Uznesenie – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324205480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324205480.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci navrhovateľa - veriteľa:
ALLGASTRO s.r.o., Drieňová 1J, 821 01 Bratislava, IČO: 51 135 043, zast. Mgr. Richard Šíra, advokát,
Banskobystrická 4, 811 06 Bratislava, reg. č. SAK 8554, IČO: 47 753 960, o návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka: alfa food s.r.o., Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 884 198, zast.

Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837
857,
o odvolaní navrhovateľa - veriteľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III
č.k. 24K/41/2024-184 zo dňa 20.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 24K/41/2024-184 zo dňa
20.11.2024 vo výroku I. a II. potvrdzuje.

II. Dlžník má proti navrhovateľovi - veriteľovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom návrh
navrhovateľa - veriteľa (ďalej aj „navrhovateľ“): ALLGASTRO s.r.o., so sídlom Drieňová 1J, 821 01
Bratislava, IČO: 51 135 043, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: alfa food s.r.o., so sídlom

Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 884 198 zamietol. Druhým
výrokom priznal dlžníkovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tretím
výrokom navrhovateľovi vrátil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo
výške 1.500 eur, vedený pod položkou denníka D 19, pol. Reg. 660/2024 prostredníctvom učtárne
tamojšieho súdu, po právoplatnosti odvolaním napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie právne
posúdil s poukazom na ust. § 3 ods. 1 - 3, § 11 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „ZKR“).

2. V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ - veriteľ: ALLGASTRO s.r.o., so sídlom Drieňová 1J, 821 01
Bratislava, IČO: 51 135 043, sa návrhom domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka: alfa food
s.r.o., so sídlom Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 884 198.

3. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tvrdenou platobnou neschopnosťou dlžníka, ktorú odvodil od
nesplatených faktúr za dodaný tovar v celkovej nesplatenej výške 91.297,40 eur. Následne navrhovateľ
dňa 22.03.2024 uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok medzi ním ako postupcom a obchodnou
spoločnosťou salve vini s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 3844/16, 811 04 Bratislava, IČO: 55 479
979, ako postupníkom, na základe ktorej mu navrhovateľ postúpil časť svojich pohľadávok voči dlžníkovi,

a to v celkovej výške 33.200,36 eur. Navrhovateľ svoje pohľadávky doložil potvrdením audítora FINECO
spol. s r.o., so sídlom: Mlynské Nivy 36, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 206, licencia SKAU číslo 89zo dňa 03.06.2024, o tom, že pohľadávku označenú v návrhu navrhovateľ účtuje v účtovníctve podľa
§ 12 ods. 2 písm. c) ZKR.
Ako ďalšieho veriteľa s pohľadávkou viac ako 90 dní po lehote splatnosti navrhovateľ označil veriteľa:

salve vini s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 3844/16, 811 04 Bratislava, IČO: 55 479 979.

4. Konkurzný súd konštatoval, že pred osvedčovaním platobnej schopnosti dlžníka sa
v prvom rade musí vysporiadať s otázkou existencie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko dlžník spochybnil pohľadávku navrhovateľa. V tejto

súvislosti poukázal podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, časť vety za bodkočiarkou. Súd poukázal na
skutočnosť, že dlžník pohľadávku navrhovateľa spochybnil vo svojom vyjadrení, ako aj na pojednávaní
s odôvodnením, že pohľadávka neexistuje, pretože mala vzniknúť na základe fiktívnych faktúr, a najmä
tým, že predmetná pohľadávka je predmetom súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B1-39Cb/12/2023. Z tohto pohľadu bola predmetná pohľadávka navrhovateľa sporná a nie
je možné na ňu prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lustráciou predmetného

konania konkurzný súd zistil, že súdne konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
B1-39Cb/12/2023, nie je právoplatne skončené.

5. Súd s poukazom na ustálenú judikatúru uviedol, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči
dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. V predmetnom

konaní navrhovateľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi, označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu, doložil
predloženímlistinypodľa§12ods.2písm.c)ZKR,tedapotvrdenímaudítora,ženavrhovateľpohľadávku
vočidlžníkoviúčtujevúčtovníctvevsúladesúčtovnýmipredpismi.Súdsaplnestotožnilsargumentáciou
dlžníka a dodal, že audítor nevydáva potvrdenie
o nespornosti nároku, ale len potvrdenie o evidencii a existencii pohľadávky

v účtovných dokumentoch veriteľa a o doložení jej pôvodu zmluvou alebo inými listinami preukazujúcimi
dôvodjejvzniku.Veriteľvzmysleplatnejprávnejúpravymôžepodaťnávrhnavyhláseniekonkurzuajpre
splatnú pohľadávku, o ktorej doposiaľ nebolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté (v prípade,
ak návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou). To však neznamená, že ak je taký návrh
podaný, nahradzuje konkurzné konanie riadne konanie o tejto pohľadávke pred orgánom povolaným o

pohľadávke rozhodnúť.

6. V posudzovanom prípade konkurzný súd považoval za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa -
veriteľa je sporná, nakoľko je predmetom súdneho konania na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. B1-39Cb/12/2023. O spornosti pohľadávky nemusí súd viesť ďalšie dokazovanie, postačuje, ak

dlžník osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávku uplatnenú
navrhovateľom je možné pre toto konanie považovať za spornú a nakoľko dlžník hodnoverne osvedčil
spornosť navrhovateľovej pohľadávky, nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu.

7. Súd nad rámec dodal vo vzťahu k argumentácii dlžníka, že išlo o zneužitie práva navrhovateľom za
účelom vytvorenia plurality veriteľov, a tak umelo vytvoriť predpoklady pre podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu, že tento postup je súladný so zákonom. Vo vzťahu k existencii ďalších veriteľov dlžníka, na
ktoré poukazoval navrhovateľ na základe dlžníkom predloženej Knihy záväzkov, súd konštatoval, že
návrh na pristúpenie do tohto konkurzného konania nepodal žiadny iný veriteľ

a pohľadávka označeného veriteľa salve vini s.r.o. je taktiež sporná, s poukazom na prebiehajúce súdne
konanie. Na argumentáciu navrhovateľa, že dlžník eviduje tieto pohľadávky v Knihe záväzkov, súd
prihliadol na vysvetlenie dlžníka, že ide
o nesprávnu evidenciu, pričom však tieto skutočnosti nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k posúdeniu
súdom a konštatácii spornosti pohľadávok na základe prebiehajúceho sporového súdneho konania.

8. Čo sa týkalo testu platobnej schopnosti dlžníka, v tejto súvislosti konkurzný súd odkázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014. Vzhľadom na záver
o absencii aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa konkurzný súd sa ďalej v predmetnej veci nezaoberal
skúmaním platobnej schopnosti dlžníka.

9. Na základe uvedených skutočnosti a citovaných ustanovení, konkurzný súd dospelk záveru, že z dôvodu spornosti pohľadávky, na základe ktorej sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka, nebol navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu, a preto súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol (výrok I.).

10. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol, dlžník bol
v konaní úspešný, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP priznal dlžníkovi
voči navrhovateľovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o konkrétnej výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.).

11. V posudzovanej veci súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka,
a preto preddavok, ktorý môže slúžiť výlučne na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu súd
vrátil jeho zložiteľovi (výrok III.).

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ - veriteľ, ktorý

uviedol, že odvolanie podáva voči výroku I. a II. a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP.

13. Súd zamietol návrh, pretože vo svojom uznesení konštatoval, že navrhovateľ nemal
v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. S takýmto záverom konkurzného súdu nesúhlasil, pretože mal za

to, že pohľadávka navrhovateľa nie je a nebola sporná a podľa zákona o konkurze bola v súlade s
ustanovením § 12 ods. 2 písm. c) riadne potvrdená audítorom. Zastával právny názor, že navrhovateľ
do konania zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, aby súd mohol vyhovieť návrhu. Podľa zákona
na pojednávaní je súd povinný vypočuť dlžníka, pričom súd na pojednávanie dlžníka ani nepredvolal,
a tým podľa jeho názoru boli porušené práva, pretože navrhovateľ ani tým pádom nemohol dlžníkovi

klásť otázky. Z prehľadu peňažných záväzkov, s ktorými je dlžník v omeškaní 30 dní má súd zisťovať
stav platobnej neschopnosti. Zároveň konkurzný súd zo stavu účtov a pokladnice má zisťovať, či dlžník
má dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatných záväzkov, s ktorými je v omeškaní, a preto
je dlžník platobne neschopný.

14. Dlžník má právo spochybniť splatné pohľadávky, ale musí to urobiť relevantným
a preukázateľným spôsobom. Dlžník do konania predložil svoje účtovníctvo, z ktorého jasne vyplýva,
že jeho záväzky sú väčšie ako jeho pohľadávky, ale najpodstatnejším dôkazom je fakt, že samotný
dlžník vo svojom účtovníctve eviduje záväzok voči veriteľovi, a to v presnej výške, akú uviedol veriteľ.
Z predloženého dlžníkovho účtovníctva je možné jednoznačne vyvodiť záver, že dlžník má záväzky v

minimálnej výške 125.029,98 eur, pričom po lehote splatnosti viac ako 90 dní má viacero veriteľov, a
to spoločnosti: ALLGASTRO s.r.o., ARISTOS SBS s.r.o., Bidfood Slovakia s. r. o., CMT Group s. r. o.,
ENGIE Services a.s., HELLA Slovakia Lighting s., N.. L. J., INMEDIA, spol. s r.o., LIŠKA TRANS s.r.o.,
MAGNA ENERGIA a.s., Messer Tatragas, spol. s r.o., METRO Cash & Carry SR s.r.o., PL auto-profi,
s.r.o., PRIMA - Žilina, s.r.o., ProfiEkon, s.r.o., Rastislav Bőhm - KONEKT.

15. Súd mal z účtovníctva dlžníka preukázané, že dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky
po lehote splatnosti viac ako 90 dní viac ako 16 veriteľom a napriek tomu zamietol návrh na vyhlásenie
konkurzu. Takýto postup súdu považoval za nezákonný a arbitrárny. Dlžník do konania predložil aj
pohľadávky vo svojom účtovníctve, pričom deklaruje pohľadávky vo výške 32.698,92 eur. Je možné

jednoznačne konštatovať, že dlžník je predlžený, pretože hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu
jeho majetku. Samotné ústne popretie navrhovateľovej pohľadávky právnou zástupkyňou dlžníka na
pojednávaní nepovažoval za relevantné popretie pohľadávky a preukázanie jej spornosti, pretože dlžník
nepredložil žiaden dôkaz opaku. Mal za to, že je v rozpore s elementárnou logikou, aby si veriteľ vymyslel
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a z takto vystavených faktúr odviedol DPH. Pokiaľ by pohľadávka

veriteľa neexistovala, tak prečo by ju mal dlžník do posledného centu uvedenú vo svojom účtovníctve.
V prípade, že túto pohľadávku má dlžník vo svojom účtovníctve, tak je dôvodné predpokladať, že si z
týchto faktúr odpočítal DPH.

16. Súd nesprávne posúdil právny stav veci, pretože rozhodol, že navrhovateľ nemá na podanie

návrhu aktívnu vecnú legitimáciu, a to aj napriek tomu, že jeho pohľadávka nebola relevantným
spôsobom spochybnená a jeho pohľadávka bola potvrdená audítorom. Súd svojím rozhodnutím vytvoril
nebezpečný precedens, pretože podľa jeho záveru by sa každý dlžník vedel vyhnúť konkurzu iba
samotným ústnym vyhlásením, že popiera pohľadávky svojich veriteľov.17. Napadnuté uznesenie považoval za arbitrárne, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.
Navrhovateľ bol toho názoru, že boli naplnené odvolacie dôvody a súdne rozhodnutie trpí vadami, pre

ktoré musí byť rozhodnutie súdu zrušené. Nesprávnym vyhodnotením aktívnej vecnej legitimácie u
navrhovateľa považoval za veľký zásah zo strany súdu na právo na spravodlivý proces.

18. Navrhovateľ podal odvolanie aj proti výroku II. uznesenia, ktorým súd priznal dlžníkovi nárok na
náhradu trov konania. Navrhovateľ bol toho názoru, že jeho nárok a návrh je oprávnený v celej výške a

preto žiada, aby jemu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

19. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu bol navrhovateľ toho názoru, že v
tomto odvolaní preukázal, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa Civilného sporového poriadku a
rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami, pre ktoré žiada, aby odvolací súd vydal rozsudok „I.
Uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku I. mení tak, súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: alfa food s.r..o., so sídlom:
Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 884 198, spoločnosť zapísaná v
obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vl. č.: 149552/B. II. Rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. mení tak, navrhovateľovi súd priznáva voči dlžníkovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením“, alebo aby odvolací súd vydal uznesenie
„I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2024 pod sp. zn.: 24K/41/2024
zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

20. K vyjadreniu navrhovateľa - veriteľa sa vyjadril dlžník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich

doterajších podaní. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa je uplatnená v
konaní pred Mestským súdom Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/12/2023, ktoré nie je právoplatne skončené.
K druhému veriteľovi - salve vini s.r.o., dlžník osvedčoval spornosť z dôvodu, že bol z jeho strany
podaný odpor proti platobnému rozkazu v sp. zn. B1-39Cb/12/2023. Mal preto za to, že nie je v tomto
konaní možné prihliadať na pohľadávku navrhovateľa. Zhrnul, že pohľadávka navrhovateľa je sporná,

nakoľko je predmetom súdneho konania na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-39Cb/12/2023.
O spornosti nemusí súd viesť ďalšie dokazovanie, postačuje, ak dlžník osvedčil spornosť pohľadávky
navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa. Dodal, že nie je
úlohou konkurzného súdu pripájať a oboznamovať sa so súdnym konaním na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B1-39Cb/12/2023 a pre konkurzné konanie si prejudiciálne posudzovať oprávnenosť

podanej civilnej žaloby navrhovateľa. Tieto závery pritom už boli súdnou praxou viackrát potvrdené.
Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne
správne potvrdil.

21. K vyjadreniu dlžníka sa vyjadril navrhovateľ - veriteľ, ktorý nad rámec už uvedeného doplnil, že

tvrdenia dlžníka považuje za špekulatívne s cieľom sa vyhnúť zaplateniu svojich záväzkov. K aktívnej
vecnej legitimácii na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka poukázal na obsah
odporu voči platobnému rozkazu a mal za to, že tvrdenia dlžníka svedčia o tom, že jeho vyjadrenia
sú účelové a klamlivé, pretože pokiaľ by bolo pravdou, že veriteľ si voči nemu pohľadávku vymyslel,
vymyslel by si proti nemu aj faktúry. Zároveň nerozumel, prečo tieto vymyslené faktúry dlžník evidoval v

účtovníctve a uviedol ich aj vo svojom kontrolnom výkaze. Nesúhlasil ani s tvrdeniami dlžníka, že účelom
konkurzného konania nie je zisťovanie existencie pohľadávok, pretože v takom prípade by súdy mohli
vyhlasovať konkurz iba v prípade, že by veritelia mali právoplatne judikované pohľadávky. Dodal, že
zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu považuje za odmietnutie práva na spravodlivý súdny proces.
V ostatnom zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.

22. K vyjadreniu navrhovateľa - veriteľa vyjadril dlžník, ktorý uviedol, že sa pridržiava predošlých podaní.
Zároveň neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

23. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupomsúduprvejinštancie,dôvodmiodvolanianavrhovateľa-veriteľaavyjadrenímdlžníkaodvolacísúddospel
k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

25. Podľa § 3 ZKR ods. 1, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

26. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku

pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi
výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera

krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

27. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,
má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení
hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým
posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej
správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so

zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné
v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma
záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze
uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

28. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno
odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch
peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na
zaplatenie.

29. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil
svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení
konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa
ods. 1 písm. a) bod 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

30. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal
v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

31. Odvolací súd považuje zo spisového materiálu za spoľahlivo zistené, že v konkurznom konaní
navrhovateľ - veriteľ eviduje svoju pohľadávku voči dlžníkovi, ktorú riadne označil v návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Zároveň ju doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR - potvrdením nezávislého
audítora, že navrhovateľ - veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými

predpismi.

32. Konkurzný súd považoval za spornú pohľadávku navrhovateľa - veriteľa z dôvodu, že táto je
predmetom súdneho konania na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-39Cb/12/2023. Spoukazom na skutočnosť, že dlžník v konaní podľa konkurzného súdu hodnoverne osvedčil spornosť
navrhovateľovej pohľadávky, nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa - veriteľa na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

33. So závermi konkurzného súdu sa nestotožnil navrhovateľ - veriteľ, ktorý v odvolaní okrem iného
namietal, že jeho pohľadávka nie je a nebola sporná a bola potvrdená audítorom. Tiež namietal, že súd
nevypočul dlžníka ani ho nepredvolal na pojednávanie, čím bolo podľa jeho názoru porušené jeho právo
klásť dlžníkovi otázky. Tiež nepovažoval ústne popretie jeho pohľadávky právnou zástupkyňou dlžníka

na pojednávaní za relevantné popretie a preukázanie spornosti, pretože dlžník nepredložil žiadny dôkaz
o opaku. Zastáva preto názor, že konkurzný súd vydal arbitrárne, nepreskúmateľné a nedostatočne
odôvodnené uznesenie.

34. Odvolací súd preskúmaním celej konkurznej veci ako aj spisového materiálu zistil, že konkurzný
súd v posudzovanej veci postupoval vecne správne, predmet konania správne právne posúdil a svoje

rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil.
Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle §
220 ods. 2 CSP. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a
uviedolprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednavanýsporazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,na

ktoré odvolací súd poukazuje. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že nesprávnym vyhodnotením aktívnej
legitimácie ide o zásah zo strany súdu na právo na spravodlivý proces, odvolací súd zdôrazňuje, že
podstatouprávanaspravodlivýprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojichpráv
na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnym názorom a predstavami, preberal a riadil sa jej predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II. ÚS
251/03). Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľovi nebolo zasiahnuté do práv na spravodlivý súdny

proces. V súvislosti s námietkou arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť,
že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

35.Odvolacísúdvovšeobecnostiuvádza,žepovahakonaniaonávrhunavyhláseniekonkurzuvylučuje,

abykonkurznýsúdospornýchskutočnostiachvykonávaldokazovanieanahrádzaltýmsporovékonanie.
Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd
dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3
ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu).
Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho

pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť
v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky
pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá
sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu na majetok ním označeného dlžníka.

36. V tejto otázke odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, a to napr. uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané v
konaní pod sp. zn. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave

vydané v konaní pod č.k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013. V posudzovanej právnej veci preto
podľa názoru odvolacieho súdu označený dlžník náležite označil spornosť navrhovateľom uplatnenej
pohľadávky, ktorá bola v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložená navrhovateľom. Konkurzný súd preto
postupoval vecne správne, ak konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa - veriteľa je natoľko sporná,
že nie je možné mu priznať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak

konkurzný súd v konaní vecne správne zisťoval a viedol dokazovanie v smere posudzovania právneho
titulu vzniku nároku, predmetné dokazovanie podľa názoru odvolacieho súdu postačovalo vykonať v
tom smere, že ak pohľadávka je žalovaná na civilnom súde v rámci sporového konania, je preukázanádostatočným spôsobom jej spornosť. Odvolací súd poukazuje aj na zistenie súdu, že súdne konanie
vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-39Cb/12/2023 nie je právoplatne skončené.

37. V tomto konaní rozhodujúcou skutočnosťou je, že dlžník navrhovateľom identifikovanú pohľadávku
popiera, čo má súd preukázané nielen z dlžníkových vyjadrení, ale aj existenciou súdneho konania a
relevantné v tomto smere je, že sa aktívne bráni. Súd zastáva právny názor, že existencia súdneho
sporu (súdnych sporov) dostatočne osvedčuje spornosť navrhovateľovej pohľadávky a za stavu, že ide
o pohľadávku, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu, možno konštatovať

nesplnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Nad rámec uvedeného odvolací súd
poukazuje na to, že pokiaľ dlžník okrem sporných záväzkov voči navrhovateľovi eviduje záväzky voči
iným veriteľom (v rozsahu cca 125.029,98 eur), táto skutočnosť nie je relevantná pre posúdenie návrhu
navrhovateľa, nakoľko žiadny z ostatných veriteľov nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka, a teda ani skúmanie štruktúry ostatných záväzkov dlžníka nie je podstatné v tomto štádiu
konania, resp. predlženie dlžníka, a podstatné je skúmať tú pohľadávku, ktorá sa týka navrhovateľa. V

prípade nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je ďalej už bezpredmetné skúmať platobnú schopnosť
dlžníka.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrh na vyhlásenie konkurzu nesmie byť v obchodno-záväzkových
vzťahoch nástrojom zneužívaným na vytváranie nátlaku na dlžníkov na splatenie sporných pohľadávok

pod hrozbou konkurzu na majetok dlžníka, najmä ak konkurz predstavuje hrozbu a likvidáciu dlžníka
ako podnikateľského subjektu. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd dospel
k záveru, že
z dôvodu spornosti pohľadávky, na základe ktorej sa navrhovateľ - veriteľ domáha vyhlásenia konkurzu
na majetok dlžníka, nie je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie

konkurzu, a teda nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní, preto návrh na
vyhlásenie konkurzu konkurzný súd správne zamietol. Odvolací súd v zhode s názorom konkurzného
súdu uvádza, že navrhovateľ - veriteľ síce v odvolaní uviedol ďalších jemu známych veriteľov dlžníka,
avšak žiadny z týchto dlžníkov nepodal návrh na pristúpenie do tohto konkurzného konania. Ak
navrhovateľ - veriteľ uviedol ako druhého veriteľa spoločnosť vini s.r.o., táto pohľadávka je rovnako tak

sporná z identických dôvodov ako pohľadávka navrhovateľa - veriteľa, t.j. s poukazom na prebiehajúce
súdne konania je táto pohľadávka sporná. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že pohľadávka
navrhovateľa - veriteľa je evidovaná v účtovníctve, či skutočnosť, že navrhovateľ - veriteľ disponuje
potvrdením nezávislého audítora. Odvolací súd opätovne uvádza, že audítor vydáva potvrdenie o
evidencii a existencii pohľadávky v účtovných dokumentoch veriteľa a o doložení jej pôvodu zmluvou či

inými listinami preukazujúcimi dôvod jej vzniku. Odvolací súd v zhode s konkurzným súdom konštatuje,
že uvedené neznamená, ak je návrh podaný, potvrdenie audítora nahradzuje konkurzné konanie, či
riadne konanie o tejto pohľadávke pred orgánom povolaným o tejto pohľadávke rozhodnúť.

39.Vodvolanínavrhovateľ-veriteľuviedol,žezastávaprávnynázor,žesúdbolpovinnývypočuťdlžníka,

pričom súd na pojednávanie dlžníka ani nepredvolal, a tým podľa jeho názoru boli porušené jeho práva,
pretože navrhovateľ nemohol klásť dlžníkovi otázky. Odvolací súd pripomína, že v prípade nedostatku
aktívnejlegitimácieveriteľa-navrhovateľajeužbezpredmetnéskúmať,čidlžníkúspešneabsolvovaltest
platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. K skúmaniu a
osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že navrhovateľ

má aktívnu legitimáciu. Odvolateľom namietaná skutočnosť, že nemohol klásť dlžníkovi otázky preto
nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, že je
na dlžníkovi, aby využil všetky prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí svoju platobnú
schopnosť alebo neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie,
resp. zánik spôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania a pod. (bližšie pozri Ďurica M. Zákon o

konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2012 s. 111 a nasl.).

40. S poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd uznesenie konkurzného súdu č.k.
24K/41/2024-184 zo dňa 20.11.2024 potvrdil ako vecne správne vo výroku I. a II.

41. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.42. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že dlžníkovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, priznal
nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi - veriteľovi. O výške rozhodne súd prvej inštancie,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).