Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321203076
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1321203076.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XXX, E. - F., zastúpeného advokátom: JUDr. Róbert Dupkala, so sídlom Radlinského 51,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: G. F., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX, I.,
zastúpenej advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, o náhradu

bolestného a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27.4.2023 č. k.
8C/23/2022-180 – proti zamietajúcemu výroku II., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a závislom výroku
III. o trovách konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti nároku žalobcu voči žalovanej

za bolestné zastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanej voči žalobcovi právo na
náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej
inštancie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2, § 444 zákona č.
40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca svojou žalobou doručenou súdu 1.3.2021 žiadal, aby súd rozhodol, že:
I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ... (bude doplnené po získaní posudku) ... Eur; II. Žalovaná
je povinná vyplácať žalobcovi ako peňažný dôchodok mesačne sumu vo výške 477,32 Eur počnúc
mesiacom marec 2021, a to vždy k 15.-temu dňu príslušného mesiaca; III. Žalovaná je povinná v lehote

3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.172,68 Eur ako náhradu
peňažného dôchodku za obdobie od 01.04.2018 do 28.02.2021 a IV. Žalovaná je povinná nahradiť
žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za bolestné vo výške ... (bude
doplnené po získaní posudku) ... Eur.

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 1.3.2018 riadila motorové vozidlo EČV: B.,

pričom nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej ceste
idúcemu vozidlu žalovaného EČV: E., čím došlo ku zrážke oboch vozidiel. Pri dopravnej nehode žalobca
utrpel zranenia - zlomeninu druhého krčného stavca, tržnú ranu v oblasti pravého líca. Uvedené zranenia
si vyžiadali dlhodobú práceneschopnosť a následné obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Žalovaná
bola trestne stíhaná a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 6T/5/2019 bola uznaná
vinnou a okrem trestu uloženým trestným rozkazom bola zaviazaná aj na náhradu škody, a to bolestného

vo výške 2.672 eur v zmysle znaleckého posudku vypracovaného Prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc.
V dôsledku zranení, ktoré žalobca utrpel pri nehode, sa stal invalidným a nie je schopný vykonávaťprácu, ktorá by ho uživila. Tento stav bol potvrdený aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ktorá ho uznala
trvale invalidným a bol mu od 18.4.2019 priznaný invalidný dôchodok vo výške 236,20 eura. Pred
18.4.2019 mu bol priznaný dočasný invalidný dôchodok vo výške 199 eur. Na základe živnosti žalobca

dosahoval príjem cca 800 eur brutto mesačne. S ohľadom na zranenia, ktoré mu spôsobila žalovaná,
bol žalobca vyradený z bežného života, nemôže sa venovať svojim záľubám a najmä sa nemôže riadne
zamestnať a v konečnom dôsledku nie je schopný prispievať na výživu svojmu synovi. S ohľadom na
uvedené skutočnosti v súlade s § 444 OZ si žalobca uplatňuje náhradu bolesti, sťaženia spoločenského
uplatnenia. Priznané bolestné nebolo vyplatené v celom rozsahu, nakoľko znalec Prof. MUDr. Jozef

Lohnert CSc. v posudku nezohľadnil celý rozsah zranenia, opomenul zlomeninu stavca čapovec - axis a
toto bude predmetom revízie, resp. nového znaleckého posudku, ktorý doloží. Konkrétna výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bude vypočítaná a stanovená posudkom ošetrujúceho lekára.
Žalobca žiadal z dôvodov hodných osobitného zreteľa o navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia o 50 %. Posudok s určením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude po získaní
doložený. V čase dopravnej nehody mal žalobca aktívnu činnosť na poskytovanie služieb taxislužby,

avšak túto činnosť vzhľadom na nízky príjem nechcel vykonávať, a preto mal prísľub od spoločnosti G.
G., G., J. XX, A. X, Česká republika na prácu v pozícii obchodník - konzultant pre trh v SR s výškou
hrubej mesačnej mzdy 900 eur. Teda dopravnou nehodou a škodou na zdraví mu bolo znemožnené
nastúpiť do zamestnania a zarábať mesačne 900 eur, čo bolo v roku 2018 713,52 eura v čistom. Žalobca
si uplatňoval náhradu straty na zárobku, ako rozdiel medzi možným dosahovaným príjmom 713,52 eura

a výškou invalidného dôchodku. Stratu na zárobku si uplatňoval od 1.4.2018 do podania žaloby, vo
výške 17.172,68 eura. Táto suma je vypočítaná ako súčet rozdielov medzi príjmom, ktorý mal byť zo
zamestnania za obdobie 1.4.2018 do 17.4.2019, čo je 8.966,57 eura a príjmu z čiastočného invalidného
dôchodku za uvedené obdobie 2.500,77 eura a rozdielu medzi príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania
za obdobie od 18.4.2019 do 28.2.2021, čo je 16.006,63 eura a príjmu invalidného dôchodku za uvedené

obdobie, čo je 5.299,75 eura. Výška mesačného rozdielu medzi možným príjmom a aktuálnym príjmom
z invalidného dôchodku je 477,32 eura.

5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania proti nárokom žalobcu vo vzťahu k bolestnému, ako aj
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvodila, že žalobca mal vedomosť o tom, kto za

škodu zodpovedá už dňa 1.3.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. O škode sa žalobca dozvedel
najneskôrdňa18.4.2018,kedybolvyhotovenýznaleckýposudok,lebotentodeklarujevytrpenúazistenú
bolesť. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase vypracovania posudku bol zdravotný stav
poškodeného ustálený, a teda mohlo dôjsť k ustáleniu hodnoty bolestného. Žalobca už od 18.4.2018
vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby začala plynúť subjektívna premlčacia doba na náhrady

škody vo vzťahu k bolestnému. Jeho nárok sa premlčal dňa 18.4.2020, pričom žaloba bola podaná na
súd 1.3.2021. Nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia považovala žalovaná
taktiež premlčaný z tých istých dôvodov, ako pri bolestnom. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že k
ustáleniu zdravotného stavu došlo až jeden rok po nehode, vzhľadom na to, že toto tvrdenie odporuje
znaleckému posudku. Žalobca mal možnosť nechať si vypracovať posudok v čase ustálenia jeho

zdravotného stavu, t.j. dňa 18.4.2018. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia lehota vo
vzťahu k nároku na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula dňa 18.4.2020, pričom
žaloba bola podaná na súd 1.3.2021. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca bol invalidný už od
roku 1989, teda jeho invalidita vznikla takmer 30 rokov pred dopravnou nehodou. Súčasne jeho trvalá
invalidita vznikla v dôsledku jeho správania, nakoľko odmietol operáciu, a tak si privodil nepriaznivé

zdravotné dôsledky. Dôvody hodné osobitného zreteľa pri zvýšení SSU nemôžu existovať, pretože
invalidita žalobcu nebola spôsobená žalovanou, ale invalidita u žalobcu bola od roku 1989, a preto nie
je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

6. Nárok žalobcu na stratu na zárobku považovala žalovaná za nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal

ani výšku škody, ani príčinnú súvislosť. Žalobca pri výpočte tejto ním tvrdenej škody vychádzal z
hypotetického príjmu 713,52 eura netto, ktorý mohol dosahovať u potencionálneho zamestnávateľa
G. G., G., A. X, J. XX, Česká republika. Tento príjem však žalobca v skutočnosti nedosahoval a
vôbec nepreukázal, že pri normálnom chode vecí by ho dosahovať mohol. Podľa predloženej zmluvy
o budúcej zmluve mal žalobca vyzvať spoločnosť G. G., G. k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Takúto

výzvu žalobca nepredložil. Rovnako nie je vôbec isté, či by daná spoločnosť svoj záväzok dodržala
a zmluvu by uzatvorila. Podľa údajov zo živnostenského registra bol žalobca živnostníkom až do
28.2.2018, teda nie je zrejmé, či do času, kedy sa stala dopravná nehoda, došlo vôbec k výzve
žalobcu na uzatvorenie zmluvy. Za týchto okolností a najmä za situácie, že žalobcom deklarovanýpotenciálny príjem vo výške 713,20 eura, závisel od splnenia ďalších podmienok a vykonania ďalších
úkonov, nemožno vôbec uvažovať o tom, že tento príjem by žalobca dosahoval za bežného chodu
vecí. Žalobcovi nemohla vzniknúť škoda na zárobku, ktorý nikdy nedosahoval. Žalobca nepreukázal aká

škoda na zárobku mu vznikla. Pred dopravnou nehodou mal aktívnu živnosť na poskytovanie taxislužieb
a vedenie cudzích motorových vozidiel a príjem z tejto živnosti by mohol byť rozhodujúcim pre určenie
skutočnej škody, avšak tento žalobca nedeklaroval a nepredložil žiadne doklady, čím si nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť. Žalobca tiež nepreukázal, že trvalé poškodenie zdravia a invalidita sú následkom
konaniažalovanej.Bolopoukázanénaznaleckýposudokprof.Lohnerta,podľaktoréhožalobcaodmietol

operáciu, pričom znalec súčasne konštatoval, že prípadné trvalé následky zranení žalobcu by museli
súvisieť s odmietnutím operačného spôsobu riešenia týchto zranení. Zo znaleckého posudku tiež
vyplýva, že zdravotný stav v čase vzniku ublíženia na zdraví žalobcu nebol celkom optimálny. Žalobca
trpel Krabbeho chorobou a je otázne, či by sa zdravotný stav žalobcu nezhoršil aj bez dopravnej nehody.

7.Žalovanávznieslanámietkupremlčaniaajvočinárokomžalobcunanáhraduškodynazárobku.Keďže

sa jedná o nárok na náhradu škody, premlčuje sa v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa §
106 ods. 1 OZ. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel
o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o
priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Žalobca uviedol, že čiastočný invalidný

dôchodok od 1.3.2018 mal vo výške 199 eur, teda už dňa 1.3.2018 vedel, aký dosahoval príjem pred
poškodením zdravia, teda po dopravnej nehode. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje
ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia
doba uplynula dňa 1.3.2020, pričom žaloba bola podaná 1.3.2021, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je
premlčaný. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou o premlčaní, žalovaná žiadala pomerne

rozdeliť škodu medzi škodcu a poškodeného. Žalovaná zdôraznila, že žalobcovi už uhradila škody
na vozidle, ako aj bolestné, a to prostredníctvom Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorej spláca
regresné plnenie.

8. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jeho nárok vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu

spoločenského uplatnenia by bol premlčaný. Podľa žalobcu priznané bolestné mu nebolo vyplatené v
celom rozsahu, nakoľko prof. MUDr. Jozef Lohnert CSc. v posudku nezohľadnil celý rozsah zranenia,
opomenul zranenia stavca čapovec - axis. Toto bolo predmetom revízie resp. nového znaleckého
posudku, ktorý hodlal žalobca doložiť. K ustáleniu zdravotného stavu a následkov spôsobenej škody
na zdraví došlo v čase približne 1 rok po dopravnej nehode, v ktorej dôsledku došlo ku škode na

zdraví. Pri nárokoch pri škode na zdraví začína plynúť subjektívna premlčacia doba až okamihom
ustálenia zdravotného stavu, čiže po jednom roku od utrpenia úrazu. Po tejto dobe je už možné presne
zistiť rozsah poškodenia a následkov, a teda je možné určiť výšku škody. Na základe toho možno
uviesť, že nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby. K príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že táto
je zjavná, nakoľko žalovaná sa nevenovala vedeniu motorového vozidla, spôsobila vážnu dopravnú

nehodu, z ktorej žalobca utrpel zranenia. Žalobca uviedol, že odmietnutie operácie bolo podložené
názorom lekárskeho konzília. Absolvovanie operácie by znamenalo príliš vysoké riziko úmrtia alebo
trvalých následkov. V časti nároku žalobcu týkajúcej sa straty na zárobku žalobca poukázal na to, že k
28.2.2018 ukončil živnosť, a to z dôvodu, že mal ísť pracovať na nové pracovné miesto v Prahe. Žiadosť
o ukončenie živnosti bola podaná v priebehu mesiaca február 2018, teda pred dopravnou nehodou.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 27.4.2023 svoje nároky uplatnené žalobou v časti bolestného vzal späť
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Inštitút
premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom
orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a

tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd
nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k
tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípadejej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je nárokom na
náhradu škody a premlčacia doba je dvojročná. Žalobca už 18.4.2018 vedel zo znaleckého posudku
Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc. aký je rozsah jeho zranení a tiež vedel o tom, kto spôsobil
dopravnú nehodu. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie poukázal na
znalecký posudok, v ktorom bolo uvedené, že žalobca nesúhlasil s operáciou a na kontrolnom CT

vyšetrení krčnej chrbtice nebol zistený sekundárny posun, bola hospitalizácia ukončená prepustením do
ambulantnej starostlivosti. Žalobca znalcovi uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa cíti
dobre. Zdravotný stav žalobcu bol ustálený najneskôr 18.4.2018. Žalobcovi nič nebránilo zaobstarať si
posudok, ktorým by bolo vykonané bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. O škode
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne
urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii

skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný
stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23.09.2008
sp. zn. 25Cdo/1256/2006). O ustálenom zdravotnom stave v čase vypracovania posudku svedčí aj to,
že znalec v posudku uviedol, že s vysokým stupňom pravdepodobnosti zranenia nezanechajú trvalé
následky. Prípadné trvalé následky by museli súvisieť s odmietnutím operačného zákroku. Od 18.4.2018

do 18.4.2020 si žalobca mohol uplatniť svoje nároky týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia. V
premlčacej lehote si žalobca tieto nároky neuplatnil.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj pri nárokoch žalobcu na náhradu škody na zárobku platí
dvojročná subjektívna premlčacia doba. Táto premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa

poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, resp. kedy bolo vydané
rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Žalobca uvádzal, že čiastočný invalidný dôchodok mal
od 1.3.2018 vo výške 199 eur. Žalobca vedel, aký dosahoval príjem pred 1.3.2018 a tiež vedel, aký
príjem dosahoval po 1.3.2018. Nárok na náhradu za stratu zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie
ako nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia. Keďže žalobca vedel, aký mal príjem pred nehodou a po

nehode, subjektívna premlčacia doba začala plynúť 1.3.2018 a skončila 1.3.2020. Keďže žaloba bola
podaná 1.3.2021, nárok žalobcu bol premlčaný.

13. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262
od. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným

úspechom žalovanej.

14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v časti, ktorou súd zamietol nároky vyplývajúce
zo sťaženia spoločenského uplatnenia a z náhrady škody spočívajúcej v strate na zárobku (tzn.
v rozsahu výroku II.) s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Žalobca nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že v časti náhrady škody zo sťaženia spoločenského uplatnenia je uplatnený
nárok premlčaný. V trestnom konaní vedenom proti žalovanej bol vypracovaný znalecký posudok č.
90/18 za účelom zodpovedania o.i. aj otázky bodového ohodnotenia zranení, ktoré znalec ohodnotil na
140 bodov. Zároveň znalec uviedol, že zranenia poškodeného s vysokým stupňom pravdepodobnosti

nezanechajú trvalé následky. Vzhľadom na to, že práceneschopnosť žalobcu trvala od 1.3.2018 do
18.4.2019, jeho zdravotný stav bol posudzovaný príslušnou LPK, ktorá skonštatovala, že vzhľadom na
trvalénásledky,ktorézraneniezanechalo,doporučuježalobcovipožiadaťSociálnupoisťovňuopriznanie
plného invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX K. zo
dňa 22.7.2019 žalobcovi priznala plný invalidný dôchodok počnúc dňom 18.4.2019. Z posudku, ktorý

tvorí súčasť rozhodnutia, vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu prišlo na základe následkov po
úraze krčnej chrbtice. O trvalých následkov vyplývajúcich zo zranení, ktoré žalobca utrpel, sa dozvedel
z uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a o samotnej výške sa dozvedel z lekárskeho posudku
L. M. N. z 23.6.2022, ktoré založil do súdneho spisu. Pretože žaloba bola podaná 1.3.2022 bol nárok
v tejto časti uplatnený v rámci premlčacej doby.

15. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj v časti
náhrady škody na zárobku, kde súd takisto žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie
si neuvedomil, že žalobcovi bol priznaný plný invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX K.zo dňa 25.7.2019 v súvislosti s následkami zranenia, ktoré utrpel dňa 1.3.2018 a následky ktorých sa
objavili neskôr. Predtým priznaný čiastočný invalidný dôchodok nebol priznaný v súvislosti s poškodením
zdravia majúceho pôvod v zranení zo dňa 1.3.2018. Tento invalidný dôchodok vo výške 236,20 eura

bol žalobcovi priznaný od 18.4.2019. Z toho vyplýva, že žalobca sa o výške nároku týkajúcej sa straty
na zárobku, a tým aj o škode, dozvedel z doručeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Ak by aj začala
plynúťpremlčaciadobaododňapriznaniainvalidnéhodôchodkut.j.od18.4.2019,žalobabybolapodaná
včas pred uplynutím premlčacej doby.

16. Žalobca tiež namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, o aké zákonné
ustanovenie oprel súd svoju úvahu, že nárok na stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok ako nie
ako nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia. Takýto právny názor súdu je nesprávny, pretože podľa §
445 OZ strata na zárobku pri škode na zdraví sa uhradzuje peňažným dôchodkom, teda aj do budúcna,
na rozdiel od bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa podľa § 444 OZ odškodňujú
jednorazovo. Premlčanie splatných čiastok straty na zárobku by mohlo prísť do úvahy len v prípade, ak

by žalobca nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby § 106 ods. 1 OZ, čo sa však nestalo.

17. Zároveň žalobca namietal, že v konaní absentovalo dokazovanie vo veci samej, keďže súd žalobu
zamietol premlčanie, nevykonal ani navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ ide o nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, vo všeobecnosti sa ustálil
názor,žetentonárokmožnovyčísliťažpoustálenízdravotnéhostavupoškodeného,čojedobaspravidla
jeden rok. Podstatným je pojem „spravidla“, teda vždy treba zohľadňovať konkrétne skutkové okolnosti
prípadu. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského

uplatnenia, a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106
OZ, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne
urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 399/2016). Poukázala na to, že podľa znaleckého posudku č. 90/18 zranenia spôsobené
pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou s vysokým stupňom pravdepodobnosti nezanechajú trvalé

následky, a prípadné trvalé následky by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého – operačného –
spôsobu riešenia zranení, a teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého. S poukazom na uvedené
je nepodstatné, do kedy trvala PN žalobcu (do 18.4.2019), pretože trvalé následky na jeho zdraví
sú dôsledkom jeho vlastného konania – odmietnutie obvyklého spôsobu riešenia zranení operáciou.
Žalovaná zodpovedá za škodu, ktorú v priamej súvislosti spôsobí a nemôže zodpovedať aj za to, či

si poškodený (žalobca) privodil následne sám. Za trvalé následky, a teda dobu liečenia do 18.4.2019
nenesie žalovaná žiadnu zodpovednosť, pričom nosným dôkazom je práve znalecký posudok, ktorý
do konania predložil sám žalobca. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 18.4.2018, pričom medzi
podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku sa v bode č. 5 uvádza „konzultácia s poškodeným
pánom B. 6.4.2018“, teda už v tomto čase bol zdravotný stav žalobcu ustálený, pokiaľ ide o zranenie

spôsobené v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej (dopravná nehoda). Akékoľvek ďalšie zmeny a
následky na zdraví žalobcu nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale zapríčinil ich sám
žalobca. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v čase vyšetrenia poškodeného (6.4.2018, najneskôr v
čase vypracovania posudku 18.4.2018) tento sám uvádzal, že sa cíti dobre, dokonca vymenil fixáciu
krčnej chrbtice za krčný golier, staral sa sám o seba, bol sebestačný, dával si sám injekcie. Občas

mu pomáhala dcéra. Znalec taktiež uviedol, že doba liečenia u žalobcu je v priemere 3-4 mesiace,
pracovná neschopnosť je cca 3 mesiace, avšak pri neoperačnom liečení (ktoré sám žalobca odmietol)
je doba liečenia aj dlhšia, a to 4 mesiace a viac. Znalec ďalej na konci znaleckého posudku uviedol
poznámku, že z dokumentácie a najmä informácie poškodeného mal potvrdené, že na tele poškodeného
sa nenachádzajú žiadne následky zranenia.

19. Za nepodstatné žalovaná považovala rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní plného invalidného
dôchodku, pretože Sociálna poisťovňa neskúma zavinenie ani príčinnú súvislosť medzi následkom na
zdraví a predchádzajúcim protiprávnym úkonom z hľadiska vyvodenia trestnej zodpovednosti alebo
nároku na náhradu škody. Táto otázka bola vyriešená v trestnom konaní ako aj v tomto súdnom spore na

podklade znaleckého posudku znalca prof. Lohnerta. Pokiaľ žalobca uvádza, že o trvalých následkoch
zranení sa dozvedel až z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, potom je toto tvrdenie zavádzajúce, pretože
podľa znaleckého posudku, ktorým žalobca disponoval, budú trvalé následky na jeho zdraví spôsobené
odmietnutím obvyklého spôsobu liečenia (operácie). Žalobca teda sám musel vedieť, že tento následoknazdravísiprivodilsám.Žalovanápretosúhlasilasozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcanajneskôr
dňa 18.4.2018 poznal všetky rozhodujúce informácie a mohol si nárok na náhradu škody (sťaženie
spoločenského uplatnenia) uplatniť na súde. Za ustálený zdravotný stav poškodeného možno podľa

súdnej praxe z medicínskeho hľadiska považovať stav, pri ktorom už spravidla nemožno predpokladať
zásadné zmeny zdravotného stavu spôsobeného škodnou udalosťou (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 66/2018). Sám znalec v znaleckom posudku konštatoval, že ďalšie zmeny na zdraví
žalobcu (trvalé následky) budú dôsledkom odmietnutie operácie, potom možno uviesť, že najneskôr
v čase vypracovania znaleckého posudku už nebolo možné predpokladať zmeny v zdravotnom stave

žalobcu, ktoré by boli spôsobené dopravnou nehodou.

20. Žalovaná považovala za vecne správny aj záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku na náhradu
na strate zárobku. Žalobca opomína fakt, že tento zdravotný stav si privodil sám odmietnutím operácie.
Žalovaná zdôraznila, že nezodpovedá za akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu poškodeného, ale iba
za také, ktoré je v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním. Sociálna poisťovňa pritom neskúmala

zavinenie a príčinnú súvislosť všetkých rozhodujúcich okolností, ako to robili OČTK v trestnom konaní
alebo súd v tomto spore. Sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že od 1.3.2018
dosahoval príjem 199 eur z čiastočného invalidného dôchodku. Teda už v tento deň mal žalobca znížení
príjem, vedel o akú sumu je znížený a vedel, kto za to zodpovedá. Vedomosť poškodeného o tom, že
jeho príjem sa v dôsledku konania žalovanej znížil, nemožno účelovo viazať až na prípadné rozhodnutie

o priznaní plného invalidného dôchodku, keďže už samotným čiastočným invalidným dôchodkom
dochádza k strate príjmu. Ak by sa tento dodatočne ešte menil, potom by žalobca mal možnosť podať
návrh podľa ustanovenia § 231 CSP na zmenu výšky splátok. Podstatné teda je, že žalobca mal znížený
príjem už od 1.3.2018, od kedy poberal čiastočný invalidný dôchodok. Žalovaná súhlasí aj s tým, že
tento nárok na náhradu na strate zárobku sa premlčuje ako jeden celok, čo vyplýva aj z judikatúry.

Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé
mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Tento
nárok možno uplatniť žalobou na súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o
priznaníinvalidnéhodôchodkuapoškodenýsaoňomdozvedel(Rc36/2007alebouznesenieÚstavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 198/2019), pričom tento záver vyplýva aj z odbornej teórie. Rozsudok súdu prvej

inštanciejetakajvtomtosmerevecnesprávnyazákonný,reflektujúciustálenúsúdnupraxvtejtootázke.

21. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej
časti vydané (§ 360 ods. 1 v spojení s § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť s použitím ust. § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

23. Vzhľadom na to, že zastavujúci výrok I. (v časti nároku na zaplatenie bolestného) nebol napadnutý
odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a nebol predmetom
prieskumu odvolacieho súdu.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady
straty na zárobku zamietol z dôvodu premlčania.

25. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie
potrebných skutočností. Túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Z obsahu spisu,
ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal
žiadne dokazovanie, s výnimkou oboznámenia čl. 155 a 156 spisu – lekárskej správy a bodovéhoohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia predloženého žalobcom. Pokiaľ súd prvej inštancie
(ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku) odôvodnil tento svoj procesný postup tým, že
v prípade prednostného posúdenia vznesenej námietky premlčania, nie je potrebné vykonávanie ďalších

dôkazov, uvedené konštatovanie je síce správne, avšak to neznamená, že súd vo veci nevykoná žiadne
dokazovanie. Súd je potom povinný vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie vznesenej
námietky premlčania.

26. Súd prvej inštancie sa však v danej veci obmedzil len na opísanie skutočností tvrdených

žalobcom v žalobe, opísanie vyjadrení žalovanej a následne len uvedenie zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania a stručné konštatovanie premlčania jednotlivých nárokov
žalobcu. V rozhodnutí súdu prvej inštancie tak absentuje akékoľvek opísanie zisteného skutkového
stavu, čo súčasne zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia tak nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané (či
už na základe predložených dôkazov alebo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné) a ktoré

nie, aké dôkazy vykonal minimálne za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania a ako ich
vyhodnotil.

27. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca požadoval od žalovanej o.i. zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia „vo výške ... (bude doplnené po získaní posudku) ... Eur“. Okresný súd

Bratislava III uznesením č.k. 11C/51/2021-31 zo dňa 17.6.2021 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby
o jasné, určité a materiálne vykonateľné žalobné návrhy, avšak bez poučenia žalobcu o možnosti
odmietnutia podania v daných častiach. V ďalšom priebehu konania žalobca svoj žalobný petit v časti
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia doplnil podaním doručeným súdu dňa 18.1.2023 (č.l.
154). Súd prvej inštancie sa však týmto podaním žalobcu nezaoberal, nezaslal ho žalovanej, z obsahu

jeho rozhodnutia nie je zrejmé, či nejasnosť žaloby v časti náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia považoval za odstránenú predmetným podaním žalobcu, keďže ho nechal bez povšimnutia
a vo veci konal a napokon i rozhodol.

28. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka (strany) na

dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

29. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia
ustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu
preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

30. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval
pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám,
ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie
zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec
spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný

tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.
Odôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné
pre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnejsprávnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby súdy reagovali na substantívne
argumenty a námietky strán sporu a aby vysvetlili, prečo ich neprijali.

31. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý
rozsudok v časti zamietnutia nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

a náhrady za stratu na zárobku nespĺňa.

32. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti, o stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, nárok na náklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky uvedené
nároky sú podľa súdnej praxe celkom samostatné. Zásadne je teda potrebné vychádzať z toho, že

jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné
premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamžikom, kedy sa poškodený dozvie o škode a
zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia
doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví
neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik,

kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá,
a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre
neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v
súdnom konaní preukázať (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/171/2022 z 31.1.2023).

33. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa žalobca
dozvedel o škode v čase, kedy sa mu zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové
ohodnotenie bolesti a od momentu, kedy nadobudol vedomosť aj o osobe zodpovednej za vznik škody,
začala bežať subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť. V tomto zmysle
sa poškodený o škode spočívajúcej v bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy

sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k
sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností,
ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Nie je tak rozhodný okamih reálneho
vyhotovenia lekárskeho posudku, ale okamih, kedy je lekársky posudok za účelom zhodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia možné vyhotoviť (t. j. ustálením zdravotného stavu). Takýto výklad ust. § 106

OZ je súladný aj s konštantnou judikatúrou (R 9/1986, MCdo/37/2000, 5Cdo/104/2011, 1Cdo/82/2009,
4Cdo/152/2010, 3Cdo/66/2018).

34. Pokiaľ žalobca namietal správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu za
stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce

plnenia, táto námietka dôvodná nebola.

35. Náhradou za stratu na zárobku (§ 447 Občianskeho zákonníka) sa nenahrádzajú samotná strata či
zníženiepracovnejspôsobilosti,alemajetkováujma,ktorásaprejavujetým,žetrvaloustratou(znížením)
pracovnejspôsobilostinásledkomujmynazdravíprichádzapoškodenýúplnealebočiastočneozárobok,

ktorý by dosiahol, nebyť poškodenia zdravia. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti poškodenému vzniká (z hľadiska príčinnej súvislosti) len vtedy, ak nie je
schopný pre svoje zdravotné postihnutie, za ktoré škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu
(prácu rovnakého druhu) a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, príp. keby bol uznaný invalidným
alebo čiastočne invalidným (Rc 65/2003). Ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka predpokladá, že

poškodený mal v dobe vzniku škody na zdraví príjem, z ktorého sa náhrada podľa tohto ustanovenia
vypočíta. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má poškodený na tento druh náhrady
nárok aj v tom prípade, ak v čase vzniku škody takýto príjem nemal (R 29/2004). Občianskoprávny nárok
na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa premlčuje
ako celok, nie iba nároky na jednotlivé mesačne opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce, poskytované

vo forme peňažného dôchodku (Rc 36/2007).

36. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (§ 447 Občianskeho zákonníka) začína plynúť zásadne odokamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení,
prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku/ čiastočného invalidného
dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje

ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce,
poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Tento nárok možno uplatniť žalobou na súde až potom, čo
bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom
dozvedel (Rc 36/2007). Právna otázka premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite bola ustálená súdnou praxou dovolacieho súdu (R 28/1980, 4

MCdo 13/2013, 8Cdo/48/2019), preto odvolacia argumentácia žalobcu v tomto smere dôvodná nebola.

37. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (nedostatočným zistením skutkového stavu a
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie
v relevantných záveroch vo vzťahu k zamietnutiu žaloby pre premlčanie v časti náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku riadne a dostatočne neodôvodnil a ani
nepodložil dôkazmi, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím
súdom. Zároveň súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhnuté

dokazovanie, ktoré však bolo potrebné i pre posúdenie vznesenej námietky premlčania.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietajúcom výroku II., s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania (§ 379 písm. a/ CSP) zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobcu, v časti ktorá zostala predmetom
konania (t.j. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada za stratu na zárobku) opätovne

rozhodnúť, pričom v ďalšom konaní si súd prvej inštancie v prvom rade ustáli, že či je žalobný petit
v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dostatočne určitý, s doplnením žaloby oboznámi
i protistranu, a ďalej zistí skutkový stav veci potrebný pre posúdenie vznesenej námietky premlčania,
resp. rozhodnutie vo veci a za týmto účelom vykoná navrhnuté dôkazy, v nadväznosti na to opätovne
posúdi uplatnený nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za

stratu na zárobku, pričom zohľadní ustálenú súdnu prax (viď ods. 32, 33, 35, 36). Súd prvej inštancie
pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a
presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.