Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457829
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124457829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 494,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 288,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,40 % ročne zo sumy 288,- EUR od 29.10.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 17.12.2024 sa
žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 288,- EUR s 8,40 % úrokom
z omeškania ročne od 29.10.2024 do zaplatenia. V podaní svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe
škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9572635184 došlo ku škode na vozidle poškodeného.
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného.
V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb,
a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému

faktúru, ktorou si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný
poškodenému oznámil šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený
ešte predtým uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca
uplatnený nárok na náhradu škody opiera o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods.
1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len ako „Zákon o PZP“) a ustanovení § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Spolu so žalobou predložil žalobca Zmluvu o prenájme vozidla č. 393/205 zo
dňa 02.07.2024, faktúru č. 240420, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2024, oznámenie
škodovej udalosti zo dňa 04.10.2024, upomienku zo dňa 29.11.2024.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sp. zn. 27Up/1997/2024 vydal dňa
13.01.2025 platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, a to na základe
odôvodnenia žaloby.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 13.01.2025 podal žalovaný odpor, v ktorom v prvom
rade namietal, že žalobca si v žalobe nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia
§ 132 ods. 1 CSP, ktorou je uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.Žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by mal ním uplatňovaný nárok
vyplývať, a tak neuniesol povinnosť tvrdenia. V ďalšom žalovaný namietal, že pred uzatvorením Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2024 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval záväzkový

právny vzťah v rámci ktorého by poškodený bol voči žalovanému nositeľom subjektívneho práva z titulu
náhrady účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s užívaním náhradného vozidla.
V danom prípade tak podľa žalovaného nie je daná tak aktívna vecná legitimácia žalobcu ako ani
pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/52/2022
zo dňa 28.02.2023 s tým, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu

škody voči samotnému škodcovi a špecifickým právom poškodeného na výplatu poistného plnenia
voči poisťovateľovi škodcu. Mal za to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP ako aj
v zmysle citovaného ustanovenia NS SR mohol v danom prípade poškodenému voči žalovanému
ako poisťovateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky vzniknúť zákonné právo na
výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla vo výške 792,- EUR za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok:

-vzniknárokupoškodenéhonanáhraduškodyvsúvislostisprenájmomnáhradnéhomotorovéhovozidla
voči poistenému škodcovi vo výške 792,- EUR
- uplatnenie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi
- preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi
Žalovaný má za to, že v danom prípade nebola splnená ani len úplne prvotná základná podmienka,

ktorou je vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
voči poistenému škodcovi vo výške 792,- EUR. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi,
nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu
škoda zatiaľ nevznikla. Samostatná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie
o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Žalovaný poukázal ďalej

na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným
poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Hoci oba nároky majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti t.j. z dopravnej nehody, ide
o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih, kedy tieto nároky vznikajú je rozdielny. Pri náhrade škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde sa škoda neprejavuje znížením hodnoty poškodeného

vozidla ale táto sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať počas doby opravy jeho
poškodené vozidlo. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je teda nárok,
ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené
motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom
náhradného vozidla. V prejednávanom prípade by teda podľa slov žalovaného škoda poškodenému

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla až zaplatením faktúry za prenájom náhradného
vozidla.
Z jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom je však podľa slov žalovaného zrejmé, že
poškodený ako nájomca v danom prípade faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako
prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil, a teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky tak na

strane poškodeného neexistovala ani len samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
vo výške 792,- EUR. Poškodený tak pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky mal len voči
žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného
záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi.

4. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení
pohľadávky žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne zaplatil
(čo sa však v prejednávanom prípade nestalo) vznikol by mu voči poistenému škodcovi nárok na
náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) Zákona
o PZP na to, aby žalovanému ako poisťovateľovi vznikla povinnosť za poisteného škodcu uspokojiť

tento nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, by si
poškodený u žalovaného musel aj uplatniť a žalovanému aj preukázať tento nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V danom prípade si však u žalovaného nárok na výplatu
poistného plnenia za poisteného škodcu z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla uplatňoval len žalobca prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo

dňa 26.07.2024. Žalobca si podľa slov žalovaného nesprávne zamieňa inštitút postúpenia pohľadávky
s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť do všetkých práv a povinností
poškodeného. Pre úplnosť žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo/23/2008 zo dňa
21.12.2009, kde najvyšší súd uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmunastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Z toho dôvodu mal
preto najvyšší súd za to, že skutočnú škodu preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte
len prípadne vznikne. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi

ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

5. V rámci repliky sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 17.02.2025, pričom
v úvode repliky žalobca bližšie špecifikoval skutočnosti uvádzané v žalobe t.j. opísal okolnosti, ako došlo
k vzniku škody. V tejto súvislosti tiež uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené

v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej
udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné
dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto žalobca odkázal. V ďalšom uviedol,
že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného vozidla, a to až
do doby než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo t.j. do preparácie škody. Nutnosť a účelnosť
vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve

zo skutočností, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné motorové vozidlo.
Žalobca mal za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal
náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie,
kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia §

420OZt.j.okremvznikuškodyaprotiprávnehoúkonuajkritériumpríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu tak žalobca
považoval za preukázané. K námietke žalovaného ohľadom toho, že žalobca si nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP žalobca uviedol, že žalobu podával prostredníctvom
upomínaciehokonania,pričomnávrhnavydanieplatobnéhorozkazujeoprávnenýpodaťten,kohonárok

na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať, t.j. ak
jeho nárok vyplýva z uvedených skutočností a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný
účtovnými jednotkami, postačí na preukázanie dôvodnosti pripojiť faktúru alebo inú výzvu obdobnej
povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatnený
nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. V tejto súvislosti žalobca tiež odkázal na komentár CSP,

v ktorom autori uvádzajú, že ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu
žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania
po skutkovej stránke. Z opisu skutkových okolností v podanej žalobe je podľa slov žalobcu zrejmé, že
došlokuškodenavozidlepoškodeného,ktorábolaspôsobenápoistencomžalovaného,vdôsledkučoho
si poškodený u žalobcu zapožičal na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo. Žalobca vystavil

za nájom náhradného vozidla faktúru, následne došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej predmetom bol
nárok na náhradu vyplývajúci z predmetnej škodovej udalosti z titulu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené je nutné podľa presvedčenia
žalobcu konštatovať, že sa nejedná o vady žaloby, nakoľko na základe opisu týchto skutočností je
možné bez pochýb vymedziť predmet konania. Námietky ohľadne nedostatočného odôvodnenia žaloby

žalobca vyvracia i tým, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že mu nedostatočným odôvodnením žaloby
žalobca znemožňuje účinným spôsobom reagovať na žalobcom uplatnený nárok, no na druhej strane
žalovaný na takto koncipovanej žalobe dokázal bezproblémovo identifikovať konkrétny, nezameniteľný
skutkový stav, keď v odpore namieta konkrétne skutočnosti. K námietke aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie žalobca uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za účelovú obranu, nakoľko sám

žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu priamo na účet žalobcu, a teda mal jednoznačne preukázané,
že pohľadávka vznikla a že poškodený bol voči žalovanému nositeľom subjektívneho práva, inak by
k plneniu nepristúpil a z uvedeného dôvodu je potom jeho argumentácia v tomto smere v priamom
rozpore s jeho konaním. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, v zmysle
ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, z citovaného ustanovenia však podľa slov žalobcu nevyplýva, že nároky musia byť najskôr
uplatnené a preukázané priamo poškodeným u poisťovne vinníka. Na základe Zmluvy o prenájme
náhradného vozidla poškodený splnomocnil žalobcu na zastupovanie pri uplatňovaní nároku na náhradu
škody, teda žalobca uplatnil vzniknutý nárok za poškodeného t.j. nájomcu. V dôsledku uzavretej Zmluvy

o postúpení pohľadávky žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Postúpením pohľadávky
z poškodeného na žalobcu prešli na žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať
sa nároku na náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že boli
splnenévšetkypodmienkyvyplývajúcezustanovenia§4ods.2písm.b)ZákonaoPZPt.j.poškodenémuvznikol nárok na náhradu škody. Nárok bol poisťovateľovi uplatnený a preukázaný. Predmetom
postúpenia bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia
z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona o PZP. Predmetom postúpenia tak bola pohľadávka

zodpovedajúca nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovni t.j. predmetom postúpenia bola
pohľadávka, čo zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 524 ods. 1 OZ. Nejde tu teda o rozpor s § 524
a nasl. OZ. Ak žalovaný spochybňuje, že v prejednávanom prípade došlo ku vzniku skutočnej škody,
tak žalobca uvádza, že započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného
v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu

zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Žalobca odkázal na rozsudok KS ZA
sp. zn. 14Cob/28/2019 zo dňa 01.08.2019, v ktorom súd konštatoval, že predmetom postúpenia bola
pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia z titulu nároku voči
poisťovni podľa § 4 Zákona o PZP. Predmetom postúpenia tak bola pohľadávka zodpovedajúca nároku
poškodeného voči žalovanému ako poisťovni t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá
zákonnému ustanoveniu § 524 ods. 1 OZ. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou okresného

súdu, že by bola postupovaná pohľadávka, ktorá neexistovala. K úhrade nájomného poškodeným voči
žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku resp. jeden zo
spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom bol preukázaný vznik a existencia škody
na strane poškodeného subjektu, keď zo Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomne
nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok

žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Takýmto započítaním došlo
k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné
plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke
na poistné plnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky preto mala spôsobilý predmet postúpenia a ide
o platný právny úkon, na základe ktorého žalobca nadobudol v postúpenom rozsahu pohľadávku na

poistné plnenie voči žalovanému. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu
k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže
mať podľa slov žalobcu vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na náhradu

škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči
poisťovateľovi bola postúpenia na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca
bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu náhradného vozidla. Nárok
žalobcu voči poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla vychádza
z odlišného záväzkového právneho vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného

vyplývajúceho zo Zákona o PZP. Spôsob, akým si poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi
a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku poistnej udalosti, závisia
na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným
určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodený žalovanému riadne
oznámil. Podľa žalovaného je zrejmé, že poškodený ako nájomca faktúru za prenájom náhradného

vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil, a teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení
pohľadávky na strane poškodeného neexistovala žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Na samotný vznik škody však nemožno nazerať len formalisticky tak, že poškodený neuhradil
predmetnú faktúru, dokým nedošlo k faktickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry
poškodeného do majetkovej sféry žalobcu. Neexistuje totiž rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi

v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky
späť poškodenému alebo sa toto realizuje vzájomným zápočtom. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzané
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008, toto nie je možné podľa slov žalobcu v danom prípade
aplikovať, nakoľko v prejednávanom prípade žalobou uplatnený nárok - škoda vyplývajúca z prenájmu
náhradného vozidla – reálne vznikla a nie že by mala vzniknúť do budúcnosti. Inak povedané – v čase

podania žaloby sa uplatňovala škoda už nastalá – vzniklá. Pokiaľ aj postúpená pohľadávka mala
charakter budúcej pohľadávky, jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej
zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Avšak uzavretím predmetnej
zmluvy v dôsledku započítania došlo k vzniku škody.

6. V rámci dupliky žalovaný opäť namietal, že ak sa aj žalobca rozhodne podať návrh na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní, nezbavuje ho to povinnosť odôvodniť žalobu úplnými
a pravdivými skutkovými tvrdeniami, nakoľko v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z.
sa na upomínacie konanie subsidiárne vzťahuje CSP.7. Žalovaný mal za to, že spôsob, akým žalobca odôvodňuje jeho žalobu, prakticky žalovanému
znemožňuje účinným spôsobom uplatňovať prostriedky procesnej obrany proti uplatňovanému nároku,

nakoľko obsah žaloby v zásade žalovanému znemožňuje akýmkoľvek účinným spôsobom reagovať
na žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný vie, aké prostriedky procesnej obrany má uplatňovať len
vďaka mnohým súdnym sporom, ktoré boli už aj v minulosti vedené medzí ním a žalobcom, avšak
ani táto skutočnosť podľa názoru žalovaného nemôže žalobcu zbavovať povinnosti odôvodniť jeho
žalobu úplnými a pravdivými skutkovými tvrdeniami tak, ako táto požiadavka vyplýva z § 132 CSP.

Akceptovanie opačného prístupu by podľa názoru žalovaného znamenalo aj nerešpektovanie rovnosti
sporových strán ako jednej z integrálnych zložiek práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný teda
naďalej zastával názor, že žalobca v jeho žalobe neuniesol povinnosť tvrdenia. K vecnej legitimácii strán
sporu žalovaný zopakoval, že PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vo svojej
podstatepoistenímzodpovednostizaškody,ktoréhoprávnyzákladvyplývaz§822anasl.OZ, aktorého
podstata spočíva v práve poisteného škodcu, aby za neho poisťovateľ v prípade vzniku poistnej udalosti

nahradil škodu, za ktorú poistený škodca zodpovedá. Podľa § 823 OZ poškodený vo všeobecnosti právo
a plnenie voči poisťovateľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade PZP za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je takýmto osobitným predpisom, ktorý stanovuje, za akých
podmienok sa môže aj priamo poškodený domáhať voči poisťovateľovi poistného plnenia, práve zákon
o PZP, a to jeho ustanovenie § 15 ods. 1. Žalovaný opätovne poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.

7Cdo/52/2022, v zmysle ktorého poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na
náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči
poisťovateľovi. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade pre uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky
neboli v súvislosti s nárokom na náhradu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla splnené vyššie uvedené zákonné podmienky, tak medzi poškodeným a žalovaným

akopoisťovateľomnemoholpreduzatvorenímZmluvyopostúpenípohľadávkyexistovať(mimozmluvný)
záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči žalovanému ako dlžníkovi
pohľadávku vo výške 792,- EUR z titulu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla. Ak žalobca v replike tvrdí, že poškodený v rámci zmluvy o prenájme žalobcu splnomocnil
na zastupovanie poškodeného pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, tak táto skutočnosť sama

o sebe nič nemení na tom, že v tomto prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky
preukázateľne neboli naplnené vyššie uvedené zákonné podmienky, za splnenia ktorých mohlo dôjsť
k vzniku zákonného práva poškodeného voči žalovanému na výplatu poistného plnenia z titulu účelne
a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti
žalovanýpodotkol,žeizvyjadrenížalobcujezrejmé,žeprávnymdôvodomvznikuvôbecsamotnejškody

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala byť až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky,
čo teda samo osebe vylučuje, že poškodený mohol mať pred uzatvorením tejto zmluvy vôbec voči
poistenému škodcovi nárok na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ak žalobca tvrdí, že závery rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4MCdo 23/2008 nemožno v prejednávanej veci použiť, tak podľa názoru žalovaného najvyšší súd

jednoznačne formuloval, že pod pojmom skutočná škoda treba rozumieť ujmu už nastalú a nie ujmu,
ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť až v budúcnosti. Ďalej táto škoda musí existovať v čase, keď
poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie
je postačujúce. Pokiaľ teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi riadne
nezaplatil, nevznikla mu žiadna škoda a nemohol tak vykonávať žiadne práva v súvislosti s nárokom

na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Podľa presvedčenia žalovaného tak v danom prípade postupovaná pohľadávka
mala charakter budúcej pohľadávky, čo však vzhľadom na charakter uplatneného nároku, a to nároku
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nie je možné a takýto právny konštrukt,
akým je Zmluva o postúpení pohľadávky, je preto v zjavnom rozpore aj s ustanovením § 442 ods. 1

OZ. Čo sa týka započítania, tak podľa slov žalovaného nejde v prípade započítania o úhradu záväzku,
nakoľko na strane každého účastníka dohody o započítaní je strata aktív/pohľadávok kompenzovaná
v rovnakom rozsahu stratou pasív/záväzkov, a teda výsledkom právneho úkonu započítania bude
vždy 0, nedochádza v tomto prípade teda k objektívnemu zmenšeniu majetku. K skutočnosti, že
žalovaný pristúpil k čiastočnému poistnému plneniu priamo na účet žalobcu žalovaný uviedol, že táto

skutočnosť nesúvisí s tým, že žalobcovi podľa presvedčenia žalovaného z hmotného práva nevyplýva
ním uplatňované práv resp. žalobcovi nepatrí také hmotnoprávne postavenie, na základe ktorého by
bol býval žalobca oprávnený viesť proti žalovanému súdny spor o zaplatenie istiny vo výške 288,-
EUR. Po tom, čo bolo žalovanému oznámené, že poškodený mal údajne postúpiť svoju pohľadávkuvoči žalovanému na žalobcu, žalovaný v zásade nemal žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom
spochybniť toto postúpenie, nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky môže za neplatnú vyhlásiť výlučne
len súd – tu žalovaný vyzval súd, aby sa zaoberal aj otázkou platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky.

8. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 17.07.2025 za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti.

9. Právna zástupkyňa žalobcu prítomná na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe
a uviedla, že žalovaný v konaní v zásade namietal len aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj údajné
neunesenie povinnosti tvrdené v žalobe. Otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je súdmi judikovaná,
teda súdy vždy dospejú k jednoznačnému záveru, že žalobca je v týchto konaniach aktívne vecne
legitimovaný, pričom odkázala na písomné vyjadrenia. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemal

uniesť povinnosť tvrdenia v žalobe, s týmto sa nestotožnila, nakoľko žalobca opísal skutok tak, aby bol
nezameniteľný s iným skutkom a všetky podrobnosti uviedol vo vyjadrení k odporu. Mala za to, že nárok
žalobcu je preukázaný, plne dôvodný a navrhla súdu, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

10. Žalovaný už svoje právo v rámci dupliky nevyužil a písomne sa nevyjadril.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento právny a skutkový stav:

12. Medzi nesporné skutočnosti v súdenej veci bolo, že dňa 02.07.2024 došlo v Martine k dopravnej
nehode, ktorú spôsobil poistenec žalovaného, pričom následne došlo k prenájmu náhradného vozidla

poškodeným u spoločnosti žalobcu. Zároveň medzi nesporné skutočnosti patrí, že žalovaný poskytol
čiastočné poistné plnenie žalobcovi vo výške 504,- EUR. Medzi sporné skutočnosti patrí splnenie/
nesplnenie si povinností žalobcu vyplývajúce mu z ustanovení § 132 ods. 1 CSP t.j. pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, aktívna vecná legitimácia žalobcu, pasívna vecná legitimácia
žalovaného, neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobcom a poškodeným a či

skutočne došlo/nedošlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného.

13. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané

nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

15. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.16. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

17. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

18. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu

škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

21. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

25. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

29. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.30. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok
na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno
odôvodnene predpokladať.

31. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú
žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,
ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“) a vyhlásiť, že

uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

32. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.

33. Z doposiaľ uvedených skutkových tvrdení strán sporu bolo súdu preukázané, že v dôsledku škodovej

udalosti – dopravnej nehody zo dňa 02.07.2024 zapríčinenej klientom žalovaného došlo ku škode
na vozidle poškodeného, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Zároveň poškodený bol nútený
užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla
zo dňa 02.072024. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil dňa 23.07.2024 faktúru za
prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 22 dní vo výške 792,- EUR. Žalovaný dňa 03.10.2024

pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 504,- EUR t.j. za 14 dní prenájmu náhradného
motorového vozidla, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Ďalej mal súd preukázané, že poškodený
dňa 23.07.2024 uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo dňa 02.07.2024 z titulu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu

5 tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného
zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil
škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia
zvyšnej časti nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 288,- EUR, ktorá
suma zodpovedá 8 dňom z prenájmu.

34. Z prehlásenia poškodeného obsiahnutého v Zmluve o prenájme (č.l. 8 rub súdneho spisu) vyplynulo,
že náhradné vozidlo si poškodený prenajal na výlety ako aj lekár v okrese Martin, či výlety Námestovo).
Uvedené prehlásil tiež v dotazníku pre poškodeného škodovej udalosti (rub č.l. 12 súdneho spisu).
Súd konštatuje, že žalovaný v konaní nevzniesol tak ako v iných obdobných sporoch námietky, pokiaľ

ide o účelnosť a dôvodnosť nájmu, dĺžku nájmu, výšky denného nájmu, ale namieta dve základné
skutočnosti:
1. že žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú v ustanovení § 132 ods. 1 CSP, a síce, že v žalobe
neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností

K tomuto súd konštatuje, že konanie podľa Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov je v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona alternatívnym spôsobom uplatňovania
peňažných nárokov k postupu podľa CSP. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 prvá veta citovaného
zákona uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených
žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Súd je toho názoru, že návrh žalobcu na vydanie platobného

rozkazu podaný na upomínacom súde spĺňal zákonné kritériá podľa § 4 Zákona č. 307/2016 Z.z.
Rovnakého názoru bol aj Okresný súd Banská Bystrica, keď nárok uplatnený žalobcom v návrhu
na vydanie platobného rozkazu na základe listín predložených žalobcom odôvodnene predpokladal
a vo veci rozhodol platobným rozkazom. Ak ďalej žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že
žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj

návrh, tak uvedené tvrdenie považuje súd za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov
spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom
na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v upomínacom konaní
spolu so žalobou resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu riadne doručené. Navyše je zrejmé,
že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené

aj predtým, keďže tvorili podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti
a práve na ich podklade poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné poistné plnenie. Taktiež súd konštatuje,
že žalobca po podanom odpore v replike skutkové okolnosti bližšie rozviedol.
2. aktívna vecná legitimácia žalobcuPrávne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke bolo preukázané – Zmluvou o postúpení
pohľadávky. V zmysle tejto Zmluvy postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 792,- EUR,

ktorú mal voči žalovanému z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. za
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou zo dňa 02.07.2024 na vozidle poškodeného. V bode 4 predmetnej Zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie predstavuje sumu 792,-
EUR, ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej za nájom náhradného vozidla vo faktúre č. 240420, vystavenej

žalobcom ako prenajímateľom postupcovi – poškodenému ako nájomcovi náhradného vozidla. Dlžné
nájomné ako záväzok poškodeného – nájomcu voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s
pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok podľa dohody o
započítaní. Zmluvné strany sa v bode 5 Zmluvy dohodli, že sa ich vzájomné nároky podpisom uvedenej
Zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 Zmluvy vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet. Poškodenému vznikla majetková ujma okamihom započítania dohodou týchto

vzájomných pohľadávok. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci
záväzkovéhovzťahudohodlizapočítanieajnadrámecpodmienok,ktoréinakustanovujeprezapočítanie
jednostrannýmprávnymúkonom.Započítanímpotomzanikolzáväzokpoškodenéhoaokamihomzániku
tohto záväzku poškodenému vznikla reálne aj skutočná škoda. Poškodený bol veriteľom žalovaného,
pretože mal pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku na náhradu nákladov za prenájom

vozidla, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi, teda bola postúpená existentná pohľadávka poškodeného
pri dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení neodporovala ustanoveniu § 524 a nasl. OZ,
nemožno ju teda vyhodnotiť ako neplatný právny úkon.

35. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo

k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje
rozpor s ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená Zmluva o postúpení
pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak

zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávky a rozpore s ustanovením § 524 OZ sú preto neopodstatnené. V danom smere je nevyhnutné
poznamenať,žepoškodenýmávzmyslezákonaoPZPnároknanáhraduškodyspôsobenejprevádzkou
motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto

prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky
je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k
vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie

odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle Zmluvy
postúpený. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky
a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje za ničím
nepodložené a zjavne účelové. Uviedla, že v zmysle predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky
poškodenývrámcijednéhodokumentuuhradilpredmetnúfaktúruzanájomasúčasnepostúpilžalobcovi

za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

36. Súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2019 zo dňa
30.05.2019, podľa ktorého sa žalovaný snaží Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a
žalobcom „rozfázovať“ a následne rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania

zákona. Predmetná Zmluva však tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a
povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu boli dotknuté vzájomné
práva a povinnosti upraviť v rámci jednej Zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné
na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. V rámci Zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním

fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.

37. Na základe uvedeného nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že
poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkovz majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Neexistuje predsa
rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú
sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným

zápočtom. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/135/2019-186 zo dňa 25.06.2019 to,
že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie,
ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu
náhrady škody.

38. Pre úplnosť je tiež potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver,
že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k
zmenšeniu majetku o žalovanú sumu t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani
k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o
postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou Zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň

k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu
nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

39. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo poistenému
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný nahradil za neho poškodenému – v
tomto prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného uplatnené nároky na náhradu škody.
S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca ako právny nástupca
poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi,

žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného
vozidla a sumou vyplatenou žalovaným - § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001
Z. z., § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 OZ.

40. Podľa presvedčenia súdu úhradu nájomného zo strany poškodeného v takomto prípade supluje

samotné postúpenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako ekvivalent platby, išlo teda o úhradu
vzájomných pohľadávok. Len pri striktnom prístupe uplatňovania práva by bolo možné trvať na tom, aby
poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia
pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Určite sa nejedná o obchádzanie zákona, keďže
právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým

počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcioonalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka
poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej
udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto si uplatňovať priamo voči
poisťovni, t.j. žalovanému).

41. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného – keďže možno konštatovať, že na žalobcu bola platne
postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla, ktorá vznikla v
dôsledkuškodovejudalostizapríčinenejpoistencomžalovanéhoažalobcajeoprávnenýtútopriamovoči
poisťovni t.j. žalovanému, žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom na ustanovenie

§ 15 ods. 1 Zákona o PZP.

42. Po tom, čo súd vyhodnotil, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia
žalovaného v spore, možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný.
Poškodený totiž mal nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy mu bolo dňa

23.07.2024 odovzdané jeho opravné motorové vozidlo. Ak nájom náhradného vozidla ukončil skôr,
tak to len bolo na prospech žalovaného a poškodený konal zodpovedne, ak náhradné vozidlo vrátil
skôr, ak ho už nepotreboval a nájom náhradného vozidla nepredlžoval. Ako vyplýva z Nálezu ÚS SR
č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, ústavný súd sa priklonil k záveru o potrebe považovať
náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené

vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich
záverov v danej veci v bode 23 nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa
spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať
napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobučakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo
obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho

opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.

43. Žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo poškodeného v autoservise
a faktúrou (č.l. 9 súdneho spisu) a prehlásením poškodeného (č.l. 8 rub súdneho spisu hore) a (rub
č.l. 12 súdneho spisu), z ktorých vyplynulo, že poškodené vozidlo poškodeného sa v servise z dôvodu

vykonávania jeho opravy nachádzalo minimálne od 02.07.2024 do 23.07.2024, čo žalovaný ani nijako
nerozporoval.

44. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové
vozidlo. V danom prípade považuje súd za relevantné, že vozidlo sa minimálne do 23.07.2024 vrátane

nachádzalo z dôvodu jeho opravy v servise bez vplyvu poškodeného, pričom prenájom bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil.

45. Uplatnený nárok na náhradu škody je teda podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ t.j., okrem

vzniku škody (predstavujúcej náklady na nájom náhradného motorového vozidla) a protiprávneho úkonu
(protiprávne konanie škodcu - poistenca žalovaného na úseku cestnej premávky), aj kritérium príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

46. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti –

existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil), sú splnené. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu
oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11
ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne

pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.

47. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že
účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné

motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla,
ale aj v primeraných nákladoch, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle § 11 ods. 6 a 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky

poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne
známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy
alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

48. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v
období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu

(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa
tak, aby škoda nevznikla, resp. aby sa táto ďalej nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo
po uhradení ceny opravy resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným
konaním servisu) atď.

49. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,40
% ročne od 29.10.2024 do zaplatenia, možno konštatovať, že žalovaný (poisťovňa) bola v omeškaní s
plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7
Zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 03.10.2024 dňa 03.10.2024. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15
dní a 16 dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca žiada

úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 29.10.2024, žiada ich podľa názoru
súdu v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 17.07.2025JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa