Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268347
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124268347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/X,
D. A., zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Glemba, Mýtna 50, Bratislava-Staré Mesto, IČO 42 353 963,
proti žalovanému: najLEPSIEmobily s.r.o., Komárňanská 10523/61A, Nové Zámky, IČO 55 063 284,
zastúpenému advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, IČO 42 369 436, o
zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 07. 04. 2025 proti I. a III.
výroku rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Csp/120/2024-78 zo dňa 28. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobkyni sumu 500,- eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e a v časti
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania m e n í tak, že žalovaný je p
o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 500,- eur od 18. 06. 2024 do
zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 500,-
eur od 17. 06. 2024 do 17. 06. 2024 z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako i nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 500,- eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 17.
06. 2024 do zaplatenia, a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobu v časti o zaplatenie
úroku z omeškania za obdobie od 23. 03. 2024 do 16. 06. 2024 zamietol (II. výrok) a žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 500,- eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zo zrušenej
zmluvy, ktoré malo žalovanému vzniknúť tým, že žalobkyňa mu na základe kúpnej zmluvy uhradila
kúpnu cenu mobilného telefónu v sume 500,- eur, od ktorej kúpnej zmluvy odstúpila dňa 10. 01. 2024
a žiadala vrátenie kúpnej ceny, ktorú jej žalovaný doteraz nevrátil a s jej vrátením je v omeškaní, preto
sa žalobkyňa domáhala aj zaplatenia úroku z omeškania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V priebehu konania však súhlasil s uzavretím súdneho zmieru na
sumu 500,- eur s tým, že trovy konania si bude každá zo strán sporu znášať sama. K dohode však
nedošloažalovanývkonečnomnávrhužiadalžalobuzamietnuť.Skutkovétvrdeniažalobkyne,pokiaľideo uzavretie kúpnej zmluvy, vrátenie tovaru z nej a odstúpenie od zmluvy, žalovaný nepoprel, nesúhlasil
výlučne s tvrdením, že mu bola zaslaná predsúdna výzva a žalobu považoval za predčasnú. Povinnosť
vrátiť kúpnu cenu žalovaný nepoprel.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny
stav:

4.1 Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému na základe kúpnej zmluvy uhradila kúpnu cenu mobilného telefónu

500,- eur, od kúpnej zmluvy odstúpila dňa 10. 01. 2024, žalovanému vrátila mobilný telefón a žiadala
od neho vrátenie kúpnej ceny, čo žalovaný neurobil.

4.2Žalovanýnepoprelskutkovétvrdeniažalobkyneotom,žedošlokuzavretiukúpnejzmluvy,zaplateniu
kúpnej ceny na jeho účet, k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne a k vráteniu mobilného
telefónu.

4.3 Z výzvy zo dňa 19. 03. 2024 adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobkyňa žalovanému oznámila,
že dňa 10. 01. 2024 mu poslala odstúpenie od zmluvy a vrátila mu mobilný telefón v hodnote 500,-
eur, na základe čoho žalovaný dňa 11. 01. 2024 žalobkyni doručil potvrdenie o doručení odstúpenia
od zmluvy a žalobkyňu informoval, že vyplatenie bolo určené na 14 dní, no napriek tomu kúpnu cenu

mobilného telefónu žalobkyni nevrátil, a preto ho žalobkyňa vyzvala na vrátenie uvedenej sumy do 7 dní
od doručenia výzvy. Táto výzva bola doručovaná doporučene na adresu Nové Zámky, Komárňanská
61A a žalovaný ju neprevzal.

4.4 Z mailového podania žalovaného zo dňa 11. 01. 2024 adresovaného žalobkyni súd zistil, že žalovaný

ním žalobkyni oznámil, že v tento deň prijal odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy, že jej žiadosť bola
postúpená na vyplatenie a peniaze jej budú vrátené do 14 dní.

4.5 Z podacieho lístka potvrdenia o platbe zo dňa 10. 01. 2024 súd zistil, že v uvedený deň žalobkyňa
zaslala žalovanému zásielku poistenú na sumu 500,- eur.

5. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoj rozsudok zdôvodnil citáciou ust. § 451 a § 456 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník).

6. Z vykonaného dokazovania (zhodných tvrdení strán sporu a aj z predložených listín) bolo nepochybne

preukázané, že skutkové tvrdenia žalobkyne sú nesporné. Žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy uhradila
žalovanémukúpnucenumobilnéhotelefónu500,-eur,odtejtokúpnejzmluvydňa10.01.2024odstúpila,
vrátila mobilný telefón a žiadala o vrátenie kúpnej ceny, čo žalovaný neurobil. Napriek tomu, že žalovaný
navrhoval žalobu zamietnuť, nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, k zaplateniu kúpnej ceny žalobkyňou na jeho účet, k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne,

k vráteniu mobilného telefónu a dňa 11. 01. 2024 žalobkyni oznámil, že peniaze z kúpnej ceny jej vráti do
14 dní, čo ale neurobil. V priebehu konania navrhoval schváliť súdny zmier (k jeho uzavretiu nakoniec
nedošlo), ktorý by ho zaväzoval k zaplateniu žalovanej istiny. V dôsledku odstúpenia žalobkyne od
kúpnej zmluvy a vrátenia mobilného telefónu, jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného, titulom vrátenia plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zrušením kúpnej zmluvy)

a podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný žalobkyni vydať 500,- eur, ktorú sumu
prevzal od žalobkyne na základe kúpnej zmluvy, od ktorej žalobkyňa následne odstúpila. Z týchto
dôvodov súd žalobe vyhovel v časti istiny.

6.1 Pokiaľ ide o žalobu v časti príslušenstva, súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo

nepochybne preukázané, že by sa žalovaný dostal do omeškania už dňa 23. 03. 2024, nakoľko z
listinných dôkazov nie je zrejmé, kedy sa výzva žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny dostala do jeho
dispozície. Z obsahu spisu je však nepochybné, že najneskôr dňa 15. 06. 2024 (doručením platobného
rozkazu)sažalovanýdozvedelosvojejpovinnostivrátiťžalobkynikúpnucenuzozrušenejkúpnejzmluvy
a teda dňom nasledujúcim sa dostal s platením peňažného dlhu do omeškania. Preto súd prvej inštancie

rozhodol tak, že priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení platobného rozkazu žalovanému (od 17. 06. 2024 ) a v zostávajúcej časti úroku z omeškania
súd žalobu zamietol.7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie zo dňa 07. 04. 2025 z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, teda
z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8.1 Žalovaný opätovne poukázal najmä na tvrdenie, v zmysle ktorého poslal právny zástupca žalobkyne
predžalobnú výzvu s lehotou na vrátenie sumy 500,- eur do 7 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom táto
sa mala vrátiť právnemu zástupcovi žalobkyne ako nedoručená dňa 22. 03. 2024 z dôvodu „adresát
neznámy“. Žalovaný má korešpondenčnú adresu na adrese Kukučínova 8, Prievidza a táto skutočnosť

vyplýva zo všeobecných informácií na hlavnej internetovej stránke žalovaného. Žalovaný teda nebol
riadne vyzvaný na uhradenie sumy a možno potom konštatovať, že samotná žaloba bola podaná
predčasne, nakoľko žalobkyňa nevyužila všetky mimosúdne spôsoby riešenia veci. V právnom štáte je
záujem na tom, aby sa spory riešili v prvom rade mimosúdnou cestou.

8.2 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesením zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
13Csp/120/2024-78 zo dňa 28. 02. 2025 v I. a III. výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
s tým, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie

zo dňa 23. 04. 2025. Uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné, účelové
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28. 02. 2025 považuje za vecne a právne správny.
Súd prvej inštancie vykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom vychádzal zo správneho
právneho posúdenia veci. Žalobkyňa konštatovala, že odvolacie dôvody žalovaného spočívajú v tom,

že žalovaný nebol riadne vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a žaloba bola podaná predčasne, nakoľko
žalobkyňa nevyužila všetky mimosúdne spôsoby riešenia veci.

9.1 V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa riadne a účinne odstúpila od kúpnej zmluvy, vrátila
žalovanému mobilný telefón a súčasne ho žiadala o vrátenie kúpnej ceny 500,- eur. Toto odstúpenie

žalovaný nikdy nespochybnil a naopak, potvrdil jeho prijatie e-mailom zo dňa 11. 01. 2024, v ktorom
uviedol, že dlžná suma bude žalobkyni vrátená do 14 dní. Do omeškania sa tak dostal už 26. 01. 2024.
S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
peňažnom plnení aj úroky z omeškania. Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neukladá veriteľovi
povinnosť vyzvať dlžníka na úhradu dlhu, ani mu poskytnúť dodatočnú lehotu na plnenie. Akákoľvek

ďalšia predžalobná výzva po odstúpení od zmluvy a uplynutí 14-dňovej lehoty na vrátenie peňazí bola
iba nad rámec povinnosti žalobkyne. Žalovaný nikdy nepoprel povinnosť vrátiť žalovanú istinu v sume
500,- eur, no aj napriek tomu ju žalobkyni do dnešného dňa nevrátil. V konaní nesúhlasil výlučne s
tým, že je povinný uhradiť úroky z omeškania, nakoľko celú žalobu považoval za predčasnú z dôvodu,
že mu nebola doručená predžalobná výzva. Žalobkyňa zotrvala na tom, že v zmysle ust. § 2 ods. 3

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, musí mať každá právnická
osoba oficiálnu adresu zapísanú v obchodnom registri alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným
zákonom. Ak sa právnická osoba nezdržiava na adrese svojho sídla, je jej povinnosťou zabezpečiť, aby
korešpondencia, ktorá je zasielaná na adresu sídla, bola doručená alebo preposlaná na adresu, kde sa
fyzicky nachádza. Korešpondenčná adresa uvádzaná na internetovej stránke nemá právnu relevanciu,

pokiaľ nie je oficiálne zapísaná a oznámená príslušným orgánom alebo subjektom v súlade s platnou
legislatívou.

9.2Žalobkyňasapokúšalaovyriešeniesporuzmierom,ktorýmalspočívaťvzáväzkužalovanéhouhradiť
istinu vo výške 500,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 286,44 eur (za dva úkon právnej

služby: 2 x 105,62 eur tarifa (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl.) + 2 x režijný paušál za rok 2024 vo
výške 13,73 eur + DPH 47,74 eur). Žalovaný tento návrh odmietol, istinu v sume 500,- eur neuhradil, čím
sa mu stále navyšujú úroky z omeškania a svojim konaním navyšuje aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
už v tomto momente prevyšujú neuhradenú istinu. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd podľa ust. §387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 13Csp/120/2024-78 zo dňa 28. 02. 2025
ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie bolo podané proti I. a III. výroku rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, oprávnenou stranou sporu – žalovaným (v
neprospech ktorého bolo týmito výrokmi rozsudku rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. §
355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti

a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne
odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalovaného, odvolacími dôvodmi ako i súdom
prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) a vo veci
rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku

potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok
zomeškaniazmenilpodľaust.§388CSPtak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyniúrokzomeškania
9,50 % ročne zo sumy 500,- eur od 18. 06. 2024 do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,50 % ročne
zo sumy 500,- eur od 17. 06. 2024 do 17. 06. 2024 žalobu zamietol.

10.1 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 03. 12. 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 za
použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

11. Podľa § 48 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
aj Občiansky zákonník), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

11.1 Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.2 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11.3 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
11.4 Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

11.5 Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28. 02. 2025 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 500,- eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 17. 06. 2024 do zaplatenia, a to do troch dní
po právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 23. 03. 2024 do 16.06. 2024 zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak
po vykonanom dokazovaní a zistení, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy so žalovaným, vrátila
mu mobilný telefón, v dôsledku čoho v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka vznikla žalovanému

povinnosť vrátiť žalobkyni kúpnu cenu mobilného telefónu, pričom s touto povinnosťou sa dostal do
omeškania od 17. 06. 2024, a preto je od uvedeného dňa povinný žalobkyni zaplatiť aj úrok z omeškania
9,50 % zo sumy 500,- eur až do jej zaplatenia.

13. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaný namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, teda vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP.

13.1 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv sporovej strany, ktoré nemožno podradiť
pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13.2 Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13.3 Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolací súd je v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi.

S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného vo veci samej
odvolací súd konštatuje, že v časti o zaplatenie sumy 500,- eur sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje, pričom konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku v tejto časti. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred
okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

14.1 V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci
uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni mobilný telefón, za ktorý mu
žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu 500,- eur. Právnym dôvodom vzájomného plnenia žalobkyne ako
i žalovaného bola teda kúpna zmluva. Následne, po uzavretí kúpnej zmluvy a poskytnutí vzájomného

plnenia, žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila a žalovanému vrátila mobilný telefón, čo bolo preukázané
na základe mailového podania žalovaného zo dňa 11. 01. 2024, v ktorom žalovaný uviedol, že prijali
odstúpenie od zmluvy ako i zariadenie s tým, že žiadosť bola postúpená na vyplatenie a peniaze
budú vrátené na účet žalobkyne do 14 dní. S poukazom na uvedené bolo nesporné, že žalobkyňa
platne odstúpila od zmluvného vzťahu so žalovaným a v dôsledku odstúpenia od zmluvy tento zmluvný

vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným zanikol, teda odpadol právny dôvod plnenia, ktoré žalobkyňa ako
kupujúca a žalovaný ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy prijali. Žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť
žalovanému mobilný telefón (čo žalobkyňa i urobila) a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť jej zaplatenú
kúpnu cenu. Nakoľko žalovaný kúpnu cenu mobilného telefónu žalobkyni dobrovoľne nevrátil (napriek
oznámeniu, že tak urobí do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy), domáhala sa jej vrátenia

súdnou cestou, a to z dôvodu, že potom, ako odstúpila od kúpnej zmluvy a vrátila mobilný telefón
žalovanému,vzniklonastranežalovanéhobezdôvodnéobohatenievsume500,-eur,vydaniaktoréhosa
žalobkyňa od žalovaného domáhala v tomto konaní. Žalobkyňa si teda uplatnila právo vyplývajúce z ust.
§ 451 Občianskeho zákonníka a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Zhľadiska skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia ide o majetkový prospech na strane žalovaného
získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal (ust. § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka). Tým je v súdenej veci

žalobkyňa, nakoľko plnila žalovanému z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol v dôsledku jej odstúpenia
od kúpnej zmluvy, ktoré odstúpenie žalovaný akceptoval, čo takisto nebolo sporné. Pokiaľ bola zmluva
právnym dôvodom plnenia, ktorý odpadol, je každý z jej účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (ust. § 457 Občianskeho zákonníka). V prípade, že strany vzájomne plnili svoje zmluvné
záväzky, vzniká im zo zákona synallagmatický záväzok vrátiť plnenie druhej strane. Platí tu zásada, že

splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie sa môže domáhať ten, kto už sám plnil, teda vydal
bezdôvodné obohatenie. Touto osobou je v danej veci žalobkyňa, ktorá po odstúpení od zmluvy vrátila
žalovanému mobilný telefón, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni kúpnu cenu
500,- eur, teda vydať jej bezdôvodné obohatenie v tejto sume, ktoré na strane žalovaného vzniklo po
vrátení mobilného telefónu, čo bolo dňa 11. 01. 2024.

14.2 Žalovaný žalobkyni túto sumu nevrátil, takže s vydaním bezdôvodného obohatenia sa dostal do
omeškania. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho o plnenie veriteľ požiadal. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po
tom, čo ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požiada o vydanie bezdôvodného

obohatenia toho, kto bezdôvodné obohatenie získal (sp. zn. 7MCdo/5/2014). Vo všeobecnosti tak platí,
že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť
medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Ustanovenie
§ 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie
veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby.

Za výzvu sa považuje aj žaloba podaná veriteľom a v takomto prípade sa dlh stane splatným deň po
doručení žaloby dlžníkovi.

14.3 V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila v podanej žalobe aj úrok z omeškania 9,50 % ročne od 23.
03.2024dozaplatenia,atospoukazomnapredžalobnúvýzvuzodňa19.03.2024,zaslanúžalovanému

prostredníctvom jej právneho zástupcu na adresu Komárňanská 1052/61A, Nové Zámky, ktorá sa však
právnemu zástupcovi vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Podľa výpisu
z obchodného registra príslušného súdu, má žalovaný od svojho vzniku (t. j. od 25. 11. 2022) uvedenú
adresu zapísanú ako adresu svojho sídla, a preto pokiaľ žalobkyňa, resp. jej právny zástupca písomne
kontaktovali žalovaného na tejto adrese, nemožno ich postup považovať za nesprávny. Žalovaný

v odvolaní dôvodil tým, že má korešpondenčnú adresu Kukučínova 8, Prievidza, čo podľa jeho tvrdenia
vyplýva z jeho hlavnej internetovej stránky. Namietal, že nebol riadne vyzvaný na vrátenie žalovanej
sumy a že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko žalobkyňa nevyužila mimosúdne spôsoby riešenia
veci. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že žiadna právna norma neurčuje, aby podaniu žaloby
na súd v predmetnej právnej veci predchádzala predžalobná výzva. To, že si žalovaný na adrese svojho

sídla listinné zásielky nepreberal, nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne, povinnosťou ktorej nebolo
zisťovanie inej adresy žalovaného, okrem tej, ktorú má zapísanú ako svoje sídlo v obchodnom registri.
Pokiaľ žalobkyňa zaslala predžalobnú výzvu na adresu sídla žalovaného zapísanú v obchodnom registri
príslušného súdu, odkiaľ sa zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy, nebolo jej povinnosťou
vyhľadávať prípadnú inú adresu, na ktorej by sa mohol žalovaný nachádzať a pokiaľ v takej situácii

podala žalobu na súd, nemožno jej postupu nič vyčítať a žalobu nemožno považovať za predčasne
podanú, čo správne posúdil aj súd prvej inštancie.

15.Inásituáciasavšaktýkaúrokuzomeškania,ktorýsižalobkyňauplatnilaod 23.03.2024,tedaodo
dňa nasledujúceho po vrátení predžalobnej výzvy zo dňa 19. 03. 2024 právnemu zástupcovi žalobkyne.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaný sa nemohol dostať do
omeškania už od 23. 03. 2024, a to vzhľadom na skutočnosť, že zásielka s výzvou (predžalobná výzva
na úhradu pohľadávky zo dňa 19. 03. 2023) sa vrátila právnemu zástupcovi žalobkyne ako nedoručená
s poznámkou „adresát neznámy“, a preto žalobkyni nebolo možné priznať úrok z omeškania od tohto
dňa.

15.1 Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v Občianskom zákonníku určená doba
plnenia a táto doba nebola ani žalobkyňou určená, resp. so žalovaným dohodnutá (žalobkyňa to
nepreukázala), preto treba vychádzať z toho, že žalovaný je povinný splniť svoj dlh prvého dňa po tom,čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala (ust. § 563 Občianskeho zákonníka). Ak nedošlo k požiadaniu
žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia už skôr (čo žalobkyňa nepreukázala), bolo potrebné
za kvalifikovanú výzvu považovať až doručenie žaloby žalovanému. Podľa skutkových zistení, ktorými

je odvolací súd viazaný a ktoré vyplývajú zo súdneho spisu, bola žaloba doručená žalovanému dňa 16.
06. 2024 (doručenka na č. l. 24 súdneho spisu, pričom súd prvej inštancie nesprávne uviedol dátum
15. 06. 2024). Dlh žalovaného v sume 500,- eur sa stal vo vzťahu k žalobkyni splatný dňa 17. 06.
2024 (t. j. nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanému) a dňom 18. 06. 2024 sa žalovaný dostal do
omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobkyni, pričom od tohto dňa je povinný platiť aj úrok

z omeškania. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žaloba žalobkyne je podaná predčasne, pretože
nevyužila všetky mimosúdne spôsoby riešenia veci. S touto odvolacou argumentáciou žalovaného sa
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa
preukázateľneodstúpilaodzmluvyavrátilažalovanémumobilnýtelefón,čožalovanýpotvrdilvmailovom
podaní zodňa11.01.2024amoholajsámpristúpiťkvydaniubezdôvodnéhoobohatenia,resp.kplneniu
svojich povinností. Nakoľko žalobkyňa nepredložila v súdnom konaní ako dôkaz samotné odstúpenie od

zmluvy, nie je zrejmé, či žalovaného vyzvala aj na vrátenie sumy 500,- eur, resp. v akej lehote jej vrátenie
žiadala. Vzhľadom k tomu, že predžalobná výzva zo dňa 19. 03. 2024 nebola žalovanému doručená,
a to ani fikciou doručenia, za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 500,- eur potom treba
považovať až doručenie žaloby žalovanému, čo bolo dňa 16. 06. 2024 a žalovaný bol povinný dlh splniť
dňa 17. 06. 2024. Od 18. 06. 2024 sa dostal do omeškania a od tohto dňa je povinný platiť žalobkyni

aj úrok z omeškania. S poukazom na deň doručenia žaloby žalovanému (16. 06. 2024), sa žalovaný
nemohol dostať do omeškania už dňa 17. 06. 2024 (ako to určil súd prvej inštancie vychádzajúc z toho,
že žaloba bola doručená žalovanému dňa 15. 06. 2024, čo však nemá oporu v súdnom spise), ale až
dňom 18. 06. 2024. Žalobkyni potom patrí podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od tohto dňa aj nárok na úrok z omeškania v požadovanej

sadzbe, ktorú žalovaný ani nenamietal.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobkyni sumu 500,- eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2

CSP, v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zmenil podľa ust. §
388 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 500,-
eur od 18. 06. 2024 do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V časti uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 500,- eur od 17. 06.
2024 do 17. 06. 2024 odvolací súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko s poukazom na vyššie

uvedené, v tento deň ešte žalovaný nebol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia.

17. Žalovaný podal odvolanie i proti závislému III. výroku o trovách konania, ktoré odvolanie však
argumentačne žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Súd prvej inštancie týmto výrokom priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide
všeobecne o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni sumu
500,- eur s úrokom z omeškania 9,50 % z tejto sumy od 17. 06. 2024 do zaplatenia (I. výrok) a v časti

úroku z omeškania od 23. 03. 2024 do 16. 06. 2024 žalobu zamietol (II. výrok). Odvolací súd zmenil
I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, pričom táto zmena sa týkala výlučne úroku z omeškania v tom
zmysle, že zamietol žalobu v časti úroku z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 500,- eur od 17. 06.
2024 do 17. 06. 2024. Vzhľadom na túto čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v časti úroku
z omeškania musel odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť o trovách konania na

súde prvej inštancie a aj o trovách odvolacieho konania. Porovnaním žaloby a rozsudku súdu v danej
veci (aj po zohľadnení čiastočnej zmeny rozsudku odvolacím súdom) dospel odvolací súd k záveru, že
žalobkyňa mala vo veci plný úspech, pokiaľ ide o žalovanú istinu. Úrok z omeškania je príslušenstvom
pohľadávky (t. j. veci hlavnej) podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a znáša osud hlavnej
veci, preto ak je úrok z omeškania uplatnený spolu s istinou, netvorí osobitný predmet konania. Na

zohľadnenie neúspechu žalobkyne v časti úroku z omeškania od 23. 03. 2024 do 16. 06. 2024 (v konaní
na súde prvej inštancie) a v časti úroku z omeškania od 17. 06. 2024 do 17. 06. 2024 (v odvolacom
konaní), teda nebol dôvod a procesný úspech v konaní na súde prvej inštancie ako i v odvolacom
konanítakvcelomrozsahuprináležížalobkyni.Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenénevzhliadolžiadne dôvody na také rozhodnutie o trovách konania, ako to navrhoval žalovaný v odvolaní (priznať mu
náhradu trov konania v rozsahu 100 %). S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako i nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov celého konania (prvoinštančného ako i odvolacieho)
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

18. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust.

§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)