Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220918
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1116220918.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej:
H. V., X. XX.XX.XXXX, L. K. XX, XXX XX L., za účasti intervenienta na strane žalovanej: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o
zaplatenie 7.252,- EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.450,40 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.450,40 EUR odo dňa 15.12.2016 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 06.10.2016 sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.252,- EUR titulom regresného nároku za vyplatené bolestné
a úroku z omeškania z uvedenej sumy odo dňa 06.10.2016 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.10.2014 žalovaná viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda
Octavia Combi, EČV BL-XXXBD v L. po L. ulici, keď na križovatke s K. ulicou ako hlavnou cestou

pri odbočovaní vľavo smerom do centra mesta nedala prednosť v jazde motocyklistovi npor. H.. L. L.,
ktorý viedol motocykel značky Honda, EČV: BA-XXXAP, následkom čoho došlo k zrážke. V dôsledku
tejto zrážky utrpel L. L. ujmu na zdraví. V čase tejto dopravnej nehody bol vodič motocykla vo výkone
štátnejslužby.Nazákladerozhodnutiač.p.OUC-OaOO-93-008/2015zodňa31.08.2015,právoplatného
dňa 18.09.2015, bola poškodenému dňa 14.10.2015 vyplatená náhrada za bolesť v sume 7.252,-
EUR. Vyplatením náhrady za bolesť vzniklo žalobcovi proti žalovanej právo na náhradu vyplateného
bolestného v sume 7.252,- EUR.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 22.12.2016 žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že popiera zavinenie
dopravnej nehody, pričom do dňa jej vyjadrenia žiaden kompetentný orgán nerozhodol, že nehodu
zavinila. Uviedla, že vo veci prebieha trestné konanie na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 2T/38/2015.

4. Uznesením č.k. 12C/106/2016-54 zo dňa 27.04.2017 súd v zmysle § 164 CSP prerušil konanie
do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.

zn. 2T/38/2015. V tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k.
2T/38/2015-303 zo dňa 28.03.2017, ktorým súd žalovanú spod obžaloby oslobodil, nakoľko dospel k
záveru, že skutok nie je trestným činom. Odvolanie proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 1To/81/2017 zo dňa 18.10.2017 zamietol.5. Oznámením doručeným súdu dňa 19.11.2018 vstúpila v zmysle § 82 CSP do konania spoločnosť
Wüstenrot poisťovňa, a.s. ako intervenient na strane žalovanej. V oznámení intervenient uviedol, že

má právny záujem na vstupe do konania, keďže žalovaná uňho mala v čase vzniku dopravnej nehody
uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

6. Po odpadnutí prekážky v konaní súd uznesením č.k. 12C/106/2016-101 zo dňa 13.05.2020 rozhodol

o pokračovaní v konaní.

7. Strany následne uplatnili ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žalobca naďalej
žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že oslobodenie žalovanej spod obžaloby nemá vplyv na civilné konanie
na tunajšom súde. Z rozsudku v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že žalovaná jednoznačne
porušila ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Súd v trestnom konaní vychádzal aj

zo znaleckého posudku č. 10/2015 znalca Ing. A. M. Y. zo dňa 04.04.2015, ktorý v odpovedi na otázku
č. 4 uviedol, že „prvou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti
v jazde vodičkou vozidla Škoda vodičovi kolízneho motocykla.“ Vzhľadom na uvedené, ak by k tejto
chybe nedošlo, t.j. keby žalovaná dala prednosť v jazde vodičovi motocykla, škoda by vôbec nemusela
vzniknúť, resp. mohla nastať v menšom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že

žalovaná viedla motorové vozidlo, zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle §
427 Občianskeho zákonníka, pričom táto zodpovednosť je objektívna. K rovnakému záveru prišiel súd
v obdobnom konaní sp. zn. 16C/105/2016 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, kde si súd ustálil,
že bude postupovať podľa § 427 Občianskeho zákonníka a žalovanú zaviazal na náhradu škody.

8. Žalovaná uviedla, že jej jazda nebola príčinou havárie, resp. urobila v maximálnej miere to, čo sa
urobiť dalo. Stála a dávala prednosť, aby nepôsobila zmätočne. K znaleckému posudku uviedla, že na
križovatke ulíc K. a L. nikdy nebola plná čiara, ale naopak bola vždy čiara prerušovaná. Vyjadrila ľútosť
nad zranením poškodeného. Žalobu žiadala zamietnuť.

9. Intervenient rovnako žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v trestom konaní oba súdy žalovanú spod
obžaloby oslobodili, pričom Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že „obžalovaná porušila povinnosť
uloženú jej podľa zákona (zák. č. 8/2009 Z. z), prejdením na električkové koľajové pásy vyznačené
neprerušovanou, plnou čiarou a nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo
prednosť pri odbočovaní vľavo, avšak toto porušenie nie je v jednoznačnej a bezpečnej príčinnej

súvislosti so vzniknutými zraneniami poškodeného. Rovnako sa odvolací súd zhoduje aj s tvrdením, že
načrtnuté porušenie zo strany obžalovanej nie je možné vyhodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti
vyplývajúcej vodičovi zo zákona...“ Intervenient ďalej uviedol, že zo záverov znalca vyplýva, že žalovaná
nemala možnosť zabrániť dopravnej nehode a bol to poškodený, ktorý reagoval oneskorene. Žalovaná
vynaložila dostatočnú mieru opatrnosti a motocyklistom nevytvorila neočakávanú prekážku, pričom

vzhľadom na jazdu motocyklistov v električkovom pruhu nemohla predvídať ich prítomnosť na tomto
pruhu, a navyše jeden z motocyklistov sa úhybným manévrom dokázal žalovanej vyhnúť. Krajský
súd tak dospel k záveru, že medzi konaním žalovanej a zraneniami poškodeného nie je príčinná
súvislosť. Intervenient ďalej uviedol, že ak by zodpovednosť žalovanej bola posudzovaná podľa § 427
Občianskeho zákonníka, je potrebné ju zodpovednosti zbaviť v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka,

nakoľko škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Vzniku
kolízie by nezabránil ani žiadny iný prevádzkovateľ motorového vozidla, ak by sa namiesto žalovanej
nachádzal za rovnakých okolností na danom mieste a v danom čase.

10. Súd v konaní vykonal listinné dôkazy predložené stranami, a to: rozhodnutie Ministerstva vnútra

SR č. p. OUC-OaOO-93-008/2015 zo dňa 31.08.2015 (č.l. 3 až 6), potvrdenie Ministerstva vnútra
SR č.p. SPOU-OSZ-428-001/2015-UR zo dňa 14.10.2015 (č.l. 7), obžaloba na žalovanú č.k. 3Pv
472/14/1011-15 zo dňa 18.08.2015 (č.l. 8 až 9), zápisnica z výsluchu žalovanej zo dňa 19.06.2015 (č.l.
17 až 18), zápisnice o hlavnom pojednávaní OS BA I v konaní sp. zn. 2T/38/2015 dňa 20.05.2016 a
02.08.2016 (č.l. 19 až 31), lekársky posudok MUDr. Miroslava Suchého o bolestnom zo dňa 20.11.2014

(č.l. 41 až 42), kontrola bodového ohodnotenia zo dňa 26.08.2015 (č.l. 43), žiadosť o dávku úrazového
zabezpečenia zo dňa 01.07.2015 (č.l. 45), rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2T/38/2015-303
zo dňa 28.03.2017 (č.l. 69 až 78), uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/81/2017 zo dňa
18.10.2017 (č.l. 79 až 84), fotografie z www.google.com/maps zo dňa nehody 07.10.2014 (č.l. 172až 176) a fotografie z miesta nehody (č.l. 189 až 192). Na pojednávaní dňa 31.05.2024 súd taktiež
oboznámil závery znaleckého posudku č. 10/2015 znalca Ing. Igora M. Šimka zo dňa 04.04.2015 (str.
28 až 30 ZP v spojení s vysvetlením skúmaných alternatív na str. 20 ZP) a obsah výpovede znalca Ing.

Igora M. Šimka na pojednávaní v trestnom konaní dňa 28.03.2017 (č.l. 297 až 300 v trestnom spise).
Súd si taktiež do konania pripojil rozhodnutia z konania vedeného na Okresného súdu Bratislava I pod
sp. zn. 16C/105/2016, a to rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 16C/105/2016-145 zo dňa 08.10.2018,
rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k. 5Co/133/2019-202 zo dňa 30.06.2020 a uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo/233/2021 zo dňa 27.10.2021.

11. Súd nevykonal dokazovanie lekárskym posudkom MUDr. Zlatošovej o bolestnom zo dňa 14.05.2024,
ktorý predložil do konania intervenient dňa 29.05.2024 o 16.59 hod. Tento dôkaz mal podporiť skutkové
tvrdenieintervenientaonedôvodnostiohodnoteniapoložkyč.224vlekárskomposudkuMUDr.Miroslava
Suchého, z ktorého vyplýval nárok žalobcu, a ktoré bolo uvedené v podaní intervenienta doručeného
súdu v rovnaký deň. Tento dôkaz a toto skutkové tvrdenie boli do konania predložené v rozpore s

povinnosťou strán uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas v zmysle § 153 CSP.
Uvedené skutkové tvrdenie mohol intervenient uplatniť kedykoľvek od svojho vstupu do konania dňa
19.11.2018, a urobil tak až menej ako 2 dni pred pojednávaním, na ktorom súd vo veci rozhodol. Svojím
postupom znemožnil protistrane na túto procesnú obranu kvalifikovane reagovať bez toho, aby došlo
k odročeniu pojednávania. Súd tak postupoval v zmysle § 153 ods. 2 CSP a na tento prostriedok

procesnej obrany intervenienta neprihliadol. Rovnako z tohto dôvodu ani nenariadil intervenientom
neskoro navrhnuté znalecké dokazovanie ohľadom položky 224.

12. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré boli medzi stranami nesporné, mal súd
za preukázané, že dňa 07.10.2014 o 15.44 hod. došlo v Bratislave k dopravnej nehode na križovatke

ulíc L. a K. a to medzi osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia, ktoré viedla žalovaná
a motocyklom značky Honda, ktorý viedol poškodený L.. Žalovaná išla po L. ulici a v križovatke s K.
ulicou ako hlavnou cestou odbočovala doľava smerom do centra mesta. V čase nehody bola dobrá
viditeľnosť. Bola dopravná špička, v dôsledku čoho sa na K. ulici smerom do centra pomaly posúvala
kolóna vozidiel. Keď táto kolóna zastala, uvoľnil sa žalovanej prejazd a táto vošla do križovatky a

pomaly začala odbočovať cez električkové pásy smerom doľava. L. L. jazdiaci na motocykli Honda
spolu s kolegom na rovnakom motocykli išiel po K. ulici smerom k K. mýtu. Kým vodič H. P. jazdiaci
na služobnom motocykli sa zrážke s vozidlom žalovanej vyhol, za ním jazdiaci poškodený L. L. nie.
Došlo k zrážke medzi prednou časťou motocykla a ľavou prednou časťou vozidla. Pri dopravnej nehode
došlo k zraneniu vodiča motocykla L.. Za zranenia utrpené poškodeným pri dopravnej nehode mu

žalobca ako zamestnávateľ vyplatil na základe lekárskeho posudku MUDr. Miroslava Suchého bolestné
vo výške 7.252,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nepripustil neskoro uplatnenú procesnú obranu
intervenienta týkajúcu sa výšky bolestného (viď odsek 11 vyššie), bola výška a dôvodnosť vyplateného
bolestného v konaní nesporná. Voči žalovanej sa viedlo trestné konanie, ktoré sa skončilo oslobodením
žalovanej spod obžaloby, nakoľko skutok nebol trestným činom.

13. V konaní bolo sporné zavinenie žalovanej na dopravnej nehode, resp. na vzniku škody. Pri
posudzovaní tejto skutočnosti súd vychádzal najmä zo znaleckého posudku č. 10/2015 Ing. Igora
M. Šimka zo dňa 04.04.2015, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Znalec okrem iného v
časti II. Posudok v bode 2.2.3 Priebeh nehody uviedol, že vzhľadom na zásadnú rozdielnosť vo

viacerých tvrdeniach vo výpovediach vodičov a svedkov priebeh nehodového deja posudzoval v dvoch
alternatívach. V alternatíve A vozidlo žalovanej zastavilo v mieste zrážky v čase, keď ho obchádzal prvý
zo služobných motocyklov. V alternatíve B vozidlo poškodenej stálo v mieste zrážky po dobu približne
5 sekúnd. V časti III. Záver v posudku potom znalec uviedol, že „Z technického hľadiska je prijateľné,
že predmetný motocykel Honda sa bezprostredne pred nehodou pohyboval rýchlosťou cca 40 km/h a

vozidlo Škoda v okamihu zrážky stálo. Ku kolízii medzi týmito vozidlami došlo v križovatke, v priestore
stredového deliaceho pásu určeného pre jazdu električiek, vo vzdialenosti cca 12,5m za úrovňou ZBM
a súčasne vo vzdialenosti cca 1,9m vľavo od ľavého okraja jazdného pruhu určeného pre smer jazdy
vozidiel v smere na K. mýto. V čase zrážky bol motocykel Honda intenzívne brzdený a ako taký narazil
najskôr svojím predným kolesom predovšetkým do oblasti ľavého predného kolesa vozidla Škoda pri

rýchlosti cca 19 km/h. V čase zrážky zasahoval pravý predný obrys vozidla Škoda do stredového
pásu cca 3,6m, čiže sa nachádzal už za stredom šírky deliaceho pásu určeného pre jazdu električiek.
Na prekážku vo svojej jazdnej dráhe v podobe vozidla Škoda začal vodič predmetného motocykla
Honda reagovať intenzívnym brzdením v čase cca 1,85s pred zrážkou, keď sa predný obrys motocyklanachádzal vo vzdialenosti cca 18,4m od miesta zrážky. Táto reakcia vodiča motocykla brzdením bola
oneskorená o čas cca 1,15s.“

14. K technike jazdy poškodeného znalec uviedol, že táto bola v rozhodnom čase nesprávna, pretože
poškodený vchádzal do križovatky jazdou priestorom stredového deliaceho pásu určeného pre jazdu
električiek a na prekážku vo svojej jazdnej dráhe v podobe vozidla Škoda reagoval vodič motocykla
oneskorene. Technika jazdy žalovanej bola v prípade variantu priebehu nehody A nesprávna v tom,
že nedala prednosť v jazde poškodenému. V prípade variantu B spočívala jej chybná technika jazdy

v nekonaní, keď včas nedokončila prejazd križovatkou, resp. neopustila nebezpečný priestor cúvnutím
dozaduavkolíznompriestoreibapasívnečakala,akosasituáciavyvinie.Akbyžalovaná,vintenciáchjej
výpovede, skutočne stála naprieč koľajiska po dobu cca 5 až 7 sekúnd a nekonala, to sa už nedá nazvať
opatrnosťou, ale zlým vyhodnotením aktuálne sa vyvíjajúcej dopravnej situácie a nerozhodnosťou, ktoré
spolu generujú aj podobnú nesprávnu techniku jazdy.

15. K možnostiam oboch vodičov zabrániť nehode znalec uviedol: „Vodič motocykla Honda mal možnosť
zabrániť vzniku kolíznej situácie a aj samotnej dopravnej nehode predovšetkým v prípade, ak by sa
správal v intenciách zákonom stanovených povinností, t.j. ak by v daných miestach s ním vedeným
motocyklom Honda prechádzal križovatkou jazdou v jazdnom pruhu určenom pre jazdu cestných
vozidiel v smere von z centra mesta. Vodič motocykla Honda mal možnosť zabrániť vzniku kolíznej

situácie aj v prípade jazdy križovatkou priestorom stredového deliaceho pásu, ak by na prekážku v
jeho jazdnej dráhe, ktorú mu vytváralo predmetné vozidlo Škoda, reagoval intenzívnym brzdením bez
časového oneskorenia, čiže včas. Vodička vozidla Škoda mala možnosť zabrániť kolízii s predmetným
motocyklom Honda predovšetkým v prípade, ak by za danej celkovej dopravnej situácie neprechádzala
predmetnou križovatkou odbočením doľava, ale doprava, pretože ňou zvoleným smerom jazdy nebol

technicky možný bezpečný prejazd križovatkou bez zabezpečenia takéhoto jazdného úkonu spôsobilou
a náležíte poučenou osobou. Za danej situácie nebolo reálne, aby si svoj prejazd križovatkou operatívne
zabezpečila uvedeným spôsobom.“ Nakoniec, k technickým príčinám nehody znalec uzavrel: „Keďže
vodička vozidla Škoda vykonávala v kritickom čase mimoriadny jazdný úkon, preto prvou technickou
príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti vjazde vodičkou vozidla Škoda

vodičovi kolízneho motocykla. Druhou technickou príčinou tejto dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vodiča kolízneho motocykla.“

16. Znalec v trestnom konaní vypovedal na hlavných pojednávaniach konaných dňa 20.05.2016 a
28.03.2017 a v týchto výpovediach potvrdil správnosť svojho posudku. Pri výsluchu na pojednávaní dňa

20.05.2016 uviedol, že vzhľadom na výpoveď žalovanej na uvedenom pojednávaní, nie je potrebné sa
zaoberať alternatívou B. Žalovaná na uvedenom pojednávaní uviedla, že na električkovom páse stála
určite menej ako 5 sekúnd.

17. Na základe záverov znaleckého posudku súd dospel k záveru, že podiel na vzniku dopravnej nehody

majú obaja jej účastníci, pričom ale podiel poškodeného je výrazne väčší.

18. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: „Účastník cestnej
premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,

dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam.“

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: „Na električkový koľajový pás v úrovni
vozovky sa smie vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu,

alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, najmä ak nie je medzi
električkovým koľajovým pásom a okrajom vozovky dostatok miesta. Električkový koľajový pás zvýšený
nad úroveň vozovky alebo znížený pod jej úroveň, alebo ktorý je od vozovky inak oddelený, najmä
obrubníkom, smie sa prechádzať len priečne, a to na mieste prispôsobenom na to. Pritom vodič nesmie
ohroziť ani obmedziť električku v jazde.“

20. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: „Vodič, ktorý prichádza do križovatky po
vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“,je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.“

21. Poškodený svojou jazdou porušil § 11 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď bez
zákonného dôvodu jazdil po električkovom páse. Túto skutočnosť súd pritom pokladá za primárny dôvod
nehody, nakoľko ak by poškodený neporušil pravidlá cestnej premávky s cieľom vyhnúť sa pomaly sa
pohybujúcej kolóne vozidiel v jazdnom pruhu pre motorové vozidlá, ktorý bol povinný použiť, k dopravnej
nehode by nemohlo prísť. Poškodený následne taktiež porušil svoju povinnosť v zmysle § 3 ods. 2 písm.

a) citovaného zákona, keď neprispôsobil svoju jazdu situácii v cestnej premávke a nevenoval dostatočnú
pozornosť riadeniu. Ak už spolu s kolegom porušili pravidlá cestnej premávky a jazdili na električkovom
páse, bolo ich povinnosťou venovať riadeniu motocyklov osobitne zvýšenú pozornosť. Túto povinnosť
poškodený nesplnil, keď podľa znaleckého posudku reagoval na prekážku na ceste v podobe vozidla
žalovanej neskoro, a na rozdiel od druhého motocykla sa jej nedokázal vyhnúť. Poškodený mal pritom aj
podľa znaleckého posudku na rozdiel od žalovanej podstatne lepší rozhľad na celkovú situáciu, nakoľko

vozidlo žalovanej sa nachádzalo priamo pred ním, kým žalovanej výhľad bol obmedzovaný vozidlom,
ktoré ju do križovatky púšťalo. Poškodený je tak hlavným vinníkom dopravnej nehody.

22. Za dopravnú nehodu však v zmysle znaleckého posudku zodpovedá aj žalovaná, ktorá nedala
poškodenému prednosť v jazde. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že pri vchádzaní na

električkový pás nemala dostatočný rozhľad na vozidlá prichádzajúce po električkovom páse zľava, a
to bez ohľadu na to, či mal poškodený právo sa tam so svojím motocyklom nachádzať. Znalec uviedol,
že poškodená si nenechala dostatočný odstup od vozidla, ktoré jej umožnilo prejazd križovatkou, v
dôsledku čoho mala čiastočne zhoršený rozhľad na električkový pás. Zo znaleckého posudku taktiež
vyplynulo, že vozidlo žalovanej zasahovalo v čase nehody až 3,6 metra do električkového pásu, t.j.

podstatným spôsobom, pričom je zrejmé, že žalovaná by pri dostatočnej pozornosti musela blížiaceho
sa motocyklistu vidieť skôr, ako sa s vozidlom dostala do križovatky takto ďaleko. Žalovaná svojím
konaním porušila povinnosť v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a nedala
poškodenému prednosť v jazde, a týmto svojím konaním ohrozila poškodeného.

23. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že podiel viny na vzniku dopravnej
nehody majú obaja jej účastníci, pričom tento podiel súd vyjadril ako 80% na strane poškodeného
a 20% na strane žalovanej. Podstatnejším spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky poškodený,
ktorý porušením svojich povinností a jazdou v pruhu vyhradenom pre električky vytvoril nebezpečnú
situáciu, a navyše nevenoval riadeniu motocykla dostatočnú pozornosť. Ak by poškodený svoje zákonné

povinnosti neporušil, resp. ak by následne venoval riadeniu dostatočnú zvýšenú pozornosť, resp. by išiel
nižšou rýchlosťou, k dopravnej nehode by neprišlo. Podstatne menší diel zodpovednosti má žalovaná,
ktorá pozornosť riadeniu venovala, ale bez ohľadu na to pravidlá cestnej premávky porušila, keď
poškodenému nedala prednosť, resp. keď vošla do križovatky tak, že ju nevedela bezpečne opustiť a
pričinila sa o vznik dopravnej nehody.

24. Na zistený skutkový stav súd aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žaloba je pokiaľ ide
o istinu čiastočne dôvodná.

25. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“

26. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka: „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“

27. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka: „Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.“

28. Súd zodpovednosť žalovanej posúdil v súlade s § 427 a § 431 Občianskeho zákonníka. Žalovaná za
škodu zodpovedala v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko prevádzkovala motorové vozidlo
a v dôsledku tejto prevádzky došlo k dopravnej nehode. Zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho
zákonníka je objektívnou zodpovednosťou za škodu, pričom predpokladom vzniku zodpovednostisú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
všetkytripredpokladyzodpovednostižalovanejzaškodubolisplnené,nakoľkodošlokudalostivyvolanej

osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku aj ku vzniku škody, a medzi vznikom škody a
udalosťou existovala príčinná súvislosť.

29. Zodpovednosť žalovanej však nie je výlučná. V zmysle § 431 Občianskeho zákonníka pri strete
dvoch prevádzok zodpovedajú za škodu prevádzkovatelia týchto prevádzok podľa účasti na spôsobení

vzniknutej škody, t.j. podľa miery zavinenia. V danom prípade škodu nespôsobila len žalovaná, ale aj
poškodený L., ktorý taktiež riadil dopravný prostriedok. Ako už súd uviedol vyššie, zavinenie oboch
strán súd určil na 80% pri poškodenom a 20% pri žalovanej, v dôsledku čoho súd zaviazal žalovanú
zaplatiť 20% zo žalovanej sumy bolestného, t.j. 1.450,40 EUR. Pre úplnosť súd uvádza, že na účely
tohto konania sa podrobnejšie nezaoberal otázkou, či prevádzkovateľom motocykla v zmysle § 427,
resp. § 431 Občianskeho zákonníka bol poškodený ako vodič policajného motocykla v danom momente,

alebo jeho zamestnávateľ; táto skutočnosť nebola pre súd podstatná, nakoľko predmetom žaloby bol
nárok žalobcu voči žalovanej a súd podiel účasti žalovanej na vzniku škody určil na 20% bez ohľadu na
skutočnosť, kto bol formálne prevádzkovateľom druhého dopravného prostriedku.

30. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej v konaní namietali, že žalovaná nemohla škode zabrániť

ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, a preto je potrebné aplikovať liberačný
dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Ako už súd
uviedol vyššie, zo znaleckého dokazovania, resp. aj zo záverov súdu vyplynulo, že žalovaná je za vznik
dopravnej nehody spoluzodpovedná a z jej strany tiež došlo k porušeniu právnych predpisov. Súd sa
nestotožnil s tým, že žalovaná nemohla dopravnej nehode zabrániť a že vzniku kolízie by nezabránil ani

žiadny iný prevádzkovateľ motorového vozidla, ak by sa na mieste žalovanej nachádzal za rovnakých
okolností na danom mieste. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaná mala možnosť na danom mieste
neodbočovať vľavo ak tak nemohla bezpečne urobiť, mala možnosť ponechať si väčší odstup od vozidla,
ktoré ju púšťalo, aby mala väčší rozhľad na električkový pás, a rovnako mala možnosť nevojsť na
električkový pás viac ako 3,5 metra v situácii, keď videla prichádzajúci motocykel. Súd teda uzatvára,

že podmienky na uplatnenie liberačného dôvodu podľa § 428 Občianskeho zákonníka neboli splnené.

31. Súd tak na základe všetkých skutočností uvedených vyššie priznal žalobcovi prvým výrokom tohto
rozsudku nárok na 20% žalovanej sumy, t.j. na 1.450,40 EUR.

32. Pre úplnosť súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom dospel súd aj v konaní sp. zn.
16C/105/2016 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, ktorý konanie rozhodol rozsudkom č.k.
16C/105/2016-145 zo dňa 08.10.2018, a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v
Bratislave. V tomto konaní súd riešil identickú dopravnú nehodu rovnakých účastníkov, avšak
predmetom konania bola náhrada škody na motocykli žalobcu. V predmetnom konaní dospel súd z

právneho hľadiska k rovnakým záverom, a na skutkové zistenia aplikoval § 427 a 431 Občianskeho
zákonníka, pričom nevidel dôvod na uplatnenie liberačného dôvodu žalovanej v zmysle § 428
Občianskeho zákonníka. V uvedenom konaní súd rozdielne určil podiel žalovanej a poškodeného na
zavinení dopravnej nehody, a tento podiel určil na 50% pri oboch účastníkoch. Tento rozdiel v záveroch
oboch súdov vyplýva najmä zo skutočnosti, že v konaní na tunajšom súde sa preukázalo, že v čase

dopravnej nehody bola na K.i prerušovaná a nie plná čiara, a žalovaná tak bola oprávnená z L. ulice
odbočiť doľava; v konaní sp. zn. 16C/105/2016 vychádzal súd z toho, že na mieste bola plná čiara. Táto
skutočnosť má podstatný vplyv na mieru zavinenia žalovanej, resp. na rozsah porušenia jej povinností.
Tunajší súd zároveň vo väčšej miere zohľadnil skutočnosť, že poškodený nebol oprávnený pohybovať
sa v električkovom pruhu.

33. Súd pre úplnosť taktiež uvádza, že v konaní nepokladal za relevantné, že žalovaná nebola odsúdená
v trestnom konaní. Súd v civilnoprávnom konaní v zmysle § 193 CSP a contrario nie je viazaný
oslobodzujúcim rozsudkom, t.j. rozhodnutím, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. Skutočnosť, že
žalovaná bola v trestnom konaní spod obžaloby oslobodená, nebola v konaní na tunajšom súde

rozhodujúca, nakoľko trestnoprávna zodpovednosť nie je totožná s civilnoprávnou. Súd v trestnom
konaní konštatoval, že na odsúdenie žalovanej by muselo byť preukázané, že žalovaná (obžalovaná)
porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, a že práve toto porušenie dôležitej povinnosti
spôsobilo zranenie poškodeného. Súd v trestnom konaní dospel k záveru, že aj keď žalovaná porušilazákonné povinnosti pri vedení motorového vozidla, čo jednoznačne vyplynulo zo znaleckého posudku,
na účely trestného konania nejde o trestný čin, keďže pre absenciu porušenia dôležitej povinnosti
nie sú splnené znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Tento záver ale neznamená, že

žalovaná svojím konaním nezaložila civilnoprávnu zodpovednosť za škodu v zmysle § 427 Občianskeho
zákonníka.

34. Súd ďalej rozhodoval o priznaní úrokov z omeškania. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o plnenie peňažného dlhu, má veriteľ

v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z
omeškania. Žalobca požadoval úroky odo dňa 06.10.2016, čo bol deň podania žaloby na súd. Súd však
žalobcovi úroky od uvedeného dátumu nepriznal. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka je v prípade,
ak nie je čas plnenia stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, dlžník povinný plniť v
deň nasledujúci po dni, v ktorom ho veriteľ na plnenie vyzval. Žalobca však nepreukázal a ani netvrdil,
že by žalovanú na plnenie pred podaním žaloby vyzval. Výzva na plnenie bola žalovanej doručená až

doručením žaloby, t.j. dňa 13.12.2016. Žalovaná tak bola povinná dlh splniť odo dňa 14.12.2016, a úroky
z omeškania bola povinná platiť odo dňa 15.12.2016.

35. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné
obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 15.12.2016 vo výške 0%, súd
stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade s návrhom žalobcu na 5%.

36. Keďže súd žalobe vyhovel pokiaľ ide o istinu aj úroky z omeškania len čiastočne, vo zvyšnej časti

žalobu druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania
stranám priznal podľa pomeru ich úspechu vo veci. V konaní bola pokiaľ ide o istinu úspešná žalovaná
na 80% a žalobca na zvyšných 20%. Súd tak v súlade s ustálenou judikatúrou priznal žalovanej tretím

výrokom tohto rozsudku nárok na náhradu trov v rozsahu rozdielu medzi úspechmi oboch strán, t.j. v
rozsahu 60% (80-20). O trovách konania intervenienta súd nerozhodoval, nakoľko nárok na náhradu
trov konania súd priznáva iba strane konania (§ 255 ods. 1 CSP).

38. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
B1-12C/106/2016 10

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).