, že kúpnu cenu stanovia na
24.000 EUR, avšak cena obvyklá a primeraná miestnym pomerom by mala byť cca 20.000 EUR, ani
v tejto otázke však nie sú so žalovanou jednotní. Na nehnuteľnosti viazne úver poskytnutý Slovenskou

sporiteľňou,a.s.,ktorýsplácakaždázostránvjednejpolovici.Vprípadeprikázanianehnuteľnostidojeho
výlučného vlastníctva je žalobca ochotný splácať úver sám. Žalobca navrhol aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam, aby nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej
aabyuložilžalovanejpovinnosťvyplatiťžalobcovisumurovnajúcusapolovicitrhovejcenynehnuteľností
10.000 EUR.

2. Súd doručil žalobu žalovanej. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí s
podanou žalobou pokiaľ ide o žalobný návrh, akým spôsobom žiada žalobca, aby súd v konaní rozhodol.
Zároveň nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe V celkovom kontexte vzniknutej situácie
považuje konanie žalobcu voči jej osobe za konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobými mravmi. Nie
jej vinou sa ocitla táto vec pred súdom. Dohoda ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva so

žalobcom nebola možná práve z dôvodov na jeho strane. Žalovaná nemá aktuálne presnú informáciu
o tom, aká je reálna a konkrétna hodnota predmetných nehnuteľností. V tomto smere je potrebné
vykonať dokazovanie. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli spoločne so žalobcom za kúpnu cenu vo
výške 15.500 EUR. Na kúpu týchto nehnuteľností si spoločne vzali úver v celkovej výške 12.500 EUR,
ktorého zostatok predstavuje sumu vo výške 8.273 EUR. Žalobca v žalobe zamlčal dve podstatné

skutočnosti. Predovšetkým to, že žalovaná zo svojich výlučných finančných prostriedkov prispela na
kúpupredmetnýchnehnuteľnostísumouvovýške3.000EURdňa13.9.2021.Pretožiadalažalobkyňapri
vyporiadaní predmetných nehnuteľností túto sumu zohľadniť. Žalobca ďalej podľa žalobkyne neuviedol,
že výlučne ona financovala likvidáciu azbestu zo strešnej krytiny na predmetnej nehnuteľnosti, ktorú bolo
potrebné vykonať, pričom potrebnú sumu v sume 547 EUR uhradila žalobkyňa sama, bez akéhokoľvek

finančného príspevku zo strany žalobcu. Na tento účel jej poskytli pôžičku rodičia. Aj uvedenú sumu je
potrebné zohľadniť pri konečnom vyporiadaní predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa uviedla, že nemá
záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a navrhla aby súd nariadil predaj
nehnuteľností, a výťažok z tohto predaja aby (po odpočítaní sumy vo výške 3.000 EUR a sumy 547 EUR
v prospech žalovanej) rozdelil rovným dielom medzi žalovanú a žalobcu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí, že jeho konanie je
v rozpore s dobrými mravmi. Mal záujem vyriešiť vec mimosúdne. Oslovil realitnú kanceláriu a viackrát
oslovil žalovanú aby podpísali zmluvu s realitnou kanceláriou. Oslovil ju so žiadosťou o mimosúdnu
dohodu a snažil sa o komunikáciu s jej právnou zástupkyňou. Bolo to bezvýsledné. Žalobca súhlasil

s odpredajom nehnuteľností, ak sa stranám nepodarí dospieť k dohode. Nesúhlasil so započítaním
žiadnych investícii zo strany žalovanej, nepamätá si na ne. So žalovanou žili v spoločnej domácnosti,
spoločne hospodárili a podieľali sa na výdavkoch ako aj na financovaní majetku a jeho zveľaďovaní aj
osobnou prácou.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na skutočnostiach uvedených v jej
predchádzajúcom písomnom vyjadrení.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým
dokazovaním a listinnými dôkazmi.

6. Žalovaná na prvom pojednávaní zmenila svoje stanovisko a uviedla, že navrhuje aby predmetné
nehnuteľnostiboliprikázanédojejvýlučnéhovlastníctvaaabybolazaviazanávyplatiťžalobcovihodnotu
jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške podľa záveru znaleckého posudku. Zároveň žiadala zaviazať
žalobcu, aby jej uhradil sumu 1.773,50 EUR.

6. Žalobca v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že cena nehnuteľnosti, ktorá bola daná od
realitnej kancelárie určite vychádzala z jej skúseností. Žalobca si posudok k cene nedával robiť. Jeho
návrhy boli zo strany žalovanej zamietnuté. Ním navrhovaná suma bola zo strany žalovanej pôvodnezamietnutá. Na nehnuteľnosť mal žalobca troch kupcov. Pred dvoma rokmi bola cena za nehnuteľnosť
20.000 až 24.000 EUR. Ceny nehnuteľností rastú. Aj keby sa nehnuteľnosť zbúrala a predávalo by sa
to len ako stavebný pozemok, je tam privedená elektrina. Žalobca tam dal zaviesť elektrinu z vlastnej

iniciatívy. Platil káble aj elektrické hodiny. Je tam urobená revízia. Súhlasil s tým, aby bola cena určená
realitnou kanceláriou alebo znalcom. Súhlasil so zohľadnením sumy 3.000 EUR, ktoré navrhla zohľadniť
žalovaná, Žalovaná tieto peniaze vložila pri kúpe nehnuteľnosti. Tieto sumy boli zo zrušenia poistiek jej
detí. Nesúhlasil však so zohľadnením sumy, ktorou bola uhradená likvidácia azbestu. Bola to iniciatíva
žalovanej. Na prácach sa podieľali obaja a robilo sa to na spoločnej nehnuteľnosti. Peniaze, ktoré do

toho investovala žalovaná nie je dôvod jej vrátiť. Nebola o tom žiadna dohoda. Čo sa týka pripojenia
elektriny, žalovaná tam bola iba prvýkrát, keď sa to robilo. Žalobca tam bol potom ešte štyri až päťkrát
sám. Naposledy v decembri 2023. Vtedy museli ísť elektrikári 200 km autom, aby to prišli zapojiť.

7. Žalovaná v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že nebolo potrebné
vynaložiť 550 EUR na odstránenie azbestu. Azbest sa musel odstrániť, bola to prvá vec, ktorá sa musela

spraviť. Inak by sa neboli vôbec dali robiť práce na dome a okolo domu. Nesúhlasí ani s tým, čo uvádzal
žalobca, že elektrickú prípojku financoval iba on. Žalovaná má doklady o tom, že sa podieľala na týchto
nákladoch polovicou sumy.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. H. F.,

platobný príkaz na úhradu č.l. 26, cenová ponuka č.l. 27 + mailová komunikácia, cenová ponuka č.l. 28
+ mailová komunikácia, kúpna zmluva zo dňa 13.9.2021 č.l. 39, potvrdenie o uzatvorenie zmluvy na č.l.
48, splátkový kalendár č.l. 49, návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, čestné prehlásenie č.l.
62, fotografie na č.l. 71 – 80, vyjadrenie realitnej kancelárie RE/MAX č.l. 84, snímka z katastrálnej mapy
č.l. 87, fotografia č.l. 88, inzercia č.l. 89 – 96, fotografie č.l. 97 – 105, Znalecký posudok Ing. Tuchyňu

č. 145/2025.

9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník
môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo

spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu
byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu

alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len vtedy ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi
základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: a)
veľkosť spoluvlastníckych podielov a b) účelné využitie veci. Pokiaľ § 142 OZ ustanovuje,
že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j.
o právnu normu, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade

vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. V rámci
posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad ďalších
relevantných skutočností.

8. Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: a) fyzická a právna deliteľnosť

predmetu spoluvlastníctva, b) výška spoluvlastníckych podielov a c) účelné využitie rozdelenej veci.
Ak pozemky bude možné užívať na určený účel aj po rozdelení, hoci oproti predchádzajúcemu stavu
s určitým obmedzením, ide o reálne deliteľnú vec a je potrebné dať prednosť jej reálnemu rozdeleniu
medzi spoluvlastníkmi. Výrazom „dobre možné“, ktorý použil zákonodarca v ustanovení § 142 ods. 1OZ sa sleduje najmä ten cieľ, aby pozemky mohli aj po rozdelení nehnuteľnosti slúžiť na uspokojovanie
tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené.

9. Vzhľadom na kritéria vyplývajúce z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd
k záveru, že spoločné nehnuteľnosti nebolo možné rozdeliť medzi spoluvlastníkov. V konkrétnom
prípade sa jedná o rodinný dom a pozemok, na ktorom je tento dom postavený. Dom nie je stavebne
rozdelený na dva byty a preto nebolo možné uvažovať o jeho deliteľnosti. Preto prichádzali do úvahy
iba zvyšné dva spôsoby vyporiadania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Obe strany sa zhodli na spôsobe vyporiadania a požadovali aby boli nehnuteľnosti prikázané
do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd tiež považoval uvedený spôsob vyporiadania za vhodný
a účelný. Žalobca nemá záujem uvedené nehnuteľnosti užívať, žalovaná naopak záujem o prikázanie
nehnuteľností prejavila. Za uvedených okolností sa súd javilo ako vhodné prikázať nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovanej.

11. Medzi stranami bola sporná hodnota nehnuteľnosti a na to nadväzujúca výška primeranej náhrady,
ktorú bude žalovaná povinná v rámci vyporiadania vyplatiť žalobcovi. Žalobca v žalobe uvádzal, že
požaduje vyplatiť primeranú náhradu vo výške 10.000 EUR ako polovicu trhovej ceny nehnuteľnosti.
Žalovaná navrhla ako dôkaz k hodnote nehnuteľnosti vyžiadanie informácie od realitnej kancelárie,

aká je v súčasnosti trhová cena takýchto nehnuteľností. Zo stanoviska realitnej kancelárie RE/MAX
Techreality s.r.o. zo dňa 20.4.2025 vyplynulo, že by sa cena nehnuteľnosti mala pohybovať v rozmedzí
cca 35.000 – 40.000 EUR. Žalovaná následne navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Súd uznesením to dňa 29.4.2025 nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil J. K. L., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností aby určil ku dňu vypracovanie znaleckého posudku hodnotu predmetných nehnuteľností.
Znalecký posudok číslo 145/2025 bol súdu doručený dňa 19.9.2025. Znalec dospel k záveru, že
všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 15.000 EUR.

12. Žalobca nesúhlasil s hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej dospel ustanovený znalec. Namietal, že je ešte

nižšia ako bola kúpna cena nehnuteľnosti v čase, keď ju strany sporu kúpili. Poukazoval aj na vyjadrenie
realitnej kancelárie. Uviedol, že by akceptoval hodnotu 25.000 EUR. Žalobca však na podporu svojich
skutkových tvrdení nenavrhol žiaden dôkaz.

13. Súd dospel k záveru, že pri určení výšky primeranej náhrady je možné vychádzať zo všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti, ktorú určil vo svojom posudku znalec. Súd poukazuje na to, že znalec oceňované
nehnuteľnosti osobne obhliadol dňa 12.7.2025. Podrobne sa teda oboznámil s ich technickým stavom
priamo na mieste. V znaleckom posudku znalec zosumarizoval, čo tvorí vybavenie nehnuteľnosti a čo
v nich naopak chýba (napr. kanalizácia a kúrenie). Uviedol tiež, že ide o stavbu v štádiu rekonštrukcie, na
čo poukázal aj v znaleckom posudku a uvedenú skutočnosť zohľadnil aj pri výpočte všeobecnej hodnoty.

V čase obhliadky boli kvôli rekonštrukcii niektoré prvky stavby odstránené a niektoré nahradené inými
prvkami. Dom ešte nie je dokončený. Absentujú vnútorné úpravy povrchov: keramické obklady, omietky
nie sú zatiaľ realizované na 80%. Chýba osadenie zariaďovacích predmetov a kuchyňa. Interiérové
dvere sú len na 50%. Chýbajú rozvody vody, kanalizácie a vykurovanie.

14. Z vyjadrenia realitnej kancelárie naproti tomu vyplýva, že ide len o približný odhad hodnoty
nehnuteľnosti a to bez zohľadnenia parametrov konkrétnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu,
vyjadrenie realitnej kancelárie vychádza z obchodov, ktoré sprostredkovala, resp. z inzercie obdobných
nehnuteľností, ponúkaných realitnou kanceláriou na predaj. Z obsahu jednotlivých inzerátov, pripojených
realitnou kanceláriou vyplýva, že nejde o také nehnuteľnosti, ktoré by svojim charakterom, či technickým

stavom zodpovedali vyporiadavanym nehnuteľnostiam. Ide o nehnuteľnosti väčšie a po rekonštrukcii.
Pozemky, na ktorých sú uvedené nehnuteľnosti postavené majú niekoľko násobne vyššiu výmeru
(780m2, 1018m2) ako vyporiadavaný pozemok, ktorý má výmeru len 165m2. Aj sama realitná kancelária
odporúča pre presnejšie stanovenie trhovej ceny nehnuteľností realizovať obhliadku nehnuteľností
a vyhotoviť cenovú analýzu porovnávaním alebo vyhotoviť znalecký posudok.

15. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že za hodnotu
nehnuteľností, z ktorej je potrebné vychádzať pri stanovení primeranej náhrady je možné považovať
sumu 15.000 EUR. Súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, viď aj stanovisko občianskoprávnehokolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997 sp. zn. Cpj. 30/97, v zmysle ktorého je základom pre
stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe
rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou,

za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

16. Súd teda rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil,
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň žalovanú zaviazal, aby žalobcovi
vyplatil primeranú náhradu vo výške 7.500 EUR. Keďže veľkosť spoluvlastníckych podielov

každej zo strán sporu bola 1/2, výška primeranej náhrady, ktorú uložil súd žalovanej zaplatiť je polovicou
hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností.

17. Žalovaná sa v konaní domáhala by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeranej časti nákladov,
ktorú vynaložila na vyporiadavané nehnuteľnosti, spolu v sume 1.773,50 EUR. Žalobca s uvedenou
sumou súhlasil. Uvedená suma je súčtom polovice sumy 3.000 EUR (1500 EUR), ktorou žalovaná

prispela zo svojich prostriedkov pri kúpe nehnuteľností a polovice sumy 547 EUR (273,50 EUR), ktorou
žalovanáprispelanazaplatenieodstráneniaazbestuzrodinnéhodomu,ktorýjepremetomvyporiadania.

18. Keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním „iudicium
duplex“, t.j. obaja účastníci majú postavenie žalobcu aj žalovaného, bolo možné aj žalobcovi uložiť

povinnosť uhradiť žalovanej uvedenú sumu. To, že žalobca bol povinný nahradiť žalovanej pomernú
časť nákladov, ktoré investovala zo svojich vlastných prostriedkov do spoločných nehnuteľností bolo
dôsledkom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu v širšom zmysle, keďže na
základe návrhu žalovanej sa vyporiadali aj jej investície do spoločnej nehnuteľnosti.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

21. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Súd konštatuje, že vzhľadom na výsledok sporu nie je možné konštatovať, že by bola niektorá zo
strán sporu úspešná, resp. neúspešná. Výsledok konania je taký, ako sa domáhal žalobca v žalobe,
t.j. nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Takéto vyporiadanie napokon
požadovala aj žalovaná. Podľa názoru súdu preto nebol dôvod zaviazať ani jednu zo strán sporu,

aby druhej strane nahradila trovy konania v celom rozsahu. Súd však považoval za spravodlivé, aby
bol žalobca povinný nahradiť žalovanej polovicu trov, ktoré žalovaná vynaložila na preddavok na
trovy znaleckého dokazovania. Súd vychádzal z názoru, že vypracovanie znaleckého posudku bolo v
prospech oboch strán sporu a obe strany sa majú podieľať na jeho nákladoch v rovnakom pomere.

25. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov
Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu odmeny znalca, ktorá nebola krytá preddavkom, ktorý zložila
žalovaná. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva
aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri
rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla

upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má
teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.26. Súd preto každej z procesných strán uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania
spočívajúce v polovici sumy vyplatenej z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza na trovy
znaleckého dokazovania.

27. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.