Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Vladislav Pečík

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217605
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Pečík

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120217605.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. O. B. v spore žalobcu: F. U., bytom: Y. 1, XXX XX Z., dátum

narodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpená: F. kancelária W. Z., s.r.o., Z. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX
XXX proti žalovanému: F. - M. poisťovňa, a.s., so sídlom: X. rad 4, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, o
zaplatenie 288,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 288,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 288,23 € od 11.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Priebeh konania

Žaloba
1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2020 domáhala voči žalovaného zaplatenia
288,23 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 288,23 € od 11.07.2019 do zaplatenia, zo sumy
42,- € od 25.05.2021 do zaplatenia, ako aj nahradenia trov konania.

1.2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou osobného motorového vozidla S.: Z (ďalej len „Vozidlo“).
Dňa 18.12.2018 vznikla na Vozidle poistná udalosť, ktorú žalobkyňa ohlásila žalovanému. Škoda na
Vozidle bola spôsobená vozidlom v užívaní Ing. W. I. ktoré bolo v danom čase povinne zmluvne poistené
u žalovaného. Škodca - vinník nehody narazil do zadnej časti Vozidla žalobkyne. V rámci likvidácie
poistnej udalosti predložila žalobkyňa žalovanej všetky potrebné doklady, vrátane faktúry za opravu
Vozidla od spoločnosti J. spol s.r.o. na sumu 1.989,- €. Žalovaná oznámila žalobkyni, že poistné udalosti

budú likvidované s poskytnutím poistného plnenia vo výške 1.700,77 €. Žalovaný poistné plnenie krátil
o sumu 288,23 € bez riadneho odôvodnenia. Poznámka „cena ND, lakovanie“ uvedená v oznámení
o poskytnutí poistného plnenia nemožno považovať za dostatočné zdôvodnenie krátenia. Žalobkyňa
navrhlavykonaťdokazovanievyžiadanímsispisovéhomateriálužalovanéhokpoistnejudalosti.Uviedla,
že pri oprave boli použité originálne náhradné diely, čo vyplýva z vyjadrenia spoločnosti Fobis, ako aj z
kódového označenia jednotlivých náhradných dielov. Žalovaná nevysvetlila pochybnosť o použití iných
ako originálnych náhradných dielov.

1.3. K žalobe žalobkyňa pripojila:

1.3.1. Správu o nehode,1.3.2. Zákazkový list č. ZL XXXXXXX,
1.3.3. Faktúra č. XXXXXXX,
1.3.4. Doklad o úhrade faktúry č. XXXX,

1.3.5. Potvrdenie spoločnosti J., spol. s r. o. z 03.12.2020,
1.3.6. E-mailová komunikácia,
1.3.7. Oznámenie žalovaného o náhrade škody z XX.XX.XXXX,

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

1.4. K žalobe sa žalovaný vyjadril 13.07.2021 tak, že ju navrhol zamietnuť. Uviedol, že pri likvidácii
poistnej udalosti pristúpil k výkonu obhliadky, a následne aj doobhliadky. Kalkulácia nákladov na opravu
bola vykoná na základe obhliadky dňa 24.01.2019 a následne bola upravená pri doobhliadke dňa
05.02.2019. Po ukončení opravy vystavil servis faktúru na sumu 1.989,- eur, pričom prílohu faktúry
tvorila nová kalkulácia opravy vyhotovená priamo servisom. Žalovaný vypočítal poistné plnenie v rámci
ktorého nepriznal žalobkyni nelikvidné položky v sume 288,23 eur. Ide o navýšenú cenu použitého

náhradného dielu - žalovaný uvažoval s použitím alternatívneho náhradného dielu zadného nárazníka
v sume 204,- eur s DPH a výstuhy nárazníka v sume 53,33 eur s DPH, avšak autoservis počítal s
originálnym náhradným dielom v sume 418,92 eur s DPH a výstuhy nárazníka v sume 73,08 eur.
Rozdiel 232,67 eur s DPH je sporný a tvorí predmet tohto konania. Ďalej ide o navýšený lakovací
materiál, opravca použil koeficient 130 %, pričom podľa prieskumu lakovacej technológie, ktorú vykonal

žalovaný u dotyčného opravcu, mu podľa prepočtov prináleží iba lakovací koeficient 111 %. Pokiaľ by
mal servis vyššie náklad spojený s lakovaním, je potrebné ho preukázať. Rozdiel vo výške 50,57 eur
s DPH je sporný a tvorí predmet tohto konania. Ďalej pri sume režijného materiálu si servis zaúčtoval
sumu 10,99 eur s DPH, avšak k zadokumentovanému rozsahu poškodenia priznal žalovaný primeranú
výšku režijného materiálu vo výške 6 eur s DPH. Rozdiel 4,99 eur s DPH je sporný a tvorí predmet

tohto konania. Žalobkyňa ani k žalobe nepriložila nadobúdacie doklady k údajne originálnym náhradným
dielom. Ak boli na opravu použité originálne náhradné diely, malo by ich použitie byť riadne preukázané.
Žalovaný navrhuje uskutočniť dopyt na servis FOBIS s výzvou na predloženie nadobúdacích dokladov
k dielom účtovaným vo faktúre č. XXXXXXX.

1.5. K vyjadreniu žalovaný pripojil:

1.5.1. Kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX, verzia zápisu z 09.01.2019,
1.5.2. Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti,
1.5.3. Kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX, verzia zápisu z 29.01.2019,

1.5.4. Záznam o telefonickom hlásení nehody.

Replika žalobkyne
1.6. K námietke žalovaného o nepreukázaní použitia originálnych náhradných dielov žalobkyňa uviedla,
že takto by opravca mal žiadať nadobúdacie doklady od svojho dodávateľa a dodávateľ ďalej od

výrobcu. Predloženie takýchto dokladov by nepreukazovalo ich skutočné použitie pri oprave vozidla.
Žalovanýnijakonepreukázal,zčohovyvodilzáver,žepriopravenebolipoužitéoriginálnenáhradnédiely.
Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti nezistil dôvodné pochybnosti o použití originálnych náhradných
dielov. Žalovaný ani nevysvetlil, na základe akých kritérii zadával do kalkulácie vstupné údaje ohľadom
náhradných dielov. Žalovaný nie je oprávnený diktovať opravcovi, aké náhradné diely má použiť pri

oprave. Taktiež nie je oprávnený určovať, akú cenu náhradných dielov má opravca účtovať žalobkyni.
Pri opravách je štandardom náklady na lakovanie určiť koeficientom v percentuálnom vyjadrení. Použitie
väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že takéto náklady nebolo potrebné
vynaložiť. Žalovaný nepreukázal, prečo by mal byť lakovací materiál použitý v menšom množstve.
Lakovacie práce si niekedy vyžadujú lakovanie viacerých vrstiev z dôvodu, že prvá vrstva laku nesadne

esteticky, a je potrebné naniesť viacero vrstiev. Žalovaný vychádza len zo svojej kalkulácie opravy, avšak
po oprave už obhliadku Vozidla nevykonal a nevykonal ani novú kalkuláciu opravy. Vopred nemožno s
presnosťou určiť presný rozsah spotrebného materiálu. Žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej
mala vyplývať neprimeranosť sumy režijného materiálu. Povinnosť predkladať nadobúdacie doklady k
originálnymdielomnemážalobkyňa,aniopravca,ktorýúdajevtýchtodokumentochoprávnenepovažuje

za svoje obchodné tajomstvo.

Duplika žalovaného
1.7. Žalovaný možnosť dupliky nevyužil.Ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní
1.8. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti.

Zotrval na svojom návrhu vyžiadať si od servisu FOBIS nadobúdacie doklady k dielom účtovaným vo
faktúre č. XXXXXXX a doklady k použitému lakovaciemu materiálu. Poukázal na obdobné konanie na
OS BA I sp. zn. 7C/27/2019, v ktorom sa súd obrátil na opravcu, pričom po predložení týchto dokladov
žalovaný pristúpil k doplateniu celej žalovanej sumy a konanie sa skončilo späťvzatím žaloby. Žalovaný
nepotrebuje poznať cenu, za ktorú servis autodiely nakupuje, tieto údaje môžu byť prekryté.

Pojednávanie 07.11.2025
1.9. Zástupca žalobkyne poukázal na rozsudok KS BA č.k.: XCoCsp/X/XXXX - 232, podľa ktorého nie
je žalobkyňa povinná preukazovať originalitu použitých náhradných dielov. Uviedol, že výška škody
je nezávislá od toho, aké náhradné diely (a či vôbec) budú použité pri oprave poškodeného vozidla.
Poukázal aj na uznesenie KS BA XCo/XX/XXXX - 196. Ďalej uviedol, že cena režijného materiálu sa

štandardneurčujeakopodiel2%zcelkovejcenynáhradnýchdielovpoužitýchprioprave.Zotrvalnatom,
že žalovaná bližšie nezdôvodnila svoj záver o neprimeranosti lakovacieho koeficientu 130 %. Uviedol
tiež,žeservisdňa13.03.2019zaslalžalovanémue-mailomvšetkypotrebnédokladyprepoistnéšetrenie.

1.10. Uznesením sp. zn. XSprR/X/XXXX z 05.12.2025 došlo predĺženiu lehoty na písomné vyhotovenie

rozsudku do 05.01.2026.

2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností

2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými
sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a
ktoré nie.

Nesporné skutkové okolnosti
2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež
z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné
považoval súd nasledovné skutočnosti:

2.3. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.12.2018 došlo k dopravnej nehode, kde Ing. Marta
Nittmannová svojim vozidlom poškodila O. žalobkyne, pričom vozidlo škodkyne malo v danom čase

uzavreté povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) u žalovaného. Tiež nebolo sporné, že
žalobkyňa si dala Vozidlo opraviť u spoločnosti J., spol. s r.o.. Tiež nebolo sporné, že tento servis vystavil
žalobkyni za opravu faktúru č. XXXXXXX dňa 01.03.2019, pričom suma za opravu vozidla bola v sume

1.299,- eur. Prílohou tejto faktúry bola kalkulácia nákladov na opravu zo systému Audatex. Tiež nebolo
sporné že žalovaný oznámením z 18.12.2018 oznámil žalobkyni, že ohľadom opravy Vozidla určil ako
primerané plnenie sumu 1.010,77 €, kde ako dôvod krátenia v sume 288,23 eur uviedol „nepriznané
položky (cena ND, lakovanie)“. Tiež nebolo sporné, že servis dňa 13.03.2019 zaslal žalovanému všetky
potrebné doklady k šetreniu poistnej udalosti.

Sporné skutkové okolnosti
2.4. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako sporné považoval súd nasledovné
skutočnosti:

2.5. Medzi stranami ostala sporná samotná výška škody, ktorá žalobkyni pri škodovej udalosti na Vozidle
vznikla. Žalobkyňa počas konania tvrdila, že v zmysle faktúry zo servisu je suma, ktorá bola potrebná na
uvedenie Vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, práve vo výške 1.299,- eur. Žalovaný však nahradillen sumu 1.010,77 eur. Žalovaný naopak tvrdil, že výška škody bola zo strany žalobkyne preukázaná
len do sumy 1.010,77 eur.

3. Posúdenie skutkového stavu

Vykonané dokazovanie
3.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami
sporových strán, vrátane ich príloh.

Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností
3.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny
dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval
nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.

Vyhodnotenie sporných skutkových okolností
3.3. Súd úvodom vyhodnotenia otázky výšky škody upriamuje pozornosť na § 797 ods. 4 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), podľa ktorého: „Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.“. V prejednávanom prípade ide

o nárok žalobkyne voči poistiteľovi škodcu v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 Zákona o
PZP na náhradu škody. Zákon o PZP problematiku šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa plniť, upravuje v § 11 ods. 6. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP má poisťovateľ:
„poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje
za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila
ako nedoručené.“ Zákon o PZP však vyslovene neupravuje otázku, či poistiteľ tieto dôvody, pre ktoré
odmietol plniť (či už v celom rozsahu alebo čiastočne) môže dodatočne meniť. Uvádza „len“ to, že

poisťovateľ je povinný tieto dôvody poškodenému oznámiť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti. Z uvedeného by sa dalo teleologickým a logickým výkladom dôjsť k
záveru, že takáto povinnosť uviesť dôvody v lehote troch mesiacov, by sa dala ľahko obchádzať tým, že
by sa uviedli len „nič nehovoriace“ dôvody s tým, že by poisťovateľ špecifikáciu dôvodov uviedol neskôr,
napr. až v počas súdneho konania. Tu súd dáva do pozornosti vyššie citovaný § 797 ods. 4 OZ, ktorý

túto otázku upravuje vo všeobecnosti, t. j. nerozlišuje, či ide o poistenie majetku, osôb, zodpovednosti za
škodu. Súd má za to, že uvedené pravidlo, že poisťovateľ dôvod neplnenia nemôže dodatočne meniť,
sa pri absenciu výslovnej úpravy v Zákona o PZP musí aplikovať aj na prípad, o ktorý ide v tomto konaní,
t. j. na povinnosť žalovaného plniť žalobkyni náhradu škody podľa Zákona o PZP.

3.4. V samotnom oznámení (č. l. 22) žalovaný uviedol len nič nehovoriace „nepriznané položky (cena
ND, lakovanie)“, pričom vôbec nijakým spôsobom bližšie nevysvetlil, ako dospel k zníženiu plnenia o
288,23 eur, a čo majú použité pojmy vôbec predstavovať. Súd z priebehu súdneho konania dospel k
záveru, že „ND“ má znamenať „náhradné diely“, avšak ani v takom prípade nie je žalovaným uvedený
dôvod neplnenia adekvátne špecifikovaný. Žalovaný mal totiž jasne a konkrétne uviesť, ako náhradné

diely a lakovanie majú súvis s krátením plnenia, t. j. či bolo lakovanie napríklad nacenené v neprimerane
vysokej sume, alebo bolo použité zbytočne veľké množstvo laku, atď. V podstate z tohto oznámenia je
jeho adresát (žalobkyňa) odkázaná len na hádanie toho, čo tým žalovaný vlastne myslel. Nehovoriac
o tom, že žalovaný ani len neuviedol, aká časť zo sumy 288,23 eur sa týka náhradných dielov, a
aká časť lakovania. Žalovaným absolútne nepreskúmateľné oznámenie pri nemožnosti dodatočného

menenia dôvodov neplnenia (v oznámení neboli uvedené žiadne preskúmateľné dôvody neplnenia) tak
má za následok to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobkyňou tvrdená výška škody v celkovej
sume 1.299,- eur bola nesprávna. Práve z dôvodu dodatočnej nemožnosti dôvodov neplnenia súd
neakceptoval skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom výšky škody, ale naopak ohľadom výšky škody
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne.

Nevykonané dokazovanie
3.5. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním si spisového materiálu žalovaného k predmetnej poistnej
udalosti. Žalobkyňa navrhovala tento dôkaz s tým, že považovala oznámenie žalovaného o poskytnutíplnenia za neodôvodnené, a v ňom uvedené dôvody za účelové. Avšak tvrdiť, a prípadne preukazovať,
že dôvody na neplnenie tu sú, bolo úlohou žalovaného. Žalovaný si však túto povinnosť (aj s poukazom
na body 3.3. 3.4. vyššie) nesplnil. Keďže z doteraz vykonaného dokazovania a zo zistenia skutkového

stavu mal súd žalovaný nárok za daný, nepovažoval za potrebné žiadať si spisový materiál žalovaného
k predmetnej poistnej udalosti.

3.6. Nakoľko žalovaný nedostatočným a nepreskúmateľným spôsobom uviedol krátenie plnenia
ohľadom náhradných dielov (neuviedol, čo má všeobecný pojem „ND“ spoločné s dôvodom na krátenie,

a ani v akej sume to krátenie má byť), nebolo pre toto konanie potrebné si vyžadovať nadobúdacie
doklady k náhradným dielom použitým servisom FOBIS pri oprave Vozidla žalobkyne. Ako obiter dictum
súd uvádza, že aj keby bol dôvod neplnenia presne špecifikovaný tak, že plnenie bolo krátené z dôvodu,
že nebolo preukázané použitie originálnych náhradných dielov pri oprave, ani v tom prípade by nebolo
potrebné si nadobúdacie doklady žiadať. K samotnej škode na vozidle totiž dochádza jeho fyzickým
poškodením, a nie až jeho opravou. Poškodený sa totiž môže rozhodnúť vozidlo aj neopraviť, a aj v

takom prípade má nárok na náhradu škodu voči škodcovi, resp. poisťovateľovi škodcu v zmysle Zákona
o PZP. Je teda irelevantné, aké náhradné diely boli pri oprave Vozidla použité. Tu sa súd stotožňuje s
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: XCo/XX/XXXX - 196, ktoré do spisu založila žalobkyňa,
konkrétne s odsekmi 24 až 26. Teda otázka, či boli alebo neboli použité originálne náhradné diely, nie
je v tomto prípade vôbec relevantná.

4. Právny stav

Relevantná právna úprava
4.1. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej

udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

4.2. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

4.3. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
a ušlého zisku.

4.4. Podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona o PZP je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti a poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie
sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď
ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

4.5. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať

Posúdenie právneho stavu4.6. V zmysle vykonaného dokazovania a z posúdenia skutkového stavu (viď body 3.1. až 3.4.) mal
súd za preukázané, že žalobkyňa nadobudla štatút poškodeného v zmysle Zákona o PZP, nakoľko
na jej vozidle došlo ku škode, za ktorú zodpovedal poistený, ktorého vozidlo, ktoré spôsobilo poistnú

udalosť bolo v danom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý je tak v zmysle Zákona o
PZP poisťovateľom. A žalovaný ako poisťovateľ bol tak v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o PZP povinný
uhradiť náhradu škody poškodenému, teda žalobkyni. Ako súd uviedol vyššie, zo strany žalobkyne došlo
k preukázaniu, že náklady na opravu poškodeného Vozidla predstavovali sumu 1.299,- €. A ako súd
uviedol v bode 3.3., žalovaný nešpecifikoval dostatočným a preskúmateľným spôsobom dôvod krátenia

plnenia. Keďže žalovaný plnil len sumu 1.010,77 €, má povinnosť plniť zvyšnú časť, t. j. 288,23 €, a z
uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel.

4.7. Čo sa týka úroku z omeškania, v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP mal žalovaný svoju povinnosť
splniť do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného
poskytnúť poistné plnenie. Všetky potrebné doklady k šetreniu poistnej udalosti mal žalovaný k dispozícii

k 13.03.2019. Skončiť prešetrenie mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP do troch mesiacov,
t. j. do 13.06.2019. Poskytnúť plnenie tak mal do 15 dní, t. j. do 28.06.2019. Odo dňa 29.06.2019 sa tak
žalovaný dostal do omeškania. Žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila až od 11.07.2019. V zmysle ne
ultra petitum súd žalobkyni priznal nárok na úrok z omeškania až od tohto neskoršieho dátumu.

4.8. Podľa § 517 OZ:

„(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže
by k tejto škode došlo aj inak.“

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Nariadenie“)

„Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (29.06.2019) bola
v hodnote 0,00 % (viď https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-
ecb/). Výška úroku z omeškania je teda 5,00 % ročne.

4.9. Žalobkyňa tak má okrem istiny nárok aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
288,23 € od 11.07.2019 do zaplatenia.

5. Náhrada trov konania

5.1. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná
náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Nakoľko bola žalobkyňa vo veci v celom rozsahu
úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinnýdobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.